16. schôdza

Ďakujem, pán predseda. Kolegovia zo zahraničného výboru, dovoľte, aby som vám pripomenul, že o 12.00 hodine máme schôdzu výboru v miestnosti č. 183. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Poprosím kolegyne a kolegov z výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny, o 13.00 hodine máme schôdzu. Ďakujem pekne.

Tiež chcem poprosiť členov výboru na kontrolu Vojenského spravodajstva, zasadnutie výboru je o 12.30 hodine. Ďakujem.

Ďakujem. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, tých z vás, ktorí nie sú na moje slová zvedaví, tak, samozrejme, pochopím, ak tu nebudete, pre tých, ktorí sú ochotní zvážiť zotrvanie, chcem uviesť, že nás ešte čaká niekoľko, dúfam, zaujímavých skutočností, ktoré ešte v tejto rozprave nezazneli.
V úvode, ktorý bol pred prerušením rozpravy pre hlasovanie, som sa pokúsil zhrnúť to, ako sme už raz zažili jeden cyklus využívania dier v zákone o verejnom obstarávaní a potom ich zapchávania veľkou novelou prijatou v roku 2011. Skúsme teraz, dúfam, že sa pán minister neurazí, keď to nazvem Kaliňákovou novelou, je to naozaj jeho novela politicky, nie je to myslené pejoratívne, sa na túto novelu pozrieť z tohto pohľadu, aké diery zapcháva, aké diery vytvára, na aké diery vôbec ani nereaguje a čo môžeme očakávať, že sa po jej prijatí stane.
Predtým, než k tomu pristúpime, mi dovoľte dať jednu poznámku pod čiaru. Ako správne povedala kolegyňa Žitňanská, zopakovali po nej viacerí kolegovia Přidal, ale aj Hrnčiar a ďalší. Nikto z nás nevie presne, čo v tej novele v tejto chvíli je, pretože tie obrovské pozmeňujúce návrhy predložené na poslednú chvíľu vo výbore a ešte ich opravy následné spôsobujú situáciu, že ani po opakovanom čítaní si nemôžeme byť istí, že skutočne chápeme dôsledky všetkého, čo je tam uvedené. Napriek tomu si myslím, že vieme urobiť základnú mapu toho, ako tá novela dnes vyzerá, s tým, že sú tam šedé zóny, možno nepoznané riziká, o ktorých sa budeme môcť rozprávať už aj po jej prijatí.
Dovoľte mi preto takúto mapu predstaviť v troch skupinách. Prvá skupina sa týka toho, kde si ministerstvo dalo povedať, pán minister, a čo sú buď odstránené hrozby, alebo dokonca pozitívne kroky v tejto novele. V druhej kategórii je to, čo zostalo ako průser a, ak to bude v tejto podobe schválené, bude aj problémom. A treťou kategóriou, o ktorej sa zatiaľ nehovorilo, sú diery, ktoré vidíme v zákone, ktorých využívanie hromadne narástlo za posledných 12 mesiacov a ktoré tento zákon vôbec nijakým spôsobom nerieši. A dovoľte mi totiž povedať, že myslím si, že by sme mali na novelu z dielne ministra Kaliňáka mať rovnaký nárok ako na novely z dielní poslancov za minulej vlády, teda nepozerať sa na to, či zhoršujú existujúci stav vytváraním aktívnych dier v zákone, ale či aj prispievajú k riešeniu existujúcej aktuálnej situácie s dierami, ktoré sa nám v čase vynárajú, ako kreatívni manažéri, obstarávatelia hľadajú, ako súťaže obísť. Preto mám tam aj tú tretiu kategóriu.
Začnem tým pozitívnym.
Najpozitívnejšie, čo sme už spomínali, je vypustenie strategických zákazov z pôvodného návrhu zákona. Tam som, bohužiaľ, však musel odcitovať ten citát pána ministra, ktorý pre tých kolegov, ktorí tu neboli, musím odcitovať znovu, ktorý o strategických zákazkách povedal ešte na jeseň, že takýmto ustanoveniam v zákone sa hovorí hromozvod. Ešte v škole nás učili, že do zákona treba dať hromozvod, potom hromozvod odstránite a všetky ostatné veci, čo ste potrebovali, sú prijaté. Hromozvod zafungoval, zákon je v procese, avšak vďaka kverulantom, poslancom, novinárom, mimovládkarom sa upozorňuje aj na tie ostatné veci.
Druhá pochvala je tiež len za odstránenie alebo predídenie problému, ktorý ste sám v tom zákone vytvorili, teda oficiálne kolega Bagačka. Ale myslím, že nikto nebude popierať, že tie návrhy išli z ministerstva. To ani nie je v ničom nelegitímne. A to bola naozaj tá výnimka 5 miliónov eur na stavby bez súťaže, so súhlasom ministerstva financií. Ako prišlo minulý týždeň na výbore, tak potom odišlo na ďalšom výbore. Môžeme teda byť len radi, že ste si dali povedať z akýchkoľvek dôvodov.
Okrem týchto dvoch průserov, ktoré ste najprv sami navrhli a od ktorých ste potom ustúpili, dovoľte mi hovoriť o veciach, ktoré sú naozaj skôr pozitívne.
Prvá z tých vecí je novo vytváraná Rada pri Úrade pre verejné obstarávanie. Pán minister ju nazval komisiou, dneska ráno opakovane. Ja na rozdiel od vás nebudem teraz vás označovať za klamára len preto, že ste povedali niečo iným slovom. Takže myslím, že vieme, a čom sme hovorili. Tá rada je niečo, na čom bola zhoda medzi opozíciou a koalíciou, že ju treba. Nezhoda bola len o tom, ako má byť menovaná z hľadiska procesu, z hľadiska obdobia funkčného, z hľadiska výberu ľudí. Musím konštatovať, že ten pozmeňujúci návrh, ktorý je predložený aj v spoločnej správe, znateľne vylepšuje zloženie tejto rady aj jej proces kreovania, aj jej funkčné obdobie. A povedal by som, že ak dodržíte nielen literu, ale aj ducha zákona, to znamená, ak ten výberový proces, ktorý je v tom návrhu obsiahnutý, bude skutočne otvorený a nebude teda len formalitou, ako podpísať ľudí, ktorých ste si už dopredu vybrali, tak si myslím, že tá rada môže byť spolu aj so všetkými rizikami pozitívnym fenoménom. Napriek tomu si myslím, že pozmeňujúci návrh, ktorý ide predložiť pani podpredsedníčka Jurinová, je ešte lepší a výrazne lepší v tomto smere. A myslím si, že by nemal byť žiadny problém pre vás ho prijať, lebo ideologicky a duchovne ide tým istým smerom, len je precíznejší. Ale napriek tomu chcem povedať, že ak to aj prejde takto, rada má šancu, ak to naozaj naplníte, by som povedal v dobrej viere, byť skôr pozitívnym prvkom. To je pre mňa asi jedno z najvýznamnejších pozitív tohto zákona.
Druhé pozitívum, ktoré nesúvisí so zákonom, je posilnenie Úradu pre verejné obstarávanie finančne. Ja sa ale nechcem vracať, pán minister, teraz k nejakým rekrimináciám, len chcem povedať, že už v legislatívnom zámere, ktorý pani ministerka Žitňanská ešte vo vláde predložila teda do pripomienkového konania, bolo o tomto hovorené, my sme vám tú pripomienku dali ako zásadnú pripomienku na jeseň minulého roka k tejto novele, vtedy ste nám odkázali, že výdavky budú hradené v rámci schválených limitov, teda že netreba pridávať. To znamená, že som rád, že ste zmenili názor... (Reakcia navrhovateľa.) No myslím, že my sme nehovorili o tom, z akých limitov to má ísť. (Reakcia navrhovateľa.) Ale v tom vyhodnotení sa hovorí o schválených limitoch, kapitoly ÚVO, lebo ÚVO má samostatnú kapitolu, ale, hovorím, som rád, že za necelý mesiac medzi 8. januárom a 10. februárom došlo aj v tomto k vylepšeniu.
Tretia vec, ktorú tiež vnímam, že je tak, môže skončiť aj zle, ale skôr chcem veriť, že skončí dobre, je elektronické trhovisko. Elektronické trhovisko ako také opäť sme všetci podporili ako myšlienku. Debata bola o tom, či v tej forme, ako ste ju navrhli, je dobre robené a manipulovateľné. My sme vám navrhovali dve zásadné zmeny. Jedna bola, aby nebolo monopolné elektronické trhovisko pod ministerstvom vnútra, ale aby bolo ako v Českej republike viac licencovaných, tak aby bola medzi nimi súťaž, čo by aj obmedzilo korupciu, cez to v rámci trhoviska, a druhá bola, aby ste nedali povinnosť ekonomicky najvýhodnejšej ponuky, lebo tá nemusí byť vhodná pri mnohých bežných tovaroch a niekde je potrebná aj cena. V tom prvom ste nám neustúpili, ale v tom druhom áno. A je teda v tom pozmeňujúcom návrhu opäť uvedené, ak som to správne prečítal, že bude môcť byť aj cena ako kritérium v rámci elektronického trhoviska. Povedal by som tak, že spôsob, ktorým v tejto chvíli súťažíte, opis toho trhoviska, jeho dizajn, vo mne ste nevyvolali veľkú dôveru a vrátim sa k tomu o chvíľku, ale napriek tomu toto je vec, kde by som vám ako keby rád dal dôveru na to, aby ste sa ukázali, lebo ak trhovisko bude dobre fungovať, môže byť významným pozitívnym prvkom. O rok, o dva roky to zhodnotíme a budeme vidieť, s čím to reálne prišlo.
Posledné pozitívum, aj keď už veľmi také päťdesiat na päťdesiat, je zmena v procese námietok, kde opäť bola zhoda v tom, že kľúčom je nebrať možnosť dodávateľom brániť sa proti neférovým praktikám obstarávateľov, kľúčom je ich organizačne urobiť tak, aby minimálne zdržali proces obstarávania a zachovali práva dodávateľov a právo na férovú súťaž. Tá snaha vaša zjednotiť to do dvoch bodov v princípe bola chvályhodná, problémom bolo to, že ste chceli niektoré veci z námietkových konaní vyňať úplne, a druhým problémom je technické zvládnutie. To prvé sa do veľkej miery podarilo opraviť. Teda aj pod tlakom argumentov, že by to mohlo európske fondy zneplatniť, sa ten námietkový proces ako keby neostrihal až tak veľmi, ako ste ho chceli pôvodne dohola ostrihať. Ale druhý problém, ktorý zostal, na ktorý teraz neupozorňujem ja, ale na ktorý upozorňujú odborne spôsobilé osoby už po prijatí tej tzv. malej novely, je, že z technického hľadiska tú deľbu tých ponúk na dve skupiny a námietky ste úplne nezvládli. To znamená, že v praxi hovoria, že to vyvolá skôr zdržanie ako urýchlenie. Tam môžem vás len povzbudiť v tom, aby ste tento čisto technický, nie politický problém doriešili či novelou alebo inými prostriedkami, ktoré máte k dispozícii.
Toľko pozitíva alebo možné pozitíva, aby som bol presnejší.
Teraz najväčšie problémy. Tam budem stručnejší, lebo už o nich hovorili niektorí kolegovia.
Prvý problém je naozaj centralizácia verejného obstarávania. Tam, pán minister, ste neustúpili argumentom nielen nás, ale aj iných odborníkov, že centrálne obstarávanie môže fungovať naozaj dobre len vtedy, keď je tam tá poistka, nemusím obstarávať centrálne, ak viem nakúpiť lepšie sám. Vy ste tam síce teraz vložili tie pozmeňujúce návrhy, že ten drobný obstarávateľ sa môže dohodnúť s ministerstvom vnútra, že pôjde sám, len ministerstvo vnútra predsa ako centrálny obstarávateľ nemá žiadnu motiváciu také veci umožňovať, pokiaľ si to niekto nevybaví, povedzme, po politickej alebo inej linke. To znamená, že to právo obstarávateľa, viem nakúpiť lepšie sám, nemusím ísť, to je nie dôležité len preňho, ale preto, aby vás tlačilo nakupovať efektívne, inak vám tí obstarávatelia z toho systému utečú. Na to už sú procesy. Tak toto pokladám ja osobne, a pani kolegyňa Žitňanská o tom hovorila obsiahlo, za jeden možno z najväčších problémov. Samozrejme, veľkosť toho problému závisí od toho, ako ambiciózne sa pustíte do centrálneho obstarávania. Ak zostane nenaplnené to zákonné ustanovenie, tak sa nič nestane. Ak, naopak, o pár rokov budete prevádzkovať obrovský systém centrálneho obstarávania, tie potenciálne straty z tohto problému sú obrovské.
Druhý a zásadný problém, ktorý tam je, je zrušenie povinnosti elektronických aukcií. Priznám sa, že nie som v politike ako poslanec až tak dlho, iba od júna 2010, a ešte, samozrejme, sa musím veľa učiť o politickom úsudku, ale keby sa ma bol býval niekto spýtal, či si akákoľvek vláda dovolí zrušiť elektronické aukcie vo verejnom obstarávaní, tak by som odpovedal, že nie, lebo že bude z toho taký krik, že to jednoducho nikto si netrúfne. Vy ste si na to trúfli. A zatiaľ vám to dokonca vyzerá, že vám to aj prejde. Musím sa priznať, že pre mňa je to šokujúce, osobitne vzhľadom na to, že žiadny inštitút nie je čierno-biely, ale výhody elektronickej aukcie sú tak jasne zadokumentované v porovnaní s mnohými inými vecami vrátane čísel, prípadov, štúdií, dlhých rokov aj testovania, pilotovania, rozširovania po obciach, po úradoch, že musím sa priznať, som veľmi prekvapený nielen v tom, že to robíte, ale že vám to asi prejde. To, sa priznám, by som nikdy nebol býval očakával.
Tretí zásadný problém je zmena v obstarávaní neprioritných služieb. Neprioritné služby sú tie smutne známe nástenky, poradenské, konzultačné, právne a mnohé iné, kde teda novela, ktorú sme s kolegom Krnáčom zo SaS predložili a presadili v tomto parlamente, ale aj s podporou ľudí ako Igor Matovič, ktorého tu teraz vidím, Anton Marcinčin, ktorý už je dnes na vašej strane, ale aj niektorí ďalší, to zrušila, pretože nebol žiadny dôvod pre to, aby neprioritné služby mali osobitnú reguláciu. Ten dôvod, prečo ony v európskych podmienkach majú osobitnú reguláciu, je ten, že v Európskej únii ide cez predpis o verejnom obstarávaní o utvorení cezhraničných trhov. Ale v právnych alebo v konzultačných službách veľmi cezhraničné trhy nie sú, tak to veľmi nemá význam až tak regulovať. Vy dnes zavádzate to, že nebude musieť vybrať si obstarávateľ najvýhodnejšiu ponuku a stačí, ak bude ponuka menej ako 20 % nevýhodná oproti tej. A ja čo k tomu chcem povedať, je, že zase si cením, že ste síce najprv na mňa vybehli na minulej schôdzi v tej rozprave, ale potom ste opravili to, že tých 20 % je oproti najlacnejšej ponuke, nie oproti priemeru, lebo oproti priemeru by to bolo už úplne manipulovateľné. A zostáva ten zásadný problém, aká bude motivácia akejkoľvek právnickej firmy ísť do súťaže, keď bude vedieť, že pokiaľ sa zmestí do 20 % jej konkurencia, tak jednoducho nemá šancu vyhrať ani s najlepšou ponukou. Môže mať najlepších právnikov, najlepšie referencie, najlepšiu metodiku. Samozrejme, kupovať právnikov je náročné, ale teraz to neberte v zlom, ja by som povedal, za každej vlády. Myslieť si, že úradníci a politici, keď budú môcť vyberať podľa ľubovôle, budú vyberať lepšie právnikov, je, povedal by som, nie celkom konzistentné s našou dvadsaťročnou skúsenosťou v tejto krajine. Namiesto toho by som očakával, ak s tým máte problém a keďže osobne ste právnik aj advokát, tak myslím, že viete veľa o tom trhu. (Reakcia navrhovateľa.) Keby ste prišli sa uchádzať, ja by som vás kúpil, lebo vaše rétorické a analytické schopnosti nemajú až takú konkurenciu, takže ja by som vás v pohode kúpil, naopak, pán minister, keby na to došlo. Ale inú vec som chcel povedať. Ale chcem sa vrátiť k tým právnym službám v tom, že jednoducho nebudú tam súťaže. Budú tam priame zadania, pretože ktorá právnická firma najmä seriózna, by sa uchádzala, keď bude vedieť, že dá najlepšiu ponuku a aj tak ju nemusia vybrať?
Ďalší problém, ktorý tam zostal, spomínala kolegyňa Žitňanská, to je legalizácia tých nezmyselných vysokých referencií vo výške 300 % zákazky. To je naozaj veľmi premyslený ťah v tom, že pod zámienkou obmedzenia legalizuje vlastne požiadavku, ktorá umožní tie súťaže bez problémov manipulovať z hľadiska vstupu.
A posledný veľký problém, ktorý tam zostal, je obmedzovanie možnosti ÚVO preskúmať súťaže len na konanie, ktoré je buď v námietke uvedené, alebo ktoré je celkom zjavne mimo medzí zákona, sme hovorili o tom minule, že to znamená, že pokiaľ aj obstarávateľ napr. nasadí diskriminačné kritériá, pokiaľ tá diskriminácia je aspoň rádovo zdôvodniteľná, to znamená, nie je celkom zjavne mimo medzí zákona, ako ten pozmeňujúci návrh hovorí, tak ÚVO podľa zákona by to skúmať nemal.
Dostaneme sa teraz k tretej kategórii. A to sú tie diery, ktoré vidíme za posledný rok a ktoré vôbec nezatvárate, možno aj preto, že niektoré z nich sám iniciatívne vŕtate. Takže asi by to bol konflikt záujmov a schizofrénia, keby ste ich chceli riešiť. Ale napriek tomu ako gestor verejného obstarávania by ste mali.
Prvá vec, ktorej sme svedkami, sú právne služby bez súťaže cez argument časovej núdze. Ja neviem, priatelia, kto z vás to sleduje, ale Fond národného majetku je momentálne nový biznis model, kde zoberie existujúci právny spor a argumentujúc, že nemá čas vytendrovať právnikov poriadne, lebo ide pojednávanie, obstará právnika priamym zadaním. Potiaľ, myslím, by sme mohli súhlasiť, aj keď moja otázka by bola, že keďže Fond národného majetku je permanentne v právnych sporoch, mal by mať vyriešenú túto vec dlhodobo a systémovo, ale nechajme ju bokom, povedzme, prišlo nové vedenie, zistilo nejakú dieru, potrebuje obstarať. Predstavte si seba, potrebujete kúpiť právnika, lebo o dva dni je pojednávanie, nemáte čas urobiť súťaž. No tak by ste nejakého právnika objednali, akéhokoľvek, o ktorom viete, ktorého poznáte, dali by ste mu nejakú dočasnú zmluvu a povedali by ste mu, že zaplatíte tie úkony, kým vytendrujete či už jeho alebo niekoho iného riadnym spôsobom. To by bolo úplne legitímne, pokiaľ tá časovú núdza je ozajstná, nikto by nenamietal. Fond národného majetku však prišiel s novou inovatívnou metódou, kde dočasným právnikom objednaným bez súťaže v tej zmluve dá obrovské provízie za výhru sporu. To znamená, že argumentuje, že prichádza pojednávanie, on nemá ani čas sa s tým spisom poriadne zoznámiť, my nemáme čas ho vytendrovať, ale ak ho náhodou zázračne stihne rýchlo vyhrať na tom jednom pojednávaní, dostane 4,5 % ceny, 9 % ceny, teda z hodnoty sporu, čo sú dneska milióneurové sumy. Písal o tom Plus 7 dní, písali o tom Hospodárske noviny. To znamená, že my sa dnes môžeme dočkať situácie, keď máme spor, kde niekto žaluje fond, možno aj vymyslene, možno oprávnene, možno neoprávnene, vedenie fondu zadá bez súťaže zákazku s obrovskou províziou za výhru sporu dočasnú, zároveň tendruje súťaž a ak náhodou v tom medziobdobí ten právnik zázračnou genialitou napr. tento aj vymyslený problém vyrieši, tak zinkasuje päť-desať miliónov eur. Musím povedať, že toto je veľmi inovatívna metóda, o ktorej som predtým nikdy nepočul. A patrí všetka česť novému vedeniu Fondu národného majetku, že s tým prišlo.
Druhá inovatívna metóda, ktorej autorom už ste vy alebo vaši ľudia, je, ako hromozvod odstrániť, a pritom si ho ponechať. Hovorili sme o tom, že ste strategické zákazky odstránili, aby teda ten hromozvod sa stratil, a zároveň ste vďaka kreatívnosti svojich poradcov prišli na to, že sa ony vlastne dajú robiť aj na hrane, prípadne za hranou dnešného zákona, cez metódu tzv. súťažného dialógu, ktorá je síce stavaná na veľmi úzko špecifické veci, kde je nejaká konkrétna zákazka, ktorá je tak zložitá, že ju nevieme dopredu definovať, a chceme opakovaným dialógom s uchádzačmi ten predmet dodefinovať, ale vyhlásili ste tú metódu na zadanie, ktoré je veľmi široké, a pri ktorom takúto metódu v realite ťažko uplatňovať, a zároveň ste obmedzili zásadné informovanie verejnosti o tejto súťaži a odmietli ste zverejniť čokoľvek mimo jednostranovej informácie vo vestníku o tejto súťaži. Nevieme dokonca ani jej objem. Nevieme dokonca ani presnú špecifikáciu zadania, len nás teda žiadate, aby sme vám verili, že to robíte dobre.
Tretí problém, tiež ste jeho autorom, je súťaž návrhov ako nástroj priameho zadania. Už som spomínal, že tendrujete teraz opis toho elektronického trhoviska a tendrujete ho veľmi zaujímavým spôsobom, ktorý sa volá súťaž návrhov. Súťaž návrhov prebieha tak, tak sa štandardne robia akurát architektonické veci, že teda nie je to štandardná verejná súťaž, ale uchádzači donesú návrh a porota vyberie najlepší návrh podľa nejakých kritérií. Vy to používate na opis toho elektronického systému, na čo sa on celkom nehodí. Ale je to na hrane zákona, takže poďme, súhlasme s tým. Je však problém v tom, že ste tam dali tri absolútne nevyhodnotiteľné kritériá, objektívne, lebo sú komplexnosť... A teraz sa priznám, že tie druhé dva už boli tak formulované, že som ich ešte aj zabudol, lebo jedno je komplexnosť, potom je jednoznačnosť. A neviem, či si pamätáte to tretie, pán minister. Ale boli to také kritériá, ktoré som nikdy vo verejnom obstarávaní nevidel, na čo sa vaši ľudia obhajovali v novinách, že, áno, to je síce pravda, že to je veľmi subjektívna súťaž, ale prečo sa rozčuľujeme, to je súťaž za päťtisíc eur, je prvá cena, to znamená, že vy ste to teoreticky mohli zadať priamo, takže keď už urobíte aj nedokonalú súťaž s nejasnými kritériami, je to stále lepšie, ako keby ste to rovno zadali. Problém je však v tom, že v tom zákone je uvedené také malé písmenko, ktoré hovorí, že ak cez súťaž návrhov niečo vysúťažím, tak nedostávam autorské práva na tú vec, ale len práva na tú hmotnú vec. To znamená, inými slovami, vy ste vlastníkom toho kusa papiera, ktorý vám za to niekto dal, ale nie ste vlastníkom autorských práv, ktoré s tým súvisia, a tie si môžete priamym zadaním zakúpiť následne. To znamená, že vy síce súťaž absolútne nejasnými kritériami vytendrujete za päťtisíc eur súťažou návrhov niekoho, a potom môžete zadať neobmedzenú zákazku na autorské práva, dopracovanie tohto predmetu, plne v súlade so zákonom.
Štvrtá metóda, ktorá sa začala teraz hojne používať, váš kolega Vážny, zvaný aj väčšie zlo, je asi jej najväčším exponentom teraz, je používanie nezmyselne vysokej zábezpeky ako obmedzenia vstupu do súťaže. O čo ide? Keď sa robí súťaž, tak existuje možnosť žiadať zábezpeku, kauciu, ktorú musí každý uchádzač zložiť na účet, aby preukázal, že je seriózny. To znamená, že, viete, aby ľudia nemohli dávať desiatky ponúk nedopracovaných, zaťažovať obstarávateľov, tak existuje možnosť, že chcem, aby ste mi niečo zložili s tým, že ak sa súťaže zúčastníte, aj keď prehráte, dostanete peniaze späť, ak sa jej ale zúčastníte a potom napr. vyhráte a nedodržíte záväzky, nepodpíšete zmluvu, tá kaucia vám prepadá. Je to nástroj, ako trošku neserióznych obstarávateľov prefackávať alebo ich tak preventívne odrádzať. Tomu, samozrejme, zodpovedá výška kaucie, ktorá, ak sa používa, môže byť podľa súťaže päťtisíc, desaťtisíc eur, viem si predstaviť, možno aj päťdesiattisíc eur pri nejakej obrovskej súťaži, aby teda niekto sa tam s tým nehral. Pán minister Vážny vyhlásil súťaž za viac ako dvadsať miliónov eur na poradenské služby pri eurofondoch na ďalšie programovacie obdobie ako Úrad vlády, kde už má ale kauciu vo výške, ktorá je v šesťcifernej sume. A neexistuje ani teda žiadny racionálny dôvod, aby takto vysoká kaucia bola okrem obmedzenia konzultačných firiem štandardných, ktoré nemajú na účte takéto peniaze, štandardne, ale, samozrejme, pre toho, kto bohaté vrecká má, je to jeden z dobrých spôsobov, ako sa v tej súťaži ocitnúť, ak nie sám, tak aspoň s čo najmenším počtom. Takže to sú len príklady, ktorých sme svedkami za posledné mesiace a pri ktorých s ničím z toho ste nič neurobili v tomto návrhu. Dokonca teda musím povedať, že ste naozaj spoluautorom alebo gestorom, aby som bol presný.
Takže z tohto hľadiska už nebudem zdržovať, už dvadsaťdva minút hovorím.
Kolegyňa Žitňanská vám vyčítala chaos, viacerí praktici upozornili, že postup, ktorý ste zvolili, pravdepodobne vyvolá viac problémov, než ich vyrieši. A to nie je nutné vždy zo zlej vôle, ktorú niekde vám pripisujeme, ale niekde naozaj aj z toho zmätku a z tej komplexnosti.
V tejto súvislosti vám poviem, že s pánom kolegom Bagačkom, myslím si, nemáme zatiaľ žiadny vzájomný konflikt ani problém, ale dávam na zváženie pre budúcnosť, či je dobré, keď spravodajcom zákona je človek, ktorý je zároveň autorom zásadných pozmeňujúcich návrhov tak rozsiahlych, lebo spravodajca má fungovať ako trošku také objektívne sito a zrkadlo toho procesu. To nie je, samozrejme, nič protiprávne. Len dávam to na zváženie, či je to dobré, lebo trošku to kumuluje dve funkcie, ktoré mali byť trošku proti sebe, aby sa tá kvalita legislatívy strážila. Ale to je naozaj len pre budúcnosť.
Čo by som vám ja vyčítal, pán minister, je, že po tomto zákone bude sa ľahšie kradnúť z verejného obstarávania ako doteraz a zároveň nedôjde k zásadnému obmedzeniu administratívneho bremena pre poctivých obstarávateľov, dôjde len k vytvoreniu dier pre špekulantov a k jemnému zníženiu toho administratívneho bremena pre všetkých. Inými slovami, keď si vezmeme na váhy tie dva ciele, teda kupovať čo najlepšie a zároveň teda aby čo najmenej okolo toho bolo papiera, tak to druhé sa zlepší, ale nezlepší sa až tak zásadne, kvôli mnohým nedokonalostiam za cenu toho, že sa naozaj nastrieľajú veľké diery do tých výhodných nákupov. Z pohľadu verejného záujmu preto si myslím, že tento zákon bude čisté mínus, a to veľké, možno aj miliardové mínus, v horizonte najbližších dvoch-troch rokov. Verím, že budeme mať možnosť sa presvedčiť.
Jedinú vec si na záver dovolím vysloviť ako prosbu na vás, prípadne ak by ste boli ochotný tlmočiť aj ostatným členom vlády alebo ich hovorcom, aby po prijatí tohto zákona, ktorý ste si sami vytvorili, utvorili, preformovali, už nezaznievala výhovorka pri neefektívnom alebo škandalóznom obstarávaní, že je to ale v súlade so zákonom, lebo tým len budete potvrdzovať, že platí to, čo pán Soltész, ktorého som citoval na úvod z Hospodárskych novín, povedal, že to bolo hlavným cieľom toho zákona. To znamená, že zákon ste si upravili. Predpokladám, že si ho dnes alebo zajtra aj schválite. A tým pádom už budete musieť niesť aj zodpovednosť za to, že ak niečo škandalózne bude viesť v súlade s ním, tak slová „je to v súlade so zákonom“ nebudú dostatočným odôvodnením. Ďakujem vám veľmi pekne.

Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, celým doobedím sa v podstate tiahne možnože najviac otázka napádania procesu pri prijímaní zákona o verejnom obstarávaní. Bolo to tu dostatočne popísané. Dokonca sa mi až dosť zle bude hovoriť, ešte šťastie že budem zväčša len čítať, po takom odbornom výklade pána kolegu poslanca Beblavého s poukazovaním na tie najväčšie míny, ktoré v tomto zákone čakajú. Vzhľadom na to, že nemám osobné skúsenosti s verejným obstarávaním, budem veľmi opatrná naozaj v hodnotení toho, aký úmysel mal minister sám a samotné ministerstvo pri vypracovaní tohto návrhu zákona. Ono to všetko vyzeralo veľmi pekne a príjemne na začiatku. Ani nie rozprava, ale tá diskusia pri návrhu zákona bola veľmi dlhá a živá. Urobil sa tam predpoklad na robenie veľmi dobrých pozitívnych zmien. Pri tom by som aj zostala, že verím tomu, že je tam naozaj, tak ako kolega hovoril, veľa pozitívnych zmien, ale, bohužiaľ, obavám sa, že tie nášľapné míny, ktoré sú tam ponechané, sa ešte len ukážu v čase. Možnože niektoré boli predstavené. Ale môže sa stať, že namiesto toho, aby sa proces urýchľoval, aby sa prostriedky šetrili, dospejeme presne k opačnému stavu. Tohto sa naozaj veľmi obávam.
Čo sa týka toho procesu, ktorý prebieha, skutočne by som to možno prirovnala, keď sme sa dozvedeli o tom, že ide ešte rýchla novela, jeden pozmeňovák, druhý pozmeňovák, k tomu, ako keby sa ministerstvo zľaklo možno niečoho veľkého, na čo opozícia prišla sčasti, možno na čo prišli sami tvorcovia zákona, a v záchvate ja neviem ako keby sa niekto chytil elektriny a začal sa triasť a rýchlo, rýchlo vytvoril zmeny, ktoré by to vylepšili. A prvou zmenou sa to zrejme nepodarilo, tak druhou, treťou naozaj ten proces sa stal tak chaotický a neprehľadný a protivný, že by som sa pripojila kľudne k pani poslankyni Žitňanskej, ktorá navrhuje zákon z tohto procesu stiahnuť. A naozaj bolo by najlepšie, pokiaľ by k nám prišla jedna ucelená novela, v ktorej bude všetko jasné. (Reakcia z pléna.) Áno, pripájam sa k tomu.
Ja by som sa teda pustila priamo k čítaniu pozmeňujúceho návrhu, ktorý určite možnože nepostrehne všetky diery, ktoré sú v tomto zákone, ale možnože majú snahu vylepšiť v prvom rade kreovanie Rady ÚVO, predsedu ÚVO, ale, samozrejme, aj takú drobnosť, ako opäť vrátiť obce na elektronické trhovisko.
Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej a Miroslava Kadúca k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov.
Ešte upozorňujem na to, že budem žiadať potom samostatné hlasovanie o niektorých bodoch, asi ich rovno aj vymenujem, takže bodoch 1 a 2 spolu, bodoch 3, 4, 5, 7 spolu, samostatne bode 6, bode 8 a bodoch 9 až 14 spolu.
Zároveň poviem, že dva z týchto bodov kolidujú aj s bodmi zo spoločnej správy, takže preto poprosím aj vyňať na samostatné hlasovanie bod zo spoločnej správy 55, ktorý koliduje s mojím bodom 3, a bod 57 spoločnej správy, ktorý koliduje s bodom 9.
Takže prvý bod môjho pozmeňujúceho návrhu. V čl. I bode 95 § 91 ods. 1 písm. b) 2. bode sa čiarka nahrádza bodkou a vypúšťa sa slovo „alebo".
Odôvodnenie. Ide o legislatívnotechnickú úpravu, ktorá nadviaže na úprave v bode 2.
Druhý bod pozmeňujúceho návrhu. V čl. I bode 95 § 91 ods. 1 písm. b) sa vypúšťa 3. bod.
Tento bod naozaj zabezpečuje, aby sa opäť obce vrátili do elektronického trhoviska, aby mali povinnosť zúčastňovať sa na takomto obstarávaní. Podrobné odôvodnenie nebudem čítať.
Bod tri. V článku I bod 103 znie: „V § 110 odsek 1 znie: „Na čele úradu je predseda, ktorého volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky (ďalej len „Národná rada") na návrh vlády Slovenskej republiky (ďalej len „vláda") na základe verejného vypočutia prihlásených kandidátov na funkciu predsedu úradu (ďalej len „kandidát"). Verejné vypočutie kandidáta zabezpečuje Úrad vlády Slovenskej republiky (ďalej len „Úrad vlády") a jeho súčasťou je prezentácia projektu riadenia a rozvoja úradu a plánu rozvoja v oblasti verejného obstarávania. Verejné vypočutie sa koná na schôdzi vlády, ktorá je verejná. Úrad vlády je povinný vytvoriť podmienky pre účasť verejnosti na verejnom vypočutí. Verejné vypočutie je vysielané naživo na webovom sídle úradu vlády.".“
Takže hlavný dôvod je väčšia transparentnosť tohto celého výberového procesu. Opäť, podrobnejšie odôvodnenie je v pozmeňujúcom návrhu samotnom.
Štvrtý bod pozmeňujúceho návrhu. V článku I sa za bod 103 vkladá nový bod, ktorý znie: „X. V § 110 sa za odsek 1 vkladajú nové odseky 2 až 17, ktoré znejú:
Odsek 2: "Úrad vlády zverejní najneskôr 60 dní pred uplynutím funkčného obdobia doterajšieho predsedu úradu výzvu na prihlásenie kandidátov na svojom webovom sídle a najmenej v jednom denníku celoštátnej periodickej tlače. Výzvu na prihlásenie kandidátov zverejní aj úrad na svojom webovom sídle v rovnakej lehote.“
Odsek 3: „Ak sa výkon funkcie predsedu úradu skončí pred uplynutím jeho funkčného obdobia, Úrad vlády zverejní do 10 dní od skončenia výkonu funkcie predsedu úradu výzvu na prihlásenie kandidátov podľa odseku 2.“
Odsek 4: „Za predsedu úradu možno zvoliť fyzickú osobu, ktorá a) je občanom Slovenskej republiky, b) sa prihlásila za kandidáta na výzvu Úradu vlády, c) má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu a je bezúhonná, d) má vysokoškolské vzdelanie najmenej druhého stupňa a najmenej päť
rokov odbornej praxe v oblasti riadenia.“
Odsek 5: „Za bezúhonného sa na účely tohto zákona považuje ten, kto nebol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, za trestný čin, pri ktorom výkon trestu odňatia slobody bol podmienečne odložený, alebo za trestný čin v súvislosti s verejným obstarávaním; bezúhonnosť sa preukazuje doloženým výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace.“
Odsek 6: „K prihláške kandidát prikladá v štátnom jazyku a) fotokópiu vysvedčenia, diplomu alebo iného rovnocenného dokladu o najvyššom dosiahnutom vzdelaní podľa osobitného predpisu, b) čestné vyhlásenie o spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu, c) výpis z registra trestov nie starší ako tri mesiace, d) profesijný štruktúrovaný životopis, e) motivačný list v štruktúre 1. motivácia uchádzača o funkciu predsedu úradu, 2. zhodnotenie doterajšej odbornej praxe uchádzača vo vzťahu k obsadzovanej funkcii, f) čestné vyhlásenie o občianstve Slovenskej republiky, g) čestné vyhlásenie o splnení podmienky odbornej praxe v oblasti riadenia s uvedením osoby, u ktorej túto prax vykonával, h) projekt riadenia a rozvoja úradu vrátane plánu rozvoja v oblasti verejného obstarávania.“
Odsek 7: „Prílohou prihlášky je aj udelenie súhlasu kandidáta na spracovanie a zverejnenie jeho osobných údajov podľa osobitného predpisu na účely výberového konania.“
Odsek 8: „Prihlášku spolu s prílohami uvedenými v odsekoch 6 a 7 možno podať písomne alebo elektronickými prostriedkami. V prípade podania elektronickými prostriedkami je kandidát povinný doručiť prihlášku spolu s prílohami uvedenými v odsekoch 6 a 7 Úradu vlády aj písomne, a to najneskôr v deň verejného vypočutia kandidáta, ktorý je uvedený v pozvánke podľa odseku 10.“
Odsek 9: „Prihlášku kandidáta a dokumenty uvedené v odseku 6 písm. d), e) a h) zverejní Úrad vlády na svojom webovom sídle počas celej doby trvania výberu kandidáta. Rovnako postupuje aj úrad.“
Odsek 10: „Kandidáta, ktorý spĺňa podmienky podľa odsekov 4 a 5 a ktorého prihláška obsahuje prílohy podľa odsekov 6 a 7, pozve vláda na verejné vypočutie najmenej päť pracovných dní pred jeho začatím. V pozvánke na verejné vypočutie uvedie dátum, miesto a hodinu verejného vypočutia.“
Odsek 11: „Po verejnom vypočutí všetkých kandidátov zaujme vláda stanovisko a následne predloží v lehote najviac 90 dní od zverejnenia výzvy na prihlasovanie kandidátov skompletizovaný návrh na voľbu predsedu úradu spolu so svojím stanoviskom Národnej rade.“
Odsek 12: „Hlasovanie o voľbe predsedu úradu zaradí predseda Národnej rady do programu najbližšej schôdze Národnej rady.“
Odsek 13: „Zvolený je kandidát, ktorý získal po voľbe nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov Národnej rady.“
Odsek 14: „Ak žiaden z kandidátov nebol podľa odseku 13 zvolený, vykoná sa opakovaná voľba. Na opakovanej voľbe sa zúčastnia dvaja kandidáti, ktorí získali najvyšší počet hlasov. V prípade rovnosti počtu hlasov sa na opakovanej voľbe zúčastnia všetci kandidáti, ktorí tento počet získali.“
Odsek 15: „Opakovaná voľba sa nevykoná, ak sa hlasovalo len o jedinom kandidátovi, ktorý z dôvodu, že nezískal potrebnú väčšinu hlasov, nebol zvolený.“
Odsek 16: „Ak predseda úradu nebol zvolený, vykoná sa nová voľba. Výzvu na prihlasovanie kandidátov do novej voľby predsedu úradu zverejní úrad vlády do piatich dní od neúspešnej opakovanej voľby, a to spôsobom podľa odseku 2.“
Odsek 17: „Návrh na voľbu predsedu úradu spolu so stanoviskom vlády sú verejne prístupné. Návrh na voľbu predsedu úradu spolu so stanoviskom vlády zverejní Úrad vlády na svojom webovom sídle najneskôr do troch pracovných dní odo dňa verejného vypočutia. Rovnako postupuje aj úrad.".“
Doterajšie odseky 2 až 4 sa označujú ako odseky 18 až 20.
Poznámky pod čiarou k odkazom 17a až 17c znejú: „17a) Zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, 17b) Zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, 17c) Zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov."
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie. Navrhovaný postup detailne pospisuje postup výberového procesu na funkciu predsedu úradu v súlade s cieľmi uvedenými v bode 3. Výberové kritériá a postup kopírujú výberové procesy v iných verejných inštitúciách a ich cieľom je výber nezávislého odborníka transparentným a otvoreným spôsobom. Postup umožňuje verejnú kontrolu konečného výberu predsedu Úradu vlády zo strany verejnosti.
Piaty bod. V článku I sa za bod 103 vkladá nový bod, ktorý znie: „X. V § 110 ods. 4 sa slová „odseku 3" nahrádzajú slovami „odseku 19"." Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Šiesty bod. V článku I sa za bod 103 vkladá nový bod, ktorý znie: „X. V § 110 ods. 19 sa na konci pripája veta: „Predseda úradu a podpredseda úradu nesmú byť členmi politickej strany alebo politického hnutia, nesmú vystupovať v ich mene alebo pôsobiť v ich prospech."."
Zámerom zavedenie podmienky, na základe ktorej predseda alebo podpredseda úradu nesmú byť členmi politickej strany alebo politického hnutia, je, aby sa vytvoril predpoklad, ktorý bráni spolitizovaniu týchto funkcií. Ide o verejné funkcie, politika by tam nemala nič hľadať.
Siedmy bod. V článku I sa za bod 103 vkladá nový bod, ktorý znie: „X. V § 111 ods. 1 písm. a) sa slová „§ 110 ods. 3 a 4" nahrádzajú slovami „§ 110 ods. 19 a 20"." Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie k bodom päť až sedem. Ide o legislatívnu úpravu, ktorá súvisí s pozmeňujúcim návrhom uvedeným v bode štyri.
Bod osem pozmeňujúceho návrhu: V článku I sa za bod 103 vkladá nový bod, ktorý znie: „X. V § 111 ods. 2 sa vypúšťa písmeno e)." Doterajšie body sa následne prečíslujú.
V tomto bode pozmeňujúceho návrhu sa navrhuje vypustiť možnosť odvolať predsedu na základe dôvodu, ktorým je skutočnosť, že úrad neplní úlohy podľa zákona o verejnom obstarávaní. Zdá sa nám to príliš vágne ustanovenie a umožňuje naozaj veľmi široký a účelový výklad daného ustanovenia.
Prepáčte, chcem sa spýtať, či to môžem teda dokončiť.

Paška, Pavol, predseda NR SR
Ešte na dlho to máte, pani podpredsedníčka?

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Asi na sedem minút.

Paška, Pavol, predseda NR SR
Je súhlas, aby pani podpredsedníčka... (Súhlasná reakcia pléna.) Nech sa páči.

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Deviaty bod. V čl. I bode 105 § 111a odseky 1 až 3 znejú:
Odsek 1: „Rada má deväť členov. Členmi rady sú predseda úradu, podpredseda úradu a siedmi ďalší členovia, ktorých vymenúva a odvoláva vláda (ďalej len „člen rady menovaný vládou") tak, aby v rade boli zastúpení a) traja členovia na návrh Národnej rady, z ktorých aspoň dvaja musia mať vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore právo, b) dvaja členovia na návrh zástupcov reprezentatívnych združení podnikateľov, z ktorých aspoň jeden musí mať vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore právo, c) jeden člen na návrh reprezentatívnych záujmových združení miest a obcí s celoslovenskou pôsobnosťou (ďalej len „záujmové združenie miest a obcí"), d) jeden člen na návrh mimovládnych organizácií.“
Odsek 2: „Vláda vymenúva a odvoláva členov rady menovaných vládou tak, aby sa v jednom kalendárnom roku skončilo funkčné obdobie najviac dvom z nich a aby vždy aspoň traja členovia rady menovaní vládou mali vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore právo. Národná rada volí členov rady menovaných vládou podľa osobitného predpisu18a). Predseda Národnej rady predloží predsedovi vlády návrh na vymenovanie príslušného počtu členov rady menovaných vládou uvedených v ods. 1 písm. a) najneskôr mesiac pred ich vymenovaním. Na základe výsledkov výberového konania uskutočneného podľa § 111b ods. 5 predloží vedúci Úradu vlády predsedovi vlády návrh na vymenovanie členov rady menovaných vládou uvedených v ods. 1 písm. b) až d) najneskôr mesiac pred ich vymenovaním. Spolu s návrhom predloží vedúci Úradu vlády aj správu o priebehu a výsledkoch výberového konania, v ktorej uvedie kritériá hodnotenia jednotlivých kandidátov a určí ich poradie podľa hodnotenia. Správa o priebehu a výsledkoch výberového konania obsahuje aj a) meno a priezvisko, tituly a hodnosti všetkých kandidátov s uvedením subjektu, ktorý ich navrhol, b) dosiahnuté vzdelanie a počet rokov odbornej praxe vo verejnom obstarávaní všetkých kandidátova, c) kritériá výberu kandidátov spolu s odôvodnením výberu úspešných kandidátov.“
Odsek 3: „Správa o priebehu a výsledkoch výberového konania je verejne prístupná. Správu o priebehu a výsledkoch výberového konania zverejní Úrad vlády na svojom webovom sídle najneskôr do troch pracovných dní odo dňa ukončenia výberového konania. Rovnako postupuje aj úrad."
Poznámka pod čiarou k odkazu 18a znie: „18a) § 2 ods. 4 a § 39a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení zákona č. 153/2011 Z. z."
Desiaty bod pozmeňujúceho návrhu. Poznámka pod čiarou k odkazu 18a sa označuje ako poznámka pod čiarou k odkazu 18b.
Odôvodnenie. Ide o legislatívnotechnickú úpravu súvisiacu s bodom deväť.
Jedenásty bod pozmeňujúceho návrhu. V čl. I bode 105 sa § 111b dopĺňa odsekmi 3 až 5, ktoré znejú:
Odsek 3: „Návrhy kandidátov na členov rady menovaných vládou predkladajú subjekty uvedené v § 111a ods. 1 písm. b) až d) Úradu vlády písomne alebo elektronickými prostriedkami v lehote uvedenej vo výzve na predkladanie návrhov kandidátov na členov rady menovaných vládou. V prípade predloženia návrhov elektronickými prostriedkami je subjekt, ktorý návrh predložil, povinný doručiť svoj návrh aj písomne, a to najneskôr v deň uskutočnenia výberového konania.“
Odsek 4: „Prílohou návrhov podľa odseku 3 sú dokumenty podľa § 110 ods. 6 písm. a), b), c), d) a f) a ods. 7, ako aj čestné vyhlásenie kandidátov o splnení podmienky odbornej praxe vo verejnom obstarávaní s uvedením osoby, u ktorej túto prax vykonávali, a písomný súhlas kandidátov s ich kandidatúrou.“
Odsek 5: „Návrhu na vymenovanie členov rady menovaných radou uvedených v § 111a ods. 1 písm. b) až d) predchádza uskutočnenie výberového konania. Výzvu na predkladanie návrhov kandidátov na členov rady menovaných vládou zverejňuje Úrad vlády na svojom webovom sídle a najmenej v jednom denníku celoštátnej periodickej tlače najneskôr 30 dní pred uskutočnením výberového
konania. Výzvu na predkladanie návrhov kandidátov na členov rady menovaných vládou zverejní aj úrad na svojom webovom sídle v rovnakej lehote. Podrobnosti o výberovom konaní, najmä o predkladaní návrhov kandidátov na členov rady menovaných vládou, vykonaní výberového konania, vyhodnotení výsledkov výberového konania, o spôsobe vytvorenia výberovej komisie a o jej zložení ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Úrad vlády."
Dvanásty bod. V čl. I bode 105 sa § 111c dopĺňa odsekmi 4 a 5, ktoré znejú, ide už o posledný bod pozmeňujúceho návrhu:
Odsek 4: „Ak sa výkon funkcie člena rady menovaného vládou skončí z dôvodu uvedeného v ods. 1 písm. a), vláda vymenuje nového člena rady vždy najneskôr mesiac pred uplynutím funkčného obdobia doterajšieho člena rady a vymenovaný člen rady sa ujme funkcie v deň nasledujúci po dni uplynutia funkčného obdobia doterajšieho člena rady.“
Odsek 5: „Ak sa výkon funkcie člena rady menovaného vládou skončí z dôvodov uvedených v ods. 1 písm. b) až d) pred uplynutím jeho funkčného obdobia, nového člena rady menovaného vládou vymenuje vláda z kandidátov, ktorí sa umiestnili v poradí na ďalšom mieste tak, aby bol dodržaný počet a zloženie členov rady menovaných vládou podľa § 111a ods. 1; ustanovenie § 111a ods. 6 tým nie je dotknuté. Ak takíto kandidáti nie sú, uskutoční sa nové výberové konanie podľa § 111b ods. 5 a následne sa postupuje podľa § 111a ods. 2 štvrtej až šiestej vety a ods. 3. Ak je týmto členom kandidát navrhnutý Národnou radou, postupuje sa podľa § 111a ods. 2 druhej a tretej vety."
Odôvodnenie k bodom deväť, jedenásť a dvanásť. Predkladateľ návrhu zákona vytvára silnú radu úradu so značnými právomocami a dosahom na priebeh verejného obstarávania. Skutočne bude mať táto rada ÚVO veľmi silné kompetencie. Z uvedeného dôvodu je preto potrebné zabezpečiť čo najkvalitnejšie a najširšie zloženie, ktoré zabráni jej rozhodovaniu v prospech konkrétnych záujmov. Kombináciou členov, ktorých navrhuje Národná rada Slovenskej republiky, záujmové združenia miest a obcí s celoslovenskou pôsobnosťou, podnikateľské združenia a mimovládne organizácie, sa zabezpečí rovnováha a vyvážené rozhodovanie tohto orgánu.
Trinásty bod. Poznámka pod čiarou k odkazu 18b sa označuje ako poznámka pod čiarou k odkazu 18c.
Ide o legislatívnotechnickú úpravu.
Štrnásty bod. V čl. I bode 170 § 155l ods. 14 sa za slovom „pričom" slovo „dvoch" nahrádza slovom „troch".
Opäť ide o legislatívnotechnickú úpravu.
Ja iba na záver zopakujem, že ide v našom prípade o stransparentnenie celého procesu výberu rady vlády, predsedu ÚVO. A zároveň teda apelujem na vás, aby ste naozaj uvažovali, či sú skutočne relevantné dôvody na to, aby boli obce vypustené z elektronického trhoviska, pričom vieme, že cez samosprávy ide určite veľmi veľké množstvo verejných obstarávaní. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som z poverenia predsedu vlády a v znení príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády z dôvodov ich pracovných ciest a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomný je podpredseda vlády pre investície Ľubomír Vážny (pracovná cesta mimo Bratislavy), zastúpi ho minister životného prostredia Peter Žiga. Podpredseda vlády a minister financií Peter Kažimír má plánované prijatie, zastúpi ho minister dopravy a výstavby a regionálneho rozvoja Ján Počiatek.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som odpovedal na položenú otázku.
Ak by som mal v skratke vyjadriť ročnú bilanciu vlády, povedal by som, že plníme, čo sme sľúbili voličom, a po roku máme za sebou konkrétne výsledky v oblastiach, ktoré sú pre úspešné zvládnutie dnešnej neľahkej situácie kľúčové.
Keď sme vytvárali vládu, nemali sme žiadne ilúzie o tom, aké obdobie našu krajinu a budúcu vládu čaká. Vedeli sme, že ekonomický vývoj v Európe bude nepriaznivý, čo sa odrazí na našom hrubom domácom produkte a pracovnom trhu. Očakávania sa po roku vo veľkej miere naplnili. Eurozóna sa v treťom štvrťroku 2012 prepadla do recesie a navyše zúri aj dlhová kríza. V tomto roku sa podľa dostupných prognóz očakáva v krajinách eurozóny naďalej recesia a len pomalé zotavovanie z hlbokej krízy.
Pozícia a úloha vlády nie je jednoduchá. Je objektívne determinovaná viacerými faktormi. Na jednej strane je to situácia v ekonomike, ktorá si bezpochyby vyžaduje v dôsledku pretrvávajúceho negatívneho vývoja globálnej, finančnej a hospodárskej krízy potrebu stimulácie hospodárskeho rastu a podporu vytvárania pracovných miest. Na druhej strane sa od našej vlády požaduje udržanie makroekonomickej stability a zabezpečenie konsolidácie verejných financií.
Stotožnili sme sa s dlhodobými cieľmi hospodárskej a spoločenskej politiky Slovenskej republiky. Na ich dosiahnutie však ponúkame odlišné nástroje ako predchádzajúca vláda. Začali sme preto realizovať program založený na spoločenskej stabilite, istotách pre ľudí a proeurópskej orientácii.
Základným východiskom činnosti vlády je v podmienkach trvalého sociálneho dialógu eliminovať vplyvy krízy a zabezpečiť jednotu ekonomického, sociálneho, politického a environmentálneho rozvoja Slovenska.
Ak chceme hodnotiť výsledky prvého roku vládnutia, musíme brať do úvahy v prvom rade celoeurópsky kontext, v ktorom je pre nás ekonomický a sociálny vývoj, samozrejme, rozhodujúci. Faktom je, že Európska únia je dnes v druhej recesii po kríze z roku 2009. V minulom roku zaznamenala eurozóna takmer jednopercentný pokles ekonomiky, pre rok 2013 predpovedá Európska komisia pokles o 0,3 %. A nezamestnanosť je na historicky rekordných úrovniach a má dosiahnuť úroveň nad 12 % aj v krajinách s tradične nižšou mierou nezamestnanosti ako napríklad v Českej republike. V Českej republike dosahuje takisto nezamestnanosť historicky najvyššie miery. Európa teda pokračuje v boji s dlhovou krízou. Predpísala si bolestivý recept, ku ktorému máme aj kritické výhrady. Ale sme pripravení hovoriť o jeho úpravách, zatiaľ však tento koncept platí a my sme pripravení ho dodržať.
Skôr ako prejdem k zásadným krokom a výsledkom vlády, treba v kontexte (ekonomicky aj politicky ťažko zvládateľné situácie v Európe) spomenúť výhodu Slovenska, ktorú predstavuje jednofarebná vláda. To prináša so sebou potrebnú stabilitu a schopnosť rýchlo prijímať zásadné rozhodnutia. V maximálnej miere sú tak eliminované hrozby vnútorných sporov a neschopnosti presadiť plány vlády.
Podarilo sa nám dosiahnuť pozíciu spoľahlivého, zodpovedného a akcieschopného člena európskeho klubu. S tým súvisí aj vysoká dôvera v Slovensko, v jeho schopnosť zvládať úlohy, čo je dnes v európskom kontexte vzácnou komoditou. Uvedené má aj finančné vyjadrenie v miere úrokových sadzieb pri predaji štátnych dlhopisov, teda má cenu usporených peňazí pre štát. Všetci veľmi dobre viete, že Slovensko si požičiava za historicky najnižšie úroky, aké kedy malo k dispozícii. Má to, samozrejme, svoj význam aj pre konsolidáciu verejných financií, pretože dlhová služba sa stáva zásadne, zásadne lacnejšou. Sú to násobky, sú to násobky percent, za aké si slovenská vláda požičiavala na začiatku tohto desaťročia.
Konsolidácia verejných financií bola prvou a najnevyhnutnejšou úlohou vlády, keďže je kľúčová z hľadiska dôveryhodnosti krajiny u rozhodujúcich európskych partnerov a medzinárodných finančných inštitúcií. O úspešnosti splnenia tejto úlohy asi viac vypovedá fakt, že vďaka plneniu deficitného záväzku Slovensku veria finančné trhy natoľko, že sa nám podarilo, ako som už povedal, historicky najvýhodnejšie predať štátne dlhopisy, inak povedané, vďaka zodpovednému prístupu k ozdravovaniu verejných financií sa nám darí lacnejšie financovať potreby štátu, čo nám prináša výrazné úspory, konkrétne môžeme hovoriť v tomto prípade o úspore v objeme 120 miliónov eur, 3,6 miliardy v starých slovenských korunách.
Rovnako podstatný je aj postup, ktorý sme si pri ozdravovaní verejných financií zvolili. Jasne sme povedali, že konsolidáciu nebudú na svojich pleciach niesť tí, ktorí krízu nespôsobili. Súčasne sme pristúpili k úsporám na strane štátu cez viazanie výdavkov, znižovanie prevádzkových aj mzdových nákladov vládnych rezortov. Konsolidácia v celkovom objeme 3,5 miliardy eur je náročná úloha, vyžaduje nespočetné množstvo rokovaní, najmä ak sme sa rozhodli plošne nezvyšovať daň z pridanej hodnoty, čo by bolo, mimochodom, najjednoduchšie, ale súčasne sociálne najnespravodlivejšie riešenie, pretože cez zdraženie tovarov by sa dotklo najmä ľudí s nižšími príjmami.
K téme „o trestaní úspešných" zvyšovaním daní chcem uviesť, že aj po zvýšení dane z príjmu fyzických osôb je na Slovensku miera progresivity nižšia ako vo väčšine európskych krajín a aj miera zdanenia firiem je nižšia ako priemer Európskej únie.
K daňovej problematike je potrebné uviesť, že po rozvrate, ktorý nám súčasná opozícia zanechala v daňovej správe a ktorý výraznou mierou prispel k zníženiu daňových príjmov, a tým k zvyšovaniu objemu konsolidačného balíka, sa nám v poslednom období darí zvyšovať razanciu aj úspešnosť v boji proti daňovým únikom. K uvedenému prispeli legislatívne opatrenia v oblasti dane z pridanej hodnoty, limitu na hotovostné platby, ale aj konkrétne kroky špecializovaných policajných zložiek.
S konsolidáciou verejných financií súvisí aj úspešne rozbehnutá realizácia programu ESO. Efektívna, spoľahlivá, otvorená štátna správa môže celkom otvorene naznačiť, že program má zámer uskutočniť zásadné zmeny v systéme štátnej správy. Jeho cieľom je zjednodušiť kontakt občana so štátnou správou a zároveň zvýšiť transparentnosť a efektívnosť vynakladania verejných prostriedkov, ako aj ich účinnú kontrolu. Na základe schválených zmien v legislatívnom rámci štátnej správy sa k 1. januáru 2013 vykonali prvé organizačné zmeny, predovšetkým integrácia časti špecializovanej štátnej správy na krajskej úrovni. Ďalej sme vykonali zmeny v princípoch ekonomického a personálneho riadenia miestnej štátnej správy. Tieto činnosti boli výrazne centralizované. A od komplexnej reformy štátnej správy ESO očakávame lepšie vynakladanie prostriedkov z verejných zdrojov.
Dnes môžeme konštatovať, že konsolidácia verejných financií prebieha úspešne. Dokazuje to aj vývoj verejných financií v prvých mesiacoch tohto roka. Súčasne platí, že ak by nastal vývoj, ktorý by ohrozil plnenie cieľa trojpercentného deficitu verejných financií, sme pripravení na ďalšie opatrenia, pri ktorých ale garantujeme, že nebudú na strane príjmov, teda charakteru zvyšovania daní, ale výlučne na strane úspor v štátnej spotrebe.
S konsolidačným úsilím priamo súvisí prorastová hospodárska politika, pretože rast je nevyhnutným predpokladom daňových príjmov a s politikou rastu v čase utlmenia verejných investícií zase priamo súvisí oblasť čerpania fondov Európskej únie. Žiaľ, musím konštatovať, že v kľúčovej oblasti efektivity čerpania fondov Európskej únie nám predchádzajúca vláda zanechala veľmi zlú východiskovú pozíciu, z prostriedkov pre rok 2011 v objeme 1,7 miliardy eur, ktorých čerpanie je obmedzené do konca roku 2013, prevzali sme pripravenosť prakticky na úrovni nula, čo by znamenalo škody pre Slovensko nielen v podobe prepadnutia zdrojov, ale aj nevyužitia ich prínosu pre investície do rastu domácej ekonomiky. Preto sme vyvinuli maximálne úsilie na urýchlenie čerpania vrátane čiastkových zmien v oblasti verejného obstarávania. A dnes môžeme konštatovať postupné zlepšovanie miery čerpania eurofondov. Zvýšenie efektivity čerpania eurofondov z aktuálneho programovacieho obdobia kontrolujeme na každotýždennej báze.
Veľké úsilie sme v ostatných mesiacoch venovali aj budúcemu programovaciemu obdobiu. Veríme, že výsledok rozpočtového samitu Európskej rady sa nebude pre Slovensko zásadne meniť, pretože sme v tejto oblasti dosiahli veľké úspechy, keď sa nám podarilo zvýšiť objem peňazí na viac než 13 miliárd eur v rokoch 2014 až 2020. Aby sme uvedené zdroje vedeli čo najviac využiť pre hospodársky rozvoj, zriadili sme Radu pre partnerskú dohodu pre čerpanie fondov Európskej únie pre budúce rozpočtové obdobie. V rade sú zastúpení všetci relevantní aktéri. Súčasne ideme do zníženia počtu operačných programov a do väčšej centralizácie koordinácie na pôde Úradu vlády a nového postu podpredsedu vlády pre investície, ktorý gestoruje aj agendu eurofondov.
Vláda vytvára predpoklady, aby bolo maximum zdrojov z Únie využitých pre prorastové investície. Príkladom je naplánovaná suma 8 miliárd eur do projektov infraštruktúry, ktoré majú potenciál zvýšiť ročne rast HDP o 0,4 % a vytvoriť tisícky pracovných miest v stavebníctve. Slovensko je dnes jednou z mála krajín Únie s ekonomickým rastom, za štvrtý štvrťrok 2012 sme spolu s Poľskom a Rumunskom obsadili štvrtý najrýchlejší rast, pričom v roku 2014 by mal náš rast dosahovať bezmála 3 %. Preto sme v rámci kontrolných dní na ekonomických rezortoch dospeli k dohode a do vlády už bol predložený program deviatich podporných prorastových opatrení z dielne rezortu hospodárstva, ktoré sa sústredia na podporu podnikateľského prostredia, exportu a investovania do zmien v odbornom školstve, do oblasti výstavby infraštruktúry či energetickej efektívnosti.
Dôraz na prorastové opatrenia je kľúčový z hľadiska boja proti najväčšiemu sociálnemu problému krajiny, vysokej nezamestnanosti. Aby sme dali obraz živený rozdrobenou opozíciou bez iniciatív a bez tém do reálneho kontextu, treba pripomenúť, že vysoká nezamestnanosť je chronický problém Slovenska. V podstate počas celého obdobia posledných desiatich rokov sme patrili k štyrom krajinám s najvyššou mierou nezamestnanosti v Európskej únii. Čiže nejde o nový fenomén. Rovnako je faktom, že nezamestnanosť rástla počas minulého roka v devätnástich krajinách Únie, teda vo väčšine členských štátov. Na Slovensku rástla rovnako rýchlo ako v eurozóne, kde dosahuje historické rekordy. Nárast nezamestnanosti je pripisovaný návratu krízy, konkrétne dlhovou krízou a striktnou politikou úspor, ktorou na krízu Európa reaguje a ktorá, samozrejme, brzdí rast.
Slovensku komplikuje situáciu aj jeho pozícia malej, šiestej najotvorenejšej ekonomiky na svete priamo naviazanej na odbytové trhy v rámci Únie, z ktorých väčšina zažíva výrazný ekonomický prepad. Úloha domáceho trhu je prakticky zanedbateľná, keď si uvedomíme, že vývoz zo Slovenska slovenských produktov predstavoval až 95 % našej produkcie.
Zároveň musím dodať, že na základe doteraz známych údajov žiadne z opatrení vlády neprispeli k zvýšeniu miery nezamestnanosti. Vychádzam z porovnania vývoja miery nezamestnanosti na konci minulého a na začiatku tohto roka, keď sa podľa opozície mali negatívne prejaviť viaceré legislatívne kroky vlády. V skutočnosti to však podľa oficiálnych údajov vyzerá práve naopak. Ak napríklad porovnáme počet ľudí, ktorí pribudli do evidencie nezamestnaných na úradoch práce v mesiacoch október až december 2012, tak každý z týchto mesiacov pribudlo o sedemtisíc až deväťtisíc nových nezamestnaných menej ako rok predtým. Ak sa dozvuky našich opatrení mali prejaviť až začiatkom tohto roka, tak v januári pribudlo nových nezamestnaných menej ako v tom istom mesiaci za posledné štyri roky. Napríklad vlani ich bolo o päťtisícpäťsto viac...(Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán podpredseda vlády, chcem vás upozorniť, že uplynul stanovený 15 minútový limit. Takže...

Kaliňák, Robert, podpredseda vlády a minister vnútra SR
Ďakujem. Ja teda poviem iba jednu vetu, pani podpredsedníčka.

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Nech sa páči.

Kaliňák, Robert, podpredseda vlády a minister vnútra SR
Tých úloh, ktoré sme splnili za ten rok, je zjavne tak veľa, že ich ani za 15 minút nestihneme popísať. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka Národnej rady. Vážená pani poslankyňa, príspevok na pohreb je jednorazová štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva na úhradu výdavkov spojených so zabezpečením pohrebu zosnulého. Oprávnenou osobou na uplatnenie nároku na príspevok je plnoletá osoba, fyzická osoba, ak, po prvé, zabezpečila pohreb, po druhé, má trvalý alebo prechodný pobyt na území Slovenskej republiky, po tretie, je trvalý pobyt zomretého na území Slovenskej republiky v čase smrti a, po štvrté, pochovaný zosnulý na území Slovenskej republiky ak mal v čase smrti prechodný pobyt na území Slovenskej republiky. Výška príspevku na pohreb predstavuje čiastku 79,67 eura. Úprava výšky príspevku na pohreb je zákonom ustanovená ako možnosť zvýšiť sumu príspevku na pohreb nariadením vlády Slovenskej republiky, ktorá sa však využíva podľa možností príslušného štátneho rozpočtu. Suma príspevku na pohreb bola naposledy upravená k 1. septembru 2007 nariadením vlády Slovenskej republiky č. 393/2007 Z. z. V roku 2012 bola podľa verejne dostupných údajov úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vyplatená táto čiastka 49 756 osobám v celkovej výške 3 995 000 eur. Skončil som, pani podpredsedníčka.

Ďakujem veľmi pekne za odpoveď, pán minister. Táto dávka slúži na úhradu výdavkov spojených s pohrebom. Ako ste už povedali, je vo výške približne tých 80 eur. A má obligatórny charakter. A v súvislosti s tým sa vás chcem opýtať, či neuvažujete o zmene nárokovateľnosti tejto dávky a solidárnom prerozdelení. Pýtam sa na to v tejto konkrétnej súvislosti a skúsenosti, že mám nedávnu osobnú skúsenosť ako možný prijímateľ tejto sociálnej dávky, keď som túto dávku odmietla z jednoduchého dôvodu, že nebola som na ňu odkázaná. Si myslím, že je viac takých občanov, ktorí o túto dávku možno aj požiadajú a nie sú na to odkázaní. A považujem to za chybu, pretože mala by byť podľa môjho názoru aj táto dávka zmenená a mala by byť prerozdeľovaná ináč, solidárnejším spôsobom. Ak teda môžete, odpovedzte mi na to, či plánujete aj úpravu tejto dávky. Ďakujem pekne.

Pani poslankyňa, uvažujeme o tom, ale nie v tomto kalendárnom roku, ale pre budúci kalendárny rok. Ale už je na to stanovená pracovná skupina, ktorá prehodnocuje alternatívy možného ďalšieho postupu. Takže na vašu otázku odpoviem, áno, pre rok 2014 sa o tom uvažuje.