12. schôdza

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Ja mám veľkú výhodu oproti ostatným rečníkom v tejto diskusii, a to, že som v politike oveľa kratšie. Ale ak máme rozprávať o súkromnej histórii vo vzťahu k školstvu, tak musím povedať, že moja nespokojnosť s školstvom začala už na základnej škole, odniesol som si to v priebehu svojich študijných časov aj na základnej, aj na strednej škole dvakrát dvojkou zo správania, pretože som jednoducho s tým, akým spôsobom boli vyučovaní študenti v tejto krajine a akým spôsobom sme boli napĺňaní vedomosťami, aj v poslednej desaťročnici bývalého režimu, aj v tej prvej niekoľkoročnici tohto nášmu, jednoducho spokojný nebol, v roku 1996 to vyústilo do toho, že vďaka participácii v Slovenskej debatnej asociácii sme začali vytvárať alternatívne modely toho, akým spôsobom je možné na Slovensku deti vzdelávať a formulovať základné princípy toho, ako by mal vyzerať kriticky mysliaci študent alebo mladý človek na Slovensku. Takže som potom sa dostal do paradoxnej situácie, keď v tom istom polroku na gymnáziu som zároveň dostal pokarhanie riaditeľa za správanie a zároveň som dostal ale pochvalu riaditeľa za vedenie mimoriadne úspešného debatného klubu. A táto dvojpolárnosť sa so mnou zrejme vlečie aj doteraz.
Slovenské školstvo, je zaujímavé, že v OECD je hodnotené ako to, ktoré napriek veľmi nízkemu objemu peňazí, ktoré do neho ide, ho využíva vysoko, vysoko efektívne. Napriek všetkým chybám, o ktorých vieme a o ktorých tu hovoríme a zrejme aj hovoriť budeme, efektivita využívania prostriedkov, ktoré idú na Slovensku do školstva, je veľmi vysoká. A je to tým, že je v ňom strašne, strašne, strašne veľa nezaplatenej práce. Že prípravy učiteľov, nadčasy učiteľov, obetavá práca, za ktorú nikto nezaplatí, dotvárajú kvalitu, ale to sa nedá ťahať do nekonečna. Pán minister rozprával pomerne dlho a zaujímavo, ale ja stále sa nemôžem ubrániť dojmu, že to nie je koncepčná práca dopredu, to je vykazovanie práce. Vykazovanie práce, zostavovanie rád, vykazovanie práce, zháňanie partnerov, vykazovanie práce, pýtanie sa. Ja plne súhlasím s tým, že minister školstva by sa mal rozprávať s každým zúčastneným človekom, ktorý, resp. so zástupcom ľudí, ktorí v tom školstve sú. Ale to sa nedá robiť tak, že ja tam prídem s vopred vymyslenou koncepciou a potom si ju nechávam len na tých stretnutiach potvrdzovať. Ja musím počúvať, čo tí ľudia v prvom rade chcú. A to nevidím, že by sa dialo. A zákony, ktoré doteraz prešli týmto parlamentom z dielne ministerstva školstva dokazujú, že tá koncepcia je zlá.
Začnem pri svojich obľúbených centrách voľného času. Už dnes chodia listy od samospráv, akým spôsobom sa vyrovnávajú so zmenami, ktoré boli uzákonené v tomto parlamente. Citujem: "Naša obec v roku 2013 poskytne finančné prostriedky na záujmové vzdelávanie prednostne základnej škole, ktorej je zriaďovateľom, ďalej základnej škole, ktoré navštevujú naše deti, ktorej nie sme zriaďovateľom, centrum voľného času, ktoré navštevujú naše deti, a to len v rámci nášho okresu." Obec Kordíky. Obecné zastupiteľstvo v Kvačanoch dňa 27. 11. 2012 neschválilo žiadosť o poskytnutie finančných prostriedkov na kalendárny rok 2013 na mzdy a prevádzku súkromného školského strediska záujmovej činnosti so sídlom Hlavná, v Liptovskej Štiavnici, napriek tomu, že tie deti tam chodia.
"Mesto Liptovský Mikuláš nie je oprávnené vám poskytnúť dotáciu," to je z listu, ktorý poslali, "nie sme oprávnení vám poskytnúť dotáciu na mzdy a prevádzku zriaďovateľovi školského zariadenia, Súkromné školské stredisko záujmovej činnosti, Hlavná ulica, Liptovská Štiavnica, nakoľko nespĺňate podmienky podľa citovaného ustanovenia a vaše zariadenie nie je zriadené na území obce." Opäť, deti chodia, peniaze za nimi nepošlú. To je ale vec dohody, ktorá sa nedeje. Ktorá sa nedeje.
Ďalší citát: "Vaším listom zo dňa 14. 11. 2012 ste nás požiadali o poskytnutie finančných prostriedkov, preto vás žiadame, aby ste nám doplnili kde, kedy a ktorú hodinu sa záujmový krúžok koná. Bude vykonaná fyzická kontrola a pri neúčasti našich občanov nebude poskytnutá žiadna finančná čiastka." Toto by sa dalo považovať za relevantné, áno a legitímne, za predpokladu, že to nebude využívané len ako ospravedlnenie toho, že jednoducho žiadne peniaze nepošlú. Ale to uvidíme v praxi. Ďalej: "Keďže z vašej strany nebola ihneď podaná informácia o prijatých žiakoch a deťoch z našej obce," zriaďovateľ riadne pritom vyplnil výkaz, ktorý od neho žiadateľ teda žiadal a "ktoré ste prijali a štatisticky vykázali pri zbere údajov k 15. 9. 2012 a taktiež neprebehli rokovania o podmienkach vzájomnej spolupráce, nie je našou povinnosťou poskytnúť vám dotáciu na uvedenú činnosť, nakoľko príjem obce cez podielové danie nie je na strane výdavkov účelovo viazaný len na použitie v školstve. Sme ochotní o podmienkach spolupráce s vaším zariadením rokovať, ale až pre ďalší školský rok 2013/2014."
Viete, čo sa tam deje, pán minister? Presne tie veci, ktoré sme vám na tomto mieste hovorili, že sa stanú, sa teraz dejú a od 1. januára 2013 máme zatvorené centrá voľného času, zatvorené strediská. Konkrétne, môžem vám dodať čísla. (Reakcie z pléna.) Nepodvádzali, sú to presne tie centrá voľného času, pán minister, presne tie, ktoré majú spádovú oblasť, kde si musia na dve alebo 3 deti pýtať peniaze od 40 alebo 50 obcí a tieto obce napriek tomu, napriek tomu, že častokrát asi nebudú vykonávať činnosť s vlastnými deťmi, tie peniaze utopia vo svojich rozpočtoch. A presne to, pred čím sme vás varovali, sa dnes deje, obce nie sú ochotné púšťať peniaze za svojimi vlastnými deťmi. A tie decká skončia bez činnosti, na ulici, v zime. Presne to, čo sme vám hovorili pred pár mesiacmi. (Ruch v sále.) V lete môžu behať po ihrisku.
Ďalší citát z občianskej, z Oravskej Poruby: "Vážený žiadateľ o dotáciu či finančný príspevok, keďže do dnešného dňa obce nedostali žiadne financie ani pokyny na riešenie tohto bravúrneho podporovania voľnočasových aktivít ako aj rozdeľovania prostriedkov, nie je možné prijať VZN-ku." To znamená, nielen že ste prijali zlý zákon a zlé nariadenie vlády 668/2004 Z. z., ale ešte ste ani nevydali žiadny metodický pokyn, čo s tým majú robiť. No výborná práca, pán minister. Vykazujete perfektnú prácu v ostatných veciach, ale to, čo konkrétne už ste spravili, ste zbabrali na plnej čiare. Takže to je jeden zákon. Mali sme tu nedávno, iba ako príklad toho, že čo sa urobilo už zle. Ďalej sme tu mali reči pána ministra, teda pána premiéra a povedal to už niekoľkokrát aj pán minister, že štát nehodlá plytvať peniaze na to, aby podporoval biznis v súkromných školách. Pritom dieťa na súkromnej škole je najlacnejšie dieťa na hlavu pre štát. Najlacnejšie. Máme tu na hlavu normatív, máme tu na študenta platený normatív na každej jednej škole, ale pri súkromných školách nemáme z ďalších zdrojov od samosprávy alebo od štátu 12 % na kapitálové výdavky a tým pádom toto dieťa je pre štát lacnejšie ako dieťa, ktoré chodí do verejnej školy. Čo sa stane, keď začneme ísť po krku súkromným školám, pán minister? Presne ten istý počet detí, ktoré na tých súkromných školách máme, nám prejde na školy verejné, začnú sa ich týkať pravidlá, ktoré sa týkajú škôl verejných, zriaďovatelia budú musieť viacej prispievať, lebo tie školy budú mať viacej detí a tie isté deti budú pre štát vychádzať drahšie na vzdelávaní ako teraz, keď sú na súkromných školách. No to je perfektný systémový krok. Super.
Hovorili ste o Kurikulárnej rade, ktorá má zasadnúť, ale nepovedali ste, že čo je jej účelom, čo ona má spraviť. Rozprávate o tom, ako si chcete brať príklad od Fínska, od Rakúska, od Nemecka, ale čo nehovoríte, je, že tam, kde sme išli ich smerom, ste to zastavili a vrátili naspäť. Štátny pedagogický ústav pod vedením pána Kríža pracoval na tom, aby sa zvyšoval priestor pre kreativitu a samostatné rozhodovanie každého jedného učiteľa, ktorý sa zúčastňuje pedagogického procesu. (Reakcie v pléne.)
No počuť. A čo sa deje teraz? Opäť ideme podľa normalizačného pravítka: "Všetci píšte modrým perom, iná farba nebude!" 30 % z voľnej ruky pre učiteľov zmizlo, všetci musia učiť podľa toho istého harmonogramu, podľa tých istých predpisov, musia písať do triednických kníh tie isté bláboly, ktoré aj tak nakoniec vôbec nevypovedajú o tom, čo sa deje na tej hodine, a pritom existuje oveľa elegantnejšie a lepšie riešenie, pán minister. Vy môžte zvolať - a dokonca to považujem za prospešné - Kurikulárnu radu, môžte posilniť Štátny pedagogický ústav, ale tie majú vytvárať materiály, ktoré sú iba guideline, ktoré sú iba odporúčacie materiály, oni nemajú diktovať. A potom sa naozaj dostanete do situácie, kde tí učitelia, ktorí vedia ako chcú učiť, vedia aké pomôcky, aké knižky chcú používať, tak tí si budú môcť robiť podľa svojho. A môžu to robiť na 30 %, na 40, na 50, kým budú výkonnostne deti plniť štandardy, ktoré sú im určené štátnym vzdelávacím programom, tak v podstate je to na nich. A tí učitelia, ktorí od vás teraz drankajú teda - veď my nevieme, čo máme robiť, dajte nám predpis - tak tí môžu vychádzať z jednej, z jedného quidelinu, ktorý im dáte, alebo z dvoch rôznych alternatív, ale je hlúposť zaväzovať každého, aby robil to isté. Lebo jediné, čo tým dosiahnete, je, že učitelia, ktorí sú kreatívni, dobrí a naozaj chcú učiť moderným spôsobom, vám zo školstva odchádzajú, lebo sú znechutení a ostávajú vám tam len pasívni prijímatelia rozkazov, ktorí sú zvyknutí ešte stále na normalizačné praktiky a, bohužiaľ, sú to aj mladí učitelia, ktorí z pedagogických fakúlt, aké máme, prichádzajú do škôl nepripravení na prax a potrebujú pomôcť, ale nebudeme im pomáhať predsa tým, že každému nadiktujeme, čo má robiť, oveľa viacej mu pomôžeme tým, že vytvoríme priestor napríklad pre kaučovanie starším kolegom alebo mu dáme niekoľko alternatív, guidelinov, ktoré sa budú rozlišovať napríklad podľa regiónu, alebo podľa toho, aké má zastúpenie detí so špeciálnymi potrebami, alebo podľa iných kritérií a sám si vyberie, akým spôsobom odučí tú svoju hodinu.
Povedali ste, že biznis do školstva nepatrí. No opak je pravdou, opak je pravdou, pán minister, pretože mnohé veci, aj v školstve, sa jednoducho musia riadiť trhovými princípmi a podľa trhových pravidiel. Kvalita školy musí byť merateľná a školy medzi sebou musia súťažiť, ak chceme, aby tí najlepší prežívali a tí najhorší vypadávali zo systému a aby sme boli schopní tých najlepších zaplatiť a tých najhorších jednoducho pomaličky vylučovať. To je, to nie je biznis, no je to princíp trhový a biznis sú trhové, sú to trhové princípy. Takisto pri riadení škôl, prečo nepustíme manažérov do riadenia škôl? Prečo mnohé školy napriek tomu, že by chceli zamestnať kvalitného manažéra, ktorý sa bude starať o jej chod, o jej ekonomické záležitosti a to, akým spôsobom tá škola funguje, prečo ešte stále riaditeľ školy musí mať pedagogické vzdelanie? Veď predsa riadenie inštitúcie a pedagogická stránka učenia detí sú dve rôzne veci. Prečo neumožníme školám, ktoré chcú mať vo svojom čele kvalitného manažéra, aby ten riaditeľ bol bez pedagogického vzdelania? Im samým by to prospelo.
Ďalšia vec. Dodnes nemáme zadefinovanú školskú právnickú osobu. Keď už chcete rušiť krajské školské úrady, tak najprv dajte kompetencie a právomoci a zodpovednosť do rúk samotným školám. Ak by sme zadefinovali školskú právnickú osobu, ak by sme dávali peniaze priamo školám do rúk, ak by sme riaditeľovi dali väčšiu možnosť, väčšiu voľnosť v odmeňovaní svojich učiteľov a zároveň ale od neho aj vyžadovali nejakú kvalitu, tak potom by sme sa ešte len mohli zbaviť toho medzičlánku, ktorým dneska tie krajské školské úrady v niektorých oblastiach sú, ale nedá sa to urobiť tak, že sa jednoducho zbavíme kompetencie a necháme školy v tom istom marazme, v ktorom sú dnes.
Štátna inšpekcia, povedzte mi, ktorá škola na Slovensku vníma inšpektora ako niekto, kto jej ide pomôcť? Ktorá škola na Slovensku vníma inšpektora ako niekoho, kto jej pomôže odhaliť, čo robí zle a poradí, čo má robiť lepšie? Veď tí inšpektori jak keby si ani nevšimli, že tu bol '89 rok. Prídu, kričia, zahabajú papiere a vyburujú sa na hlúpostiach typu, či je triednická kniha vyškrtaná zľava doprava alebo sprava doľava podľa pravítka. A čo je najčastejšia výtka? Rišo Vašečka to bude vedieť, neodborné zásahy do dokumentácie školy. To nám bohovsky pomáha, aby sme fakt vychovávali a učili deti lepšie. A toto sú práve tie organizácie, pán minister, ktoré vy máte vo svojej vlastnej pôsobnosti, ktoré treba zmeniť na podporovateľov, na thing-tanky, ktoré vám budú do tých škôl prinášať kvalitu, ktorých sa tie školy nebudú báť, naopak ich budú volať.
Ale ja presne tieto isté návrhy, ktoré dávam vám, a veľmi dobre to viete, bol som na výbore, som dával aj pánovi ministrovi Jurzycovi. Nemôžte povedať, že s tým prichádzam, jak ste povedali vo svojom príhovore, tri roky, tri roky, pán minister, hovorím tie isté veci, tie isté veci. Máme tu priamo riadené inštitúcie ministerstva školstva. Mnohé z nich s prekrývajúcou sa agendou, spevokol za neviem koľké peniaze, ktoré ste obhajovali, môže byť, nemusí, ale určite budete so mnou súhlasiť, že tam rezervy na šetrenie sú. A áno, som si vedomý toho, že aj keby sme ich bez náhrady zrušili zo dňa na deň, tak je to v platoch učiteľov tuším len nejaké 1,7 %, ale aj to už by bolo známkou toho, že máte snahu ísť smerom k efektívnejšiemu riadeniu vášho rezortu.
Ďalej: komunikácia škôl a učiteľov. A ten návrh tu už bol, prečo ste nepodporili to, aby v rade školy bola tretina rodičia, prípadne študenti, tretina učitelia a tretina zástupcovia zriaďovateľa. Ten návrh bol v tomto parlamente. Čím viacej budú učitelia zaťahovaní do toho, čo sa v tej škole, či rodičia zaťahovaní do toho, čo sa v tej škole deje, tým menej sa budú potom sťažovať na to, že neplní ich požiadavky. Čím viacej budú rozhodovať o tom, akým spôsobom je škola vedená, tým viacej sa bude vytvárať medzi školou a rodičom prirodzená väzba, a tým viacej sa budú riešiť veci v komunite a nie na úrovni riadenia štátu. Už nehovorím o tom, že o zjednotení legislatívnych pravidiel pre školstvo tak, aby platili pre všetkých zriaďovateľov rovnako, sa tu hovorí už roky ale ešte stále sme k nemu nedopracovali. Máme podanie na Ústavnom súde, ktoré bohvie dokedy tam bude, ale ešte stále máme diskriminovaných zriaďovateľov v systéme našich škôl. (Krátka pauza.)
To, čo som hovoril vo svojej faktickej pripomienke, je vízia, ktorú toto ministerstvo školstva pred sebou má. A ja sa obávam, že je to vízia škodlivá a vízia zlá. Ja som ešte nepočul, nepočul som od pána ministra, že by vôbec niekedy hovoril o potrebách detí samotných. Napriek tomu, že Európa aj moderný svet sa hýbu výrazne smerom k tzv. child-centered education, to znamená k vzdelávaniu, ktoré je v prvom rade orientované na potreby dieťaťa, od nášho ministerstva školstva o ňom nepočujeme ani slovo. Napriek tomu, že tie systémy, ktoré si berie náš pán minister školstva za vzory, sú v prvom rade založené na slobode rozhodovania jednak učiteľov, jednak zriaďovateľov a jednak samotných rodičov a detí. U nás sa sloboda v školstve okrajuje, potláča a netoleruje a potom je úplne jedno, kto akú radu zriadi, aká rada čo navrhne. Stále to nebude počúvanie hlasov zdola a stále sa bude oveľa viacej prihliadať na to, aby školstvo plnilo záujmy štátu, čistý, etatistický prístup silného štátu a nebude sa prihliadať na to, čo vlastne potrebujú decká v tých školách. A ešte raz, biznis do škôl patrí, napr. aj tým, že by sme mali oveľa výraznejšie posilňovať už na základných aj stredných školách schopnosť deciek založiť si vlastné podniky, podnikať, postaviť sa na svoje vlastné nohy, nie vychovávať robotov k továrenským linkám, nevyhovovať trhu iba tým, že budeme sa pozerať, že aká tam dneska stojí fabrika. A potom desať rokov budeme vychovávať decká k tej linke, ktorá tam už stojí. A keď fabrika odíde, čo sa stane potom? My máme decká, ktoré budú schopné, keď vedia, že je tam fabrika, založiť si firmu nejakého subdodávateľa. Pozerať sa na to, čo je na trhu, čítať ten trh, hľadať v ňom diery. Postaviť sa na vlastné nohy a podnikať, predávať, obchodovať, čokoľvek, ale byť hlavne samostatný jedinec. A keď už toho samostatného jedinca si tá firma potiahne a zamestná ho a zaradí, nech sa páči aj tak to bude kvalifikovaná a dobrá pracovná sila. Ale v prvom rade musíme pracovať na tom, aby on bol samostatný jedinec. Nemusíme vytvárať robotíkov k jeho linke, ktorú zrovna v tom regióne máme.
Hovoríme o podpore budúcich technológií, pán minister, ďalšie slovo, ktoré som v živote nepočul z vašich úst, je start-up. Celé, celé jedno odvetvie súčasného vývoja napr. IT technológií, ale aj technológií bežného predaja spojené s internetom sú založené na tom, že sa podporujú v inkubátoroch dobré nápady kvalitných ľudí. Na Slovensku, viem, že nedávno sme mali start-up worlds, ale že by to nejak výrazne bolo premietnuté do spôsobu aký projektuje pred sebou ministerstvo školstva, tak to nevidím, ak sa mýlim, vyveďte ma z omylu, pán minister.
Ďalšia otázka. Koľkokrát ste požiadali svojho kolegu ministra kultúry, aby konečne v autorskom zákone povolil Creative Commons licencie? Koľkokrát, pán minister? A viete sám, ako veľmi by vám to pomohlo. Strašne veľa práce, ktorú bude musieť robiť vaša Kurikulárna rada, by mohli urobiť samotní učitelia. Ak by sme vytvorili legislatívne prostredie na to, že kvalitný učiteľ môže svoje prípravy nahrať na internet a zdieľať ich s ostatnými učiteľmi, strašne veľa by nám to pomohlo a kvalita, ktorá je na jednom mieste Slovenska, by sa vedela využívať po celom Slovensku. Jediné, čo nám chýba, je úprava autorského zákona. Koľkokrát ste tlačili na to, pán minister, aby sa to dostalo do reality? Keď už opoziční poslanci prišli a predložili to v parlamente, aj tak nám to neprešlo, lebo my čakáme na veľkú novelu. Už to mohlo byť v praxi, už to mohlo pomáhať učiteľom po celom Slovensku. Nič. Namiesto toho počujeme bývalého agenta ŠtB, štátneho tajomníka ministerstva školstva, ako hovorí o tom, že treba budovať kádre. Ako hovorí o tom, že výroba potrebuje silu. Kde žijeme? Je rok 2012, sakra, o pár dní možno končí svet! Nič. (Smiech v sále.) Nie sme v roku 1970, nie sme v roku 1970! (Ruch v sále.) A dôvod prečo sa tak rozčuľujem, pán kolega, je že mi na tých deckách záleží, že som medzi nimi strávil veľkú časť svojho života a že moja práca vďaka výčinom tohto pána vychádza nanivoč. Prečo? Preto sa tak rozčuľujem. Rozčuľujem sa preto, lebo môj chlapec bude mať za chvíľu dva roky a ja sa bojím, že kým bude mať šesť, tak vďaka výčinom tohto pána ministra nebudú na Slovensku školy, do ktorých by som bol ochotný ho zapísať. Preto sa tak rozčuľujem. (Ruch v sále.) Rozčuľujem sa preto, lebo školy, ktoré vykázali kvalitu, zanikajú ako šesťročné Gymnázium v Martine. Preto sa rozčuľujem. (Potlesk.) A veľmi sa divím, že vy sedíte s takou kľudnou tvárou. Veľmi sa divím.
Pán minister, ak by sme mali hovoriť o vízii, veľmi rád, veľmi rád sa s vami podelím o množstvo, množstvo nápadov. Chcel som ich spomenúť, ale nebudem. Mám toho dosť, je toho dosť. (Rečník ukazuje podklady.) A toto sú veci, ktoré sme si nevymysleli sami, že SaS-kári, liberáli. To sú veci, ktoré sú zozbierané od učiteľov a od ľudí, ktorí v tom prostredí robia. A ja vás prosím, keď už sme sa dostali do bodu, keď spoločnosť pochopila, že školstvo musí byť jej prioritou, keď sme sa dostali bodu, že mnoho ľudí je ochotných sa zapojiť do diskusie o školstve, neuzatvárajte sa v ďalších bublinách svojich vlastných, menovaných nominantov v radách. Neuzatvárajte sa pred tým, čo vám hovoria mladší a modernejšie mysliaci ľudia, a začnite počúvať. Ak naozaj myslíte úprimne to, čo ste povedali, a to je, že sa chceme pohnúť smerom ku svetu, počúvajte aj ľudí, ktorí v tom svete boli, lebo máte naozaj iba dve možnosti. Buď rapídne otočiť kormidlo a prestať vracať školstvo do 70. rokov minulého storočia alebo jednoducho choďte od toho.
Lebo títo ľudia aj keby ste tie deti priamo jedli na raňajky, vás neodvolajú, ale vaše samotné svedomie by bás odtiaľ potlačiť mohlo. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Pán poslanec Poliačik, myslím si, že z pohľadu rečníckeho vystúpenia toto vaše vystúpenie bolo fakt dobré, ako vidno, že ste rečník, vidno, poklona.
Na druhej strane po tej obsahovej stránke, dovolím si vás upozorniť, že veľká škoda, že tak dobré vystúpenie ste si nepripravili skôr, keď bol ministrom pán Jurzyca, lebo to, čo ste hovorili, sa alebo mnohé veci sa spustili, alebo dá sa povedať, to celé školstvo sa dostalo do takej letargie za pána Jurzycu a práve náš pán minister sa to snaží zlepšiť a napráva chyby bývalej vlády. Čiže ja sa iba čudujem, že prečo práve vtedy ste proti Jurzycovi, ktorý chcel byť ministrom úplne iného ministerstva, takto nevystúpili. Vtedy ste mali väčšinu, mohli ste robiť zmeny, zmeny k lepšiemu, neurobili ste to. Ako nemôžte sa vyhovárať na svojich koaličných, bývalých koaličných partnerov. Jednoducho, mali ste moc, tak ako mal moc pán Beblavý byť na ministerstve školstva, každý povedzme týždeň, mohli ste aj vy byť a meniť veci k lepšiemu, keď ste boli nespokojný. Čiže myslím si, že trošku to vaše vystúpenie malo byť inak posunuté v čase.

Ďakujem, pán predseda, za slovo. Ja by som chcel zdôrazniť tú vec z Martinovho vystúpenia, kde hovoril o tom, že naozaj všetka česť našim učiteľom, že odvádzajú mnoho práce, ktorá nie je nejakým spôsobom hodnotiteľná, možno aj preto, že chýbajú nejaké také tie modely, ktorými by to bolo možné ohodnotiť, ale napriek tomu, pretože im záleží na tých deťoch, tak to robia. Nie preto, že je minister ten alebo tamten, ale záleží im na tých deťoch a možno je to aj tým, že je iné, keď rozprávajú o školstve ľudia, ktorí pracujú s deťmi, či už na základných školách, alebo na stredných, prípadne v tých materských. A niekto iný, keď len z nejakej možno akademickej pôdy hovorí o školstve.
Takže som veľmi rád že tento hlas zaznel. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja len spomeniem, ste hovorili: "Tri roky hovorím tieto veci a nikto ma nepočúva." To je možno aj na margo pána Martvoňa. Tri roky ste tým pádom toto hovorili a nič ste nedosiahli. No, tak aspoň niečo. Ale keďže ste to, keďže ste to zopakovali, tým pádom pre mňa to evokuje, že vlastne za tie tri roky sa vám toho podarilo veľmi málo a možná sa raz aj ten maličký syn spýta: "Oco, tak čo za tie tri roky si spravil?" A môžte mu povedať, zatiaľ len, zatiaľ veľmi málo, môj. (Reakcia v sále.)

Ďakujem. Pán poslanec Poliačik, čo ste to tu vlastne húlil, teda hovorili, pardon? (Smiech v sále.) Mňa veľmi dojalo to, že akú máte vy starosť o tom, že kde tie deti slovenské budú športovať.
No za poslanecký klub SMER - SD vám môžem dať jasnú odpoveď, napríklad na tých multifunkčných ihriskách, ktoré postavila prvá Ficova vláda. Koľko multifunkčných ihrísk postavila vaša, povedzte nám to, koľko?
A po vašom vystúpení nadobúdam pocit, že ja tu mám obrovský hendikep, a to, že nikdy v živote som nezobral žiadnu drogu a už vôbec nie čistý heroín, ale vôbec sa za to nehanbím. Ďakujem.

Pán predseda, ďakujem za slovo. Je možné oceniť rečnícky výkon pána poslanca Poliačika. Ja by som teda oveľa viac, aj to tak urobím, ocenil jeho úprimnú snahu, ktorú cítiť z toho prejavu, že mu ide o vec, čo je veľmi dôležité, aby nám tu išlo všetkým vždy o vec, neviem nejakú eleganciu prejavu, ktorá je dobrá, ale nie je podmienkou. Ale najviac ma teší to, že tu zaznelo množstvo podnetov, o ktorých som presvedčený, nech tu akékoľvek úškrny a úsmevy vidíme, že zasahujú aj pána ministra a ja nepochybujem o jeho rozhodnutí, že to podstatné, čo Martin v tvojom prejave zaznelo, si určite zapamätá.
Ja budem reagovať iba na jednu vec, ktorá potvrdzuje to, čo som zažil a čo mi pripadá ako ozaj overené. Spomínal si v istej časti, že by nemuseli byť šéfmi škôl vždy len pedagógovia, ale že by tam mohli byť aj profíci, ktorí jednoducho riadenie majú naštudované. Moja životná skúsenosť hovorí, síce z iných odborov, že najlepších šéfov som zažil tých, ktorí prišli do istých odborov nezaťažení odbornosťou, ale bývali ozaj odborníci na riadenie a by som povedal, že práve títo šéfovia v mojej doterajšej 35-ročnej praxi ostali zapísaní ako tí, čo posunuli veci dopredu. A ja verím, že aj tvoj prejav a tvoja snaha veci dopredu posunú, nech to bude už akokoľvek hodnotené v tejto chvíli.
Niektoré veci potrebujú čas, takže ďakujem, mňa to veľmi zaujalo.

Ďakujem. Spomínal si na začiatku, že máš výhodu oproti ostatným kolegom tuná, že si krátku dobu v politike. Máš aj druhú výhodu, bol si učiteľom a ešte aj debatérom.
Je vidieť možno pri reakciách na tvoj prejav, že tým tvojim rečníckym umením si vyduril mnohých z letargie, dokonca na tvári pána ministra na objavila červená rumeň. Takže asi sa mu to ťažko počúvalo a zároveň sa ozvali aj kolegovia zo strany SMER, neviem, či celkom korektne a či celkom sa dá tomu rozumieť, čo chcel pán poslanec, myslím, že Kéry povedať tým veľmi. Asi chcel byť vtipný, ale vtipy majú byť vtipné a smejeme sa na smiešnom a nesmejeme sa na nesmiešnom.
Je to podľa mňa to a najdôležitejší moment bol, že skutočne myslíš veci vážne, a je pravdou a je dobre priznať, že tri roky sleduješ jednu jasnú líniu. Dúfam, že po tomto prejave je tá jedna jasná línia vidieť, a to je moderné a pred svetom sa nehanbiace školstvo, aby vychovávalo deti, ktoré sú schopné konkurencie a sú vychované tak, aby sa mohli uplatniť ako doma, tak v zahraničí. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ku kolegovia Poliačikovi, pardon, ja som si ho včera pomýlil s pánom Počiatkom. Ja sa ospravedlňujem. Ja som včera, podobné mená, ale osobnosti úplne rozdielne. To beriem. Ťažko mi je, Martin, kolega, ale som na takom pomedzí rodu, čiže aj v tomto budem sa snažiť byť taký, že nebudem ti tlieskať, lebo v zásade ani nie je celkom za čo.
Odhliadnuc od toho, čo treba rešpektovať, a ty to vieš, že čo treba vnímať pri hovorenej reči, že sa vníma slovo až ďaleko menej ako vizuálna stránka. Ale ja som sa snažil vnímať tú obsahovú stránku a boli tam veľké diery, veľké diery a ty si ani neuvedomuješ, že ešte okrem toho teda že obsahovo to treba mať na poriadku, tak potom sú aj také, že výkonov, alebo jak by som to tak zjednodušene nazval, nejaké výkonové parametre toho, čo hovoríš. To znamená, schopnosť realizovať.
A nedá sa to všetko povedať, ale pod heslo biznis do škôl nezoradíš šíky a mňa už určite nie. Hej, čiže to sú že, prosím, to si povedal, to citujem, ale nevytrhol som z kontextu ako pod heslom, nemusíš so mnou rátať, nemusíš mi, kolega, skákať. Ja len chcem povedať a to je proste možno tá chyba, lebo niečo z toho, čo si hovoril, je použiteľné, ale uzavrieš to do zlého hesla. Pod to heslo a to ako sadomasochizmus, že proste vlastne chceš aj nechceš a potom to aj tak vyzerá, že po tých troch rokoch dokopy nič. A to je presne to, že tá výkonová stránka tvojich proklamácií je slabá, pretože proste robíte chyby.
A odhliadnuc od toho, kolega, že v tvojom prípade došlo k niečomu, čo vzbudzuje u veľa rodičov obavu, keby si ty mal byť na čele, by som povedal, obrody školstva...(Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. No čo už, pán kolega Poliačik, ja nebudem búchať tu po lavici, budem sa snažiť z tohto miesta vyslať jasne signál a hlavne mladých ľuďom.
To, čo ste tu natáral, na to skutočne treba mať silný žalúdok.
Vy sa pasujete, pán Poliačik, na odborníka za všetko. Vám keď dá skalpel, pôjdete operovať. Jednoducho operácia sa podarila, pacient zomrel. Vy kritizujete človeka, pána ministra za to, že už konečne sa našiel človek, ktorý chce urobiť v školstve poriadok.
A nedá mi pán kolega, vy ste ma k tomu vyprovokoval, aby som sa vrátil k včerajšiemu môjmu vystúpeniu, kde ste tiež táral o športe všetko možné a nemožné. No ale čo už čakať, vážený pán Poliačik, od človeka, ktorý obhajuje drogy, ktorý nabáda mladých ľudí, aby brali drogy, ktorý sa ich snaží dokonca aj zlegalizovať. Veď sme boli svedkom v tejto sále, ako váš bývalý koaličný partner vám sypal na hlavu injekčné striekačky, vážený pán Poliačik.
Takýto človek, ako ste vy, ide poučovať, ide rozprávať o školstve, ide rozprávať o športe, kde sa učia mladí ľudia a kde športujú mladí ľudia.
Pán kolega, boli ste niekedy na nejakom športovom podujatí naživo? Asi nie. Vy ste to videli z ponorky, aj to bola kalná voda. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda za slovo. Ďakujem ti, Martin, že si tam povedal zopár veľmi pravdivých myšlienok, ktoré sa nepáčili ani pánovi ministrovi. Ale ja, čo som postrehol na tom tvojom prejave a z výrazu pána ministra, tak vo mne to evokuje jedno také prirovnanie, že starého psa novým kúskom nenaučíš a, žiaľ, tak to bude vyzerať aj naše školstvo, tak ako bolo kedysi dávno a stále sa hovorí o tom, že by malo byť inovované, zlepšené, zlepšené podmienky. Nie, ideme ich udupávať, odkopávať a dokonca im na to nedáme ani peniaze. Potom sa chválime, že postavili sme ihriská. No keby ste to postavili za svoje vreckové páni poslanci SMER-u, tak kľudne sa s tým môžete hrdiť, ale postavili ste to za peniaze daňových poplatníkov, čo teda nie je nič svetoborné.
No ale ja som len zvedavý, keďže už si prezentoval výsledky toho, ako sa niektorí zodpovední starostovia a zodpovedné samosprávy začínajú stavať k financovaniu aktivít vzdelávacích. Tak ja som len zvedavý, kedy pánovi ministrovi skysne ten úsmev na tvári potom, keď im budeme, keď mu budeme ukazovať štatistiky toho, koľko žiakov sa odhlásilo z centier voľného času a z iných aktivít, koľko inštitúcií skončilo alebo akým stavom skončilo. Takže ja by som sa veľmi nesmial a to zlepšenie, ktoré sa on akože chystá urobiť, tak, žiaľ, povedie naše školstvo opačným smerom. Už som to tu zdôraznil v predchádzajúcich prejavoch, že dneska nedobehneme Japonsko ani keby nám bežalo oproti, no tak dneska ani nemôžeme pomýšľať na to, že by sme ho vôbec niekedy dobiehali. Samozrejme, myslím teraz na školstvo, pretože my kým sa rozbehneme nejakým smerom, tak nám to ešte trvá, zhoríme ešte na štarte.