14. schôdza

Ja si dovolím jeden konkrétny príklad, čo sa týka samosprávy, že je terajší zákon o verejnom obstarávaní naozaj zlý. Konkrétny príklad sa týka obce Bzince pod Javorinou, to je z nášho okresu, kde verejný obstarávateľ vyhlásil obstarávanie prác na stavbu, úpravu centra Bzince pod Javorinou. Tieto finančné prostriedky získali z Európskej únie. A po vyhodnotení splnenia podmienok účasti bol určený termín elektronickej aukcie, kde nastala nasledovná situácia: Cena víťazného uchádzača bola nižšia o sedemdesiat percent oproti cene podľa rozpočtu projektu. A vzhľadom na vzniknutú situáciu celý postup pri verejnom obstarávaní skontroloval Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý rozhodol zopakovať vyhodnotenie.
A súčasný stav je taký, že sa môže zopakovať presne tá istá situácia elektronickej aukcie, kde obec nemá žiadnu možnosť ovplyvniť priebeh verejného obstarávania, lebo za takúto cenu, ktorá je o sedemdesiat percent nižšia, tak môžeme rátať s tým, že všetci tí dodávatelia, subdodávatelia, ktorým to posunie víťaz, ktorý vyhral tú zákazku, tak všetci tí nebudú vyplatení.
Čiže naozaj ten zákon nebol dobrý a treba ho poopraviť. A to som veľmi rád, že aj pán primátor Martina skonštatoval. Je tu naozaj jedna veľmi vážna otázka, kde nám môžu z Európskej únie finančné zdroje prepadať. Tak preto je veľmi dobré, aby sa tento zákon prijal.

Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, chcel som vám naozaj poďakovať za vaše faktické poznámky. Ja som rád, že som vás trochu prebudil svojím vystúpením k aktivite a že po pánovi ministrovi som mal najviac faktických poznámok na moje vystúpenie. Čiže to znamená, že som vás zaujal. A v podstate ste súhlasili so všetkým, čo som povedal, pretože ja som to povedal na úvod, že som za zmenu tohto zákona, že som za to, aby uľahčil a stransparentnil život.
Ja som pomenoval vlastné skúsenosti, zo svojej vlastnej praxe, lebo som chcel byť konkrétny. A samozrejme, bližšia košeľa ako kabát, tak budem hovoriť o tom, do čoho sa rozumiem a čo robíme v Martine. Ale pán kolega Blanár je úspešný župan. Žilinský samosprávny kraj nemal žiadny škandál. Robí sa tam naozaj veľmi dobre veľa vecí, takže ja určite nabudúce môžem argumentovať aj nejakými skúsenosťami zo Žilinského samosprávneho kraja.
A súhlasím aj s pani kolegyňou Vaľovou. To ináč veľmi často nebýva, aby sme našli takýto súzvuk aj pri všetkých faktických poznámkach. Ja som nehovoril o tom, že právne služby sa majú súťažiť tak, respektíve súťažiť a vyberať podľa ceny. Ani ja nemám takého právnika, ktorému nedôverujem, ale som upozornil na konanie, kde Európska komisia vedie voči nám konanie, lebo nemôžeme zadávať priamymi zadaniami bez výberového konania služby za devätnásť miliónov eur. To jednoducho je neprípustné.
A ešte úplne na záver. Samozrejme, že ten môj úvod bol taký na odľahčenie. A, kolegovia, nestrácajme humor, lebo to je to jediné, čo nám tu môže spríjemniť chvíle rokovania na tejto schôdzi.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, keď som dneska vo faktickej poznámke reagoval na pána ministra a povedal som, že nie prvýkrát on ide riešiť subdodávateľov v zákone o verejnom obstarávaní, tak pán minister, keď reagoval na faktické poznámky, tak k tým subdodávateľom nepovedal nič. Obvinil ma v tom, že vraj včera som tu pri zákone o výsluhových dôchodkoch vo faktickej poznámke na Júliusa Brocku povedal, že na ministerstve vnútra robí 280 výsluhových alebo starobných dôchodcov plus ôsmi, ktorí majú aj výsluhový, aj starobný dôchodok.
Už vtedy som povedal, že to nebolo za vášho ministrovania a že som si to v zákone o slobodnom prístupe k informáciám vyžiadal. Takže, pán minister, 15. 1. 2012 - žiadosť o poskytnutie informácie. Odpoveď dvadsiateho siedmeho. Teda ja som žiadal pätnásteho... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, to je k zákonu o verejnom obstarávaní?

Zajac, Pavol, poslanec NR SR
Ale to súvisí, veď pán minister ma obvinil, že klamem.
27. 1. 2012 - odpoveď z ministerstva vnútra. "Komunikačnému odboru Kancelárie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky bola 15. 1. 2012 doručená vaša žiadosť o poskytnutie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v ktorej žiadate o poskytnutie informácií o počte zamestnancov ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorí boli k 1. 1. 2012 poberateľmi výsluhových dôchodkov, riadnych dôchodkov a zároveň výsluhových a riadnych dôchodkov.
Z dôvodu vecnej príslušnosti bola 18. 1. 2012 vaša žiadosť postúpená na vybavenie osobnému úradu služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. K vašej žiadosti uvádzame nasledovné:
K 1. 1. 2012 bolo v služobnom úrade Ministerstva vnútra Slovenskej republiky 212 poberateľov výsluhových dôchodkov, 139 poberateľov starobného dôchodku a 17 poberateľov výsluhového a zároveň starobného dôchodku." (Hlas z pléna.)
Dobre. (So smiechom.) Včera som to hovoril, samozrejme, z hlavy, nemal som pri sebe tento papier. Túto informáciu a tento papier vám aj odovzdám. Nech sa vám páči. Aj pánovi spravodajcovi, aj kto bude mať ešte záujem. Pán minister, to je odpoveď ministerstva vnútra. Takže môžeme sa tu dohodnúť verejne, že mi, a ja môžem o to aj požiadať, samozrejme, o zákone o slobodnom prístupe k informáciám, aby sme sa dozvedeli na celom ministerstve vnútra, to znamená, aj v Policajnom zbore, aj, aj v ďalších zložkách ministerstva vnútra, celkovo, aký počet ľudí robí a poberá príjem od štátu, lebo o tom som včera hovoril. Jeden príjem od štátu. To je zásada, ktorú KDH presadzuje a chce presadzovať, a v čase ekonomickej krízy by to najviac pomohlo ministrovi financií alebo Sociálnej poisťovni. Sociálnej poisťovni, aby ľudia, ktorí berú výsluhový dôchodok, sa museli rozhodnúť, alebo starobný dôchodok, či budú robiť v štátnej správe, alebo budú poberať starobný, alebo výsluhový dôchodok.
Takže, pán minister, takto verejne vás vyzývam, aby ste zverejnili počet, celkový počet týchto starobných a výsluhových dôchodcov, ktorí sú na ministerstve, pod ministerstvom vnútra. Keďže sa rozprávame o zákone o verejnom obstarávaní, pôvodne som nemal záujem vystúpiť, ale predsa len. Verejného obstarávania som sa počas svojej podnikateľskej praxe zúčastňoval ako podnikateľ, súťažil som. Párkrát som v minulosti bol aj ten, ktorý bol v komisii v našej obci, ktorá vyberala v súťaži o nejakého dodávateľa alebo obstarávateľa, párkrát som túto súťaž v minulosti, keď ešte nebolo potrebné mať osvedčenie na verejné obstarávanie, tak párkrát som túto súťaž, som aj organizoval.
V zásade ide o to, že štát by mal nastaviť tieto podmienky tak, ako to robia obyčajní, normálne bežní ľudia, keď si chcú kúpiť, obstarať nejakú vec. To znamená, ak si ktokoľvek z vás chce kúpiť dajme tomu automobil, tak si zadá kvalitu, to znamená, že zadá si typ, značku, aké chce tam mať vybavenie, a potom úplne logicky si nechá urobiť aj 10, aj 15 ponúk a nevadí mu, keď pre ten automobil ide na druhý koniec republiky, keď mu ten predajca poskytne zľavu alebo najnižšiu cenu. Nepoznám ani jedného občana, ktorý by povedal, že si ten automobil kúpi radšej o 50-tisíc korún alebo 3-tisíc eur drahší, len preto, že sa mu nechce ísť o 50 kilometrov ďalej k nejakému predajcovi. Je to úplne normálne a logické a štát by pri zákone o verejnom obstarávaní mal nastaviť tie pravidlá tak, aby naozaj čo najnižšia cena bola rozhodujúcim prvkom pri výbere toho dodávateľa, ktorý bude poskytovať štátu alebo verejnému sektoru službu alebo tovar. Tak to bolo aj teraz v zákone nastavené.
Že sa našli špekulanti, ktorí mali viacej právnikov ako murárov, o tom rozpráva celá republika. Ak by sme išli tento zákon, ktorý bol doteraz v platnosti, vylepšiť a snažili sa nastaviť podmienky tak, aby sme týchto špekulantov z toho verejného obstarávania vylúčili, tak by som, by som s týmto návrhom súhlasil. Ak by sme v tomto zákone išli vylepšiť to, aby subdodávatelia, ktorí sa zúčastňujú na, na verejnom obstarávaní tak, že pracujú pre hlavného dodávateľa, aby boli vyplácaní, čo som tu vo faktickej poznámke spomínal, tak, ako to navrhovalo KDH, moji kolegovia Hudacký, Figeľ, tak, aby títo subdodávatelia nemuseli krachovať a prepúšťať ľudí, pretože hlavný dodávateľ, ktorý naozaj tých murárov nemá, sa z nich smeje, tak takýto systém tu v septembri bol navrhnutý. V rozprave vystúpil iba kolega Matovič, ten tento zákon pochválil, na chodbách a v zákulisí aj poslanci SMER-u hovorili, že to je dobrý zákon, ale prišlo hlasovanie a tento zákon bol zmietnutý zo stola. Dnes v tomto zákone pán minister povedal, že rieši subdodávateľov, ale nie je to tak prísne nastavené a exaktne, ako to bolo v zákone, ktorí moji kolegovia tu v septembri navrhovali.
Takže, pán minister, ešte jeden príklad musím tu povedať, lebo viacerí kolegovia zo SMER-u tu hovorili o príkladoch. Ja poviem príklad, ktorý bol za niekoľko desiatok miliónov eur, ktorý, podľa súčasne platného zákona, lebo viacerí tu hovoria o tom, že podľa súčasne platného zákona najnižšia cena, ale kvalita uteká. Tak záleží podľa toho obstarávateľa, ktorý nastavujú, nastavoval a nastavuje podmienky tej súťaže. Ak si dokáže špecifikovať tie podmienky presne, tak potom si dokáže aj na Úrade pre verejné obstarávanie to potom obhájiť. Ja viem, že to je niekedy náročné, že to je zložité, ale dá sa to. Ale tá najnižšia cena je pre štát a celý verejný sektor, tak ako pre toho občana rozhodujúca.
A poviem vám príklad, prvý úsek diaľnice, levočskej diaľnice, Jánovce - Jablonov, na ktorej sa stalo to nešťastie, ale to spolu nesúvisí, bol zo súťaže vyradený. Neviem, či to kolegovia alebo verejnosť vie, bola vyradená firma, ktorá ponúkla najnižšiu cenu. Takže nie je pravda, že podľa súčasného zákona nebolo možné tú najnižšiu cenu vyradiť. Nespĺňaš podmienky, si vyradený! Samozrejme, má právo odvolať sa na ÚVO, tam to chvíľu trvá, tam to treba obhájiť, nie je to také jednoduché. Preto som povedal, že ak by ste v tomto návrhu zákona o verejnom obstarávaní tieto podmienky vylepšovali tak, aby najnižšia cena ale rozhodovala, tak by sme s tým súhlasili. Ale keď vy nastavujete podmienky tak, že si budeme musieť, môcť obstarávateľa vybrať aj s vyššou cenou a ak tam budú rozhodovať aj ďalšie podmienky tak, do takej miery, že až 50 percent si bude môcť dať, tak to je to, čoho sa obávame a čo prinesie prax, že firmy, ktoré budú mať záujem, naozaj skutočný záujem vyhrávať zákazky pri najnižšej cene, to znamená, budú kvalitné, budú poskytovať nižšiu cenu, časom prestanú chodiť do súťaží. Prestanú chodiť do súťaží, lebo budú vedieť, že ten a ten, tá a tá firma už to má dopredu vyárendované. Takže to nám vadí na tomto zákone, a preto s ním nebudeme súhlasiť, ani moji kolegovia z KDH, ani ja.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Pán kolega, ja len jednu poznámku, vy ste povedali, že nepoznáte človeka, ktorý by si kúpil auto, nie na základe ceny a že pôjde preň aj na druhý koniec republiky. No ja sa hlásim ako prvý a ja som si auto nekúpil podľa toho, či mi ho na druhom konci republiky dajú lacnejšie, alebo nie, ale pozeral som presne na kvalitu a poskytované služby plus, to je servis, náhradné vozidlo a tak ďalej a celkový prístup a napríklad, aby to bolo v mieste bydliska, aby som bol mobilný a tak ďalej. Takže nielen tá cena zase bola rozhodujúca a išlo o vlastné peniaze.
Ďakujem.

Vážený pán kolega, asi ste ma pozorne nepočúvali. Najprv som povedal, že ten človek si presne vyšpecifikuje, aké chce auto, aký typ, aké chce vybavenie, aké chce služby, som nepovedal a teraz dopĺňam. Čiže presne si vyšpecifikuje, a ja som zažil také situácie, že človek si takto vyšpecifikoval, aké auto chce, s akými doplnkami, to nie je až také zložité ako pri pneumatike, ktorú ste predtým spomínali. Pri tom aute, keď si vyšpecifikujete aj ten typ, aj tú značku, tak potom naozaj hľadáte len toho, kto vám dá najnižšiu cenu. A zažil som situáciu, že pre 20-tisíc korún, a to nie je malý peniaz pre človeka, pre rodinu, pre štát sa bavíme veľakrát v niekoľkonásobne vyšších čiastkach, a ten človek išiel na druhý koniec republiky, pretože na ten typ značky, mohol by som vám povedať aj konkrétne aj ktoré, ale nechcem robiť reklamu, pre ten konkrétny typ značky on si servis v svojom mieste bydliska nájde. Tieto značky majú servisy po celej republike a mileradi mu poskytnú tú službu aj ten garančný servis. Takže mali ste ma poriadne počúvať, kde som najprv povedal, že presne si vyšpecifikuje, čo chce. A to môžu robiť aj verejní obstarávatelia, kde si presne vyšpecifikujú, čo chcú, a potom idú len po najnižšej cene. Vadí tu niekomu najnižšia cena? Vadí tu niekomu to, aby štát, obce, celý verejný sektor vynakladal čo najnižšie prostriedky?

Ďakujem veľmi pekne. Vážení, vážené kolegyne, vážení kolegovia, len v krátkosti, ako členka výboru pre kultúru a médiá musím vystúpiť. Tak ako vždy, keď hovoríme o verejnom obstarávaní, musím upozorniť na jednu zásadnú vec. Aj kultúrne inštitúcie sa musia zapájať do verejného obstarávania, ale existuje jedna oblasť, kde jednoducho musia vypadnúť z verejného obstarávania. Prosím, aby ste si predstavili, že chcete nejakého operného speváka na Barbiera zo Sevilly a budete musieť verejne obstarávať. Je to dostatočne absurdné, myslím. Takže aj tieto kultúrne inštitúcie musia mať určitú výnimku. Samozrejme, len na umeleckú produkciu, a nie na nič inšie. To znamená, žiadne opravy budov a podobne.
Takže chcela som len pred pánom ministrom aj pred vami avizovať, že už v spolupráci s ministerstvom, po dohovore súkromnom s pánom ministrom, budeme sa snažiť, aby sa do tohto zákona dostala možno ešte trošku lepšia dikcia, ako bola aj po mojej intervencii v predošlom zákone, pretože, samozrejme, hneď sme na toto narazili. Takže vystupujem len v obrane kultúrnych inštitúcií. A keďže výbor pre kultúru a médiá je výbor, ktorý sa zaoberá hodnotovým systémom, dovoľte len jednu krátku poznámku na zakončenie tejto rozpravy. Slovensko je rozhodne krajina kresťanov a ja chcem, aby sme si uvedomili, že všetko, o čom tu dnes hovoríme, sa týka jednoduchého Desatora a jedného bodu v tom Desatore, nepokradneš. Nepokradneš! Tak chcem upozorniť všetkých tých ľudí, ktorí uvažujú o kradnutí, aby si už objednali nejakého pána farára a začali sa spovedať, lebo nechcela by som, aby v pekle bola prevaha Slovákov.
Ďakujem pekne.

Pani poslankyňa Vášáryová, ja tiež iba toľko. Tú vašu radu by ste mali skôr adresovať svojim kolegom v SDKÚ v kauze tunelisko Branisko a trošku im viac dohovoriť a pozrieť sa späť do minulosti. Toľko.

Ďakujem za slovo. Ja chcem podporiť pani poslankyňu v tomto jej návrhu. Určite je rad ďalších služieb a dodávok, ktoré, na ktoré by sme mali myslieť, že nemôžu ísť cestou klasického verejného obstarávania. Len to treba v zákone tak špecifikovať, aby sa nenašli verejní obstarávateľ, obstarávatelia, ktorí práve tieto výnimky budú zneužívať na to, aby prihrali nejaké zákazky svojim známym, svojim sponzorom, svojim klientom.
Za úvahu by stálo, že či nevymenovať tieto výnimky taxatívne, a nie nejakým označením, že keď tak, tak bude onak. V slovenskom právnom poriadku práve taxatívne vymenovania, ktoré neumožňujú potom žiadne iné výhovorky, sa osvedčili. Takže je to určitá forma, ako vylepšiť tento stav.

Ďakujem veľmi pekne, pán Gál. Áno, máte pravdu. Asi toto je jedna z ciest, ktorá nebola v predošlom zákone, ktorou by sme mali ísť. Ale budeme na tom pracovať a ja si dovolím aj s vaším klubom o tom diskutovať.
A čo sa týka prvej poznámky. Ja neviem, všetci zabúdajú na staré slovenské príslovie, že hus zagágala. Veď, pán poslanec, prosím vás pekne, uvažujte trošku, trošku špecifickejšie. V momente, keď okamžite zagágate, tak ja mám pocit, že sa vás to osobne dotklo. Tak netreba byť takýmto otvoreným a hneď sa vyzliekať zo všetkého. Takže, prosím vás pekne, uvažujte, na čo reagujete.
Ďakujem.

Pani predsedajúca, ďakujem pekne. (Zaznievanie gongu.) Máme jednu minútu. Ja naozaj budem veľmi stručný, keďže sa jedná o prvé čítanie. Otázka, či mi páni poslanci dovolia aj teraz po jedenástej ešte päť minút. (Hlasy z pléna: Áno.)
Ďakujem pekne.
Máme za sebou teda prvé čítanie. Chcem povedať, že v drvivej väčšine boli tie príspevky vecné. Tie, ktoré som za vecné nepovažoval, na tie som reagoval už počas rozpravy, pretože boli naozaj postavené na pomerne veľmi zlom vyhodnotení situácie a neustálej snahe kritizovať niečo, kde naozaj dochádza k zásadnému posunu. Chcem oceniť niekoľko príspevkov, ktoré naozaj boli iba vecné a dokonca v mnohých oblastiach prinášajú niektoré nápady, ktoré môžu tento zákon posunúť ďalej. Chcem predovšetkým povedať, že tento zákon je naozaj mimoriadne komplikovaný a snažíme sa zo situácie, v ktorej sme dnes, kedy prakticky sme svedkami naozaj veľmi divotvorných rozhodnutí Úradu pre verejné obstarávanie, kedy v mnohých prípadoch priamo zo zákona alebo z rozhodnutí sú nútené niektoré orgány nakupovať najdrahšiu ponuku. Nie najlacnejšiu. A v mnohých prípadoch ten problém vzniká práve či už nejednoznačným výkladom zákona, alebo umožňujúcim obchádzanie zákona. Snažíme sa to vylepšiť. To, čo ma teší najviac, je, že príspevky, ktoré odzneli v rozprave, je možné zhrnúť do naozaj dvoch oblastí. Okrem výhrad k novele, ku ktorým sa dostanem za veľmi krátku dobu, v podstate všetci poslanci konštatovali, že návrh prináša mnohé pozitívne zmeny. Som teda veľmi rád, že na tomto sa zhodneme a že v mnohých ďalších zmenách, ktoré upravíme ešte v druhom čítaní, dokážeme konečne vytvoriť zákon, ktorý umožní Slovensku na jednej strane čerpať eurofondy kvalitne, na druhej strane dostávať prostriedky nielen štátneho rozpočtu, ale aj eurofondov do obehu hrubého domáceho produktu, ktorý tak potrebujeme, aby dokázali tieto, tieto peniaze priamo vytvárať pracovné miesta.
Pán poslanec Galko predniesol niekoľko konkrétnych výhrad a niekoľko konkrétnych pozmeňovacích návrhov. Bolo ich pomerne veľa. Boli veľmi vecné. Dovolím si, aby sme o nich bližšie diskutovali aj v druhom čítaní, respektíve ešte vo výboroch a predniesli sme niektoré veci, kde sa môžu stanoviská zblížiť. Zaznelo niekoľko ďalších výhrad, ktoré mali dokumentovať údajné nedostatky, napríklad v oblasti, ktoré doteraz zákon neupravoval, a táto novela ich prvýkrát zavádza do právneho systému, alebo teda určite ten stav vylepšuje. Niečo podobné spomínal aj pán poslanec Gál. Pretože napríklad v súčasnosti je možné meniť dodatkom cenu, ak to predpokladá zmluva. To je to, čo vlastne my tomu zabraňujeme, aby vlastne nemohli potajme vlastne byť menené zmluvy a potom zistíme, že vysúťažené bolo prakticky niečo úplne iné a niečo za úplne inú cenu. To, čo dnes je vlastne v tom systéme umožňované. Takže táto zmena tomu jednoznačne zabraňuje. Čiže nemôžem povedať, že zmena je zlá. Možno sa vám v niektorých prípadoch zdá, že mohla by byť ešte prísnejšia. Dobre, diskutujme, či môže byť prísnejšia, aby zase neskomplikovala tú situáciu a nezapríčiňovala ďalšie, ďalšie obchádzanie.
Tak isto platí, častokrát sa hovorí o kritériách, čo sa týka váhovosti, že sú nejaké obmedzenia vo vzťahu k cene, vo vzťahu k iným náležitostiam. No dnes žiadne obmedzenia nie sú. Dnes práve tieto obmedzenia zavádzame. Opäť sa môžeme baviť o tom, že či niektoré tie čísla sú slabšie, sú lepšie. Treba ísť ďalej. Ale dodnes vlastne tieto kritériá váhovosti neboli vôbec. To isté platí, že sme znížili niektoré požiadavky, ktoré sa týkali napríklad obratov a podobne. To, čo som tu, tu niekde zaznelo, boli dvojnásobne a išlo sa nižšie. Chceme ísť ešte nižšie? Môžeme o tom diskutovať, nakoľko to bude mať vzťah k skúsenostiam a ku kvalite dodávaných vecí.
Veľmi dôležité, by som rád povedal aj k elektronickému trhovisku. Ak tu pán poslanec Beblavý hovoril o českom príklade, nuž práve autori českého trhoviska sú podpísaní pod slovenským elektronickým trhoviskom. To znamená, že tá úprava je prakticky totožná. Čiže potom je trošku schizofrenické kritizovať, chváliť českú a kritizovať slovenskú, keď vlastne autormi týchto úprav sú totožné osoby. Rovnako platí, že je to úplne iný systém ako systém EVO, lebo každý sa zameriava na úplne inú oblasť. Hovoríme o tom, že kritizovali ste otázku úpravy v oblasti elektronických aukcií. Ale elektronické trhovisko práve zavádza povinnú de facto elektronickú aukciu v podlimitných, v podlimitných zákazkách. Čiže to je opäť, čo nie je úplne presné.
A posledné, čo ešte k tomu poviem k tejto časti, je napríklad otázka samotnej rady Úradu pre verejné obstarávanie. Vo väčšine ste povedali, že radu vítate, a potom kritizujete jej zloženie. Rád by som pripomenul, že je totožná s tým, ako je tvorená jej kreácia na Protimonopolnom úrade. Je to identické. Ten systém je prebratý. Rovnako tak aj radu Protimonopolného úradu menuje vláda. Ja si neviem predstaviť, keď tu zaznievali niektoré slová, že tam napíšeme, v rade nesmie byť žiadny smerák a musí tam byť deväť členov SDKÚ alebo KDH, alebo, alebo by sme hneď napísali opozície. To samozrejme, viete, že v zákone nikdy nebolo a nemôže byť. To znamená, z môjho pohľadu vždy bol vlastne aj Úrad pre verejné obstarávanie pod kontrolou vlády a to, že sme my umožnili, aby tam sedel opozičný zástupca, bola vec, ktorá sa už potom nikdy neopakovala. Najmä, keď v 2010 prišla vláda Ivety Radičovej. Ak chceme hovoriť k tej kreácii, platí tam to, že keď sme napísali, že má byť členom rady predseda, podpredseda, šéf služobného úradu, platí, že tam nie je konflikt záujmov. V rade môže sedieť iba ten, ktorý nerozhoduje na prvom stupni. To znamená, ak na prvom stupni nerozhoduje predseda a podpredseda alebo šéf služobného úradu, tak potom si myslím, že má miesto byť práve v rade. Ak by rozhodovali na prvom stupni, tak to, samozrejme, konflikt záujmov je. Ale nerozhodujú. Čiže tam treba vidieť aj tú snahu o vyváženosť, kde vlastne by mali byť ešte nejakí traja ďalší právnici a traja dajme tomu ekonomickí odborníci z pohľadu, z pohľadu verejného obstarávania. O čom ale môžeme diskutovať rovnako tak v druhom čítaní.
Ďalším sú pripomienky, že sme nevyhoveli pripomienkam napr. Transparency International alebo Aliancii Fair-play. Všetky tie, ktoré poukázali pred voľbami v roku 2012, boli zaradené do zákona. Dneska ich síce už si ich nikto nepamätá, dneska ich nespomínate, lebo to považujete ako keby za automatické, ale jednotlivé veci, ja spomeniem iba napríklad zverejňovanie celoživotného cyklu zákazky. To je to, na čom staviame vylepšovanie tohto zákona. Ak chválite, pani poslankyňa Žitňanská, zverejňovanie zmlúv, ku ktorému ja sa hlásim, že je to veľmi dobré. A my ideme ešte ďalej, aby práve napríklad dodatkami, rôznymi zmenami sme nedospeli, že zmluva bola podpísaná k jednému predmetu a na konci zákazky zistíme, že vlastne máme dodané niečo úplne iné. Práve preto zvyšujeme zverejňovanie celoživotného cyklu celej zákazky a tým pádom jednoznačne ideme ďalej. Ak hovoríte, že toto je veľká vec v boji proti korupcii, zverejňovanie zmlúv, tak ak ho zásadným spôsobom rozširujeme, musíte uznať, že táto časť ho ešte zvyšuje. A rovnako tak platí. Čiže to bol napríklad jeden z príspevkov Transparency International do zákona. Alebo zníženie prác naviac z 50 na 20 percent. To je jasne obmedzujúce. Takisto to tu nebolo vôbec spomenuté. To isté platí o pripomienkach Aliancie Fair-play, ktoré boli vlastne do poslednej a dokonca ešte niekoľko ďalších pripomienok nad rámec bolo akceptovaných a zapracovaných do zákona. Čiže myslím si, že tá kritika vychádza voči mnohým ustanoveniam, ktoré dovtedy v zákone vôbec neboli. Dneska tú situáciu zásadne zlepšujú a akurát, že v mnohých prípadoch sa vám javí, že či je to dostatočné zlepšenie? Dobre. O tom môžeme diskutovať, ale nemôžeme o nich hovoriť, že sú zlé, keď tú situáciu jednoznačne, jednoznačne vylepšujú.
Z môjho pohľadu naozaj budeme, nechcem vás dlhšie zdržiavať, už som prekonal päť minút, ktoré som sľúbil. Z môjho pohľadu bude naozaj široký priestor v druhom čítaní. I keď naozaj tento zákon mal rekordné pripomienkové konanie, prakticky šesť mesiacov. Budeme môcť mnohým veciam vyjsť v ústrety tak, aby sme jednotne v tejto, v celom pléne mali možnosť posunúť tento zákon do podoby, ktorá naozaj, nielen bude transparentný a bojovať proti korupcii, ale predovšetkým bude mať možnosť rýchlym verejným obstarávaním vytvárať nové pracovné miesta. To, čoho dnes máme na Slovensku najmenej, a to, čo najviac potrebujeme. Práve preto je zjednodušenie mnohých prípadov postupu verejného obstarávania zakotvené aj v zákone.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk v sále.)