14. schôdza

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, zákon o ochrane pôdneho fondu a ochrana pôdneho fondu je jedna z najvážnejších vecí, čo sa týka samotnej podstavy poľnohospodárstva, myslím si, že bytia ľudstva. Ak zoberieme nerastné suroviny, ktorým hovoríme, že sú vyčerpateľné a že ich čerpáme zo zeme, ako sú fosílne palivá a ďalšie drahé kovy, tak presne nevieme, koľko ich vo svete, koľko ich v zemi je. Stále sa nachádzajú nové náleziská ropy, nové náleziská zlata, rudy a tak ďalej. Ale takisto vieme, že raz tie zásoby dôjdu a že niekedy v budúcnosti už nenájde sa nič nové a jednoducho raz ich ľudstvo minie a dovtedy sa musí ľudstvo prispôsobiť a nájsť inú formu existencie, napríklad namiesto fosílnych palív nájsť iné alternatívy.
A čo sa týka pôdy, tak presne vieme, koľko pôdy máme. Presne ju máme zmeranú, presne je spočítaná a vieme so stopercentnou istotou, že nikdy neobjavíme ani jeden ár pôdy viacej. A preto je, preto je veľmi dôležité venovať ochrane pôdy obrovskú pozornosť a preto aj tento zákon, ktorý tuná je, aj keď sme boli svedkami v minulosti v tejto snemovni, keď sme nechali developerom, aby si mohli popremieňať kvalitnú poľnohospodársku pôdu na zastavané územia. A mohli sa stavať na Podunajskej nížine, na Žitnom ostrove nové doslova obce a nové dediny na tzv. zelenej lúke, aby sme zastavali Trnavskú tabuľu logistickými centrami, hej, aby sme na najkvalitnejšej pôde v Žiline postavili Kiu, ktorú tu potrebujeme, ale myslím si, že sú aj iné možnosti a že tu máme obrovské množstvo šedých zón, obrovské množstvo aj poľnohospodárskych fariem, ktoré sú už dneska nevyužívané a jednoducho bolo možné ich znovu revitalizovať práve cez využitie na priemyselnú zónu. A to je aj zmyslom toho, aby sme zdražili záber kvalitnej pôdy, aby ten, čo chce tú pôdy využívať napriek tomu, tak musí odviesť nejaké prostriedky štátu, aby tie prostriedky štát mohol použiť na zúrodnenie tej menej kvalitnej pôdy. Toto má zmysel pri všetkom tom úsilí o ochrane pôdy. Lebo musíme si uvedomiť, že pôda musí uživiť nielen nás, ale musí uživiť aj ďalšie generácie našich potomkov a jednoducho nám nepoďakujú za to, ak túto pôdu im necháme zdevastovanú, zastavanú a vytvoríme ďalšie šedé zóny, keď za pár rokov sa opustia logistické centrá a vzniknú z toho nové ruiny a budeme stavať nové logistické centrá na novej pôde.
Musím povedať, že v tomto sa najmä pravicové vlády postavili k pôde ako barbari. Nehnevajte sa na mňa, ale takéto devastovanie ornej kvalitnej pôdy, čo sme spôsobili na Slovensku, to je úplné barbarstvo. Ako poľnohospodár hovorím, sa nám čuduje celý svet. Ja som mal možnosť sprevádzať veľa zahraničných návštev z vyspelého sveta, a keď videli, ako sa my správame k pôde, tak to nemohli pochopiť. Nedokázali pochopiť, čo nás k tomu vedie, takýmto tempom zaberať najkvalitnejšiu pôdu, ktorú na Slovensku máme a ktorá nám bude chýbať, ktorá bude chýbať našim potomkom a budú sa pýtať. Možno my tu už nebudeme, budú sa pýtať, alebo v starobe sa nás budú pýtať, čo ste robili, keď ste toto pripustili? Čo ste urobili pre to, aby ste zamedzili tomuto a ako ste sa správali?
Čiže k tomu zákonu viacej nejdem hovoriť. Myslím si, že je to úplne jasné, pán minister možno ešte v záverečnom slove čosi povie, ale je treba urobiť všetky možné kroky k tomu, aby sme pôdu na Slovensku chránili.
A odpoviem ešte na poznámku pána Kuffu, keď hovoril, že prečo zaberajú pôdu cudzinci. Nuž, sme v Európskej únii a v rámci prístupových rokovaní sme si vyjednali, vylobovali 10-ročné prechodné obdobie, keď sme si mohli pôdu chrániť, aby sa prednostne k nej dostali poľnohospodári na Slovenku alebo ľudia, ktorí pôdu obrábajú na Slovensku. Tak ako to robia Česi, veľmi efektívne to robia Česi a pred tým ukončením 10-ročného obdobia veľmi intenzívne predávali štátnu pôdu a pôdu neznámych vlastníkov práve pre svojich farmárov presne daným režimom tak, aby čo najmenej pôdy skončilo v zahraničných rukách.
Čo sme urobili my na Slovensku? No, poznáme novelu devízového zákona, keď ešte dávno platilo to, že sme v ochrannej dobe, v tzv. ochrannej dobe, keď pán Mikloš presadil to, aby cudzinci mohli nakupovať pôdu neznámych vlastníkov pri splnení primitívnych podmienok. To znamená, že mali prechodné, prechodné bydlisko na území Slovenka alebo tri roky na tej pôde hospodária. To znamená, že ak pôdu mali prenajatú, spravili si prechodné bydlisko u babky Pôstkovej, tak tým pádom pôdu mohli nakupovať.
Ale toto nebol ten hlavný dôvod úniku slovenskej pôdy do zahraničných rúk. Hlavný dôvod bol, že sme nezamedzili právnickým osobám nadobúdať pôdu. Tak ako to efektívne urobili v Maďarskej republike, kde si oveľa efektívnejšie chránia svoju pôdu pre svojich farmárov, pre svojich ľudí a pre výživu svojho národa. A toto je ten hlavný únik, keď na Slovensku sú stovky, stovky spoločností, kde zahraniční investori nakupujú vo veľkom pôdu. A ako poľnohospodár musím povedať, že chvalabohu, že tú pôdu máme tak silne rozdrobenú, aj keď to je veľký problém pre existenciu v ekonomike, ale nebyť tak silne rozdrobenej pôdy na Slovensku, ako ju máme, a pri vytvorení týchto podmienok nulovej ochrany slovenskej pôdy na Slovensku, si dovolím povedať, že nemáme žiadnu slovenskú pôdu v slovenských rukách. Máme ju len v zahraničných, zahraničných rukách. A dovolím si povedať, pôdu, ktorú nevlastníme, sme bezzemkami vo vlastnej krajine.
Takže, ctené dámy a páni, je to jedno, z akého politického spektra ste, budem skutočne rád, ak sa budeme stavať k ochrane pôdy tak, ako si táto krajina zaslúži, ako aj naše generácie budúce to od nás očakávajú.
K čl. II ja by som chcel predsa len predložiť jeden pozmeňovací návrh, ktorý je otvorený v čl. II a týka sa určitej časti, kde nastávajú spory pri dedení určitých podielov alebo pri nadobúdaní určitých podielov spoluvlastníkov určitých parciel.
Zákon č. 180/1995 o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníckych pozemkov prijal v § 23 ustanovenie, ktorým vlastne chce zamedziť, aby sme drobili tak rozdrobenú pôdu na Slovensku, kde stanovil hranice 2 000 štvorcových metrov pre poľnohospodársku pôdu a 5 000 štvorcovým metrov pre ornú pôdu. Samozrejme, že zákonodarca mal na mysli, aby sme nedrobili parcely. Parcela X, ktorá má 200 štvorcových metrov, aby sme ju nerozdrobili pri dedení na dve parcely po 100 štvorcových metrov, ale aby zostala minimálne tak veľká alebo väčšia pri sceľovaní. Stáva sa ale v praxi, že niektorí notári neuznávajú, ak sú povedzme traja vlastníci - traja súrodenci - jednej parcely povedzme 300 štvorcových metrov. To znamená, každý je vlastníkom jednej tretiny po 100 štvorcových metrov. A jeden tento súrodenec buď zomrie, alebo chce pôdu dať svojim súrodencom, aby ju mohol rovnomerne rozpísať na svojich dvoch zostávajúcich súrodencov, kde by sa stalo, že každý by mal jednu polovicu tých 300 štvorcových metrov. To znamená, že parcela by sa nedelila, zostáva stále 300 štvorcových metrov, ale jeden by mal jednu polovicu, druhý by mal druhú polovicu, to znamená 150 a 150 štvorcových metrov. Čiže tretí podiel by zanikol a tých 100 štvorcových metrov by bolo rozpísaných na dvoch súrodencov.
Keďže je k tomuto aj nález Ústavného súdu č. III ÚS154/2010-44, ktorý o tomto hovorí, a napriek tomu nastáva v praxi to, že niektorí notári to uznávajú, niektorí to neuznávajú. Dovolil som si pripraviť doplňujúci, pozmeňujúci návrh k tomuto zákonu tak, aby pri takomto dedení a takomto delení bolo možné aj tie podiely rozpísať na existujúcich spoluvlastníkov. To znamená, že bude sa znižovať počet spoluvlastníkov, ale parcela, aj keď nemá 2 000 štvorcových metrov, sa deliť nebude, zostane v celosti.
Preto mi dovoľte predložiť doplňujúci návrh poslanca Mariana Záhumenského k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. v znení zákona o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 280).
V čl. II sa doterajší bod označuje ako 2 a dopĺňa sa novým bodom 1, ktorý znie: 1. V § 24 ods. 1 sa na konci pripája veta: "To neplatí, ak sa podiel v pozemku spoluvlastníka zvyšuje iným podielom alebo časťou podielu v tom istom pozemku a vlastníctvo prevádzaného podielu zanikne."
Odôvodnenie: Ak sa nezvyšuje počet spoluvlastníkov pozemku, ale ide o prerozdelenie veľkosti podielov, pričom spravidla dochádza k navyšovaniu podielu spoluvlastníka, nie je možné považovať takúto zmenu za drobenie. Ide o prípady, ak spoluvlastník predal svoj celý podiel pozemku ostatným spoluvlastníkom alebo niektorým spoluvlastníkom v tom istom pozemku, alebo došlo k dedeniu, pričom dedičia už podiel pozemku vlastnia. To neplatí, ak by išlo o nového vlastníka, ktorý podiel pozemku nevlastní, alebo by išlo o prevod časti podielu, keď zvyšná časť ostane spoluvlastníkom z pôvodného spoluvlastníka. Návrh odstraňuje aplikačné problémy v praxi a reaguje aj na návrh Ústavného súdu Slovenskej republiky č. III ÚS154/2010-44.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami... (Reakcia rečníka.)

Ešte... Pani predsedajúca, prepáčte, ešte ak môžem len upresniť. Bol rozdaný pozmeňujúci návrh, ktorý nemá označenie 2, tento pozmeňujúci návrh sťahujem. Došlo tam k určitej legislatívnej chybe a bol rozdaný druhý pozmeňovací návrh, ktorý má v rohu rímsku dvojku, tak, prosím, tento pozmeňujúci návrh je platný.
Ďakujem pekne.

Áno, dobre, ako upresnil pán poslanec. Takže budeme hlasovať potom a prednesený bol pozmeňujúci návrh označený v pravom rohu rímskou dvojkou.
Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami páni poslanci Fecko, Gál a Kuffa. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán predseda výboru Fecko.

Ďakujem pekne. Pán kolega, myslím, že dobré vystúpenie, v ktorom v mnohých veciach s tebou môžem len súhlasiť. Áno, hovorím tiež, urobme niečo s tým, aby sme tú zábranu a ochranu nášho vlastníctva aj zákonným spôsobom zabezpečili, lebo aj mne sa dostávajú do uší rôzne hlášky. Teraz napríklad je veľké eldorádo v Rumunsku, kde sa Rumunsko, tá niva tam vykupuje, Dunaja, a ostatné. Takže je to dosť na zváženie.
A ako si povedal, že vlastne to rozdrobenie bráni nákupu. No, platí to, že každé zlo je na niečo dobré, ale myslím si, že takáto situácia nemôže byť donekonečna. My musíme urobiť s tým poriadok, ale aby to malo hlavu a pätu.
No a keď si povedal, že čo sme robili, ak sa opýtajú naši potomkovia, ktorí prídu po nás, keď bolo treba ochrániť tú pôdu, aby sme neboli v nájme vo vlastnom na slovenskej zemi? No tak ja hovorím jediné, ako vy hovoríte všetci tu, že nebola politická vôľa, lebo opozícia neguje koalíciu, koalícia neguje opozíciu a nejde nám o vec. A nejde nám o dobrú vec. Lebo tak ste za 20 rokov vyštrngali, že opozícia nemôže hlasovať s koalíciou! Prečo? A naopak. Prečo? - sa pýtam ja obyčajný človek, poslanec za Obyčajných ľudí.
Ďakujem.

Pán poslanec Gál, nech sa páči.

Ďakujem. Také tri poznámky mám.
Prvá. Nie sme žiadni barbari. Ja som bol súčasťou tiež pravicovej vlády, žiadne barbarstvá sme nerobili. V mojom okolí, v mojom regióne najčudnejšie vyňatia, pán poslanec, boli práve v čase, keď bola prvá Ficova vláda. To dobre viete.
Rozdrobená pôda. Tu s vami súhlasím, že nás zachránila pred výkupom pôdy právnickými osobami, ktorí majú zahraničných vlastníkov, práve to, že oni niektorí nevedia si predstaviť, že aké slížiky máme od čias Márie Terézie. To nás zachránilo, ale zároveň to nám zabránilo aj v tom, aby sme v tom rozhodnom období vedeli vykupovať našincami tú pôdu, lebo borili sa s tými istými problémami. V 90. rokoch tú pôdu ešte mohli vykúpiť naše spoločnosti, naše družstvá, naše spoločnosti, naši roľníci. Mali na to aj kapitál, len tiež sa borili s týmito problémami. Čiže to sceľovanie pôdy skôr či neskôr budeme musieť spraviť. A treba sa pripraviť na to, aby sme nejako vedeli uhrať to predovšetkým našim farmárom.
A po tretie ochrana pôdy. Treba už pánovi ministrovi, na výbore som povedal, že, áno, je to veľmi dôležité. Ale tuto máme ešte jednu úlohu - remízky. Viete, o čom hovorím. Je veľmi dôležité, aby sme pri tomto zákone mysleli aj na to, že zmizli z našich plôch remízky, ktorá je životne dôležitá pre zver. Sceľovali sme pôdy, máme intenzívnu poľnohospodársku výrobu a remízky... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Kuffa, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Ja len tak krátko. No, naozaj to zaberanie najkvalitnejšej poľnohospodárskej pôdy na Slovensku, je to zjavné za tých posledných 20 rokov dozadu, by som to tak povedal, nebudem to hovoriť, kto je na vine alebo jak. My všetci sme na vine tomu, lebo tá Trnavská tabuľa alebo tá Podunajská nížina, kde je vysoko úrodná pôda, aby sa tu stavali logistické centrá, výrobné haly na takejto ploche, no je to veľmi na zváženie. Máme, naozaj, to Slovensko je tak členité, tak fascinujúce, tak aj hovorím, tak v podstate sú tu lokality a je tu pôda, ktorá má nízku bonitu, kde by bolo vhodné, aj tieto firmy aby vznikali a možno aj logistické centrá a výrobné haly, kde by sme zároveň mohli riešiť aj zamestnanosť v chudobných regiónoch a zase na druhej strane chránili by sme si vzácnu pôdu.
Naozaj, myslím si, že naši poľnohospodári, chcem im aj touto cestou poďakovať, ešte stále dokážu vyprodukovať veľmi kvalitné výrobky. Skutočne, ja si myslím, že my sme schopní konkurovať aj svetu. Možno Francúzi a Nemci by ich predávali ako biopotraviny, tie, ktoré ako dopestujú. Myslím si, že to Slovensko ešte stále je dobré, čo sa týka poľnohospodárskej výroby.
Ďakujem pekne.

S reakciou pán poslanec Záhumenský, nech sa páči.