14. schôdza

29.1.2013 - 14.2.2013
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vstup predsedajúceho

29.1.2013 o 18:58 hod.

Dr. h. c. Ing. PhD.

Ján Figeľ

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

18:44

Ján Figeľ
Skontrolovaný text
S reakciou na faktickú poznámku pán poslanec Simon.
Skryt prepis

29.1.2013 o 18:44 hod.

Dr. h. c. Ing. PhD.

Ján Figeľ

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:45

Zsolt Simon
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán kolega Mičovský, musím povedať, že to nie sú preteky, to je zodpovedný prístup k správe majetku štátu. Štát spravuje svoje, svoje pozemky cez dve inštitúcie, cez Slovenský pozemkový fond poľnohospodársku pôdu a cez štátne lesy lesnú pôdu. Keď Slovenský pozemkový fond dokáže zabezpečiť do štátneho rozpočtu pravidelný príjem 9 mil. eur, tak sa nazdávam, že aj iný subjekt, ktorý spravuje lesný majetok štátu, by mal takým istým hospodárskym spôsobom pristupovať.
Tento príklad, ktorý som uviedol s cenami pri SCP, je len svetlým príkladom, ako sa nehospodárne správa štát. Prečo v iných krajinách dokážu mať oveľa vyššie zisky štátne podniky? Dnes najväčším problémom štátneho rozpočtu je aj to, že štátne podniky neodvádzajú to, čo by mali do štátneho rozpočtu. Zoberme si príklad Transpetrolu, stavia ropovod v Rakúsku, kúpili sme alebo investovali sme do Rakúska 8 mil. eur, ktoré mohli byť v štátnom rozpočte, a vláda rozhoduje o tom, že budeme štátny podnik. Akciová spoločnosť môže naďalej vynakladať peniaze do tohto projektu. Prečo? Sme natoľko bohatí?
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

29.1.2013 o 18:45 hod.

Ing.

Zsolt Simon

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

18:45

Ján Figeľ
Skontrolovaný text
Posledným prihláseným do rozpravy je Juraj Miškov, týmto mu dávam slovo.
Nech sa páči.
Skryt prepis

29.1.2013 o 18:45 hod.

Dr. h. c. Ing. PhD.

Ján Figeľ

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie v rozprave 18:47

Juraj Miškov
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pekný podvečer. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, nebudem dlhý, lebo chceme ísť domov. A rád by som možno len povedal, že pánovi ministrovi vôbec nezávidím tému investičných stimulov. Je to téma, nad ktorou sa nedá vyhrať, sám som si to vyskúšal. Jednoducho investičné stimuly sú téma, ktorá je mimoriadne kontroverzná, vyvoláva obrovské a vášnivé polemiky kdekoľvek prídete a všetci majú pocit, že téme investičné stimuly rozumejú, od politikov až cez občanov, ktorí sa o investičných stimuloch bavia v krčmách.
Ja by som chcel pochváliť, pochváliť by som chcel pána ministra za to, že v predkladanej novele zákona odstraňuje nedostatok, ktorý ukázala aplikačná prax zákona o investičnej pomoci, a tým je zamedzenie poskytovania investičnej pomoci na udržanie pracovných miest. Bohužiaľ, ten zákon, alebo tvorcovia zákona pri kreovaní tohto zákona nemysleli na to, že sa nájdu investori, ktorí budú požadovať investičnú pomoc nie na novovytvorené pracovné miesta, ale na udržanie existujúcich pracovných miest. A keďže nás skúsenosti alebo nedávne skúsenosti presvedčili o tom, že takáto prax je možná, je dobré, že minister a ministerstvo hospodárstva zapracovali do novely zákona o investičnej pomoci podmienku, vďaka ktorej bude môcť byť udelená investičná pomoc iba na novovytvorené pracovné miesta. Takýto návrh sme predkladali niekedy pred koncom roka aj s poslancom Chrenom ako poslanecký návrh zákona, nebol schválený, ale ministerstvo sa vtedy vyjadrilo, že pripravuje vlastnú novelu, kde táto podmienka bude zapracovaná. Teda ja som veľmi rád, že zapracovaná je.
No nebudem možno, alebo nepôjdem možno do detailov, pretože chceme predložiť nejaké pozmeňovacie návrhy v druhom čítaní. Takže možno len v krátkosti spomeniem to, čo sa investičným stimulom vo všeobecnosti vytýka a čo, bohužiaľ, nie je riešené v tejto novele. A je to škoda, pretože aj osemdesiattri vládnych poslancov a tak isto možnosť jednoliateho celku červeného monolitu strany SMER umožňuje schváliť tieto zmeny v zákona. A je škoda, že v tom zákone nie sú.
Takže prvý argument proti investičným stimulom, ktorý zaznieva všade, od východu až na západ, je ten, že investičné stimuly zvýhodňujú iba zahraničných investorov. Ja som už niekoľkokrát aj tu v pléne a tak isto, keď chodím po konferenciách, vysvetľujem, že to jednoducho nie je pravda, pretože nie je možné udeľovať tieto investičné stimuly takým spôsobom, že sú zvýhodňovaní iba zahraniční investori. Tak ako všetky ostatné zákony na Slovensku platia, či pre domácich alebo zahraničných investorov, tak takisto aj zákon o investičnej pomoci platí pre všetkých investorov bez rozdielu.
V tomto zákone nie je nejakým spôsobom, v tejto novele nie je nejakým spôsobom riešené to zrovnoprávnenie domácich a zahraničných investorov, pretože ono riešené v skutočnosti byť nemôže v samej podstate. V tomto zákone je stanovená hranica 40 nových pracovných miest. Neviem, ako dospel predkladateľ k navrhovanému číslu, prečo to nie je 30 pracovných miest, prečo to je 40 pracovných miest. A chcem sa možno opýtať, ale to je na zamyslenie, či možno považovať vytvorenie 40-ch pracovných miest v západoslovenskom kraji za adekvátne alebo rovnocenné vytvoreniu 40-ch pracovných miest napríklad v Hnúšti alebo v Rožňave alebo v Rimavskej Sobote. Čiže možno mi chýba v tom predkladanom návrhu aj odstupňovanie minimálnej výšky počtu pracovných miest v závislosti od regionality, alebo povedzme od parametra výšky nezamestnanosti, ktorý si myslím, že by bol asi najlepším parametrom.
Počas našej vlády sme mali v zákone o investičnej pomoci, alebo v novele, ktorú sme predložili v predchádzajúcom období, dva fókusy.
A prvým fókusom bol práve fókus na regióny s najväčšou nezamestnanosťou a snažili sme sa umiestňovať investície do regiónov s vysokou nezamestnanosťou, respektíve motivovať investorov, aby prichádzali do regiónov s najvyššou nezamestnanosťou, a podľa toho bola odstupňovaná aj výška investičnej pomoci. To znamená, že investor, ktorý prišiel alebo chcel ísť do regiónu s najvyššou nezamestnanosťou, dostal 100 % investičnej pomoci, v prípade nižšej nezamestnanosti, bola tá investičná pomoc percentuálne znížená a podobne. Čiže takýmto alebo obdobným spôsobom by možno bolo možné rozdeliť tú výšku pracovných miest v závislosti od, od regiónov a nezamestnanosti v regiónoch.
Čo považujem za najväčší problém, a nielen ja, ale teda aj podnikatelia, tak je selektívnosť investičných stimulov, to znamená, že investičné stimuly dostávajú niektorí a nedostávajú ich všetci. Napriek tomu, že nárok na poskytnutie investičného stimulu má každý investor, ktorý splní podmienky uvedené v zákone, je iba na rozhodnutí vlády, ako vláda rozhodne, či investorovi stimul udelí, alebo nie. Toto považujú živnostníci, malí a strední podnikatelia za výsostne nespravodlivé a majú, a celkom oprávnene, majú pocit, že investičné stimuly dostávajú iba tí veľkí investori.
My sme tak isto navrhovali s mojím kolegom a poslancom Chrenom odstránenie tejto selektívnosti investičných stimulov jedným poslaneckým návrhom, kde sme navrhovali, aby každý investor, ktorý vytvorí minimálne 30 pracovných miest v regiónoch s najväčšou nezamestnanosťou, tie boli definované ako regióny so 150 % priemeru nezamestnanosti na Slovensku, ak si dobre pamätám. Išlo vtedy o 12 okresov, teraz neviem, či by tých okresov, zrejme by bolo viac, pretože nezamestnanosť nám veľmi rýchlo stúpa, tak investori v týchto okresoch by si mohli nárokovať na daňové úľavy bez toho, aby o týchto daňových úľavách rozhodovala vláda. Toto bolo opatrenie, ktoré ja naozaj považujem za silne prorastové opatrenie, a opatrenie, ktoré je, ktoré je, alebo ktoré motivuje, motivuje k vyššiemu nárastu zamestnanosti práve v regiónoch s najväčšou nezamestnanosťou. Bohužiaľ. A to som sa naozaj veľmi divil, lebo toto je z môjho pohľadu veľmi sociálny návrh, tak takýto návrh schválený v tomto pléne nebol.
Možno ešte na záver, lebo veľmi veľa vecí tu odznelo, či od kolegu Jožka Mikuša, ale tak isto aj kolega Jožko Mihál a koniec koncov aj Zsolt Simon spomínali niektoré veci, ale nedá mi na záver nepovedať, že podpora podnikateľov sa nerobí cez dotácie a stimuly, ale zlepšovaním podmienok na podnikanie. Ja si myslím, pán minister, že tebe to vôbec nemusím hovoriť. Ale mám taký obľúbený bonmot, keď sa ma pýtajú, čo hovorím na investičné stimuly, tak všetkým podnikateľom hovorím, že najlepší investičný stimul je kvalitné podnikateľské prostredie. A preto by som z tohto miesta apeloval na to, aby vláda a ministerstvo, ktoré riadiš, robilo maximum pre zlepšenie podnikateľského prostredia, pretože to je to, čo nám všetkým na Slovensku pomôže, a to je to, čo podporí tvorbu nových pracovných miest, a tebe pomôže splniť úlohu, ktorú si dostal od predsedu vlády.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

29.1.2013 o 18:47 hod.

PhDr.

Juraj Miškov

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

18:48

Ján Figeľ
Skontrolovaný text
Ďakujem pekne.
To bol posledný rečník prihlásený do rozpravy. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce sa k nej vyjadriť navrhovateľ?
Nech sa páči.
Skryt prepis

29.1.2013 o 18:48 hod.

Dr. h. c. Ing. PhD.

Ján Figeľ

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Uvádzajúci uvádza bod 18:58

Tomáš Malatinský
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis

157.
Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené poslankyne, poslanci, ja by som na to zareagoval. Samozrejme, že k tomuto zákonu tá rozprava bola širšia. Je určite naším cieľom, aby sa zlepšilo podnikateľské prostredie, na druhej strane určité zákony, ktoré boli prijaté, či už ako programová povinnosť voči voličom, alebo povinnosť voči konsolidácii verejných financií, ktoré sú istým spôsobom záťažou, tak sa budeme snažiť a ministerstvo to bude robiť, aby sme prichádzali s návrhmi opatrení, ktoré pomôžu zamestnanosti, pomôžu podnikateľom sa na Slovensku etablovať.
Ja som tento zákon striktne rozšíril len, alebo teda ako ho predkladám z návrhu ministerstva, o to, že spresňujeme veci, ktoré ste aj spomínali. Nie celkom súhlasím s tým, že by sme mali poskytovať stimul len do regiónov, ktoré majú nejakú hraničnú nezamestnanosť, pretože sú veľmi zaujímavé zamestnanecké možnosti pri rozširovaní výrob, vytváraní pracovných miest, kde aj tá hranica nezamestnanosti je možno trošku nižšia. Ale keďže umožnia vzniknúť veľkému počtu pracovných miest, tak určite tam môžu aj pri trošku migrácii pracovnej sily nájsť niektorí ľudia, prípadne nezamestnaní prácu. Takže ja si myslím, že takto striktne by sme to nemali oddeliť.
Boli tu samozrejme spomenuté aj odchody investorov. Musím povedať, že aj keď tu to spomíname v energetike, nie je to len fenomén Slovenska, nie je to podľa mňa možné viazať na fungovanie tejto vlády. Mnoho investorov zahájilo svoje rokovania o svojom odchode ďaleko skôr, ako táto vláda nastúpila. A sledujem v okolitých krajinách taktiež správanie tých investorov. e kríza a mnoho podnikov sa z rôznych strategických dôvodov sťahuje, predávajú svoje podiely. Ja si myslím, že na toto si budeme musieť zvyknúť a budeme musieť vytvárať podmienky, aby investori, ktorí odtiaľto odišli, aby namiesto nich prišli podobní dobrí a kvalitní, aby zostala na Slovensku zachovaná zamestnanosť a zachovaný tento pozitívny trend.
K odstupňovaniu spodnej hranice. Uznávam, že môže byť diskusia. My sa takisto zamýšľame nad tým, že vytvoriť pracovné miesta v nižšom počte by bolo treba iným opatrením, ktoré by si nevyžiadalo celú túto procedúru, aká je v tomto zákone spomenutá. Takže ministerstvo má v programe venovať sa aj tvorbe pracovných miest pri nižších počtoch, ale chceme to urobiť trochu iným mechanizmom, ako je tento zákon, pretože tento zákon má ten schvaľovací proces a túto procedúru nejakým spôsobom predpísanú. A aby sme neurobili veľkú zmenu tak sme doňho až takto nezasahovali. Toľko možno k zákonu a k tým poznámkam.
Ďakujem. 

Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

29.1.2013 o 18:58 hod.

Ing.

Tomáš Malatinský

 
Poslať e-mailom

Vstup predsedajúceho 18:58

Ján Figeľ
Skontrolovaný text
Ďakujem pekne.
Chce sa vyjadriť ešte pán spravodajca? Nie je tomu tak, oceňujem. Ďakujem.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a aj dnešný deň týmto završujeme. Pokračujeme zajtra podľa schváleného programu.
Pekný večer všetkým.

(Prerušenie rokovania o 19.02 hodine.)
Skryt prepis

Vstup predsedajúceho

29.1.2013 o 18:58 hod.

Dr. h. c. Ing. PhD.

Ján Figeľ

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom
 
14. schôdza NR SR - 2.deň - A. dopoludnia
 

Vstup predsedajúceho 8:56

Renáta Zmajkovičová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, otváram druhý rokovací deň 14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali pani poslankyňa Mária Janíková, pán poslanec Peter Pollák a pán poslanec Richard Sulík.
Pristúpime k druhému a tretiemu čítaniu o

návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o obchode medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kolumbiou a Peru na strane druhej.

Návrh vlády má parlamentnú tlač 322, spoločná správa výborov má tlač 322a.
Návrh vlády odôvodní minister hospodárstva Slovenskej republiky Tomáš Malatinský. A teraz ho prosím, aby sa ujal slova. Nech sa páči, pán minister.
Skryt prepis

Vstup predsedajúceho

30.1.2013 o 8:56 hod.

JUDr.

Renáta Zmajkovičová

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie 9:02

Tomáš Malatinský
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Dobré ráno. Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené pani poslankyne a poslanci, cieľom návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Dohodou o obchode medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kolumbiou a Peru na strane druhej je, aby sa v súlade s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie postupnou liberalizáciou uľahčil obchod s tovarom medzi Európskou úniou, Kolumbiou a Peru a aby sa liberalizoval i obchod so službami a investíciami.
Dohoda predstavuje pre Európsku úniu predovšetkým príležitosť, aby poskytla pevnú oporu reformám, ktoré Kolumbia a Peru uskutočňujú a ktorých cieľom je integrácia do globálnej ekonomiky, zvýšenie blahobytu a upevnenie ich rastu v záujme zlepšenia životných podmienok obyvateľov.
V dohode sú obsiahnuté i záujmy Slovenskej republiky, a to najmä vo vzťahu ku kľúčovým odvetviam nášho priemyslu v automobilovom sektore, elektrotechnike a oceliarstve.
S výhradou ratifikácie bola dohoda za Slovenskú republiku podpísaná stálym predstaviteľom Slovenskej republiky pri Európskej únii v Bruseli 16. mája 2012 počas zasadnutia Výboru stálych zástupcov COREPER II.
Táto dohoda je bilaterálnou, medzinárodnou prezidentskou zmluvou a medzinárodnou hospodárskou zmluvou všeobecnej povahy. Podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky sa pred jej ratifikáciou vyžaduje súhlas Národnej rady a na jej vykonanie nie je potrebný zákon.
Dohoda nebude mať vplyv na verejné financie, životné prostredie, na zamestnanosť a ani na zvýšenie regulačného zaťaženia podnikateľského prostredia Slovenskej republiky.
Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, poslanci, dovoľujem si požiadať o podporu tohto dokumentu alebo návrhu.
Skryt prepis

Vystúpenie

30.1.2013 o 9:02 hod.

Ing.

Tomáš Malatinský

 
Poslať e-mailom

Vstup predsedajúceho 9:02

Renáta Zmajkovičová
Skontrolovaný text
Ďakujem, pán minister.
Prosím spoločného spravodajcu z výboru pre hospodárske záležitosti poslanca Michala Bagačku, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a o tomto návrhu vlády. Nech sa páči.
Skryt prepis

Vstup predsedajúceho

30.1.2013 o 9:02 hod.

JUDr.

Renáta Zmajkovičová

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom