16. schôdza

Kolegovia, zareagujem na pár poznámok. Naozaj je na počudovanie, že by sme to priam chceli obhajovať.
Pán kolega Kuffa, to je skutočne priestrel taký poriadny, hovoriť: „Nekopme tu do seba, do poslancov s tým alkoholom.“ No tak prečo lekári nesmú piť v práci, pán kolega? Ty by si chcel mať vo svojom hospici opité sestričky? Že by si to nechcel, kolega? No povedz to. Však to sa nesmie. Že? Ja si myslím, že to bolo úplne mimo, takto to povedať.
Pán Kéry, táto rozprava, to je neúcta k parlamentu. Ja som nebol v parlamente, keď sa jednalo o zrušení poslaneckej imunity. A vaši kolegovia mi povedali, teda kolegovia starší z parlamentu, že vtedy pán Rafaj argumentoval, sa ozýval, že to je neúcta k parlamentu, zrušiť imunitu poslancov. Nuž zdá sa mi, že nejako divne sa tu zamotala celá táto argumentácia. Veď ja požadujem tak jednoduchú a obyčajnú vec, aby poslanci Národnej rady boli tak disciplinovaní a sebazreflexovaní ľudia, že tu nebudú proste piť a nebudú opití v práci. Nechápem, čo je na tomto čudné. Ale práve preto, že z poslancov slovenského parlamentu za 22 rokov vytvorili atmosféru a povesť, že je to pre nich normálne nejakým spôsobom... (Reakcia z pléna.) No tá povesť tu je. Ja vám prečítam reakcie ľudí z internetu zanedlho, ktorí mi písali. A už viac ako pred sto rokmi, ak sa možno nemýlim v tých rokoch, jeden pradávny klasik našej literatúry Hugolín Gavlovič napísal vo svojom diele „človek opilý každému nemilý“. Áno, je to tak. Potom ste sa mi niektorí ozvali, že zneužívať sa tento zákon bude, aby sme sa tu navzájom prenasledovali. No, priatelia, kolegovia, o tomto to je, na to sú zákony na Slovensku, aby sme ich zneužívali jeden proti druhému? No, nie. Ony majú vytvárať určitými úlohami štandard.
A ja neviem, koho to vôbec napadá v myšlienkach, kde to vôbec prichádza, že tu sa budeme všetci navzájom obviňovať, ako pán Přidal tvrdil, že niekto jeho nazve opitým za to, že by chcel definovať alebo verbalizovať svoju predstavu o tom, či je správne alebo nesprávne homosexuálne manželstvo. Nie, nie, nie, ja si nemyslím, že takýmto spôsobom súdni ľudia majú používať voči sebe navzájom zákony. Ale, inak, povedal mi to jeden kolega zo strany SMER, že: „Braňo, ale však takýmto spôsobom takto kľudne aj teba ôsmi naši poslanci nazvú opitým.“ Nuž a ja hovorím: „Počúvaj, ale veď na to skutočne treba splniť tú podmienky ak budem viditeľne opitý, ale, za prvé, nepijem.“ „No ale však vieš, to sa tak robí. Však tu sa klame.“ No, kolegovia, je mi zvláštne myslenie poslancov najvyššej inštancie v SR, teda Národnej rady. No tak sa rozmýšľa. Možnože v celej tej krajine našej sa tak rozmýšľa. Mňa to mrzí.
Pán kolega Baláž, ja nemám nič proti doktorom, ale pri doktoroch ide o život. Nie, pán Baláž? Aj moja manželka je lekárka. A ja by som bol vystrašený, keby som sa mal práve na jej oddelení stretať s niekým, kto si nič nerobí z toho, že alkohol nemá čo byť na pracovisku. Veď o tom som tu hovoril.
A tak ako hovoril kolega Mičovský o zámene príčiny, prečo som toto vôbec vytiahol s tým, aby sme to použili a nazvali znižovaním dôstojnosti Národnej rady. To už je, tu o tom hovorím, prekvapujúce.
No, kolegovia, ja vás prekvapím niečím. Ja som si dal zohnať nejaké informácie a dostal som ich. A predstavte si, že vo švédskom parlamente ako to vyzerá, to mi povedali ľudia, ktorí tam boli a tieto informácie majú z prvej ruky. Kolegovia, táto informácia je o jednotlivých poslancoch z viacerých politických strán. Reštrikčný zákon nakoniec neschválili. Rozmýšľali nad tým a argumentovali, že tak ako chirurg nemôže pod vplyvom alkoholu operovať, ani poslanec nemôže rozhodovať o životoch ľudí v krajine. Zatiaľ taký zákon nie je, pretože problémy tam teraz s tým nemajú, pretože o tom prudko diskutovali a došli na niečo, ale ak by poslanec nebol triezvy, nezúčastnil sa debát, má disciplinárku a vyškrtnú ho z volebného zoznamu pre ďalšie obdobie. Priatelia, táto naša známa tam bola a kamery snímali rozpravu. A neustále sú tam médiá a voliči. Kontrolujú poslancov za svoj obvod. A je zlé, ak neprídu na zasadnutia. Medializuje sa to. Okrem toho poslancom ponúkajú nealkoholické drinky. Okrem toho tu mám link na politickú skupinu triezvych vo švédskom parlamente. Ak by tam niekto pil, strana ho okamžite stiahne z parlamentu.
Kolegovia, ja vám nehovorím žiadne nezvyčajné veci. To sa deje v európskych parlamentoch, ale mne sa zdá, že my tu už pomaly obhajujeme a dokonca hovoríme, že by sme sa tu s tým mali nejako osobne napádať. Pán Přidal tu výstižne stále hovoril: „No povedzte kto, no povedzte kto.“ Ale, prepáčte, veď ja tu neútočím osobne na jednotlivých ľudí. Ja hovorím, že stali sa tu takéto veci. Ale útočiť na seba navzájom? To nie. Ja potom iba jednoducho poprosím predsedov poslaneckých klubov alebo strán: „Buďte takí dobrí, páni kolegovia, a zabezpečte, že vaši poslanci pod vplyvom alkoholu neprídu do tejto rokovacej sály a nebudú dehonestovať štatút poslanca. A hovorím o nás všetkých tuná, nehnevajte sa, o nás všetkých.
Takže všetko je vec miery, pán kolega Kvasnička. A, bohužiaľ, poslanci slovenskej Národnej rady za 22 rokov existencie tejto ustanovizne tú mieru tak zdehonestovali, že náš národ je na to veľmi nahnevaný. Neverím, že keď sa opýtate nejakých vašich spoluobčanov na to vo vašom okolí, že by vám niekto povedal, že tento problém ho netrápi. Ja si myslím, že tú mieru prekročil slovenský parlament vysoko. A preto som tu musel takúto vec vôbec povedať. A 94 % ľudí z môjho prieskumu, a bolo ich vyše 800, zareagovalo, že ich rozhorčuje stav, aký slovenskí poslanci s týmto urobili. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, predkladateľ, viete, už dosť dlho počúvam, čo hovoríte.
Vyprosím si v mene všetkých poslancov, aby ste používali takú vetu, citujem: „Poslanci nebudú opití v práci.“ Ukážte mi poslanca, ktorý je opitý v práci.
Hovoríte o tom, že tá povesť je taká. No ale viete kto vytvára tú povesť? Vy, nikto iný, vy. (Potlesk.) Za dvadsaťtri rokov som videl pár poslancov, ktorí pili. Ale, ešte raz, aspoň povedzte, za ten rok od volieb koľko poslancov ste videli opitých. Jeden, dvaja, traja, dá sa to, samozrejme, ale takisto ste mohli vidieť v reláciách napríklad lekára, ktorý tiež nesmie piť a ktorého chytili, že bol opitý. A nikto nehovorí, že lekári pijú v práci. Len vy hovoríte a vaši ľudia hovoria, že poslanci pijú v práci. Možnože niektorí áno. Ale viete, čo vám radím? (Poradím vám.) Dajte zákaz, ste poslancom, citujem pána poslanca Kuffu, aj v noci nikto nesmie piť, a to ani na spoločenských akciách, ani doma, ani nikde. Keď toto dáte, ja to odsúhlasím. Aj tak to nedodrží nikto. (Potlesk.)

Ja len toľko chcem povedať, že abstinentom nie je byť normálne. A ja ním som, ale ja to určite nevnucujem druhým ľuďom, aby takí boli, aby ste ma zle nepochopili. Ale, samozrejme, ty si poslancom vždycky a všade, stále, aj na ulici, doma, kdekoľvek si, máš byť vzorom, máš sa správať slušne. Ja som chcel na to poukázať, aby sme nedehonestovali my sami pozíciu poslanca skrz práve tieto postoje, aby nevytváral sa dojem v tejto spoločnosti, akí sme tu opilci. Ja keď som sa na vás pozeral od rečníckeho pultu, tak nikto tu nebol opitý, ani tu teraz nie je taký, aj keď vás mám aj za chrbtom, tak nie sme takí, však, vďakabohu.
A reagujem na to, že „každý pracujúci človek je povinný podrobiť sa vyšetreniu na zistenie alkoholu a inej návykovej látky, ak je podozrivý, že sa nachádza pod ich vplyvom a mohol by v takom stave...“ No chcem povedať, že každý pracujúci človek to nemusí byť, lebo my tiež nie sme v pracovnoprávnom vzťahu, poslanci. Ale ja keď som konateľ spoločnosti, ak som vlastník firmy, no ak som opilec a pijem vo vlastnej firme, no tak pijem, kto ma skontroluje, či pijem? Nikto. A keď ty si nezodpovedný a si závislý a si pijakom, jednoducho sa správaš nezodpovedne, no tak môže ti skrachovať celý tvoj podnik, celá tvoja firma. Ale to je tiež zamestnanec, ktorý pracuje a vykonáva pracovnú činnosť. Kto ho tu skontroluje? A je tu veľa takýchto. To môžu byť aj konatelia spoločností vlastných, kde majú majoritné postavenie. Toľko som len chcel k tomu povedať. Ďakujem pekne.

Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne, milí kolegovia, ja si dovolím zareagovať na Števa Kuffu, keď argumentuješ tým, že vlastne Zákonník práce hovorí o zamestnancoch a tým pádom nerieši napríklad majiteľa firmy, konateľa, ktorý vlastne de facto môže byť alkoholik a ktorého vlastne nemá kto skontrolovať. Možno v tomto sa mýlime. Ja si myslím, že poslanci sú zamestnanci takisto, zamestnanci svojich voličov. A práve si poslanci dlhodobo na Slovensku myslia, že nie sú zamestnanci, že oni sú jednoducho nejaký taký špeciálny štatus, nejakí nadľudia, ktorí nepodliehajú nejakým bežným pravidlám, ktoré platia pre ostatných ľudí. Práve tie spôsobujú, si myslím, tú dehonestáciu.
Ak môžem, tak si dovolím zareagovať aj na pána Bugára, ktorý teda sa tu pýtal Braňa Škripeka: „Kto, kto, kto, ukáž prstom, kto tu pije?“ „Nikto nepije, ale potom po takom malinkom premlčaní hovorí: „No možno niektorí, možno dvaja, traja, štyria tu pijú.“ No a to je ten problém. Nemôžete raz hovoriť, že kto, kto, kto... (Reakcia z pléna.) Ale Braňo nikdy nehovoril, že sú to všetci. Však to ste zase potom zle pochopili asi. Keď sa po slovensky povie, že poslanci nemôžu byť opití v práci, to neznamená, že sa jedná o všetkých. Čiže keď vy ste to pochopili, že sú to všetci, tak ste to zle pochopili. Ale som rád potom, že ste priznali to, že teda, dobre, možno sú to dvaja, traja, štyria, Okej, ale práve myslím si, že aj v tejto veci, keď teda niekto Braňovi vyčíta, že dehonestuje týmto návrhom parlament, tak poslanci sa dehonestujú a tým pádom aj parlament dehonestujeme, keď v zrejmej veci klameme. Na internete sú videá aj bývalého predsedu parlamentu, ktorý vo veľmi zaujímavej nálade sa prihováral tuto nejakým ľuďom v laviciach. A myslím si, že ten stav nebol úplne triezvy. To je môj názor. A keď v takejto veci ľudia si to na internete môžu pozrieť a konfrontujú to s realitou, ktorú vidia okolo seba a vedia porovnať, asi ako sa ten človek správa a ako sa správa človek, o ktorom vedia, že bol opitý, tak si to vyhodnotia, že pravdepodobne aj ten poslanec bol opitý. A potom keď my tu klameme z tohto miesta, že nikto v živote tu nepil a takéto sme tu nevideli, tak tým dehonestujeme parlament. Čiže, v pohode, nalejme si čistého vína. Podľa mňa kebyže tu je trošičku dobrej vôle, tak posunieme návrh do druhého čítania, pričom keď vy poviete, väčšina, že ste ochotní podporiť návrh iba vtedy, keď tam bude pol promile alebo niečo podobné, tak tam bude pol promile, hold, ale budú nejaké pravidlá, ale keď nie sú žiadne, tak si myslím, že to je jednoducho problém.
Dovolím si ešte aj teraz zareagovať na pána Jarjabka, nie je tu. Ale keď hovoril o tom, nemohol som reagovať, lebo bola to jeho faktická. Povedal, aby sme nevnucovali všetkým poslancom to, čo si myslíme. Na jednej strane si uzurpujeme právo my, ktorí sme v tejto sále, vnucovať všetkým, 5,4 milióna ľudí mínus 150 nejaké pravidlá. Ale keď také isté pravidlá si namierime na samých seba a chceme, aby my sme ich dodržiavali rovnako ako tí všetci ostatní, ktorí sa podľa našich pravidiel majú správať, tak vtedy to nazývame vnucovaním si navzájom nejakých pravidiel. Nie, keď raz si berieme právo vnucovať pravidlá ľuďom, tak mali by sme byť spravodliví, rovnaké pravidlá si vnútiť aj samým sebe. Jednoducho nemôžeme sa naďalej tváriť, že 150 ľudí je viac ako 2,2 milióna ľudí, ktorí podliehajú prísnemu Zákonníku práce, ktorých trestá za akýkoľvek obsah alkoholu v krvi. A vlastne trestá ich tým, čo je dnes pomaly druhé najcennejšie po zdraví. A to je strata práce.
A chcel by som znova zopakovať, ak si to tu niekto mýli a chcel by upriamiť pozornosť na kolegu Senka, neviem, či tu je teraz, neviem presne, kde sedí, alebo teda na Slotu, že o týchto dvoch ľuďoch sa bavíme, nie, viete sami, o ktorých ľuďoch sa bavíme. Je ich tu viacero. Mne to je nepríjemné, keď ten človek za mnou príde dvakrát, trikrát za toto volebné obdobie už minimálne ma oslovil, Igor sem, Igor tam, a tiahne z neho ako zo suda. Je mi to nepríjemné. A upozorňujem ho z tohto miesta, ak to urobí ešte raz, verejne vyzvem predsedajúceho, aby mu dal fúkať. Takže mal by som sa potom na pozore.
To, čo poviem, som povedal predtým, pani predsedníčka vášho klubu pani Laššáková, keď Braňo podal návrh zákona do podateľne, tak sa vyjadrila takou krátkou vetou, že vlastne dehonestuje to parlament. Nie, tým, že si poslanci uzurpovali v minulosti nadpráva, že tu bola imunita, sme si teda, našťastie, zrušili aj priestupkovú, aj trestnoprávnu imunitu, tým, že si teraz uzurpujeme a bojujeme za nadprávo v podstate vypiť si dobre s diplomatmi, s kýmkoľvek, ale jednoducho mať toto nadprávo voči obyčajným ľuďom, my dehonestujeme samých seba a parlament. Naozaj by na tom nebolo nič zlé, jednoducho, kebyže zavedieme to pravidlo, že bude nulová tolerancia na alkohol aj v parlamente, tak bude. A z nás niekto si vypije, po pracovnej dobe sa stretne s diplomatom, pričom nebol by problém od nikoho z nás tento nejaký mechanizmus rešpektovať.
Príklad. Ja som to hovoril aj cez faktickú, keď Braňo použije príklad, že teda lekár, pilot, učiteľka, že títo ľudia, ktorí môžu teda rozhodovať o dôležitej veci, či budú operovať nejakého nášho blízkeho, či by nám to vyhovovalo alebo či by ten pilot v lietadle, v ktorom by sme leteli, mal vypité, a porovnávame to s poslancom, si myslím, že nie je správne, že porovnávame to naozaj s upratovačkou, ktorá nikomu tou metlou neublíži, a robotníkom, niekde poľnohospodárom na poli, ktorý nikomu neublíži. Napriek tomu od neho vyžadujeme nulovú toleranciu na alkohol. Ale ktorýkoľvek z nás, aj ten opozičný poslanec, aj cez tú možnosť, že sa má iba možnosť vyjadriť k návrhu, aj keď je opozičný a jeho hlas nezaváži, tak či tak rozhoduje o osude ľudí v tejto krajine, aj tým svojím vyjadrením mimo hlasovania. A povieme si zrazu, že na upratovačku, ktorá metlou naháňa chodby, alebo poľnohospodára, ktorý motykou okopáva niečo na roli, netolerujeme žiaden alkohol. Ale na poslanca, ktorý v rôznej miere ovplyvňuje život ľudí na Slovensku, v pohode alkohol tolerujeme. Toto je jednoducho niečo, čo nie je správne. Postavili sme sami seba na slonovinovú vežu a tvárime sa, akože nás sa to netýka, akože môžeme mať nejaké nadpráva. Práve tým získame možno aj sympatie ľudí a rešpekt ľudí voči parlamentu, voči poslancom, voči politikom všeobecne, keď budeme jedni z nich, tým, že sa nebudeme nad nich povyšovať.
A keď tu bol taký ohlas, možno od poslancov z Kresťanskodemokratického hnutia, ja si myslím, že práve to povyšovanie sa nad ostatných ľudí nikde v Biblii nenájdete. Takže skúste si možno tú Bibliu prečítať aj v tejto veci a pozrieť sa na to takto. Kresťanské je nad ľudí sa nepovyšovať. Tým, že bojujete za nadpráva niektorých ľudí, bojujete za povyšovanie sa niekoho nad ostatných. Prečítajte si potom niečo o nejakom uchu ihly a podobnom.
Som presvedčený, ak by sme najmenej chceli, určite by sme tie výčitky, ktoré aj Martin Poliačik, už si presne nepamätám, na začiatku spomenul, mohli upraviť, že mu niečo vadí. Možno potom by jeho niekto mohol šikanovať, vykázať, nemohol by sa vyjadrovať. Keď niekomu vadí, že teda takýto poslanec by teoreticky mohol hlasovať, to sú všetko drobnosti, ktoré by sme mohli upraviť v druhom čítaní, ak by bola dobrá vôľa cez prvé čítanie tento návrh zákona posunúť. Bol by som veľmi rád, ak by ste to urobili. Každopádne sme parlamentná demokracia, väčšina rozhoduje, je to na vás.

Ďakujem pekne. Pán kolega, musím povedať, že k dehonestácii Národnej rady prispieva práve táto diskusia. Je úlohou voličov, aby zhodnotili, ktorých poslancov alebo ktoré politické strany chcú mať v tomto parlamente. Vďaka tomuto objektívnemu prístupu voličov Slovenskej republiky dnes Ján Slota a jeho strana nesedí v tejto snemovni.
Ale musím povedať, že tento zákon má ešte jednu chybu. Pán kolega Škripek hovorí o tom pití v práci a mimo práce. Páni kolegyne a kolegovia, v Ústave Slovenskej republiky článok 82 znie: "Národná rada zasadá stále." Pokiaľ platí Ústava Slovenskej republiky, každý poslanec aj o polnoci je v práci. Toto pri tomto návrhu zákona zhodnotené nie je.
A zovšeobecnenie konzumácie alkoholu. Dovoľte, aby som si sám za seba to vyprosil. Mňa v tejto Národnej rade, odkedy tu pracujem, nikto nevidel opitého alebo po konzumácii alkoholu. Ďakujem.

Nemienim vystúpiť, lebo odznelo to, čo som chcel povedať. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, keď si ľudia na internete pozrú dnešné rokovanie, myslím si, že nadobudnú dojem, že v tomto parlamente sedí 150 notorických alkoholikov, a preto treba túto situáciu riešiť zmenou zákona.
Zákaz pitia v parlamente. No to je absolútna nehoráznosť a drzosť, čo to tu predvádzate. Prepáčte, tento váš postoj považujem za svoju osobnú urážku. A vyprosím si takéto vaše správanie. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Matovič, vy ste ma nepochopili. Ak váš kolega predkladateľ hovorí, že poslanci nebudú opití v práci, to je zovšeobecnenie. Ja nehovorím o všetkých. To je zovšeobecnenie, ako keby ste tu mohli vidieť každý deň pár poslancov. Viete, ešte raz, ja som dosť dlho v politike a v parlamente, samozrejme, som zažil aj také situácie, že niektorí, povedzme, mali niečo pod čapicou, to áno. Ale zovšeobecňovať to? Nehnevajte sa, vy tu vytvárate takýto obraz o Národnej rade Slovenskej republiky. Hovoríte napríklad o tom, že poslanci majú nadpráva, poslanci sú nadľudia. To tvrdíte len vy. Nikto iný to netvrdí. A ja sa tak nesprávam a ja, dá sa povedať, každý víkend som niekde vonku a ja sa nesprávam ako nadčlovek. Viete čo by bolo fér od vás, hlavne od tých tzv. čistých ľudí? Keby ste normálne sa vyjadrili: „Áno, videl som poslanca, ten bol opitý.“ Toto urobte a pomôžete potom tomu, čo chcete takýmto zlým zákonom vytýčiť za cieľ. Ale viete, čo by som ja očakával? Ľuďom najviac, dá sa povedať, vadí to, že je nezamestnanosť, že majú zlé podmienky, čo sa týka zdravotníctva, sociálnych vecí. A o tomto som od vás zatiaľ nič nepočul. A nič takého od vás som nevidel. Skúste riešiť toto, a nie pseudoproblémy a, dá sa povedať, také návrhy zákonov, ktoré vám minimálne, povedzme, pomôžu nazbierať pár bodov. Len o tomto nemôže byť politika, to mi verte.

Pán kolega Simon, povedal si, že ľudia to posúdia a toho dôkazom je, že Slota tu už nesedí. Ale to je problém, že tu dvadsať rokov sedel. Ak by fungoval Braňov zákon, tak ver tomu, že Slota by tu nesedel ani tie štyri roky, hanbil by sa ako pes a ušiel by ešte skorej, ako by mu skončil mandát. Nič si nemusíš preto ani nejako vyprosovať. Opakujem to aj kolegyni Košútovej, aj kolegovi Bugárovi, keď aj Braňo povedal, že poslanci by nemohli piť, tak podľa mňa každý normálny človek pochopí, že sa tu nehovorí o 150 poslancoch a hovorí sa o konkrétnych niektorých, ktorí takýto problém majú.
Pani poslankyňa Košútová, hovoríte k zákazu pitia alkoholu v parlamente, doslova citujem: „To je absolútna drzosť, čo to tu predvádzate, vyprosujem si to." Čo je na tom absolútna drzosť. Vy ako poslankyňa zakazujete zamestnancom, aby nepili na svojom pracovisku, prečo vám by títo zamestnanci nemohli zakázať, aby ste nepili na svojom pracovisku? To je spravodlivosť, to nie je drzosť.
A, pán kolega Bugár, hovoríte o nadprávach, že sa tak nesprávate, že ich máte. To slúži na vašu česť, že sa tak nesprávate, ale každopádne poslanci doteraz nadpráva mali a v tejto veci aj nadpráva naďalej majú. Keď sme mali imunitu, jednoducho mali sme nejaké nadprávo. Keď vy ste ho nevyužívali, to slúži iba na vašu česť.
Keď hovoríte o férovosti pomenovať takého poslanca, ja s tým nemám teoreticky problém. Môžem ho približne priblížiť. Ale najprv si to vybavím s tým človekom medzi štyrmi očami. Ale každopádne som upozornil, ak taký človek ešte raz ku mne príde a bude mi tu čokoľvek hovoriť a mrmlať opitý pod nosom, tak na neho upozorním a vyzvem predsedu, aby mu dal fúkať alebo aby ho vykázal.
A keď hovoríte, že sme nevideli z našej strany nič, nejaké návrhy na nezamestnanosť a to sú veci, ktoré ľudí trápia, práve tento problém riešime, že tu sú poslanci, ktorí by mali riešiť takýto problém, ale keď niekedy ľudia nemajú istotu, že sú triezvi, tak sa asi v tejto veci na nich nemôžu spoľahnúť. Ja práveže by som očakával od vás ako dvadsaťročnej strany alebo politika s dvadsaťročnou skúsenosťou, že každý deň by ste súkali zákony.

Ďakujem, kolegovia. Takže dovolím si to zhrnúť.
Pani Košútová, pán Bugár a niekoľko ďalších kolegov, je to v mylnej rovine, ak sme to chceli dať do osobnej roviny, že: „Mne toto nehovorte.“ A pán Bugár už to posunul až dokonca do roviny, že sú tu niektorí viac. A teda možno tým myslel mňa, môžem sa len domnievať. Nie, toto by bol mylný postoj k celej tejto veci.
Kolegovia, ak sme nezbadali, že tu má ísť o princíp a že povesť tejto snemovne je ťažko poškodená excesmi ľudí, ktorí tu sedeli tak dlho, ako hovoril pán kolega Matovič, a práveže oni toto celé vytvorili a že práve tu tak teda prižmurujeme oči nad tým, že teda niektorým sa to stane, áno, presne tak to je, preto som tu hovoril o sebadisciplíne, o sebareflexii. A hovoril som, že zastupujem tu voličov a nepotrebujem žiadne bodíky ani laikov, ani krúžky, nehnevajte sa. Sem som prišiel bez reklamy, pretože chceli ľudia ma tu mať, nič viac. A ak tu nabudúce nebudem, tak tu nebudem, nebude ma to trápiť, iba teraz ich zastupujem.
A ja vám teraz prečítam teda reakcie tých, ktorých to hnevá, kolegovia, aby ste nepovedali, že ja som to hovoril. Ja vám budem čítať, čo o vás hovorí slovenský sledovateľ, divák alebo ten, koho to hnevá. „Je smutné, že treba bojovať za veci, ktoré by mali byť úplnou samozrejmosťou. A poslanci by nemali piť vo svojom poslaní.“ „Aj keď sa vyžaduje zvláštna zodpovednosť v zamestnaní, pri riadení vozidiel a tak ďalej, sa vyžaduje nulová tolerancia na alkohol, preto považujem za samozrejmosť, že tam, kde sa nesie zodpovednosť za celý národ, to bude platiť na prvom mieste. Poslanci by mali byť pokorní ľudia rozumejúci svojim voličom a mali by ich reprezentovať." Takže nehovorím vám svoje názory, kolegovia. „Niektorí poslanci sa správajú ako nadľudia, ktorí si môžu všetko dovoliť. Je to prejav hrubej arogancie, často arogancie moci, pretože si uvedomujú, že majú za sebou trebárs mocnú stranu. V rôznych firmách má zamestnávateľ právo hocikedy počas pracovnej doby, nielen na jej začiatku, skontrolovať technickými prostriedkami, či zamestnanec nepožil alkohol. Navrhujem, aby slovenský parlament nebol výnimkou. Poslanec stáva sa už osobou verejnou, nech je teda pod drobnohľadom verejnosti. Arogantné alebo aj inak nevhodné správanie poslancov, všetkých členov parlamentu alebo najvyšších predstaviteľov štátnej moci pôsobí demoralizujúco na občanov nášho štátu, ktorí ich platia zo svojich daní. Preto je potrebné akýmikoľvek zákonnými prostriedkami dosiahnuť, aby náš štát navonok, ale aj dovnútra reprezentovali a viedli morálne čistí ľudia, lebo keď slepý vedie slepého, obaja padnú do jamy. Je potrebné, aby naši poslanci, ale aj ostatní verejní činitelia štátu boli ostatným nielen nasledovaniahodným príkladom a už vôbec nie odstrašujúcim príkladom. Prítomnosť v práci bez vplyvu alkoholu považujem za otázku cti." Kolegovia, nebudem vás teda unavovať ďalšími čítaniami ďalších strán, pretože by to bolo už preťažené. „Ale poslanci by mali ísť národu príkladom. Kto zákon schvaľuje, v prvom rade má byť príkladom pre ostatných." Tých strán tu mám dvadsať.
Kolegovia, nie, nebolo to v osobnej rovine. Bolo to v rovine principiálnej. A pretože, ako som povedal na začiatku, tým aj skončím, sa tu vytvoril veľmi nedôstojný obraz, a nevytvára sa touto debatou, ale vytvoril sa mnohými rokmi pôsobenia, a predstavitelia štátu sa k tomu nevyjadrili ako k negatívnemu fenoménu, nevyhranili sa voči tomu, vznikol z toho akýsi divný folklór. Takže mojím cieľom je naozaj zvýšiť vážnosť Národnej rady a zároveň ukázať, že sme si všetci rovní, pretože keď by to na nás nemalo platiť, že nemáme byť pod vplyvom alkoholu, bohužiaľ, niektorým sa to stalo, v tom prípade sme vyššie ako ostatní ľudia. Nakoniec, je to len 90 dní v roku, keď rokujeme, takže viem a som presvedčený, že je tu drvivá väčšina slušných ľudí, ktorí nepijú alkohol, samozrejme, alebo teda to dokážu nepiť. Ale v našej krajine sa udialo veľa nespravodlivých vecí a toto je tiež jedna z nich.
Kolegovia, skončím jednoduchou výzvou, slovami knihy proroka Tobiáša: „Nepi víno až po opilosť a nech ťa nesprevádza opilstvo na tvojej ceste." Ja myslím, že to je jednoduchá výzva. A nemyslím si, že by mal byť problém podporiť tento zákon. Ak niekomu ide o to, aby sme skutočne mohli dobrým a zodpovedným spôsobom reprezentovať snemovňu aj našu krajinu, tak si myslím, že by nemal byť problém tento zákon podporiť. Takže nie sme viac, ako obyčajní ľudia, máme zodpovednosť voči tejto krajine a naozaj mali by sme rozhodovať o tejto krajine zodpovedne a dobre. Takže preto predkladám tento zákon a zároveň vás prosím za obyčajných ľudí, aby ste tento návrh podporili, aby ste zvážili argumenty, ktoré som predkladal, a mysleli na ľudí, nielen na nás, na to, že sa nás to osobne dotýka a že nás to osobne niekoho uráža. Kolegovia, bolo to myslené úplne, ale úplne inak. Ďakujem pekne.