14. schôdza

Ďakujem pán poslanec. Na vaše vystúpenie registrujem tri faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.
Nech sa páči, pani poslankyňa Vaľová.

Ďakujem veľmi pekne. Iba také dve poznámky. Ja som si pomohla možno z internetu. Zacitujem jednu vec. Čo je to dobrovoľníctvo? Je to neplatená činnosť vykonávaná z vlastnej vôle v prospech druhých. Myslím si, že tým som povedala všetko. A tým všetko bolo povedané, ako sa dobrovoľníctvo definuje.
A druhú vec, pán Brocka, by som chcela povedať, ste boli minister práce a radíte pánovi ministrovi, že treba odpratávať sneh, že to Európu a Slovensko vytrhne z nezamestnanosti. No to skutočne!
Tak ja vám tiež prečítam od renomovaného ekonóma, ktorý píše: "Nezamestnanosť v Európskej únii je najvyššia za posledných dvadsať rokov. Málo kupujeme, pretože je kríza. A keď sa pozrieme na etikety, čo kupujeme, tak sú to väčšinou výrobky ktoré sú vyrábané mimo Európskej únie, v ázijských štátoch. A tam sa sťahuje biznis, tam sa sťahuje práca. Čiže mimo Európsku úniu. Zadlženosť štátov, musíme šliapať na brzdu verejných výdavkov. Aj to sa prejavilo obrovsky v raste nezamestnanosti." Čiže ja si nemyslím, že ak je tak obrovská kríza v Európe a ak skutočne nám odchádzajú firmy a tak ďalej, tak musíme nielen nám, v celej Európskej únii, ja som to pred chvíľou prečítala, lebo všetko sa vyrába, ale ten ekonóm to tam cituje ďalej. Pretože práca v Európe začína byť drahá. Pretože opatrenia máme ekologické a tak ďalej, a tak ďalej, ale nebudem to rozvíjať.
Tak chcem povedať, že nie je to chyba našej vlády. A už neverím tomu, aj keď si myslím, že sneh odpratávať treba, určite tieto opatrenia aj my využijeme v samospráve, ale nemyslím si, že sneh nás vytrhne z biedy. A že by to bolo hlavné opatrenie ministerstva práce, to si určite takisto nemyslím.
Takže nie je to chyba nášho ministerstva, ale Európska únia má najvyššiu nezamestnanosť za posledných dvadsať rokov.
Ďakujem.

Pán poslanec Jasaň.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca.
Vážený pán kolega, skúste nefilozofovať. A neprognózujte. Naozaj vám to nejde. Keď chcete hovoriť, hovorte k veci. Vy ste tu prierezovo spomenuli všeličo, ale k tomu, o čom sa ideme baviť, ste skoro nepovedali nič.
Druhá poznámka na adresu toho, že pani Vaľová tu niečo zopakovala. No opakovanie je matka múdrosti. A toto je dosť vážny zákon na to a vidím, že ho treba zopakovať nielen dvakrát, ale určite viackrát.
Tvrdíte, že ste aj vy chceli zmeniť mnohé veci. No to tvrdíte vždy, keď my niečo predložíme, že ste aj vy ste to chceli, len ste to neurobili. Mali ste málo času? No nemali ste povaliť vlastnú vládu, boli by sme videli, čo by ste urobili.
K slovu solidarita. Viete, použili ste tu pekný príklad z minulosti. Ja vám uverím vtedy, keď polovičku z vášho platu, a za dvadsať rokov ste už mohli mnohým ľuďom pomôcť, keby ste to niekomu darovali, vtedy budem vám veriť, že hovoríte o solidarite naozaj úprimne.
A posledná poznámka, bez toho, že by som chcel niečo znevažovať, to si nedovolím. Ale minule ste spomínali, že ste si svoje vystúpenie pripravovali v aute, tak toto dnešné naozaj neviem kde. Pri všetkej úcte k vám a ku KDH, ak je toto stanovisko Kresťanskodemokratického hnutia k predkladanému návrhu zákona, tak je mi vás naozaj veľmi ľúto.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Gibalová.

Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Brocka, pán minister, myslím, minulý týždeň sa vyjadril, že novela nemá nič spoločné s konsolidáciou verejných financií. Ja som presvedčená, že jedným z dôvodov takéhoto vyjadrenia pána ministra sú aj takzvané výbory, také malé sociálne regionálne rady vlády. A keď som rozmýšľala, že kde sa táto novela, tento návrh zákona, kde sa láme jeho charakter, tak som našla tu ten bod zlomu, pretože tento návrh zákona bude skutočne a je ušitý pre blízkych a preto, aby sa rozšírila možná korupcia. Aj preto, že mnohé obligatórne návrhy z pôvodného zákona sa menia na fakultatívne návrhy. A taká ďalšia charakteristika tohto návrhu zákona je aj tá a súvisí s tou obligatórnosťou mnohých ustanovení a ich zmenou, že umelým spôsobom sa vylepšia aj štatistiky nezamestnaných. A možno aj o toto ide.
Ďakujem.

Reakcia na faktické poznámky, pán poslanec Brocka, nech sa páči.

Sú takí žiaci v triede, ktorí si po výklade pani učiteľky zapamätajú vždy to najnepodstatnejšie, napríklad keď povie pani učiteľka nejaký príbeh alebo nejakú epizódu, aby zobudila tých, čo driemu. Ak ste si vy, pani Vaľová, zapamätali len to, čo som o tom snehu hovoril, tak vám chcem povedať, áno, máte pravdu, že sneh Slovensko z biedy nevytrhne. Ani som to tak nemyslel. Berte to ako vtip.
Ale vážne, k dobrovoľníckej činnosti, k dobrovoľníckej službe, prosím vás, to je činnosť, to je práca z hlbších pohnútok, ako je zárobok. A na Slovensku je toľko oblastí, v ktorých potrebujeme, aby sme dostali ľudí, aby tam išli z hlbších pohnútok ako za plat. Napríklad do rómskych komunít, napríklad práca s deťmi, s mládežou po škole, ako mimoškolskej činnosti, alebo práca s ľuďmi na okraji spoločnosti, s bezdomovcami v každom meste, čiže toto je priestor z oblasti služieb, kde naozaj by sme mohli a v zákone bol taký príspevok a teraz odtiaľto vypadne.
No a k pánu Jasaňovi. Pán kolega, len zopakujem to, čo bolo to podstatné v mojom vystúpení. Oznámil som, že poslanci za KDH tento návrh zákona nepodporia a uviedol som aj hlavné dôvody. A spomeniem ten jeden hlavný, že týmto návrhom zákona vraciate zmenou opatrení aktívnej politiky trhu práce do prostredia, ktoré bude viac klientelistické a viac korupčné, a to určite nepovedie k vyššej zamestnanosti.

Ďakujem, ďalšia prihlásená do rozpravy za klub SaS pani poslankyňa Lucia Nicholsonová.
Nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážená pani spravodajkyňa, vážený pán minister, dámy a páni, ja začnem tak pozitívne, sa prihovorím pánovi ministrovi. Ja mu závidím niekedy, lebo on má na tom ministerstve strašne schopných ľudí. To sú naozaj tvoriví ľudia, ktorí majú veľmi veľa poznatkov, keďže tam dlho pracujú, z tej aplikačnej praxe a ja som sa tešila na tento návrh zákona, pretože som si myslela, že tam viac bude badať rukopis týchto schopných ľudí, pretože aj my s pánom exministrom Mihálom sme niekoľkokrát s týmito schopnými úradníkmi sedeli nad novelou zákona o službách zamestnanosti. O to viac mi je ľúto, že v niektorých tých veciach, ktoré meníte, badám rukopis týchto schopných úradníkov, ale väčšina, pri väčšine ste sa nezdržali a nedali ste proste na tú ich tvorivosť, na tie ich skúsenosti, ale vtlačili ste do toho ten vlastný -izmus, tie vaše istoty a vznikol z toho paškvil. A ja sa v tomto mojom príspevku budem venovať tej, tej horšej časti toho, čo nám tu predkladáte.
Vo vašej dôvodovej správe okrem iného píšete, že zámerom návrhu je prehodnotiť obligatórnosť nástrojov tak, aby nedochádzalo k neefektívnemu využívaniu a k zneužívaniu. A tak si predkladatelia povedali, že efektívnosť a nezneužívanie príspevkov docielia tým, že z obligatórnych príspevkov urobia fakultatívne. O tom už hovorilo niekoľko z mojich predrečníkov a ja musím povedať, že podľa mňa je to najhoršia z možných ciest. Vy totiž naozaj týmto spôsobom otvárate priestor na ešte väčšie zneužívanie, priestor pre podvodníkov, priestor pre špekulantov, ruší sa tým adresnosť tých príspevkov, otvárate ten priestor pre korupciu a klientelizmus.
Posúdenie vzniku na nárok, posúdenie vzniku nároku na fakultatívny príspevok totiž ponechávate na subjektívnom posúdení úradníka, v lepšom prípade úradníkov, proste niečo, čo ste nazvali výborom pre otázky zamestnanosti, kde, samozrejme, že budú sedieť, ja som ich nazvala tak pracovne, že až takí regionálni zemepáni na miliónoch eur, ktoré budú rozdeľovať, samozrejme, podľa nejakého subjektívneho kľúča, do ktorého len málokto bude vidieť a ktorý sa nám bude veľmi ťažko nejakým spôsobom investigovať alebo kontrolovať a podobne. Skutočne si myslím, niekoľkokrát to odznelo, tie slová sa tu opakujú stále dookola, podľa toho, kto vystupuje, či poslanec z opozície, alebo z koalície. Tí, čo sú z opozície, tak hovoria neustále o otváraní priestoru pre korupciu a klientelizmus. Ja by som naozaj chcela vidieť, ako sa zmenou statusu niektorých príspevkov docieli šetrenie verejných financií, pretože podľa mňa idete minúť tie isté peniaze, akurát že zmeníte poberateľov. Jednoducho povedané, podľa mňa naozaj hrozí, že peniaze pôjdu vyvoleným a nie tým, ktorí tieto peniaze budú naozaj potrebovať. To je o tej adresnosti, o ktorej som hovorila.
Ja chápem, čo tým sledujete, tým, že prenechávate tú zodpovednosť na výbory. Vy ste sa poučili z minulosti a podľa mňa tým sledujete to, že keď sa aj v budúcnosti prevalí škandál typu sociálne podniky, tak tí najmocnejší vo vláde, napríklad pán minister alebo pán premiér, budú mať čisté ruky, pretože povedia, že to rozhodoval ten výbor a v tom výbore, samozrejme, bude platiť nejaká kolektívna vina. Tak sa to na Slovensku nosí. Samozrejme, že je možné predpokladať, že v tom výbore budú lokaji, ktorí budú celkom poslušne, celkom poslušne počúvať to, čo im zhora bude niekto diktovať a tuto naozaj viem, o čom hovorím. Lebo my keď sme nastúpili na ministerstvo a sme našli vlastne tie, tie pozostatky, tie hrôzy z tých čias minulých, aj niektorí úradníci teda sa priznali k tomu, ako postupovali napríklad pri prerozdeľovaní eurofondov, že dostali zoznamy žiadateľov, ktoré museli podporiť. A tak sa stalo, že ste napríklad dali 700-tisíc eur na jednu bezzubú analýzu, ktorá mala analyzovať prácu úradov práce a z nej sme sa napríklad dozvedeli to, že na chodbách niektorých úradov práce smrdí alebo že úradníci úradov práce nemajú menovky na odevoch. A tak sa stalo aj to, že ste zhruba 700-tisíc eur dali futbalovým klubom, aby školili Rómov, ako si založiť vlastný biznis, Rómov z osady, a keď sme vykonali šetrenie na mieste, tak sme zistili, že, samozrejme, za tých 700-tisíc sa neuskutočnilo ani jedno jediné takéto školenie.
Ja teda musím povedať úplne úprimne, že ja som plne za prehodnotenie aktívnych opatrení na trhu práce, pretože na Slovensku nefungujú, zlyhávajú, a to dlhodobo. A priznávam sa bez mučenia a ešte predtým, ako sa do mňa pustíte vo faktických poznámkach, že k prehodnoteniu a systémovej zmene malo prísť už dávno, napríklad aj za nášho pôsobenia. Nebudem sa nijako vyhovárať, keď poviem, že tu, ten zákon sme mali otvorený, pracovali sme na tej novele, sme to nestihli, to nie je výhovorka, pretože aj mne samej to pôsobí hlúpo ako ospravedlnenie, to nás neospravedlňuje, ale musím povedať, že my sme k tomu pristupovali naozaj systémovo, s racionálnym pohľadom. Prikláňali sme sa skôr k úplnému zrušeniu niektorých príspevkov alebo k sprísňovaniu podmienok pre vznik nároku na príspevky a ja si myslím, že toto je jediná efektívna cesta. Sprísniť podmienky pre získanie nároku a zvýšiť a lepšie nastaviť kontrolné mechanizmy. To vy v tomto návrhu nerobíte.
Okrem iného rušíte mesačnú periodicitu návštev uchádzačov o zamestnanie na úrade práce. Chcete tým, chcete tým znížiť administratívnu náročnosť a odbremeniť poddimenzované úrady. Ja sa ale pýtam, že či viete, čo tým na druhej strane spôsobíte? To bude až už absolútna podpora a absolútna zelená čiernej práci na Slovensku, ktorej sa už dnes darí až-až, by som povedala. Jediná povinnosť nezamestnaných a dlhodobo nezamestnaných voči štátu bola hlásiť sa raz za mesiac na úrade. Pre človeka, ktorý ani nikdy nepracoval, to bola jeho jediná povinnosť v živote vôbec. Žiadnu inú povinnosť od neho nikto neočakával za to, že tento štát ho dlhodobo živí. Ja sa pýtam, či je to také strašné, zdvihnúť raz za mesiac zadok a odpraviť sa na úrad práce. Tým sa ten človek napríklad socializoval. To je veľmi dôležitý aspekt toho všetkého, že sa musel obliecť, že musel nasadnúť na ten autobus a že musel ísť medzi ľudí.
V iných krajinách, len pre vašu informovanosť, idú presne opačným smerom. Ja som mala tú možnosť byť pri zavádzaní českého modelu, kde oni náhodným spôsobom počítačovým generujú návštevy na úradoch práce. Ten človek, ktorý poberá podporu od úradov práce, od štátu, je doslova molestovaný tými návštevami. Oni musia v utorok prísť o 9.00, v stredu o 14.00, vo štvrtok napríklad o 15.00 a toto je jediný účinný mechanizmus, ako nepodporovať čiernu prácu. A, samozrejme, majú to aj ostatné krajiny alebo teda viacero z krajín európskej dvadsaťsedmičky.
Ja už ani nehovorím o tých, ktorí u nás poberajú dávky v hmotnej núdzi a pracujú a častokrát aj načierno, teda vo Veľkej Británii alebo v iných krajinách, tí naozaj potom, keď to schválite, budú môcť začať úplne pokojne spávať. Rušíte povinnosť úradov raz za mesiac ponúknuť uchádzačovi o zamestnanie vhodné zamestnanie alebo účasť na niektorom z aktívnych opatrení na trhu práce. To je úplne v protiklade s tým, že štát by mal začať odmeňovať aktívnych a trestať pasívnych. Okrem toho sa chcem opýtať, že koľko z dlhodobo nezamestnaných má prístup napríklad na internet, aby mohol zistiť, aké sú jeho možnosti zamestnať sa v tom danom regióne. Pre koľkých z tých dlhodobo nezamestnaných tá návšteva toho úradu práce bola jediná možnosť, ako aspoň pozrieť na tú informatívnu tabuľu a zistiť, či sa tam náhodou nejaká tá pozícia nenachádza.
Okrem iného tiež rušíte povinnosť úradov sledovať proces adaptácie uchádzačov o zamestnanie v zamestnaní a informačno-poradenské služby budú úrady po novom poskytovať zamestnávateľovi až po tom, ako posúdia vhodnosť tohto kroku samotné úrady. Toto je úplne mimo filozofie prepájania sociálnych služieb so službami zamestnanosti, čo je jediný funkčný model vo vyspelých krajinách Európskej únie. Ako príklad uvediem Veľkú Britániu, kde agentúry v prvom rade pracujú so zamestnávateľom a vytvárajú mu support v tom, aby dokázal udržať v zamestnaní človeka, ktorý počas nezamestnanosti stratil pracovné návyky a podobne. Bez nich, bez týchto agentúr, bez tých služieb zamestnanosti a sociálnych služieb, ktoré tie agentúry poskytujú zamestnávateľovi, by neboli schopní toho človeka nie že zamestnať, ale udržať v tom zamestnaní.
Ja nehovorím, samozrejme, že naše úrady práce to robili stopercentne, samozrejme, že nie, ale namiesto toho, aby ste prišli s nápadom, ako zlepšiť tento model, idete ho zrušiť úplne. A tomu nerozumiem. Pýtam sa, či máte potom nejakú koncepciu ďalšieho fungovania odborov služieb zamestnanosti na našich úradoch, alebo či sa ideme úplne vzdať akejkoľvek ich opodstatnenosti bez toho, aby sme sprivatizovali trh služieb zamestnanosti a pustili do toho súkromné agentúry. Tá posledná vec, ktorej sa dotknem len letmo... (Ruch v sále, prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Prosím vás o kľud v rokovacej sále, ešte zatiaľ prednáša pani poslankyňa. Ešte raz opakujem, prosím vás o kľud v miestnosti.

Nicholsonová, Lucia, poslankyňa NR SR
Niekde to viazne. Ja by som vás fakt, kolegovia, poprosila, mne sa dosť ťažko rozpráva. Ja som dosť chorá, tak keby ste mali takú úctu, to by som naozaj strašne ocenila.
Posledná vec, ktorej sa letmo dotknem, ja už naozaj končím, je zníženie príspevku na absolventskú prax. Toto podľa mňa tiež nie je cesta. Toto je kozmetická úprava niečoho, čo v tejto krajine proste absolútne zlyháva, vôbec neplní svoj účel a je zneužívané. Pretože podľa mňa mladým absolventom nepomáha vôbec. A komu pomáha, to sú špekulantské firmy, ktoré cez absolventskú prax vykrývajú pozície, do ktorých sa im nijakým spôsobom nechce investovať. To je jeden príklad príspevku, ktorý by som určite nešla nijako naprávať, ale rovno by som to zrušila. Ja chápem, že to je také kupovanie si akože tých zamestnaných a znižovanie nezamestnanosti, ale podľa mňa je to naozaj neefektívne a strašné plytvanie verejnými financiami.
Tento zákon, pán minister, nie je dobrý. A mňa to desí o to viac, že aj z tých posledných medializovaných informácií sa dozvedáme, že vy ste vlastne riešenie nezamestnanosti v tejto krajine vtesnali do nákupu reklamných predmetov a tvrdíte, že takýmto spôsobom riešite publicitu, ktorá sa musí riešiť pri Európskom sociálnom fonde. No ja vám hovorím, že sú aj oveľa inteligentnejšie spôsoby, ako riešiť tú publicitu pri Európskom sociálnom fonde. A musím povedať, že ma to desí o to viac tento návrh, ktorý ste nám predostreli, že viacero veľkých investorov je na odchode zo Slovenska práve kvôli zmenám v odvodoch a Zákonníku práce, ktoré urobila táto vláda.
Nedávno som inak čítala na margo tohto veľmi zaujímavý článok o tom, že oveľa jednoduchšie už je podnikať v africkej Etiópii ako na Slovensku. A ja si myslím, že to je naozaj už také to červené blikajúce svetielko, ktoré by nám všetkým malo zapnúť a by som naozaj očakávala, že na všetky tieto hrozivé správy, ktoré nám dennodenne v rámci nezamestnanosti rastúcej prinášajú médiá, že trošku zodpovednejšie budete pristupovať k takému dôležitému zákonu, ako je zákon č. 5 o službách zamestnanosti. Ja chápem, že napriek tomu všetkému, čo tu bolo prednesené, nie teraz mnou, ale mojimi kolegami, vy to pravdepodobne posuniete do toho druhého čítania. Takže nám nezostáva nič iné, iba prísť s nejakými dobrými pozmeňujúcimi návrhmi, aby sme zachránili aspoň to, čo sa zachrániť dá.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.