14. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Z poverenia vlády Slovenskej republiky vám predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti.
Ide o kľúčovú právnu normu, ktorá upravuje základné nástroje aktívnej politiky trhu práce. Tento zákon ponúka základné nástroje, ktorými štát predovšetkým prostredníctvom úradov práce, sociálnych vecí a rodiny podporuje ľudí, ktorí nemajú zamestnanie, aby sa opäť vrátili do pracovného procesu, ako aj začínajúcich živnostníkov a podnikateľov, najmä na regionálnom trhu práce. Účelom návrhu novely zákona o službách zamestnanosti je upraviť najmä aktívnu politiku trhu práce tak, ako to vyplýva z časti 3.1 zamestnanosť Aktualizácie Národného programu reforiem Slovenskej republiky na rok 2012, v ktorej sa uvádza, citujem: ,,Aktívne politiky trhu práce prejdú revíziou založenou na reálnom využívaní jednotlivých nástrojov a ich skutočnej efektivite. Vláda pritom položí dôraz na znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Systém bude jednoduchší, najmä v obmedzení počtu nástrojov a znížením administratívnej náročnosti pri implementácii aktívnej politiky trhu práce."
Zámerom je najmä prehodnotiť obligatórnosť nástrojov tak, aby boli efektívnejšie a účinnejšie. Predstavitelia ministerstva absolvovali v minulom roku viaceré rokovania so zástupcami Európskej komisie, Svetovej banky či OECD, ktorí hĺbkovo analyzovali vývoj nášho trhu práce a stav služieb zamestnanosti. S medzinárodnými inštitúciami sme konzultovali aj tento návrh novely tak, aby sme zvýšili efektívnosť a účinnosť aktívnej politiky zamestnanosti a vo väčšej miere zabránili aj zneužívaniu viacerých príspevkov. K rovnakému záveru dospela aj hĺbková kontrola Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky.
Prihliadajúc na uvedené, sa preto v návrhu zákona o službách zamestnanosti navrhuje zmeniť najmä: zmena obligatórneho charakteru na fakultatívny charakter siedmich príspevkov aktívnych opatrení na trhu práce s cieľom vytvoriť podmienky na lepšie zohľadnenie situácie na konkrétnom regionálnom trhu práce. Ďalej, posilnenie a rozšírenie pôsobnosti výborov pre otázky zamestnanosti pri úradoch práce, čím sa podporí sociálny dialóg zameraný na podporu zamestnávania a vytvorenie pracovných miest pre znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie na regionálnom trhu práce. Ďalej, zaradenie postupu na zabezpečenie transparentnosti a verejnej kontroly v poskytovaní fakultatívnych príspevkov, zrušenie dvanástich aktívnych opatrení trhu práce z dôvodu ich nízkej využívateľnosti v doterajšej praxi. Ďalej prehodnotenie podmienok pre poskytnutie príspevkov aktívnych opatrení na trhu práce vrátane príspevkov na podporu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím.
Za ďalšie, obnovenie kompetencií pre úrady práce, sociálnych vecí a rodiny realizovať projekty v rámci svojho územného obvodu s cieľom podpory riešenia problémov nezamestnanosti špecifických skupín v konkrétnych regiónoch. Významná podpora vzhľadom na novelu zákona je kladená aj na zníženie administratívnej zaťaženosti. Chcem zvýrazniť skutočnosť, že novela zákona o sociálnych službách nesleduje konsolidáciu verejných financií, ale najmä efektívnosť, odstránenie plošnosti, adresnosť, zamedzenie zneužívania a aplikáciu regionálnych odlišností.
Vo fáze prípravy zákona sme oslovili okrem aktuálnych sociálnych partnerov aj širokú odbornú verejnosť. Uskutočnili sme niekoľko konzultatívnych rokovaní aj s Národnou radou občanov so zdravotným postihnutím. Výsledkom boli kompromisy, ktoré nebudú mať negatívne dôsledky pre chránené dielne či chránené pracoviská. Umožnia vo väčšej miere zabrániť zneužívaniu, pomáhať všetkým, ktorí to myslia poctivo. A zároveň im aj chceme garantovať podporu každej jednej chránenej dielni či pracovisku, ktorá rozbehne svoju činnosť a bude fungovať v prospech zamestnávania zdravotne postihnutých v príslušnom regióne.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladaná novela zákona o službách zamestnanosti vytvorí priestor pre väčšiu flexibilitu poskytovania služieb pre nezamestnaných. Vytvorí väčší priestor pre individuálny prístup s dôrazom najmä na boj s dlhodobou nezamestnanosťou. Vytvorí tiež väčší priestor na využívanie pozitívnych skúseností a úspešných nástrojov politiky zamestnanosti z iných krajín, najmä Európskej únie. A spolu s ďalšími opatreniami nám pomôže účinnejšie podporovať zamestnanosť na Slovensku, čo je v súčasnej dobe našou absolútnou prioritou. Z týchto dôvodov vás žiadam o podporu predloženej novely zákona o službách zamestnanosti.
Pán predseda, skončil som.

Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods.1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ako určená spravodajkyňa vystúpila v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 362, a podala spravodajskú informáciu k návrhu zákona.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 332 z 11. januára 2013 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.
Vláda návrh zákona predkladá ako iniciatívny na základe národného programu reforiem Slovenskej republiky. Jeho cieľom je pomôcť riešeniu zamestnanosti prostredníctvom aktívnych nástrojov politiky trhu práce. Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
S ohľadom na oprávnenie, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písmena c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní. V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne bývanie.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.
Pán predseda, ďakujem, skončila som svoju spravodajskú informáciu a prosím, otvorte rozpravu k návrhu zákona.

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi vystúpiť k tomuto návrhu zákona v mene poslaneckého klubu SDKÚ - DS. Je mi ľúto, že pani poslankyňa Tomanová urýchlene opustila sálu, lebo budem hovoriť aj o nej a nerád o dáme hovorím za jej chrbtom, ale, bohužiaľ, nemám nijaké nástroje, ako zabezpečiť jej prítomnosť. Takže s týmto varovaním dovoľte mi hovoriť k zákonu, ktorý nám predkladá pán minister.
Myslím si, že bude pochopiteľné, ak budem k tomuto návrhu zákona kritický, budem kritický pre to, čo obsahuje. Obsahuje zásadné posilnenie politickej moci a možnosti jej zneužívania zo strany SMER-u. Budem kritický pre to, čo obsahuje. Obsahuje obmedzenie povinnosti úradov. Ale asi najkritickejší budem kvôli tomu, čo neobsahuje. Neobsahuje totiž vo chvíli, keď...
Pán kolega, poprosím vás, netelefonujte v sále, ak vám, pán predseda si to nevšíma a mňa to trochu ruší.  (Ironicky.) Okej. Som rád, že je tu taký rovnaký a prísny meter.
Ale späť k téme. Takže v situácii, keď čelíme historicky najvyššej nezamestnanosti od vstupu do Európskej únie, v situácii, keď z prieskumov, z ktorých nám, samozrejme, dlhoročne vychádza nezamestnanosť ako číslo jedna, problém pre túto spoločnosť, maximálne v jednej chvíľke sa posunulo na chvíľočku na číslo dva. Dnes ale, keď naozaj tie čísla sú veľmi nepriaznivé, na čom pokiaľ viem, sa zhodneme - pán predseda sociálneho výboru Podmanický navrhol do programu schôdze, aby sme na budúcej schôdzi rokovali o osobitnej správe vlády a pána ministra o tejto situácii, čo by asi nenavrhol, keby necítil tlak verejnej mienky a možno aj opozície -, tak v tejto situácii máme tu novelu zákona o službách zamestnanosti, ktorá neobsahuje žiadny nový pozitívny zásadný impulz do fungovania služieb zamestnanosti, či už z hľadiska finančných príspevkov, alebo z hľadiska fungovania týchto úradov. A to je podľa mňa najväčší, najväčší problém tohto zákona.
Hoci asi viac času strávim kritickým pohľadom na niektoré veci, ktoré v ňom sú. Pripomína mi to, priznám sa, tí z nás, ktorí síce sú mladí, ale majú dlhú pamäť, pána ministra Magvašiho z vašej pred, predstrany, ktorej aj pán Richter bol významným predstaviteľom, ktorý bol ministrom práce, sociálnych vecí práve v období, keď vrcholila nezamestnanosť pred dvanástimi až desiatimi rokmi. A on vtedy tiež dokonca vytvoril osobitnú komisiu, z ktorej síce nič veľmi veľké nevzišlo, ale sa veľa stretávala, predkladala aj novely rôznych predpisov, ale takisto zhodou okolností predložil Zákonník práce, ktorý likvidoval zamestnávanie, ale hlavne chýbali mu naozaj nové nápady, nové impulzy, snaha zásadne zmeniť paradigmu a počas jeho ministrovania nezamestnanosť nijak výraznejšie z toho 20-percentného maxima neklesla. Klesla až potom, po roku 2003, po realizácii zásadnejších sociálno-ekonomických reforiem. Dnes sme v rovnakej situácii a musím konštatovať, že pán Richter je v tomto nasledovníkom svojho, svojho bývalého straníckeho kolegu. Možno sa mýlim, opravte ma, neviem, či aj nie poradcu premiéra momentálneho, ale to už asi nie je také podstatné.
Zároveň, dovoľte mi povedať, že v zákone je naozaj viacero pozitívnych drobných technických vecí. Keďže, ako sa hovorí, každá líška svoj chvost chváli, nemám za zlé pánovi ministrovi, že ich zdôrazňuje, nemám za zlé ani kolegom zo SMER-u, ak ich budú zdôrazňovať, ale asi práve preto nemá zmysel, aby som tu o nich hovoril ja. Spomeniem len jednu vec, ktorú už spomenul tiež pán minister, a to je rušenie viacerých príspevkov k aktívnej politike trhu práce. Dovolím si len pripomenúť, že tieto príspevky boli zavedené pani ministerkou Tomanovou, takže je to taký dlhý oblúk od nevyužívaných príspevkov jednou ministerkou SMER-u k ich zrušeniu druhým ministrom. Dovoľte mi ale zároveň povedať, že ja toto nevnímam až tak kriticky, ako, ako to možno vnímajú iní, pretože lepšie experimentovať a neuspieť, ako nič nerobiť. Takže z tohto hľadiska ja nejak by som toto za najväčšie zlyhanie pani ministerky alebo bývalej ministerky Tomanovej nepovažoval. Len by som skôr navrhol, aby sme sa poučili možno aj z toho, prečo tie príspevky, ktoré sa rušia, nefungovali a čo boli, čo sú ich, čo sú ich slabiny.
No a teraz k samotnému zákonu. Zásadný problém toho zákona, ktorý pán minister aj sám prezentuje ako jednu z jeho hlavných čŕt aj v úvodnom slove, je zrušenie nárokovateľnosti, to je taká slovenskejšia verzia toho cudzieho slova obligatórnosť, to je, nemusí byť úplne vždy jasné, čo sa tým myslí, nárokovateľnosti väčšiny príspevkov v rámci aktívnej politiky trhu práce. Táto nárokovateľnosť bola zavedená v roku 2004 a znamenala, že pre kľúčové nástroje aktívnej politiky trhu práce boli v zákone a vo vyhláške stanovené podmienky jej získania a každý zamestnávateľ, podnikateľ aj nezamestnaný občan, ktorý splnil konkrétne podmienky, mal právny nárok na to, aby tento príspevok dostal. Vo výške, ktorú mu zákon a vyhláška určovali. Takýto prístup nebolo možné uplatniť na úplne všetky oblasti, napríklad v oblasti vzdelávania sa nikdy neuplatnil, lebo tam je to pomerne ťažké, ale práve v oblasti dotácií tvorby pracovných miest - či už pre postihnutých občanov, alebo pre všetkých ostatných - bol uplatnený a bol uplatnený pomerne úspešne. Čo myslím úspešným uplatnením? Myslím ním to, že na základe týchto ustanovení sa vytvorili desaťtisíce pracovných miest, na základe fungovania tohto zákona, a vytvorili sa za náklady, ktoré sú rádovo nižšie ako náklady na akúkoľvek inú formu tvorby pracovných miest, ktoré v tejto republike máme zo strany štátu. Ja tu mám len za minulý rok nástroje napríklad, kde vidíme, že tvorba pracovných miest pre dlhodobo nezamestnaných podľa tohto zákona sa pohybuje okolo 2 300 eur na jedno pracovné miesto. Pripomínam, že to je nové pracovné miesto, ktoré zároveň musí byť obsadené dlhodobo nezamestnaným. Stimuly, ktoré dávame investorom, nie sú takto vôbec podmienené, napriek tomu dostávajú na jedno miesto rádovo často viac prostriedkov. Takisto tie ostatné formy, ktoré tam sú pre tvorbu nových pracovných miest, respektíve aj SZČO sa pohybujú v horizonte 2 900 eur, 3 400 eur. To znamená, že na tie kľúčové nástroje máme rozptyl niekde medzi 2 300 a 3 500 eur na jedno pracovné miesto.
Pán minister myslím si, že vie, že naozaj neexistuje z hľadiska podporovaného štátneho zamestnávania v tejto republike efektívnejší nástroj a akékoľvek jeho porovnanie s ostatnými nástrojmi - či už dávanými investormi v jednotlivých balíčkoch, či už iných zákonoch - je výrazne, výrazne drahšie. A to ani nejdem napríklad do výzvy, ktorú teraz chystá váš kolega pán Malatinský a vypisuje ohľadne investícií do technológií, kde sú tiež nejaké podmienky pracovných miest a kde tie náklady na jedno pracovné miesto sú, sú naozaj 10-, 20- a niekedy násobne, násobne vyššie, ako je to v tomto, tomto prípade. To znamená, boli to využívané nástroje a sú, a boli to efektívne nástroje, čo neznamená, že sa nedajú zlepšiť, a k tomu sa dostanem, ale z toho inštrumenta, ako tam máme k dispozícii, sú to najlepšie.
Pán minister dnes navrhuje, aby táto nárokovateľnosť zanikla a o pridelení rozhodovali komisie na úrovni úradov práce, sociálnych vecí a rodiny. Rovnaký systém fungoval práve do roku 2004 a bol spojený s výraznou mierou korupcie a klientelizmu. Bývalý riaditeľ Národného úradu práce Jaroslav Šumný, ktorý rozhodne nie je blízky pravici, ale je blízky ľavici, v roku 1999 pre denník Pravda povedal: "Ročne išli v priemere štyri miliardy na aktívnu politiku zamestnanosti a vy si myslíte, že korupcia sa tejto sfére vyhla? Podľa našich odhadov uniká týmto spôsobom 30 - 35 % finančných prostriedkov." Práve pre toto v roku 2004 bola zavedená reforma nárokovateľnosti, lebo keď má občan po splnení jasných pravidiel jasný nárok, a zamestnávateľ, korupcia je, ak nie v tejto oblasti, nemyslím všeobecne, zrušená, tak je minimálne výrazne jej priestor obmedzený a je to dokumentovateľné. Lebo existujú štatistické dáta o skúsenosti občanov s korupciou na úradoch práce a tá skúsenosť klesla. A to merateľným spôsobom práve po tejto, po tejto zmene. Dnes beriete zhruba 100 miliónov eur ročne a dávate ich do rúk týchto komisií, ktoré budete ovládať vy. Tieto komisie budú mať jedenásť členov, z ktorých traja budú z úradu práce, teda vaši nominanti, dvaja budú z VÚC, teda okrem Bratislavy tiež vaši nominanti. Ja by som povedal, že ako povedal John Maynard Keynes, dlhodobo sme všetci mŕtvi, ale minimálne ešte chvíľu tam budete a najmä, najmä, a dovolím si odhadnúť budete v tých regiónoch, ktoré sú chudobnejšie, to vidíme aj z elektorálnych dát, takže áno, tam, kde sú podstatné peniaze, ešte chvíľku budete, akokoľvek sa mi to zdá pre Slovensko nesprávne. A ja vám poviem úprimne, ja by som neveril ani našim. Ja si pamätám bol taký poslanec z jednej nemenovanej strany, ktorý v okrese Sobrance pridelil 200-tisíc korún svojej manželke na podnikanie ako predseda takejto komisie. Tí, čo sú tiež dlhšie v politike, vedia, o kom hovorím. Takže ja vám úprimne poviem, myslím si, že vaša strana z rôznych dôvodov je v tomto zraniteľnejšia, ale všetky strany sú v tomto pomerne zraniteľné. Takže práve preto v 2004 za vlády SDKÚ sa zaviedlo to, že žiadna strana nad tým nebude mať moc, ani SDKÚ, a mne ako sa mi to páčilo, tak som to presadzoval, tak to presadzujem dodnes, pani kolegyňa.
A vráťme sa k tomu, z jedenástich členov päť bude úplne vašich, stačí jeden, a budú tam dvaja odborári. To znamená, že stačí sa dohodnúť s jedným z nich a v tej chvíli je možné schvaľovať tak, ako, ako to vášmu politickému oku bude ladiť, a tak, ako sa to dialo aj do roku 2004. Za všetkých vlád, opakujem. A preto sme to zmenili. Je to zásadný krok na ceste k mocenskému ovládnutiu chudobnejších regiónov, kde si bez SMER-u už nezamestnaný ani malý zamestnávateľ po tomto vôbec nepomôže. To je ten dusivý mocenský tlak, ktorý, priznám sa, že mne hovoria ľudia z okresov naozaj východu, severovýchodu, ale aj juhu niekedy, ale najmä východu a severovýchodu mi hovoria, že kombinácia ovládnutia štátnej správy, ktorá je daná z Bratislavy, a nie úplného, ale významného postavenia v samospráve, ktoré najmä na východnom Slovensku SMER má vzhľadom na svoju podporu, vytvára situáciu, kde vzdelaný človek, podnikateľ, ale aj obyčajný nezamestnaný s dvoma ľudovými má oprávnený pocit, že bez toho, aby sa zapáčil SMER-u si vôbec nepomôže. A tento zákon ide likvidovať jednu z mála ciest, kde je úplne jedno, či sa páči SMER-u alebo SDKÚ, alebo Ferkovi, alebo Jožkovi, ak splní zákonné nároky, má právo na podporu. Ako to SMER-u ide, sme si overili na pilotných sociálnych podnikoch, z ktorých, a tu treba povedať, nebolo vyvodené tiež žiadne poučenie v tom, že niektoré kľúčové postavy tejto kauzy, pán minister, ste zamestnali na ústredí po nástupe vašej vlády a ďalšia kľúčová postava je riaditeľkou úradu práce v jednom z týchto regiónov. To znamená, že zjavne ste to vyhodnotili ako úspešný pilotný projekt. A v parlamente sedí aj pani ministerka Tomanová, aj keď jej pôsobenie ste asi až tak úspešne nevyhodnotili, keďže už nie je členkou vlády.
Zároveň treba povedať, že neobstojí kľúčový argument, že to celé robíte len pre nedostatok peňazí. Zákon je totiž od svojho roku, od svojho vzniku v roku 2004 nastavený tak, že ministerstvo môže jednoduchou zmenou vyhlášky ovplyvňovať nákladnosť. Tá vyhláška, nie je to ani v zákone, je to vo vyhláške, aby ste to mohli robiť zo dňa na deň, naschvál sme to tak robili, že ak náhodou zistíte, že, ajaj, míňajú sa nám peniaze a ľudia chodia s nárokmi, so žiadosťami, tak môžete, môžete sprísniť podmienky vo vyhláške, napríklad povedať, že musí byť dlhšie nezamestnaný človek, aby sa k tomu dostal, alebo môžete znížiť výšku vo vyhláške. To znamená, že ministerstvo má v ruke všetky nástroje na to, aby, ak povie, fúha, dopyt je po sedemdesiatich miliónoch, tento rok to odhadujeme, ale my máme len päťdesiat, za deň to môžete zmeniť. Ale naschvál to bolo robené práve preto, aby sa nemohlo stať, že, že tie peniaze nebudú stačiť na nárokovateľné príspevky. Zároveň treba povedať, že vy tie peniaze máte, len ste sa ich rozhodli použiť na niečo iné. Sedemdesiat miliónov eur sa realokovalo zo školstva, čo som, čo sme kritizovali, do práve oblasti zamestnanosti, ale nedali sa do týchto efektívnych príspevkov, ktoré za pár tisíc eur vytvárajú už deväť rokov pracovné miesta, ale idú sa dávať do, teda o tých menej úspešných kamionistických, kde neviem, som počul, že sú dvaja zatiaľ prihlásení, po tých možno úspešnejších, ale oveľa drahších rôznych schém. Takže namiesto toho, aby ste to dali do overeného nástroja s jasnými pravidlami, tak robíte si nástroje, o ktorých môžete ale rozhodovať vy sami, vo výške, o ktorej sa rozhodnete vy sami. Od roku 2014 tu budú navyše stovky miliónov eur z nového programovacieho obdobia, takže problém nie je v tom, že by ste na to nemohli mať peniaze. Keby ste tie peniaze rovno nemali, dá sa to riešiť, aby sa to vyrovnalo, dopyt a ponuka, to znamená, že žiadne zdôvodnenie tohto neobstojí. Môže byť zdôvodnenie, ktoré už ste skúsili, ste trošku zmenili argumentáciu aj v tom úvodnom slove, že je to na obranu zneužívania, proti zneužívaniu.
No priznám sa, máme na Slovensku za sebou 22 rokov skúseností, tak sa vás pýtam rétorickú otázku: Ak o nejakom balíku peňazí určí zákon jasné pravidlá, ktoré nemusia vždy zohľadňovať každý individuálny prípad, ale sú jasné, sú nekorupčné a sú relatívne skromné, teda nie sú tam obrovské balíky peňazí, a na druhej strane máte možnosť dať komisii zloženej primárne z vašich politických nominantov schopnosť rozhodovať o živote ľudí podľa svojej ľubovôle, ktorá z tých ciest povedie k väčšej neefektívnosti, zneužívaniu a korupcii? Myslím si, že po 22 rokoch na Slovensku vieme, že je to tá cesta svojvôle, že je to cesta ľubovoľného rozhodovania a je to cesta politického ovládnutia týchto peňazí. Opäť bez ohľadu na stranu, ktorá to kontroluje, a v tomto prípade obzvlášť.
Druhý výrazný problém tohto návrhu je v tom, že prakticky rušíte zmysel verejných služieb zamestnanosti, pretože odstraňujete povinnosť pracovať s nezamestnanými a hľadať im prácu. Aby som bol veľmi konkrétny, dnes podľa zákona, ktorý opäť platí od roku 2004, ak je nezamestnaný štyri mesiace v evidencii, má úrad povinnosť mu vypracovať takzvaný individuálny akčný plán, ktorý povie, že čo ideme teda robiť, aby si ten človek našiel robotu. To bolo zavedené nielen kvôli európskym odporúčaniam a európskym skúsenostiam, ale práve kvôli snahe zabezpečiť, že prítomnosť na úrade práce sa nestáva len pascou beznádeje, kde človek je proste, proste odložený v špajzi a povie sa, že tak čakaj, kým, kým to bude lepšie. Vaše ministerstvo to ruší v tomto zákone a ruší to plošne, hovorí, že nemusia, môžu, keď budú chcieť, ale už nič nemusia. Opäť ja by som bol prvý, ktorý by privítal hĺbkovú evaluáciu tohto nástroja, keby ste ju urobili a povedali by ste, že našli sme v ňom tieto, tieto a tieto problémy, ale chceme ten cieľ aktivácie nezamestnaných dosiahnuť, a preto navrhujeme tento nástroj zmeniť takto. A viem si predstaviť niekoľko možností, ako ho vylepšiť po tých ôsmich rokoch, ktoré funguje. Ale vy ste to neurobili, vy ho len rušíte!
To isté je v bode 57, kde sa navrhuje zrušenie mesačnej periodicity návštev uchádzačov o zamestnanie na úrade a preukazovanie, že si hľadal prácu. Už aj toto je pomerne voľná povinnosť, napríklad v Británii je to každé dva týždne. V mnohých krajinách je to aj častejšie, najmä pri dlhodobo nezamestnaných. A opäť, môžeme sa baviť o tom, čo táto povinnosť prináša správne, čo možno treba zmeniť, zlepšiť, ale vy ju len opäť rušíte, ničím ju nenahrádzate, ničím podstatným. Váš argument je, že voľných miest je aj tak málo, tak prečo buzerovať nezamestnaných, prečo vypracovať individuálne akčné plány. Pán minister, ale potom načo sú nám úrady práce v tejto časti, načo sú nám poradcovia, načo sú nám sprostredkovatelia, načo, načo to celé trápenie? Tak keď si myslíte, že úrad práce nevie pomôcť nezamestnaným, tak zrušme tie časti úradov práce, ušetríme aspoň peniaze na mzdách ľudí. Len ono to v praxi nie je pravda, vy sám vyťahujete štatistiky, kde hovoríte o tom, koľko ľudí si len za posledné mesiace prácu našlo, koľko ľudí bolo vyradených z evidencie úradov nie preto, že išli do dôchodku alebo že sú chorí, ale preto, že si našli prácu. To znamená, zjavný jav ekonomiky, ktorá je v tak veľmi zlej situácii, ako sme my, má na prirodzený odtok a prítok, je, sú desaťtisíce ľudí, ktorým prácu možno hľadať a zmysel verejných služieb zamestnanosti je im ju hľadať, podporiť ich, trošku ich aj potlačiť a kombináciou, by som povedal, týchto dvoch vecí im pomôcť. Ale vy len to navrhujete zrušiť, prakticky bez náhrady.
Zároveň musím povedať, že práve vaše dve vlády - aj táto, aj tá minulá - sa špecializujú v prepúšťaní a znižovaní kapacít úradov práce, čo musím povedať, že na ľavicu je pomerne zvláštne. OECD vo svojej najnovšej publikácii, neviem, či je ešte verejná, ale na Facebooku niekto už dal z nej taký pekný graf, sme pozerali na to, aký je pomer zamestnancov úradov práce k nezamestnaným. Koľko ich je na jedného človeka a porovnávajú to so západnou Európou a porovnávajú to v čase. A jedna vec, čo je vidno, je, že ten pomer nie je dobrý na Slovensku. Vzhľadom, že máme veľa nezamestnaných, jednoducho je veľa ľudí na jedného sprostredkovateľa, poradcu atď., a to tak bolo vždy, že ich je veľa. Viac ako v Nemecku, oveľa viac, ale potom sú tam také zaujímavé roky, kde je vidno, že ako to skočilo ešte k horšiemu, a jeden ten rok a teraz sa poslednýkrát asi, dúfam, vrátim k pani exministerke, je práve rok 2007, keď pani ministerka Tomanová zosekala úrady práce, ak sa nemýlim, takmer až o 20 %, ale opravte ma, číslo si nepamätám presne. Takže môžem ho mať nepresné. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Paška, Pavol, predseda NR SR
Prepáčte, je 12 hodín, predpokladám, že vaše vystúpenie určite... chcete skončiť? Dobre, nech sa páči.
Beblavý, Miroslav, poslanec NR SR
Takže toto sú dva hlavné problémy toho, čo tam je.
A na záver mi dovoľte naozaj povedať, že najväčší problém však vidím v tom, že tam nie je žiadna ambiciózna, zásadná zmena k lepšiemu vo fungovaní služieb zamestnanosti a tvárou v tvár najvyššej nezamestnanosti od vstupu do EÚ. Je to veľmi smutné. Je to veľmi smutné preto, že tie možnosti tu sú. Niektoré boli prichystané, niektoré sa rozpracovali, či za pána Mihála, či ešte za druhej Dzurindovej vlády, potom ich pani Tomanová nepotiahla, zrušila, môžeme teraz inkriminovať, mne tu o to nejde. Ja by som privítal akékoľvek vaše vlastné nápady, nie som v tomto nijako diskriminačný, ale nie je tam cítiť žiadnu filozofiu. Je to len škrtanie, transfer politickej moci a snaha vyhovieť úradníkom v tom, aby, aby nemali toľko práce, koľko jej dneska majú, keďže tých nezamestnaných je veľa. Priznám sa, že za tých okolností už človek len čaká, kedy pán minister vystúpi a povie rovnako ako pri Zákonníku práce, že ani služby zamestnanosti nemajú žiadny vplyv na zamestnanosť a tak je plne legitímne presadzovať sociálno-demokratické ciele, istoty svojim, menej práce pre úrady a ostatní nech sa postarajú sami o seba.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega Beblavý, musím povedať, že tak manipulatívne viete pretáčať argumenty a keďže mám tri minúty, tak v krátkosti poviem. Po prvé. Nie je pravda, že vypadli zo zákona odborné poradenské služby a individuálny plán, pretože keď si zoberiete § 43 ods. 4 a ods. 5, riadne je tam napísané, že nie je to povinnosťou, ale uchádzač, uchádzačovi sa vypracuje individuálny, individuálny akčný plán. Takže to nie je pravda, takže to zo zákona nevypadlo. To je po prvé.
Po druhé, chcela by som povedať, že ak ste hovorili o nejakých komisiách. Všade, kde je nejaký ľudský faktor, vždy, nedá sa vylúčiť, že vždy niekto môže konať ináč. Ale ja chcem povedať, že cieľom tohto zákona nie je to, aby sme my selektovali medzi jednotlivými ľuďmi, komu dáme tento príspevok a komu nedáme, ale aby sme selektovali medzi regiónmi a vytvorili tak väčší priestor pre zabezpečenie riešenia regionálnych problémov nezamestnanosti. To znamená, že práveže úrady práce posilníme tým, že môžu samostatne rozhodovať o tom, aké nástroje použijú a akú formu podpory vyberú pre daných uchádzačov, čiže poznajú týchto ľudí a môžu priamo týmto ľuďom, by som povedala, že našiť na mieru to, čo potrebujú.
A tretiu vec, ktorú chcem povedať, vážený pán kolega, nerozprávajte tu, ako ste vy všetko dobre robili a sa snažili, veď minulého roku ste nenaplánovali v rozpočte ani jedno jediné euro na nástroje aktívnej politiky. Ani jedno euro v rozpočte. O čom rozprávate, že vy robíte aktívnu politiku? Z čoho ste ju chceli robiť? Z vody? Veď ste nenaplánovali v rozpočte nič a, samozrejme, že potom niektoré nástroje sa nemohli využiť, pretože neboli na to ani financie. A niektoré sa skutočne nepoužívali, pretože ozaj neboli žiadané tými uchádzačmi o prácu. Takže to, iba tak v krátkosti.
Ďakujem.

No, pani kolegyňa, prečítajte si ešte raz zákon. Rušíte povinnosť vypracovať individuálny akčný plán. Nechávate to čisto na ľubovôli. Bodka. Druhý bod je, no, aktívna politika, o ktorej sa bavíme, sa platí z eurofondov dneska na Slovensku, takže ju netreba nejak špeciálne rozpočtovo plánovať. Treba hlavne na ňu vyčerpať na ňu určené eurofondy, a to je druhý bod.
A tretí bod. No aj dneska je to regionálne diferencované. Práve tá vyhláška, ktorú som spomínal, umožňuje, aj sa to tak od 2004 robí, že keď niekto vytvorí pracovné miesto vo Vranove nad Topľou, dostane nepomerne, nepomerne viac, ako keď to robí v Trnave, a dostane nepomerne viac, ako keď to robí v Bratislave a resp. v Bratislave nedostane vôbec nič za mnohých okolností. To znamená, že regionálny princíp tam bol od začiatku a veľmi dôrazne, ale bol opäť robený objektívne vo väzbe na mieru nezamestnanosti. To znamená, najviac dostávali podnikatelia a nezamestnaní na tvorbu miest tam, kde bola najvyššia nezamestnanosť, lebo to je objektívne najťažšie, a najmenej dostávali v Bratislave, kde mnohé nástroje boli aj dané na nulu, lebo nepotrebujeme tu umelo stimulovať v situácii, najmä keď bola nezamestnanosť nízka. Dneska už aj v Bratislave, bohužiaľ, nie je úplne na nule. Takže z tohto dôvodu musím konštatovať, že to, čo ste povedali, ani v jednom bode nebola jednoducho faktograficky pravda, čo je mi ľúto, ale hlavne teda do budúcnosti verím a dúfam, že v druhom čítaní bude aspoň trochu vôle sa venovať vylepšeniam tohto zákona.
Ďakujem pekne.

Prajem vám pekný deň. Vážený pán predseda Národnej rady, vážení členovia vlády, vážená Národná rada, dovoľte mi, aby som vás informoval, že dnes na hodine otázok je neprítomný podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák, je na zahraničnej pracovnej ceste, zastupuje ho podpredseda vlády a minister financií Peter Kažimír a neprítomný by mal byť aj podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák, ale na neho neboli postavené žiadne otázky.
Som pripravený, pán predseda, odpovedať na vylosované otázky.

Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa, táto téma z viacerých hľadísk zaujímala aj ďalších vašich kolegov, ktorí postavili otázky. Preto sa pokúsim v súhrnnej odpovedi sa sústrediť aj na otázky, ktoré boli vylosované po vašej. Predovšetkým chcem na úvod zdôrazniť, že to, čo sa momentálne deje pri dostavbe mochoveckých blokov - či už ide o meškanie oproti pôvodnému harmonogramu, alebo snahu o zvyšovanie nákladov -, je priamym dôsledkom hrubých chýb pri privatizácii majoritného podielu Slovenských elektrární. Vždy to začalo tou istou obohratou pesničkou. Pre našu ekonomiku je lepšie, ak do energetických podnikov vstúpia strategickí investori. Oni zveľadia majetok spoločnosti a urobia všetko preto, aby tieto podniky fungovali lepšie, efektívnejšie. Opakovane sa nezabudol vybrať aj renomovaný poradca, ktorý za štedrý honorár platený z verejných zdrojov poradil slovenskej strane, čo je pre ňu výhodné.
Zalistujme si však v pamäti a pozrime sa hlbšie na privatizáciu Slovenských elektrární. Vláda v decembri 2004 schválila konečnú podobu zmluvných dokumentov súvisiacich s privatizáciou Slovenských elektrární, zahŕňajúcich najmä, ale nielen zmluvu o kúpe akcií, akcionársku zmluvu, ako aj zmluvu o viazanom účte, konzultačnú zmluvu a list obsahujúci priznania. Na základe uvedeného 17. februára 2005 bola podpísaná medzi Fondom národného majetku ako predávajúcim a spoločnosťou Enel, talianskou spoločnosťou Enel ako kupujúcim zmluva o kúpe akcií, ktorá sa týkala predaja a kúpy 66 percent podielu na základnom imaní Slovenských elektrární, a to za kúpnu cenu pri uzavretí transakcie 839 miliónov eur. K predaju došlo 27. apríla 2006. Ešte raz si tento termín zapamätajte: 27. apríla 2006. Áno, bolo sa treba veľmi ponáhľať, lebo nestabilná vláda zložená z viacerých politických subjektov smerovala k definitívnemu koncu. Okrem uvedenej škandalóznej kúpnej ceny uvediem len niekoľko najproblematickejších otázok, ktoré súviseli s touto privatizáciou. Podľa transakčných dokumentov benefity z postupne odstavovaných zdravých blokov jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice do posledného dňa komerčnej prevádzky čerpali prevažne privatizéri, ale záväzky s ich odstavovaním zostali na starosti štátu.
To je typická privatizácia a la Mikuláš Dzurinda a jeho priatelia. Vo vtedajšej končiacej vláde našli cestu aj pre gabčíkovskú vodnú elektráreň, ktorá bola predmetom medzinárodného sporu s Maďarskou republikou. Uzatvorila sa špecifická zmluva o prevádzke vodnej elektrárne a opäť všetky zisky patrili a patria prevažne privatizérom, ktoré dnes, alebo ktorí dnes nastoľujú tému, či im štátne vodohospodárske organizácie zaplatia generálnu opravu turbín. Už ani nehovoriac, že zmluva o prevádzke vodnej elektrárne Gabčíkovo nejednoznačne definuje cenu prenájmu, čo znevýhodňuje postavenie Vodohospodárskej výstavby v tomto vzťahu. Ďalej zmluva nejednoznačne definuje povinnosti prevádzkovateľa, nájomcu vo vzťahu k financovaniu opráv a údržby vodného diela. A sú pochybnosti, či zmluva o prevádzke vodného diela nemala byť predmetom verejného obstarávania. Z uvedeného dôvodu a z nejednoznačnosti vedie Úrad pre verejné obstarávanie, ministerstvo životného prostredia a Vodohospodárska výstavba minimálne desať súdnych sporov, čo predstavuje nemalé náklady pre jednotlivé inštitúcie.
A to nie je všetko. Čím je pre štát nevýhodnejšia a problematickejšia časť privatizácie, tým väčší záväzok vtedajšej exekutívy na platenie astronomických súm zo zmluvných pokút v prípade odstúpenia alebo neplatnosti privatizačných zmlúv. Za vážny nedostatok privatizačnej zmluvy považujeme aj chýbajúci záväzok talianskej strany na dostavbu tretieho a štvrtého bloku jadrovej elektrárne Mochovce. V privatizačnej zmluve je iba zmienka o tom, že kupujúci vypracuje štúdiu realizovateľnosti dostavby tretieho a štvrtého bloku. Dobudovanie dvoch blokov v Mochovciach je pritom pre Slovensko životne dôležité z hľadiska energetickej bezpečnosti. Dnes celému svetu dominuje súboj o energie a každá rozumná krajina si posilňuje svoj vlastný energetický potenciál. Po zdĺhavých rokovaniach, ktoré mali často charakter roztláčania vlaku stojaceho v železničnej stanici, talianska spoločnosť Enel ako majoritný vlastník elektrární začala s dostavbou Mochoviec oficiálnym otvorením 3. novembra 2008. Nové bloky majú mať výkon 880 megawattov. Celkovo vláda z rokov 2006 - 2010, teda naša prvá vláda vrátane mňa osobne, venovala veľkú pozornosť dostavbe tejto jadrovej elektrárne.
Dovoľte mi vysloviť údiv nad tým, ako sa k dostavbe Mochoviec postavila vláda v rokoch 2010 - 2012, teda vláda, ktorá bola tesne pred nami. Pamätáme si na to, ako sa premiérka ospravedlnila počas pracovnej cesty vo Viedni za postup pri realizácii projektu dostavby tretieho a štvrtého bloku. Takéto ospravedlnenie je podľa mňa prejavom slabosti a neadekvátnej servilnosti pri tak strategickom projekte. Slovenská republika dodržala v prípade dostavby tretieho a štvrtého bloku jadrovej elektrárne Mochovce všetky štandardné postupy v súlade s medzinárodnými dohodami a nebolo sa za čo ospravedlňovať. Každá krajina má právo na svoj vlastný energetický mix, ak sa Rakúsko rozhoduje ísť nejadrovou cestou, je to suverénne rozhodnutie Rakúska. Ak sa Slovensko rozhoduje ísť jadrovou cestou, je to suverénne rozhodnutie Slovenskej republiky. Rovnako sa čudujem, že vláda v rokoch 2010 - 2012 nevenovala problémom na dostavbe mochoveckých blokov prakticky žiadnu pozornosť.
Potom sa stalo, že predseda predstavenstva elektrární pán Paolo Ruzzini koncom septembra v roku 2011 na energetickej konferencii mohol vyhlásiť, že dostavba tretieho a štvrtého bloku elektrárne pokračuje podľa plánu, doslova povedal, citujem: "Potvrdzujeme svoje záväzky, ktoré sme dali v našich investičných plánoch." Rovnako sa ešte koncom roku 2012 pre tlačové agentúry vyjadril, že, koncom januára 2012 pre tlačové agentúry vyjadril, že dostavba sa uskutoční v súlade so stanoveným termínom. Potvrdzovať to malo aj úspešné ukončenie montáže prvej turbíny tretieho bloku, čo označil za dôležitý medzník v dostavbe jadrovej elektrárne. Stavebné práce na treťom bloku mali byť podľa neho ukončené v závere roku 2012 a štvrtý blok v roku 2013. Jednoducho, nerozumiem tomu, že predchádzajúca vláda dovolila takéto vyhlásenia, nekonfrontovala ich a nepovedala pravdu slovenskej verejnosti, že sa o dostavbu atómovej elektrárne vôbec nestará.
Krátko po voľbách v polovici apríla 2012 predseda predstavenstva Paolo Ruzzini zrazu mení svoje stanovisko, hneď po voľbách. Agentúry odcitovali jeho slová, že dostavba Mochoviec sa oneskorí zhruba o rok, pritom v januári 2012 tvrdil všetkým, že pôjde podľa plánu. Z jeho slov vyplynulo, že tretí blok by mal byť pripravený na komerčnú prevádzku koncom roku 2013 a štvrtý by ho mal nasledovať po ôsmich mesiacoch, teda v roku 2014. Približne ročný sklz v dostavbe mochoveckých blokov priznal v médiách v apríli 2012 aj čelný predstaviteľ spoločnosti Enel pán Conti. Následne predstavenstvo sprivatizovaných elektrární začalo eskalovať požiadavky na navýšenie peňažných prostriedkov potrebných na dostavbu. Pýtam sa, prečo nepýtali peniaze za vlády Ivety Radičovej a začali pýtať peniaze až tri mesiace po tom, čo povedali, že dostavajú podľa plánu, keď v apríli hovoria už o roku a o ďalších finančných náležitostiach.
My sme chodili pravidelne na kontrolné dni, aj teraz sa všetci veľmi intenzívne zaujímame, ako stavba pokračuje. Samozrejme, mňa to neteší, že sprivatizované elektrárne majú s dokončením dvoch nových blokov v Mochovciach problémy. Pripomínam slovenskej verejnosti, slovenský štát nemá žiadny vplyv na Slovenské elektrárne. Slovenské elektrárne sú plne v rukách talianskeho vlastníka Enel, štát ako taký nemôže nič talianskemu vlastníkovi prikázať.
Stav je taký, že dnes sa už malo navážať palivo a mali sme postupne spúšťať blok. Vyzerá to, že ďalšie dva roky sú pred nami. To len potvrdzuje, že riadenie tejto dostavby nie je efektívne a dostatočné. Pokiaľ nestojíte na krku investorovi, tak má večne nejaké výhovorky a výsledkom je, že je tu obrovské meškanie. Samotná firma to síce veľmi nerada pripúšťa, ale realita je dnes taká. Tretí blok má byť uvedený do prevádzky v lete 2014 a štvrtý reaktor na začiatku roka 2015. Priznám sa, že týmto dátumom neverím. Sklz uškodí Slovensku priamo aj nepriamo, tretí a štvrtý blok elektrárne by totiž mohol len za rok zinkasovať podľa plánovaného objemu výroby a aktuálnych cien vyše 300 mil. eur. Po odrátaní nákladov by časť tejto sumy cez dividendy mohol inkasovať aj štát ako 34-percentný spoluvlastník elektrární.
Na rokovaní vlády 19. decembra 2012 som požiadal ministerstvo hospodárstva o predloženie návrhu ďalšieho postupu vlády. Kabinet sa v stredu zaoberal správou o aktuálnom stave dostavby tretieho a štvrtého bloku jadrovej elektrárne v Mochovciach a návrhom postupu vlády Slovenskej republiky. Správa nemohla byť zverejnená, nakoľko obsahuje utajované skutočnosti súvisiace s jadrovou bezpečnosťou. Najnevyhnutnejšie informácie boli však zverejnené a čo môžem, vyslovím aj ja. Popis súčasného stavu správy je rozdelený do troch kapitol. V prvej časti je popísaná organizácia a riadenie projektu vrátane zistených príčin výrazného meškania dostavby a uvedenia do prevádzky. Okrem objektívnych dôvodov boli identifikované dva kľúčové dôvody príčin subjektívneho charakteru. Oneskorené vypracovanie projektovej dokumentácie, veľmi zdĺhavé odsúhlasovanie generálnym dodávateľom a oneskorenie jej predkladania do schvaľovacieho procesu. Pre začatie výroby, dodávky alebo montáže jednotlivých zariadení je potrebné sprivatizovanými slovenskými elektrárňami predložiť na Úrad jadrového dozoru k schváleniu niekoľko tisíc kusov technickej dokumentácie s rozsahom rádovo 10-tisíc strán. Výkon funkcie generálneho dodávateľa stavby vlastnými silami investora, teda hovoríme o talianskej spoločnosti Enel, ktorý nemá skúsenosti v oblasti veľkých investičných celkov v jadrovej energetike, spojený s nevhodnou koordináciou činností kľúčových dodávateľov, toto je druhý subjektívny dôvod.
Do výstavby predchádzajúcich blokov a uvádzaní do prevádzky boli vždy zainteresované dodávateľské organizácie so skúsenosťami v oblasti veľkých investičných celkov v jadrovej energetike. V spoločnosti Slovenské elektrárne, sprivatizované, a Enel sa rozhodli pre úplne odlišný postup. Sprivatizované elektrárne, teda talianska spoločnosť Enel na seba prevzala komplexnú zodpovednosť za celý proces dostavby a momentálne je v pozícii investora, vlastníka, generálneho dodávateľa, tzv. EPC kontraktora, ako aj prevádzkovateľa. Nakoľko generálny dodávateľ sprivatizovanej elektrárne a talianska spoločnosť Enel uskutočňujú riadenie projektu výstavby, majú zabezpečovať najmä nasledovné činnosti: riadenie projektu, celkový harmonogram projektu stavby, kontrolu rozpočtu a nákladov, bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, projektovú organizáciu, inžinierske posudzovania a schvaľovanie, riadenie rozhraní, schvaľovanie plánov kvality vybraných zariadení, koordináciu výstavby, uvedenie do prevádzky a činnosti, ktoré súvisia s udeľovaním licencií. Čo vcelku objektívne predstavuje veľký rozsah a kvalitu činnosti. Nie je možné, aby kľúčové subjekty získavali skúsenosti až pri dostavbe jadrovej elektrárne na území Slovenskej republiky.
Vzhľadom k tomuto, čo sme zistili, vláda na svojom včerajšom rokovaní vyjadrila vážne znepokojenie s tým, ako postupuje talianska spoločnosť Enel pri dostavbe jadrovej elektrárne Mochovce. Zároveň uložila ministrovi hospodárstva v spolupráci s predsedom výkonného výboru Fondu národného majetku Slovenskej republiky rokovať so spoločnosťou Enel a sprivatizovanými Slovenskými elektrárňami o príčinách a dôsledkoch výrazného meškania dostavby tretieho a štvrtého bloku jadrovej elektrárne Mochovce a o garanciách ich dostavby a uvedenia do prevádzky. A do 31. marca predložiť na rokovanie vlády návrh záväzného zmluvného vzťahu s vecným, časovým a finančným harmonogramom dostavby a uvedenia do prevádzky tretieho a štvrtého bloku jadrovej elektrárne Mochovce.
Napriek tomu, ako som povedal, vážené dámy a páni, že štát, vláda, parlament nemáme vôbec žiadny vplyv na správanie sa majiteľa Slovenských elektrární, talianskej spoločnosti Enel, táto vláda vynaloží maximálne úsilie, aby stála investorovi na krku a nútila ho splniť záväzky, ktoré verejne a opakovane táto talianska spoločnosť dala celej slovenskej spoločnosti.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)