14. schôdza

Ja som pozorne počúval, ale nejak zásadná otázka tam nepadla. Ale poviem k tomu asi toľko, že vy si pletiete naozaj hrušky s jablkami. Tu nejde o to, že by sme nechceli. Vy ste popri tom, ako ste plánovali stavať cesty, pozabudli na jeden veľmi dôležitý fakt, a to je, že na to, aby sme vedeli takúto cestu postaviť, potrebujeme využiť zdroje z Európskej únie, fondy z Európskej únie. Na to, aby sme ich mohli použiť, je nevyhnutným predpokladom mať štúdiu realizovateľnosti. To je jednoducho "must", musí to byť. Ale to vám asi vôbec nič nehovorí, ako vás tak už priebežne počúvam. Takže keby ste ma pozorne počúvali vy, čo som hovoril, je, že musíme najprv urobiť štúdiu, ktorú vy ste neurobili. Takže sa tu vy darmo oháňate nejakými plánmi, ktoré nemohli byť vôbec reálne, keďže túto štúdiu ste nemali.
A poviem vám aj takú paralelu, ktorú ste tu včera naznačovali, a to je Filiálka, opäť, projekt Filiálka. Že my sme zrušili projekt Filiálka! Pravda je taká, že vy ste opäť flagrantne zanedbali prípravu, neurobili ste štúdiu realizovateľnosti, z ktorej jasne vyšlo a vy to ani počúvať nemôžete. Čo? Tak načo sa ma niečo pýta, keď odchádza? No, lebo sa to ťažko počúva, ale ja už to teda dopoviem, keďže mám slovo (Hlas z pléna.), ale ja to už dopoviem. Čiže, flagrantne ste zanedbali prípravu a toto je len ďalší dôkaz, pretože chýbala štúdia realizovateľnosti a pri projekte Filiálka jasne táto štúdia ukázala, že ten projekt je nerealizovateľný. A to je, to je podstata veci. Vy ste začali dokonca súťažiť projekt Filiálka, ktorý nebol schválený Európskou úniou a nemal ani štúdiu realizovateľnosti, že keby sme to boli vysúťažili, kto by to bol zaplatil? Z čoho by sa to bolo celé financovalo? No, takže takto by to dopadlo aj s týmto projektom. Takže počkáme si na štúdiu a uvidíme, čo s R4 ďalej.
Ďakujem. Skončil som. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vzhľadom na neprítomnosť v sále a totožnosť otázky, ďalšou v poradí piatou, vynechajúc štvrtú, je otázka od pani Eriky Jurinovej na podpredsedu vlády a ministra financií Petra Kažimíra: "Vážený pán podpredseda vlády, vzhľadom na najaktuálnejšie informácie, ktoré máte k dispozícii, ako hodnotíte vývoj verejných financií? Podarí sa vláde dodržať ciele stanovené v zákone o štátnom rozpočte?"
Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne za otázku. Dobrý deň prajem všetkým a ďakujem aj pánovi podpredsedovi parlamentu za slovo. Takže otázka znie: "Podarí sa vláde dodržať ciele stanovené v zákone o štátnom rozpočte?" Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi odpovedať na otázku pani podpredsedníčky parlamentu pani Juriniovej.
Ministerstvo financií dňa 30. januára, prepáčte, Jurinovej, ministerstvo financií dňa 30. januára 2013 zverejnilo aktualizovanú makroekonomickú prognózu. Následne 6. februára 2013 prebehlo zasadnutie výboru pre daňové prognózy, z ktorého vzíde aktualizovaná prognóza daňových príjmov a príspevkov sociálneho zabezpečenia. To spolu s predpokladaným vývojom ostatných príjmov a výdavkov verejnej správy umožní posúdiť vývoj verejných financií v tomto roku a zostaviť východiská rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až roky 2016. Znamená to, že v súčasnosti, v súčasnosti ešte stále je predčasné hovoriť o hodnotení celého vývoja, pretože musíme pracovať naozaj s najaktuálnejšími číslami. Ja chcem len dodať, že budeme, samozrejme, čakať ešte aj na výsledky tzv. zimnej alebo jarnej prognózy Európskej komisie, ktorá by mala byť zverejnená v polovici februára tohto roku, pretože aj pohľad Bruselu z pohľadu nových fiškálnych pravidiel, tento pohľad je pre nás dôležitý. Je to v podstate verifikácia čísel, s ktorými budeme pracovať my. V každom prípade však hlavným fiškálnym cieľom roku 2013 je, a stále zostáva tento cieľ nezmenený, dodržanie rozpočtovaného deficitu verejnej správy vo výške 2,9 % hrubého domáceho produktu.
Ak sa mám zastaviť pri novej makroekonomickej prognóze, rast slovenskej ekonomiky sa v tomto roku spomalí na úroveň 1,2 percenta. A treba vysvetliť, že po výraznom náraste výroby a priblížení sa súčasným produkčným kapacitám už automobilový priemysel nedokáže dať hrubému domácemu produktu našej krajiny podobný rastový impulz, ako to bolo v roku 2012, pretože je známou vecou, že rast, za ktorý sme vďační, v roku 2012 na úrovni okolo 2,5 %, kľúčovým príspevkom k tomuto rastu bol práve automobilový priemysel. Z istého pohľadu to bol fantómový rast, pretože tento automobilový priemysel, samozrejme, produkuje hlavne pre export, pre vývoz, to znamená zabezpečuje, samozrejme, zamestnanosť, ale nie je zdrojom dane z pridanej hodnoty ani ďalších, ďalších daní. Čiže je to málo výkonný rast z pohľadu daňových príjmov pre štát, ale, samozrejme, pánboh zaplať aj zaň. Bohužiaľ, v roku 2013 už nemôžeme rátať s týmto, s týmto efektom.
Takže dva hlavné dôvody revidovania ekonomického rastu na tento rok. Prvým je samotná situácia v eurozóne. Je to nepriaznivý vývoj periférnych krajín zasiahnutých dlhou krízou. Keď sa postupne prostredníctvom transmisných kanálov zahraničného obchodu, finančných kanálov a kanálov dôvery spotrebiteľov prenáša táto nálada a ovplyvňuje krajiny tzv. jadra eurozóny, naši najvýznamnejší obchodní partneri tak čoraz viac pociťujú vplyvy dlhovej krízy, ktorá naozaj stále eurozónu, Európu a dokonca ani celý svet ešte stále neopustila. Prognózy pre vývoj Nemecka sa postupne, bohužiaľ, revidujú smerom nadol a ako malá otvorená ekonomika toto zhoršovanie veľmi výrazne pocítime, pretože aj Nemecko, nemecky hovoriaci ekonomickí partneri sú naši kľúčoví obchodní partneri.
A druhým dôvodom je, samozrejme, aj vývoj domáceho dopytu, keď posledný vývoj poukazuje na nepriaznivý vývoj trhu práce. Tá situácia na trhu práce je naozaj nepriaznivá. Nízky rast miezd, nízky z pohľadu reálnych miezd, pretože si zopakujme, v roku 2011 a 2012 došlo k poklesu reálnych miezd. Naša prognóza zatiaľ ráta so zachovaním rastu reálnych miezd v roku 2013, a to hlavne vďaka poklesu prognózovanej inflácie v tomto roku. Takže nízky rast miezd, ako aj prepúšťanie, to znamená znižovanie zamestnanosti, nepriaznivo pôsobia na spotrebu domácností. To všetko pri nízkej dôvere a konsolidačnom tlaku má negatívny vplyv na vývoj ekonomického rastu. To je skutočná pravda.
Aby sme hovorili aj o pozitívnych veciach, lebo existujú, samozrejme, aj pozitívne veci, ktoré máme povinnosť spomenúť. Prognóza, ktorá je naozaj pár dní stará, nie je ničím iným len transformovaním tzv. mäkkých dát, o ktorých sme vedeli a postupne sa nám dostávali v celom druhom polroku minulého roku. Koniec-koncov veľmi dobre viete, že sme celý druhý polrok minulého roku bojovali s postupným vypadávaním jednotlivých druhov príjmov. A dnešná prognóza nie je ničím iným len potvrdením, transformáciou týchto mäkkých dát do skutočných tvrdých dát, s ktorými musíme ako realizátori a manažéri verejných financií pracovať. Ale zároveň v mesiacoch november, december a január sa objavujú už nové, tzv. mäkké dáta o spotrebiteľskej dôvere v kľúčových krajinách eurozóny a hlavne v Nemecku, ktoré dávajú nádej na to, že koniec tohto roku by mal byť lepší ako začiatok tohto roku. Ak pracujeme s časovými radmi. To nie je na smiech, akože toto, čo spomínam. To vôbec nie je na smiech, lebo tak ako, tak ako ľudia prijímajú negatívne informácie o tom, že postupne sa zhoršuje spotrebiteľská dôvera a reálne sa to následne premietne do reálnej ekonomiky, tento postup pracuje, samozrejme, funguje aj smerom naspäť. Sofistikovane dokázateľné v časových radoch je, je úplne jasné, že lepšia spotrebiteľská nálada v Nemecku sa s troj-, štvormesačným omeškaním prejavuje lepšou spotrebiteľskou a investorskou náladou na Slovensku. Odozvy lepšej spotrebiteľskej nálady v Nemecku odznievajú s trojmesačným odstupom v reálnej ekonomike Nemecka a následne so šesťmesačným odstupom na Slovensku. To sú skúsenosti, s ktorými môžeme pracovať poslednú dekádu, a to je aj dôvod, prečo s istou dávkou optimizmu môžeme sa dívať na záver tohto roku. A preto je aj veľmi dôležité, aby sme komunikovali tieto informácie, pretože, ak hovoríme o spotrebe, o domácom dopyte a spotrebe, je to aj o psychológii správania sa ľudí. Samozrejme, že zlé správy vytvárajú u ľudí dojem, aby zvyšovali svoj sklon k sporeniu, o čom sú zase úplne tvrdé dáta, dôkazy o tom, že aj v týchto ťažkých časoch ľudia viac sporia a viac si ukladajú prostriedky na svojich účtoch, pretože sa ich boja míňať a snažia sa ich odkladať na prípadnú horšiu budúcnosť.
Ešte k niektorým štuchancom a zádrapkám z médií. Dočítal som sa, dozvedel som sa z tlačových konferencií niektorých opozičných kolegov, že rezort financií prichádza neskoro s danou prognózou alebo je posledný, ktorý teda sa zobudil v danom prostredí. No, chcel by som upozorniť všetkých týchto kolegov, že toto sú informácie, ktoré sú hodné tak nejakej trúby a nie ľudí, ktorí pracujú so skutočnými dátami. Pretože makroekonomická prognóza, ktorá je od včera zverejnená a je na stole, je zakotvená v ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti. Má svoju procedúru. Na vytvorení takejto prognózy sa podieľajú naozaj  externí odborníci z bankových kruhov, z akadémie vied, z Národnej banky Slovenska. Dnes už aj dokonca z rozpočtovej rady, zo Štatistického úradu a je to ten skutočný oficiálny dokument, na základe ktorého sa tvoria rozpočty. Dokonca, ak hociktorý minister financií predstúpi pred váženú Národnú radu s číslami, ktoré majú smerovať k vypracovaniu alebo následne k schváleniu štátneho rozpočtu, tak príjmová stránka sa v zásade už osem alebo deväť rokov v tejto krajine zakladá na takto verifikovaných prognózach, ktoré, ak sa zhodneme, nie sú predmetom politických šarvátok. Čiže dôvod, prečo sme zverejnili prognózu včera, je ten, že sme, samozrejme, postupne pracovali s dátami, ktoré sú verifikované Štatistickým úradom, následne aj, samozrejme, Eurostatom a potrebovali sme na tieto názory, samozrejme, mať aj pohľad ľudí, ktorí sú oficiálnymi členmi Výboru pre makroekonomické prognózy. Nie je náhodou, že deň pred nami zverejnila takúto istú prognózu aj Národná banka Slovenska. Takže toľko k domnelým neskorým reakciám alebo zakrývaniu pravdy, alebo podobne. Veľmi dobre viete, že náš záväzok je od apríla minulého roku, že je nutné v týchto časoch si hovoriť pravdu. Urobili sme to niekoľkokrát minulý rok, aj keď tá pravda nebola príjemná a budeme to robiť ďalej.
Ďakujem. Skončil som.

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, chcete doplniť otázku? Zapnite pani Jurinovú.

Ďakujem pekne, pán minister, aj za odpoveď. Už začínate mať maniere jednej vašej kolegyne. Ale k tomu, čo ste mi odpovedali. Jedna vec je makroekonomické prognózy, ktoré na jednej strane sám vravíte, že nie sú veľmi pozitívne. Na druhej strane nám vkladáte alebo dávate nádej, že mali by byť ku koncu roku možno pozitívnejšie. Otázka je, že či máte nachystaný naozaj, keďže vieme, že aj pri prerokovávaní štátneho rozpočtu došlo zrazu k novej prognóze, ktorú ste museli zapracovávať. Viete, že sa znižoval rast. Opäť sú hlasy, že sa rast hospodárstva bude znižovať, alebo predpoklad na to je. Takže otázka, či máte nachystané aj nejaké praktické opatrenia, ktoré zabezpečia, aby sa opäť len z peňaženiek ľuďom nevyťahovali peniaze. Lebo zatiaľ to tak vyzerá, že najviac na to doplatia tí bežní ľudia, obyčajní ľudia.

Nech sa páči, pán minister.

Nemôžem si nevšimnúť politický podtón vašej otázky, keďže sedíte v opozícii a reprezentujete opozíciu, tak hovoríte vlastným jazykom. Ja opäť a opäť musím zopakovať, že od apríla minulého roku sme sa v prvom rade sústredili a tento, ten postup je jasný a stokrát bol zopakovaný a celý ten proces, samozrejme, prešiel aj vašimi rukami ako poslancami Národnej rady. Viete, že to sústredenie bolo na bankový sektor, na firmy, ktoré pôsobia v regulovanom prostredí. Viete veľmi dobre, že došlo k plošnému stále, v úvodzovkách poviem, zlému plošnému šetreniu na strane mzdových výdavkov štátu, takisto samosprávy, došlo na šetrenie tovarov a služieb bežných výdavkov na strane štátu, štátnych inštitúcií, ale takisto aj samosprávy. Došlo, áno, došlo k zavedeniu progresívneho zdaňovania pre ľudí s príjmom viac ako 3 300 eur hrubého príjmu mesačne. Pani podpredsedníčka parlamentu, nehovoríme o bežných ľuďoch. Je to 1 % pracovnej populácie. Došlo k zvýšeniu odvodových stropov, ktoré sa zase týka asi 12 % pracujúcich. Takže neprijímam túto nahrávku z tohto pohľadu, že konsolidácia je predmetom vyťahovania peňazí z peňaženiek. Ja vám veľmi rád pripomeniem vaše opatrenia a vaše navýšenie dane z pridanej hodnoty o 1 %, ktoré vytiahlo nám všetkým, aj ľuďom s príjmom 300 eur, každý deň pri každom jednom nákupe nejaké tie centy a eurá navyše z peňaženiek. To vám rád pripomeniem, lebo v tomto je ten malý rozdiel.
Ale vráťme sa od politických postojov k realite. Opäť vám musím pripomenúť. Samozrejme, že konkrétne opatrenia a plán existuje a ten je založený v tom, v tých hrubých kontúrach je úplne rovnaký na rok 2014, 2015, 2016 ako na rok 2013. Kľúčový a stojí na troch pilieroch. Pilier boja s daňovými únikmi, pilier zásadnej reformy štátnej správy so znížením, s cieľom zníženia výdavkov na udržiavanie tohto štátneho aparátu a tretia, tretím pilierom je, je tiež reforma vzťahu štátu a samosprávy a ukončenie tých neustálych hádok o tom, kto na koho dopláca a čie služby sú drahšie, lebo to je vlastne ten skutočný problém, ktorý vo vzťahu medzi štátom a samosprávou tu už od zavedenia fiškálnej decentralizácie stále panuje. Čiže to sú tri základné piliere.
Ak hovoríme o tomto roku, tak, samozrejme, my nemôžeme opomenúť tieto tri základné piliere, ale zároveň vám musím povedať, že, samozrejme, budem čakať na úplne konkrétne čísla, ktoré budú výsledkom prognózy daňových a odvodových príjmov, budem čakať na výsledok vystupovania z druhého piliera. To je tak, to isto nie je žiadnou novinkou, tie čísla sa vlastne formujú a ich záverečná podoba je v týchto hodinách a v najbližších dňoch, lebo to by mohlo byť takisto zdrojom poklesu, sanovania poklesu príjmov štátneho rozpočtu. A budeme čakať aj na prognózu Európskej komisie, ktorá naozaj bude verifikovať náš pohľad na vec.
No a následne, samozrejme, tým základným nástrojom je výdavková politika. To znamená, reakciou na strane výdavkov budeme musieť reagovať na eventuálny výpadok príjmov. A aby som tu nie, naozaj nevytváral hmlu, ten výpadok príjmov s týmto poklesom rastu, samozrejme, príde. Ale konkrétne čísla, nebudem špekulovať, budem o nich úplne otvorene hovoriť v momente, keď sa ich dozviem a dozviem sa ich v priebehu dvoch-troch týždňov.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán minister. Ešte máme šancu na ďalšiu otázku, ktorú predložil v poradí pán kolega Pavol Zajac ministrovi pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomírovi Jahnátkovi. Prečítam ju: "Vážený pán minister, v polovici decembra minulého roku priniesol denník Sme informáciu, že ministerstvo pôdohospodárstva podpísalo zmluvu na reklamnú kampaň v hodnote 684-tisíc eur na podporu konzumácie sladkovodných rýb s majiteľom televízie TA3, spoločnosťou C. E. N, ktorá je blízka podnikateľovi Ivanovi Kmotríkovi. Podľa zmluvy televízia TA3 za 171-tisíc eur nakrúti dva reklamné šoty, desať polhodinových dokumentárnych filmov a dvanásť dvadsaťminútových relácií. Za 513-tisíc eur ich potom televízia sama odvysiela. Ministerstvo pôvodne plánovalo podpísať zmluvu o podobnej kampani na podporu konzumácie našich rýb s RTVS. Platiť malo okolo 150-tisíc eur len za výrobu programov, pretože ich verejnoprávna televízia chcela odvysielať zadarmo. Napokon ministerstvo veľkorysú kampaň zadalo spoločnosti C. E. N. Môžete mi vysvetliť, prečo ministerstvo uprednostnilo drahšiu ponuku o vyše 534-tisíc eur?
Nech sa páči, pán minister.

Ďakujem pekne, pán poslanec, za otázku. Pri príprave propagačnej kampane Podpora produktov sladkovodnej akvakultúry bol vykonaný mediálny prieskum trhu. Prieskum bol urobený s cieľom transparentne a hospodárne využiť zdroje Európskej únie a štátneho rozpočtu aj napriek tomu, že predmetná aktivita spadá pod výnimku z uplatňovania platného zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Čiže ešte raz zopakujem. Aj keď to mohlo byť priamym zadaním, dal som pokyn urobiť verejné obstarávanie. Pokračujem. Na základe výstupu prieskumu trhu bola zo štyroch ponúk vybraná stanica TA3.
Teraz mi dovoľte, aké, aby som povedal ceny, aké boli v tomto ponukovom konaní na jedno tridsaťsekundové vysielanie. Ešte raz, ponuka bola alebo teda verejné obstarávanie bolo na cenu na jedno tridsaťsekundové vysielanie. Markíza 1 140,5 eura za tridsať sekúnd jedného šotu, JOJ-ka 972 eur, STV-éčka 619,2 eur, TA3-ojka 552,5 eura. K spomínanej plánovanej zmluve s RTVS, ktorú vy spomínate, hovorím, že ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka nikdy nerokovalo, nepripravovalo žiadnu zmluvu, a neviem, odkiaľ táto fáma ide. Ale ešte raz zopakujem, s STV-éčkou sme nikdy o podobnej zmluve nerokovali, lebo sme robili verejný prieskum.
Teraz k tým vašim výpočtom, koľko za to ponúkne televízia TA3, lebo tiež tam máte, myslím si, že dosť veľké nezrovnalosti. Takže TA3 poskytne nasledovné za túto sumu. Reklamný spot s názvom Ryby I v dĺžke 30 sekúnd, určený pre televízne vysielanie - 30 vysielaní. Reklamný spot s názvom Ryby II v dĺžke 30 sekúnd, určený pre televízne vysielanie - 310 vysielaní. Televízny cyklus relácie, to je dvanásť častí, každá relácia v trvaní minimálne 20 minút, zameraný na poznávanie jednotlivých druhov sladkovodných rýb, ich kulinársku prípravu a užitočnosť konzumácie. Čiže dvanásť častí, minimálne 20 minút. A odborné dokumentárne filmy, desať častí, každý minimálne v trvaní 30 minút. Čiže minimálne za túto sumu bude odvysielaných 700 minút vysielacieho času.
Pán poslanec, je mi ľúto, ale čerpali ste z nesprávnych údajov.
Skončil som. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pán poslanec, chcete doplniť otázku? Nech sa páči. Nech sa páči.