14. schôdza

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka, chcem reagovať na predrečníka. Kvalitné potraviny sú vážnou vecou a skutočne od toho sa aj odvíja zdravie našich občanov. Veľmi úzko to súvisí aj s rezortom zdravotníctva, tak je to aj nevyhnutné, aby sme dbali na to, aké naši obyvatelia, teda akú majú výživu.
Tie rezíduá v mäse, určite to nikto by si tuná neprial a nežiadal, alebo nechceme to, aby sa tuná vyskytovali a takého mäsá žeby sme konzumovali.
Definovať to, čo je slovenské, tak pán kolega Simon to tuná aj naznačil, vytvoriť tú kategorizáciu, hej. Tak treba, aby možno, pán minister, máte celý ansábel, tak aby sa nad tým zamyslel a naozaj to, o čo v podstate úprimne nám všetkým ide, ako o dobro veci, tak aby to aj nastavili v tom zákone tak.
Obchodné pravidlá porušujú veľmi často obchodné reťazce. Naozaj, ako to kolega Simon spomenul, 1 000 eur pre nejaký obchodný reťazec, to nie je žiadna pokuta. Ja neviem, ja som si položil pri tom aj takú vnútornú otázku, že teda o čo tu v podstate ide. O dobro veci alebo o tie pokuty, že by sme vyberali? Lebo ak takúto pokutu dostane naozaj nejaký malý obchodník kdesi na dedine, tak 1 000-eurová pokuta ho zničí. Ak ju dostane dvakrát, tak ešte aj exekútor mu všetko zrekviruje, aj jeho dom.
Alebo potom som si položil otázku, hádam je to počítaný príjem do štátneho rozpočtu? Lebo máme tam takú položku. Príjmom štátneho rozpočtu sú aj pokuty. Myslím si, že tie tabule hanby, ktoré eventuálne by tu mohli byť, boli by veľmi účinné. Ja by som to veľmi rád aj podporil, lebo je to oveľa účinnejšie ako, ja neviem, možno aj 10-tisícová pokuta. Napísať to hneď aktuálne, myslím si, že bola by to veľmi dobrá myšlienka aj dobrá vec.
Ďakujem.

Tiež si dovolím reagovať v takom súbehu a prepojení tých podnetov, ktoré tuná vzišli či už zo strany pána Matoviča, alebo pána Simona (pozn. red.: vyslovené "Simona"), Simona (pozn. red.: vyslovené "Šimona"), pardon. Ide totižto o to, že naozaj, ak štát sám potvrdzuje, že čo sa týka kontroly, tá je komplikovaná v prípade nadnárodných potravinových reťazcov a v tomto smere štát ťahá za kratší povraz. Ja naozaj považujem návrh pána Matoviča za systémové, účinné a efektívnej riešenie, proaktívne riešenie.
Ale, samozrejme, súhlasím aj s tým, čo tu predniesol pán Simon, a to v tom zmysle, že slovenskí spotrebitelia sú na potravinovom trhu naozaj dezorientovaní. Je veľmi ťažko orientovať sa, ťažké orientovať sa v tom, ktorý výrobok má akú krajinu výroby, akú krajinu dovozu, krajinu pôvodu. Hlásim sa rovnako, ako to povedal pán Simon, k tomu, aby sa tu naozaj stanovila jasná kategorizácia v tomto určení. Aby tieto kategórie pôvodu, dovozu, výroby boli rozlíšené. A naozaj ja nevidím problém v tom, aby takto to bolo rozlíšené aj v tomto pripravenom návrhu zákona, aby sme na to mohli nastaviť to, čo nepovažujem za žiaden problém to, čo predniesol pán Matovič. Všetci dobre vieme, že nám treba zvyšovať podiel predaja slovenských produktov, pretože boli zdravé, bezpečné a kvalitné.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne vám za faktické reakcie. Musím povedať, pán kolega Matovič, jednu vec. Ja môžem ako opozičný politik v tejto Národnej rade apelovať na predstaviteľov strany SMER, aby nápady a vylepšujúce podnety si osvojili a zrealizovali. Ale som realista. V tejto Národnej rade neschvaľujú, neschvaľuje 150 poslancov zákony, ale schvaľuje ho politická strana SMER. Čo SMER neschváli, to nie je. A práve preto je politická zodpovednosť práve na strane SMER. Moja zodpovednosť je v tom, aby som poukázal. Keď som poukázal pred troma mesiacmi na to, že Slovenská republika nutne už potrebuje takéto riešenia, tak vtedy som bol ubezpečený z úst pána ministra, že ministerstvo toto bude riešiť. Prešli tri mesiace a vidíme, že v zákone, kde to malo byť, tam to riešené nie je.
Takže z mojej strany preto musím povedať, že návrh pána kolegu Matoviča je zmysluplný vtedy, keď pôjde spolu ruka v rukáve aj s takýmto riešením. Keď ho dopracuje, môžem mu v tom pomôcť. Keď ho vie presadiť s pánom ministrom, že to SMER aj podporí, tak verte, že aj ja dám za takýto návrh potom môj hlas. Ale bez toho, aby sme mali vyklasifikované tie výrobky, dovtedy sa to nedá.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, pôvodne som nemal v úmysle diskutovať k tomuto návrhu zákona, lebo som ho považoval za tak jednoznačný, že nebude potrebné ďalšie vysvetlenia. Ale nedá mi, aby som na niektoré veci z tohto zákona nereagoval, ale aj na niektoré veci z vystúpenia, aby som nebol napádaný, že nezhodnocujem rozpravu pri záverečnom slove, tak vystupujem v rozprave.
Celý návrh zákona alebo zmena zákona o potravinách vlastne vytvára priestor na to, aby kontroly, najmä dovážaných potravín, mohli byť účinné, lebo sme boli svedkami pri mnohých prípadoch, že keď sa dováža tovar na Slovensko, že nie je daný pôvod tohto tovaru, nie je daný adresát tohto tovaru. Vodič, ktorý tovar vezie v nákladnom aute, neviem, odkiaľ ho vezie, neviem, komu ho vezie, a vôbec nevie ani, čo vezie, a vlastne on ani nevie, že vezie potraviny. A pritom má na aute naložené mrazené kurčatá spolu s bravčovými polovičkami a ešte tam pár debničiek zeleniny a tak ďalej. A celá legislatíva, ktorú sme mali, vlastne neumožňovala tento tovar svojím spôsobom poslať na likvidáciu do kafilérie, keďže je nebezpečný a život ohrozujúci pre spotrebiteľa. Ale tento tovar jednoducho po uložení nejakej blokovej pokuty vracali veterinári naspäť do zahraničia. A, pochopiteľne, tento vodič ďalším priechodom prešiel na naše územie, a keď ho zastavili znovu, znovu sa vrátil, dostal nejakú pokutu a znovu sa snažil prejsť ďalších priechodom. A tak sa hralo vlastne na mačku a myš, či ten tovar nejakým spôsobom sa mu podarí prepašovať k tomuto cielenému zákazníkovi na Slovensko, aby sa dostal na pulty predajní, alebo - ak sa spotreboval v reštauráciách a zariadeniach - aby ho nič netušiaci spotrebiteľ skonzumoval.
Čiže preto bolo nutné pristúpiť k tejto legislatíve a pochopiteľne, že bolo treba dať väčšie, väčšie nástroje do rúk kontrolným orgánom, aby mohli tovar efektívne likvidovať v kafilérii alebo ho znehodnotiť tak, aby ten tovar nemohol byť použitý na konzumáciu. A ak prepravca nemá dosť peňazí na zaplatenie vysokej blokovej pokuty a nevie ten tovar zlikvidovať, tak sa dáva aj nástroj na to, aby mu bol odobratý technický preukaz do doby vykonania tohto opatrenia.
Čiže celý ten proces, ktorý teraz prebieha, vlastne bol nevyhnutý k tomu, aby táto kontrola mohla byť účinná tak, ako je účinná v každej inej civilizovanej krajine. Stačí prejsť do Rakúska a stačí sa spýtať našich výrobcov potravín, ktorí sa snažia dopraviť aj kvalitný tovar na rakúske územie, akým spôsobom sa postupuje voči nim. A svojím spôsobom sa robí aj skrytý protekcionizmus cez kontrolné orgány preto, aby sa nedovážal tovar z iných krajín, hlavne potravinársky tovar z iných krajín, na toto územie a aby nejakým spôsobom neohrozovali domácich producentov.
Pochopiteľne, ak sa dotknem, Igor, tvojho návrhu, ktorý dávaš, ja by som si hrozne rád želal, aby na každej jednej predajni viselo, koľko percent domácich potravín sa vyrába alebo predáva v tejto predajni, a aby občan bol informovaný, do akej miery táto predajňa je viac národná alebo viac sa pozerá aj na tú krajinu, v ktorej podniká a z ktorej vlastne získava tržby, aby čosi aj tej krajine vracala vo forme zvýhodňovania, nie zvýhodňovania, ale ponúknutia väčšieho percenta domácich potravín.
Myslím si, že máme ešte do utorka čas, než budeme hlasovať o tomto návrhu zákona, aby sme to prešli s legislatívcami, aj ministerstvom pôdohospodárstva, či to náhodou nie je v rozpore s európskymi pravidlami. A ak to nie je v rozpore, si myslím, že by sme to mohli podporiť, aj keď musím povedať, že v kontexte vystúpenia pána Simona je určite niekoľko otáznikov, ktoré sú otáznikmi, a treba to otvorene povedať. Tak ako som hovoril s pánom ministrom ohľadne stanovovania percent podielu domácich potravín, aby to bolo v zákone, tak vo veľmi krátkej dobe tento návrh príde do parlamentu a toto je aj podmienka k tomu, aby vlastne sa mohlo definovať, čo vlastne domáca potravina je, čo je, na koľko percent musí byť aj surovina z domácich zdrojov a nielen spracovanie. A keď spracovanie, do akého percenta, aby sme presne zadefinovali, aby sa mohla robiť normálna štatistika, čo je na Slovensku vyrobený produkt alebo čo je produkt vyrobených zo slovenských surovín a komplexne na Slovensku spracovaný.
Čiže táto téma je, bude v krátkej dobe v parlamente. Ja verím, že v zákone o odbytovom fonde to pán minister donesie do parlamentu veľmi rýchlo a vlastne by sa mohol vytvoriť priestor na to, aby sa mohla robiť štatistika podľa toho, čo vlastne zo slovenských potravín sa reálne, reálne aj ponúka.
Ďalšia poznámka, ktorá tu bola ohľadne otvorenia zákona o veterinárnej starostlivosti, aj keď sú tam dva body. Jeden je o metrológii, s ktorým aj pán Simon súhlasí, že je to nevyhnutné hlavne pre malých spracovateľov, ktorí nemohli využívať podľa zákona o metrológii vlastne určitú odchýlku od stanoveného množstva, ktorý je na obale, cez éčka, tak im to vlastne tento pozmeňovací návrh umožňuje.
No a druhý pozmeňujúci návrh tam je ohľadne veterinárnych asistentov a otvorenie zákona o veterinárnej starostlivosti. Tu si myslím, že pán Simon tvrdo lobuje za záujem veterinárnych lekárov, ale dovoľte mi, aby som sa pri tomto bode zastavil a trochu ho vysvetlil.
Veterinárni asistenti v našej legislatíve existujú, a keď tu hovoril o príklade, že mali sme, keď sme mali v zákone, že mohli veterinárni asistenti, že došlo k nejakému zneužitiu a že došlo k nejakým rezíduám v mäse, tak nie, keď sme mali. Ale tento nástroj v našej legislatíve je a je v zákone o súkromných veterinárnych lekároch. To znamená, že veterinárny asistent, legislatíva pozná tento pojem, je v tomto zákone a vlastne je to človek, ktorý musí byť zamestnancom veterinárneho lekára a vykonáva tie isté veterinárne činnosti, ktorými ho poverí tento veterinárny lekár. Rozdiel je len v tom oproti tomuto návrhu, že my hovoríme, že tohto veterinárneho asistenta môže vykonávať aj kvalifikovaný vysokoškolsky alebo stredoškolsky vzdelaný človek zootechnického alebo veterinárneho zamerania a pracuje na tejto farme. To znamená, že má asi najväčší záujem na tom, aby jeho zvieratá boli zdravé. A veterinárny lekár, ktorý vykonáva privátnu prax na tejto farme vlastne a lieči zvieratá, aby tam nemusel byť 24 hodín denne, čo samozrejme, že nie je možné. A to, že je treba niekedy urýchlene reagovať na zdravotný stav, najmä u mladých zvierat, ktoré do rána, než príde znovu ten lekár na farmu, neprežijú, tak musí ktosi zasiahnuť. A to, kto musí zasiahnuť, je práve ten, ktorý sa dennodenne o tie zvieratá stará, a vlastne legislatíva mu len dáva možnosť, aby mohol byť veterinárnym asistentom a vykonával činnosti pod dozorom a na pokyn veterinárneho lekára.
Ak sa pozrieme, ako to je vlastne v humánnej časti, tak veterinárny lekár vlastne robí sestričku, veterinárny asistent robí "sestričku" v humánnej medicíne, kde taktiež lekár nie je 24 hodín pri pacientovi, ale lekár stanoví diagnózu, lekár stanoví liečbu, lekár stanoví lieky a túto činnosť potom vykonáva zdravotná sestra, ktorá na jeho pokyn veľmi prísne dodržiava to, čo lekár naordinoval, a táto sestrička tieto úkony vykonáva. A toto isté, toto isté sa bude diať alebo by sa malo diať aj po schválení tohto pozmeňujúceho návrhu, ale aby tie činnosti mohol vykonávať farmový zootechnik, ktorý má vysokoškolské alebo stredoškolské vzdelanie.
A paradoxom je, že veterinárny asistent podľa súčasnej legislatívy, ktorý je zadefinovaný v zákone o súkromných veterinárnych lekároch, nemá definované kvalifikačné predpoklady, aké musí spĺňať. To znamená, že jeho definícia je, že musí byť zamestnancom veterinárneho lekára. Nie je tam napísané, že musí mať stredoškolské alebo vysokoškolské vzdelanie zootechnického alebo veterinárneho zamerania. Svojím spôsobom to môže byť aj kuchár, ale musí byť zamestnaný u veterinárneho lekára.
To znamená, že ten lobing veterinárnych lekárov je aj svojím spôsobom neodôvodnený, lebo žiadny zootechnik nemôže na svoju päsť vykonávať nič. Musí to byť len pod dozorom a len na pokyn tohto privátneho veterinárneho lekára, ktorý na tejto farme pôsobí. A keď on s tým nemôže súhlasiť, tak nikto nemôže vykonať nič.
A ak ktosi hovorí, že by niekto porušil zákon, prosím vás, to môže aj dneska. Veď zákony nie sú preto, že budeme sa báť, že ktosi poruší zákony. Na to sú potom iné sankcie, ak ktosi poruší zákon, a na to pamätajú iné pravidlá v legislatíve, ak ktosi porušuje zákon. Ale zákon mu umožňuje podľa zákona vykonávať tieto činnosti len na pokyn privátneho veterinárneho lekára a len pod jeho dozorom.
Tak by som bol rád, aby sme nestrašili verejnosť, že budú, že budú pri tomto pozmeňujúcom návrhu v mäse rezíduá z antibiotík. Práve naopak, práve naopak. A poviem to na príklade o predaji veterinárnych liekov.
V tejto snemovni sme zažili niekoľko noviel zákona o liekoch, hlavne pri veterinárnych liečivách, kde sa dva- alebo trikrát zmenila možnosť, či sa budú lieky predávať od veľkodistribútorov priamo farmárom, alebo sa musia predávať cez veterinárnych lekárov. Pán Simon dvakrát bol pri tom, keď vláda, v ktorej pôsobil, zmenila tento návrh a zakázala farmárom nakupovať lieky cez veľkodistribútorov a museli ich nakupovať cez veterinárnych lekárov. Znamenalo to to, že lekár, ktorý na farme lieči zvieratá, predpíše lieky, dodá lieky, predá lieky. Toto bol stav, ktorý bol do minuloschôdzovej zmeny tohto zákona, keď sme znovu umožnili, aby farmári mohli nakupovať tieto lieky cez veľkodistribútorov. Myslím si, že nikto nemá väčší záujem na znižovaní spotreby antibiotík na farme, ako má farmár. A o tom som úplne presvedčený, že nikto nemá väčší záujem, ako má farmár, aby znižoval svoje náklady.
A, čuduj sa svete, čo sa stalo v Európskej komisii? Európska komisia prijala nariadenie, kde od roku 2015 nariadením Európskej komisie zakazuje predaj veterinárnych liekov cez veterinárnych lekárov práve z dôvodu zníženia rezíduí antibiotík v potravinách.
Ctené kolegyne a kolegovia, Európska komisia na to prišla, a keďže nariadenia trvajú nejaký čas, kým prídu v platnosti, tak od roku 2015 nariaďuje generálne pre Európsku úniu, že jednoducho nesmú veterinárni lekári predávať lieky priamo, ale že ich musia dodávať distribútori. Predbehli sme Európsku komisiu. Ja som v tejto snemovni počul strašne veľa strašení o tom, koľko rezíduí sa bude objavovať v mäse a v potravinách práve preto, že farmári budú nakupovať veterinárne liečivá napriamo. To isté počúvame dneska o veterinárnych asistentoch.
Ctené dámy a páni, aj Komisia sa mýli? Aj ľudia v Komisii, keď zadali určitej skupine, aby spracovali ten podnet, aby sa znížili podiely rezíduí v potravinách, došli k záveru, že veterinárni lekári napriek tvrdému lobingu v Komisii nepresadili, neudržali to, že budú predávať lieky napriamo? To je úplná paralela toho, čo hovorím dneska. A myslím si, že nikto nemá väčší záujem na znižovaní antibiotík a na starostlivosť a zdravie svojich zvierat ako farmári, ktorí na týchto farmách pôsobia.
Tak, prosím vás, nerobme lobing cez zákony, nenaháňajme peniaze a nezvyšujme spotrebu liekov len z toho dôvodu, že ktosi chce zarobiť, a nestrašme občanov, že pri takýchto opatreniach budú zvýšené rezíduá. Opačne. Ctené dámy a páni, garantujem, opačne, budú nižšie rezíduá v potravinách. To je len na vysvetlenie k tomu zákonu o nepriamej novele o veterinárnych lekároch.
Pán Galko hovorí o tom, že táto novela zákona likviduje drobných a malých, a hovoril o tom aj pán Simon, že vlastne tým, že sa zrušili kategórie malý, stredný a veľký predajca, že vlastne hrozí pre malých predajcov, že dôjde k likvidácii. Myslím si, že každý má zdravý rozum a každý vie, že v bufete na stanici nemôže udeliť pokutu 1 000 eur a že 100 eur je veľa, a každému je jasné, že v Tescu alebo v inom reťazci, ktorý robí niekoľko stomiliónové obraty v eurách, že 1 000 eur je pokuta smiešna. To je, myslím si, že úplne jasné, a preto zákon dáva širokú pálku možností, a že tento kontrolór vlastne takisto vie asi usúdiť mieru. A skôr opačne, kontrolóri sú ešte mierni vo vzťahu k tým veľkým, ktorí by mohli byť ďaleko prísnejší, ďaleko tvrdší, aby si boli vedomí toho, že pokuta musí trochu aj bolieť. A musí bolieť primerane, aby, samozrejmá vec, nezlikvidovala toho, komu je táto pokuta udeľovaná.
Takže nemyslím si, že je namieste, aby sme strašili v tejto snemovni malých a drobných obchodníkov. Skôr opačne, treba im pomôcť, lebo to, čo vyčítam obchodným reťazcom, je práve to, že zlikvidovali tých malých a drobných obchodníkov, a tým pádom aj zrušili obrovské množstvo pracovných príležitostí. Lebo tým, že sa skoncentroval obchod do veľkých obchodných reťazcov, tak vlastne na jednotku objemu predaja treba oveľa menej ľudí. A to už nehovorím o tom, že tí ľudia, ktorí pracujú v tých reťazcoch, pracujú za oveľa nižších mzdových ohodnotení, akoby pracovali v tých rôznych malých a stredných potravinových prevádzkach.
Takže nie je cieľom ich zlikvidovať. Je cieľom im pomáhať. Ale aj malá, aj veľká predajňa musí spĺňať hygienické normy a musí garantovať bezpečné potraviny a musí garantovať to, že spotrebiteľ príde, či už do malej predajne, alebo veľkej predajne, musí mať istotu, že bude dostávať kvalitné potraviny. Toto je cieľom tejto novely a všetko to strašenie absolútne nie je založené na žiadnych faktoch.
Jednu poznámku ešte si neodpustím k pánovi Galkovi ohľadne dotácií na tabak, na ktorý tu zaútočil. Chcem mu len povedať, že keď skôr, než či už útočí na pána ministra, alebo na mňa, alebo na kohokoľvek, nech sa zoznámi so skutkovým stavom veci.
Čo sa týka dotácií na tabak, dva súdy, Okresný súd v Rimavskej Sobote a Krajský súd v Banskej Bystrici jednoznačne potvrdil, že usmernenie ministra, ktoré vydal pán Simon, bolo nezákonné. A usmernenie ministra, ktoré toto usmernenie zmenil, vtedy minister Jureňa, bolo odstraňovanie nezákonného stavu. Takto to je napísané v rozsudkoch. Je to odstraňovanie nezákonného stavu. Pýtam sa, je Slovensko právny štát? Ak je právny štát a ak ktosi odstraňuje nezákonný stav, mali by sme mu poďakovať, a nie škandalizovať. To je to, toto je jednoznačný postoj môj. A ak niekto má iný názor, tak budem rád, rád si ho vypočujem, ale nech je položený na faktoch.
A chcem povedať k tomu druhú poznámku, čo sa týka tých dotácií. Dotácie vyplývajú z nariadenia Európskej komisie. To znamená, že ak vyplývajú dotácie z nariadenia Európskej komisie, tak spoločnosť má na ne nárok. A je jedno, či v nej pôsobil nejaký politik, alebo nepôsobil. Tento nárok vyplýva z nariadenia Európskej komisie. A myslím si, že intelektuálna výbava Galka mu neumožňuje, aby rozlišoval celkom presne, čo je to nariadenie Európskej komisie, aká je jeho sila a aký význam a aká sila je usmernenie ministra. Nebudem mu tuná vysvetľovať, nechcem naťahovať čas, ale ak si to nechá vysvetliť, tak pochopí, že akú silu, akú právnu váhu má usmernenie ministra, akú právnu váhu má nariadenie Európskej komisie. K tomu asi toľko.
A len poznámka k poľovačke, ako tu odznelo. Poľovačka bola na základe pravidiel, ktoré stanovil pán Simon. A ani ja, ani ministri SMER-u, ani nikto iný nestanovoval pravidlá, za ktorých mohli ministri poľovať. To, čo médiá uverejnili, že mala tá hodnota 300-tisíc, je absolútny nezmysel. A to každý vie, kto sa zaoberá tým, že čo je, aký by to musel byť jeleň, ktorý musel mať trojnásobné parožie, to na Slovensku nechodí, aby mal hodnotu 300-tisíc. Ale niektoré bulvárne médiá takto zverejnili. Ale bola stanovená na základe pravidiel, ktoré ustanovil pán Simon. To chcem zdôrazniť a povedať.
A môžem povedať, že vždy som sa držal pravidiel, na rozdiel od niektorých, ktorí sedia aj v tejto snemovni v opozičných laviciach, ktorí poľovali nezákonne, nelegálne, neevidovane.
Ďakujem pekne, ctené dámy, za pozornosť.

Ďakujem pekne. Pán kolega Záhumenský, musím vám povedať, že rozsudok Okresného súdu v Rimavskej Sobote a rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici... (Rečník je zadýchaný.) Prepáčte, utekal som hore, aby som to stihol. (Reakcia z pléna.) Áno. ... bol zrušený na základe rozsudku Najvyššieho súdu, ktorý vyniesol svoj rozsudok počas prvej Ficovej vlády. Krajský súd vyniesol iný rozsudok, kde konštatoval, že všetky moje tvrdenia z toho času boli pravdivé. Práve preto nie je dobré, keď sa oháňate v Národnej rade s rozsudkami, ktoré nie sú platné.
A teraz k poľovačke. Tie pravidlá boli dané, ale politická a etická zodpovednosť na každého politika je v tom, či ho využije, alebo nie. Vy ste si ho využili, nezaplatili. Ja som takúto príležitosť nikdy nevyužil.

Vieš, že rozvrh nie je právoplatný do dneska. Je v konaní. A to, čo zrušil súd, nezrušil vecnú stránku veci, že tvoje rozhodnutie bolo nezákonné. Napáda len to, že politik musí zniesť vyššiu mieru kritiky, čo už nechcem komentovať. Ten rozsudok, ja verím, že sa preukáže aj tá miera kritiky, lebo lož nie je vyššia miera kritiky. Tú, ktorú si použil ty, lebo čo sa týka vecnej stránky veci, je nespochybniteľné a je to jasné.
Čo sa týka poľovačky a využitia. Ty si nevyužil zákonnú možnosť poľovačky, ale si využil poľovačku v národných parkoch, kde si chodil strieľať jelene a nikde si ich neevidoval. Čiže je to pytliactvo, po našom povedané. Ty si chodil do slanských lesov poľovať neevidovane. To je tiež pytliactvo, pán Simon. Ty si nastrieľal kvantum jeleňov v týchto revíroch, ktoré nie sú nikde evidované podľa žiadnych pravidiel. Sú podľa tvojich pravidiel. A toto je reakcia človeka, ktorý zneužíva pravidlá podľa svojho obrazu a hovorí, že on koná čestne. Prosím vás, spravte si obraz. (Reakcia poslanca.)

Len jednu vetu. Myslím si, že všetko tu bolo povedané, odpovedané.
Chcel som na pána Galka reagovať, ale nie je tu. Bohužiaľ, príde, douráža a odíde. To je jeho typická taktika. Nedá sa nič robiť.
Prosím vás, ale k podstatnej veci. Viackrát sa tu v diskusii objavilo, že nie je stále definícia slovenskej potraviny. Áno, ja som povedal, že so zákonom o potravinách príde aj definícia slovenské potraviny, ale v zákone o odbytovom fonde. Nebolo by dobré, aby sme do zákona o potravinách, ktorá hovorí všeobecne o všetkých potravinách, bez rozdielu krajiny pôvodu, kde sa nastavujú pravidlá, aby sme uprednostňovali alebo zvýrazňovali, že ide o slovenskú. Ale robíme špeciálny zákon, zákon o odbytovom fonde, ktorý bude hovoriť o tom, ako sa dajú podporovať slovenské potraviny. A tam, sa nám zdalo, že je rozumnejšie dať definíciu, čo je slovenská potravina.
Pán Simon, vôbec si nemusíte nám kradnúť tú definíciu, tá je už dávno napísaná. Tá je dávno zverejnená aj cez zápis z porady vedenia. Čiže nedávajte teraz rozum, ako by mala tá definícia vyzerať.
Prečo sa to zdržalo? Prečo to nie je naraz? Zdržalo sa to dlhšie na Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore nie kvôli definícii, ale kvôli financovaniu toho fondu. Takže predpokladám, že už nabudúce na zasadnutie parlamentu by to malo ísť do prvého čítania.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, vážená pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem vám touto cestou poďakovať za prerokovanie tohto vládneho návrhu zákona, ktorého cieľom je zjednodušiť niektoré administratívne postupy v konaní štátnej správy na úseku ochrany poľnohospodárskej pôdy, upraviť smerovanie a rozsah inštitútu odvodu za odňatie najkvalitnejšej poľnohospodárskej pôdy v príslušnom katastrálnom území, stanoviť postup pri pestovaní rýchlorastúcich drevín na poľnohospodárskej pôde.
Návrh zákona vychádza z potreby chrániť najkvalitnejšiu poľnohospodársku pôdu v katastrálnom území proporcionálne na celom území Slovenskej republiky a tiež ďalšie využitie menej kvalitnej poľnohospodárskej pôdy na pestovanie rýchlorastúcich drevín.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na vyššie uvedené dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie a schválenie predloženého vládneho návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, vážený pán minister, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 390 z 18. decembra 2012 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 280), na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská:
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 163 z 22. januára 2013 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkou. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 96 z 29. januára 2013 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami. Pripomienky sú uvedené v časti IV spoločnej správy.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy nasledovne: o bodoch spoločnej správy 1 až 5 a 7 až 12 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť; o bode spoločnej správy č. 6 hlasovať s návrhom gestorského výboru uvedený bod neschváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu zákonu v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. a nasledujúcich, bola vo výbore Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 106 z 29. januára 2013. V citovanom uznesení výbor poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu a splnomocnil ma podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán minister, pani spravodajkyňa, vážené kolegyne, kolegovia, ako som už v prvom čítaní k tomu zákonu vystúpil, je to zákon o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy. Ešte raz prečítam, o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy. Ja by som ho chcel premenovať na "záchranu a využite poľnohospodárskej pôdy". Pretože tak, ako sa ku nej správame za posledných tridsať rokov, vyžaduje záchrana sa.
Od roku 1980 dodnes iba ornej pôdy nám ubudlo z priemeru 0,37 hektára na 0,25. To znamená, ideme na nízke čísla, ktoré asi nikoho nezaujímajú, pretože aj teraz, keď, vidíte, sa prejednáva takýto dôležitý zákon, keď mi niekto povie, že zákon o pôde není dôležitý, tak mu poviem, že nevie, kde žije. Žijeme na zemi, nebyť pôdy, tu nie sme. Slnko robí zázraky, že z tej pôdy nám rastú rastliny, z nich sa živia živočíchy a z toho má produkt aj človek.
Takže som veľmi smutný, že pri tak závažnom zákone, ktorý sa týka Slovenskej republiky, ako budeme s poľnohospodárskym pôdnym fondom nakladať, máme 30-člennú osádku poslancov Národnej rady. Dobre, každý má iba jedno svedomie, každý si to musí vyhodnotiť sám.
Po prvé som veľmi rád, že hneď v prvom roku vládnutia vládnej strany SMER pán minister tento zákon predkladá. A hneď na začiatku sa opýtam, či bol aj daný na pripomienkovanie tým pracovníkom štátnej správy, ktorí s ním robia. (Reakcia ministra.) Áno. Áno, pýtam sa. Chcem vedieť aj túto odpoveď, nech mi pán minister tu povie, keď bude mať teda chuť a záujem, či sa s ním mohli, alebo dať pripomienky aj pracovníci štátnej správy, ktorí s týmto zákonom robia. (Reakcia spravodajkyne.)
Áno, pani kolegyňa spravodajkyňa, ďakujem, že ma upozorňujete, aj ja to viem. Chcem počuť odpoveď, aby som vedel, kde sa klamú veci. Lebo mám nejaké informácie a musím povedať, že všetky mne dodané doklady, ktoré som mal, a pozmeňujúce návrhy neboli zohľadnené vo vládnom návrhu. Tak sa pýtam, všetci dávali takéto zlé návrhy, že sme viac-menej nemohli zapracovať nič? Jasne. Ale nebolo tam skoro nič z toho. Tak ja sa pýtam. Pretože, pán minister, keď budete tak dobrý, kedy mi to odpoviete, budem rád. Myslím, že aj pre vás to nerobí problém. Takže keď je to všetko kóšer, neni problém.
Som veľmi rád, že tento zákon kategorizuje tie najkvalitnejšie pôdy a dáva im ochranu. Áno, bolo to potrebné. Vyňatie z pôdneho fondu je tiež zadefinované. Aké tam budú za to poplatky, kvitujem. A rýchlorastúce dreviny, ktoré doteraz plávali vo vzduchoprázdne, sa tiež nejako ukotvia v tomto zákone. To znamená, môžme ich využívať. Dáva to, tento zákon, rozmer aj tejto aktivite, ktorá v súčasnosti, myslím, že dosahuje svojho nejakého boomu. A myslím, že ľudia sa toho aj chytia.
Rád by som sa opýtal, že či ministerstvo a poslanci vládnej strany a vláda či sa bojí vlastníka pozemku. Či sa bojí vlastníka pozemku. Nie vlastníka pozemku, ktorý má 500 hektárov, ale vlastníka obyčajného slovenského, ktorý má pol hektára, trištvrte hektára poľnohospodárskej pôdy. Chcem sa opýtať, či sa ho bojí. Vysvetlím následne prečo.
Rozoberme si zákon postupne, ako ho tu máme. Pozmeňujúce návrhy, ktoré vzišli na našom výbore, neviem, či bude ešte tu nejaký pozmeňujúci návrh, k tým by som sa vyjadril. Boli iba dva, keď si dobre pamätám. Pani Košútová a Jasaň podal pozmeňujúci návrh, tak tie rozoberiem až trošku neskôr v mojom rozpravovom príhovore.
Je tu napísané v návrhu vládneho zákona, vládnom návrhu zákona v bode 19: vypúšťa sa § 17a. Pre nezainteresovaného, ktorý si neurobil, by som povedal, že dôslednú analýzu, čo ten § 17a vlastne hovorí, tak je tak závažný pre mňa, že musím sa mu trošku obšírnejšie venovať. § 17a v pôvodnom zákone o ochrane pôdneho fondu, ktorý vlastne táto vládna novela novelizuje, hovorí, § 17a: "Oslobodenie od odvodov. Od odvodov sa oslobodzuje odňatie poľnohospodárskej pôdy na
a) stavby, zariadenia, opatrenia slúžiace na sprístupnenie a ochranu poľnohospodárskych pozemkov, napríklad poľné cesty, protierózne a protipovodňové opatrenia," beriem,
"b) výstavbu diaľnic, ciest pre motorové vozidlá prvej, druhej a tretej triedy a obecné komunikácie vo vlastníctve obce podľa schváleného územného plánu," áno,
"c) výstavbu zariadení na zabezpečenie úloh obrany štátu,
d) individuálnu bytovú výstavbu na pozemku do 1 000 metrov štvorcových,
e) výstavbu zastavaných areálov poľnohospodárskych a priemyselných podnikov,
f) výstavby bytov a verejnoprospešných stavieb, ktorých investorom je obec,
g) výstavbu podniku, ktorému bolo vydané rozhodnutie o investícii vo verejnom záujme,
h) stavby, o ktorých vo výnimočnom prípade rozhodne vláda Slovenskej republiky a
i) účely usporiadania druhu pozemku zastavaných stavbami na poľnohospodárske a priemyselné účely do 24. júna 1991."
Tento dátum je kvôli zákonu o pôde, ktorý vlastne vtedy vstúpil do platnosti a účinnosti. Zaujímavé je ale, v tom § 17a ods. 2, ktorý hovorí: "Ustanovenie odseku 1 nemožno použiť, ak sa v katastrálnom území obce nachádza vhodný pozemok zaradený podľa kódu bonitovanej poľnohospodárskej jednotky do 6. až 9. skupiny." To znamená tých horších. To je u mňa ochrana pôdy. Áno, to je u mňa ochrana pôdy, kde hneď definujem, že za čo nebudem platiť, ale zároveň, keď máš tam horšiu pôdu, musíš to postaviť tam. Nebudeš to stavať na tých kvalitnejších pôdach, to beriem.
Žiaľ, vládny návrh zákona tento paragraf vypúšťa. Vypúšťa a dáva, nahrádza ho § 27a; § 27a vo vládnom návrhu: "Vláda Slovenskej republiky ustanoví nariadením vlády základnú sadzbu odvodov za odňatie poľnohospodárskej pôdy a neoprávnený záber poľnohospodárskej pôdy, zoznam najkvalitnejšej poľnohospodárskej pôdy v katastrálnom území podľa kódu bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek, výšku odvodu, spôsobu platenia odvodu, splatnosť odvodu a oslobodenie od odvodu."
Pýtam sa, prečo sa delegovanie tejto právomoci, čo môžme oslobodiť od odvodu, berie Národnej rade, berie zákonu a dáva na vládu? (Reakcia z pléna.) Pani kolegyňa, trošku tichšie. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Pani poslankyňa, poprosím vás, keby ste telefonovali mimo rokovacej sály. Ďakujem. Vyrušujete pána poslanca.

Fecko, Martin, poslanec NR SR
Takže neviem, čo viedlo, je tu nejaká, neviem, vláda nedôveruje parlamentu, že parlament by nebol v stave urobiť opatrenia, ktoré hovoria, ktoré pozemky nemôžme teda, alebo nemusíme sankcionovať vyňatia z pôdneho fondu? Ja tomu nerozumiem. Pretože v tomto znení, ako som ho prečítal, som bral, že to je ochrana pôdneho fondu, áno. Je pravdou, že nejaký vládny návrh, teda nariadenie, ktoré bolo kvázi priložené ako dodatok k vládnemu návrhu, hovorí o nariadení vlády, ktoré je plánované teda, kde sa píše, budem to citovať: "Od odvodu sa oslobodzuje odňatie poľnohospodárskej pôdy pre
a) zariadenie a opatrenie slúžiace na sprístupnenie a ochranu poľnohospodárskych pozemkov, ako sú spevnené poľné cesty, protierózne stavby a opatrenia, protipovodňové stavby a opatrenia, závlahové zariadenia na zavlažovanie poľnohospodárskych plodín s maximálnou výškou vodného stĺpca 2 m,
b) stavbu vodárenskej nádrže a vodojemu na hromadné zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou a ich prívodné potrubia na zriadenie ochranného pásma I. stupňa zdroja pitnej vody na hromadné zásobovanie obyvateľstva; stavbu čistiek odpadových vôd," áno,
"c) stavby verejnoprospešných pozemných komunikácií a železničných dráh,
d) výstavbu zariadení na zabezpečenie úloh obrany štátu."
Toto som si myslel teda, že to je konečná verzia, že takto si vláda teda predstavuje oslobodenie o odňatí za poľnohospodársky pôdny fond, ako to používame na iné účely, ako na poľnohospodársku výrobu. Ako som bol poučený pracovníkmi ministerstva, toto neni konečná verzia. Ešte sa musí rozprávať so ZMOS-om a dúfam, keď ma počúvali predstavitelia ZMOS-u, a verím, že sú tiež lojálni k našej poľnohospodárskej pôde a vedia si ju vážiť, čo to znamená mať pôdu, tak dúfam, že tam nebudú robiť nejaké veľké vývrtky, ktoré nám povedia, že môžme oslobodiť od odňatia všecko možné. Lebo neviem si predstaviť, aký potom bude, dá sa povedať, ten zátaras, ktorý povie, že nie, to už stačilo. Lebo vy hovoríte, že 150 poslancov v Národnej rade ak to dá do zákona, tak to pre vás neni ako kóšer. To je akože, musí o tom povedať vláda.
Takže to sa mi nezdá, vážení, nehnevajte sa, ale toto malo ostať v zákone v paragrafovom znení, pretože je to predsa len podľa mňa väčšia plejáda názorov aj postrehov. A tak, jak to bolo, myslím, že to bolo správne.
Poďme ďalej. Musím povedať, že predlžujeme fotovoltaické potvrdenia, teda súhlasy o ďalších 10 rokov. Dobre, budiž, není to až taký veľký problém. Ako som už povedal, boli tu dva pozmeňujúce návrhy.
Keď dovolíte, prv sa budem venovať pozmeňujúcemu návrhu pani Košútovej, pretože môj by som si dovolil zacitovať až na koniec a aj vyjadrenie k nemu. Som rád, že pani kolegyňa opravila chybné znenie, čo sa týka dokladov, ktoré majú byť dodané ku konaniu o odňatí z pôdneho fondu. Takže, áno, tak jak ste to, pani kolegyňa, opravila, kvitujem, že musí tam byť list vlastníctva z registra C, nie iba výpis, nevieme z čoho, registra C.
Ale čo ma, by som povedal, že dosť veľmi vyrušilo, a preto som sa opýtal, či vy sa bojíte obyčajných vlastníkov, vlastníkov poľnohospodárskej pôdy. A hovorím, nie tých vyvolených, čo majú tisíce, desaťtisíce, nie tých, čo užívajú tisíce hektárov a nemajú ani nájomné zmluvy. Ale či sa bojíte tých obyčajných vlastníkov, ktorí sa nevedia domôcť nájomnej zmluvy, nevedia, kto na ich pozemku gazduje, nevedia, aké majú práva a povinnosti, pretože im niekedy to ani nechceme povedať. Tak sa pýtam, keď ste, pani kolegyňa, navrhla, aby sme v § 17 ods. 5 písm. f), ktoré hovorí, ja vám to budem citovať, aby sme nehovorili hala-bala, pretože ja nemám rád takéto reči, ktoré vyplývajú, ako hovorím, že niekde na trhu, tak ideme na 17; § 17 ods. 5 písm. f): "Právnické osoby alebo fyzické osoby, ktoré žiadajú o trvalé odňatie alebo dočasné odňatie poľnohospodárskej pôdy, sú povinné k žiadosti priložiť", a písmeno f) hovorí, "vyjadrenia účastníkov konania dotknutých orgánov štátnej správy a samosprávy". A kolegyňa dala pozmeňujúci návrh, ktorý, samozrejme, v spoločnej správe je ako odsúhlasený výborom, sa na konci pridáva, to znamená, "vyjadrenie vlastníkov nehnuteľností ako účastníkov konania sa k žiadosti neprikladajú, ak je na nehnuteľnosti zriadené vecné bremeno v prospech držiteľa povolenia podľa osobitného predpisu", napríklad poznámka pod čiarou: "zákon č. 251/2012 o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov".
Relatívne super, vlastník nemusí vedieť, teda nemusím mať od neho žiadny súhlas, vyjadrovať sa k tomu nemusí. Ale, pani kolegyňa, keď ste si dobre pozreli zákon o energetike, ten, ktorý som otváral aj na minulej schôdzi, kde prakticky sme žiadali určité návrhy, ktoré, samozrejme, že neprešli, tak keď si to dobre pozriete, tak to, ako je tam definovaný vlastník do toho paragrafu, teraz vám poviem konkrétne aj paragraf, aby sme to mali jasné, § 11 ods. 3, výzvu podľa odseku 1, odsek 1 hovorí, že čo musí držiteľ povolenia tých energetických, kadejakých prenosových sústav a všeckého možného, je povinný vo verejnom záujme ku tomu povoleniu, akože aké má právomoci. Jednou z nich je zriaďovať na cudzích pozemkoch aj elektronické vedenia a plynovody a ďalšie veci. A túto výzvu podľa paragrafu, odstavca 3, § 11, podľa odseku 1 písm. b): "oznámenie podľa odseku 2 doručí držiteľ povolenia alebo ním poverená osoba vlastníkovi najmenej 15 dní pred plánovaným začatím činnosti". To je všecko super.
Len prídeme do odstavca 6 a viete, že tento paragraf až po odstavec 6, § 11, čo berie za vlastníka pozemku? "Za vlastníkov pozemku odsekov 1 až 6 sa rozumie vlastník, správca alebo nájomca nehnuteľnosti." Vlastník, správca alebo nájomca nehnuteľnosti. To znamená, že to povolenie, resp. ten súhlas o tom, že mu tam ide urobiť vecné bremeno, môže dať prevádzkovateľ zariadenia, môže dať normálne užívateľovi, správcovi, nevlastníkovi.
Ja sa pýtam, jak je, jak je to možné? Nemusí dať súhlas, lebo tuto je paragraf... (Reakcia poslankyne.)
Pani kolegyňa, zákon ma napustí, nehnevajte sa, zákon ma nepustí. Vy môžte hovoriť, čo chcete. Je to v zákone, keď mi to neveríte, pozrite si, prečítajte si to. Ja neverím, a preto sa pýtam, že či sa bojíme vlastníkov, keď ich takto definujeme. A vaše odôvodnenie znelo: "Vlastníci nehnuteľností sa už vyjadrovali v štádiu zriadenia vecného bremena na nehnuteľnosť." Tak sa mohli vyjadrovať, keď bol správcom alebo užívateľom, pretože držiteľ povolenia si neurobil až takú námahu, že by toho vlastníka našiel. Samozrejme, lebo načo budeme hľadať, hej, nejakých dedičov? Veď to je volovina, hľadať nejakých dedičov, pardon, s prepáčením. Tak dáme tomu správcovi a užívateľovi na vedomie a potom mu to vecné bremeno tam uvalíme. A vy mi hovoríte proste, že nemusíte v ďalšom konaní o ochrane pôdneho fondu, o vyňatí tomu vlastníkovi zaslať, že sme mu takto zmenili, uvalili vecné bremeno? No, nehnevajte sa, tak toto je u mňa, to je zase vykrádanie vlastníckeho práva. A ústava nám to nedovoľuje, vážení! Nehnevajte sa. Toto nie! To nech si hovorí každý, kto chce, ale voči tomu, keď sa nikto nepostaví, tak myslím si, že potom neviete, čo je vlastnícke právo, a myslím, že Európska únia nám to potom jasne povie, možnože aj v nejakom Európskom súde pre ľudské práva, čo znamená vlastnícke právo a jeho dodržiavanie.
Takže to je jedna vec, ktorú by som chcel akože z vášho návrhu, pani kolegyňa, nejakým spôsobom vypichnúť. A keď môžem, tak navrhujem, aby sa o bode 4 zo spoločnej správy hlasovalo samostatne. Chcem vidieť, ako sa k tomu postavia aj ostatní kolegovia v poslaneckých laviciach, ako si predstavujú výkon vlastníckeho práva, ako ten vlastník, vlastne chudák, ktorému sme dali vecné bremeno, aj najmä z energetiky, ani o tom nevie, ani za to nedostáva náhradu, musí o ňu poprosiť do pol roka, keď ju nepoprosí, tak nemá nič. Zabudnite! Tak ďakujem pekne, keď takto to budeme brať aj cez vyňatie z pôdneho fondu. Takže to je k tomu.
Myslím, že ďalšie veci, ktoré kolegyňa v tomto pozmeňujúcom návrhu dala, myslím, že rozširuje ešte možnosť, kde môžu byť tie rýchlorastúce dreviny napájané, myslím, že tamto s týmto problém nemám, je to aj na pôde, ktorá je v záplavovom území, zamokrená, vystavená veternej erózii.
Ja viem, že možno bude niekomu sa zdať smiešne, ale ja to musím povedať, pretože myslím, že Národnú radu počúvajú aj tí odborníci, ktorí sa tomu venujú, tak aby to bolo na všeobecnú známosť dané, limity hodnôt odnosu vodnej, teda veternej a vodnej energie sa trošku zmenili. A ja som rád, že, áno, sa aj sprísnili. Konkrétne poviem, že z pôvodných 40 ton pri veľmi hlbokých pôdach, ton z hektára na rok odnosu, áno, táto vládna vyhláška, resp. ktorá je predložená, že mala by byť schválená, hovorí o dvadsiatich. Súhlasím, treba to sprísniť. Pri hlbokých pôdach je to, z 30 sprísňujú na 15 ton z hektára, pri stredných pôdach ostáva 10 na 10. Ale čo ma trošku vyrušilo, že pri plytkých pôdach to išlo z pôvodných 4 tony za hektár na rok na 5 ton.
Páni z ministerstva mi to vysvetlili, proste je tam nejaká nová prepočítacia metóda, že tak to vyšlo vo výskumnom ústave. Dobre, v poriadku, takže beriem. A kvitujem ešte jedno, že limitná hodnota pri veternej erózii ide zo 40 ton na hektár za rok na 15 ton. Áno, beriem, pôdu si musíme chrániť. Tak to je u mňa o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu.
A teraz, keď dovolíte, prejdem možnože poloplynule k môjmu pozmeňujúcemu návrhu, ktorý som si dovolil predložiť aj na výbore našom gestorskom. To znenie, ktoré bolo tam predložené trošku pozmenené, vyhodil som tam z toho jeden bod, ktorý hovoril o verejnej vyhláške, ktorú budeme doručovať dvadsiatim ľuďom, to som vyhodil, takže... (Reakcia spravodajkyne.) Áno, to som vyhodil, áno, máte pravdu, pani kolegyňa, ale hovorím, že kto sa nepoučí na chybách a neprizná si sebakritiku, tak ten nemôže pokračovať ďalej, nemôže sa skvalitňovať. Takže, áno, vyhodil som ho a do pléna ide trošku iný pozmeňujúci návrh, ktorý cez 16 podpisov si dovolím predložiť. Čoho sa týka?
V prvom rade v mojom prvom bode hovorím o odstraňovaní burín na neobrábaných pozemkoch. Viete, ako to je veľký problém. Preto my hovoríme, alebo teda navrhujem, aby sa toto odstraňovanie vykonávalo na náklady pôvodcu ich šírenia, a keď nie je známy, tak na náklady štátu. Hneď už budem počuť tie veci, že čo štát, čo s tým môže? Ako? Kde? Však štát nemá peniaze! Všecko možné. Vážení, štát takisto spravuje štátnu pôdu, teda štátnu pôdu a neznámych vlastníkov, hej. To je kvantum pôdy. Predsa nemôžeme hovoriť, že štát je niečo iné jak iný vlastník, hej. Keď raz máme, nám ústava hovorí, že vlastníctvo je rovnocenné a nemôže ísť na úkor iného, tak predsa nemôžeme povedať, že Slovenský pozemkový fond má iné výnimky ako fyzická osoba alebo právnická osoba nejaká, čo ho vlastní. Je pôvodca šírenia burín. Nemám o čom debatovať, vážení!
A myslím, že je to aj apel na to, aby sme tých neznámych spravili známymi vlastníkmi na štát. Že štát, keď urobíš ROEP-ky, urobíš pozemkové úpravy a ďalšie veci, na ktoré nemáme peniaze. Žiaľ, pán minister, áno, nemáme na DPH, je to, by som povedal, až zahanbujúce, ale dobre, budiž, že nemôže pokračovať. Tak prakticky beriem, že, áno, je to aj tlak na štát, aby sme tých neznámych vlastníkov našli, aby sme vedeli im priamo dať pokutu, že ty šíriš buriny.
Lebo ochrana poľnohospodárskeho pôdneho fondu to neni ochrana ani lesa, ani výmoľov, ani nejakých vodných tokov. Je to ochrana poľnohospodárskeho pôdneho fondu, vážení. A kto nevie, čo je poľnohospodársky pôdny fond, nech si to pozrie do vyhlášky a tam budete mať definíciu. Takže je to asi o tom. Takže preto navrhujem takúto zmenu.
Ďalej v prípade, že niekto si bude potrebovať zmeniť poľnohospodársku pôdu napríklad z ornej pôdy na ovocný sad, ktorý teda je v návrhu vládnom, tak ja ešte tam prikladám, že malo by tam byť "ovocný sad, vinicu alebo chmeľnicu". Pani kolegyňa, tých chmeľníc, ktorých už nemáme na Slovensku, že? Ktoré sme už zlikvidovali a že je to v ťahu. Ale ja hovorím proste, keď niekto by si náhodou uvažoval, že by chcel, tak nech vie, že, áno, musí dať nejaký ten projekt a musí mať aj od výskumného ústavu nejaké to potvrdenie. To je ďalší môj návrh.
Po tretie. Ak chcete, v intraviláne by, samozrejme, nemala byť poľnohospodárska pôda, tam by to mali byť už iné pozemky, nepoľnohospodárske. Tak v pôvodnom znení sa hovorí, že neni potrebné odnímať a vykazovať za zaujatie poľnohospodárskej pôdy žiadnu finančnú sumu, ak je to do 500 metrov štvorcových. V pôvodnom návrhu je to do 5-tisíc. No, 500 metrov, to je jeden stavebný pozemok, 5-tisíc, jedno futbalové ihrisko. Keď na ilustráciu, aby ste si vedeli predstaviť. Tak mne sa zdá, že tých 500 metrov je až-až v intraviláne v pohode. Lebo tam už by takáto kultúra nemala ani existovať. To znamená, kto tam bude chceť ju využiť na iné účely, tak mal by predsa zaň zaplatiť. Je to poľnohospodársky pôdny fond. Nie iný pôdny fond. (Reakcia spravodajkyne.) Takže, áno, je to v intraviláne, je to v intraviláne, pani kolegyňa, to je chyba minulosti. No, žiaľ, musíme sa s ňou vyrovnať. Je to chyba minulosti. Ja za to nemôžem, že evidencia katastra za posledných 30 rokov je taká, aká je. Žiaľ, nemôžem za to. Keby som za to mohol, tak by som bol asi stínal hlavy nejaké. Nemôžem za to zatiaľ. Takže berte takto, že, áno, taká je situácia. Tak ja hovorím, že tých 500 metrov stačí. To je minimálny rozmer stavebného pozemku. Myslím, že v pohode 500 metrov by tam mohlo byť.
Ďalej. Sú veľmi, by som povedal, že prešpekulované metódy, akým spôsobom sa vyhnúť plateniu, samozrejme, odňatia z pôdneho fondu. Jedným z nich je ten, že urobím si, názorne: mám dve parcely, na jednu parcelu mám vyňatie urobené, druhú parcelu mám susednú. Chcem si urobiť aj na tej susednej nejaký záber tej poľnohospodárskej pôdy na iné účely. Tak viete, čo urobím? Na túto parcelu už mám vyňatie z pôdneho fondu. Tak si urobím geometrický plán a zlúčim do jednej veľkej parcely céčkovej tieto dve parcely a použijem toto vyňatie na výstavbu na tejto parcele. To je reálna prax, vážení.
Tak aby sa tomu zabraňovalo, tak navrhujem v bode 4, aby sme dávali poznámkou, že to vyňatie bolo na tento pozemok na tom liste vlastníctva, bolo robené iba na tento účel. Nie na účel na inej parcele cez nejaké céčko a zlúčenie parciel a všeckého možného. A to mi vyplýva aj, samozrejme, niektoré pozmeňujúce návrhy sú aj z mojej hlavy, aj z hlavy mojich kolegov, ktorí robia na ochrane pôdneho fondu už nie dva roky, ale niekoľko desiatok rokov, a to je ich výtka nám, v Národnej rade sme na to ešte doteraz neprišli. Takže myslím si, že aj tu zabraňujeme nejakým špekulantským praktikám v ochrane pôdneho fondu.
Ďalej. To, čo mi najviac vyčítajú asi doteraz všetci. Ja sa pýtam, keď chceme mať ESO - efektívnu, spoľahlivú, otvorenú. Efekt? To znamená, niečo robím, to, čo má zmysel. Spoľahlivá? Chcem údaj? Mám ho mať. Otvorená? Jedno, či si poslanec, alebo kopáč kanálov. V súčasnosti, keď si myslíte, že máme evidenciu užívateľov poľnohospodárskej pôdy, tak sa hlboko mýlite. Túto evidenciu na Slovensku nemáme. Zrušením evidenčných listov na katastri sme prestali evidovať užívateľov pôdy.
Apelujem aj na ZMOS. Nech mi povedia starostovia, aj, Dušan, aj ty mi môžeš povedať, aké sú problémy, keď chceš identifikovať užívateľa aj vlastníka v mnohých prípadoch. Tak preto hovorím, že malo by byť zákonom stanovené, kto je užívateľom. Pretože tento zákon neni iba o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ale aj o jeho užívaní. A nedeklaruje, kto tých užívateľov má evidovať a viesť. Keď môžme vo vládnom návrhu prifárať, že budú musieť pozemkové úrady evidovať všeckých užívateľov, alebo teda zakladateľov rýchlorastúcich drevín na tých pozemkoch, ktorí budú na tom gazdovať v takejto forme, prečo by sme nemohli evidovať užívateľov pôdy? Lebo tam budeme možnože aj mať možnosť dávať tie pokuty, keď budeme vedieť, kto ich užíva. V súčasnosti ani vlastník nevie v mnohých prípadoch, kto sa na jeho majetku obohacuje. Áno, je to reálny život. Takže asi tak.
Takže to sú moje pozmeňovacie návrhy v bode 5 a 6, kde presne definujem, že orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy by mal evidovať užívateľov.
Ďalej. Samozrejme, že v zákone o ochrane pôdneho fondu sú definované okrem vyňatia aj vyjadrenia. A vyzerá tak, že sankcie sme dali iba pri odňatí. Keď niekto nesplní povinnosti, ktoré sa týkajú odňatia poľnohospodárskej pôdy, tak dostane sankciu. Keď je to v kategórii, že tam ide vyjadrenia a stanovisko príslušného orgánu, tak tam už sankcia nejde, keď to nesplní ten žiadateľ. Tak zrovnoprávňujem to, že musí to ísť, aj keď je stanovisko, aj keď je odňatie. Ak nesplní podmienky, tak dostane pokutu, sankciu.
No a jeden z posledných, resp. posledný môj bod je, ktorý hovorí, že v prípade, ak niekto dostal pokutu, tak v súčasnej dobe to znie, že do troch rokov, pokiaľ sa to stalo maximálne do piatich, pokiaľ ste sa o tom dozvedeli. Ja to predlžujem z tých piatich na desať rokov. A to aj možnože z toho titulu, že tento zákon 220/2004 bude oslavovať desaťročnicu, tak je to aj takto v legislatíve. Tak som povedal, že desať rokov, aby všecky, teda všetky úniky, ktoré by chceli byť a sankcie, ktoré by mohli byť udelené porušovaním tohto zákona, ktorý bol v roku 2004 schválený Národnou radou, aby mohli byť do desať rokov sankcionované a vymáhané.
Hovoríme, že pokladňa je prázdna. Nechcem hovoriť, že chceme celý národ pokutovať. Ale ako pani Košútová hovorí, vlastníctvo zaväzuje. Vlastníctvo zaväzuje a všecko nakladanie s ním si musí vlastník ujasniť vopred, predtým, ako vstúpi do jeho či už vlastníctva, alebo užívacích práv.
Takže to je môj pozmeňujúci návrh, o ktorom by som si dovolil dať zahlasovať osobitne o každom bode, pani spravodajkyňa. Tak ako som to dal aj na výbore, lebo chcem vedieť o každom poslancovi, ako sa stavia ku mne momentálne takto definovaným bodom, ako si váži vlastnícke a užívacie právo na poľnohospodárskej pôde.
Takže, vážení, myslím si, že pokiaľ dáme váhu poľnohospodárskej pôde takú, ako si ju zasluhuje. Pôda je živý organizmus, tú neoklamete. Pôdu neoklamete, vážení! Ani ju neodnesiete nikde. Bude tu, na slovenskej zemi. Takže pokiaľ ju chceme mať a nechať aj ďalším generáciám, aj generáciám, ktoré prídu po nás, aby sme tú sebestačnosť potravinovú zabezpečili, aby sme mali kde sadiť, kde pestovať, tak myslím si, že ochrana poľnohospodárskeho pôdneho fondu by mala byť našou prioritou, aby sme dokázali, že sa vieme k nej správať tak, ako si to zaslúži.
Takže na záver dovoľte, aby som prečítal môj pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fecka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 280).
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I sa za bod 1 vkladá nový bod, ktorý znie: X. V § 3 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
"(2) Odstraňovanie burín na neobrábaných pozemkoch, ako aj všetky ostatné opatrenia na ich odstránenie sa vykonávajú na náklady pôvodcu ich šírenia, ak je známy, inak na náklady štátu."
Doterajšie odseky 2 a 3 sa označujú ako odseky 3 a 4.
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie: Pozmeňujúci a doplňujúci návrh v tomto bode ukladá pôvodcovi šírenia povinnosť odstraňovať buriny na neobrábaných pozemkoch, a to na vlastné náklady. Tým sa dopĺňa všeobecná povinnosť vlastníka, nájomcu a správcu poľnohospodárskej pôdy predchádzať výskytu a šíreniu burín na neobrábaných pozemkoch podľa § 3 ods. 1 písm. b), ak osobitný zákon neustanovuje inak. V prípade, že pôvodca šírenia nebude známy, náklady vynaložené na odstránenie burín uhradí štát.
Zákon v súčasnej dobe takéto ustanovenie neobsahuje. Obdobné ustanovenie však v platnej legislatíve môžeme nájsť napr. v § 7 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, v ktorom je uložená povinnosť vlastníka, nájomcu a správcu pozemku odstraňovať invázne druhy zo svojho pozemku spôsobmi uvedenými vo vykonávacom predpise. Zavedenie povinnosti odstraňovať buriny sa javí ako vhodnejšie na rozdiel od súčasného stavu, kedy orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy môže vlastníkovi alebo užívateľovi (nájomca a správca) pôdy uložiť pokutu za priestupok alebo správny delikt. Uloženie pokuty však nenaplní účel zákona - ochranu poľnohospodárskej pôdy, pretože jej uložením sa nevyrieši aktuálny problém v teréne. Rovnako je obtiažne zabezpečiť požadovaný účinok v prípade, ak sú vlastníci alebo užívatelia poľnohospodárskej pôdy neznámi alebo ak ide o iné špecifické situácie (napr. dediči počas dedičského konania).
2. V čl. I bode 8 v § 9 ods. 5 sa za slovo "sad" vkladá čiarka a slová "vinicu alebo chmeľnicu" a za slovo "sadu" sa vkladá čiarka a slová "vinice alebo chmeľnice".
Odôvodnenie: Vládny návrh zákona sa pri zmene poľnohospodárskeho druhu pozemku navrhuje okrem ovocných sadov doplniť i o vinice a chmeľnice. Aj pri zakladaní viníc a chmeľníc, ako u ovocných sadov, sú zriaďované objekty, ako oplotenie, oporné konštrukcie, závlahové zariadenia a pod, ktoré značným spôsobom zasahujú do poľnohospodárskej pôdy.
3. V čl. I v bode 14 v § 17 ods. 2 písm. b) sa slovo "5 000 m2" nahrádza slovom "500 m2".
Odôvodnenie: Vládnym návrhom zákona sa zavádza väčšia plošná výmera odnímateľnej plochy poľnohospodárskej pôdy v hraniciach zastavaného územia obce podľa § 2 písm. i) z pôvodnej výmery 500 m2 na 5 000 m2. So zmenami vo formulácii ustanovenia možno síce súhlasiť, pokiaľ ide o výmeru, doterajší stav je vyhovujúci a netreba ho meniť.
4. V čl. I sa za bod 16 vkladá nový bod, ktorý znie: X. V § 17 ods. 8 sa na konci pripája táto veta: "Tento zámer vyznačí na základe právoplatného rozhodnutia o trvalom odňatí alebo rozhodnutia o dočasnom odňatí orgán štátnej správy na úseku katastra vo forme poznámky podľa osobitého predpisu10a)..."
Poznámka pod čiarou k odkazu 10a znie: "10a) § 5 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. v znení zákona č. 255/2001 Z. z."
"... a odstráni po jeho realizácii na základe kolaudačného rozhodnutia alebo strate platnosti rozhodnutia o trvalom odňatí alebo rozhodnutia o dočasnom odňatí."
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie: V § 17 ods. 8 sa navrhuje pripojiť citovaná veta, pretože inak je ustanovenie nevykonateľné, a to v prípade, ak vlastník po zmene druhu pozemku zlúči parcely s inými, následne tieto parcely rozdelí a predá novým vlastníkom. Uvedenou zmenou by sa dosiahlo naplnenie účelu ustanovenia, že rozhodnutia o trvalom odňatí a rozhodnutia o dočasnom odňatí sú platné len na odsúhlasený zámer.
5. V čl. I sa za bod 21 vkladá nový bod, ktorý znie: X. V § 23 sa dopĺňa písmeno m), ktoré znie: "m) vedie evidenciu poľnohospodárskej pôdy podľa užívateľov podľa § 24a."
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie: Navrhuje sa legislatívnotechnická úprava týkajúca sa doplnenia kompetencií obvodného pozemkového úradu vo väzbe na doplnený § 24a.
6. V čl. I sa za bod 23 vkladá nový bod, ktorý znie: X. Za § 24 sa vkladá § 24a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 24a
Evidencia poľnohospodárskej pôdy podľa užívateľov.
(1) Orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy na účely zistenia aktuálneho stavu o účastníkoch konania podľa tohto zákona vedie evidenciu poľnohospodárskej pôdy podľa užívateľov.
(2) Užívateľ je povinný orgánu ochrany poľnohospodárskej pôdy predložiť doklady preukazujúce oprávnenie hospodáriť na poľnohospodárskej pôde s identifikáciou dotknutých poľnohospodárskych pozemkov podľa stavu v katastri do 15 dní od vzniku oprávnenia."
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie: Navrhuje sa zaviesť evidencia poľnohospodárskej pôdy podľa užívateľov, pretože v súčasnej dobe takýto druh evidencie, napriek tomu, že je potrebná, absentuje. V minulosti povinnosť viesť evidenciu užívateľov mala správa katastra vo forme evidenčných listov. Pretože žiadny správny orgán nie jej povinný viesť evidenciu užívateľov, nastáva pre pozemkové úrady zložitá situácia v podobe zistenia oprávneného užívateľa, napr. pri kontrole zaburinenosti pozemku, kedy tento úrad ako príslušný správny orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy nemá k dispozícii relevantný doklad, ktorým by bol užívateľ pôdy identifikovaný. Ako vyplýva z praxe pozemkových úradov, takýto doklad by sa založil do spisu ako dôkazná listina.
Práve z dôvodu absencie povinnosti viesť evidenciu nie je v pôsobnosti žiadneho orgánu takýto doklad vydať. Zavedenie evidencie by mohlo pomôcť napr. i obciam ako správcom dane z nehnuteľností, platobnej agentúre a k vyriešeniu sporov medzi agropodnikateľmi, kto je oprávnený užívať danú poľnohospodársku pôdu.
7. V čl. I sa za bod 31 vkladá nový bod, ktorý znie: X. V § 26 ods. 3 písm. a) sa za slovo "odňatí" vkladajú slová "alebo bez stanoviska podľa § 17 ods. 3".
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie: Navrhovaná úprava umožňuje orgánu ochrany poľnohospodárskej pôdy ukladať právnickým osobám alebo fyzickým osobám podnikateľom pokuty, ak bez stanoviska k pripravovanému zámeru na poľnohospodárskej pôde neoprávnene a v rozpore s týmto zákonom zaberú poľnohospodársku pôdu na nepoľnohospodársky účel. Reaguje tak na prípady, v ktorých nie je potrebné vydať rozhodnutie o odňatí (§ 17 ods. 2) a právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ by tak bez vydaného stanoviska mohli zastavať poľnohospodársku plochu v hraniciach zastavaného územia obce o veľkosti záberu napríklad 499 metrov štvorcových bez akejkoľvek sankcie, pretože pokuta za správny delikt podľa § 26 ods. 3 písm. a) sa neukladá len pre prípad absencie rozhodnutia o odňatí.
8. V čl. I sa za bod 31 vkladá nový bod, ktorý znie: X. V § 26 ods. 6 sa slovo "piatich" nahrádza slovom "desiatich".
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie: Navrhuje sa predĺžiť objektívna premlčacia lehota z pôvodných piatich rokov na desať rokov odo dňa, kedy k porušeniu povinnosti došlo, za ktorú sa pokuta ukladá. Predĺženie lehoty umožní orgánu ochrany poľnohospodárskej pôdy sankcionovať právnické osoby alebo fyzické osoby podnikateľov v dlhšom časovom horizonte, čo v praxi nie je v súčasnej dobe dobre možné, najmä z dôvodu zistenia porušenia až po uplynutí päťročnej lehoty.
To je môj pozmeňujúci návrh, takže, vážení kolegovia, ja ho odovzdávam pani spravodajkyni.
A, vážení kolegovia, myslím, že pôda, nepozná politické tričko, pôda by mala byť nás všetkých Slovákov, všetkých našich občanov a mali by sme jej vzdať príslušnú úctu.
A preto nech nevyhráva na poľnohospodárskej pôde ekonomický lobing na iné využívanie, ako na to základné, ktoré má, a to je tá obživa pre národ. Pretože tvrdím, na Slovensku máme stovky a tisíce možno aj hektárov pôdy, ktorá je iným spôsobom devastovaná a je možná a vhodná na to iné využitie. Nevyužívame tú najlepšiu, pretože berieme od našich úst poživeň, ktorú ďalšia generácia by si nemusela vedieť potom dorobiť a nemali by sme doslova čo jesť.
Ďakujem pekne, že ste ma vypočuli.