16. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja vystupujem k tomuto bodu, ale prakticky ten ďalší bod, ktorý nás čaká, je takmer identický návrh. Takže sa týmto pádom vyjadrujem k obidvom.
A podľa mňa je strašne dôležité, že sa nám vôbec takýto návrh zákona dostáva do pléna. V tomto teda ja podporujem pána Hlinu so všetkými jeho procedurálnymi návrhmi, ktoré tomu predchádzali, pretože považujem za scestné, že sme predradili len preto, že tu bol pán poslanec Raši, jeho dva návrhy, ktoré teda podľa mňa nie sú také dôležité ako tento, ku ktorému sme sa konečne dopracovali, a že teda to poradie bolo takýmto spôsobom zmenené. Každý takýto návrh zákona, ktorý akýmkoľvek spôsobom bude bojovať proti korupcii, bude sa snažiť o to, aby tá miera korupcie na Slovensku bola nižšia, lebo tie čísla sú naozaj hrozivé, poslanecký klub strany Sloboda a Solidarita určite podporí.
Vystupujem tu dnes ale preto, lebo mám niektoré otázky a by som bola veľmi rada, keby mi predkladatelia oboch týchto identických návrhov zákonov teda zodpovedali, pokiaľ to bude možné, lebo napriek tomu, že to podporíme a určite posunieme do druhého čítania, mám pocit, že v druhom čítaní by nás mohlo čakať celkom dosť práce. Vysvetlím to.
My sme na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny svojho času s pánom Mihálom zamestnali už veľmi známu „bielu vranu“ pani Melicherčíkovú, ktorá svojho času upozornila na nie úplne čisté zmeny praktík v prijímaní študentov na Právnickú fakultu Univerzity Komenského. Táto dáma upozornila na nie veľmi čisté praktiky. Kvôli tomu stratila zamestnanie. Ona bola odídená. A veľmi dlho si nevedela nájsť prácu. Samozrejme, tuto nešlo o trestný čin korupcie ako takej, išlo o zmenu praktík, ktoré proste boli nekalé. A za tým bolo možné hľadať korupciu, možno klientelizmus, ale ja sa pýtam, ako tento návrh zákona bude riešiť ľudí, akým bola pani Melicherčíková, pretože podľa toho, ako som si ten návrh zákona preštudovala ja, ja mám pocit, že opomíname takýchto ľudí a že napr. jej by sa to nedotklo, pretože tam je veľmi ťažko vyčísliteľná vlastne tá škoda, ktorá bola takýmto správaním napáchaná. Nie som si úplne istá, či by sa proste zmenila do tých zmien, ktoré má ambície riešiť tento návrh zákona, či by splnila napr. tú finančnú hranicu, ktorú ste si ako predkladatelia stanovili v tom návrhu zákona. To znamená, že vidím tam isté riziká. Pri tomto konkrétnom prípade teda išlo o rozpor s určitými pravidlami, avšak nešlo o ten konkrétny trestný čin.
V skratke, ide mi vlastne o to, aby sme zase nevytvorili zákon, ktorý bude skvelý na papieri, ale v tej aplikačnej praxi bude narážať na isté úskalia a tak ako mnoho ďalších zákonov bude jednoducho nevymožiteľný. Pre ilustráciu by som uviedla zákon o preukazovaní majetku, kde myšlienka bola skvelá, tak ako je skvelá tá myšlienka aj pri tomto návrhu zákona oboch predkladateľov, ale vďaka nedostatočnej legislatívnej úprave nám bude zlyhávať v praxi a bude sa míňať účinku.
Dotknem sa ešte toho finančného limitu. Možnože sa mýlim, ale podľa toho, ako ste urobili ten návrh zákona, mám pocit, že tam ten finančný limit je vysoký, až nám neobsiahne všetky tie prípady, ktoré by sme takýmto spôsobom chceli obsiahnuť, pán Hrušovský, kývate hlavou, hrozne budem rada, keď ma vyvediete z omylu, pretože ja sa obávam, že aj k tým bežným úradníkom, ktorí napr. majú nejaký poznatok o korupcii na tých vyšších miestach, neviem, či sa úplne dostávajú informácie o takejto akože veľkej korupcii, možnože ide naozaj niekedy o pár tisíc eur. Ale aj takíto ľudia podľa mňa by mali byť chránení touto legislatívnou úpravou.
Prípad, ktorý sa zhodou okolností stal tiež na ministerstve práce. Mali sme tam sekčnú šéfku, ktorá upozornila na to, že kolega z ministerstva ju za úplatok núti k tomu, aby do tzv. dôchodkovej reformy presadila isté zmeny, ktoré by mohli vyhovovať finančným skupinám. Upozornila na to, prebehlo vyšetrovanie, ten človek teda bol uznaný vinným, dostal, myslím, dva roky nepodmienečne a finančnú pokutu. Teraz si predstavte, že táto žena upozornila na takéto správanie, ktoré v sebe nesie prvky korupcie, a po nástupe tejto vlády, súčasného vedenia ministerstva, ju pán Richter prepustil z práce. A boli to médiá, ja som im v tomto konkrétnom prípade naozaj vďačná, že poukázali na absurdnosť tohto prípadu, a tak sa stalo, že po istom čase pán Richter tú ženu zobral naspäť na ministerstvo, už do pozície referentky. No a teraz si predstavte, že ma upozornila na to, že teda mala urobiť nejaké zmeny v legislatíve, ktoré sú ťažko ale vyčísliteľné. Akú škodu by to napáchalo, keby ona sa podujala teda spolupracovať s tým korupčníkom a presadila by do zákona zmeny, o ktoré ju žiadal? Sú veľmi ťažko vyčísliteľné. A opäť je teda otázka, lebo vzbudzuje to vo mne pochybnosť, akým spôsobom ten návrh zákona pamätá na takýchto ľudí a na takéto prípady, ktorých podľa mňa nie je málo. Asi je ich viacej ako prípadov, keď upozorníme na nástenkový tender alebo proste na podobný škandál v takom objeme peňazí, o aký išlo napr. pri nástenkovom tendri.
Tá značná škoda vo výške 26 600 eur, čiže v korunách je to zhruba 800 tisíc korún, musí vzniknúť, aby daná osoba získala tú ochranu, ktorú vaše návrhy teda prinášajú. Ale len nedávno bol medializovaný prípad, kde šlo o obstaranie loga za vyše 8 tisíc eur. Keby nejaký zamestnanec aj mal dôkazy o tom, že došlo k podvodu, ale je zjavné, že ten podvod nemohol byť za 26 600 eur, žiadnu ochranu by nepožíval. Alebo možno sa mýlim. Naozaj by som bola veľmi rada, keby mi to bolo vysvetlené. To isté sa, samozrejme, týka aj krádeží na majetku obcí. Tam ste stanovili hranicu 25 tisíc eur na majetku obcí, čo podľa mňa je pomerne vysoká suma. Ak by to bolo menej, tak takáto osoba by taktiež nepožívala žiadnu ochranu vyplývajúcu z tohto návrhu zákona.
Čo sa týka vyplácania odmeny, opäť sa pýtam na to, ako teda v tej praxi bude zaručené to, ako sa bude stanovovať vlastne výška toho uchráneného majetku. Neviem možno som to preletela alebo jednoducho nepochopila, ale ja mám pocit, že v zákone to nie je úplne definované. Takže to, si myslím, v druhom čítaní možnože spoločnými silami by bolo dobré nejakým spôsobom dotiahnuť.
No a posledná vec, ktorej sa chcem dotknúť, to sú sudcovia. V tom návrhu som sa dočítala, že teda sudcovia sú vyňatí z okruhu tých osôb, ktoré by mali byť chránené. V dôvodovej správe konštatujete, že v súčasnosti to dokážu pokryť orgány ako napr. Súdna rada. No neviem pri súčasnom zložení Súdnej rady skutočne neviem, či táto Súdna rada si tak plní to, čo by si mala plniť, či sa zastáva tých sudcov, ktorí napr. aj v minulosti veľmi úprimným spôsobom poukázali na rôzne prešľapy, ktoré sú bežné v justícii na Slovensku. A ja nemám pocit, že by sa ich až na niektorých jednotlivcov možno nejaké orgány naozaj zastávali, tak ako to konštatujete v tej dôvodovej správe. Myslím si, že to je tak trochu nefér voči všetkým tým, ktorí sa nechcú viesť v tom šíku skorumpovaných sudcov a, naopak chceli by zmeniť súdnictvo na Slovensku a chceli by otvorene na to upozorniť. Mám pocit, že si zaslúžia, aby boli tiež nejakým spôsobom chránení, viacej ako len Súdnou radou.
Ale tak ako som povedala teda v úvode, my to určite podporíme a určite to podporíme do druhého čítania a budem veľmi rada, ak všetky tieto moje pochybnosti vznikli len z toho, že možno nie dostatočne som si preštudovala ten návrh, ktorý predkladáte. Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán predkladateľ, vážený pán spravodajca, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, daj pokoj, máš pokoj, páni boli aj budú alebo, do tretice, nehodno bosou nohou hada dráždiť. To je len také ľahké načretie do studnice slovenských prísloví, ktoré... (Hlas z pléna.) Áno, čo ťa nepáli, nehas, ešte lepšie. Určite by sme našli ja neviem v Zechenterovi-Laskomerskom ďalšie desiatky a desiatky takýchto trefných prísloví, ktoré majú v sebe možno ľahký nádych čohosi, čo nie je celkom lichotivé pre históriu nášho národa, lebo tam možno trocha to zaváňa nejakou ľahostajnosťou, obavou, strachom, ba možno niekedy aj zbabelosťou. Na druhej strane historickí sociológovia povedia, že, hop, nie je to také všetko zlé, lebo možno vďaka takýmto múdrostiam v dobách, v stáročiach poroby náš národ prežíval, dokázal sa prikrčiť, vedno predsa, že neradno dvíhať hlavu, lebo sa to veľmi potom neopláca. V stredoveku také rebélie prinášali jednoznačne trest na hrdle, v takej nedávnej minulosti minimálne stratu slobody, keď sa človek zúčastnil nejakého preteku o Zlatú mrežu. No a v súčasnosti možno takíto rebelanti prichádzajú o zamestnanie. Je to všetko zaujímavé. A človek by povedal, že cena odvahy stáročiami klesala, lebo vlastne už to riziko nie je také veľké, keď sa ten rebel voči dačomu postaví, keď poukáže na nejaké zlo. Takže by to malo potom spôsobiť taký výsledok, že takýchto ľudí by malo pribúdať a nemal by byť problém s javmi zlými.
A korupcia je strašne zlý jav. Korupcia je jeden z najhorších javov, ktorý nás obklopuje. On je ako taká ponorka. To je taká, ja si ho predstavujem, temná ponorka, ktorá chodí v mori nespokojnosti. A my len tak cítime tú machuľu tam pod vodou. Občas vystrčí ten periskop, kukne sa, kde môže zaútočiť, a zase ako keby jej nebolo. Ale to more je veľké a tých ponoriek korupčných prípadov, netreba ich menovať v tejto chvíli, aby som nebol nespravodlivý, že by som zabudol na nejaké veľké nástenky, je veľmi veľa.
Nuž pýtajme sa, ak to riziko už nie je také veľké, prečo teda vlastne nepribúda ľudí, ktorí by veľmi ľahko a bez veľkých obáv poukazovali na to zlo korupcie okolo nás. No príčin môže byť niekoľko. Určite netrafím všetky, ale skúsme to.
No napríklad jeden z argumentov môže byť ten, že korupcia nám vyhovuje, že sami lovíme v týchto korupčných vodách a že vlastne by sme boli hlúpi, keby sme išli sami proti sebe, najmä keď život doteraz ukazuje, že takýto spôsob správania je celkom úspešný, že stačí zahodiť nejaký ten náter výchovy či etiky, či morálky a život sa dá prežiť v relatívnom blahobyte, aj keď teda s hnusným základom.
Potom je to možno druhá skupina, ktorá si hovorí: „No, áno, veď ja nepodlieham korupcii ale som sám, veď tu keď ja z toho radu sa vytočím, vybočím, tu mi nikto nepomôže. Tak počkajú ľudia poza bučky, ako to dopadne, ale nepridajú sa. Tu ma napadá niekedy analógia s tým, keď sa robia tie sociologické pokusy, keď niekoho mlátia a koľkí z nás sa obrátime a tvárime sa, že to nevidíme, a možno máme aj svoju pravdu, lebo vieme, že keď priskočíme odvážne, tak tí ďalší sa nepridajú a vlastne len utŕžime.
Potom je tu ešte iná skupina, ktorá si hovorí, že to je asi v poriadku, že tá korupcia nie je až takým problémom, že spoločnosť to nevníma ako zásadný problém, ktorý by bolo treba riešiť, a že nie je dôvod veľmi sa tým zaoberať. Určite je možné aj tak sa na to pozerať, či už je to už dôsledok bláhovej nevedomosti, nevšímavosti, ľahostajnosti alebo to ozaj niektoré také prieskumy zaraďujú, lebo sú také prieskumy, ktoré hovoria, že ľudia korupciu nevnímajú ako najvyšší problém alebo jeden z veľkých problémov. Aj to je jedno z možných vysvetlení.
No tak potom ak máme takéto vysvetlenia, mali by sme hľadať aj riešenia, ktoré by pomohli tomu, aby sa zásadný problém korupcie, ktorá tu evidentne existuje, vyriešil, aby sa vyriešil aspoň tak, že by sa znížila korupcia v tejto krajine o nejaké výrazné percento. Však všade, aj v minulých dobách, aj v iných krajinách, korupcia existuje, len problém je u nás v tom, že sa stala bezbrehá, tolerovaná, ako keby bola tu zákonite medzi nami bez toho, aby bola možnosť s tým zabojovať.
No a práveže tá možnosť zabojovať tu je, musí byť a ja preto chcem mimoriadne úprimne oceniť tieto dva návrhy a povedať, že ich budem podporovať. A verím, že aj táto snemovňa všetkými prstami ich podporí.
Nie je možno dôležité, aby sme sa v tejto chvíli zamýšľali presne nad mechanizmom, aký tvorcovia tohto návrhu zákona použili ako funkčný technologický model zabezpečenia ochrany bojovníkov s korupciou. Určite tu existujú aj iné možnosti a určite bude čas ešte o nich rozprávať.
Ale chcem upozorniť na inú vec, ktorú považujem za hodnú mimoriadneho ocenenia, uznania, vďaky a potreby takýto zákon vniesť do legislatívneho systému fungovania tejto krajiny. Tento zákon totižto vytvára to, čo mne tu doteraz veľmi chýbalo. Vytvára priestor na to, aby sme dali pocítiť občanom krajiny, že všetkých, ktorí dokážu z toho radu vybočiť s tými všetkými rizikami, ktoré som spomínal, si nadovšetko vážime, že si ich váži pán prezident tejto republiky, že si ich váži predseda vlády, že si ich váži predseda parlamentu, že si ich váži 150 poslancov, že sú to jednoducho ľudia, ktorých ani nás náhodou nenapadne označiť udavačmi alebo tými, čo si špinia do vlastného hniezda, alebo tými, čo sú večne s niečím nespokojní, ale že sú to ľudia, ktorí by nám mali byť vzorom, že sú to ľudia hodní všeobecnej úcty a podpory. To je posolstvo, ktoré som vyčítal v tomto návrhu zákona ako najdôležitejšie.
Opakujem, technológie, techniky, postupy ochrany, finančné limity, odmeny, šírky a rozšírenia, to všetko môžeme a zrejme aj budeme hravo a veľmi efektívne riešiť. Ale sa tu vytvára prvýkrát predpolie na to, aby sme z tejto skupiny ľudí urobili naše vzory, aby sme ich povýšili tam, kde patria, a aby sme povedali: „Veď my vieme, vážení, že ste pre nás neoceniteľní, nie kvôli tomu, že tu je taký zákon, ale kvôli tomu, že žiadny štát nemá taký aparát, aby vedel dohliadnuť na všetkých generálnych riaditeľov, na všetkých riaditeľov odborov, na všetkých šéfov štátnych podnikov, ani kontrolné oddelenia nie sú toho schopné, ani žiadne útvary, nech by sme ich akokoľvek kreovali, nie sú toho schopné, ale kvôli tomu, že ľudia vidia všetko.“ Ale my im musíme povedať, že my potrebujeme, aby s tým, čo vidia, aj vedeli pracovať, aby to vedeli pomenovať, aby si to nenechávali sami pre seba, nie kvôli tomu, že tu chceme mať triedu bojovníkov s korupciou, ale kvôli tomu, že tu chceme mať predsa vyššie dôchodky pre našich dôchodcov, že tu chceme mať učiteľov, ktorí budú mať vyššie platy, že tu chceme mať zdravotníkov, ktorí budú mať lepšie zariadenia vo svojich nemocniciach, že tu chceme mať ľudí, ktorí keď celý život robia v trojzmenných prevádzkach, aby mohli dôstojne užívať roky dôchodku. Tie peniaze sú tu, to nie je nejaká fikcia.
Ak v Českej republike protikorupčný fond Karla Janečka hovorí, že v Českej republike každý mesiac každému občanovi Českej republiky od nemluvňaťa až po 99-ročného v dôsledku korupcie je z vrecka vyťahovaných tisíc českých korún, vari si myslíme, že u nás korupcia vyťahuje z našich vreciek, z vreciek našich občanov menej? Ja si myslím, že je to viacej, ale tie štatistiky nemá význam hodnotiť, pretože to nevie nikto napočítať. Ale fakt, že peniaze utekajú, že to ľudia vidia a že my máme spôsob, ako to zastaviť, je nespochybniteľný.
Nechcem sa opakovať, ani sa nebudem opakovať, pokiaľ ide o Lesy Slovenskej republiky, lebo už by som bol tým otravný, ale tých prípadov je strašne veľa. My o nich všetko vieme, len chýba nám práve efektívna koncovka. Predsa len si zaspomínam, pretože príklady vytvárajú šťavu takýmto vystúpeniam.
Vrátim sa do toho Národného lesníckeho centra. Už sme to riešili a s pánom ministrom Jahnátkom si za otca nevieme porozumieť. Z kontrolórky, ktorá bola prepustená, vytvoril moju chránenkyňu. A ja pritom len hovorím, tá žena poukázala na to, že to, čo malo stáť 700 eur, stálo 700 tisíc eur. Je to pekný rozdiel, iba nejaké nuly tam lietajú. A odmena je taká, že táto kontrolórka je prepustená z pracovného pomeru po 30-ročnej či 20-ročnej službe, neviem. Nie, nie je ona moja chránenkyňa. Ona a takéto kontrolórky by mali byť chránenkyňami nás všetkých, ktorí tu sedíme a ktorí máme možnosť to ovplyvniť. A máte to možnosť ovplyvniť práve prostredníctvom takéhoto návrhu, aký tu dnes predložil pán predkladateľ a aký tu ešte bude predložený.
Ja dokonca v tej duplicite vidím istú eleganciu. Je to možno tak dôležité, že sa patrí opakovať dôležité veci. A aby som sa priznal, možno vás to tak trocha aj prekvapí, prečo Obyčajní ľudia a možno ja sám osobne doteraz s takouto iniciatívou sme neprišli. Ja nevyzradím žiadne klubové tajomstvo, my sa veľmi intenzívne zaoberáme touto problematikou. A možno aj tie návrhy, ktoré dáme, pozmeňujúce budú z týchto skúseností vychádzať. A možnože predložíme, ak by náhodou sa stala taká neuveriteľná vec, že tento zákon by táto snemovňa nepodporila, tak by sme predložili možnože ten tretí. Budeme ich predkladať, pretože to nie sú zábavy preto, aby páni poslanci sa prezentovali, že sú šikovní. To je naša obrovská povinnosť, ak sú zákony všetky dôležité, s tým súhlasím, ale niektoré sú veľmi dôležité. Povedať ľuďom tejto krajiny, že tých, ktorí sa neboja, vidieť ďalej ako za plot svojej záhradky a ako je pozerať sa na priestory verejné a občianske s tým, že si ich veľmi vážime a že ak tam vidia také nečistoty, takže si vážime, že majú chuť s tými nečistotami trošinka zabojovať, tak to je vec, ktorá sa mi zdá mimoriadne dôležitá. A ja chcem vysloviť presvedčenie celkom úprimné, že sa vari nestane, že by niekto v prvom čítaní mohol mať pocit, že takýto zákon netreba podporiť, lebo ho nepotrebujeme. Tak tomuto by som ozaj neuveril. Dnes už tu zaznievalo, že niektorí kolegovia poslanci neveria kadečomu, ale ak by sa stalo niečo takéto teraz, tak si poviem, že potom ozaj nesedím v správnej budove.
Možno sa mi žiada povedať ešte jednu vec, lebo to možno osloví ešte viacej nás všetkých zľava, sprava, zo stredu. Chcem pripomenúť slová Karola Wojtylu, tohto impozantného pána v blahej pamäti, ktorý svojím posolstvom neraz obletel svet. A obleteli aj tie dve slová, ktoré sa mi zdajú vhodným mottom pre tento zákon: „Nebojte sa." Je to úžasná kombinácia dvoch jednoduchých slov. To sú presne tie slová, ktoré týmto zákonom hovoríme našim všetkým občanom. Nebojte sa, lebo jednoducho ak sa aj bojíte, tak to prekonajte, lebo tu niet sa čoho báť, iba vtedy, ak po jednom budete sa ozývať a veľmi sa báť, vtedy jednoducho nemôžeme tento boj vyhrať. Ale ak sa ľudia rozhodnú nebáť sa a poukázať na to zlo, tak verte, že sa budú báť iní, budú sa báť tí, ktorí sa báť majú, lebo oni vedia totižto, že my vieme, len zároveň počítajú s tým, že nepovieme. A ja si veľmi želám, aby sa začali báť tí, ktorí sa majú báť, a aby tí, čo sa nemajú prečo báť, aby sa nebáli. A som presvedčený, že táto úprava, ktorá prichádza k nám, tomu veľmi napomôže. A chcem povedať, že som za ňu vďačný. Určite ju podporím a určite aj podporíme ju všetci. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, hlavne teda aj tým, ktorí prispeli, ale aj celkovo cítim, že je záujem o túto tému. Som presvedčený, tak ako som na úvod hovoril, že je to naša zodpovednosť, už či to zoberieme ako domáce úlohy v politike alebo v spoločnosti, ktorá chce prekonávať deficity efektívnejšie, dôveryhodnejšie rozvíjať alebo rásť vo svojich záujmoch. Korupcia je rakovina. A keď jej nebudeme čeliť, tak končíme potom všelijako v horších krízových situáciách, ktoré už poznáme aj po európskych štátoch v dnešných časoch.
Chcem poďakovať aj Lucii Nicholsonovej, aj Jánovi Mičovskému za konkrétne vystúpenia. Nie sú na všetky otázky odpovede áno, samozrejme, ale vo veľkej miere môžem povedať, áno v tom zmysle, že ak sa prijme mechanizmus, tak sa dá ďalej či vylepšovať alebo precizovať, alebo posilňovať, aby stíhal aj ďalšie trestné činy alebo teda ich vyberal, lebo to sú vybrané trestné činy, ktoré sú uvedené v úvode toho zákona, ktoré v tomto prípade sú dominantne majetkovej povahy, kde ide o priame škody alebo hroziace škody a nastavenú úroveň. Ale, viete, ono v praxi je to tak, že ak sa niečo deje nekalé, to nebýva ojedinelé, nebýva to len to malé, ale väčšinou je tam celá spleť aj záležitostí, aj ľudí. Takže aj k tomu prípadu na univerzite, predpokladám, by sa dalo hovoriť o škále nekalých praktík. Ale toto vymedzenie a celý vlastne zákon, ktorý je relatívne jednoduchý, 11-paragrafový, a predsa komplexný, pretože zasahuje do mnohých sfér, vznikal ako výsledok odbornej, náročnej, medzirezortnej práce v minulých rokoch medzi rezortmi aj práce sociálnych vecí a rodiny, spravodlivosti, vnútra a ďalšími dôležitými inštitúciami. Takže je naším slovenským pokusom a modelom, pričom treba vnímať, že po Európe je už množstvo aktuálnych schém, ktoré väčšinou pod názvom whistleblower act alebo zákony na ochranu ohlasovateľov korupcie pôsobia veľmi účinne predovšetkým ako prevencia, že je taká možnosť. A v systéme už či inštitúcií alebo zamestnaneckých vzťahov môže byť niekto chránený. A tí, ktorí majú nekalé úmysly, by mali o tom vedieť. A preto preventívny účinok takejto legislatívy je veľmi, veľmi dôležitý. Ale zároveň je tam tá stránka represie, resp. ďalšieho konania, ktoré aj motivuje konkrétne osoby spolupracovať na postihu takýchto deliktov. A prinášajú vlastne aj účinnejšiu represiu v trestnom konaní. Už vymenovania, že ide aj o napríklad o paragrafy zneužívania právomoci verejného činiteľa, hovoria aj o tom, že nie všetko musí byť dokonané. Skôr hroziace škody alebo nekalá činnosť môže byť takto stíhaná.
Ja som za to, aby už či pri ďalšom konaní v druhom čítaní alebo celkovo sme možnože pridali aj také opatrenia, ktoré sú čerstvo v našej legislatíve z minulých rokov, ako je volebná korupcia. Veľmi je vplyvná hlavne v menších voľbách, teda v miestnych voľbách, stačí kúpiť pár hlasov a výsledok volieb v obci alebo v mestečku je hneď iný, takže stíhať alebo motivovať k transparentnosti aj v tejto agende pri napríklad volebnej korupcii.
Čo sa týka sudcov, tí sami osebe nemôžu byť chránenými osobami, to je o tom, že sú vyňatí z rozsahu zákona, ale zamestnanci v tejto sfére chránenými osobami môžu byť. A tam sa to hodí tiež zrejme veľa.
Ja chcem vlastne len na záver toho úvodu povedať, že prvé čítanie je úvod, nie fait accompli, nie dokonaný alebo ukončený proces. Začať ho aj vďaka tomu, že návrhy sú dva, resp. aj tomu, čo povedal Ján Mičovský, si myslím, je veľmi aktuálne a akútne, aby v tomto čase toto Slovensko riešilo. Pozrite, pri trestnoprávnej imunite, ktorá sa týka ústavných činiteľov, nám to trvalo desať rokov. Ja viem, že niektoré zákony trvajú, že niekedy sa to berie viac politicky než vecne, ale tu by sme mali byť všetci na jednej strane, v jednom smere, hovorím to hlavne voči kolegom, ktorí majú väčšinu.
Takéto legislatívne opatrenia prijímajú hlavne vyspelejšie štáty, ktoré sú okolo nás v Európskej únii alebo v OECD, v Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj. A Slovensko by pri nich nemalo chýbať. Nám to prospeje.
Takže ja aj z tohto pohľadu by som chcel povedať, že je to prvé čítanie, prvýkrát, a zároveň že môže byť veľmi rozhodujúcim pre prijatie takejto novej, dnes neexistujúcej legislatívy.
A tak symbolicky, aj vzhľadom na to, čo povedal pán Mičovský, hovorím: „Nebojme sa.“ Ja sa nebojím, takýto zákon raz prejde v tomto parlamente, čím skôr a čím kvalitnejší z hľadiska rozsahu alebo dôslednosti, tým lepšie pre každého slušného. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi uviesť na úvod možno len jednu takú poznámku. Slovensko je v rebríčku vnímanej korupcie, ktorú pravidelne skúma Transparency International, na 62. meste na svete, ďaleko za Rakúskom, ktoré je na 25. mieste, Poľskom, ktoré je na 41. mieste, Maďarskom, ktoré je na 46. mieste, a dokonca aj za Českom, ktoré je na 54. priečke tohto rebríčka.
Ja som presvedčená o tom, že musíme chrániť tých, ktorí sú odvážni, poskytnú informácie, ktoré povedú k odhaleniu trestnej činnosti, najmä spomínanej korupcie.
Platný právny poriadok Slovenskej republiky komplexne túto problematiku neupravuje. Je síce riešená segmentárnou formou v rámci viacerých normatívnych právnych aktov, ktoré však nie sú dostatočne účinným garantom ochrany oznamovateľa nezákonných praktík v zamestnaní z dôvodu ich prevažne deklaratórneho charakteru neprihliadajúceho na konkrétne formy ochrany. A vlastne na túto len deklaratórnosť doplatili v minulosti viacerí. Spomeňme si na zamestnankyňu na právnickej fakulte, na ministerstve práce, sociálnych vecí, rodiny a ďalších. Tu by som možno odpovedala aj na otázku pani poslankyne Nicholsonovej aj po konzultácii s pánom Lipšicom, pod vedením ktorého sa, keď bol ešte ministrom vnútra, tento zákon pripravil na ministerstve vnútra, pretože, ak si spomenieme, tak boj proti korupcii bol prioritou vlády Ivety Radičovej, tak pokiaľ ide teda o tú zamestnankyňu, ona by síce nezískala finančnú odmenu, ale ten status by získala. Mohla by byť chránená. Čiže to je len ako odpoveď pani poslankyni.
Nechcem opakovať, už čo tu bolo povedané, pretože naozaj tá filozofia obidvoch zákonov, aj s ktorým prišiel pán poslanec a podpredseda Národnej rady Figeľ, aj toho nášho, je totožná. Naozaj nám ide o to, aby ľudia, ktorí naberú odvahu a ohlásia korupciu, boli chránení, aby neboli prepustení z práce a dokonca aby mohli za svoju odvahu byť aj finančne odmenení, a to do výšky 10 % z objemu z uchráneného majetku. Opäť, z toho zákona dá sa vydedukovať, akým spôsobom by bola ocenená táto výška, ale opäť k tým detailom, môžeme sa potom prepracovať v rámci druhého čítania.
Ja nechcem zdržiavať, pretože naozaj tie návrhy, ako už bolo spomínané, sú veľmi podobné. Ale ja osobne som presvedčená na rozdiel od pána podpredsedu Figeľa, že po schválení tohto zákona stúpne počet ľudí, ktorí naberú odvahu a ktorí nahlásia korupčné správanie.
A ja pevne verím, že tento zákon nájde podporu naprieč celým politickým spektrom, pretože nie je zameraný proti tej-ktorej strane, nie je ideologický, ale naozaj chce pomôcť krajine bojovať s korupciou. Ďakujem pekne.