14. schôdza

Ja budem len krátko, lebo budem v rozprave širšie, tak len takých možno pár poznámok. K tej fakultatívnosti, no, porovnanie so samosprávou asi nie je celkom šťastné, pretože samospráva je zvolená občanmi. A kto zvolí tých členov tých výborov? SMER, čo si tu budeme rozprávať. Bolo tam, že budú tam zástupcovia reprezentatívnych zamestnávateľských združení, ale, pani poslankyňa, keď ste ich už išli menovať, tak ste povedali len ZMOS a VÚC a kde zostala RÚZ-ka a kde zostala AZZZ a tak ďalej. Nie, tie dve ste určite nevymenovali, možno ste zabudli. Dobre.
Takže nebude to také jednoduché. A ten výber, kto bude vyberať, ktorí tí ľudia sú? No jednoducho, v tom je problém, že nám to uniká už do takej tej, že kamaráti dostanú a tí, čo kamaráti nie sú, nedostanú. Tie ostatné veci budem rozoberať potom vo svojom vystúpení.

Ďakujem pekne. Rovnako začnem tým, čím pán Kaník skončil. Zopakujem, že výbory a komisie budú skutočne predĺženou rukou politikov. Tento systém sme tu mali do roku 2004 a menil sa preto, lebo sa neosvedčil. Bolo to korupčné, rodinkárske prostredie. Obávam sa, že teraz to nebude inak.
Čo sa týka toho vzdelávania a čítania, ja vás ubezpečujem, že zúčastňujem sa seminárov, rada sa stretávam s ľuďmi, so zdravotne postihnutými ľuďmi, dokonca dnes sme mali spoločnú tlačovku, takže k tomu aspoň trošku.
Hovorili ste o tom, že na úradoch práce sa bude šetriť napríklad na poštovnom. To je pravda, že nebudete možno posielať doporučene listy, ale zasa budete ich posielať o to viac, pretože aj tých zdravotne postihnutých chcete nahnať na úrady práce, ktoré, podotýkam, zatiaľ nie sú všetky sprístupnené zdravotne ťažko postihnutým. Takže robíte väčšiu bariéru, ako majú doteraz.
Ešte v zákone som nejako veľmi nevyzdvihla, ale ja oceňujem, že v zákone sa naozaj alebo teda v rozprave som nevyzdvihla, ale oceňujem, že v zákone sa naozaj nachádzajú aj dobré veci. Ale ako to obvykle býva vo vašich zákonoch, tie dobré veci sú prebité práve takými vecami, ktoré sú potom nezlučiteľné možnože niekedy až s prežitím iných skupín ľudí.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja chcem iba poďakovať pani Vaľovej, že priblížila, dá sa povedať, že sa venovala jednotlivým ustanoveniam. Takže, vďaka ti za to, pani poslankyňa, že si to tak akože rozobrala a priblížila, čo sa s tým sledovalo. Na druhej strane si dovolím iba pripomenúť, že v opatrení, ktoré sa týkalo a riešilo záplavy, ono síce pomohlo, ale v mnohých prípadoch bolo využívané veľmi neefektívne a nevytvorilo toľko pracovných miest, a preto združenie všetkých týchto opatrení smeruje k tomu, aby sa tak ako sa pôvodne ten § 50j nejakým spôsobom riešil a boli to najlacnejšie pracovné miesta, aké sa vytvorili. Vytvorilo sa ich 5 173, čo je aj zdokladované. Volali po tom starostovia obcí i primátori miest, takže myslím, že toto je veľmi, veľmi pozitívny krok.
A pokiaľ sa jedná o tie výbory, tak treba si uvedomiť, že prakticky vďaka novele, saskárskej novele, z dielne teda SaS, novely zákona o službách zamestnanosti práve tieto výbory mali obmedzenú činnosť a nemohli vydávať a nerozhodovali a nepovoľovali osobám, ktoré sa chceli samozamestnávať, aby mohli dostať takéto, takéto odporúčania.

Ja len veľmi krátko. Ďakujem všetkým, ktorí reagovali na mňa faktickými poznámkami. Opäť by som povedala, že, zopakovala, že tie tzv. výbory budú profesionálne zväzy, to znamená, že ZMOS si nominuje dvoch ľudí, podnikatelia, čiže RÚZ-ka, dajme tomu si nominuje dvoch ľudí a určite nemôže tam niekto prísť so strany SMER a povedať zamestnávateľom, že dajte si tam týchto dvoch, pretože ja si myslím, že sú to úplne, úplne skutočne svojprávne zväzy, alebo takisto KOZ a tak ďalej, ktorí budú chcieť mať svojich zástupcov, takže nie je to o politike. A takéto odborné zväzy skutočne fungujú.
A chcela by som povedať, že možno aj o tých nástrojoch, my sme zaviedli ešte za čias pani ministerky Tomanovej a zavádzame aj teraz mnoho pozitívnych nástrojov, ktoré dnes aj prenášame. A možno aj tie niektoré, ktoré by sa dali možno využiť aj viac, sa nevyužívali, že skutočne, tak ako sme predtým povedali, že neboli naplánované finančné prostriedky na aktívnu politiku práce. Veď vy ste absolútne neplánovali finančné prostriedky a hovoríte, že ste to financovali cez Európsky sociálny fond, ale však to sa vám nedarilo, pretože ste nečerpali tie peniaze. Takže ste reálne tú aktívnu politiku nechali za dverami a my to teraz sa snažíme naštartovať a snažíme sa to nejakým spôsobom obnoviť a aj z vlastných zdrojov ideme prispievať na to, aby jednoducho sme tú nezamestnanosť sa snažíme alebo, alebo chceme určite znížiť aj formou týchto opatrení, ale aj formou tohto zákona.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážený pán minister, neviem, či ste boli s pani Vaľovou dohodnutý, ale mne by to vadilo, keby som bol minister a by som predložil návrh zákona a aj ho podrobne zdôvodnil a potom by po mne vystúpila spravodajkyňa k návrhu zákona z mojej strany, aby vysvetľovala dôvodovú správu. Tak predpokladám, že teda, ale keď budem polemizovať spolu, my navzájom, aj mi budete oponovať, to považujem za v norme aj v prvom čítaní.
Dámy a páni, začnem tak netradične. V tom návrhu zákona je veľa vecí, s ktorými súhlasím z jednoduchého dôvodu. Sú to veci, o ktorých sme, ktoré sme chceli zmeniť v predchádzajúcej vláde, ale ktorá mala veľmi krátke trvanie, tak novela tohto zákona sa nedostala na rokovanie Národnej rady, ale dokonca aj predchádzajúca vláda mala v programovom vyhlásení zámer, že štvrtina existujúcich príspevkov a dotácie cez tie príspevky sa nevyužíva, že sa mnoho razy zneužívajú a neplnia svoj účel, to znamená, nedarí sa nimi znižovať nezamestnanosť. Takže, ale k tomu teda, že súhlasím s viacerými zmenami, ktoré sú v tom návrhu, vládnom návrhu zákona, ale k tomu neskôr. Keďže je to prvé čítanie, predsa len najprv by som rád trošku pofilozofoval a tak všeobecnejšie začal.
Možno si pamätáte, my sme mali kampaň s heslom "Začína to prácou." Naozaj si uvedomujeme, že v čase krízy, a to, čo je výrazom najlepšej sociálnej politiky, je efektívna podpora zamestnanosti. Ako nájsť, kde sa dá zmysluplne, kde je práca, ktorá je zmysluplná. To treba podporovať preto, lebo práca je dôležitá životná istota človeka. Dnes o ňu mnohí prichádzajú. Tí, čo ju máte, alebo čo ju majú, tak majú možno strach, že možno čo nevidieť budú bez nej. A aj tie posledné čísla o nezamestnanosti určite nie sú konečné, to znamená tie rekordy v nezamestnanosti budeme lámať ďalej.
Keď pán minister veľmi často oponuje opozícii, ktorá hovorí o tom, že ako táto vláda prispieva k rastu nezamestnanosti, tak on skloňuje veľmi často slovo kríza, kríza, kríza za to môže. Nie táto vláda, lebo aj v iných krajinách rastie nezamestnanosť, v Európe. No, pán minister, už to nebude možno lepšie. Proste v takejto situácii sa možno budeme nachádzať už stále. Nehrozí, že bude zrazu toľko novej práce pre všetkých tých, ktorí sú v evidencii úradov práce, aby sme ich mohli zamestnať. Jednoducho budeme sa musieť naučiť možno žiť s takouto krízou.
A keď som sa včera o tom už prvýkrát zmienil v súvislosti so sociálnym zabezpečením policajtov a vojakov a pán minister ma pochopil, že ja mám predstavu, že policajti musia niečo vyrábať, aby ich povolanie malo zmysel, tak ospravedlňujem sa, ak som sa nevyjadril dosť zrozumiteľne, ale to, o to som vôbec neusiloval. Ja si myslím, že každá krajina, najmä so zodpovednou vládou sa snaží motivovať aj podnikateľský sektor, aj sama hľadá také možnosti, v ktorých by vznikali pracovné miesta na základe reálneho dopytu.
Možno si pamätáte koniec 80. a 90. rokov, takisto jedna forma svetovej hospodárskej krízy, z ktorej sa svet dostal vďaka novým informačným technológiám. Jednoducho zrazu to všetci chceli, malo to svoje uplatnenie v každej, takmer v každej oblasti, v každej ľudskej činnosti a jednoducho bol to taký impulz pre ekonomiky vo všetkých, takmer vo všetkých krajinách, že to bolo obrovským prínosom a znamenalo to, samozrejme, aj, aj veľa nových pracovných miest.
Ale to neznamená len nové materiálne hodnoty, alebo že to musia byť len nejaké výrobky, ktoré dávajú prácu ľuďom. Jednoducho, môžu to byť aj nemateriálne hodnoty. A v prípade tých policajtov, je to práve bezpečnosť. Oni sa usilujú o bezpečnosť, a to je ich poslanie v krajine, a preto si ich vážime. Ale takou hodnotou je aj solidarita.
A o tej som chcel povedať aspoň jednu-dve vety aj teraz, lebo solidarita je nenahraditeľná hodnota najmä v ťažkých časoch, teraz. Keď niet práce pre každého, kto by chcel pracovať. A preto tí, ktorí jej majú veľa, tak mali by ju posunúť ďalej.
Veď preto niektoré ľavicové vlády v Európe znižujú týždenný pracovný čas, preto, aby sa dostali k tomu sústruhu alebo k tomu výrobnému prostriedku aj iní ľudia, ak výrobca má zákazky, ak potrebuje vyrábať.
Preto niektorí napríklad posúvajú hranice odchodu do dôchodku, ale nie ako, ja myslím opačným smerom, že aby ľudia kratšie pracovali a aby, to znamená, bola potreba alebo bolo viac roboty pre tých, ktorí sú dnes možno mladí a sú nezamestnaní. Preto sa navrhuje v pracovnej legislatíve forma zamestnávania na skrátený pracovný čas.
Job sharing, to, čo robil jeden človek, tak môžu robiť dvaja. Napríklad dve ženy po materskej dovolenke. Alebo práca z domu. Proste to všetko sú výrazy a prejavy solidarity tých, čo prácu majú, s tými, čo prácu nemajú.
A aj preto  KDH zdôrazňuje ten princíp, že jeden mandát stačí. Aj keď sa to niekomu nepáči, ale naozaj, veď predsa keď niekto má štyri zamestnania a štyri platy, tak ja za tým vidím, že to by mohli byť štyri príjmy štyroch živiteľov rodín. Ani by mi nevadilo, keby to boli smeráci, alebo ja neviem niekto z opozície, ale princíp je ten, že niekto má veľa roboty a má preto veľa peňazí a v jeho blízkosti sú ľudia, a vzdelaní ľudia, ktorí sa preto nemôžu zamestnať, lebo ich k tomu tí, ktorí by to mohli urobiť, nepustia.
A ja si z minulosti veľmi rád pripomínam tú zásadu, možno si to pamätáte aj vy ostatní, že keď bolo ťažko vo vojne, tak v senáte poslanci za ľudovú stranu urobili také gesto voči slovenskej verejnosti, že ak ich manželky boli zamestnané, tak jednoducho prestali pracovať. Uvoľnili svoje miesto niekomu inému, kto možno prišiel o živiteľa rodiny. A to sa mi zdá byť výraz solidarity a najmä, keď je kríza, tak to je úplne na mieste.
A vrátim sa teraz k tomu, že nie kríza je na vine tomu, že na Slovensku tej roboty je menej. Aj kríza, ale má na tom podiel aj vláda a samozrejme aj poslanci, keď schvaľujú niektoré veci. Vláda si vystačí aj sama, lebo také tie tendre šité na mieru alebo dotácie svojim a tak vo veľkom, k tomu nepotrebujú ani parlament, ale takto pri zákonoch, ako je tento napríklad, budú potrebovať vaše hlasy.
A priznám sa, že je to absurdné, že zákon, ktorý má slúžiť na rast zamestnanosti, tak vy ho navrhujete v podobe, ktorý bude tu nezamestnanosť v niektorých ohľadoch zvyšovať. A práve pre to, čo hovorila kolegyňa Jurinová alebo aj pán poslanec Beblavý. No tak ak na Slovensku sa bude klientelizmus a korupčné prostredie zväčšovať, tak to bude prispievať k rastu zamestnanosti? Naopak, aj doteraz ako všade, proste korupcia a klientelizmus je príčinou ekonomického úpadku. Je príčinou biedy väčšiny. Samozrejme, že sú ľudia, čo na biede profitujú, ale jednoducho ekonomický rast, čo je náš verejný záujem, predpokladám celej krajiny, ten by si vyžadoval iné správanie.
Konkrétne, a zasa sa budem možno teraz opakovať, ale o to kratšie budem preto hovoriť, že to už povedali aj moji predrečníci, to je práve v tej drobnosti, že keď sú podmienky, že máte nárok na nejaký príspevok, či ste študent, absolvent školy a máte záujem o absolventskú prax, alebo ste zdravotne postihnutá osoba a zamestnávateľ chce vaše miesto udržať, aj keď je kríza, ťažká doba, a nie ste preňho takým prínosom možno ako niekto, kto je úplne zdravý. Alebo ste možno osoba a chcete živnostníčiť ako samostatne zárobkovo činná osoba, a chceli by ste získať ten štartovací príspevok, aby ste mohli podnikať, alebo, alebo ktokoľvek, každý, kto je znevýhodnený na trhu práce. No jednoducho, dnes budú v rukách smerákov.
Poslanec Beblavý to vyrátal celkom presne. Síce pani Vaľová sa pokúša dementovať, že veď to tak nebude. No uvidíme, veď Šumný to bol, teda Šumný, pán minister veľmi dobre pozná toho človeka, že kto bol váš kolega. A keď on povedal, že tridsať percent tých peňazí sa v takomto režime strácalo, tak, vy sa k tomuto chcete vrátiť. A preto je to zásadná zmena, ktorá poškodí prostredie, ktoré by sa malo skôr zlepšovať, respektíve ktorému by sme mali pomáhať, aby bolo viac naklonené vytváraniu pracovných miest. Nejde o malé čiastky.
Na tento rok sme schválili na aktívne opatrenia trhu práce 168 miliónov a z toho cez výbory pre otázky zamestnanosti pri úradoch práce pôjde 124 miliónov. To je 75 percent. A tak to máte naplánované aj na rok 2014, 2015. Zhodou okolností je to zasa 400 miliónov eur.
Štyristo miliónov eur, došli sme k takému číslu ako pri paroplynovom cykle. A to mala byť suma, ktorú mala dostať nejaká skupina za pätnásť rokov. Tuto to je na tri roky. Jasné, že to nebude tak ako pri tom paroplyne, lebo tuto budú musieť vzniknúť nejaké miesta, ale, no rátajte, tridsať percent z takej sumy, ak Šumný mal kvalifikovaný odhad, tak to sú proste hrozné sumy.
Čiže výsledkom nebude viac pracovných miest, ale viac korupcie a klientelizmu. Tie príspevky, ktoré rušíte, lebo boli neefektívne, neúčinné, zneužívali sa, alebo teda nikto o ne nemal záujem a že sa rušia, prosím. To, že dokonca aj meníte, napríklad príspevok na začatie vykonávania SZČO, že bude iný, že bude nižší, že sa zjednoduší výška jeho, spôsob jeho výpočtu, že aj zníži sa príspevok na absolventskú prax, prosím. Veď je kríza. Tak samozrejme, že teda musíme za menej peňazí usilovať o viac muziky. Že pomáhate napríklad znižovaním byrokracie úradom práce, no veď to je zaujímavé, k tomu aspoň jednou vetou.
Keď sme boli v sociálnom výbore pred rokom, tak sme riešili petíciu pracovníkov úradov práce. Niekoľko tisíc pracovníkov úradov práce bilo na poplach, že sa už nedá pracovať v takých podmienkach a za takých podmienok, v akých oni musia pracovať. Jedno z riešení je, keď im nemôžete pridať v ohodnotení, že im zmenšíte bremeno. Aj tak sa dá. To znamená, budú mať menej klientov, menej povinností, a tak snáď tam bude väčšia pohoda a budú sa môcť venovať klientom, ktorí si to vyžadujú, a budú môcť pracovať aj na individuálnych akčných plánoch a podobne.
Čiže prosím, nie som proti. Veď zase, keď možno bude viac peňazí aj na ich odmeňovanie, tak možnože budeme zase môcť vylepšovať ten systém a sprísňovať, aby sme zasa príliš nepovolili opraty tým, ktorí by sociálny systém cez úrady práce chceli zneužívať.
Jedno ale čo mi tiež vadí ako pani poslankyni Jurinovej, že z tých príspevkov, ktoré rušíte, vypadol aj príspevok na aktivačnú činnosť formou dobrovoľníckej služby. A tu sa krátko zastavím, § 52a. Slovensko má obrovské rezervy práve v oblasti služieb. A nemyslím tým len poskytovanie sociálnych služieb, že sú tu tisíce ľudí, ktorí na ňu čakajú , alebo že táto služba je nedostupná pre tisíce ľudí. A v podstate keby ste to, sme to spoločne zorganizovali, tak by to znamenalo nielen uspokojenie tejto potreby, ale zároveň aj tisíce nových pracovných miest. Ale ja myslím aj na tie trhové, nielen netrhové služby.
Lebo porovnanie Slovensko verzus ostatná Európa, myslím tým na Západ, je, že tam pracuje v sektore služieb takmer sedemdesiat percent zamestnancov. U nás je to šesťdesiat percent. No a samozrejme, že tej roboty je dosť, veď len sa treba pozrieť okolo seba. Teraz sa síce sneh topí, ale pred pár dňami bolo celé Slovensko pod snehom. Aj to je robota!
Pán minister možno čaká na jar. Aj ostatní ministri jeho vlády, že budú potom sezónne práce. Veď ale aj toto je sezónna práca, len ju musia tí, čo sú pri moci, ju musia organizovať.
Pán minister, držím vám palce. Tento návrh zákona poslanci za KDH nepodporia. Práve pre tú zásadnú pripomienku, že z doteraz nárokovateľných príspevkov robíte fakultatívne. A je to návrat späť k prostrediu, ktoré sa vyznačovalo korupciou, klientelizmom. A to nepovedie k vyššiemu ekonomickému rastu, naopak. Pozorujeme, počúvame každý deň jóbové zvesti, že prognózy sa zhoršujú. Čiže vráťte to iným smerom.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. Iba také dve poznámky. Ja som si pomohla možno z internetu. Zacitujem jednu vec. Čo je to dobrovoľníctvo? Je to neplatená činnosť vykonávaná z vlastnej vôle v prospech druhých. Myslím si, že tým som povedala všetko. A tým všetko bolo povedané, ako sa dobrovoľníctvo definuje.
A druhú vec, pán Brocka, by som chcela povedať, ste boli minister práce a radíte pánovi ministrovi, že treba odpratávať sneh, že to Európu a Slovensko vytrhne z nezamestnanosti. No to skutočne!
Tak ja vám tiež prečítam od renomovaného ekonóma, ktorý píše: "Nezamestnanosť v Európskej únii je najvyššia za posledných dvadsať rokov. Málo kupujeme, pretože je kríza. A keď sa pozrieme na etikety, čo kupujeme, tak sú to väčšinou výrobky ktoré sú vyrábané mimo Európskej únie, v ázijských štátoch. A tam sa sťahuje biznis, tam sa sťahuje práca. Čiže mimo Európsku úniu. Zadlženosť štátov, musíme šliapať na brzdu verejných výdavkov. Aj to sa prejavilo obrovsky v raste nezamestnanosti." Čiže ja si nemyslím, že ak je tak obrovská kríza v Európe a ak skutočne nám odchádzajú firmy a tak ďalej, tak musíme nielen nám, v celej Európskej únii, ja som to pred chvíľou prečítala, lebo všetko sa vyrába, ale ten ekonóm to tam cituje ďalej. Pretože práca v Európe začína byť drahá. Pretože opatrenia máme ekologické a tak ďalej, a tak ďalej, ale nebudem to rozvíjať.
Tak chcem povedať, že nie je to chyba našej vlády. A už neverím tomu, aj keď si myslím, že sneh odpratávať treba, určite tieto opatrenia aj my využijeme v samospráve, ale nemyslím si, že sneh nás vytrhne z biedy. A že by to bolo hlavné opatrenie ministerstva práce, to si určite takisto nemyslím.
Takže nie je to chyba nášho ministerstva, ale Európska únia má najvyššiu nezamestnanosť za posledných dvadsať rokov.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca.
Vážený pán kolega, skúste nefilozofovať. A neprognózujte. Naozaj vám to nejde. Keď chcete hovoriť, hovorte k veci. Vy ste tu prierezovo spomenuli všeličo, ale k tomu, o čom sa ideme baviť, ste skoro nepovedali nič.
Druhá poznámka na adresu toho, že pani Vaľová tu niečo zopakovala. No opakovanie je matka múdrosti. A toto je dosť vážny zákon na to a vidím, že ho treba zopakovať nielen dvakrát, ale určite viackrát.
Tvrdíte, že ste aj vy chceli zmeniť mnohé veci. No to tvrdíte vždy, keď my niečo predložíme, že ste aj vy ste to chceli, len ste to neurobili. Mali ste málo času? No nemali ste povaliť vlastnú vládu, boli by sme videli, čo by ste urobili.
K slovu solidarita. Viete, použili ste tu pekný príklad z minulosti. Ja vám uverím vtedy, keď polovičku z vášho platu, a za dvadsať rokov ste už mohli mnohým ľuďom pomôcť, keby ste to niekomu darovali, vtedy budem vám veriť, že hovoríte o solidarite naozaj úprimne.
A posledná poznámka, bez toho, že by som chcel niečo znevažovať, to si nedovolím. Ale minule ste spomínali, že ste si svoje vystúpenie pripravovali v aute, tak toto dnešné naozaj neviem kde. Pri všetkej úcte k vám a ku KDH, ak je toto stanovisko Kresťanskodemokratického hnutia k predkladanému návrhu zákona, tak je mi vás naozaj veľmi ľúto.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Brocka, pán minister, myslím, minulý týždeň sa vyjadril, že novela nemá nič spoločné s konsolidáciou verejných financií. Ja som presvedčená, že jedným z dôvodov takéhoto vyjadrenia pána ministra sú aj takzvané výbory, také malé sociálne regionálne rady vlády. A keď som rozmýšľala, že kde sa táto novela, tento návrh zákona, kde sa láme jeho charakter, tak som našla tu ten bod zlomu, pretože tento návrh zákona bude skutočne a je ušitý pre blízkych a preto, aby sa rozšírila možná korupcia. Aj preto, že mnohé obligatórne návrhy z pôvodného zákona sa menia na fakultatívne návrhy. A taká ďalšia charakteristika tohto návrhu zákona je aj tá a súvisí s tou obligatórnosťou mnohých ustanovení a ich zmenou, že umelým spôsobom sa vylepšia aj štatistiky nezamestnaných. A možno aj o toto ide.
Ďakujem.

Sú takí žiaci v triede, ktorí si po výklade pani učiteľky zapamätajú vždy to najnepodstatnejšie, napríklad keď povie pani učiteľka nejaký príbeh alebo nejakú epizódu, aby zobudila tých, čo driemu. Ak ste si vy, pani Vaľová, zapamätali len to, čo som o tom snehu hovoril, tak vám chcem povedať, áno, máte pravdu, že sneh Slovensko z biedy nevytrhne. Ani som to tak nemyslel. Berte to ako vtip.
Ale vážne, k dobrovoľníckej činnosti, k dobrovoľníckej službe, prosím vás, to je činnosť, to je práca z hlbších pohnútok, ako je zárobok. A na Slovensku je toľko oblastí, v ktorých potrebujeme, aby sme dostali ľudí, aby tam išli z hlbších pohnútok ako za plat. Napríklad do rómskych komunít, napríklad práca s deťmi, s mládežou po škole, ako mimoškolskej činnosti, alebo práca s ľuďmi na okraji spoločnosti, s bezdomovcami v každom meste, čiže toto je priestor z oblasti služieb, kde naozaj by sme mohli a v zákone bol taký príspevok a teraz odtiaľto vypadne.
No a k pánu Jasaňovi. Pán kolega, len zopakujem to, čo bolo to podstatné v mojom vystúpení. Oznámil som, že poslanci za KDH tento návrh zákona nepodporia a uviedol som aj hlavné dôvody. A spomeniem ten jeden hlavný, že týmto návrhom zákona vraciate zmenou opatrení aktívnej politiky trhu práce do prostredia, ktoré bude viac klientelistické a viac korupčné, a to určite nepovedie k vyššej zamestnanosti.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážená pani spravodajkyňa, vážený pán minister, dámy a páni, ja začnem tak pozitívne, sa prihovorím pánovi ministrovi. Ja mu závidím niekedy, lebo on má na tom ministerstve strašne schopných ľudí. To sú naozaj tvoriví ľudia, ktorí majú veľmi veľa poznatkov, keďže tam dlho pracujú, z tej aplikačnej praxe a ja som sa tešila na tento návrh zákona, pretože som si myslela, že tam viac bude badať rukopis týchto schopných ľudí, pretože aj my s pánom exministrom Mihálom sme niekoľkokrát s týmito schopnými úradníkmi sedeli nad novelou zákona o službách zamestnanosti. O to viac mi je ľúto, že v niektorých tých veciach, ktoré meníte, badám rukopis týchto schopných úradníkov, ale väčšina, pri väčšine ste sa nezdržali a nedali ste proste na tú ich tvorivosť, na tie ich skúsenosti, ale vtlačili ste do toho ten vlastný -izmus, tie vaše istoty a vznikol z toho paškvil. A ja sa v tomto mojom príspevku budem venovať tej, tej horšej časti toho, čo nám tu predkladáte.
Vo vašej dôvodovej správe okrem iného píšete, že zámerom návrhu je prehodnotiť obligatórnosť nástrojov tak, aby nedochádzalo k neefektívnemu využívaniu a k zneužívaniu. A tak si predkladatelia povedali, že efektívnosť a nezneužívanie príspevkov docielia tým, že z obligatórnych príspevkov urobia fakultatívne. O tom už hovorilo niekoľko z mojich predrečníkov a ja musím povedať, že podľa mňa je to najhoršia z možných ciest. Vy totiž naozaj týmto spôsobom otvárate priestor na ešte väčšie zneužívanie, priestor pre podvodníkov, priestor pre špekulantov, ruší sa tým adresnosť tých príspevkov, otvárate ten priestor pre korupciu a klientelizmus.
Posúdenie vzniku na nárok, posúdenie vzniku nároku na fakultatívny príspevok totiž ponechávate na subjektívnom posúdení úradníka, v lepšom prípade úradníkov, proste niečo, čo ste nazvali výborom pre otázky zamestnanosti, kde, samozrejme, že budú sedieť, ja som ich nazvala tak pracovne, že až takí regionálni zemepáni na miliónoch eur, ktoré budú rozdeľovať, samozrejme, podľa nejakého subjektívneho kľúča, do ktorého len málokto bude vidieť a ktorý sa nám bude veľmi ťažko nejakým spôsobom investigovať alebo kontrolovať a podobne. Skutočne si myslím, niekoľkokrát to odznelo, tie slová sa tu opakujú stále dookola, podľa toho, kto vystupuje, či poslanec z opozície, alebo z koalície. Tí, čo sú z opozície, tak hovoria neustále o otváraní priestoru pre korupciu a klientelizmus. Ja by som naozaj chcela vidieť, ako sa zmenou statusu niektorých príspevkov docieli šetrenie verejných financií, pretože podľa mňa idete minúť tie isté peniaze, akurát že zmeníte poberateľov. Jednoducho povedané, podľa mňa naozaj hrozí, že peniaze pôjdu vyvoleným a nie tým, ktorí tieto peniaze budú naozaj potrebovať. To je o tej adresnosti, o ktorej som hovorila.
Ja chápem, čo tým sledujete, tým, že prenechávate tú zodpovednosť na výbory. Vy ste sa poučili z minulosti a podľa mňa tým sledujete to, že keď sa aj v budúcnosti prevalí škandál typu sociálne podniky, tak tí najmocnejší vo vláde, napríklad pán minister alebo pán premiér, budú mať čisté ruky, pretože povedia, že to rozhodoval ten výbor a v tom výbore, samozrejme, bude platiť nejaká kolektívna vina. Tak sa to na Slovensku nosí. Samozrejme, že je možné predpokladať, že v tom výbore budú lokaji, ktorí budú celkom poslušne, celkom poslušne počúvať to, čo im zhora bude niekto diktovať a tuto naozaj viem, o čom hovorím. Lebo my keď sme nastúpili na ministerstvo a sme našli vlastne tie, tie pozostatky, tie hrôzy z tých čias minulých, aj niektorí úradníci teda sa priznali k tomu, ako postupovali napríklad pri prerozdeľovaní eurofondov, že dostali zoznamy žiadateľov, ktoré museli podporiť. A tak sa stalo, že ste napríklad dali 700-tisíc eur na jednu bezzubú analýzu, ktorá mala analyzovať prácu úradov práce a z nej sme sa napríklad dozvedeli to, že na chodbách niektorých úradov práce smrdí alebo že úradníci úradov práce nemajú menovky na odevoch. A tak sa stalo aj to, že ste zhruba 700-tisíc eur dali futbalovým klubom, aby školili Rómov, ako si založiť vlastný biznis, Rómov z osady, a keď sme vykonali šetrenie na mieste, tak sme zistili, že, samozrejme, za tých 700-tisíc sa neuskutočnilo ani jedno jediné takéto školenie.
Ja teda musím povedať úplne úprimne, že ja som plne za prehodnotenie aktívnych opatrení na trhu práce, pretože na Slovensku nefungujú, zlyhávajú, a to dlhodobo. A priznávam sa bez mučenia a ešte predtým, ako sa do mňa pustíte vo faktických poznámkach, že k prehodnoteniu a systémovej zmene malo prísť už dávno, napríklad aj za nášho pôsobenia. Nebudem sa nijako vyhovárať, keď poviem, že tu, ten zákon sme mali otvorený, pracovali sme na tej novele, sme to nestihli, to nie je výhovorka, pretože aj mne samej to pôsobí hlúpo ako ospravedlnenie, to nás neospravedlňuje, ale musím povedať, že my sme k tomu pristupovali naozaj systémovo, s racionálnym pohľadom. Prikláňali sme sa skôr k úplnému zrušeniu niektorých príspevkov alebo k sprísňovaniu podmienok pre vznik nároku na príspevky a ja si myslím, že toto je jediná efektívna cesta. Sprísniť podmienky pre získanie nároku a zvýšiť a lepšie nastaviť kontrolné mechanizmy. To vy v tomto návrhu nerobíte.
Okrem iného rušíte mesačnú periodicitu návštev uchádzačov o zamestnanie na úrade práce. Chcete tým, chcete tým znížiť administratívnu náročnosť a odbremeniť poddimenzované úrady. Ja sa ale pýtam, že či viete, čo tým na druhej strane spôsobíte? To bude až už absolútna podpora a absolútna zelená čiernej práci na Slovensku, ktorej sa už dnes darí až-až, by som povedala. Jediná povinnosť nezamestnaných a dlhodobo nezamestnaných voči štátu bola hlásiť sa raz za mesiac na úrade. Pre človeka, ktorý ani nikdy nepracoval, to bola jeho jediná povinnosť v živote vôbec. Žiadnu inú povinnosť od neho nikto neočakával za to, že tento štát ho dlhodobo živí. Ja sa pýtam, či je to také strašné, zdvihnúť raz za mesiac zadok a odpraviť sa na úrad práce. Tým sa ten človek napríklad socializoval. To je veľmi dôležitý aspekt toho všetkého, že sa musel obliecť, že musel nasadnúť na ten autobus a že musel ísť medzi ľudí.
V iných krajinách, len pre vašu informovanosť, idú presne opačným smerom. Ja som mala tú možnosť byť pri zavádzaní českého modelu, kde oni náhodným spôsobom počítačovým generujú návštevy na úradoch práce. Ten človek, ktorý poberá podporu od úradov práce, od štátu, je doslova molestovaný tými návštevami. Oni musia v utorok prísť o 9.00, v stredu o 14.00, vo štvrtok napríklad o 15.00 a toto je jediný účinný mechanizmus, ako nepodporovať čiernu prácu. A, samozrejme, majú to aj ostatné krajiny alebo teda viacero z krajín európskej dvadsaťsedmičky.
Ja už ani nehovorím o tých, ktorí u nás poberajú dávky v hmotnej núdzi a pracujú a častokrát aj načierno, teda vo Veľkej Británii alebo v iných krajinách, tí naozaj potom, keď to schválite, budú môcť začať úplne pokojne spávať. Rušíte povinnosť úradov raz za mesiac ponúknuť uchádzačovi o zamestnanie vhodné zamestnanie alebo účasť na niektorom z aktívnych opatrení na trhu práce. To je úplne v protiklade s tým, že štát by mal začať odmeňovať aktívnych a trestať pasívnych. Okrem toho sa chcem opýtať, že koľko z dlhodobo nezamestnaných má prístup napríklad na internet, aby mohol zistiť, aké sú jeho možnosti zamestnať sa v tom danom regióne. Pre koľkých z tých dlhodobo nezamestnaných tá návšteva toho úradu práce bola jediná možnosť, ako aspoň pozrieť na tú informatívnu tabuľu a zistiť, či sa tam náhodou nejaká tá pozícia nenachádza.
Okrem iného tiež rušíte povinnosť úradov sledovať proces adaptácie uchádzačov o zamestnanie v zamestnaní a informačno-poradenské služby budú úrady po novom poskytovať zamestnávateľovi až po tom, ako posúdia vhodnosť tohto kroku samotné úrady. Toto je úplne mimo filozofie prepájania sociálnych služieb so službami zamestnanosti, čo je jediný funkčný model vo vyspelých krajinách Európskej únie. Ako príklad uvediem Veľkú Britániu, kde agentúry v prvom rade pracujú so zamestnávateľom a vytvárajú mu support v tom, aby dokázal udržať v zamestnaní človeka, ktorý počas nezamestnanosti stratil pracovné návyky a podobne. Bez nich, bez týchto agentúr, bez tých služieb zamestnanosti a sociálnych služieb, ktoré tie agentúry poskytujú zamestnávateľovi, by neboli schopní toho človeka nie že zamestnať, ale udržať v tom zamestnaní.
Ja nehovorím, samozrejme, že naše úrady práce to robili stopercentne, samozrejme, že nie, ale namiesto toho, aby ste prišli s nápadom, ako zlepšiť tento model, idete ho zrušiť úplne. A tomu nerozumiem. Pýtam sa, či máte potom nejakú koncepciu ďalšieho fungovania odborov služieb zamestnanosti na našich úradoch, alebo či sa ideme úplne vzdať akejkoľvek ich opodstatnenosti bez toho, aby sme sprivatizovali trh služieb zamestnanosti a pustili do toho súkromné agentúry. Tá posledná vec, ktorej sa dotknem len letmo... (Ruch v sále, prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Prosím vás o kľud v rokovacej sále, ešte zatiaľ prednáša pani poslankyňa. Ešte raz opakujem, prosím vás o kľud v miestnosti.

Nicholsonová, Lucia, poslankyňa NR SR
Niekde to viazne. Ja by som vás fakt, kolegovia, poprosila, mne sa dosť ťažko rozpráva. Ja som dosť chorá, tak keby ste mali takú úctu, to by som naozaj strašne ocenila.
Posledná vec, ktorej sa letmo dotknem, ja už naozaj končím, je zníženie príspevku na absolventskú prax. Toto podľa mňa tiež nie je cesta. Toto je kozmetická úprava niečoho, čo v tejto krajine proste absolútne zlyháva, vôbec neplní svoj účel a je zneužívané. Pretože podľa mňa mladým absolventom nepomáha vôbec. A komu pomáha, to sú špekulantské firmy, ktoré cez absolventskú prax vykrývajú pozície, do ktorých sa im nijakým spôsobom nechce investovať. To je jeden príklad príspevku, ktorý by som určite nešla nijako naprávať, ale rovno by som to zrušila. Ja chápem, že to je také kupovanie si akože tých zamestnaných a znižovanie nezamestnanosti, ale podľa mňa je to naozaj neefektívne a strašné plytvanie verejnými financiami.
Tento zákon, pán minister, nie je dobrý. A mňa to desí o to viac, že aj z tých posledných medializovaných informácií sa dozvedáme, že vy ste vlastne riešenie nezamestnanosti v tejto krajine vtesnali do nákupu reklamných predmetov a tvrdíte, že takýmto spôsobom riešite publicitu, ktorá sa musí riešiť pri Európskom sociálnom fonde. No ja vám hovorím, že sú aj oveľa inteligentnejšie spôsoby, ako riešiť tú publicitu pri Európskom sociálnom fonde. A musím povedať, že ma to desí o to viac tento návrh, ktorý ste nám predostreli, že viacero veľkých investorov je na odchode zo Slovenska práve kvôli zmenám v odvodoch a Zákonníku práce, ktoré urobila táto vláda.
Nedávno som inak čítala na margo tohto veľmi zaujímavý článok o tom, že oveľa jednoduchšie už je podnikať v africkej Etiópii ako na Slovensku. A ja si myslím, že to je naozaj už také to červené blikajúce svetielko, ktoré by nám všetkým malo zapnúť a by som naozaj očakávala, že na všetky tieto hrozivé správy, ktoré nám dennodenne v rámci nezamestnanosti rastúcej prinášajú médiá, že trošku zodpovednejšie budete pristupovať k takému dôležitému zákonu, ako je zákon č. 5 o službách zamestnanosti. Ja chápem, že napriek tomu všetkému, čo tu bolo prednesené, nie teraz mnou, ale mojimi kolegami, vy to pravdepodobne posuniete do toho druhého čítania. Takže nám nezostáva nič iné, iba prísť s nejakými dobrými pozmeňujúcimi návrhmi, aby sme zachránili aspoň to, čo sa zachrániť dá.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.