14. schôdza

Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka, podnikateľský sektor bude musieť v nasledujúcom období absorbovať tlaky spôsobené prijatím, zdôrazňujem, nevyhnutného konsolidačného balíčka, v dôsledku ktorého došlo k zvyšovaniu daňového a odvodového zaťaženia, čo spôsobí podnikateľom zvýšenie nákladov. Kombinácia konsolidačného balíčka spolu so zhoršením dynamiky trhu práce môže spôsobiť aj negatívne ekonomické vplyvy na podnikateľský sektor. Snahou vlády a ministerstva hospodárstva je však tieto nevyhnutné dopady minimalizovať. Prioritou vlády Slovenskej republiky je aj v tomto roku pokračovať v zlepšovaní podnikateľského prostredia na Slovensku. Práve priaznivé podnikateľské prostredie a jeho kontinuálne zlepšovanie môže kompenzovať dopady negatívnych vplyvov vyplývajúcich z konsolidačného balíčka. To považujem za základnú podmienku pre dosiahnutie rastu ekonomiky a tým aj tvorbu nových pracovných miest a zvyšovanie konkurencieschopnosti. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky pripravilo súbor opatrení, ktoré by mali pomôcť tento cieľ naplniť. Snahou ministerstva je dosiahnutie primeraného zníženia administratívneho zaťaženia podnikania a stabilizácia právneho prostredia. Chceme odbúrať opakujúce sa požiadavky na informácie, predkladanie dokladov či rôznych údajov od podnikateľov. Navrhujeme vytvorenie verejne dostupného informačného portálu pre nahlasovanie duplicitných informačných povinností. Podporujeme legislatívne iniciatívy smerujúce k zabezpečeniu rozvoja podnikania, napríklad znížením poplatkov za vydanie rozhodnutí a povolení stavebným úradom. Plánujeme skrátiť registráciu na katastri nehnuteľností, zjednodušiť proces odpisovania nevymožiteľných pohľadávok či revíziu a novelizáciu niektorých predpisov, ktoré zjednodušia podmienky podnikania na vnútornom trhu. V neposlednom rade ide aj o dôsledné posudzovanie vplyvu legislatívy na podnikateľské prostredie a rast zamestnanosti. Tieto opatrenia, ktoré sú už v medzirezortnom pripomienkovom konaní, sme vypracovali na základe podnetov podnikateľskej obce.  Aktívna komunikácia s podnikateľmi má nezastupiteľnú úlohu nielen pri tvorbe podnikateľského prostredia na Slovensku, ale aj pri pozitívnom ovplyvňovaní vývoja našej ekonomiky. Čo sa týka možného odchodu firiem zo Slovenska, nemáme informácie, že sa na základe zavedených opatrení vlády SR chystá odliv podnikateľských subjektov zo Slovenska. Súčasne máme informácie od podnikateľov, že opatrenia, ktoré vláda urobila, nie sú pre nich až tak relevantné pri rozhodovaní o zotrvaní a pôsobení na Slovensku. Skôr sa rozhodujú na základe ceny práce, dostatku kvalifikovanej pracovnej sily, výšky logistických nákladov a etablovania na trhu.
Pokiaľ ide o spoločnosť U. S. Steel, táto ešte nie je definitívne rozhodnutá o odchode zo Slovenska. Vláda Slovenskej republiky a ja osobne robíme všetko preto, aby táto spoločnosť pokračovala vo svojich podnikateľských aktivitách na Slovensku. U. S. Steel sa s myšlienkou odchodu zo Slovenska zaoberá však už od roku 2010, čiže už za predchádzajúcej vlády, a teda si nemyslím, že je to spôsobené opatreniami tejto vlády v rámci podnikateľského prostredia. Medzi dôležité rozhodovacie kritéria pre možný odchod zo Slovenska patria legislatíva Európskej únie v rámci emisií, kde sa predpokladajú značné investície potrebné pre ich dodržanie, distribučné poplatky pre samovýrobcov elektriny a v neposlednom rade aj ukončenie daňových prázdnin pre spoločnosť. Osobne som viackrát rokoval s predstaviteľmi U. S. Steelu, kde sme rozoberali a zvažovali všetky možnosti podpory pre zotrvanie tejto spoločnosti na Slovensku. Tieto rokovania nie sú ukončené a verím, že nájdeme spoločné riešenie pre danú situáciu. Možným riešením je aj novela zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby, ktorá bola prijatá parlamentom predvčerom.
Ďakujem, teda skončil som.

Ďakujem pekne za slovo, ďakujem aj za odpoveď. Pán minister, pekne ste to povedali. Jedna vec je, že balíček konsolidačných opatrení platí od 1. januára 2013, a druhá vec je, že teraz len vlastne vytvárate stratégiu ozdravných opatrení pre podnikateľské prostredie. Takže ten nesúlad, časový nesúlad, ktorý je spôsobený, by som chcela vedieť, že či máte, či naozaj viete odhadnúť, čo to spôsobí. Možnože do roka zavediete ten balíček, v akej postupnosti, to ani nevieme. Videli sme ho, len jeho hrubý náčrt, takže predpokladám, a teda chcem veriť, pevne veriť, že informácie máte lepšie ako my, priamo z prvej ruky, že naozaj firmy nebudú odchádzať od nás. Ale teda poprosím vás, že naozaj tú súslednosť, keby ste nám povedali, že kedy budú platiť už opatrenia práve na zlepšenie toho podnikateľského prostredia.
Ďakujem.

Niektoré legislatívne opatrenia sú už v behu, dokonca aj tu v parlamente. Zákon o dotáciách a zákon o investičných stimuloch vytvárajú prvé predpoklady, ale ucelená koncepcia hospodárskeho rastu by mala byť hotová koncom prvého kvartálu a budeme, samozrejme, potom pokračovať v prijímaní zákonov, ktoré to budú zabezpečovať. Pravdou je, že konsolidačný balíček musel nastúpiť ako prvý veľmi skoro, pretože s prijatím opatrenia na to, aby sme udržali konsolidované verejné financie, bolo treba reagovať okamžite. Samozrejme, my sme nezastavili žiaden proces, ktorý sme tu akoby na podporu podnikateľského prostredia mali v minulosti. Akurát ho špecifikujeme, upravujeme a dopĺňame o pozitívne veci. Takže to, že to podnikateľské prostredie tu teraz nie je celkom dostatočné, tak nie je celkom na vrub tejto vlády, ktorá tu je pár mesiacov.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec, naďalej pokračujeme v potrebných úkonoch, ktoré smerujú k vybudovaniu rýchlostnej cesty R4. Zrušené boli dve súťaže na dokumentáciu pre územné rozhodnutie, dôvodom je chýbajúca štúdia realizovateľnosti, ktorá je jedným zo základných predpokladov k rozbehnutiu výstavby. Predloženie štúdie realizovateľnosti je aj podmienkou, aby projekt posvätil Brusel a umožnil financovať výstavbu rýchlostnej cesty R4 z fondov Európskej únie. Rovnaký postup platí aj pri ostatných obdobných projektoch. Doteraz bola v rámci prípravy výstavby R4 vykonaná len štúdia vplyvov na životné prostredie, ktorá vyšla voči dvom možným variantom trasy rýchlostnej cesty R4 neutrálne. Z hľadiska životného prostredia teda nie je možné označiť ani jeden z dvoch možných variantov za vhodnejší. Výstavba navrhovanej činnosti v oboch variantných riešeniach bude mať pozitívny prínos pre zvýšenie kvality životného prostredia obyvateľov žijúcich v dotknutých obciach, ale aj v mestách. Ani jeden variant neprechádza priamo, ani sa nedotýka chránených území vyhlásených zákonom Národnej rady č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Trasy oboch navrhnutých variantov rýchlostnej cesty R4 prechádzajú ochrannými pásmami prvého až tretieho stupňa vodárenských zdrojov. V rámci vypracovanej správy o hodnotení vplyvov na životné prostredie boli obidva posudzované varianty rýchlostnej cesty R4, známe ako modrý a červený, stanovené pre možnosť ich vzájomného porovnania nasledovné technicko-ekonomické a dopravné kritéria: celkové investičné náklady, efektívnosť investície, stupeň výnosnosti, prevádzkové náklady na opravu a údržbu komunikácie, bezpečnosť prevádzky a dopravná využiteľnosť variantných riešení, na základe ktorých vyplynuli pre obidva varianty nasledujúce závery.
Výhodami červeného variantu je jeho kratšia trasa, dĺžka 41,9 kilometra. Ďalej nižšie investičné náklady, nižšie prevádzkové náklady, ako aj nižšie náklady na údržbu a menší trvalý aj dočasný záber poľnohospodárskej pôdy. Ide však o technicky náročnejšie riešenie s väčším počtom tunelov a v prípade jeho realizácie bude potrebné vybudovať aj preložku cesty prvej triedy číslo I/15 ako obchvat mesta Stropkova, privádzačky k rýchlostnej ceste R4.
Modrý variant má celkovú dĺžku 50,2 km a zabezpečí lepšiu dopravnú obslužnosť územia a pripojenie rekreačnej oblasti Veľká Domaša, časť Dobrá. V trase modrého variantu boli navrhnuté dva tunely s celkovou dĺžkou 1 335 metrov. Nevýhodami modrého variantu vedenia rýchlostnej cesty R4 bola jeho dlhšia trasa a z toho vyplývajúce vyššie investičné, ako aj prevádzkové náklady, ako aj väčší trvalý a dočasný záber pôdy. Ďalšie rozhodujúce aspekty výstavby pritom neboli zatiaľ podrobne skúmané. Nedostatočný je napríklad geologický prieskum v zosuvnom území. To jasne dokazuje, že rozhodnutie predošlej vlády o uprednostnení tohto modrého variantu bolo motivované politicky.
Vypracovanie chýbajúcej štúdie realizovateľnosti, ktorá preukáže opodstatnenosť variantov, zabezpečí Národná diaľničná spoločnosť čo v najkratšej dobe. Predmetom štúdie bude podrobnejšie vyhodnotenie dopravnoinžinierskych a sociálno-ekonomických kritérií, posúdenie ekonomickej efektívnosti a inžiniersko-geologických rizík vedenia trasy rýchlostnej cesty R4, aby sme vedeli určiť najlepší variant.
Ďakujem. Skončil som.

Vážený pán minister, povedzte mi, prečo nemáte radi občanov východného Slovenska, prečo kašlete na východniarov? Poďme si to zrekapitulovať. Severný obchvat R4 - odsunuli ste minimálne o jeden rok. Západojužný obchvat Prešova D1 - minimálne odsunutý o jeden rok. R4 - zastavili ste projektovú prípravu. R9 - ktorá je v komplexnom územnom rozvoji Slovenska schválená v roku 2011, ani ste, ani nezačnete prípravu. Súbežná cesta prvej triedy 1/18 z Prešova cez Vranov, Humenné a na Sninu vôbec nie je v pláne výstavby a rekonštrukcií ciest prvej triedy. Cesta 1/15 z Vranova na Stropkov, tá sa má rekonštruovať, ale je v takom stave, že vyzerá ako tankodrom.
Teraz poďme k tej R4, modrému a červenému variantu. Váš bývalý poslanec za SMER pán Obrimčák, dneska primátor Stropkova, včera sa vyjadril v Pravde: 25-tisíc aut denne stredom mesta chodí. Modrý variant rieši Stropkov, vyrieši obchvat Hanušoviec nad Topľou, vyrieši rekreačnú oblasť Domaša, vyrieši cestu smrti cez vrch Petič, kde mimochodom, keď je päť centimetrov snehu, zastaví sa doprava medzi východom a západom. Kšefty na červenom variante, tam niekto kšeftuje s tými pozemkami, len toto môže vyjsť z tej štúdie uskutočniteľnosti. Každý zdravo mysliaci človek aj vaši poslanci to vedia, len sa to boja povedať. Som veľmi rád, že pán primátor to povedal. Pred týždňom ste hovorili, že chcete pripraviť zimnú olympiádu, ale ako tam Poliaci budú chodiť? Na koňoch, vrtuľníkmi, keď nie cez R4?

Ja som pozorne počúval, ale nejak zásadná otázka tam nepadla. Ale poviem k tomu asi toľko, že vy si pletiete naozaj hrušky s jablkami. Tu nejde o to, že by sme nechceli. Vy ste popri tom, ako ste plánovali stavať cesty, pozabudli na jeden veľmi dôležitý fakt, a to je, že na to, aby sme vedeli takúto cestu postaviť, potrebujeme využiť zdroje z Európskej únie, fondy z Európskej únie. Na to, aby sme ich mohli použiť, je nevyhnutným predpokladom mať štúdiu realizovateľnosti. To je jednoducho "must", musí to byť. Ale to vám asi vôbec nič nehovorí, ako vás tak už priebežne počúvam. Takže keby ste ma pozorne počúvali vy, čo som hovoril, je, že musíme najprv urobiť štúdiu, ktorú vy ste neurobili. Takže sa tu vy darmo oháňate nejakými plánmi, ktoré nemohli byť vôbec reálne, keďže túto štúdiu ste nemali.
A poviem vám aj takú paralelu, ktorú ste tu včera naznačovali, a to je Filiálka, opäť, projekt Filiálka. Že my sme zrušili projekt Filiálka! Pravda je taká, že vy ste opäť flagrantne zanedbali prípravu, neurobili ste štúdiu realizovateľnosti, z ktorej jasne vyšlo a vy to ani počúvať nemôžete. Čo? Tak načo sa ma niečo pýta, keď odchádza? No, lebo sa to ťažko počúva, ale ja už to teda dopoviem, keďže mám slovo (Hlas z pléna.), ale ja to už dopoviem. Čiže, flagrantne ste zanedbali prípravu a toto je len ďalší dôkaz, pretože chýbala štúdia realizovateľnosti a pri projekte Filiálka jasne táto štúdia ukázala, že ten projekt je nerealizovateľný. A to je, to je podstata veci. Vy ste začali dokonca súťažiť projekt Filiálka, ktorý nebol schválený Európskou úniou a nemal ani štúdiu realizovateľnosti, že keby sme to boli vysúťažili, kto by to bol zaplatil? Z čoho by sa to bolo celé financovalo? No, takže takto by to dopadlo aj s týmto projektom. Takže počkáme si na štúdiu a uvidíme, čo s R4 ďalej.
Ďakujem. Skončil som. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za otázku. Dobrý deň prajem všetkým a ďakujem aj pánovi podpredsedovi parlamentu za slovo. Takže otázka znie: "Podarí sa vláde dodržať ciele stanovené v zákone o štátnom rozpočte?" Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi odpovedať na otázku pani podpredsedníčky parlamentu pani Juriniovej.
Ministerstvo financií dňa 30. januára, prepáčte, Jurinovej, ministerstvo financií dňa 30. januára 2013 zverejnilo aktualizovanú makroekonomickú prognózu. Následne 6. februára 2013 prebehlo zasadnutie výboru pre daňové prognózy, z ktorého vzíde aktualizovaná prognóza daňových príjmov a príspevkov sociálneho zabezpečenia. To spolu s predpokladaným vývojom ostatných príjmov a výdavkov verejnej správy umožní posúdiť vývoj verejných financií v tomto roku a zostaviť východiská rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až roky 2016. Znamená to, že v súčasnosti, v súčasnosti ešte stále je predčasné hovoriť o hodnotení celého vývoja, pretože musíme pracovať naozaj s najaktuálnejšími číslami. Ja chcem len dodať, že budeme, samozrejme, čakať ešte aj na výsledky tzv. zimnej alebo jarnej prognózy Európskej komisie, ktorá by mala byť zverejnená v polovici februára tohto roku, pretože aj pohľad Bruselu z pohľadu nových fiškálnych pravidiel, tento pohľad je pre nás dôležitý. Je to v podstate verifikácia čísel, s ktorými budeme pracovať my. V každom prípade však hlavným fiškálnym cieľom roku 2013 je, a stále zostáva tento cieľ nezmenený, dodržanie rozpočtovaného deficitu verejnej správy vo výške 2,9 % hrubého domáceho produktu.
Ak sa mám zastaviť pri novej makroekonomickej prognóze, rast slovenskej ekonomiky sa v tomto roku spomalí na úroveň 1,2 percenta. A treba vysvetliť, že po výraznom náraste výroby a priblížení sa súčasným produkčným kapacitám už automobilový priemysel nedokáže dať hrubému domácemu produktu našej krajiny podobný rastový impulz, ako to bolo v roku 2012, pretože je známou vecou, že rast, za ktorý sme vďační, v roku 2012 na úrovni okolo 2,5 %, kľúčovým príspevkom k tomuto rastu bol práve automobilový priemysel. Z istého pohľadu to bol fantómový rast, pretože tento automobilový priemysel, samozrejme, produkuje hlavne pre export, pre vývoz, to znamená zabezpečuje, samozrejme, zamestnanosť, ale nie je zdrojom dane z pridanej hodnoty ani ďalších, ďalších daní. Čiže je to málo výkonný rast z pohľadu daňových príjmov pre štát, ale, samozrejme, pánboh zaplať aj zaň. Bohužiaľ, v roku 2013 už nemôžeme rátať s týmto, s týmto efektom.
Takže dva hlavné dôvody revidovania ekonomického rastu na tento rok. Prvým je samotná situácia v eurozóne. Je to nepriaznivý vývoj periférnych krajín zasiahnutých dlhou krízou. Keď sa postupne prostredníctvom transmisných kanálov zahraničného obchodu, finančných kanálov a kanálov dôvery spotrebiteľov prenáša táto nálada a ovplyvňuje krajiny tzv. jadra eurozóny, naši najvýznamnejší obchodní partneri tak čoraz viac pociťujú vplyvy dlhovej krízy, ktorá naozaj stále eurozónu, Európu a dokonca ani celý svet ešte stále neopustila. Prognózy pre vývoj Nemecka sa postupne, bohužiaľ, revidujú smerom nadol a ako malá otvorená ekonomika toto zhoršovanie veľmi výrazne pocítime, pretože aj Nemecko, nemecky hovoriaci ekonomickí partneri sú naši kľúčoví obchodní partneri.
A druhým dôvodom je, samozrejme, aj vývoj domáceho dopytu, keď posledný vývoj poukazuje na nepriaznivý vývoj trhu práce. Tá situácia na trhu práce je naozaj nepriaznivá. Nízky rast miezd, nízky z pohľadu reálnych miezd, pretože si zopakujme, v roku 2011 a 2012 došlo k poklesu reálnych miezd. Naša prognóza zatiaľ ráta so zachovaním rastu reálnych miezd v roku 2013, a to hlavne vďaka poklesu prognózovanej inflácie v tomto roku. Takže nízky rast miezd, ako aj prepúšťanie, to znamená znižovanie zamestnanosti, nepriaznivo pôsobia na spotrebu domácností. To všetko pri nízkej dôvere a konsolidačnom tlaku má negatívny vplyv na vývoj ekonomického rastu. To je skutočná pravda.
Aby sme hovorili aj o pozitívnych veciach, lebo existujú, samozrejme, aj pozitívne veci, ktoré máme povinnosť spomenúť. Prognóza, ktorá je naozaj pár dní stará, nie je ničím iným len transformovaním tzv. mäkkých dát, o ktorých sme vedeli a postupne sa nám dostávali v celom druhom polroku minulého roku. Koniec-koncov veľmi dobre viete, že sme celý druhý polrok minulého roku bojovali s postupným vypadávaním jednotlivých druhov príjmov. A dnešná prognóza nie je ničím iným len potvrdením, transformáciou týchto mäkkých dát do skutočných tvrdých dát, s ktorými musíme ako realizátori a manažéri verejných financií pracovať. Ale zároveň v mesiacoch november, december a január sa objavujú už nové, tzv. mäkké dáta o spotrebiteľskej dôvere v kľúčových krajinách eurozóny a hlavne v Nemecku, ktoré dávajú nádej na to, že koniec tohto roku by mal byť lepší ako začiatok tohto roku. Ak pracujeme s časovými radmi. To nie je na smiech, akože toto, čo spomínam. To vôbec nie je na smiech, lebo tak ako, tak ako ľudia prijímajú negatívne informácie o tom, že postupne sa zhoršuje spotrebiteľská dôvera a reálne sa to následne premietne do reálnej ekonomiky, tento postup pracuje, samozrejme, funguje aj smerom naspäť. Sofistikovane dokázateľné v časových radoch je, je úplne jasné, že lepšia spotrebiteľská nálada v Nemecku sa s troj-, štvormesačným omeškaním prejavuje lepšou spotrebiteľskou a investorskou náladou na Slovensku. Odozvy lepšej spotrebiteľskej nálady v Nemecku odznievajú s trojmesačným odstupom v reálnej ekonomike Nemecka a následne so šesťmesačným odstupom na Slovensku. To sú skúsenosti, s ktorými môžeme pracovať poslednú dekádu, a to je aj dôvod, prečo s istou dávkou optimizmu môžeme sa dívať na záver tohto roku. A preto je aj veľmi dôležité, aby sme komunikovali tieto informácie, pretože, ak hovoríme o spotrebe, o domácom dopyte a spotrebe, je to aj o psychológii správania sa ľudí. Samozrejme, že zlé správy vytvárajú u ľudí dojem, aby zvyšovali svoj sklon k sporeniu, o čom sú zase úplne tvrdé dáta, dôkazy o tom, že aj v týchto ťažkých časoch ľudia viac sporia a viac si ukladajú prostriedky na svojich účtoch, pretože sa ich boja míňať a snažia sa ich odkladať na prípadnú horšiu budúcnosť.
Ešte k niektorým štuchancom a zádrapkám z médií. Dočítal som sa, dozvedel som sa z tlačových konferencií niektorých opozičných kolegov, že rezort financií prichádza neskoro s danou prognózou alebo je posledný, ktorý teda sa zobudil v danom prostredí. No, chcel by som upozorniť všetkých týchto kolegov, že toto sú informácie, ktoré sú hodné tak nejakej trúby a nie ľudí, ktorí pracujú so skutočnými dátami. Pretože makroekonomická prognóza, ktorá je od včera zverejnená a je na stole, je zakotvená v ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti. Má svoju procedúru. Na vytvorení takejto prognózy sa podieľajú naozaj  externí odborníci z bankových kruhov, z akadémie vied, z Národnej banky Slovenska. Dnes už aj dokonca z rozpočtovej rady, zo Štatistického úradu a je to ten skutočný oficiálny dokument, na základe ktorého sa tvoria rozpočty. Dokonca, ak hociktorý minister financií predstúpi pred váženú Národnú radu s číslami, ktoré majú smerovať k vypracovaniu alebo následne k schváleniu štátneho rozpočtu, tak príjmová stránka sa v zásade už osem alebo deväť rokov v tejto krajine zakladá na takto verifikovaných prognózach, ktoré, ak sa zhodneme, nie sú predmetom politických šarvátok. Čiže dôvod, prečo sme zverejnili prognózu včera, je ten, že sme, samozrejme, postupne pracovali s dátami, ktoré sú verifikované Štatistickým úradom, následne aj, samozrejme, Eurostatom a potrebovali sme na tieto názory, samozrejme, mať aj pohľad ľudí, ktorí sú oficiálnymi členmi Výboru pre makroekonomické prognózy. Nie je náhodou, že deň pred nami zverejnila takúto istú prognózu aj Národná banka Slovenska. Takže toľko k domnelým neskorým reakciám alebo zakrývaniu pravdy, alebo podobne. Veľmi dobre viete, že náš záväzok je od apríla minulého roku, že je nutné v týchto časoch si hovoriť pravdu. Urobili sme to niekoľkokrát minulý rok, aj keď tá pravda nebola príjemná a budeme to robiť ďalej.
Ďakujem. Skončil som.

Ďakujem pekne, pán minister, aj za odpoveď. Už začínate mať maniere jednej vašej kolegyne. Ale k tomu, čo ste mi odpovedali. Jedna vec je makroekonomické prognózy, ktoré na jednej strane sám vravíte, že nie sú veľmi pozitívne. Na druhej strane nám vkladáte alebo dávate nádej, že mali by byť ku koncu roku možno pozitívnejšie. Otázka je, že či máte nachystaný naozaj, keďže vieme, že aj pri prerokovávaní štátneho rozpočtu došlo zrazu k novej prognóze, ktorú ste museli zapracovávať. Viete, že sa znižoval rast. Opäť sú hlasy, že sa rast hospodárstva bude znižovať, alebo predpoklad na to je. Takže otázka, či máte nachystané aj nejaké praktické opatrenia, ktoré zabezpečia, aby sa opäť len z peňaženiek ľuďom nevyťahovali peniaze. Lebo zatiaľ to tak vyzerá, že najviac na to doplatia tí bežní ľudia, obyčajní ľudia.

Nemôžem si nevšimnúť politický podtón vašej otázky, keďže sedíte v opozícii a reprezentujete opozíciu, tak hovoríte vlastným jazykom. Ja opäť a opäť musím zopakovať, že od apríla minulého roku sme sa v prvom rade sústredili a tento, ten postup je jasný a stokrát bol zopakovaný a celý ten proces, samozrejme, prešiel aj vašimi rukami ako poslancami Národnej rady. Viete, že to sústredenie bolo na bankový sektor, na firmy, ktoré pôsobia v regulovanom prostredí. Viete veľmi dobre, že došlo k plošnému stále, v úvodzovkách poviem, zlému plošnému šetreniu na strane mzdových výdavkov štátu, takisto samosprávy, došlo na šetrenie tovarov a služieb bežných výdavkov na strane štátu, štátnych inštitúcií, ale takisto aj samosprávy. Došlo, áno, došlo k zavedeniu progresívneho zdaňovania pre ľudí s príjmom viac ako 3 300 eur hrubého príjmu mesačne. Pani podpredsedníčka parlamentu, nehovoríme o bežných ľuďoch. Je to 1 % pracovnej populácie. Došlo k zvýšeniu odvodových stropov, ktoré sa zase týka asi 12 % pracujúcich. Takže neprijímam túto nahrávku z tohto pohľadu, že konsolidácia je predmetom vyťahovania peňazí z peňaženiek. Ja vám veľmi rád pripomeniem vaše opatrenia a vaše navýšenie dane z pridanej hodnoty o 1 %, ktoré vytiahlo nám všetkým, aj ľuďom s príjmom 300 eur, každý deň pri každom jednom nákupe nejaké tie centy a eurá navyše z peňaženiek. To vám rád pripomeniem, lebo v tomto je ten malý rozdiel.
Ale vráťme sa od politických postojov k realite. Opäť vám musím pripomenúť. Samozrejme, že konkrétne opatrenia a plán existuje a ten je založený v tom, v tých hrubých kontúrach je úplne rovnaký na rok 2014, 2015, 2016 ako na rok 2013. Kľúčový a stojí na troch pilieroch. Pilier boja s daňovými únikmi, pilier zásadnej reformy štátnej správy so znížením, s cieľom zníženia výdavkov na udržiavanie tohto štátneho aparátu a tretia, tretím pilierom je, je tiež reforma vzťahu štátu a samosprávy a ukončenie tých neustálych hádok o tom, kto na koho dopláca a čie služby sú drahšie, lebo to je vlastne ten skutočný problém, ktorý vo vzťahu medzi štátom a samosprávou tu už od zavedenia fiškálnej decentralizácie stále panuje. Čiže to sú tri základné piliere.
Ak hovoríme o tomto roku, tak, samozrejme, my nemôžeme opomenúť tieto tri základné piliere, ale zároveň vám musím povedať, že, samozrejme, budem čakať na úplne konkrétne čísla, ktoré budú výsledkom prognózy daňových a odvodových príjmov, budem čakať na výsledok vystupovania z druhého piliera. To je tak, to isto nie je žiadnou novinkou, tie čísla sa vlastne formujú a ich záverečná podoba je v týchto hodinách a v najbližších dňoch, lebo to by mohlo byť takisto zdrojom poklesu, sanovania poklesu príjmov štátneho rozpočtu. A budeme čakať aj na prognózu Európskej komisie, ktorá naozaj bude verifikovať náš pohľad na vec.
No a následne, samozrejme, tým základným nástrojom je výdavková politika. To znamená, reakciou na strane výdavkov budeme musieť reagovať na eventuálny výpadok príjmov. A aby som tu nie, naozaj nevytváral hmlu, ten výpadok príjmov s týmto poklesom rastu, samozrejme, príde. Ale konkrétne čísla, nebudem špekulovať, budem o nich úplne otvorene hovoriť v momente, keď sa ich dozviem a dozviem sa ich v priebehu dvoch-troch týždňov.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán poslanec, za otázku. Pri príprave propagačnej kampane Podpora produktov sladkovodnej akvakultúry bol vykonaný mediálny prieskum trhu. Prieskum bol urobený s cieľom transparentne a hospodárne využiť zdroje Európskej únie a štátneho rozpočtu aj napriek tomu, že predmetná aktivita spadá pod výnimku z uplatňovania platného zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Čiže ešte raz zopakujem. Aj keď to mohlo byť priamym zadaním, dal som pokyn urobiť verejné obstarávanie. Pokračujem. Na základe výstupu prieskumu trhu bola zo štyroch ponúk vybraná stanica TA3.
Teraz mi dovoľte, aké, aby som povedal ceny, aké boli v tomto ponukovom konaní na jedno tridsaťsekundové vysielanie. Ešte raz, ponuka bola alebo teda verejné obstarávanie bolo na cenu na jedno tridsaťsekundové vysielanie. Markíza 1 140,5 eura za tridsať sekúnd jedného šotu, JOJ-ka 972 eur, STV-éčka 619,2 eur, TA3-ojka 552,5 eura. K spomínanej plánovanej zmluve s RTVS, ktorú vy spomínate, hovorím, že ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka nikdy nerokovalo, nepripravovalo žiadnu zmluvu, a neviem, odkiaľ táto fáma ide. Ale ešte raz zopakujem, s STV-éčkou sme nikdy o podobnej zmluve nerokovali, lebo sme robili verejný prieskum.
Teraz k tým vašim výpočtom, koľko za to ponúkne televízia TA3, lebo tiež tam máte, myslím si, že dosť veľké nezrovnalosti. Takže TA3 poskytne nasledovné za túto sumu. Reklamný spot s názvom Ryby I v dĺžke 30 sekúnd, určený pre televízne vysielanie - 30 vysielaní. Reklamný spot s názvom Ryby II v dĺžke 30 sekúnd, určený pre televízne vysielanie - 310 vysielaní. Televízny cyklus relácie, to je dvanásť častí, každá relácia v trvaní minimálne 20 minút, zameraný na poznávanie jednotlivých druhov sladkovodných rýb, ich kulinársku prípravu a užitočnosť konzumácie. Čiže dvanásť častí, minimálne 20 minút. A odborné dokumentárne filmy, desať častí, každý minimálne v trvaní 30 minút. Čiže minimálne za túto sumu bude odvysielaných 700 minút vysielacieho času.
Pán poslanec, je mi ľúto, ale čerpali ste z nesprávnych údajov.
Skončil som. (Potlesk.)