14. schôdza

Druhá otázka v poradí je od pani podpredsedníčky parlamentu Eriky Jurinovej na ministra hospodárstva pána Tomáša Malatinského a znie: "Vážený pán minister, akým spôsobom hodnotíte dopad niektorých opatrení tejto vlády na podnikateľské prostredie. Hrozí nám odchod ďalších firiem, podobne ako je to v prípade spoločnosti U. S. Steel?
Nech sa páči, pán minister.

Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka, podnikateľský sektor bude musieť v nasledujúcom období absorbovať tlaky spôsobené prijatím, zdôrazňujem, nevyhnutného konsolidačného balíčka, v dôsledku ktorého došlo k zvyšovaniu daňového a odvodového zaťaženia, čo spôsobí podnikateľom zvýšenie nákladov. Kombinácia konsolidačného balíčka spolu so zhoršením dynamiky trhu práce môže spôsobiť aj negatívne ekonomické vplyvy na podnikateľský sektor. Snahou vlády a ministerstva hospodárstva je však tieto nevyhnutné dopady minimalizovať. Prioritou vlády Slovenskej republiky je aj v tomto roku pokračovať v zlepšovaní podnikateľského prostredia na Slovensku. Práve priaznivé podnikateľské prostredie a jeho kontinuálne zlepšovanie môže kompenzovať dopady negatívnych vplyvov vyplývajúcich z konsolidačného balíčka. To považujem za základnú podmienku pre dosiahnutie rastu ekonomiky a tým aj tvorbu nových pracovných miest a zvyšovanie konkurencieschopnosti. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky pripravilo súbor opatrení, ktoré by mali pomôcť tento cieľ naplniť. Snahou ministerstva je dosiahnutie primeraného zníženia administratívneho zaťaženia podnikania a stabilizácia právneho prostredia. Chceme odbúrať opakujúce sa požiadavky na informácie, predkladanie dokladov či rôznych údajov od podnikateľov. Navrhujeme vytvorenie verejne dostupného informačného portálu pre nahlasovanie duplicitných informačných povinností. Podporujeme legislatívne iniciatívy smerujúce k zabezpečeniu rozvoja podnikania, napríklad znížením poplatkov za vydanie rozhodnutí a povolení stavebným úradom. Plánujeme skrátiť registráciu na katastri nehnuteľností, zjednodušiť proces odpisovania nevymožiteľných pohľadávok či revíziu a novelizáciu niektorých predpisov, ktoré zjednodušia podmienky podnikania na vnútornom trhu. V neposlednom rade ide aj o dôsledné posudzovanie vplyvu legislatívy na podnikateľské prostredie a rast zamestnanosti. Tieto opatrenia, ktoré sú už v medzirezortnom pripomienkovom konaní, sme vypracovali na základe podnetov podnikateľskej obce.  Aktívna komunikácia s podnikateľmi má nezastupiteľnú úlohu nielen pri tvorbe podnikateľského prostredia na Slovensku, ale aj pri pozitívnom ovplyvňovaní vývoja našej ekonomiky. Čo sa týka možného odchodu firiem zo Slovenska, nemáme informácie, že sa na základe zavedených opatrení vlády SR chystá odliv podnikateľských subjektov zo Slovenska. Súčasne máme informácie od podnikateľov, že opatrenia, ktoré vláda urobila, nie sú pre nich až tak relevantné pri rozhodovaní o zotrvaní a pôsobení na Slovensku. Skôr sa rozhodujú na základe ceny práce, dostatku kvalifikovanej pracovnej sily, výšky logistických nákladov a etablovania na trhu.
Pokiaľ ide o spoločnosť U. S. Steel, táto ešte nie je definitívne rozhodnutá o odchode zo Slovenska. Vláda Slovenskej republiky a ja osobne robíme všetko preto, aby táto spoločnosť pokračovala vo svojich podnikateľských aktivitách na Slovensku. U. S. Steel sa s myšlienkou odchodu zo Slovenska zaoberá však už od roku 2010, čiže už za predchádzajúcej vlády, a teda si nemyslím, že je to spôsobené opatreniami tejto vlády v rámci podnikateľského prostredia. Medzi dôležité rozhodovacie kritéria pre možný odchod zo Slovenska patria legislatíva Európskej únie v rámci emisií, kde sa predpokladajú značné investície potrebné pre ich dodržanie, distribučné poplatky pre samovýrobcov elektriny a v neposlednom rade aj ukončenie daňových prázdnin pre spoločnosť. Osobne som viackrát rokoval s predstaviteľmi U. S. Steelu, kde sme rozoberali a zvažovali všetky možnosti podpory pre zotrvanie tejto spoločnosti na Slovensku. Tieto rokovania nie sú ukončené a verím, že nájdeme spoločné riešenie pre danú situáciu. Možným riešením je aj novela zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby, ktorá bola prijatá parlamentom predvčerom.
Ďakujem, teda skončil som.

Pani kolegyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo, ďakujem aj za odpoveď. Pán minister, pekne ste to povedali. Jedna vec je, že balíček konsolidačných opatrení platí od 1. januára 2013, a druhá vec je, že teraz len vlastne vytvárate stratégiu ozdravných opatrení pre podnikateľské prostredie. Takže ten nesúlad, časový nesúlad, ktorý je spôsobený, by som chcela vedieť, že či máte, či naozaj viete odhadnúť, čo to spôsobí. Možnože do roka zavediete ten balíček, v akej postupnosti, to ani nevieme. Videli sme ho, len jeho hrubý náčrt, takže predpokladám, a teda chcem veriť, pevne veriť, že informácie máte lepšie ako my, priamo z prvej ruky, že naozaj firmy nebudú odchádzať od nás. Ale teda poprosím vás, že naozaj tú súslednosť, keby ste nám povedali, že kedy budú platiť už opatrenia práve na zlepšenie toho podnikateľského prostredia.
Ďakujem.

Niektoré legislatívne opatrenia sú už v behu, dokonca aj tu v parlamente. Zákon o dotáciách a zákon o investičných stimuloch vytvárajú prvé predpoklady, ale ucelená koncepcia hospodárskeho rastu by mala byť hotová koncom prvého kvartálu a budeme, samozrejme, potom pokračovať v prijímaní zákonov, ktoré to budú zabezpečovať. Pravdou je, že konsolidačný balíček musel nastúpiť ako prvý veľmi skoro, pretože s prijatím opatrenia na to, aby sme udržali konsolidované verejné financie, bolo treba reagovať okamžite. Samozrejme, my sme nezastavili žiaden proces, ktorý sme tu akoby na podporu podnikateľského prostredia mali v minulosti. Akurát ho špecifikujeme, upravujeme a dopĺňame o pozitívne veci. Takže to, že to podnikateľské prostredie tu teraz nie je celkom dostatočné, tak nie je celkom na vrub tejto vlády, ktorá tu je pár mesiacov.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Treťou otázkou v poradí je otázka od pána poslanca Pavla Zajaca na ministra dopravy, výstavby, regionálneho rozvoja Jána Počiatka a znie: "Pán minister, Národná diaľničná spoločnosť minulý týždeň zrušila prebiehajúce verejné súťaže na vypracovanie dokumentácie stavebného zámeru a na územné rozhodnutie pre stavby úsekov rýchlostnej cesty R4 Svidník - Lomné a Lomné - Hanušovce nad Topľou. Zdôvodnila to zmenou okolností, za ktorých tendre v júni 2012 vyhlásila. Môžete zverejniť tú záhadnú zmenu okolností?"
Nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec, naďalej pokračujeme v potrebných úkonoch, ktoré smerujú k vybudovaniu rýchlostnej cesty R4. Zrušené boli dve súťaže na dokumentáciu pre územné rozhodnutie, dôvodom je chýbajúca štúdia realizovateľnosti, ktorá je jedným zo základných predpokladov k rozbehnutiu výstavby. Predloženie štúdie realizovateľnosti je aj podmienkou, aby projekt posvätil Brusel a umožnil financovať výstavbu rýchlostnej cesty R4 z fondov Európskej únie. Rovnaký postup platí aj pri ostatných obdobných projektoch. Doteraz bola v rámci prípravy výstavby R4 vykonaná len štúdia vplyvov na životné prostredie, ktorá vyšla voči dvom možným variantom trasy rýchlostnej cesty R4 neutrálne. Z hľadiska životného prostredia teda nie je možné označiť ani jeden z dvoch možných variantov za vhodnejší. Výstavba navrhovanej činnosti v oboch variantných riešeniach bude mať pozitívny prínos pre zvýšenie kvality životného prostredia obyvateľov žijúcich v dotknutých obciach, ale aj v mestách. Ani jeden variant neprechádza priamo, ani sa nedotýka chránených území vyhlásených zákonom Národnej rady č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Trasy oboch navrhnutých variantov rýchlostnej cesty R4 prechádzajú ochrannými pásmami prvého až tretieho stupňa vodárenských zdrojov. V rámci vypracovanej správy o hodnotení vplyvov na životné prostredie boli obidva posudzované varianty rýchlostnej cesty R4, známe ako modrý a červený, stanovené pre možnosť ich vzájomného porovnania nasledovné technicko-ekonomické a dopravné kritéria: celkové investičné náklady, efektívnosť investície, stupeň výnosnosti, prevádzkové náklady na opravu a údržbu komunikácie, bezpečnosť prevádzky a dopravná využiteľnosť variantných riešení, na základe ktorých vyplynuli pre obidva varianty nasledujúce závery.
Výhodami červeného variantu je jeho kratšia trasa, dĺžka 41,9 kilometra. Ďalej nižšie investičné náklady, nižšie prevádzkové náklady, ako aj nižšie náklady na údržbu a menší trvalý aj dočasný záber poľnohospodárskej pôdy. Ide však o technicky náročnejšie riešenie s väčším počtom tunelov a v prípade jeho realizácie bude potrebné vybudovať aj preložku cesty prvej triedy číslo I/15 ako obchvat mesta Stropkova, privádzačky k rýchlostnej ceste R4.
Modrý variant má celkovú dĺžku 50,2 km a zabezpečí lepšiu dopravnú obslužnosť územia a pripojenie rekreačnej oblasti Veľká Domaša, časť Dobrá. V trase modrého variantu boli navrhnuté dva tunely s celkovou dĺžkou 1 335 metrov. Nevýhodami modrého variantu vedenia rýchlostnej cesty R4 bola jeho dlhšia trasa a z toho vyplývajúce vyššie investičné, ako aj prevádzkové náklady, ako aj väčší trvalý a dočasný záber pôdy. Ďalšie rozhodujúce aspekty výstavby pritom neboli zatiaľ podrobne skúmané. Nedostatočný je napríklad geologický prieskum v zosuvnom území. To jasne dokazuje, že rozhodnutie predošlej vlády o uprednostnení tohto modrého variantu bolo motivované politicky.
Vypracovanie chýbajúcej štúdie realizovateľnosti, ktorá preukáže opodstatnenosť variantov, zabezpečí Národná diaľničná spoločnosť čo v najkratšej dobe. Predmetom štúdie bude podrobnejšie vyhodnotenie dopravnoinžinierskych a sociálno-ekonomických kritérií, posúdenie ekonomickej efektívnosti a inžiniersko-geologických rizík vedenia trasy rýchlostnej cesty R4, aby sme vedeli určiť najlepší variant.
Ďakujem. Skončil som.

Pán poslanec, chcete doplniť otázku? Nech sa páči. Pán poslanec Zajac. Áno.

Vážený pán minister, povedzte mi, prečo nemáte radi občanov východného Slovenska, prečo kašlete na východniarov? Poďme si to zrekapitulovať. Severný obchvat R4 - odsunuli ste minimálne o jeden rok. Západojužný obchvat Prešova D1 - minimálne odsunutý o jeden rok. R4 - zastavili ste projektovú prípravu. R9 - ktorá je v komplexnom územnom rozvoji Slovenska schválená v roku 2011, ani ste, ani nezačnete prípravu. Súbežná cesta prvej triedy 1/18 z Prešova cez Vranov, Humenné a na Sninu vôbec nie je v pláne výstavby a rekonštrukcií ciest prvej triedy. Cesta 1/15 z Vranova na Stropkov, tá sa má rekonštruovať, ale je v takom stave, že vyzerá ako tankodrom.
Teraz poďme k tej R4, modrému a červenému variantu. Váš bývalý poslanec za SMER pán Obrimčák, dneska primátor Stropkova, včera sa vyjadril v Pravde: 25-tisíc aut denne stredom mesta chodí. Modrý variant rieši Stropkov, vyrieši obchvat Hanušoviec nad Topľou, vyrieši rekreačnú oblasť Domaša, vyrieši cestu smrti cez vrch Petič, kde mimochodom, keď je päť centimetrov snehu, zastaví sa doprava medzi východom a západom. Kšefty na červenom variante, tam niekto kšeftuje s tými pozemkami, len toto môže vyjsť z tej štúdie uskutočniteľnosti. Každý zdravo mysliaci človek aj vaši poslanci to vedia, len sa to boja povedať. Som veľmi rád, že pán primátor to povedal. Pred týždňom ste hovorili, že chcete pripraviť zimnú olympiádu, ale ako tam Poliaci budú chodiť? Na koňoch, vrtuľníkmi, keď nie cez R4?

Nech sa páči, pán minister.