15. schôdza

Pán predseda, ďakujem. Ja som sa hlásil ešte počas tej 14. schôdze, ale ste ma nezapli, tak som nemohol ako reagovať.
Ale chcem to predchádzajúce hlasovanie označiť za zmätočné, nakoľko aj spravodajca odišiel od toho rečníckeho pultu, mňa to pomýlilo, naozaj, aj pri tom hlasovaní, ktoré tuná prebehlo, to č. 206, žiadam kvôli zápisu, ja som chcel hlasovať za tento zákon, hej. Poprosím, aby to bolo takto aj zaznamenané, aj zapísané.

Podobne. Žiaľ, učím sa stále. Takže žiadal by som hlasovanie "za" v poslednom hlasovaní. Ďakujem.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som využil svoje právo predsedu Národnej rady a vystúpil ešte pred tým, ako navrhovatelia uvedú tento návrh, aj preto, že pred necelými dvoma rokmi som vtedy ako predseda najsilnejšieho opozičného klubu SMER-u – sociálnej demokracie, ktorý vtedy disponoval 62 hlasmi, trávil tu na tomto mieste desiatky a desiatky minút a snažil som sa vtedy z pohľadu opozície požiadať vtedajšiu vládnu moc tých istých ľudí, ktorí dnes podávajú tento politicky nezmyselný návrh na obžalobu pána prezidenta, aby jednoducho rešpektovali ústavu, aby rešpektovali možné riziká vyplývajúce z násilného nekomunikovaného a politicky orientovaného rozhodovania a zmien či už v zákone o rokovacom poriadku, alebo potom aj v spôsobe voľby, a najmä úpravu súvisiacich noriem, ako bol volebný poriadok.
Dámy a páni, vôbec ma neteší, že tu dnes musím stáť, a zhrniem to do veľmi jednoduchého politického posolstva: Toto sa nemalo stať. Je to politický zásah do fungovania nášho, ešte stále krehkého a krátko budovaného, demokratického systému, ktorý paradoxne narúša a zasahuje všetkých nás, ktorí dnes pre občanov na Slovensku reprezentujeme moc alebo názorovú opozíciu a rozmanitosť.
Chcem, aby sme si dnes pripomenuli, pretože je niekedy lepšie trikrát počuť a vidieť to, čo sa dialo pred necelými dvoma rokmi počas vlády tých, ktorí dnes podávajú politicky, ale aj ústavnoprávne nezmyselný návrh na žalobu na pána prezidenta. Tých istých, ktorí dnes kričia hlasno o obhajobe demokracie, tých istých, ktorí nemali v tom období žiadny problém zlomiť všetko to, čo sa krehko za uplynulé roky budovalo.
Vôbec by som sa tomu nečudoval, a je to možno také symbolické, ak je pravdou, že predkladateľom je pán poslanec Poliačik, tomu by som ešte rozumel a stranám ako SaS, ako pán Sulík, ktorý vtedy účinkoval v hlavnej úlohe tohto paškvilu a tejto frašky, a o chvíľu to uvidíte, to je fajn. Ale vy, predstavitelia štandardných politických strán, ľudia, ktorí ste sa významným spôsobom podieľali na budovaní Slovenska, aj prosperity, aj politického systému, že ste sa nechali natiahnuť do takéhoto aktu, tomu nerozumiem. A ak naozaj tým hlavným hovorcom má byť človek, ktorý obhajuje heroín a používanie drog, je to hanba! (Potlesk.)
Nuž ale poďme si pripomenúť, čo sa tu dialo, a tá moja ambícia nebude vôbec robiť siahodlhé ústavnoprávne analýzy, to prenechám renomovaným právnikom, ale pokúsim sa rozdeliť celú tú tému na dve základné oblasti, pretože tak boli aj vami naexponované. Tá jedna je výrazne politická alebo politizujúca a tá druhá, bohužiaľ, vážne ústavnoprávna, ako keby len vytvárala dojem. Ale na to sme si zvykli aj pred dvoma rokmi, keď ste pána Čentéša vraj legitímne a demokraticky zvolili. (Reakcie z pléna.)
Takže poďme najprv si pripomenúť, čo sa dialo v Národnej rade vtedy, keď tento problém vznikol. Poprosím techniku.

(Inštalovanie audiovizuálnej prezentácie. Reakcie z pléna vyjadrujúce nesúhlas s prezentáciou.)

Páni, veď to je archív, to nie je nahraté v štúdiu Universal, to bolo tu v tejto Národnej rade. (Reakcie z pléna.) Poprosím, poprosím vás. Poprosím.

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Páni poslanci, prosím vás pekne, vystupuje predseda Národnej rady, poprosím, zachovajte pokoj. (Ruch v sále.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Páni, ale prečo ste takí nervózni? Veď kľud. Páni poslanci, to sú archívy Národnej rady. (Veľký ruch v sále.) Poprosím. (Reakcie z pléna.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Tak. Nie.

Paška, Pavol, predseda NR SR
Poprosím o zvuk, pretože ten je veľmi dôležitý. (Zastavenie prezentácie. Sústavné reakcie z pléna a pískanie v sále.) Poprosím aj médiá na balkóne, pretože je veľmi dôležité zohľadniť aj tento prístup. Aj pred dvomi rokmi,... (Reakcie z pléna.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Nie. Nie.

Paška, Pavol, predseda NR SR
... ako dnes pri tejto téme, zohrávali médiá veľmi významnú úlohu.

Laššáková, Jana podpredsedníčka NR SR
Páni poslanci, poprosím vás, zachovajte pokoj! (Reakcie z pléna, veľký hluk v sále.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Keď tak... (reakcie z pléna) ... takisto...

Laššáková, Jana podpredsedníčka NR SR
Nie. Pán, pán Hrnčiar...

Paška, Pavol, predseda NR SR
... ako pred dvoma rokmi, chcem len, aby sme dostali na misku váh spravodlivosti názor. A názory tu odznievali a bude asi veľmi dobré si ich vypočuť, pretože chcem dospieť k tomu, o čom som hovoril a čo je podstatou politickej, ale aj ústavnoprávnej nezmyselnosti tohto návrhu. (Sústavný ruch v sále.)
Je veľmi dôležité si uvedomiť, v akej atmosfére prebiehala tzv. regulárna voľba kandidáta na post generálneho prokurátora Slovenskej republiky. (Stíchnutie ruchu v sále.) Netreba snáď opakovať, že v rámci vtedajšej vládnej moci a koalície od samého počiatku prebiehalo množstvo konfliktov, že napätie, osobná animozita lídrov a rôzne šarvátky znervózňovali ľudí, ale to vyriešili predčasné voľby, chvalabohu, v júni 2012. Ale je dôležité si uvedomiť, a poviem aj prečo a prečo chcem, aby odzneli a boli odprezentované tieto zábery z archívu Národnej rady, akým spôsobom vtedajší predseda Národnej rady, ktorý nebol schopný zvládnuť ani len elementárne procedúry vedenia schôdze Národnej rady, nemal problém manipulovať nielen s jednou, ale so všetkými tzv. tajnými voľbami, ktoré vtedy prebiehali. (Reakcie z pléna.)
Určite si to, dámy a páni, pamätáte, ako voľba najprv zdesene vyniesla skoro zvolenie iného kandidáta, ako bol vládny kandidát.
Určite si pamätáte, ako v ďalšej voľbe už zúfalo sa hľadal tzv. Radičovej kód, ako by sa jednotlivé poslanecké kluby vtedajšej moci mohli skontrolovať.
Určite si pamätáte, ako sa dokonca chválili niektorí predstavitelia vtedajších vládnych klubov, ako si fotia a kontrolujú jednotlivé hlasovacie lístky.
Určite si pamätáte na tlak a vyhlásenia premiérky, vtedajšej, pani Radičovej.
A aj preto je dobré, aby sme sa na úvod oboznámili, akým spôsobom pred tými dvoma rokmi Národná rada bola vedená a aký chaos panoval v tejto Národnej rade.
Je to dôležité aj preto, že podstatou, ešte raz zopakujem, tohto politicky aj ústavnoprávne nezmyselného aktu, ktorý sa tu má dnes prerokovávať, je obžaloba prezidenta z toho, že vraj úmyselne porušil ústavu, ak nevymenoval vtedy vraj údajne právoplatne zvoleného kandidáta pána Dr. Čentéša. (Opäť ruch v sále.)
Tieto archívne zábery nie sú o ničom inom, len o tom, ako nezmyselne ste pristupovali k tejto voľbe a ako ste nebrali do úvahy opozíciu. To ešte beriem, to jednoducho tak je. Ale že ste nebrali do úvahy možné ústavnoprávne následky a dôsledky, na ktoré sme upozorňovali a ktoré sa nám dnes vracajú ako bumerang. A je úplne jedno, koho po tom zátylku trafí, a tak ako som povedal na úvod, budete to najmä vy, ktorí ste vtedy niesli zodpovednosť za túto zmanipulovanú voľbu. A manipulácia voľby je jeden z dôvodov, pre ktorý pán prezident kandidáta nezvolil.
Chcel by som rozdeliť ešte túto rovinu na dve časti, ktoré zdanlivo spolu nesúvisia, pretože jeden z tých dôvodov, o ktoré sa pán prezident Ivan Gašparovič opiera na základe aj nálezu Ústavného súdu, ktorý mu dal možnosť, ak sú naplnené podmienky, aj nevymenovať Národnou radou navrhnutého kandidáta, bola otázka dôveryhodnosti navrhnutého kandidáta. A tu, čuduj sa svete, médiá už ani nespomínam, tie zúfalo hľadajú snahu, ako vám zase podporiť tento váš politický a ústavnoprávne nezmyselný návrh, nechcú o tom nič hovoriť. (Reakcie z pléna.)
Jedna z vecí, ktorá ale úplne súvisí, je práve postoj, názory a vzťah navrhnutého kandidáta a to, akým spôsobom sa stal politicky manipulovateľný počas niekoľkých opakovaných a nových volieb a akým spôsobom dal výraznú mieru svojej osobnej nedôveryhodnosti.
My, a dúfam, že si to všetci dobre pamätáte, sme nechceli nič iné, len sme chceli a volali sme po normálnej, dôstojnej a nespochybniteľnej voľbe. Tu z tohto miesta som povedal, ak si to dobre pamätám, doslovne, vážení kolegovia vtedajšej moci, nechceme nič iné, my rešpektujeme, máte moc, máte väčšinu, prečo potrebujeme v piatok poobede zrazu na mimoriadnej schôdzi voliť kandidáta, ktorého ste neboli schopní zvoliť sedem mesiacov, keď Ústavný súd dal nález a žiadal Národnú radu, aby nevolila. Vaše... (Reakcia z pléna.) Nie. Vaše stanovisko bolo, že nie je ešte účinný takýto nález.
Jednoducho aj z týchto dôvodov navrhovaný kandidát, ktorého sme vyzývali, aby počkal, aby sa rozhodlo, a znovu opakujem, povedali sme, nič nechceme, korektnú voľbu, máte moc, máte väčšinu, zvoľte niekoho, zvoľte aj pána Dr. Čentéša, počkajme. Takto som dvíhal prst a sľuboval som, že 62 poslancov vtedajšieho opozičného klubu SMER-u – sociálnej demokracie zahlasuje za novelu rokovacieho poriadku na normálnej schôdzi a na základe tejto legitímnej zmeny sa upravia procedúry. Vykoná sa normálna voľba a koho si zvolíte, toho si zvolíte. Nie. V chaose, v lámaní demokracie a lámaní všetkých zaužívaných nielen zvykov, ale aj predpisov, ktoré tu platili roky, ste urobili to, čo ste urobili, a dnes nesieme všetci následky.
A preto je pre mňa neuveriteľne čudné, že máte tú odvahu vy, ktorí ste zodpovední za tento ústavnoprávny chaos, a máte tú odvahu prísť s návrhom na obžalobu pána prezidenta.
Ja nie som právnik, ale znovu otázka, ktorú som kládol aj vtedy aj pánovi Dr. Čentéšovi, ktorého som žiadal, že ak je výkonný prokurátor, ktorý musí plniť v zmysle zákona o prokuratúre určité kritériá a má ambíciu byť na čele tak vážneho monokratického orgánu a inštitúcie, ako je prokuratúra, Generálna prokuratúra, a musí spĺňať tieto kritériá, nech, tak ako aj iný kandidát, pri tomto chaose (stíšené zaznenie zvuku z prezentácie) stiahne svoju kandidatúru a počká na rozhodnutie Ústavného súdu. Takisto ako my už od marca alebo od apríla minulého roku veľmi jasne čakáme na rozhodnutie Ústavného súdu. A veľmi jasne som to povedal aj ja, keď som vypísal termín na podávanie kandidátov, že neprebehne voľba, pokiaľ nebude jednoznačné stanovisko Ústavného súdu.
Ako to, dámy a páni, ak len trošku rešpektujete Ústavný súd, že podávate túto obžalobu bez toho, aby ste počkali na definitívny nález Ústavného súdu, či naozaj pán prezident pochybil z pohľadu ústavy, alebo mal právo na akt, ktorý urobil? Čo tak zase potrebujete, tak ako vtedy v piatok poobede o 12.00 na mimoriadnej schôdzi v roku 2011, čo, aké politické divadlo to tu hráte? Aký máte vzťah k ústavnosti? Žiadny. Žiadny! (Potlesk.) A vy máte odvahu nás (pokračovanie potlesku), nás atakovať a osočovať, že si nectíme Ústavný súd?!
Je verejným tajomstvom aj v tých situáciách, ktoré sa dejú ohľadne tohto problému, že sa niektorí poslanci, aj pán Lipšic, ktorý sa usmieva, aj iní, stretávajú v Košiciach s tzv. spriaznenými (veľmi hlasné zaznenie zvuku z prezentácie), s tzv. spriaznenými (reakcie z pléna), s tzv. spriaznenými a dobrými ústavnými sudcami a hľadá sa dobré pre vás politické riešenie. Tak ako bolo politickým riešením aj voľba v piatok poobede pri nerešpektovaní predbežného opatrenia Ústavného súdu, ktoré bolo všeobecne známe.
Dámy a páni, ešte raz k osobe pána kandidáta. Nikdy ako osoba, ako meno v tom období nebol objektom z našej strany, vtedajšej opozície, akýchkoľvek atakov a akéhokoľvek spochybnenia. Práve naopak. Hovorili sme, áno, pán Dr. Čentéš je známa osoba z Generálnej prokuratúry, je to docent, ktorý má svoje renomé, hlavne v oblasti teórie. Nikdy sme nespochybňovali osobu pána Dr. Čentéša a jeho meno. Vždy sme spochybňovali spôsob, akým ste ho nelegitímnym spôsobom zvolili.
Dnes poviem, že som zmenil názor, a aj preto, že pán Dr. Čentéš nielen vtedy nenašiel v sebe nielen prokurátorskú a právnu česť a zúčastnil sa tohto paškvilu a tejto manipulácie, ale že ďalej rozčeruje vody a ďalej vnáša zbytočnú traumu do tohto problému, ktorý je výrazne a výlučne ústavnoprávny. Nie je to len môj názor. Ak si pozriete médiá, nie jeden a nie dvaja renomovaní ústavní právnici veľmi jednoznačne povedali, že tým úplne najlepším riešením, pretože možnosť výkladov a toho, čo nás ešte čaká, nevieme, by bolo, keby práve tento vami politicky navrhnutý a manipulovateľný a nelegitímne zvolený kandidát sám (reakcie z pléna), sám, rešpektujúc ústavnosť a právnosť, povedal:... (Ruch v sále.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Páni poslanci, poprosím vás o pokoj.

Paška, Pavol, predseda NR SR
... Počkám na rozhodnutie Ústavného súdu alebo sťahujem sa. A povieme, Národná rada, aby sme sa zbavili tejto traumy, poďme zvoliť riadnym, nespochybniteľným spôsobom kandidáta na post generálneho prokurátora Slovenskej republiky. A ak ho pán prezident vymenuje, budeme ho rešpektovať.
Vy veľmi dobre viete, a hovorím teraz najmä opäť a obraciam sa k ľuďom, ktorí v slovenskej politike aj niečo znamenajú a aj niečo dokázali a boli na významných aj exekutívnych postoch, že vždy tu bola ponuka na dialóg, tak ako v predchádzajúcich obdobiach, keď sa volil generálny prokurátor. Hľadali sme človeka tak, aby jednoducho bol nespochybniteľným kandidátom Národnej rady a aby bol zvolený tak, aby žiadny, nielen pán prezident Ivan Gašparovič, ale nikto ani po ňom nikdy nemal žiadny problém s tým, či ho vymenuje, alebo nevymenuje.
Ešte jedna veľmi dôležitá vec, ktorá už aj vo vašich reakciách cítiť a zaznieva, a to je vaše tvrdenie, že vraj Ústavný súd Slovenskej republiky skonštatoval, že voľba bola v poriadku. Nuž, dámy a páni, a ja vám to kľudne dám všetko k dispozícii. Mám urobenú analýzu všetkých konaní, všetkých podaní a všetkých rozhodnutí od predbežných až po rozhodnutia v merite veci a faktom je, nikdy ani jedno sa totižto ani nezaoberalo takouto problematikou, pretože takéto podanie nikdy ani nebolo. Tobôž Ústavný súd ani nemal prečo a ako skonštatovať, že tento spôsob voľby bol v poriadku.
Jediné konštatovanie, ktorý sa potom nazýva tzv. Sulíkov právny paradox, je, že vo veci ústavnoprávneho komfortu alebo k ústavnoprávnemu komfortu sa dospelo protiprávnym konaním. To som nevymyslel ja, dámy a páni. To sú výklady Ústavného súdu.
Takže nezavádzajte ani vy, poprosím aj médiá, aby nezavádzali ľudí na Slovensku týmito názormi a tvrdeniami, že vraj všetko bolo v poriadku. No nebolo. Nič nebolo v poriadku. A sme tak, ako tomu bolo v júni 2011, v stave právnej neistoty, za ktorú nesiete zodpovednosť vy. (Potlesk.)
A vy máme dnes tú drzosť obžalovať pána prezidenta, ktorý na základe nálezu Ústavného súdu legitímne využil svoje ústavné právo a nevymenoval zvoleného kandidáta, vami zvoleného kandidáta, podotýkam, za generálneho prokurátora.
Je škoda naozaj... Môžeme? Poprosím, pretože je to veľmi dôležité, už sa to snáď podarí.

(Audiovizuálna prezentácia sekvencií na obrazovkách v rokovacej sále.)
„Sulík, Richard, predseda NR SR: Ideme teraz hlasovať o tom, že budeme rokovať až do skončenia schôdze. (Smiech v sále.) Prosím, hlasujte teraz. Samozrejme, že budeme rokovať dnes do skončenia schôdze. (Reakcie z pléna.) Nepretržite, a nielen dnes.
(Hlasovanie.) Z prítomných 79 poslancov hlasovalo 74 za.
Čiže dohodli sme sa, že budeme rokovať dovtedy, dokedy schôdza neskončí.
Prosím, hlasujte teraz o tom, že budeme hlasovať po skončení rozpravy o každom bode ihneď.
(Hlasovanie.) Prítomných 77 poslancov, hlasovalo 75 za a 2 nehlasovali.
Dohodli sme sa na tom, že budeme hlasovať po skončení rozpravy ku každému bodu.“
„Fico, Robert, podpredseda NR SR: Hlasovali sme o hlúposti, o nezmysle. Chápem, že ste aj unavený, aj nervózny a riadite schôdzu, ako riadite. Dali ste hlasovať o procedurálnom návrhu, aby sa rokovalo do skončenia schôdze. Vždy sa rokuje do skončenia schôdze, to je celkom pochopiteľné. (Smiech v sále a potlesk.) Takže vás poprosím, keby ste ešte raz, lebo to máte už vo vašom klube aj dosť obvyklé, dali návrh procedurálny a ešte raz sa hlasovalo o tom, čo chcete dosiahnuť, lebo ste hlasovali o nezmysle. Ďakujem pekne.“
„Madej, Róbert, poslanec NR SR: Podľa § 22 zákona o rokovacom poriadku v piatok do 16.00 hod. rokuje Národná rada, ak Národná rada nerozhodne inak. Váš procedurálny návrh bol uvedený v takom znení, v ktorom v žiadnom prípade nemenil toto ustanovenie zákona o rokovacom poriadku, bol zmätočný, a preto by ste ho mali určite naformulovať správnejšie.“
„Sulík, Richard, predseda NR SR: Budeme hlasovať ešte raz o tom, či je súhlas, že budeme rokovať nepretržite, až dokým neprerokujeme všetky body programu. Dohodli sme sa, že budeme rokovať nepretržite, až dokým neprerokujeme všetky body.“
„Madej, Róbert, poslanec NR SR: Opäť si dovolím spochybniť ten procedurálny návrh, ktorý ste uviedli. Vy musíte dať, pán predseda Národnej rady, hlasovať o tom, že budeme rokovať aj po 16.00 hodine.“
„Sulík, Richard, predseda NR SR: Budeme teda hlasovať ešte raz o tom, že rokujeme nepretržite aj po 16.00 hodine. Do skončenia, do prerokovania, do skrátka všetkého, no. (Potlesk a ruch v sále.)
(Hlasovanie.) Z prítomných 76 poslancov hlasovalo 75 za.“
„Paška, Pavol, poslanec NR SR: V rámci vášho demokratického ponímania slovenského parlamentu dávam návrh, aby ste rovno na nás opozíciu poslali kukláčov, nech nás vyvedú stadiaľto a nemusíme povedať vôbec nič. Ďakujem. (Potlesk.)
Dámy a páni, viete, kedy tu boli tie televízory? Len raz za 20 rokov. Keď sa rokovalo o Lexovi. Len raz...“
(Zastavenie audiovizuálnej prezentácie.)

Chcem len pripomenúť, že ten boj o demokraciu mal aj také riešenie, že ste, dámy a páni, vtedy rozhodli, že nám zoberiete slovo a že jednoducho nám určíte čas, kedy a čo môžme povedať. A ako je zrejmé aj z tých počtov pri hlasovaní, je to to, čo som povedal. Jednoducho len vy ste rozhodovali. My sme vtedy povedali, že my sa na tomto cirkuse podieľať nebudeme.
Ale prečo som to uviedol? Ja to zopakujem.
Totižto chaos, ktorý tu bol, dobre, pán predseda bol, bol taký. Ale zaujímavé, že zvládnuť elementárnu procedúru, aby v piatok poobede prinútil všetkých sedieť tu až dovtedy, kým si nepresadí svoj názor, nevedel, ale zaujímavé, že označovať lístky vedel. Viete čo? Na prokuratúre sa ma pri výsluchu, keďže sa vedie ináč, dámy a páni, trestné stíhanie vo veci vyšetrenia priebehu vtedajšej voľby na neznámeho páchateľa, som sa dozvedel, čo bolo všeobecne známe, že pán predseda Sulík vtedy pečiatkoval, vyrobil si zvláštnu pečiatku a pečiatkoval volebné lístky. Dobre, Boh s ním. My sme to vedeli, že treba manipulovať tú voľbu, ale ešte vypovie na prokuratúre, že ja mám tú pečiatku a nech ju žiada prokuratúra odo mňa. (Reakcie z pléna.)
Tak vám chcem oznámiť, že žiadnu som nikdy nemal. Pán predseda Hrušovský, verím, že ani vy ste nikdy nepoužívali žiadnu pečiatku. Pán podpredseda Bugár, verím, že ani vy ste nikdy nepoužívali žiadnu pečiatku. Na rozdiel od pána Sulíka ste aspoň túto Národnú radu viedli v primeranom režime a nemuseli sme sa za to hanbiť.
Preto som to chcel ukázať. Manipulácia nebol problém, ale zvládnuť jeden elementárny proces, treba si prečítať tri strany v zákone o rokovacom poriadku, to áno.
Poďme ďalej trošku, veľmi zaujímavé veci sa dozvieme. (Reakcia z pléna: „To je toto v archíve, pán predseda?“)
Áno, pán Poliačik. Ja vám potom nechám slovo.

(Audiovizuálna prezentácia na obrazovkách v rokovacej sále.)
„Paška, Pavol, poslanec NR SR: Uvidíte, že je to bohapustá manipulácia a už len úprava volebnej miestnosti neznamená vôbec nič iné, len vytvoriť priestor pre to, aby sa poslanci vládnej koalície pod tlakom mohli kontrolovať, aby táto voľba bola všetko možné, len nie regulérnou tajnou voľbou v zmysle ústavy, zákona o rokovacom poriadku, ale najmä obsahu nálezu Ústavného súdu, ktorý rozhodol o tejto opakovanej voľbe. Môžte sa snažiť o vytvorenie ilúzie akokoľvek, vieme, že tie lístky budú označované.“
(Zastavenie audiovizuálnej prezentácie.)

Chcem ešte uviesť, dámy a páni, že nie je to nepodstatná informácia spred dvoch rokov. Pretože jedna, alebo jeden z vážnych argumentov, ktorý používa pán prezident pre to, aby podporil svoj názor, že zvolený kandidát nie je vhodný na tento post, bola jednak politická manipulácia, čistá politická nominácia, a zároveň podozrenie a častokrát potvrdené aj výpoveďami svedkov na Generálnej prokuratúre, o ktorých sa hovorí, z jednotlivých klubov, že sa naozaj pri voľbách kandidáta na generálneho prokurátora manipulovalo nielen s lístkami, ale že sa manipulovalo dokonca aj s priestorom, ktorý bol určený vždy v Národnej rade na vykonanie tajnej voľby.
Ale poďme ďalej, poprosím. (Reakcie z pléna.)
Ja sa len chcem dostať k podstate, aby to náhodou...

(Audiovizuálna prezentácia na obrazovkách v rokovacej sále.)
„Paška, Pavol, poslanec NR SR: Uvidíte, že je to bohapustá manipulácia a už len úprava volebnej miestnosti neznamená vôbec nič iné, len vytvoriť prie...“
(Zastavenie audiovizuálnej prezentácie.)

(Ruch v sále.) Dobre. Chcem len zdôrazniť, že naozaj nám nikdy nešlo o nič iné, len aby táto voľba prebehla normálnym ústavným, nespochybniteľným spôsobom. Dnes sme tu nemuseli byť, keby ste vtedy prijali ponuku nevoliť rýchlo v piatok poobede.

(Audiovizuálna prezentácia na obrazovkách v rokovacej sále.)
„Paška, Pavol, poslanec NR SR: Poďte, prosím vás, sa dohodnúť, akým spôsobom v korektnej, ústavne a zákonom garantovanej tajnej voľbe zvolíme človeka na čelo Generálnej prokuratúry tak, aby nevznikla ani len pochybnosť a aby budúcnosť neprinášala ľuďom na Slovensku ďalšie traumy z možného spochybnenia tohto právneho aktu.
Čo vás tak núti, aby ste v piatok poobede rýchlo zvolili pána Čentéša?“
(Zastavenie audiovizuálnej prezentácie, počas ktorej zaznievali reakcie z pléna.)

Dobre, ja to urýchlim, aby ste... (Reakcie z pléna.)
Ešte raz, dámy a páni, zdôrazňujem aj pre tých predstaviteľov médií na balkóne, že naozaj nejde o nič iné, len vrátiť problematiku do úplne normálneho a prirodzeného kontextu, pretože máme pocit, že tak ako je naexponovaná a ako je aj médiami interpretovaná a dnes už veľmi nechutným spôsobom, útokmi, osobnými útokmi na pána prezidenta Ivana Gašparoviča, že to nie je dôstojné a že tí, ktorí sa na tom podieľali, ako keby stratili pamäť. Ako keby nechceli vedieť, ako táto voľba prebiehala a z čoho takýto problém vznikol.
Poprosím ešte ďalší – a už to nebude dlho trvať – a dospejem k záveru, ktorý som neurobil ja, ale urobil ho renomovaný ústavný právnik a sudca Ústavného súdu, ktorý potvrdil, že je to nezmyslel, táto žaloba.

(Audiovizuálna prezentácia sekvencií na obrazovkách v rokovacej sále.)
„Paška, Pavol, poslanec NR SR: ... prijmime a SMER – sociálna demokracia takto všetkými 62 hlasmi za to zahlasuje, novelu zákona o rokovacom poriadku, kde veľmi jasne a nespochybniteľne ustanovíme podmienky normálnej tajnej voľby. Urobíme voľbu, ktorá bude nespochybniteľná.“
„Paška, Pavol, poslanec NR SR: ... dámy a páni z koalície, ktorí ste sa nechali vtiahnuť do tejto špinavej hry proti demokracii, ktorá vyústi v nič iné, len v to kyvadlo, ktoré raz sa vráti aj ku vám.“
(Zastavenie audiovizuálnej prezentácie, počas ktorej zaznievali reakcie z pléna.)

Ešte mi dajte dve minútky, dámy a páni, aby to malo logiku. (Reakcie z pléna.) Ja viem, že sa to nepríjemne počúva a nepríjemné pozerá, ale opakovanie je matka múdrosti, dámy a páni, takže. Tu sme, tu sme presne v tom, v čom sme...

(Audiovizuálna prezentácia sekvencií na obrazovkách v rokovacej sále.)
„Paška, Pavol, poslanec NR SR: Chcel som využiť túto príležitosť aj na to, aby som vyzval pána Čentéša. Ak má len štipku právneho vedomia a ak si je vedomý ako výkonný prokurátor možných dopadov svojho zvolenia, aby odstúpil z tejto voľby a vytvoril ako človek, ktorý si ctí právo, ústavu a právny poriadok Slovenskej republiky, ktorý by mal ako najvyšší predstaviteľ štátu v oblasti prokuratúry zastupovať, aby odstúpil.“
„Paška, Pavol, poslanec NR SR: Pán Čentéš, bohužiaľ, zvolil cestu byť politickým nástrojom a byť tým, ktorý bude poslušne vykonávať všetky príkazy politickej vládnej reprezentácie.
Čo je ale zaujímavé. Nebolo to tak dávno, tuším to bolo pred mesiacom, kedy pán Čentéš ešte nemal túto politickú istotu, ktorú má evidentne dnes, sám som zvedavý, ako ho zvolíte alebo nezvolíte, a vtedy odstúpil z voľby a mal veľmi zaujímavé argumenty a chcem využiť tento priestor aj na to, aby som aj týmto spôsobom sa ho spýtal, keďže odmietol prísť sem do pléna Národnej rady, aby aspoň formálne naplnil znaky demokracie a aspoň sa pokúsil tváriť, že je naozaj tým kandidátom a budúcim šéfom Generálnej prokuratúry, ktorý nebude politickou bábkou, a keď odstupoval, odpovedal na otázku "Prečo?" slovami: "Bol som konfrontovaný s informáciami o ďalšom možnom korupčnom správaní, o vydieraní. Sú rôzne teórie o rozličných, o kupovaní poslancov" atď. "A ja som povedal, ja nebudem súčasťou takéhoto komplotu."
Dámy a páni, súčasťou akého komplotu je teraz pán Čentéš? Aké vydieranie? Aké kupovanie? Čo ste dostali?“
(Zastavenie audiovizuálnej prezentácie.)

Opäť chcem zdôrazniť, že nie náhodne sa táto sekvencia dostala opäť sem do Národnej rady, pretože opäť korupcia alebo podozrenie z korupcie a manipulácie pri voľbe tohto kandidáta je jeden z vážnych dôvodov, ktorý uvádza pán prezident, využijúc svoje ústavné právo, ktoré dostal aj na základe nálezu Ústavného súdu, preto, aby nevymenoval pána Dr. Čentéša na poste generálneho prokurátora Slovenskej republiky.
V tejto súvislosti opäť chcem zdôrazniť, čo už som spomínal, že pravdepodobne tá situácia sa opakuje. A aj dnes by asi najvhodnejšie bolo, ak by si uvedomil, že sa stal – možno nevedomky – súčasťou vašej politickej hry, ktorú chcete teraz takýmto podľa mňa politicky nezmyselným spôsobom dohrať do konca ešte aj z pozície, ktorú dnes máte, a aby uľahčil aj politickému systému, aj ústavnému, situáciu tým, že by uznal, že spôsob, akým sa stal zvoleným kandidátom, nebol v súlade nielen so zákonom, ale aj s dobrými mravmi a pravidlami.
Opäť dám do pozornosti, že od nástupu novej vlády a sformovania nového parlamentu, napriek tomu, že ústavná povinnosť aj pre predsedu Národnej rady je sfunkčniť všetky inštitúcie štátu, sme nikdy nepristúpili k voľbe nového kandidáta aj z dôvodov, že vždy sme rešpektovali a budeme rešpektovať Ústavný súd ako jedinú inštitúciu a vrcholný orgán, ktorý môže rozhodovať v ústavnoprávnych sporoch a v meritách veci. A pokiaľ je pochybnosť, čakanie na vyslovenie nálezu k meritu veci je nielen obvyklosť, ale aj nevyhnutnosť. A tento príklad pána Dr. Čentéša to dokazuje.
Predtým ešte z tej voľby, treba pripomenúť, odstúpil práve z týchto dôvodov kandidát, ktorým bol vtedy pán Trnka, a z tých istých dôvodov aj Radou prokurátorov navrhnutý možný kandidát po tom, ako pán prezident nevymenoval pána Dr. Čentéša, pán Dr. Čižnár oznámil, že nebude sa uchádzať napriek tomu, že som vypísal termíny, tak ako mi to ústava káže, o tento post dovtedy, kým nebude nespochybniteľné stanovisko Ústavného súdu.
Toto považujeme a považovali sme za normálny prístup. Pred dvoma rokmi sme nechceli nič iné, len ústavnosť a dodržiavanie zákona. Upozorňovali sme na to, že môže vzniknúť problém. Žiadali sme vás dokonca, ako ste videli, som dával prísľub, že normálne zahlasujeme za zmenu rokovacieho poriadku a pôjdeme normálne voliť a zvoľte si. Dobre, máte väčšinu. Len urobme to spôsobom, ktorý je nespochybniteľný.
Ten spôsob bol spochybniteľný, je spochybnený, bol manipulovaný, bol korumpovaný a výsledok dnes je absurdná žaloba na prezidenta republiky, ktorý nerobí nič iné, len sa snaží udržať ústavný poriadok tak, ako mu to káže Ústava Slovenskej republiky. (Potlesk.)
A dovoľte mi preto na záver odcitovať právnu analýzu a závery právnej analýzy, že ide aj o ústavnoprávne neopodstatnený návrh, nehovoriac o tom – ešte raz položím otázku:
Dámy a páni z opozície, kde ste sa tak ponáhľali, ak ste vedeli, že Ústavný súd bude na základe sťažnosti pána Dr. Čentéša rozhodovať? To je taký problém počkať? Mesiac, dva, tri? Ak by bol Ústavný súd rozhodol, porušil pán prezident, naozaj a preukázateľne je tu dôvod na takéto právne riešenie, poviem, dobre, musíme rešpektovať. Nie. Treba urobiť znovu politické divadlo a manipulovať verejnosť na Slovensku. To viete najlepšie, ale nie reálne robiť. (Potlesk.)
A teraz dovoľte to stanovisko:
„Ústavnú povinnosť ustanovenú druhou vetou čl. 101 ods. 1 nemožno vytrhnúť z kontextu s ustanoveniami čl. 102 odseku Ústavy Slovenskej republiky upravujúcimi právne postavenie prezidenta, jeho pôsobnosť vo vnútri štátu i navonok vrátane menovacích právomocí.
Prezident neprekročil svoje právomoci vyplývajúce z Ústavy Slovenskej republiky podľa čl. 102 ods. 1 písm. t) v spojení s čl. 150, pretože jeho pôsobnosť ustanovená podľa čl. 102 ods. 1 písm. t) mu podľa rozhodnutia, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky podal výklad tohto ustanovenia, nezakladá menovaciu povinnosť, ale právo úvahy, či navrhnutého kandidáta vymenuje, alebo odmietne.
Prezident Slovenskej republiky v okolnostiach prípadu neporušil ani svoju povinnosť jej oneskoreným plnením, lebo čas 18 mesiacov, s ktorým navrhovatelia spojili úvahu prezidenta Slovenskej republiky, ako naloží s návrhom Národnej rady na vymenovanie kandidáta, navrhovatelia nezačali počítať od okamihu, keď sa návrh Národnej rady stal spôsobilý vyvolať právny účinok. Navrhovatelia pri počítaní času nepriznali právny účinok ani trvanie sporu o výklad čl. 102 ods. 1 písm. t) pred Ústavným súdom, hoci tento spor sami vyvolali.
Prezident neporušil ustanovenia ústavy, o ktorých navrhovatelia na konanie obžaloby na prezidenta republiky tvrdia, že ich porušil. To má za následok, že je zbytočné zaoberať sa splnením podmienky úmyslu jedine vtedy, ak sa preukáže, že prezident Slovenskej republiky porušil ústavu úmyselne, možno ho postihnúť podľa čl. 107 Ústavy Slovenskej republiky. Predkladatelia návrhu ako potenciálni žalobcovia musia preukázať, že prezident v nesúlade s ústavou konal úmyselne. Predkladatelia návrhu na začatie konania nenavrhli žiadne dôkazy, ba ani nenaznačili spôsob, akým zamýšľajú preukázať úmysel prezidenta Slovenskej republiky porušiť Ústavu Slovenskej republiky pri menovaní kandidáta schváleného Národnou radou na funkciu generálneho prokurátora.“
Dámy a páni, ja vám všetkým pošlem tie vaše, alebo to, čo ste pred dvoma rokmi stvárali tu v tejto sále, na vaše e-maily osobné, aby ste si to mohli dobre pozrieť, a verím, že aspoň tí, a sú medzi vami aj takí, ktorí nie ste stotožnení aj s týmto politickým a právnym nezmyslom, ktorý sa tu bude dnes poobede diať, sa minimálne zamyslite, či toto je cesta, ako sa dá politický systém na Slovensku stabilizovať, rozvíjať a zdôveryhodňovať v očiach ľudí žijúcich na Slovensku.
Dámy a páni, preto tak, ako som pred dvoma rokmi tu z tohto miesta hovoril, že poslanecký klub SMER-u – sociálnej demokracie sa na vašej manipulácii a vašom paškvile nezúčastní, hovorím to aj teraz, poslanecký klub SMER-u – sociálnej demokracie sa na tomto divadle a na tomto paškvile zúčastňovať nebude.
Chcem požiadať pánov podpredsedov Figeľa a pani podpredsedníčku Jurinovú, aby si rozdelili rokovací čas a viedli rokovanie Národnej rady.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Ja len chcem povedať kolegom zo SMER-u, že... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcom.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Prosím, prosím kľud v miestnosti.

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
... darmo odchádzajú. Pred pravdou, priatelia, neujdete. Klamstvo vás dobehne. Dobehne vás to. A hovorím to aj preto, lebo by som rovnako mohol požiadať o paragraf podľa rokovacieho poriadku na vystúpenie. Ale je slušné najprv vypočuť návrh a potom reagovať. Neurobiť z toho divadlo, resp. kino. Pravda vás dobehne. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Musím povedať, že toto je hanba, čo tu stvárajú poslanci za SMER, ale hlavne pán predseda Národnej rady, lebo sa boja ešte aj faktických poznámok, radšej vystúpi ešte pred normálnym otvorením tejto záležitosti.
A čo je, čo je ešte horšie, namiesto toho, aby sme tu počuli argumenty, tak sme počuli osobné invektívy, či na pána Čentéša, alebo na opozíciu. Ja si myslím, že táto schôdza nie je o tom. Táto schôdza je práve o tom, aby sme tie údaje, ktoré máme jednak v rozhodnutí Ústavného súdu, aby sme tam predostreli, aby sme o tom diskutovali. Útočiť na niekoho, to je veľmi, veľmi jednoduché. A utiecť, to je zas zbabelé. (Potlesk.)

To, čo sme tu pred chvíľou videli, bolo nič iné, len naozaj dokonale technicky zvládnutý kabaret, pretože sme tu zažili aj kino. Videli sme, ako si Paška púšťal Pašku. A keby dnes nemal kravatu, tak by sme mali problém rozoznať, že či hovorí zo záznamu, alebo naživo, pretože len ten rozdiel ho oddeľoval od toho, čo nám tu púšťal na monitore.
Ďalším dôkazom alebo ďalším, to, čo sme videli, bola obrovská dávka zbabelosti, ktorú tu SMER predviedol. Pretože nie je schopný ani vypočuť reakcie na svoje nezmyselné obvinenia. S jediným, s čím sa dá súhlasiť, je, čo povedal pán predseda Paška, že toto sa stať nemalo. Také flagrantné porušovanie ústavy, ako predviedol pán prezident, a znásilňovanie jej textu, to sa naozaj stať nemalo. A keby sa nestalo, tak tu dnes nesedíme a nepodávame návrh na obžalobu prezidenta.

Ďakujem za slovo. Dovoľte mi, aby aj ja som niekoľkými slovami to okomentoval, to, čo sa tu dialo. Podľa môjho názoru v zmysle rokovacieho poriadku § 27 ods. 7, pán predseda, keď ma počúvate, nedodržali ste rokovací poriadok, pretože rečník hovorí spravidla vo voľnom prednese, pri ktorom môže použiť poznámky. Toto neboli poznámky.
Ja som to už viacerých kolegov, či už sa urazia, alebo neurazia, tí, ktorí ste tuná v tom pléne, museli ste ma viackrát a opakovane počuť, že nemáme tuná premietať tieto filmy, tak ako to bolo teraz odprezentované. V úvode sme sa búrili proti tomu. A ak to chceme robiť do budúcna, prosím, môžme, ale zmeňme rokovací poriadok. Ak sa zmení rokovací poriadok a bude nám to umožňovať premietanie týchto filmov, prosím, môžme to robiť. A toto porušil teraz, dovolím si povedať, pán predseda parlamentu tým, že premietal film. Nie je to možné v súlade s rokovacím poriadkom doposiaľ platným.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Pán predseda parlamentu tu hovoril o kultúre a o tom, že o demokratických princípoch, že ich narúšame. Ja som chcel cez faktickú povedať, pripomenúť niektoré skrátené konania, mimoriadne schôdze alebo hlasovania o eurovale, ale to sa asi nedá.
Tam len dovolím si pripomenúť možno všetkým jeho poslancom § 106 rokovacieho poriadku, ktorý jasne hovorí o tom, že ak pätina poslancov dá návrh na obžalobu, tento návrh sa prerokuje. Toto znamená, že, prerokovanie znamená, že budú v sále, budú sa zapájať a budú rokovať. Určite to neznamená to, že demonštratívne odídu a budú to bojkotovať.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja som, pani predsedajúca, nebol úplne presvedčený, či mám hlasovať za obžalobu na prezidenta z viacerých právnych dôvodov, ale vystúpenie pána predsedu Pašku ma skôr kloní hlasovať v tomto okamihu za.
Pán predseda nazval obžalobu paškvilom. To, čo tu pán predseda, keď púšťal svoje milé zostrihy z predchádzajúcich rokov, to ja považujem za taký typický "Paška vyl". (Zasmiatie sa v sále.)

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Ja žiadam vedenie Národnej rady, výslovne pána predsedu Pašku a hlavne pani podpredsedníčku Laššákovú, aby umožnili dodatočne pánovi poslancovi Hrnčiarovi znova vystúpiť so svojím vystúpením, keď chcel tu premietnuť tri krátke ukážky filmu a nebolo mu to dovolené. Vtedy viedla rokovanie práve pani podpredsedníčka Laššáková a zastavila premietanie tých krátkych úryvkov.
Teraz sme tu videli skoro celé bábkové divadlo, celú komédiu. A vtedy pískali práve poslanci SMER-u, aby sa to nepremietalo, že princíp rovnosti poslancov týmto vážne bol narušený, veľmi vážne.