16. schôdza

Budem stručný, lebo je to zas taká nová Pandorina skrinka, zase by sme tu mohli dlho hovoriť. A verím, že ešte bude veľa príležitostí v budúcnosti.
Trvám na tom, že každé využívanie neobnoviteľných zdrojov energie, hlavne v krajine, ktorá tie zdroje nemá disponibilné, je zvyšovaním strategickej zraniteľnosti tým, že je to vždy nejaká závislosť na krajine, v tomto prípade zatiaľ a ešte asi dlho, monopolnom vývozcovi tohto paliva smerom k nám. Najmä, keď tu máme alternatívu nielen už spomínaných alternatívnych zdrojov, ale ešte oveľa väčšiu alternatívu v energetických úsporách a znižovaní tej, by som povedal, až katastrofálnej energetickej neefektívnosti celého nášho národného hospodárstva.
Čiže aj preto som rád, že pán kolega Mikuš to zasadil do takéhoto širokého kontextu, tento takzvane kozmetický návrh zákona. A ja si myslím, že aj ten samotný návrh zákona, aj keby sme nešli do týchto širších súvislostí, nie je až taký kozmetický. A naozaj jeho dôsledná realizácia by nám priniesla nezanedbateľné profity. O tom som sa zabudol zmieniť vo svojom vystúpení, tak využívam túto formu faktickej poznámky.
Je fakt, že som nežil v tom regióne. Na druhej strane bolo v minulosti pomerne veľa signálov aj zo strany predstaviteľov miestnej samosprávy, kde sa dožadovali dôslednejšieho plnenia tých sľubov, ktoré im boli dané v čase spúšťania jadrových reaktorov. Takže v zásade stojím si za tým, čo som povedal, aj keď ste ma tu podrobili zdrvujúcej kritike. Ale ja si myslím, že pomerne skorá budúcnosť ukáže, ktorá strana sporu mala pravdu.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážení kolegovia, nepôjdem tak do hĺbky ako pán kolega. I keď by ma to lákalo. Budem naozaj vecnejší a vecný v tom, že keď hovoríme o tom, že zmyslom návrhu zákona bolo, aby sme sa dozvedeli, kto, čo, ako, kde, hej, čiže vlastní. Čo nie je na škodu vedieť, hej, že, ako by ma prípadne kolega opravil, nie je tu, že čo je cui prodest, alebo není cui prodest, že častokrát, že kvôli čomu sa zákony tvoria, alebo netvoria, v prospech koho.
Toto je tabuľka z ÚRSO, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Veľmi prehľadná, ktorá hovorí o tom, že za minulý rok dostali doplatok jednotlivé subjekty, ktoré sa zaoberajú "ozé" a "qvet", to znamená obnoviteľnými zdrojmi a vysoko účinnými zdrojmi, 300 mil. eur. Tristo miliónov eur je, počítam dobre, 9 mld. korún. Deväť miliárd korún dostali za minulý rok títo výrobcovia ako doplatok, čiže normálne im to príde na účet. Zo známych mien poviem, trebárs pán Hatina dostane 5,5 mil., pán Kmotrík 7,5 mil. korún. Potom je tam ix mien, ktoré sú kryptované, a asi to je zmyslom, aby sme prípadne rozkryptovali, lebo ja si dovolím tvrdiť, že v tomto hrubom zozname je veľa mien s politickou históriou.
My sme nastavili zákony tak, že takto to dopadlo. To znamená 9 mld. korún za minulý rok sa doplatilo ľuďom, ktorí robia takúto energiu. Ale pozor, nie štát, nie nejakou dodatočnou daňou. Občania. To znamená (Vystupujúci si odkašľal.), pardon, ten účet, ktorý vám príde domov, či zo Západoslovenskej, Stredoslovenskej, Východoslovenskej energetiky, vy ste to zaplatili. Keď sa hovorí, že je milión domácností, tak každá domácnosť na Slovensku za minulý rok zaplatila 300 eur. To znamená 9 000 korún, každá domácnosť zaplatila na podporu ľudí trebárs, a teraz to poviem trošku politicky, ako pán Hatina alebo pán Kmotrík, okrem iných. Alebo ináč to povedzme, každé novorodeňa, každý nevládny, bezvládny občan tejto krajiny 60 eur.
A teraz ja poviem, čo zvyknem hovoriť, ja to v zásade nemám za zlé tým ľuďom, ktorí to využili, lebo to je ich úlohou. Ich úlohou je zarábať peniaze, maximalizovať zisk, ich úlohou je plniť záväzky voči akcionárom, ktorí investovali, a presne to robia. A majú tu dobrú živnú pôdu, lebo toto je lumpenštát, ktorý to vlastne umožní, ktorý zaťaží svojich občanov. Zaplaťte im to! On to povedal, tento štát povedal, zaplaťte im to, a títo občania zbití biedou, jedia zo zeme, na východe stredovek, krajina v rozvrate, ale platíme energoprojekty vplyvných ľudí. Lebo títo poslanci, toto vedenie povedalo, my to cez tých, my to z tých ľudí vytiahneme. A vytiahli. Za minulý rok vytiahli 9 mld. korún z biedy. Z takej biedy, aká je tu na Slovensku.
Krajina, ktorá, okrem iných ukazovateľov chudoby, má ešte aj ďalší primát, takzvaný, energetickú chudobu. Tam sú trošku rozpory, že aké tie parametre sú, aká je metodika výpočtu, tam sa to líši. Jedna hovorí, že sme energeticky najchudobnejší, druhé hovorí, že sme tretí najchudobnejší. Každopádne sme tam, kde máme byť. To znamená, úplne na konci, to znamená, sme najchudobnejší. To znamená, pomer výdavkov z rozpočtu rodiny na energie je u nás, ak nie najvyšší, tak tretí najvyšší v Európe. Presne tam ste vy, vašimi zákonmi dostali tých biedakov, ktorí žijú z 300-eurových dôchodkov, tých biedakov, ktorí nemajú čo jesť, presne tam ste ich dostali. Lebo každý ráno, keď sa zobudí, musí zasvietiť v kúpeľni. Každý chce mať aspoň nejakých 18 stupňov. A to je presne ten princíp. Lebo kde sa najlepšie zarába? Na biede! To znamená na odkázanosti. To súvisí aj s úžerníkmi. Samozrejme, na tých sa najlepšie zarába, na odkázanosti. Tam nastavíme parametre, zákony, ako to z tých ľudí dostať. A presne to funguje. Ten systém je dokonalý. Podarilo sa, vytuningovali ste to k dokonalosti. Môžeme inšpirovať. To nikto nechcel.
Európska komisia dala vyhlášku, najskôr prvú o obnoviteľných zdrojoch energie. Dobrý úmysel na začiatku stál. Potom dala druhú, o vysoko účinných výrobňach, čo už je nelogické, ale to už ničí, to už hovorí o tom, kam ide Európska únia. To znamená, umrie sama na krásu, na svoj socializmus, lebo bude podporovať vysoko účinne, to znamená to, čo by malo byť logické, tak to ide podporovať. No to je ad absurdum, čiže to je presne neklamným znakom, že to ide zle. Čiže dala druhú vyhlášku a odporučila členským štátom v zmysle týchto vyhlášok sa správať, podporovať primerane. No, nuž neboli sme to my, keby sme to nevytunovali, a miesto primeranosti sme urobili nebo. Podnikateľské nebo. Ľuďom, ktorí nie sú odkázaní, ľuďom, ktorí majú dosť. Ja viem, že to znie boľševicky, už som mal byť možno skorej, slovník tuná. Ale ja sa tým ľuďom nečudujem, že to využili. Presne týmto ľuďom ste to vytvorili, nastavili a pripravili, doniesli na tanieri. A tí ľudia povedali okej, ideme do toho. Však kto by nešiel?!
Ak investícia na výstavbu paroplynu bola niekde na úrovni 50 mil. eur a táto investícia príde na doplatkoch ani nie za 10 rokov, len na doplatkoch, však kto by nešiel? Okrem toho predám elektriku a ešte teplo Levičanom. Však kto by nešiel?! To je presne to, že my vytvárame systém, aj pri úžerníkoch, že vytvárame systém, lebo aj požičiavanie peňazí, aj výroba elektriky je podnikanie a s podnikaním je spojené riziko. S rizikom je spojené aj to, že nezarobíte. Ale štáty, ako lumpenštáty, naša krajina pod vedením trebárs, momentálne vás, smerákov, zabezpečí výnos, absolútny výnos, dokonca násobný výnos. To znamená, my popierame princípy vôbec podnikania. Tu už nikto neriskuje. Úžerníci neriskujú ani trošku, ba práve naopak, preto je taký záujem o toto podnikanie. Podnikatelia v energobiznise, čo by riskovali? Nič. Však to je nebo! Štát to zabezpečil. Doniesli sme vám nebo, poďte! Presne o tom to je.
Ale hovorme o parametri, ktorý by tu sem-tam mal zaznieť, že čo je zmyslom parlamentu. Zodpovedzme si, čo je vašou úlohou? Ja viem, že 90 percent z vás si myslí, že vašou úlohou je tu byť aj nabudúce. Nie je to vašou úlohou! Úlohou poslanca nie je tu byť aj nabudúce, a keď to znamená držať, tak držím, keď to znamená, hryznem si. Úlohou poslanca je snažiť sa pomôcť, keď cítim nejakú nespravodlivosť.
Ja vám hovorím o jednej absolútnej nespravodlivosti v nastavení systému. To znamená, vy ste zaťažili obyčajného biedaka účtami na energiu, na to, aby tí, čo majú dosť, mali ešte viac. A pýtam sa vás: Zašejkuje to trošku s vami? Kývne to s vami, zobudí vás to, alebo to rozchodíte?! Poviete, že niečo na tom nesedí? Ja vám poviem, vážení, keby zajtra stála elektrika o 20 percent menej, nič sa nestane. Ono totižto tá elektrika aj iné energie už tri roky mohli stáť o 20 percent menej. Nestoja! Viete prečo? Lebo by niekde ubudlo.
A kalkulujeme. S čím kalkulujeme? Kalkulujeme s tým, že títo ľudia si to nechajú. S tým kalkulujeme. Ceny energií, nie to, čo píšu v novinách, že stúpajú, ceny energií klesajú. A ja som chlapec so sedliackym rozumom a ja vám poviem, keď sa otepľuje, i keď nie teda dneska zrovna, ale ono sa fakt otepľuje. Ono sa fakt zatepľuje. Všetko, čo žralo elektriku, energeticky náročné výroby sú už dávno v Ázii. Dávno, dávno v Ázii. A k tomu ešte kríza. Keď si toto zozbierate a potenciál výrobný tu zostal, tak vám vyjde prebytok. V štandardnej ekonomike to znamená, keď máte prebytok, cena ide dole. Lenže to by musel tu byť slušný štát. Cena ide dole v slušných krajinách. Tuná nie, tuná nemôže, tuná budete ohlasovať ako víťazstvo pracujúceho ľudu, že ceny nestúpli. Ceny mohli byť dva roky, tri roky o 20 percent nižšie. Zajtra môžu byť o 20 percent nižšie. Nikomu sa nič nestane, lebo objektívne je to fakt. Ceny energií prudko poklesli. Ale my do toho tým chudákom... Ale však im to povedzte!
Čiže ja vám to, ľudia, hovorím, keď vám príde domov faktúra zo Západoslovenskej energetiky, tak neplatíte za energiu. Teda platíte, ale iba z určitej časti, a ten pomer sa prudko znižuje, že či platíte skutočne za energiu. Vy platíte za ix ďalších nákladov spojených trebárs aj s podporou takých projektov, ako je projekt pána Hatinu alebo pána Kmotríka alebo ix ďalších subjektov s politickým pozadím, ktorí si pripravili v tomto parlamente zákony tak, aby sa to oplatilo, aby to vyšlo. Lebo z tejto biedy to vytrieskaš. Tu by som možno parafrázoval, že niekde pôjde niekto, do Nemecka hovoriť, politici sa budú báť. Prosím ťa, ja z tých našich vytrieskam, čo chcem! Kým oni zdvihnú chrbát, ja to už budem mať trikrát otočené. Presne tak, s týmto sa kalkuluje. Tu kým niekto zdvihne hlavu, nieže chrbát, tak to trikrát otočím. Z tejto biedy vytrieskate, čo len chcete. Jasným, úplne jasným príkladom je to, že firmy, ktoré inde sú zakopané 40 kilometrov pod zemou a v podsvetí, pôsobia v podsvetí ako, ako mafiánske štruktúry s požičiavaním peňazí, u nás inzerujú v TA3. To je presne to. To je jasný dôkaz.
Aj energetika sa teší obľube. Teší obrovskej obľube ľudí. No však bodaj by nie! Nebo, zaručené nebo. Nič krajšie nie je, len sa tam dostať, a keď si tam, si vybavený, si vybavený nadlho. Lebo v tejto krajine nezdvihnú hlavy ľudia a nepovedia: však prečo zaťažujete tie domácnosti? Mimochodom, to by som si rád pozrel tú štatistiku, zaťaženie domácnosti týmito nákladmi ako projekty, energoprojekty niektorých ľudí, či je štandardom alebo je len presne tým, čím tu trpíme v tejto krajine, naším hokusom-pokusom. Lebo iné krajiny riešia podporu. Tiež sa obávajú bezpečnosti, úplne logicky. Hľadajú, alternujú, primerane podporujú, ale cez iné schémy. My sme zvolili schému najjednoduchšiu, od ľudí. Vyber to od nich! Neboj sa, vyberieš.
Vážení, energetika sa v kontexte toho, čo som spomínal, to znamená nevyhnutnosti, bude tešiť obrovskej záľube aj naďalej. Dokonca celý ten proces ovládania sa bude dramaticky stupňovať a bude mierne agresívnejší, nervóznejší a možno ešte uvidíme veľa vecí, s ktorými sme si ani nemysleli. Okolo energetiky krúžia supy. Teraz sa dočítame, že, že Francúzi zabezpečili to, čo bolo ich úlohou. Mimochodom, svojmu akcionárovi, to znamená francúzskemu štátu zabezpečili maximálny zisk, aký sa dal. Treba sa tešiť, Francúzov, že majú také firmy, že majú firmy, ktoré im idú do iných regiónov zabezpečiť maximalizovaný výnos. Sami to priznávajú, ani sa netreba čudovať, ani to netreba mať za zlé. To znamená, Électricité de France tuná maximalizovalo zisk úplne absolútne, krásne, pre francúzsky ľud, balia sa. A supy krúžia. Supy krúžia vo vetrení ohromnej koristi a toho, čo sa bude dať ešte z tejto biedy vytĺcť. Čo sa ešte bude dať z tejto biedy vytĺcť. Lebo z tejto biedy ešte vytlčiete. A plus získavate do rúk politicko-mocenský nástroj. Keď ovládate milión elektromerov, tak to viete. Ale ja nejdem robiť tu nejaké paranoidné teórie. Ja len hovorím, v tejto krajine je v všetko možné. Ja viem, že to niekedy je pritiahnuté, v tejto krajine si zvyknime aj na to, že aj to môže byť kalkul, pokiaľ okolo stredoslovenskej energetiky krúžia ľudia ako Penta, krúžia ľudia ako Filo, lebo cítia ohromnú korisť. Cítia, že majú oporu v poslaneckom zbore, a zákony, len stačí to poslať vo worde, ono sa tam niekto toho chytí a tým smerákom to dá schváliť. Všetko úplne dokonale funguje.
Pán predseda, skončil som, nebudem dneska hovoriť to, čo som avizoval, že budem hovoriť, pre dnešok som to už hovoril. Avizujem vám prípadne zajtra, aj doobeda, aj poobede budem vám trošku sa montovať do remesla a pokúsim sa do priemyselnej, vy do veľkej, kamery hovoriť a varovať ľudí pred tým, čoho sme schopní. To znamená, nechať pôsobiť firmy, ktoré by v štandardných podmienkach boli zakopané 40 kilometrov pod zemou, legálne, firmy, ktoré po vašom, vašej upútavke upútajú odkázaných, sociálne odkázaných ľudí na to, aby si požičali 100 euro na jednopercentný úrok denne. To sme dopracovali! Legálne. Jednopercentný úrok denne. Kde hovoria o zmluvnej pokute 15 percent poplatkov na vymáhanie. Tridsať percent ľudí, ktorí si požičajú 100 euro, si zničia život. Takéto firmy v roku 2013 inzerujú po vystúpení predsedu parlamentu v krajine, ktorá je v Európskej únii.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. No, pán Hlina, môžem len povedať, že máte pravdu, môžem len s vami súhlasiť. Slovensko má najvyššiu alebo jednu z najvyšších cien za distribúciu elektriny, z toho pohľadu možno aj privatizácia rozvodných závodov nebol ten najšťastnejší krok.
A na záver mojej krátkej faktickej poznámky, keby ste sa obmedzili na takéto k veci vystúpenia a odpustili si nejaké búchanie topánkou po, po stene a po lavici a neviem, kde všade, tak možno, že by tieto vystúpenia mali aj ďaleko vyššiu váhu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Takisto sa pripájam. Priznávam, že v energetickej problematike sa neorientujem, ale zachytil som, že podobné trendy, ako si spomínal v prejave, ohľadom Slovenska sa nachádzajú aj v susednej Českej republike, kde solárny alebo fotovoltaický Klondike s podpisom firiem, ktoré postúpili do toho podnikateľského neba, ako si ho nazval, sa deje aj u nás u susedov, kde niekoľko firiem posledný deň, 31. 12. dostali. Len je tam jeden rozdiel s Čechmi, je tam niekoľko trestných oznámení a je tam niekoľko úspešných vyšetrovaní, s tým, kto sa touto problematikou zaoberal. A dokonca sa snažia rozkódovať aj to, kto z týchto firiem podniká v podnikateľských rajoch, alebo teda tam, kde nie je možné dopátrať majiteľskú štruktúru. A niektorých, ktorých majú, tak už im hrozí naozaj reálne trestné stíhanie. U nás pravdepodobne k tomuto ešte vedie dlhá cesta.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, veľmi krátko. Možno sa len vyjadrím k niektorým vystúpeniam. Možno začnem tam, kde skončil pán spravodajca Lojzo Přidal, a svojím spôsobom mu dávam jasne za pravdu.
Jadrová energetika na Slovensku má dnes svoje supervýznamné zastúpenie v energetickom mixe a bude na Slovensku, predpokladám, viac ako štyridsať rokov minimálne v tom rozsahu, ako je dnes. Nevylučujem, že sa zainvestuje aj do predĺženia životnosti stavajúcich, stavajúcich blokov.
Ja som hovoril o vízii a o krokoch, a možno preto som, a aj preto teda som hovoril tak dlho, pretože energetika, to sú najväčšie peniaze, ktoré sa točia v tomto štáte. A my schvaľujeme návrhy zákonov, ktoré malým odstavčekom alebo malou formulkou menia obrovský presun týchto peňazí. A málokto si to možno v tejto snemovni uvedomuje. A samozrejme, ja nie som zástanca ani jednej, ani druhej. Ja som zástanca toho, aby Slovensko vedelo, kam smeruje, aby sa nestávali veci, že zákony sú predkladané do Národnej rady nie pre potrebu nejakého dobra alebo nejakej stratégie, ale pre potrebu niekoho, v danom okamihu konkrétneho človeka alebo firmy, ktorý chce tým zákonom zarobiť alebo si prilepšiť.
Prečo sa o tom nediskutovalo možno skôr? Možno preto, lebo do minulej schôdze parlamentu sa nestali také veci v energetike. Napriek tomu, a vrátim sa k tej fotovoltaike, napriek tomu, že sa samozrejme robili kroky zlé, ale minulý parlament urobil krok naspäť. Za ostatné roky sa zmenilo v energetike, také tri zásadné veci poviem, všetky kroky, z môjho pohľadu, zlé. Prvá. Nevídaná podpora fotovoltaiky. Ale dôležité nie je to, aký to malo, teda je dôležité, aký to malo dopad, ale nie je to až také dôležité dnes, keď to presúvame dozadu. Dôležitejšie je, že my sme to spravili dva roky po Čechoch a štyri roky po Nemcoch. Nemci na to doplatili relatívne veľmi, Česi doplatili na to štyrikrát viac ako my a my napriek tomu, a teraz poviem v úvodzovkách, "poučení", niektorí vyvolení, aby sa ten zákon aplikoval na Slovensku podobne, alebo to nariadenie, 420 eur. Dnes je silová energetika štyridsať. A to bude 15 rokov.
Čiže volám po tom, aby sme vedeli, kam bude energetika Slovenska smerovať, pretože my už, my máme nejaký stávajúci stav. Máme nejaké zdroje a máme odsúhlasené nejaké podpory. Tá relatívne zlá podpora fotovoltaike, a to najhoršie nie je ani v tej cene, to najhoršie je v tom, že na najúrodnejších pôdach nám vznikli fotovoltaické elektrárne. Ako nezmyselne, úplne nezmyselne nám po Slovensku vzniklo 420 mega elektrární! Úplne mimo trendu! Však fotovoltaika patrí na strechy, patrí do panelov, patrí tam, kde sa, to, čo sme tu hovorili, čo Martin Poliačik. Čiže som veľký kritik toho kroku. Ale vláda Ivety Radičovej v priebehu trištvrte roka tento Klondike zastavila. A podpora obnoviteľných zdrojov bola nastavená relatívne dobre. Čiže môžeme povedať, že to bol chybný krok, ale nebol to krok späť.
Ale minulá schôdza parlamentu schválila podporu zemného plynu, čo je krok späť. Pätnásť rokov budeme opäť podporovať podporu zemného plynu. A keď budeme teraz robiť koncepciu, alebo ak bude robiť nejaký, táto krajina, ak bude robiť koncepciu, víziu, stratégiu, nazvime to ako chceme, už bude musieť brať ohľad, že zemný plyn na 15 rokov v danom stave. Toto platí. Dnes nevieme, koľko tých zariadení bude. Zastaví to táto vláda? Alebo to zastaví budúca vláda? Aby sa vedelo koľko? Pretože dnes je to otvorené a kto príde, ten bude dostávať tú podporu.
A ten tretí krok. Dnes sa vykupujú pozemky pod Jaslovské Bohunice. Pod ďalšie bloky budúcej možnej energetiky vyrábanej, elektrickej energie vyrábanej z jadra. No, je to v súlade, keď dnes už máme silové energie cez vrch? A preto prišla táto novela. Aby bolo jasné, kto pretlačí, alebo kto je tak silný, že dokáže zlomiť politikov, aby ten zákon, ako som spomínal vo svojom úvodnom, teda vo svojom príspevku, účelový, tendenčný, zvýhodňujúci určitú skupinu, ktorá nie je v súlade s nejakou stratégiou. Pretože, myslím pán Hlina alebo pán Poliačik, neviem, ktorý hovorili, áno, však kto na to má, nech sa páči, investuj do energetiky, ber tie podporné programy, ale v súlade s programom Slovenska, v súlade s tým, čo si táto krajina želá, alebo po všeobecnom dohovore chce, aby energetika v budúcnosti nejakým spôsobom vyzerala.
Preto táto novela, ktorá hovorí o tom, aby keď sa toto odkryje a keď budeme tak kriticky, ako možno pán Hlina, pristupovať k návrhom jednotlivých konkrétnych tých zákonov, no tak potom ja som presvedčený o tom, že taký zákon, ako prešiel na minulej schôdzi, už neprejde. Ja si spomínam a spomeňte si, ako tu zbitý pán minister Malatinský sedel, keď to predkladal. Ja tvrdím, no niekto zlomil ministra. A pán Malatinský pri zákone na tejto schôdzi, pri investičných stimuloch povedal jednu dobrú vetu. A naviažem na to a toto bude argument so žiadosťou alebo prosbou o podporu novely. Pán minister Malatinský na kritiku toho, že v minulom roku dal investičné stimuly na udržanie pracovných miest povedal: Aby takéto žiadosti nechodili, treba urobiť zákon. Áno, treba vedieť, kto je v energetike, treba mať stratégiu. Potom už ten, kto to bude chcieť robiť, môže, ale potom to bude v súlade so spoločenským dobrom alebo spoločenskou požiadavkou.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pani podpredsedníčka, ctené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som uviedol návrh zákona o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov. Uvedenou novelizáciou sa zjednodušujú podmienky na začatie podnikania hlavne pre uchádzačov vedených v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
V doterajšej úprave bolo nutné pre vznik nároku na príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť, aby bol uchádzač vedený najmenej tri mesiace v evidencii uchádzačov o zamestnanie. V praxi to znamenalo, že prevažná väčšina začínajúcich podnikateľov, ktorá chcela začať podnikať, sa tak zapisovala na tri mesiace do evidencie, aby jej vznikol nárok na dávku, aj keď už boli vlastne pripravení začať podnikať. Takýto stav je nelogický a zbytočne spôsobuje oddialenie začatia podnikania, oddialenie začlenenia sa do pracovného procesu, následne aj spomaľuje hospodársky rast.
Cieľom tejto novelizácie je skrátiť tento proces a odstrániť podmienku trojmesačného čakania, aby uchádzači čo najskôr začali podnikať. Zároveň sa navrhuje, aby sa celkový príspevok, ktorý uchádzač môže dostať, navýšil o nevyčerpanú dávku v nezamestnanosti, maximálne však tri mesiace, ktorý bol nevyhnutnou podmienkou na získanie nároku na príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť. Predkladaný návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na štátny rozpočet, ani na rozpočet verejnej správy. Má pozitívny dopad na podnikateľské prostredie a pozitívny dopad na sociálne vplyvy.
Dámy a páni, dovoľte mi, aby som vás požiadal o podporu tohto návrhu zákona, pretože v súčasnosti, keď vidíme, že každý deň je témou číslo jedna nezamestnanosť, keď ľudia strácajú prácu a keď sú ohrození najmä tí, ktorým by sme mali najviac pomáhať, a to sú živnostníci a malí podnikatelia, tak toto je jeden z rady zákonov, ktorými chceme túto situáciu riešiť. Tento návrh zákona nemá žiadne negatívne vplyvy na štátny rozpočet. Tie peniaze, ktoré idú nezamestnaným, by sa dali vlastne len ľuďom, ktorí chcú začať podnikať. Nemusia zbytočne čakať na túto podporu. Podstata posudzovania, či podpora ide živnostníkovi, alebo nie, sa nemení, pretože stále o tom rozhoduje príslušná komisia. Táto podpora, ako vieme, je rôzna v rôznych regiónoch. Čím ďalej od Bratislavy, čím je vyššia nezamestnanosť, tak tým je táto podpora vyššia. Podstata udeľovania sa nemení. Jediný dôvod a jediná zmena, ktorá je navrhovaná v tomto zákone, je zrušenie trojmesačnej čakacej lehoty, aby ľudia, ktorí chcú začať podnikať, aby im v tom nebolo bránené.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, dámy a páni, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 o rokovacom poriadku vystúpila ako spravodajkyňa v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Štefanca a Pavla Freša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 397, určená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 40 zo 7. marca 2013 a podala spravodajskú informáciu k návrhu zákona.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 380 z 25. februára 2013 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na prerokovanie. Súčasne konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky. Návrh zákona odôvodnil navrhovateľ. Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní. Zároveň odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.
Ďakujem.
Vážený pán predseda, skončila som spravodajskú informáciu a, prosím, otvorte rozpravu k návrhu zákona.

Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.
Otváram rozpravu. Nemám písomnú prihlášku. Zatiaľ prihlásený pán poslanec Mihál. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy.
Pán poslanec, nech sa páči.

Ďakujem, pán predseda. Vážený pán kolega, vážená pani kolegyňa, kolegyne, kolegovia. Dovoľte pár slov k predloženému návrhu, ktorý považujem za veľmi zaujímavý, a keď tak pragmaticky hodnotím jeho obsah, tak myslím si, že získa jasnú podporu v tejto parlamentnej snemovni. Prečo?
Podstatou tohto návrhu je, aby začínajúci nádejný živnostník nemusel tri mesiace čakať v evidencii na úrade práce ako evidovaný nezamestnaný a aby mohol okamžite po strate svojho predošlého zamestnania požiadať o dotáciu stále, aj po znížení, stále v zaujímavej výške niekoľko tisíc eur na rozbeh svojho podnikania. Takže podstata je teda tá, 3-mesačná čakacia doba v evidencii na získanie tohto príspevku sa odstráni.
Aj z mojej praxe, ministra práce, aj z mojich ďalších skúseností po potulkách po Slovensku je mi jasné, že veľmi mnoho živnostníkov, ktorí v konečnom dôsledku získajú túto dotáciu, voľky-nevoľky, niekto by povedal špekulatívne, idú do evidencie na úrade práce, aby spĺňali túto zásadnú a pritom otázniky vyvolávajúcu podmienku na získanie dotácie na svoje budúce podnikanie.
Chcel by som pripomenúť udalosti, mediálne výstupy z minulého týždňa. Minulý týždeň pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny Richter s veľkou radosťou a hrdosťou oznámil, že miera evidovanej nezamestnanosti medzimesačne poklesla temer o jednu desatinu percenta. Vynikajúci úspech v kontexte toho, že evidovaná nezamestnanosť nám stále stúpa z každého mesiaca na mesiac. Takže ten pánom ministrom deklarovaný pokles o jednu desatinu je v tomto smere skutočne úžasná vec.
Tu však vyšlo najavo, na druhý deň, keď sa do práce pustili analytici, že tá deklarovaná nižšia nezamestnanosť závisí od toho, akou optikou sa pozrieme na čísla, ktoré každý mesiac, nie štatistický, pardon, každý mesiac Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny zverejňuje. Totiž to, počet nezamestnaných celkovo neklesol, ale, naopak, o približne dvetisíc ľudí stúpol, zo 435 tisíc. na 437 tisíc. Čiže celkový počet potenciálnych uchádzačov o prácu nám z januára na február stúpol o 2 tisícky. Tým sa pán minister Richter ale nepochválil, ani nemohol. On si zobral pod svoju lupu to druhé číslo, mieru, alebo počet tzv. disponibilných evidovaných nezamestnaných. To je číslo, ktoré je od tej celkovej sumy evidovaných nezamestnaných očistené od takých nezamestnaných, ktorí sú v evidencii, ale nemôžu obrazne povedané na druhý deň nastúpiť do práce, aj keby ju aj mali ponúknutú, pretože buď sú práce neschopní, alebo sa zúčastňujú absolventskej praxe.
No a čo sa tu nestalo? Stalo sa tu to, že medzimesačne nám počet ľudí na absolventskej praxi stúpol približne o 4 tisíc. Čiže celkový počet nezamestnaných nám stúpol o 2 tisícky, ale počet tých disponibilných, to je to číslo, ktoré vytiahol pán minister, ten skutočne klesol, pretože 4 tisíc ľudí šlo na absolventskú prax. Takže taká bola pravda o znížení nezamestnanosti, tak ako ju, pravda v úvodzovkách, prezentoval pán minister minulý týždeň.
A teraz sa vrátim k tomuto zákonu. Tento zákon je úplne vynikajúca vec. Ďalší výborný účtovný trik ako znížiť nezamestnanosť. Veď si len vezmite, že približne 5-6 tisíc evidovaných nezamestnaných, ktorí do tej evidencie šli len a len preto, aby naplnili túto nezmyselnú podmienku 3-mesačného čakania v evidencii, aby získali túto dotáciu. Čiže keď schválite tento návrh kolegov poslancov, tak o približne 5 tisíc ľudí klesne evidovaná nezamestnanosť na Slovensku. Pán minister môže ísť na ďalšiu tlačovku a môže to prezentovať ako vynikajúci úspech vlády Roberta Fica v boji proti nezamestnanosti. A nemusí to stáť ani tých 15 mil. eur, ktoré má pána ministra stáť projekt, podľa ktorého sa má zamestnať alebo vytvoriť 5 tisíc pracovných miest. O 5 tisíc ľudí vám to klesne tým, že podporíte tento návrh, a bude to úplne zadarmo, stlačiť len správne tlačítko na hlasovacom zariadení.
Druhá vec je, nedávno pred pár dňami schválený zákon, vládny návrh novely zákona o službách zamestnanosti zaviedol alebo zmenil poskytovanie tohto príspevku, tejto dotácie na začatie podnikania z nárokovateľného na fakultatívny. To znamená, že už ho nedostane automaticky žiadateľ, ktorý splní podmienky, ale o pridelení tohto príspevku budú rozhodovať výbory. Výbory, v ktorých, ako je každému, kto má päť pohromade, vie, že bude mať prevahu vládnuci SMER, či priamo alebo nepriamo, buď svojimi ľuďmi, alebo svojimi koaličnými partnermi typu miestni odborárski predáci. Je mi jasné, že mnohí ľudia, najmä na východe Slovenska, túžobne čakajú na tento nový systém, tak im ho dajme skôr. Veď tí vaši, v úvodzovkách, nádejní živnostníci o tri mesiace skôr dostanú tú vytúženú dotáciu. Preto by ste mali podporiť tento návrh.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážení kolegovia, kolegyne, predkladatelia návrhu zákona. Ja len veľmi krátko, v úvode chcem hneď povedať, že predmetný návrh zákona podporím, je naozaj dobrý. Len som si položil otázku, že prečo to tak je, prečo to nebolo skôr, alebo že to nebolo v tom zákone o zamestnanosti zapracované.
Veď je naozaj nelogické, dávať, klásť podmienku, že aby uchádzač o zamestnanie, ktorý chce dostať dotáciu na podnikanie, musí byť tri mesiace v evidencii na úrade práce. Nedáva to logiku, aby tam títo uchádzači boli. Veľakrát naozaj na úrady práce prichádzajú ľudia takí, ktorí by tam neboli, hej, tie tri mesiace a boli by naozaj oveľa kratšie. Určite sú medzi nimi aj takí, ktorí účelovo idú na úrad práce, oni by tak či tak podnikali aj bez tej dotácie, alebo aj s tou dotáciou, ale už teda, keď sú v tej evidencii na úradoch práce, aby tam boli čo najkratšie. Tá lehota sa mi celkom páči, teda že sa vlastne zruší alebo nemusí tam teda byť tie tri mesiace, aby mohol začínajúci podnikateľ podnikať.
Možno zamyslieť sa ešte nad otázkou takou, kedy skrátiť tú lehotu možno evidencie na úradoch práce na minimum, aj keď tuná je tá možnosť ešte dočerpať prípadne tú dávku maximálne tri mesiace, podporu v nezamestnanosti. Áno, tento zákon bude mať na pozitívny vplyv na zamestnanosť, aj na sociálne vplyvy, preto tento zákon podporím a ďakujem kolegom, že ho predkladajú.