16. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, som veľmi prekvapený, poviem na rovinu, som veľmi prekvapený, osobitne u niektorých poslancov, ktorých tu spomeniem osobitne, keby som to mohol nafotiť, ja to aj zaznamenám do nejakej kamery a potom by som to niekde púšťal, že takto vyzerá vecná diskusia k problému. Od prvého po posledného poslanca, no, som z tohto príbehu, ktorý sme tu dneska mali, týchto pár hodín, som naozaj úprimne, bez akejkoľvek irónie nadšený, takto si to predstavujem.
Čiže chcem sa vám poďakovať za to, že ste pristúpili k tomuto dôležitému zákonu z pohľadu, každý zo svojho, samozrejme, niekde súhlasíme, niekde nesúhlasíme, ale vec je tá, že každý to pojal vecne.
Ja by som sa teda pokúsil ku každému poslancovi, ktorý vystúpil k hlavnej myšlienke, ktorú hovoril, zareagovať z pozície našej.
Čo sa týka pána poslanca Galka, ktorý vystúpil a podal pozmeňovací návrh, ktorý znamená, že by sa to malo týkať iba pre nových. Ja som mu chcel pripomenúť, že bol vo funkcii takmer 19 mesiacov a tento problém existuje dlhodobo a mohol k nemu, samozrejme, adekvátne aktívne aj pristúpiť. A viem, že začala debata na túto tému, dokonca aj boli nejaké zásady už spracované, ale sa, samozrejme, nedotiahli, preto musím povedať, že tá snaha nejaká bola, ale už tej odvahy možno bolo o niečo menej.
V každom prípade platí, že jeho pozmeňovací návrh by znamenal, že by sme o takýchto číslach nemohli vôbec hovoriť a ten prepad toho deficitu by bol dramatickejší. Ešte raz, ja som to v úvode povedal, keby som bol naozaj ten, taký ten čistý definovaný populista, tak poviem, že bez problémov štyri roky ustojím deficit, ktorý sa padá, pretože zhoda okolností, ministerstvo vnútra ten deficit nemalo taký dramatický, ako ho má obrana. Pretože pre porovnanie, obrana tento rok na úrovni 118 mil., ministerstvo vnútra malo plánovaných 42, polovičku, hoci má podstatne viacej aktívnych policajtov, a už aj viacej dôchodcov, ale vnútornými opatreniami režimovými, ktoré sme urobili aj v rámci vnútra, sme skresali tento deficit zo 42 na 24. To znamená, to sú už úspory, ktoré sa udiali.
Čiže my by sme vedeli ísť v takejto podobe tých úspor zhruba, čiže by sme zmiernili ten nárast, tých 523 by to nebolo, bolo by to možno 470 a podobne. Ale buď egoista, minister, a teda však povedz si, že tie 24 alebo 30 mil. ročne vieš zatiahnuť, pri 700-miliónovom rozpočte by sa to niekde proste schovalo. Čiže mohol som naozaj sa k tomu postaviť alibisticky a povedať si, veď mňa sa to až tak netýka, toto je suma, ktorá sa dá zvládnuť, a nebolo treba tú zmenu pripraviť.
Prečo sme ju teda ale pripravili? Predovšetkým preto, a niektoré odpovede budú aj neskôr, to je napríklad odpoveď pánovi poslancovi Vašečkovi a pani poslankyni Jurinovej, pani podpredsedníčke Jurinovej, že my nemáme záujem na tom, aby fungoval tento systém len tieto tri-štyri roky, alebo možno by ešte prežil čas novej vlády, ktorá príde v roku 2016. Len tam by sa už tak naddimenzovával ten rozpočet, že ten civilný sektor, a to napríklad hovoril pán poslanec Brocka, ktorý porovnával civilných dôchodcov a ozbrojených, by už naozaj ten nepomer pri nich predstavoval neakceptovateľnú sumu. Neakceptovateľnú sumu a nastalo by nejaké opatrenie, ktoré nastalo napríklad v Maďarsku alebo v Litve, alebo v Lotyšsku, alebo v niektorých iných krajinách, kde prišlo k nekompromisnému 50-percentnému, napríklad, zosekaniu celého systému a vrátane zníženia dôchodkov. Čo je u nás nepredstaviteľná situácia nielen z pohľadu destabilizácie zboru, ale aj z pohľadu všetkých tých, ktorí už si tých svojich ix rokov v tých zboroch odpracovali.
Preto som sa rozhodol, že teda nie je dobré byť alibista, pretože o 10 rokov by som nevedel odpovedať na otázku, čo ste urobili pre to, aby ste ten systém stabilizovali?
Ja som sa o prvú stabilizáciu pokúsil ešte v roku 2008, to tu ináč spomenul aj pán poslanec Lipšic, kedy sme vytvorili na ministerstve vnútra pri zmenách, ktoré súviseli s platovkou, ako sa to civilne volalo, určitý bezpečnostný ochranný vankúš, ktorý v roku 2010 predstavoval zhruba 1,2 mld. korún, kedy osobitný účet ministerstva vnútra bol v pluse 1,2 mld. korún. A za dva roky sa prepadlo tých 1,2 do mínus ďalších asi 524, no to je nejak viac, okolo 24 mil. teda bol deficit tohto roku, dobre, proste veľa peňazí. Tých dôvodov, prečo sa to stalo, je veľa, ale faktom zostáva, že napríklad obrana neustála ten vývoj deficitu a prepadla sa hlbšie. Súviselo to najmä, nie je tu pán poslanec Mikloš, s neochotou ministerstva financií proste obsadzovať niektoré tabuľky, ono sa to ukázalo aj u učiteľov v takej inej podobe, ale jednoducho si povedal, že 2-tisíc ľudí robiť v týchto rezortoch nebude, a tým pádom ubudlo tých, ktorí prispievajú do toho systému. Čiže ako keby ste na trhu práce zrušili bez náhrady proste 200-tisíc pracovných miest a hotovo. To by určite pocítila Sociálna poisťovňa dosť intenzívne, že proste prestalo 200-tisíc ľudí platiť do systému.
A to boli hlavné dôvody, o ktorých môžme diskutovať. A hovorím to vecne, nie politicky, a preto ten systém začal mať naozaj prudký pád a ten pád bolo treba zastaviť. Súhlasím, že 193 mil. nie je úspora celých 523, ale tu treba vidieť dva horizonty. Treba vidieť bezpečnostné zbory, ktorým je vnútro, ZVJS - Zbor väzenskej a justičnej stráže, colníci a potom vojaci. Tieto systémy sa dostanú v priebehu tohto roka do plusu a budú vlastne svoje krivky, ktoré sa postupne zmenšujú, tie sínusoidy, až do rovnej čiary okolo nuly v priebehu asi 20 rokov, vykrývať ten cyklus celoživotný, lebo od ´98. len 15 rokov. Priemerná práca, sám ste to povedali, pán poslanec, je okolo 22 až 25, to znamená, ešte 10 rokov na tú absolútnu stabilizáciu proste potrebujeme.
Kdežto u vojakov je situácia iná. U vojakov sme sa v ´93., ak sa ja nemýlim, sme zdedili 46- alebo 47-tisíc, také nejaké číslo, profesionálnych vojakov. Dnes má armáda 13-tisíc profesionálnych vojakov. To znamená, my sme zásadným spôsobom znížili početnosť našej armády, a preto sme vlastne rozhodnutiami o racionalizácii armády vytlačili dlhoročne slúžiacich vojakov do dôchodku. Preto vlastne oni pomer medzi sebou a dôchodcom mali dlhodobo nepriaznivý a ten systém sa odvíjal, tá krivka ide proste iným číslom, ako to ide v bezpečnostných zboroch, ktoré v tom cykle sú stále a dokonca, naopak, policajtov o niečo viacej pribudlo, o nejakých pár stovák. Čiže ten odlišný vývoj je tu a ten obrovský deficit vo väčšej miere spôsobili, samozrejme, vždy vojaci.
Čo treba do toho ale tiež započítať, je napríklad, že sociálny systém v rokoch ´98 až 2002 produkoval veľké plusy, pretože málokto odchádza do dôchodku, každý si to chcel odrobiť a tie prebytky, tuším niekto vypočítal, to bolo niekde na úrovni okolo 3-3,5 mld. vtedajších korún. Aj tie prebytky sa všetky odvádzali do Sociálnej poisťovne. Čiže ony neostali na osobitných účtoch. Čiže keby dnes sme mali tieto prebytky v tejto hodnote zhruba na tých účtoch, samozrejme, číslo je iné, lebo to bol práve ten vankúš, ktorý sa vytváral v počiatočných rokoch, ktorý potom mal vyklesať a v stabilizovanom 25. roku mal vykazovať nejaké normálne čísla.
Čiže neviem, či by som úplne povedal, že bol zle nastavený ten systém, možno bol trošku optimistický, to beriem, ale nejaké úpravy sa vykonali ešte za ministra Pittnera, myslím, ktoré práve napríklad pracovali veľmi s otázkou motivácie, ostať čo najdlhšie v službe, aby presunuli ten rast percent do neskoršieho veku služby v rámci polície. Čiže keby sme napríklad tieto peniaze, ktoré odvádzali bezpečnostné zbory do Sociálnej poisťovne ako prebytky svojho osobitného účtu, vrátili naspäť, dnes tá situácia a tie čísla by boli úplne iné, úplne iné z pohľadu deficitu a podobne.
Čiže tiež nie je úplne objektívne hovoriť, že toto sú iba výsledky ich, pretože pôvodné peniaze sa minuli v civilnom sociálnom systéme. Čiže toto bola aj odpoveď na pána poslanca Galka.
Teraz odpoveď na pána poslanca Brocku. Hovoril predovšetkým o súbehu. My sme nad ním pomerne uvažovali, bola to jedna z alternatív, keď ministerstvo financií na vnútro, ale teda hlavne na obranu a na vnútro zatlačilo z pohľadu toho, že chce mať výsledky, ktoré budú reprezentovať stabilitu a nejakú stabilizáciu toho systému. My sme chceli urobiť nejaký kompromis medzi požiadavkami financií a tým, čo chceme chrániť svojich vlastne akože zamestnancov, resp. dôchodcov, a vyšlo nám, že týmito opatreniami dosahujeme výsledky podobné. Neviem povedať presné percento, ale možno ho skúsim nájsť, aby som vám ho vedel povedať úplne presne, ale nie je nejaké zásadné, ktoré pracuje priamo v štátnej správe v podobe, ako si my predstavujeme, že sú to nejakí klasickí úradníci.
Keď zistíme napríklad v polepšovniach (povedané s úsmevom), tak veľké množstvo vychovávateľov, ktorí poberajú 400 euro, sú práve bývalí policajti, ktorí to za tých 400 euro pôjdu robiť, lebo majú ďalších 400 euro na dôchodku, alebo 350. Čiže dokopy majú sumu, ktorá predstavuje zhruba nejakú priemernú mzdu, a ťažko povedať, či by ste našli aj ľudí kvalifikovaných a mnohokrát s vysokoškolským vzdelaním na robotu tohto typu.
Keď som bol na tých debatách s výsluhovými dôchodcami po celom Slovensku, tak práve tieto prípady, že oni sú mnohokrát pedagogickí pracovníci, tak, a nie teda nejakí úradníci, tak sa ozývali práve preto, že na tú pozíciu, bola vždy voľná, lebo nikoho nevedeli za tie peniaze zamestnať.
Ja poznám jeden prípad, a je to podľa mňa objektívny príklad, pretože to bol jeden z kritizujúcich policajtov túto novelu. On popri dôchodku pracuje ako právnik na priestupkovom oddelení. A právnik, absolvent univerzity, za 600 hrubého. Tak na rovinu, právnika s x-ročnou skúsenosťou za 600 euro hrubého, teda vysokoškolsky vzdelaný, univerzitného typu, asi na trhu proste, a hlavne v Bratislave, nenájdete. To proste ľubovoľný koncipient má viacej a to ešte nie je teda profesionál.
Čiže väčšinou idú na pozície, ktoré sú platovo nižšie zaradené, a toho, kto nemá tento príspevok, ako keby z toho, z toho osobitného sociálneho zabezpečenia by vlastne si nelákal pri kvalifikácii, ktorá sa vyžaduje k tomu miestu.
Čiže aj keby sme im všetkým zakázali súbeh, nemyslím si, že vlastne uvoľníme pracovný trh pre tých, ktorých hlavne chceme zamestnať, a to sú buď nízko kvalifikovaní, alebo dlhodobo nezamestnaní. Lebo ide väčšinou o kvalifikované miesta minimálne s vysokoškolským vzdelaním. A aj keby som rád takéto miesto ponúkol a určite by ho zobrala absolventka Pedagogickej fakulty za 600 hrubého, to by mohol byť nejaký relatívny vkus, nemohla by tú prácu robiť, lebo nemá vzdelanie tohto typu, napríklad právnické, čo väčšina policajtov v konečnom dôsledku má. Niekedy teda, samozrejme, nie je to vždy univerzitné, niekedy je to aj Policajná akadémia.
Čiže vyhodnotiť, aký prospech by bol z takéhoto opatrenia, je veľmi ťažké, lebo keby sme zobrali ministerských úradníkov, hovoril to tu pán poslanec Zajac, myslím v minulosti, tak som zistil, že má veľmi zlé čísla. Lebo on povedal, že len u vás v budove ministerstva pracuje 200 policajných dôchodcov, dvesto-, tuším, -štyridsať povedal, no to je ale celý počet úradníkov, ktorí v budove ministerstva pracujú a tí teda nie sú všetci. Čiže tam k nejakému omylu došlo, on mi aj ukazoval papier, čiže on neklamal, on len vychádzal z informácií, ktoré mu boli dodané. My sme si ich preverili. Skúsili sme spočítať ten počet. Nebolo to 228, ale asi iba nejakých 28, alebo nejakých 30, pričom, áno, to by sme mohli riešiť. Ale opätovne sa bavíme, že či to miesto by sme vedeli, na to miesto vedeli nájsť adekvátnu náhradu z pohľadu vzdelania, praxe a činnosti, ktoré naozaj robia.
Čiže neviem vyhodnotiť, určite by sme to nevedeli urobiť 1 : 1, že je to 100-percentný výnos, že tie miesta, ktoré sa uvoľnia, budú okamžite zaplnené, skôr by mohlo v niektorých prípadoch dôjsť, nehovorím, že ku kolapsu, ale k obmedzeniu výkonu štátnej správy, lebo by sme na to adekvátneho úradníka so vzdelaním a skúsenosťami možno nedostali.
Druhou alternatívou, ktorá sa aj podobala, bola v podstate odvod, ktorý napríklad som aj ja vlastne v úvode spomínal, to bolo 10 % v produktívnom veku. To znamená, aby sme im nezakazovali súbeh, pretože veľké množstvo policajtov, áno, pracuje, tak ako ste povedali, v súkromnej sfére, ale väčšinou v civilných bezpečnostných službách. To znamená, robia vrátnikov, povedané jednoducho. A tým, že majú nejaký dôchodok, tak, samozrejme, tam sú tie platy naozaj veľmi nízke, na úrovni 2, 2,50 eur, 3 eurá proste na tú hodinu. Čo vlastne, akonáhle by nemal tú druhú polovičku, zase bavíme sa väčšinou o nejakých 300-400 eurách, tak by to asi ťažko našli kvalifikovanú osobu na to.
A treba povedať, že tá priemerka, o ktorej hovoríte, tých 619 alebo 800 euro, je trochu deformovaná, pretože museli by ste rozdeliť podľa počtu odrobených rokov. To keď poviete, že priemerný dôchodok, tak všetci vedia, že je to po 42, tuším, rokoch, je to dôchodok, že všetci majú 42. Ale tu by sme museli, že koľko majú 15-roční policajti, koľko majú 17-, koľko 20-, koľko 25-, koľko 30-. Keby sme hovorili o 30-ročných policajtoch, tak hovoríme, samozrejme, o dôchodku, ktorý je vyšší ako 619 v priemere. Ale keby sme hovorili o tých 15-ročných, ktorí ešte majú šancu, majú šancu sa uplatniť na pracovnom trhu a dokonca majú šancu na druhý dôchodok, podľa toho pravidla, čo bol doteraz 15 rokov, tak u nich sme na priemere, aký je aj v civile, to znamená okolo tých 350. Máme aj 124-eurové dôchodky, sú aj, sú aj 200-, 250-, 300-eurové dôchodky ako úplným štandardom, ale do tej priemerky to zvyšujú vlastne tí starí policajti, ktorí majú odrobených 30-35 rokov, kde ten dôchodok je naozaj už teda vyšší, lebo tá výsluha a ich plat je určite vyšší ako v civile.
Čiže nebol som si istý, že to opatrenie by bolo také efektívne, že by sme dosiahli, že ak poviem, že máme 3 000 ľudí v štátnej správe z dôchodcov, takže by to 3 000 miest uvoľnených pracovných znamenalo pre pracovný trh.
Ten odvod potom vlastne sa zmenil po konzultácii najmä s dôchodcami, ktorí prakticky vo všetkých mailoch, ktoré mi kedy prišli a ktoré teraz komunikoval aj pán poslanec Vašečka, písali, že teda podľa nich je neférové nemať vôbec valorizáciu, oni chcú civilnú valorizáciu. A my sme teraz vyšli v ústrety, len teraz nie sú úplne spokojní, to vysvetlím, keď budem reagovať na poslanca Vašečku a pani poslankyňu Jurinovú.
Čiže z pohľadu ekonomického a toho modelu výpočtu udržateľnosti toho systému sa tieto opatrenia nakoniec vyvážili, vyvážili opatrenia, keby sme robili zákaz súbehu alebo 10-percentný odvod na zhruba rovnaké peniaze. Vy poznáte inštitút finančnej politiky, ktorý sa nemazná so žiadnou vládou a v podstate, tak ako častokrát kritizujú zdravotníctvo alebo nás, tak v tomto prípade, ako keby ja hovorím, že dali nám ten certifikát, že tých 45 rokov je teda udržateľná báza a že ten systém prestane byť, produkovať straty úplne. Čiže on sa vlastne dostane na nulu. Vojaci najneskôr, my prakticky už po niekoľkých mesiacoch. Ministerstvo vnútra bude v pluse už tento rok, resp. bude na nule, ale podstatné je, že ono má vlny. Čiže my sa ešte v niektorých rokoch na chvíľu dostaneme do ľahkého mínusu a potom zase plusu, ale tie mínusy budú vykrývané z toho, čo sa vytvorí v tom pluse, až sa tá situácia úplne stabilizuje do štandardu.
Preto bolo nevyhnutné ísť aj na diskusiu so súčasnými policajtmi, čo si myslím, že všetci prijali v podstate zhodne, najmä preto, že to podporí aj odborová organizácia, kde tí, ktorí sú v službe nad 15 rokov, majú nárok, to spomínal poslanec Lipšic, že tak tí by asi mali rýchly únik, tak tí platia dneska prakticky dvakrát toľko zo svojho platu, lebo však, samozrejme, aj zamestnávateľ veľa prispieva, to je pravda, ale toto z čistého platu. Svojho čistého. Čiže o to nižší čistý plat majú, tým, že si prispievajú o ďalšie 3 % navyše oproti 4 %, ktoré si platí civilný sektor. Je otázka, ako by sme vypočítali výšku dôchodku, keby si každý zamestnanec v civilnom sektore platil dobrovoľne každý mesiac 3 % napríklad do tretieho pilieru, že čo by mu to urobilo s dôchodkom a jeho výškou.
Čiže to je k tomu, čo hovoril pán poslanec Brocka. Ešte raz sa k tomu vrátim, oceňujem, ďakujem. Sú to návrhy, ktoré možnože po tom, čo urobíme ten návrh ohľadne porovnávania s inými, teda som už prešiel k poslancovi Lipšicovi, takže možno túto tému ešte niekedy budem diskutovať. A veľmi oceňujem, áno, my by sme boli radi, keby sa tento zákon o ústavnom garantovaní sociálneho systému, my by sme radi do neho určite tiež nejakým spôsobom prispeli a budeme pripravení na diskusiu. Ten nápad vítam a ďakujem zaňho.
Samozrejme, systém sme porovnávali aj s inými, dokonca sme mali relatívne slušný prehľad, čiže by nemuselo ani tak dlho trvať, aby sme poskytli to porovnanie, tú komparáciu s ostatnými štátmi, ale treba vychádzať, že každý je z inej bázy. A preto, síce teoreticky môžme hovoriť o percentách, môžme hovoriť o rokoch, ale v absolútnom čísle zaujíma každého, kto koľko dostane. Čiže pokiaľ nemecký policajt je dajme tomu v 4- alebo v 5-násobnej sume, ktorú proste dostáva, tak on má posunutý nárok, ale výpočet má pomerne vysoký, čiže tie dôchodky sú, tak ako aj mzda, trikrát také vyššie. Čiže pri tomto pomere by sme mohli povedať, že tie systémy sú veľmi podobné, len u každého dochádza k tomu výpočtu niekedy inokedy. Sú krajiny, ako je Švédsko napríklad, kde sa slúži až do 65-ky, ale teda od 55-ky už je zo zákona zakázané veliť takýchto policajtov do nočnej služby, je ich zakázané veliť do pohotovosti a podobne, čiže sa de facto stávajú úradníkmi v policajnej uniforme a týchto 10 rokov zarátavajú za štandardnú policajnú službu.
Čiže to je smerom k tomu porovnaniu. Áno, určite to pripravíme, možno z toho odvodíme nejaké nové poučenie, z ktorého v nejakom ďalšom období budeme opäť konzultovať, čo ďalej urobíme. I keď ja som presvedčený, že po tom, čo túto novelu pripravíme, aj nová vláda nebude musieť túto senzitívnu otázku otvárať, ibaže by sa stala nejaká ekonomická katastrofa, ktorá vždy môže prísť, a štát by sa rozhodol dramaticky znížiť počet policajtov alebo vojakov, vtedy by sa tá otázka musela otvoriť znovu, pretože by ubudol počet tých, čo platia, platia na dôchodky.
Pán poslanec Fronc a nakoniec aj poslanec Fecko: mestská polícia. Zásadný problém mestskej polície. Prepáčte, ja sa iba napijem. (Rečník si zobral pohár s vodou.) Zásadný problém mestskej polície je v tom, že zamestnanci mestskej polície nie sú zamestnancami štátu. To znamená, že financovanie mestskej polície má na starosti mesto a aj ich platí. To znamená, oni sú civilnými zamestnancami mesta. Ľubovoľný pozmeňovací návrh, ktorý podal tak poslanec Fronc, aj poslanec Fecko, by sme kľudne mohli prijať, ale on by nebol platný, lebo sa bavíme, že tento osobitný systém platí iba na príslušníkov v služobnom pomere, čo mestská polícia nie je. Čiže zaradenie názvu, len to, že teda vzťahuje sa osobitný systém aj na mestskú políciu, by v praxi znamenal, že by sme mestá, de facto rovno poslali smerom ku krachu, pretože mesto by muselo začať vyplácať dôchodky z fondov, ktoré vlastne vôbec nemá. Ono ich nemá vytvorené.
Čiže ak sa chceme baviť o mestskej polícii, a ja akceptujem absolútne všetky veci, čo povedal aj pán poslanec Fecko, aj pán poslanec Fronc, že oni vykonávajú veľmi náročnú prácu, áno, v oblasti priestupkov, na rozdiel o poriadkovej polície, ktorá má na starosti aj trestné činy, a tak je vlastne aj rozdelenie, že v oblasti verejného poriadku statické dopravy fungujú mestskí policajti, na to nadväzujú štátni policajti, ktorí sú v priestupkoch aj napríklad už v domácom násilí a v rôznych iných proti verejnému poriadku, ale zároveň idú do trestných činov. To znamená, ten rozdiel tam je. Ja si viem predstaviť, že by sa im zriadil systém, ale de facto každá, každé mesto, obec by mali mať osobitný účet, z ktorého financujú takéto typy dôchodku mestskej polície.
Kedy by sme mohli zaradiť mestskú políciu, to je napríklad prípad hasičov, že hasiči tiež nemávali osobitný systém a až vtedy, keď prešli hasiči z pôsobnosti obvodných úradov a stali sa súčasťou ministerstva vnútra v pravom slova zmysle, vstúpili do služobného pomeru, mohlo sa začať uvažovať nad tým, aby boli, aby mali nejakým spôsobom aj dôchodky, čo je veľmi dôležité, aj tam to trvalo nejakých 5 rokov. Čiže ja sa nebránim tomu, aby mestská polícia mala osobitný systém dôchodkového zabezpečenia, ale to by museli chcieť predovšetkým mestá a obce a na tieto je správne orientovaná požiadavka.
Keďže mestskí policajti nie sú zamestnancami štátu, nemôže im štát ani poskytovať nadštandardný dôchodok, tak ako im to poskytuje, ostatným ozbrojeným zložkám. Preto je tento pozmeňovací návrh, ktorí podali obidvaja páni poslanci, ne-vy-ko-na-teľ-ný. Samozrejme, tým, že sú v služobnom pomere a nie sú v služobnom pomere a sú zamestnancami mesta, nemáme k nim žiadne riadiace možnosti a schopnosti, nevieme im veliť a nevieme ich zaraďovať ani do nášho výkonu. Som rád, ak niekde majú spoločný výkon, napriek tomu ale nie sú nám podriadení z pohľadu veliacej štruktúry.
Pán poslanec Hlina. Hlavná poznámka vystúpenia je kancelária verzus výkon, to tu spomínali viacerí, aj pán poslanec Brocka, aj pán poslanec Lipšic. To sa strašne ľahko hovorí, aj je to také ľahučké, povedať, že proste ten si nezaslúži, čo je v kancelárii. Pán poslanec Galko to často spomína, ten príklad nejakého právnika, ktorý robí na ministerstve, ale to sú prípady, ktoré spočítate proste na rukách. Ja keď si zoberiem ľubovoľného policajta, zoberiem si napríklad takého klasického, mám jedného, možno ho aj poznáte, bol to bývalý viceprezident Policajného zboru, volá sa pán plukovník Nociar, bol to viceprezident Policajného zboru ešte za pána ministra Palka a neviem, či aj náhodou nie za pána ministra Šimka. Po tom, čo plukovník Nociar, 20, tuším, 5, alebo nejakých 20 rokov pracoval v polícii na všetkých stupňoch, to znamená, obšliapal si chodník, robil na obvodnom oddelení, na okresnom riaditeľstve, prešiel všetky typy služby, skončil dnes ako jeden z riaditeľov odborov v rámci sociálneho a personálneho zabezpečenia. Robí to posledné 3 roky. Čiže čo mu teraz poviem, keď z posledných 25 rokov bol 20 rokov vo výkone a posledné 4 roky v rámci kariérneho postupu a už aj tým, že vekom vlastne sa dostáva do veku blízkeho 55 rokov, ja si myslím, že pre tú políciu odviedol veľa, a to povedal správne aj pán poslanec Lipšic, nikto nečaká, že kukláč bude mať 50 rokov. To je aj nezmysel, nesplnil by limity. Každá služba v polícii má iné limity, fyzické napríklad. Akonáhle ich prestane policajt spĺňať, buď musí klesnúť o rang nižšie, to znamená do iného odboru, alebo úplne prestane spĺňať nároky na výkon služby a ide z polície úplne preč. Čo, samozrejme, napríklad nemôžeme chcieť ani od 60-ročného hasiča, aby behal s plnými hadicami vody, ktoré viete, aké sú ťažké, na ôsme poschodie hasiť byt. To tiež nie je dostatočne dobré možné.
To znamená, ten vývoj je klasický. Čiže ak na ministerstvách nachádzate vojakov, ktorí sú stále v službe, sú to väčšinou vojaci, ktorí už majú niečo odkrútené vo svojej praxi v priamom výkone. Čiže toto platí a toto máme vlastne zohľadnené práve tým, že existuje niečo ako kariérny postup, ktorý núti každého policajta, ktorý vstúpi, minimálne v polícii to tak je, nie je možné, aby bol zaradený do výkonu bez toho, aby si neobšliapal chodník minimálne dva roky priamo na ulici na obvodnom oddelení. Potom môže ísť robiť skrátené vyšetrovanie na obvodné oddelenie, potom môže ísť robiť vyšetrovateľa. Vo výnimočných prípadoch sa robili výnimky asi pred 4 rokmi, kedy ešte bol problém s atraktivitou tohto povolania, ale dnes už proste nerobíme výnimky ani v prípade vyšetrovateľov. Musia si tú svoju povinnú časť odkrútiť na chodníku. Čiže v rámci kariérneho postupu prakticky, poviem, o 97 % prípadov policajtov nájdete aj tých, čo sedia pri vydávaní zbraní a registrácii zbraní, že majú za sebou proste odrobenú časť na chodníku, v dopravnej polícii, dopraváci na križovatke, kdekoľvek, kde to budeme chcieť. Čiže toto je zohľadnené.
Potom o tom hovoril pán poslanec Kuffa, o tom, že by chcel oceniť tých, čo sú v prvej línii. Ale to už je v zákone upravené. U tých, ktorí sú v prvej línii, ktorí robia najnebezpečnejšie povolania, čiže u vojakov, ktorí sú v Afganistane, u našich tajných agentov, keď to takto poviem, alebo teda spravodajských dôstojníkoch, ktorí sú priamo v teréne nasadení v štruktúrach organizovaného zločinu ako súčasť vlastne tímu, ktorí ich rozkladajú znútra, tých, čo robia proste naozaj veľmi náročné operácie, vrátane Policajného zboru, tí napríklad majú možnosť, aby im bola zarátaná doba služby jeden a pol až dvakrát.
To znamená napríklad, poviem to na príklade človeka, ktorého asi meno budete dobre poznať, to je napríklad Oskar Fegyveres. Oskar Fegyveres bezpochyby vykonával aj tým, akým spôsobom sa postavil napríklad k demokracii, veľmi nebezpečné povolanie a tak ďalej. Uňho som podpisoval práve výnimku na vyšší zápočet rokov, ako pôvodne vlastne mal. Čiže aj v tomto došlo k oceneniu, že teda, ako sa hovorí, že za jeden rok, "by one get one free", za jeden rok dostal vlastne dva roky ako keby služby.
Čiže tam pri tých veľmi náročných povolaniach, tam vlastne máte možnosť získať vlastne túto výhodu, u tých, čo priamo nasadzujú život v línii, ale len za ten čas, ktorý tu v tej línii boli nasadení. Čiže ak vojak dajme tomu slúži ako spravodajský dôstojník niekde v zahraničnej misii, je tam rok, tak vlastne ako keby mal dva. Čiže to je tá výhoda, ktorú získava prvolíniový, čo nikdy kancelársky, samozrejme, nedostane, ani nemá šancu. Čiže pripomienku pána Kuffu sme takýmto spôsobom vyriešili.
A posledná vec, pán poslanec Vašečka, pani poslankyňa Jurinová, pani podpredsedníčka Jurinová, otázka s valorizáciou. Prišlo vám mnoho mailov, predpokladám, aké je to nespravodlivé. Treba vedieť, že tú úpravu, ktorú sme zapracovali, je priamy návrh výsluhových dôchodcov. Ak si to nie úplne správne spočítali, ja s tým málo urobím. Je to ich návrh, ktorý dávali ako protinávrh k desiatim percentám odvodu, ktorý ekonomicky vychádza plus-mínus rovnako. Ja som povedal v úvode, nepovažujem za spravodlivé valorizovať policajné dôchodky, pokiaľ ich kolegovia nemajú valorizované platy. Pretože tí im na tie dôchodky prispievajú. To nie je zásluhový, to je vyslovene priebežný systém.
Čiže z tohto pohľadu sme sa potom ale rozhodli, že keďže o to žiadali, naozaj všetci žiadali, povedali sme fajn. Poďme teda do systému, že skopírujeme presne civilný systém a bude presne civilná valorizácia, aj so sumou, so všetkým. No len v civilnom sektore je to 11 euro, či koľko to tuším je, za 42 rokov. Čiže u nás za 30 rokov je to 11,2. Za kratšiu dobu. No, ale ak má niekto 15 rokov, tak musí byť adekvátne odstupňované, počet odrobených rokov. Nemôže mať tú istú valorizáciu pevnou sumou 15-ročný a takisto 30-ročný policajt. Pretože 15-ročný policajt má jednoznačne šancu odrobiť v produktívnom veku ďalších 15 alebo 20 rokov a získať civilný dôchodok. Čo 30-ročný policajt jednoznačne nemá.
Čiže všetci tí, a to som zabudol povedať, ktorí robia, ešte k pánovi poslancovi Brockovi, ktorí robia aj v štátnej správe, platia odvody do Sociálnej poisťovne dokonca najvyššie, pretože nemajú žiadne odpočítateľné položky, keďže sú dôchodcovia, ale nikdy z nich čerpať už nebudú, pretože nezískajú ten nárok 15 alebo 20 rokov na dôchodok. Čiže tak trošku saturujú tú výhodu, ktorú získavajú, že tam nie je ten súbeh, lebo platia odvody a nikdy ich čerpať nebudú. Čiže ako keby nejaká marža alebo nejaký poplatok za to, že to môžu robiť, tam naozaj je.
Čiže preto je ten problém. Ja rozumiem, čo tam oni píšu, že aké je to voči nim nespravodlivé, ale nie je to pravda. Pretože systém pevnej sumy práve znižuje tie nožnice. Pretože ak by som dal 3 % všetkým, tak ten, čo má 1 000-eurový dôchodok, tak dostane, samozrejme, 3 %. To je koľko? 30 euro? 30 euro. A ten, čo má 300-eurový dôchodok, tak, samozrejme, dostane 9 eur. Takto dostanú obidvaja 11. Ja si myslím, že tie nožnice sme rozhodne zastavili. Na to ten systém je. Preto som ja s ním súhlasil, lebo sa mi zdá spravodlivý.
Ale už sa mi nezdá spravodlivé, že rovnakú valorizáciu má dostať ten, čo 15 rokov odrobil pre políciu, ako ten, čo 30, hoci ten 15-ročný, ak odrobí ďalších 15 v civile, má aj druhý dôchodok. Čo tento nie. Čiže to je ten dôvod.
Ale musím povedať, že nie som toho autorom. Autorom boli samotní výsluhoví dôchodcovia. A teraz nerozumiem tým sťažnostiam, lebo potom si musia urobiť poriadok viac-menej doma.
Faktom zostáva, že, ešte raz, posledná veta, táto novela je urobená preto, aby aj tí, čo dnes sú jeden rok v polícii, mali istotu o 40 rokov, že 20 rokov po skončení svojej služby alebo 15 rokov po skončení svojej služby ten dôchodok dostávať budú. Lebo keby tá krivka išla tak, ako povedal pán poslanec Brocka, došlo by k rozhodnutiu, že ten systém je už naozaj neudržateľný a niekto by ho skrečol. Pretože to sú už peniaze, ktoré nikto nie je ochotný na to prispievať.
Čiže veľmi pekne ďakujem za príspevky, ktoré ste dali v tejto diskusii. Ešte raz sa k tomu vrátim, bola to vecná diskusia, akú som na pôde tohto parlamentu dávno nezažil, a veľmi som sa z nej tešil. Ešte raz sa chcem osobitne poďakovať aj poslancovi Brockovi, čo som si podrobne zapísal, aj ostatným, pretože to boli veľmi dobré príspevky. A k tej jednej veci sa hlásim priamo, čo vo svojom vystúpení uviedol.
Veľmi pekne vám všetkým ďakujem a ďakujem, že to bolo takto naprieč celým spektrom. (Potlesk.)
Neautorizovaný
Vystúpenia
18:05
Uvádzajúci uvádza bod 18:05
Robert KaliňákČiže chcem sa vám poďakovať za to, že ste pristúpili k tomuto dôležitému zákonu z pohľadu, každý zo svojho, samozrejme, niekde súhlasíme, niekde nesúhlasíme, ale vec je tá, že každý to pojal vecne.
Ja by som sa teda pokúsil ku každému poslancovi, ktorý vystúpil k hlavnej myšlienke, ktorú hovoril, zareagovať z pozície našej.
Čo sa týka pána poslanca Galka, ktorý vystúpil a podal pozmeňovací návrh, ktorý znamená, že by sa to malo týkať iba pre nových. Ja som mu chcel pripomenúť, že bol vo funkcii takmer 19 mesiacov a tento problém existuje dlhodobo a mohol k nemu, samozrejme, adekvátne aktívne aj pristúpiť. A viem, že začala debata na túto tému, dokonca aj boli nejaké zásady už spracované, ale sa, samozrejme, nedotiahli, preto musím povedať, že tá snaha nejaká bola, ale už tej odvahy možno bolo o niečo menej.
V každom prípade platí, že jeho pozmeňovací návrh by znamenal, že by sme o takýchto číslach nemohli vôbec hovoriť a ten prepad toho deficitu by bol dramatickejší. Ešte raz, ja som to v úvode povedal, keby som bol naozaj ten, taký ten čistý definovaný populista, tak poviem, že bez problémov štyri roky ustojím deficit, ktorý sa padá, pretože zhoda okolností, ministerstvo vnútra ten deficit nemalo taký dramatický, ako ho má obrana. Pretože pre porovnanie, obrana tento rok na úrovni 118 mil., ministerstvo vnútra malo plánovaných 42, polovičku, hoci má podstatne viacej aktívnych policajtov, a už aj viacej dôchodcov, ale vnútornými opatreniami režimovými, ktoré sme urobili aj v rámci vnútra, sme skresali tento deficit zo 42 na 24. To znamená, to sú už úspory, ktoré sa udiali.
Čiže my by sme vedeli ísť v takejto podobe tých úspor zhruba, čiže by sme zmiernili ten nárast, tých 523 by to nebolo, bolo by to možno 470 a podobne. Ale buď egoista, minister, a teda však povedz si, že tie 24 alebo 30 mil. ročne vieš zatiahnuť, pri 700-miliónovom rozpočte by sa to niekde proste schovalo. Čiže mohol som naozaj sa k tomu postaviť alibisticky a povedať si, veď mňa sa to až tak netýka, toto je suma, ktorá sa dá zvládnuť, a nebolo treba tú zmenu pripraviť.
Prečo sme ju teda ale pripravili? Predovšetkým preto, a niektoré odpovede budú aj neskôr, to je napríklad odpoveď pánovi poslancovi Vašečkovi a pani poslankyni Jurinovej, pani podpredsedníčke Jurinovej, že my nemáme záujem na tom, aby fungoval tento systém len tieto tri-štyri roky, alebo možno by ešte prežil čas novej vlády, ktorá príde v roku 2016. Len tam by sa už tak naddimenzovával ten rozpočet, že ten civilný sektor, a to napríklad hovoril pán poslanec Brocka, ktorý porovnával civilných dôchodcov a ozbrojených, by už naozaj ten nepomer pri nich predstavoval neakceptovateľnú sumu. Neakceptovateľnú sumu a nastalo by nejaké opatrenie, ktoré nastalo napríklad v Maďarsku alebo v Litve, alebo v Lotyšsku, alebo v niektorých iných krajinách, kde prišlo k nekompromisnému 50-percentnému, napríklad, zosekaniu celého systému a vrátane zníženia dôchodkov. Čo je u nás nepredstaviteľná situácia nielen z pohľadu destabilizácie zboru, ale aj z pohľadu všetkých tých, ktorí už si tých svojich ix rokov v tých zboroch odpracovali.
Preto som sa rozhodol, že teda nie je dobré byť alibista, pretože o 10 rokov by som nevedel odpovedať na otázku, čo ste urobili pre to, aby ste ten systém stabilizovali?
Ja som sa o prvú stabilizáciu pokúsil ešte v roku 2008, to tu ináč spomenul aj pán poslanec Lipšic, kedy sme vytvorili na ministerstve vnútra pri zmenách, ktoré súviseli s platovkou, ako sa to civilne volalo, určitý bezpečnostný ochranný vankúš, ktorý v roku 2010 predstavoval zhruba 1,2 mld. korún, kedy osobitný účet ministerstva vnútra bol v pluse 1,2 mld. korún. A za dva roky sa prepadlo tých 1,2 do mínus ďalších asi 524, no to je nejak viac, okolo 24 mil. teda bol deficit tohto roku, dobre, proste veľa peňazí. Tých dôvodov, prečo sa to stalo, je veľa, ale faktom zostáva, že napríklad obrana neustála ten vývoj deficitu a prepadla sa hlbšie. Súviselo to najmä, nie je tu pán poslanec Mikloš, s neochotou ministerstva financií proste obsadzovať niektoré tabuľky, ono sa to ukázalo aj u učiteľov v takej inej podobe, ale jednoducho si povedal, že 2-tisíc ľudí robiť v týchto rezortoch nebude, a tým pádom ubudlo tých, ktorí prispievajú do toho systému. Čiže ako keby ste na trhu práce zrušili bez náhrady proste 200-tisíc pracovných miest a hotovo. To by určite pocítila Sociálna poisťovňa dosť intenzívne, že proste prestalo 200-tisíc ľudí platiť do systému.
A to boli hlavné dôvody, o ktorých môžme diskutovať. A hovorím to vecne, nie politicky, a preto ten systém začal mať naozaj prudký pád a ten pád bolo treba zastaviť. Súhlasím, že 193 mil. nie je úspora celých 523, ale tu treba vidieť dva horizonty. Treba vidieť bezpečnostné zbory, ktorým je vnútro, ZVJS - Zbor väzenskej a justičnej stráže, colníci a potom vojaci. Tieto systémy sa dostanú v priebehu tohto roka do plusu a budú vlastne svoje krivky, ktoré sa postupne zmenšujú, tie sínusoidy, až do rovnej čiary okolo nuly v priebehu asi 20 rokov, vykrývať ten cyklus celoživotný, lebo od ´98. len 15 rokov. Priemerná práca, sám ste to povedali, pán poslanec, je okolo 22 až 25, to znamená, ešte 10 rokov na tú absolútnu stabilizáciu proste potrebujeme.
Kdežto u vojakov je situácia iná. U vojakov sme sa v ´93., ak sa ja nemýlim, sme zdedili 46- alebo 47-tisíc, také nejaké číslo, profesionálnych vojakov. Dnes má armáda 13-tisíc profesionálnych vojakov. To znamená, my sme zásadným spôsobom znížili početnosť našej armády, a preto sme vlastne rozhodnutiami o racionalizácii armády vytlačili dlhoročne slúžiacich vojakov do dôchodku. Preto vlastne oni pomer medzi sebou a dôchodcom mali dlhodobo nepriaznivý a ten systém sa odvíjal, tá krivka ide proste iným číslom, ako to ide v bezpečnostných zboroch, ktoré v tom cykle sú stále a dokonca, naopak, policajtov o niečo viacej pribudlo, o nejakých pár stovák. Čiže ten odlišný vývoj je tu a ten obrovský deficit vo väčšej miere spôsobili, samozrejme, vždy vojaci.
Čo treba do toho ale tiež započítať, je napríklad, že sociálny systém v rokoch ´98 až 2002 produkoval veľké plusy, pretože málokto odchádza do dôchodku, každý si to chcel odrobiť a tie prebytky, tuším niekto vypočítal, to bolo niekde na úrovni okolo 3-3,5 mld. vtedajších korún. Aj tie prebytky sa všetky odvádzali do Sociálnej poisťovne. Čiže ony neostali na osobitných účtoch. Čiže keby dnes sme mali tieto prebytky v tejto hodnote zhruba na tých účtoch, samozrejme, číslo je iné, lebo to bol práve ten vankúš, ktorý sa vytváral v počiatočných rokoch, ktorý potom mal vyklesať a v stabilizovanom 25. roku mal vykazovať nejaké normálne čísla.
Čiže neviem, či by som úplne povedal, že bol zle nastavený ten systém, možno bol trošku optimistický, to beriem, ale nejaké úpravy sa vykonali ešte za ministra Pittnera, myslím, ktoré práve napríklad pracovali veľmi s otázkou motivácie, ostať čo najdlhšie v službe, aby presunuli ten rast percent do neskoršieho veku služby v rámci polície. Čiže keby sme napríklad tieto peniaze, ktoré odvádzali bezpečnostné zbory do Sociálnej poisťovne ako prebytky svojho osobitného účtu, vrátili naspäť, dnes tá situácia a tie čísla by boli úplne iné, úplne iné z pohľadu deficitu a podobne.
Čiže tiež nie je úplne objektívne hovoriť, že toto sú iba výsledky ich, pretože pôvodné peniaze sa minuli v civilnom sociálnom systéme. Čiže toto bola aj odpoveď na pána poslanca Galka.
Teraz odpoveď na pána poslanca Brocku. Hovoril predovšetkým o súbehu. My sme nad ním pomerne uvažovali, bola to jedna z alternatív, keď ministerstvo financií na vnútro, ale teda hlavne na obranu a na vnútro zatlačilo z pohľadu toho, že chce mať výsledky, ktoré budú reprezentovať stabilitu a nejakú stabilizáciu toho systému. My sme chceli urobiť nejaký kompromis medzi požiadavkami financií a tým, čo chceme chrániť svojich vlastne akože zamestnancov, resp. dôchodcov, a vyšlo nám, že týmito opatreniami dosahujeme výsledky podobné. Neviem povedať presné percento, ale možno ho skúsim nájsť, aby som vám ho vedel povedať úplne presne, ale nie je nejaké zásadné, ktoré pracuje priamo v štátnej správe v podobe, ako si my predstavujeme, že sú to nejakí klasickí úradníci.
Keď zistíme napríklad v polepšovniach (povedané s úsmevom), tak veľké množstvo vychovávateľov, ktorí poberajú 400 euro, sú práve bývalí policajti, ktorí to za tých 400 euro pôjdu robiť, lebo majú ďalších 400 euro na dôchodku, alebo 350. Čiže dokopy majú sumu, ktorá predstavuje zhruba nejakú priemernú mzdu, a ťažko povedať, či by ste našli aj ľudí kvalifikovaných a mnohokrát s vysokoškolským vzdelaním na robotu tohto typu.
Keď som bol na tých debatách s výsluhovými dôchodcami po celom Slovensku, tak práve tieto prípady, že oni sú mnohokrát pedagogickí pracovníci, tak, a nie teda nejakí úradníci, tak sa ozývali práve preto, že na tú pozíciu, bola vždy voľná, lebo nikoho nevedeli za tie peniaze zamestnať.
Ja poznám jeden prípad, a je to podľa mňa objektívny príklad, pretože to bol jeden z kritizujúcich policajtov túto novelu. On popri dôchodku pracuje ako právnik na priestupkovom oddelení. A právnik, absolvent univerzity, za 600 hrubého. Tak na rovinu, právnika s x-ročnou skúsenosťou za 600 euro hrubého, teda vysokoškolsky vzdelaný, univerzitného typu, asi na trhu proste, a hlavne v Bratislave, nenájdete. To proste ľubovoľný koncipient má viacej a to ešte nie je teda profesionál.
Čiže väčšinou idú na pozície, ktoré sú platovo nižšie zaradené, a toho, kto nemá tento príspevok, ako keby z toho, z toho osobitného sociálneho zabezpečenia by vlastne si nelákal pri kvalifikácii, ktorá sa vyžaduje k tomu miestu.
Čiže aj keby sme im všetkým zakázali súbeh, nemyslím si, že vlastne uvoľníme pracovný trh pre tých, ktorých hlavne chceme zamestnať, a to sú buď nízko kvalifikovaní, alebo dlhodobo nezamestnaní. Lebo ide väčšinou o kvalifikované miesta minimálne s vysokoškolským vzdelaním. A aj keby som rád takéto miesto ponúkol a určite by ho zobrala absolventka Pedagogickej fakulty za 600 hrubého, to by mohol byť nejaký relatívny vkus, nemohla by tú prácu robiť, lebo nemá vzdelanie tohto typu, napríklad právnické, čo väčšina policajtov v konečnom dôsledku má. Niekedy teda, samozrejme, nie je to vždy univerzitné, niekedy je to aj Policajná akadémia.
Čiže vyhodnotiť, aký prospech by bol z takéhoto opatrenia, je veľmi ťažké, lebo keby sme zobrali ministerských úradníkov, hovoril to tu pán poslanec Zajac, myslím v minulosti, tak som zistil, že má veľmi zlé čísla. Lebo on povedal, že len u vás v budove ministerstva pracuje 200 policajných dôchodcov, dvesto-, tuším, -štyridsať povedal, no to je ale celý počet úradníkov, ktorí v budove ministerstva pracujú a tí teda nie sú všetci. Čiže tam k nejakému omylu došlo, on mi aj ukazoval papier, čiže on neklamal, on len vychádzal z informácií, ktoré mu boli dodané. My sme si ich preverili. Skúsili sme spočítať ten počet. Nebolo to 228, ale asi iba nejakých 28, alebo nejakých 30, pričom, áno, to by sme mohli riešiť. Ale opätovne sa bavíme, že či to miesto by sme vedeli, na to miesto vedeli nájsť adekvátnu náhradu z pohľadu vzdelania, praxe a činnosti, ktoré naozaj robia.
Čiže neviem vyhodnotiť, určite by sme to nevedeli urobiť 1 : 1, že je to 100-percentný výnos, že tie miesta, ktoré sa uvoľnia, budú okamžite zaplnené, skôr by mohlo v niektorých prípadoch dôjsť, nehovorím, že ku kolapsu, ale k obmedzeniu výkonu štátnej správy, lebo by sme na to adekvátneho úradníka so vzdelaním a skúsenosťami možno nedostali.
Druhou alternatívou, ktorá sa aj podobala, bola v podstate odvod, ktorý napríklad som aj ja vlastne v úvode spomínal, to bolo 10 % v produktívnom veku. To znamená, aby sme im nezakazovali súbeh, pretože veľké množstvo policajtov, áno, pracuje, tak ako ste povedali, v súkromnej sfére, ale väčšinou v civilných bezpečnostných službách. To znamená, robia vrátnikov, povedané jednoducho. A tým, že majú nejaký dôchodok, tak, samozrejme, tam sú tie platy naozaj veľmi nízke, na úrovni 2, 2,50 eur, 3 eurá proste na tú hodinu. Čo vlastne, akonáhle by nemal tú druhú polovičku, zase bavíme sa väčšinou o nejakých 300-400 eurách, tak by to asi ťažko našli kvalifikovanú osobu na to.
A treba povedať, že tá priemerka, o ktorej hovoríte, tých 619 alebo 800 euro, je trochu deformovaná, pretože museli by ste rozdeliť podľa počtu odrobených rokov. To keď poviete, že priemerný dôchodok, tak všetci vedia, že je to po 42, tuším, rokoch, je to dôchodok, že všetci majú 42. Ale tu by sme museli, že koľko majú 15-roční policajti, koľko majú 17-, koľko 20-, koľko 25-, koľko 30-. Keby sme hovorili o 30-ročných policajtoch, tak hovoríme, samozrejme, o dôchodku, ktorý je vyšší ako 619 v priemere. Ale keby sme hovorili o tých 15-ročných, ktorí ešte majú šancu, majú šancu sa uplatniť na pracovnom trhu a dokonca majú šancu na druhý dôchodok, podľa toho pravidla, čo bol doteraz 15 rokov, tak u nich sme na priemere, aký je aj v civile, to znamená okolo tých 350. Máme aj 124-eurové dôchodky, sú aj, sú aj 200-, 250-, 300-eurové dôchodky ako úplným štandardom, ale do tej priemerky to zvyšujú vlastne tí starí policajti, ktorí majú odrobených 30-35 rokov, kde ten dôchodok je naozaj už teda vyšší, lebo tá výsluha a ich plat je určite vyšší ako v civile.
Čiže nebol som si istý, že to opatrenie by bolo také efektívne, že by sme dosiahli, že ak poviem, že máme 3 000 ľudí v štátnej správe z dôchodcov, takže by to 3 000 miest uvoľnených pracovných znamenalo pre pracovný trh.
Ten odvod potom vlastne sa zmenil po konzultácii najmä s dôchodcami, ktorí prakticky vo všetkých mailoch, ktoré mi kedy prišli a ktoré teraz komunikoval aj pán poslanec Vašečka, písali, že teda podľa nich je neférové nemať vôbec valorizáciu, oni chcú civilnú valorizáciu. A my sme teraz vyšli v ústrety, len teraz nie sú úplne spokojní, to vysvetlím, keď budem reagovať na poslanca Vašečku a pani poslankyňu Jurinovú.
Čiže z pohľadu ekonomického a toho modelu výpočtu udržateľnosti toho systému sa tieto opatrenia nakoniec vyvážili, vyvážili opatrenia, keby sme robili zákaz súbehu alebo 10-percentný odvod na zhruba rovnaké peniaze. Vy poznáte inštitút finančnej politiky, ktorý sa nemazná so žiadnou vládou a v podstate, tak ako častokrát kritizujú zdravotníctvo alebo nás, tak v tomto prípade, ako keby ja hovorím, že dali nám ten certifikát, že tých 45 rokov je teda udržateľná báza a že ten systém prestane byť, produkovať straty úplne. Čiže on sa vlastne dostane na nulu. Vojaci najneskôr, my prakticky už po niekoľkých mesiacoch. Ministerstvo vnútra bude v pluse už tento rok, resp. bude na nule, ale podstatné je, že ono má vlny. Čiže my sa ešte v niektorých rokoch na chvíľu dostaneme do ľahkého mínusu a potom zase plusu, ale tie mínusy budú vykrývané z toho, čo sa vytvorí v tom pluse, až sa tá situácia úplne stabilizuje do štandardu.
Preto bolo nevyhnutné ísť aj na diskusiu so súčasnými policajtmi, čo si myslím, že všetci prijali v podstate zhodne, najmä preto, že to podporí aj odborová organizácia, kde tí, ktorí sú v službe nad 15 rokov, majú nárok, to spomínal poslanec Lipšic, že tak tí by asi mali rýchly únik, tak tí platia dneska prakticky dvakrát toľko zo svojho platu, lebo však, samozrejme, aj zamestnávateľ veľa prispieva, to je pravda, ale toto z čistého platu. Svojho čistého. Čiže o to nižší čistý plat majú, tým, že si prispievajú o ďalšie 3 % navyše oproti 4 %, ktoré si platí civilný sektor. Je otázka, ako by sme vypočítali výšku dôchodku, keby si každý zamestnanec v civilnom sektore platil dobrovoľne každý mesiac 3 % napríklad do tretieho pilieru, že čo by mu to urobilo s dôchodkom a jeho výškou.
Čiže to je k tomu, čo hovoril pán poslanec Brocka. Ešte raz sa k tomu vrátim, oceňujem, ďakujem. Sú to návrhy, ktoré možnože po tom, čo urobíme ten návrh ohľadne porovnávania s inými, teda som už prešiel k poslancovi Lipšicovi, takže možno túto tému ešte niekedy budem diskutovať. A veľmi oceňujem, áno, my by sme boli radi, keby sa tento zákon o ústavnom garantovaní sociálneho systému, my by sme radi do neho určite tiež nejakým spôsobom prispeli a budeme pripravení na diskusiu. Ten nápad vítam a ďakujem zaňho.
Samozrejme, systém sme porovnávali aj s inými, dokonca sme mali relatívne slušný prehľad, čiže by nemuselo ani tak dlho trvať, aby sme poskytli to porovnanie, tú komparáciu s ostatnými štátmi, ale treba vychádzať, že každý je z inej bázy. A preto, síce teoreticky môžme hovoriť o percentách, môžme hovoriť o rokoch, ale v absolútnom čísle zaujíma každého, kto koľko dostane. Čiže pokiaľ nemecký policajt je dajme tomu v 4- alebo v 5-násobnej sume, ktorú proste dostáva, tak on má posunutý nárok, ale výpočet má pomerne vysoký, čiže tie dôchodky sú, tak ako aj mzda, trikrát také vyššie. Čiže pri tomto pomere by sme mohli povedať, že tie systémy sú veľmi podobné, len u každého dochádza k tomu výpočtu niekedy inokedy. Sú krajiny, ako je Švédsko napríklad, kde sa slúži až do 65-ky, ale teda od 55-ky už je zo zákona zakázané veliť takýchto policajtov do nočnej služby, je ich zakázané veliť do pohotovosti a podobne, čiže sa de facto stávajú úradníkmi v policajnej uniforme a týchto 10 rokov zarátavajú za štandardnú policajnú službu.
Čiže to je smerom k tomu porovnaniu. Áno, určite to pripravíme, možno z toho odvodíme nejaké nové poučenie, z ktorého v nejakom ďalšom období budeme opäť konzultovať, čo ďalej urobíme. I keď ja som presvedčený, že po tom, čo túto novelu pripravíme, aj nová vláda nebude musieť túto senzitívnu otázku otvárať, ibaže by sa stala nejaká ekonomická katastrofa, ktorá vždy môže prísť, a štát by sa rozhodol dramaticky znížiť počet policajtov alebo vojakov, vtedy by sa tá otázka musela otvoriť znovu, pretože by ubudol počet tých, čo platia, platia na dôchodky.
Pán poslanec Fronc a nakoniec aj poslanec Fecko: mestská polícia. Zásadný problém mestskej polície. Prepáčte, ja sa iba napijem. (Rečník si zobral pohár s vodou.) Zásadný problém mestskej polície je v tom, že zamestnanci mestskej polície nie sú zamestnancami štátu. To znamená, že financovanie mestskej polície má na starosti mesto a aj ich platí. To znamená, oni sú civilnými zamestnancami mesta. Ľubovoľný pozmeňovací návrh, ktorý podal tak poslanec Fronc, aj poslanec Fecko, by sme kľudne mohli prijať, ale on by nebol platný, lebo sa bavíme, že tento osobitný systém platí iba na príslušníkov v služobnom pomere, čo mestská polícia nie je. Čiže zaradenie názvu, len to, že teda vzťahuje sa osobitný systém aj na mestskú políciu, by v praxi znamenal, že by sme mestá, de facto rovno poslali smerom ku krachu, pretože mesto by muselo začať vyplácať dôchodky z fondov, ktoré vlastne vôbec nemá. Ono ich nemá vytvorené.
Čiže ak sa chceme baviť o mestskej polícii, a ja akceptujem absolútne všetky veci, čo povedal aj pán poslanec Fecko, aj pán poslanec Fronc, že oni vykonávajú veľmi náročnú prácu, áno, v oblasti priestupkov, na rozdiel o poriadkovej polície, ktorá má na starosti aj trestné činy, a tak je vlastne aj rozdelenie, že v oblasti verejného poriadku statické dopravy fungujú mestskí policajti, na to nadväzujú štátni policajti, ktorí sú v priestupkoch aj napríklad už v domácom násilí a v rôznych iných proti verejnému poriadku, ale zároveň idú do trestných činov. To znamená, ten rozdiel tam je. Ja si viem predstaviť, že by sa im zriadil systém, ale de facto každá, každé mesto, obec by mali mať osobitný účet, z ktorého financujú takéto typy dôchodku mestskej polície.
Kedy by sme mohli zaradiť mestskú políciu, to je napríklad prípad hasičov, že hasiči tiež nemávali osobitný systém a až vtedy, keď prešli hasiči z pôsobnosti obvodných úradov a stali sa súčasťou ministerstva vnútra v pravom slova zmysle, vstúpili do služobného pomeru, mohlo sa začať uvažovať nad tým, aby boli, aby mali nejakým spôsobom aj dôchodky, čo je veľmi dôležité, aj tam to trvalo nejakých 5 rokov. Čiže ja sa nebránim tomu, aby mestská polícia mala osobitný systém dôchodkového zabezpečenia, ale to by museli chcieť predovšetkým mestá a obce a na tieto je správne orientovaná požiadavka.
Keďže mestskí policajti nie sú zamestnancami štátu, nemôže im štát ani poskytovať nadštandardný dôchodok, tak ako im to poskytuje, ostatným ozbrojeným zložkám. Preto je tento pozmeňovací návrh, ktorí podali obidvaja páni poslanci, ne-vy-ko-na-teľ-ný. Samozrejme, tým, že sú v služobnom pomere a nie sú v služobnom pomere a sú zamestnancami mesta, nemáme k nim žiadne riadiace možnosti a schopnosti, nevieme im veliť a nevieme ich zaraďovať ani do nášho výkonu. Som rád, ak niekde majú spoločný výkon, napriek tomu ale nie sú nám podriadení z pohľadu veliacej štruktúry.
Pán poslanec Hlina. Hlavná poznámka vystúpenia je kancelária verzus výkon, to tu spomínali viacerí, aj pán poslanec Brocka, aj pán poslanec Lipšic. To sa strašne ľahko hovorí, aj je to také ľahučké, povedať, že proste ten si nezaslúži, čo je v kancelárii. Pán poslanec Galko to často spomína, ten príklad nejakého právnika, ktorý robí na ministerstve, ale to sú prípady, ktoré spočítate proste na rukách. Ja keď si zoberiem ľubovoľného policajta, zoberiem si napríklad takého klasického, mám jedného, možno ho aj poznáte, bol to bývalý viceprezident Policajného zboru, volá sa pán plukovník Nociar, bol to viceprezident Policajného zboru ešte za pána ministra Palka a neviem, či aj náhodou nie za pána ministra Šimka. Po tom, čo plukovník Nociar, 20, tuším, 5, alebo nejakých 20 rokov pracoval v polícii na všetkých stupňoch, to znamená, obšliapal si chodník, robil na obvodnom oddelení, na okresnom riaditeľstve, prešiel všetky typy služby, skončil dnes ako jeden z riaditeľov odborov v rámci sociálneho a personálneho zabezpečenia. Robí to posledné 3 roky. Čiže čo mu teraz poviem, keď z posledných 25 rokov bol 20 rokov vo výkone a posledné 4 roky v rámci kariérneho postupu a už aj tým, že vekom vlastne sa dostáva do veku blízkeho 55 rokov, ja si myslím, že pre tú políciu odviedol veľa, a to povedal správne aj pán poslanec Lipšic, nikto nečaká, že kukláč bude mať 50 rokov. To je aj nezmysel, nesplnil by limity. Každá služba v polícii má iné limity, fyzické napríklad. Akonáhle ich prestane policajt spĺňať, buď musí klesnúť o rang nižšie, to znamená do iného odboru, alebo úplne prestane spĺňať nároky na výkon služby a ide z polície úplne preč. Čo, samozrejme, napríklad nemôžeme chcieť ani od 60-ročného hasiča, aby behal s plnými hadicami vody, ktoré viete, aké sú ťažké, na ôsme poschodie hasiť byt. To tiež nie je dostatočne dobré možné.
To znamená, ten vývoj je klasický. Čiže ak na ministerstvách nachádzate vojakov, ktorí sú stále v službe, sú to väčšinou vojaci, ktorí už majú niečo odkrútené vo svojej praxi v priamom výkone. Čiže toto platí a toto máme vlastne zohľadnené práve tým, že existuje niečo ako kariérny postup, ktorý núti každého policajta, ktorý vstúpi, minimálne v polícii to tak je, nie je možné, aby bol zaradený do výkonu bez toho, aby si neobšliapal chodník minimálne dva roky priamo na ulici na obvodnom oddelení. Potom môže ísť robiť skrátené vyšetrovanie na obvodné oddelenie, potom môže ísť robiť vyšetrovateľa. Vo výnimočných prípadoch sa robili výnimky asi pred 4 rokmi, kedy ešte bol problém s atraktivitou tohto povolania, ale dnes už proste nerobíme výnimky ani v prípade vyšetrovateľov. Musia si tú svoju povinnú časť odkrútiť na chodníku. Čiže v rámci kariérneho postupu prakticky, poviem, o 97 % prípadov policajtov nájdete aj tých, čo sedia pri vydávaní zbraní a registrácii zbraní, že majú za sebou proste odrobenú časť na chodníku, v dopravnej polícii, dopraváci na križovatke, kdekoľvek, kde to budeme chcieť. Čiže toto je zohľadnené.
Potom o tom hovoril pán poslanec Kuffa, o tom, že by chcel oceniť tých, čo sú v prvej línii. Ale to už je v zákone upravené. U tých, ktorí sú v prvej línii, ktorí robia najnebezpečnejšie povolania, čiže u vojakov, ktorí sú v Afganistane, u našich tajných agentov, keď to takto poviem, alebo teda spravodajských dôstojníkoch, ktorí sú priamo v teréne nasadení v štruktúrach organizovaného zločinu ako súčasť vlastne tímu, ktorí ich rozkladajú znútra, tých, čo robia proste naozaj veľmi náročné operácie, vrátane Policajného zboru, tí napríklad majú možnosť, aby im bola zarátaná doba služby jeden a pol až dvakrát.
To znamená napríklad, poviem to na príklade človeka, ktorého asi meno budete dobre poznať, to je napríklad Oskar Fegyveres. Oskar Fegyveres bezpochyby vykonával aj tým, akým spôsobom sa postavil napríklad k demokracii, veľmi nebezpečné povolanie a tak ďalej. Uňho som podpisoval práve výnimku na vyšší zápočet rokov, ako pôvodne vlastne mal. Čiže aj v tomto došlo k oceneniu, že teda, ako sa hovorí, že za jeden rok, "by one get one free", za jeden rok dostal vlastne dva roky ako keby služby.
Čiže tam pri tých veľmi náročných povolaniach, tam vlastne máte možnosť získať vlastne túto výhodu, u tých, čo priamo nasadzujú život v línii, ale len za ten čas, ktorý tu v tej línii boli nasadení. Čiže ak vojak dajme tomu slúži ako spravodajský dôstojník niekde v zahraničnej misii, je tam rok, tak vlastne ako keby mal dva. Čiže to je tá výhoda, ktorú získava prvolíniový, čo nikdy kancelársky, samozrejme, nedostane, ani nemá šancu. Čiže pripomienku pána Kuffu sme takýmto spôsobom vyriešili.
A posledná vec, pán poslanec Vašečka, pani poslankyňa Jurinová, pani podpredsedníčka Jurinová, otázka s valorizáciou. Prišlo vám mnoho mailov, predpokladám, aké je to nespravodlivé. Treba vedieť, že tú úpravu, ktorú sme zapracovali, je priamy návrh výsluhových dôchodcov. Ak si to nie úplne správne spočítali, ja s tým málo urobím. Je to ich návrh, ktorý dávali ako protinávrh k desiatim percentám odvodu, ktorý ekonomicky vychádza plus-mínus rovnako. Ja som povedal v úvode, nepovažujem za spravodlivé valorizovať policajné dôchodky, pokiaľ ich kolegovia nemajú valorizované platy. Pretože tí im na tie dôchodky prispievajú. To nie je zásluhový, to je vyslovene priebežný systém.
Čiže z tohto pohľadu sme sa potom ale rozhodli, že keďže o to žiadali, naozaj všetci žiadali, povedali sme fajn. Poďme teda do systému, že skopírujeme presne civilný systém a bude presne civilná valorizácia, aj so sumou, so všetkým. No len v civilnom sektore je to 11 euro, či koľko to tuším je, za 42 rokov. Čiže u nás za 30 rokov je to 11,2. Za kratšiu dobu. No, ale ak má niekto 15 rokov, tak musí byť adekvátne odstupňované, počet odrobených rokov. Nemôže mať tú istú valorizáciu pevnou sumou 15-ročný a takisto 30-ročný policajt. Pretože 15-ročný policajt má jednoznačne šancu odrobiť v produktívnom veku ďalších 15 alebo 20 rokov a získať civilný dôchodok. Čo 30-ročný policajt jednoznačne nemá.
Čiže všetci tí, a to som zabudol povedať, ktorí robia, ešte k pánovi poslancovi Brockovi, ktorí robia aj v štátnej správe, platia odvody do Sociálnej poisťovne dokonca najvyššie, pretože nemajú žiadne odpočítateľné položky, keďže sú dôchodcovia, ale nikdy z nich čerpať už nebudú, pretože nezískajú ten nárok 15 alebo 20 rokov na dôchodok. Čiže tak trošku saturujú tú výhodu, ktorú získavajú, že tam nie je ten súbeh, lebo platia odvody a nikdy ich čerpať nebudú. Čiže ako keby nejaká marža alebo nejaký poplatok za to, že to môžu robiť, tam naozaj je.
Čiže preto je ten problém. Ja rozumiem, čo tam oni píšu, že aké je to voči nim nespravodlivé, ale nie je to pravda. Pretože systém pevnej sumy práve znižuje tie nožnice. Pretože ak by som dal 3 % všetkým, tak ten, čo má 1 000-eurový dôchodok, tak dostane, samozrejme, 3 %. To je koľko? 30 euro? 30 euro. A ten, čo má 300-eurový dôchodok, tak, samozrejme, dostane 9 eur. Takto dostanú obidvaja 11. Ja si myslím, že tie nožnice sme rozhodne zastavili. Na to ten systém je. Preto som ja s ním súhlasil, lebo sa mi zdá spravodlivý.
Ale už sa mi nezdá spravodlivé, že rovnakú valorizáciu má dostať ten, čo 15 rokov odrobil pre políciu, ako ten, čo 30, hoci ten 15-ročný, ak odrobí ďalších 15 v civile, má aj druhý dôchodok. Čo tento nie. Čiže to je ten dôvod.
Ale musím povedať, že nie som toho autorom. Autorom boli samotní výsluhoví dôchodcovia. A teraz nerozumiem tým sťažnostiam, lebo potom si musia urobiť poriadok viac-menej doma.
Faktom zostáva, že, ešte raz, posledná veta, táto novela je urobená preto, aby aj tí, čo dnes sú jeden rok v polícii, mali istotu o 40 rokov, že 20 rokov po skončení svojej služby alebo 15 rokov po skončení svojej služby ten dôchodok dostávať budú. Lebo keby tá krivka išla tak, ako povedal pán poslanec Brocka, došlo by k rozhodnutiu, že ten systém je už naozaj neudržateľný a niekto by ho skrečol. Pretože to sú už peniaze, ktoré nikto nie je ochotný na to prispievať.
Čiže veľmi pekne ďakujem za príspevky, ktoré ste dali v tejto diskusii. Ešte raz sa k tomu vrátim, bola to vecná diskusia, akú som na pôde tohto parlamentu dávno nezažil, a veľmi som sa z nej tešil. Ešte raz sa chcem osobitne poďakovať aj poslancovi Brockovi, čo som si podrobne zapísal, aj ostatným, pretože to boli veľmi dobré príspevky. A k tej jednej veci sa hlásim priamo, čo vo svojom vystúpení uviedol.
Veľmi pekne vám všetkým ďakujem a ďakujem, že to bolo takto naprieč celým spektrom. (Potlesk.)
Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, som veľmi prekvapený, poviem na rovinu, som veľmi prekvapený, osobitne u niektorých poslancov, ktorých tu spomeniem osobitne, keby som to mohol nafotiť, ja to aj zaznamenám do nejakej kamery a potom by som to niekde púšťal, že takto vyzerá vecná diskusia k problému. Od prvého po posledného poslanca, no, som z tohto príbehu, ktorý sme tu dneska mali, týchto pár hodín, som naozaj úprimne, bez akejkoľvek irónie nadšený, takto si to predstavujem.
Čiže chcem sa vám poďakovať za to, že ste pristúpili k tomuto dôležitému zákonu z pohľadu, každý zo svojho, samozrejme, niekde súhlasíme, niekde nesúhlasíme, ale vec je tá, že každý to pojal vecne.
Ja by som sa teda pokúsil ku každému poslancovi, ktorý vystúpil k hlavnej myšlienke, ktorú hovoril, zareagovať z pozície našej.
Čo sa týka pána poslanca Galka, ktorý vystúpil a podal pozmeňovací návrh, ktorý znamená, že by sa to malo týkať iba pre nových. Ja som mu chcel pripomenúť, že bol vo funkcii takmer 19 mesiacov a tento problém existuje dlhodobo a mohol k nemu, samozrejme, adekvátne aktívne aj pristúpiť. A viem, že začala debata na túto tému, dokonca aj boli nejaké zásady už spracované, ale sa, samozrejme, nedotiahli, preto musím povedať, že tá snaha nejaká bola, ale už tej odvahy možno bolo o niečo menej.
V každom prípade platí, že jeho pozmeňovací návrh by znamenal, že by sme o takýchto číslach nemohli vôbec hovoriť a ten prepad toho deficitu by bol dramatickejší. Ešte raz, ja som to v úvode povedal, keby som bol naozaj ten, taký ten čistý definovaný populista, tak poviem, že bez problémov štyri roky ustojím deficit, ktorý sa padá, pretože zhoda okolností, ministerstvo vnútra ten deficit nemalo taký dramatický, ako ho má obrana. Pretože pre porovnanie, obrana tento rok na úrovni 118 mil., ministerstvo vnútra malo plánovaných 42, polovičku, hoci má podstatne viacej aktívnych policajtov, a už aj viacej dôchodcov, ale vnútornými opatreniami režimovými, ktoré sme urobili aj v rámci vnútra, sme skresali tento deficit zo 42 na 24. To znamená, to sú už úspory, ktoré sa udiali.
Čiže my by sme vedeli ísť v takejto podobe tých úspor zhruba, čiže by sme zmiernili ten nárast, tých 523 by to nebolo, bolo by to možno 470 a podobne. Ale buď egoista, minister, a teda však povedz si, že tie 24 alebo 30 mil. ročne vieš zatiahnuť, pri 700-miliónovom rozpočte by sa to niekde proste schovalo. Čiže mohol som naozaj sa k tomu postaviť alibisticky a povedať si, veď mňa sa to až tak netýka, toto je suma, ktorá sa dá zvládnuť, a nebolo treba tú zmenu pripraviť.
Prečo sme ju teda ale pripravili? Predovšetkým preto, a niektoré odpovede budú aj neskôr, to je napríklad odpoveď pánovi poslancovi Vašečkovi a pani poslankyni Jurinovej, pani podpredsedníčke Jurinovej, že my nemáme záujem na tom, aby fungoval tento systém len tieto tri-štyri roky, alebo možno by ešte prežil čas novej vlády, ktorá príde v roku 2016. Len tam by sa už tak naddimenzovával ten rozpočet, že ten civilný sektor, a to napríklad hovoril pán poslanec Brocka, ktorý porovnával civilných dôchodcov a ozbrojených, by už naozaj ten nepomer pri nich predstavoval neakceptovateľnú sumu. Neakceptovateľnú sumu a nastalo by nejaké opatrenie, ktoré nastalo napríklad v Maďarsku alebo v Litve, alebo v Lotyšsku, alebo v niektorých iných krajinách, kde prišlo k nekompromisnému 50-percentnému, napríklad, zosekaniu celého systému a vrátane zníženia dôchodkov. Čo je u nás nepredstaviteľná situácia nielen z pohľadu destabilizácie zboru, ale aj z pohľadu všetkých tých, ktorí už si tých svojich ix rokov v tých zboroch odpracovali.
Preto som sa rozhodol, že teda nie je dobré byť alibista, pretože o 10 rokov by som nevedel odpovedať na otázku, čo ste urobili pre to, aby ste ten systém stabilizovali?
Ja som sa o prvú stabilizáciu pokúsil ešte v roku 2008, to tu ináč spomenul aj pán poslanec Lipšic, kedy sme vytvorili na ministerstve vnútra pri zmenách, ktoré súviseli s platovkou, ako sa to civilne volalo, určitý bezpečnostný ochranný vankúš, ktorý v roku 2010 predstavoval zhruba 1,2 mld. korún, kedy osobitný účet ministerstva vnútra bol v pluse 1,2 mld. korún. A za dva roky sa prepadlo tých 1,2 do mínus ďalších asi 524, no to je nejak viac, okolo 24 mil. teda bol deficit tohto roku, dobre, proste veľa peňazí. Tých dôvodov, prečo sa to stalo, je veľa, ale faktom zostáva, že napríklad obrana neustála ten vývoj deficitu a prepadla sa hlbšie. Súviselo to najmä, nie je tu pán poslanec Mikloš, s neochotou ministerstva financií proste obsadzovať niektoré tabuľky, ono sa to ukázalo aj u učiteľov v takej inej podobe, ale jednoducho si povedal, že 2-tisíc ľudí robiť v týchto rezortoch nebude, a tým pádom ubudlo tých, ktorí prispievajú do toho systému. Čiže ako keby ste na trhu práce zrušili bez náhrady proste 200-tisíc pracovných miest a hotovo. To by určite pocítila Sociálna poisťovňa dosť intenzívne, že proste prestalo 200-tisíc ľudí platiť do systému.
A to boli hlavné dôvody, o ktorých môžme diskutovať. A hovorím to vecne, nie politicky, a preto ten systém začal mať naozaj prudký pád a ten pád bolo treba zastaviť. Súhlasím, že 193 mil. nie je úspora celých 523, ale tu treba vidieť dva horizonty. Treba vidieť bezpečnostné zbory, ktorým je vnútro, ZVJS - Zbor väzenskej a justičnej stráže, colníci a potom vojaci. Tieto systémy sa dostanú v priebehu tohto roka do plusu a budú vlastne svoje krivky, ktoré sa postupne zmenšujú, tie sínusoidy, až do rovnej čiary okolo nuly v priebehu asi 20 rokov, vykrývať ten cyklus celoživotný, lebo od ´98. len 15 rokov. Priemerná práca, sám ste to povedali, pán poslanec, je okolo 22 až 25, to znamená, ešte 10 rokov na tú absolútnu stabilizáciu proste potrebujeme.
Kdežto u vojakov je situácia iná. U vojakov sme sa v ´93., ak sa ja nemýlim, sme zdedili 46- alebo 47-tisíc, také nejaké číslo, profesionálnych vojakov. Dnes má armáda 13-tisíc profesionálnych vojakov. To znamená, my sme zásadným spôsobom znížili početnosť našej armády, a preto sme vlastne rozhodnutiami o racionalizácii armády vytlačili dlhoročne slúžiacich vojakov do dôchodku. Preto vlastne oni pomer medzi sebou a dôchodcom mali dlhodobo nepriaznivý a ten systém sa odvíjal, tá krivka ide proste iným číslom, ako to ide v bezpečnostných zboroch, ktoré v tom cykle sú stále a dokonca, naopak, policajtov o niečo viacej pribudlo, o nejakých pár stovák. Čiže ten odlišný vývoj je tu a ten obrovský deficit vo väčšej miere spôsobili, samozrejme, vždy vojaci.
Čo treba do toho ale tiež započítať, je napríklad, že sociálny systém v rokoch ´98 až 2002 produkoval veľké plusy, pretože málokto odchádza do dôchodku, každý si to chcel odrobiť a tie prebytky, tuším niekto vypočítal, to bolo niekde na úrovni okolo 3-3,5 mld. vtedajších korún. Aj tie prebytky sa všetky odvádzali do Sociálnej poisťovne. Čiže ony neostali na osobitných účtoch. Čiže keby dnes sme mali tieto prebytky v tejto hodnote zhruba na tých účtoch, samozrejme, číslo je iné, lebo to bol práve ten vankúš, ktorý sa vytváral v počiatočných rokoch, ktorý potom mal vyklesať a v stabilizovanom 25. roku mal vykazovať nejaké normálne čísla.
Čiže neviem, či by som úplne povedal, že bol zle nastavený ten systém, možno bol trošku optimistický, to beriem, ale nejaké úpravy sa vykonali ešte za ministra Pittnera, myslím, ktoré práve napríklad pracovali veľmi s otázkou motivácie, ostať čo najdlhšie v službe, aby presunuli ten rast percent do neskoršieho veku služby v rámci polície. Čiže keby sme napríklad tieto peniaze, ktoré odvádzali bezpečnostné zbory do Sociálnej poisťovne ako prebytky svojho osobitného účtu, vrátili naspäť, dnes tá situácia a tie čísla by boli úplne iné, úplne iné z pohľadu deficitu a podobne.
Čiže tiež nie je úplne objektívne hovoriť, že toto sú iba výsledky ich, pretože pôvodné peniaze sa minuli v civilnom sociálnom systéme. Čiže toto bola aj odpoveď na pána poslanca Galka.
Teraz odpoveď na pána poslanca Brocku. Hovoril predovšetkým o súbehu. My sme nad ním pomerne uvažovali, bola to jedna z alternatív, keď ministerstvo financií na vnútro, ale teda hlavne na obranu a na vnútro zatlačilo z pohľadu toho, že chce mať výsledky, ktoré budú reprezentovať stabilitu a nejakú stabilizáciu toho systému. My sme chceli urobiť nejaký kompromis medzi požiadavkami financií a tým, čo chceme chrániť svojich vlastne akože zamestnancov, resp. dôchodcov, a vyšlo nám, že týmito opatreniami dosahujeme výsledky podobné. Neviem povedať presné percento, ale možno ho skúsim nájsť, aby som vám ho vedel povedať úplne presne, ale nie je nejaké zásadné, ktoré pracuje priamo v štátnej správe v podobe, ako si my predstavujeme, že sú to nejakí klasickí úradníci.
Keď zistíme napríklad v polepšovniach (povedané s úsmevom), tak veľké množstvo vychovávateľov, ktorí poberajú 400 euro, sú práve bývalí policajti, ktorí to za tých 400 euro pôjdu robiť, lebo majú ďalších 400 euro na dôchodku, alebo 350. Čiže dokopy majú sumu, ktorá predstavuje zhruba nejakú priemernú mzdu, a ťažko povedať, či by ste našli aj ľudí kvalifikovaných a mnohokrát s vysokoškolským vzdelaním na robotu tohto typu.
Keď som bol na tých debatách s výsluhovými dôchodcami po celom Slovensku, tak práve tieto prípady, že oni sú mnohokrát pedagogickí pracovníci, tak, a nie teda nejakí úradníci, tak sa ozývali práve preto, že na tú pozíciu, bola vždy voľná, lebo nikoho nevedeli za tie peniaze zamestnať.
Ja poznám jeden prípad, a je to podľa mňa objektívny príklad, pretože to bol jeden z kritizujúcich policajtov túto novelu. On popri dôchodku pracuje ako právnik na priestupkovom oddelení. A právnik, absolvent univerzity, za 600 hrubého. Tak na rovinu, právnika s x-ročnou skúsenosťou za 600 euro hrubého, teda vysokoškolsky vzdelaný, univerzitného typu, asi na trhu proste, a hlavne v Bratislave, nenájdete. To proste ľubovoľný koncipient má viacej a to ešte nie je teda profesionál.
Čiže väčšinou idú na pozície, ktoré sú platovo nižšie zaradené, a toho, kto nemá tento príspevok, ako keby z toho, z toho osobitného sociálneho zabezpečenia by vlastne si nelákal pri kvalifikácii, ktorá sa vyžaduje k tomu miestu.
Čiže aj keby sme im všetkým zakázali súbeh, nemyslím si, že vlastne uvoľníme pracovný trh pre tých, ktorých hlavne chceme zamestnať, a to sú buď nízko kvalifikovaní, alebo dlhodobo nezamestnaní. Lebo ide väčšinou o kvalifikované miesta minimálne s vysokoškolským vzdelaním. A aj keby som rád takéto miesto ponúkol a určite by ho zobrala absolventka Pedagogickej fakulty za 600 hrubého, to by mohol byť nejaký relatívny vkus, nemohla by tú prácu robiť, lebo nemá vzdelanie tohto typu, napríklad právnické, čo väčšina policajtov v konečnom dôsledku má. Niekedy teda, samozrejme, nie je to vždy univerzitné, niekedy je to aj Policajná akadémia.
Čiže vyhodnotiť, aký prospech by bol z takéhoto opatrenia, je veľmi ťažké, lebo keby sme zobrali ministerských úradníkov, hovoril to tu pán poslanec Zajac, myslím v minulosti, tak som zistil, že má veľmi zlé čísla. Lebo on povedal, že len u vás v budove ministerstva pracuje 200 policajných dôchodcov, dvesto-, tuším, -štyridsať povedal, no to je ale celý počet úradníkov, ktorí v budove ministerstva pracujú a tí teda nie sú všetci. Čiže tam k nejakému omylu došlo, on mi aj ukazoval papier, čiže on neklamal, on len vychádzal z informácií, ktoré mu boli dodané. My sme si ich preverili. Skúsili sme spočítať ten počet. Nebolo to 228, ale asi iba nejakých 28, alebo nejakých 30, pričom, áno, to by sme mohli riešiť. Ale opätovne sa bavíme, že či to miesto by sme vedeli, na to miesto vedeli nájsť adekvátnu náhradu z pohľadu vzdelania, praxe a činnosti, ktoré naozaj robia.
Čiže neviem vyhodnotiť, určite by sme to nevedeli urobiť 1 : 1, že je to 100-percentný výnos, že tie miesta, ktoré sa uvoľnia, budú okamžite zaplnené, skôr by mohlo v niektorých prípadoch dôjsť, nehovorím, že ku kolapsu, ale k obmedzeniu výkonu štátnej správy, lebo by sme na to adekvátneho úradníka so vzdelaním a skúsenosťami možno nedostali.
Druhou alternatívou, ktorá sa aj podobala, bola v podstate odvod, ktorý napríklad som aj ja vlastne v úvode spomínal, to bolo 10 % v produktívnom veku. To znamená, aby sme im nezakazovali súbeh, pretože veľké množstvo policajtov, áno, pracuje, tak ako ste povedali, v súkromnej sfére, ale väčšinou v civilných bezpečnostných službách. To znamená, robia vrátnikov, povedané jednoducho. A tým, že majú nejaký dôchodok, tak, samozrejme, tam sú tie platy naozaj veľmi nízke, na úrovni 2, 2,50 eur, 3 eurá proste na tú hodinu. Čo vlastne, akonáhle by nemal tú druhú polovičku, zase bavíme sa väčšinou o nejakých 300-400 eurách, tak by to asi ťažko našli kvalifikovanú osobu na to.
A treba povedať, že tá priemerka, o ktorej hovoríte, tých 619 alebo 800 euro, je trochu deformovaná, pretože museli by ste rozdeliť podľa počtu odrobených rokov. To keď poviete, že priemerný dôchodok, tak všetci vedia, že je to po 42, tuším, rokoch, je to dôchodok, že všetci majú 42. Ale tu by sme museli, že koľko majú 15-roční policajti, koľko majú 17-, koľko 20-, koľko 25-, koľko 30-. Keby sme hovorili o 30-ročných policajtoch, tak hovoríme, samozrejme, o dôchodku, ktorý je vyšší ako 619 v priemere. Ale keby sme hovorili o tých 15-ročných, ktorí ešte majú šancu, majú šancu sa uplatniť na pracovnom trhu a dokonca majú šancu na druhý dôchodok, podľa toho pravidla, čo bol doteraz 15 rokov, tak u nich sme na priemere, aký je aj v civile, to znamená okolo tých 350. Máme aj 124-eurové dôchodky, sú aj, sú aj 200-, 250-, 300-eurové dôchodky ako úplným štandardom, ale do tej priemerky to zvyšujú vlastne tí starí policajti, ktorí majú odrobených 30-35 rokov, kde ten dôchodok je naozaj už teda vyšší, lebo tá výsluha a ich plat je určite vyšší ako v civile.
Čiže nebol som si istý, že to opatrenie by bolo také efektívne, že by sme dosiahli, že ak poviem, že máme 3 000 ľudí v štátnej správe z dôchodcov, takže by to 3 000 miest uvoľnených pracovných znamenalo pre pracovný trh.
Ten odvod potom vlastne sa zmenil po konzultácii najmä s dôchodcami, ktorí prakticky vo všetkých mailoch, ktoré mi kedy prišli a ktoré teraz komunikoval aj pán poslanec Vašečka, písali, že teda podľa nich je neférové nemať vôbec valorizáciu, oni chcú civilnú valorizáciu. A my sme teraz vyšli v ústrety, len teraz nie sú úplne spokojní, to vysvetlím, keď budem reagovať na poslanca Vašečku a pani poslankyňu Jurinovú.
Čiže z pohľadu ekonomického a toho modelu výpočtu udržateľnosti toho systému sa tieto opatrenia nakoniec vyvážili, vyvážili opatrenia, keby sme robili zákaz súbehu alebo 10-percentný odvod na zhruba rovnaké peniaze. Vy poznáte inštitút finančnej politiky, ktorý sa nemazná so žiadnou vládou a v podstate, tak ako častokrát kritizujú zdravotníctvo alebo nás, tak v tomto prípade, ako keby ja hovorím, že dali nám ten certifikát, že tých 45 rokov je teda udržateľná báza a že ten systém prestane byť, produkovať straty úplne. Čiže on sa vlastne dostane na nulu. Vojaci najneskôr, my prakticky už po niekoľkých mesiacoch. Ministerstvo vnútra bude v pluse už tento rok, resp. bude na nule, ale podstatné je, že ono má vlny. Čiže my sa ešte v niektorých rokoch na chvíľu dostaneme do ľahkého mínusu a potom zase plusu, ale tie mínusy budú vykrývané z toho, čo sa vytvorí v tom pluse, až sa tá situácia úplne stabilizuje do štandardu.
Preto bolo nevyhnutné ísť aj na diskusiu so súčasnými policajtmi, čo si myslím, že všetci prijali v podstate zhodne, najmä preto, že to podporí aj odborová organizácia, kde tí, ktorí sú v službe nad 15 rokov, majú nárok, to spomínal poslanec Lipšic, že tak tí by asi mali rýchly únik, tak tí platia dneska prakticky dvakrát toľko zo svojho platu, lebo však, samozrejme, aj zamestnávateľ veľa prispieva, to je pravda, ale toto z čistého platu. Svojho čistého. Čiže o to nižší čistý plat majú, tým, že si prispievajú o ďalšie 3 % navyše oproti 4 %, ktoré si platí civilný sektor. Je otázka, ako by sme vypočítali výšku dôchodku, keby si každý zamestnanec v civilnom sektore platil dobrovoľne každý mesiac 3 % napríklad do tretieho pilieru, že čo by mu to urobilo s dôchodkom a jeho výškou.
Čiže to je k tomu, čo hovoril pán poslanec Brocka. Ešte raz sa k tomu vrátim, oceňujem, ďakujem. Sú to návrhy, ktoré možnože po tom, čo urobíme ten návrh ohľadne porovnávania s inými, teda som už prešiel k poslancovi Lipšicovi, takže možno túto tému ešte niekedy budem diskutovať. A veľmi oceňujem, áno, my by sme boli radi, keby sa tento zákon o ústavnom garantovaní sociálneho systému, my by sme radi do neho určite tiež nejakým spôsobom prispeli a budeme pripravení na diskusiu. Ten nápad vítam a ďakujem zaňho.
Samozrejme, systém sme porovnávali aj s inými, dokonca sme mali relatívne slušný prehľad, čiže by nemuselo ani tak dlho trvať, aby sme poskytli to porovnanie, tú komparáciu s ostatnými štátmi, ale treba vychádzať, že každý je z inej bázy. A preto, síce teoreticky môžme hovoriť o percentách, môžme hovoriť o rokoch, ale v absolútnom čísle zaujíma každého, kto koľko dostane. Čiže pokiaľ nemecký policajt je dajme tomu v 4- alebo v 5-násobnej sume, ktorú proste dostáva, tak on má posunutý nárok, ale výpočet má pomerne vysoký, čiže tie dôchodky sú, tak ako aj mzda, trikrát také vyššie. Čiže pri tomto pomere by sme mohli povedať, že tie systémy sú veľmi podobné, len u každého dochádza k tomu výpočtu niekedy inokedy. Sú krajiny, ako je Švédsko napríklad, kde sa slúži až do 65-ky, ale teda od 55-ky už je zo zákona zakázané veliť takýchto policajtov do nočnej služby, je ich zakázané veliť do pohotovosti a podobne, čiže sa de facto stávajú úradníkmi v policajnej uniforme a týchto 10 rokov zarátavajú za štandardnú policajnú službu.
Čiže to je smerom k tomu porovnaniu. Áno, určite to pripravíme, možno z toho odvodíme nejaké nové poučenie, z ktorého v nejakom ďalšom období budeme opäť konzultovať, čo ďalej urobíme. I keď ja som presvedčený, že po tom, čo túto novelu pripravíme, aj nová vláda nebude musieť túto senzitívnu otázku otvárať, ibaže by sa stala nejaká ekonomická katastrofa, ktorá vždy môže prísť, a štát by sa rozhodol dramaticky znížiť počet policajtov alebo vojakov, vtedy by sa tá otázka musela otvoriť znovu, pretože by ubudol počet tých, čo platia, platia na dôchodky.
Pán poslanec Fronc a nakoniec aj poslanec Fecko: mestská polícia. Zásadný problém mestskej polície. Prepáčte, ja sa iba napijem. (Rečník si zobral pohár s vodou.) Zásadný problém mestskej polície je v tom, že zamestnanci mestskej polície nie sú zamestnancami štátu. To znamená, že financovanie mestskej polície má na starosti mesto a aj ich platí. To znamená, oni sú civilnými zamestnancami mesta. Ľubovoľný pozmeňovací návrh, ktorý podal tak poslanec Fronc, aj poslanec Fecko, by sme kľudne mohli prijať, ale on by nebol platný, lebo sa bavíme, že tento osobitný systém platí iba na príslušníkov v služobnom pomere, čo mestská polícia nie je. Čiže zaradenie názvu, len to, že teda vzťahuje sa osobitný systém aj na mestskú políciu, by v praxi znamenal, že by sme mestá, de facto rovno poslali smerom ku krachu, pretože mesto by muselo začať vyplácať dôchodky z fondov, ktoré vlastne vôbec nemá. Ono ich nemá vytvorené.
Čiže ak sa chceme baviť o mestskej polícii, a ja akceptujem absolútne všetky veci, čo povedal aj pán poslanec Fecko, aj pán poslanec Fronc, že oni vykonávajú veľmi náročnú prácu, áno, v oblasti priestupkov, na rozdiel o poriadkovej polície, ktorá má na starosti aj trestné činy, a tak je vlastne aj rozdelenie, že v oblasti verejného poriadku statické dopravy fungujú mestskí policajti, na to nadväzujú štátni policajti, ktorí sú v priestupkoch aj napríklad už v domácom násilí a v rôznych iných proti verejnému poriadku, ale zároveň idú do trestných činov. To znamená, ten rozdiel tam je. Ja si viem predstaviť, že by sa im zriadil systém, ale de facto každá, každé mesto, obec by mali mať osobitný účet, z ktorého financujú takéto typy dôchodku mestskej polície.
Kedy by sme mohli zaradiť mestskú políciu, to je napríklad prípad hasičov, že hasiči tiež nemávali osobitný systém a až vtedy, keď prešli hasiči z pôsobnosti obvodných úradov a stali sa súčasťou ministerstva vnútra v pravom slova zmysle, vstúpili do služobného pomeru, mohlo sa začať uvažovať nad tým, aby boli, aby mali nejakým spôsobom aj dôchodky, čo je veľmi dôležité, aj tam to trvalo nejakých 5 rokov. Čiže ja sa nebránim tomu, aby mestská polícia mala osobitný systém dôchodkového zabezpečenia, ale to by museli chcieť predovšetkým mestá a obce a na tieto je správne orientovaná požiadavka.
Keďže mestskí policajti nie sú zamestnancami štátu, nemôže im štát ani poskytovať nadštandardný dôchodok, tak ako im to poskytuje, ostatným ozbrojeným zložkám. Preto je tento pozmeňovací návrh, ktorí podali obidvaja páni poslanci, ne-vy-ko-na-teľ-ný. Samozrejme, tým, že sú v služobnom pomere a nie sú v služobnom pomere a sú zamestnancami mesta, nemáme k nim žiadne riadiace možnosti a schopnosti, nevieme im veliť a nevieme ich zaraďovať ani do nášho výkonu. Som rád, ak niekde majú spoločný výkon, napriek tomu ale nie sú nám podriadení z pohľadu veliacej štruktúry.
Pán poslanec Hlina. Hlavná poznámka vystúpenia je kancelária verzus výkon, to tu spomínali viacerí, aj pán poslanec Brocka, aj pán poslanec Lipšic. To sa strašne ľahko hovorí, aj je to také ľahučké, povedať, že proste ten si nezaslúži, čo je v kancelárii. Pán poslanec Galko to často spomína, ten príklad nejakého právnika, ktorý robí na ministerstve, ale to sú prípady, ktoré spočítate proste na rukách. Ja keď si zoberiem ľubovoľného policajta, zoberiem si napríklad takého klasického, mám jedného, možno ho aj poznáte, bol to bývalý viceprezident Policajného zboru, volá sa pán plukovník Nociar, bol to viceprezident Policajného zboru ešte za pána ministra Palka a neviem, či aj náhodou nie za pána ministra Šimka. Po tom, čo plukovník Nociar, 20, tuším, 5, alebo nejakých 20 rokov pracoval v polícii na všetkých stupňoch, to znamená, obšliapal si chodník, robil na obvodnom oddelení, na okresnom riaditeľstve, prešiel všetky typy služby, skončil dnes ako jeden z riaditeľov odborov v rámci sociálneho a personálneho zabezpečenia. Robí to posledné 3 roky. Čiže čo mu teraz poviem, keď z posledných 25 rokov bol 20 rokov vo výkone a posledné 4 roky v rámci kariérneho postupu a už aj tým, že vekom vlastne sa dostáva do veku blízkeho 55 rokov, ja si myslím, že pre tú políciu odviedol veľa, a to povedal správne aj pán poslanec Lipšic, nikto nečaká, že kukláč bude mať 50 rokov. To je aj nezmysel, nesplnil by limity. Každá služba v polícii má iné limity, fyzické napríklad. Akonáhle ich prestane policajt spĺňať, buď musí klesnúť o rang nižšie, to znamená do iného odboru, alebo úplne prestane spĺňať nároky na výkon služby a ide z polície úplne preč. Čo, samozrejme, napríklad nemôžeme chcieť ani od 60-ročného hasiča, aby behal s plnými hadicami vody, ktoré viete, aké sú ťažké, na ôsme poschodie hasiť byt. To tiež nie je dostatočne dobré možné.
To znamená, ten vývoj je klasický. Čiže ak na ministerstvách nachádzate vojakov, ktorí sú stále v službe, sú to väčšinou vojaci, ktorí už majú niečo odkrútené vo svojej praxi v priamom výkone. Čiže toto platí a toto máme vlastne zohľadnené práve tým, že existuje niečo ako kariérny postup, ktorý núti každého policajta, ktorý vstúpi, minimálne v polícii to tak je, nie je možné, aby bol zaradený do výkonu bez toho, aby si neobšliapal chodník minimálne dva roky priamo na ulici na obvodnom oddelení. Potom môže ísť robiť skrátené vyšetrovanie na obvodné oddelenie, potom môže ísť robiť vyšetrovateľa. Vo výnimočných prípadoch sa robili výnimky asi pred 4 rokmi, kedy ešte bol problém s atraktivitou tohto povolania, ale dnes už proste nerobíme výnimky ani v prípade vyšetrovateľov. Musia si tú svoju povinnú časť odkrútiť na chodníku. Čiže v rámci kariérneho postupu prakticky, poviem, o 97 % prípadov policajtov nájdete aj tých, čo sedia pri vydávaní zbraní a registrácii zbraní, že majú za sebou proste odrobenú časť na chodníku, v dopravnej polícii, dopraváci na križovatke, kdekoľvek, kde to budeme chcieť. Čiže toto je zohľadnené.
Potom o tom hovoril pán poslanec Kuffa, o tom, že by chcel oceniť tých, čo sú v prvej línii. Ale to už je v zákone upravené. U tých, ktorí sú v prvej línii, ktorí robia najnebezpečnejšie povolania, čiže u vojakov, ktorí sú v Afganistane, u našich tajných agentov, keď to takto poviem, alebo teda spravodajských dôstojníkoch, ktorí sú priamo v teréne nasadení v štruktúrach organizovaného zločinu ako súčasť vlastne tímu, ktorí ich rozkladajú znútra, tých, čo robia proste naozaj veľmi náročné operácie, vrátane Policajného zboru, tí napríklad majú možnosť, aby im bola zarátaná doba služby jeden a pol až dvakrát.
To znamená napríklad, poviem to na príklade človeka, ktorého asi meno budete dobre poznať, to je napríklad Oskar Fegyveres. Oskar Fegyveres bezpochyby vykonával aj tým, akým spôsobom sa postavil napríklad k demokracii, veľmi nebezpečné povolanie a tak ďalej. Uňho som podpisoval práve výnimku na vyšší zápočet rokov, ako pôvodne vlastne mal. Čiže aj v tomto došlo k oceneniu, že teda, ako sa hovorí, že za jeden rok, "by one get one free", za jeden rok dostal vlastne dva roky ako keby služby.
Čiže tam pri tých veľmi náročných povolaniach, tam vlastne máte možnosť získať vlastne túto výhodu, u tých, čo priamo nasadzujú život v línii, ale len za ten čas, ktorý tu v tej línii boli nasadení. Čiže ak vojak dajme tomu slúži ako spravodajský dôstojník niekde v zahraničnej misii, je tam rok, tak vlastne ako keby mal dva. Čiže to je tá výhoda, ktorú získava prvolíniový, čo nikdy kancelársky, samozrejme, nedostane, ani nemá šancu. Čiže pripomienku pána Kuffu sme takýmto spôsobom vyriešili.
A posledná vec, pán poslanec Vašečka, pani poslankyňa Jurinová, pani podpredsedníčka Jurinová, otázka s valorizáciou. Prišlo vám mnoho mailov, predpokladám, aké je to nespravodlivé. Treba vedieť, že tú úpravu, ktorú sme zapracovali, je priamy návrh výsluhových dôchodcov. Ak si to nie úplne správne spočítali, ja s tým málo urobím. Je to ich návrh, ktorý dávali ako protinávrh k desiatim percentám odvodu, ktorý ekonomicky vychádza plus-mínus rovnako. Ja som povedal v úvode, nepovažujem za spravodlivé valorizovať policajné dôchodky, pokiaľ ich kolegovia nemajú valorizované platy. Pretože tí im na tie dôchodky prispievajú. To nie je zásluhový, to je vyslovene priebežný systém.
Čiže z tohto pohľadu sme sa potom ale rozhodli, že keďže o to žiadali, naozaj všetci žiadali, povedali sme fajn. Poďme teda do systému, že skopírujeme presne civilný systém a bude presne civilná valorizácia, aj so sumou, so všetkým. No len v civilnom sektore je to 11 euro, či koľko to tuším je, za 42 rokov. Čiže u nás za 30 rokov je to 11,2. Za kratšiu dobu. No, ale ak má niekto 15 rokov, tak musí byť adekvátne odstupňované, počet odrobených rokov. Nemôže mať tú istú valorizáciu pevnou sumou 15-ročný a takisto 30-ročný policajt. Pretože 15-ročný policajt má jednoznačne šancu odrobiť v produktívnom veku ďalších 15 alebo 20 rokov a získať civilný dôchodok. Čo 30-ročný policajt jednoznačne nemá.
Čiže všetci tí, a to som zabudol povedať, ktorí robia, ešte k pánovi poslancovi Brockovi, ktorí robia aj v štátnej správe, platia odvody do Sociálnej poisťovne dokonca najvyššie, pretože nemajú žiadne odpočítateľné položky, keďže sú dôchodcovia, ale nikdy z nich čerpať už nebudú, pretože nezískajú ten nárok 15 alebo 20 rokov na dôchodok. Čiže tak trošku saturujú tú výhodu, ktorú získavajú, že tam nie je ten súbeh, lebo platia odvody a nikdy ich čerpať nebudú. Čiže ako keby nejaká marža alebo nejaký poplatok za to, že to môžu robiť, tam naozaj je.
Čiže preto je ten problém. Ja rozumiem, čo tam oni píšu, že aké je to voči nim nespravodlivé, ale nie je to pravda. Pretože systém pevnej sumy práve znižuje tie nožnice. Pretože ak by som dal 3 % všetkým, tak ten, čo má 1 000-eurový dôchodok, tak dostane, samozrejme, 3 %. To je koľko? 30 euro? 30 euro. A ten, čo má 300-eurový dôchodok, tak, samozrejme, dostane 9 eur. Takto dostanú obidvaja 11. Ja si myslím, že tie nožnice sme rozhodne zastavili. Na to ten systém je. Preto som ja s ním súhlasil, lebo sa mi zdá spravodlivý.
Ale už sa mi nezdá spravodlivé, že rovnakú valorizáciu má dostať ten, čo 15 rokov odrobil pre políciu, ako ten, čo 30, hoci ten 15-ročný, ak odrobí ďalších 15 v civile, má aj druhý dôchodok. Čo tento nie. Čiže to je ten dôvod.
Ale musím povedať, že nie som toho autorom. Autorom boli samotní výsluhoví dôchodcovia. A teraz nerozumiem tým sťažnostiam, lebo potom si musia urobiť poriadok viac-menej doma.
Faktom zostáva, že, ešte raz, posledná veta, táto novela je urobená preto, aby aj tí, čo dnes sú jeden rok v polícii, mali istotu o 40 rokov, že 20 rokov po skončení svojej služby alebo 15 rokov po skončení svojej služby ten dôchodok dostávať budú. Lebo keby tá krivka išla tak, ako povedal pán poslanec Brocka, došlo by k rozhodnutiu, že ten systém je už naozaj neudržateľný a niekto by ho skrečol. Pretože to sú už peniaze, ktoré nikto nie je ochotný na to prispievať.
Čiže veľmi pekne ďakujem za príspevky, ktoré ste dali v tejto diskusii. Ešte raz sa k tomu vrátim, bola to vecná diskusia, akú som na pôde tohto parlamentu dávno nezažil, a veľmi som sa z nej tešil. Ešte raz sa chcem osobitne poďakovať aj poslancovi Brockovi, čo som si podrobne zapísal, aj ostatným, pretože to boli veľmi dobré príspevky. A k tej jednej veci sa hlásim priamo, čo vo svojom vystúpení uviedol.
Veľmi pekne vám všetkým ďakujem a ďakujem, že to bolo takto naprieč celým spektrom. (Potlesk.)
Neautorizovaný
8:56
Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali podpredseda Národnej rady Ján Figeľ a poslanci Gabriel Csicsai, Juraj Droba, Jozef Kollár, Daniel Krajcer, Ján Mičovský, Martin Poliačik a Zsolt Simon.
Podľa schváleného programu pristúpime k prerokovaniu
návrhu na vyslanie,...
Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali podpredseda Národnej rady Ján Figeľ a poslanci Gabriel Csicsai, Juraj Droba, Jozef Kollár, Daniel Krajcer, Ján Mičovský, Martin Poliačik a Zsolt Simon.
Podľa schváleného programu pristúpime k prerokovaniu
návrhu na vyslanie, predĺženie času vyslania a ukončenie času vyslania príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky vo vojenskej operácii ISAF. Návrh má tlač 430 a správa výboru má tlač 430a.
Návrh uvedie minister obrany Slovenskej republiky Martin Glváč. Nech sa páči, pán minister, ujmite sa slova.
Vystúpenie v rozprave
14.3.2013 o 8:56 hod.
JUDr.
Jana Laššáková
Videokanál poslanca
Príjemné dobré ránko, vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram druhý rokovací deň 16. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali podpredseda Národnej rady Ján Figeľ a poslanci Gabriel Csicsai, Juraj Droba, Jozef Kollár, Daniel Krajcer, Ján Mičovský, Martin Poliačik a Zsolt Simon.
Podľa schváleného programu pristúpime k prerokovaniu
návrhu na vyslanie, predĺženie času vyslania a ukončenie času vyslania príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky vo vojenskej operácii ISAF. Návrh má tlač 430 a správa výboru má tlač 430a.
Návrh uvedie minister obrany Slovenskej republiky Martin Glváč. Nech sa páči, pán minister, ujmite sa slova.
Skontrolovaný
9:02
Cieľom predkladaného materiálu je posilniť výcvik, poradenstvo a podporu ozbrojených a bezpečnostných národných zložiek nasadením jednotky špeciálnych operácií SOTG, a to od januára 2014, prípadne teda podľa formy výcviku v prvej polovici roku 2014. Vyslanie SOTG je nielen naplnením priorít operácie ISAF, ale podporí dosiahnutie národných cieľov, ku ktorým sa Slovenská republika ako členský štát NATO prihlásila ešte v roku 2008. Zároveň je vhodnou príležitosťou pre príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky získať nové skúsenosti a poznatky, ktoré budú môcť odovzdávať po návrate do Slovenskej republiky. Takto získané skúsenosti bude možné využiť pri plnení ďalších nových záväzkov v rámci domáceho alebo medzinárodného krízového manažmentu.
Finančné náklady v zmysle predloženého materiálu budú hradené z rozpočtovej kapitoly ministerstva obrany. A v súčasnosti ministerstvo obrany rokuje s partnermi zo Spojených štátov amerických o poskytnutí asistencie pri vybudovaní SOTG. Na základe posledných rokovaní pôjde o a máme prisľúbenú finančnú dotáciu 19 miliónov až 20 miliónov eur.
Predkladaný materiál bol schválený vládou Slovenskej republiky, Bezpečnostnou radou a žiadam vás o jeho prerokovanie a schválenie. Ďakujem veľmi pekne.
Pekné dobré ráno. Vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, páni poslanci, Slovenská republika sa prihlásila k úsiliu medzinárodného spoločenstva o stabilizáciu Afganistanu a s cieľom aktívne prispievať k tomuto úsiliu spolu so spojencami a partnermi sa od roku 2004 podieľa na vojenskej operácii v Afganistane ISAF. Zároveň sa Slovenská republika prihlásila k pokračovaniu v podpore Afganistanu aj po skončení operácie ISAF v roku 2014, a to nielen formou rozvojovej, ale aj formou vojenskej pomoci.
Cieľom predkladaného materiálu je posilniť výcvik, poradenstvo a podporu ozbrojených a bezpečnostných národných zložiek nasadením jednotky špeciálnych operácií SOTG, a to od januára 2014, prípadne teda podľa formy výcviku v prvej polovici roku 2014. Vyslanie SOTG je nielen naplnením priorít operácie ISAF, ale podporí dosiahnutie národných cieľov, ku ktorým sa Slovenská republika ako členský štát NATO prihlásila ešte v roku 2008. Zároveň je vhodnou príležitosťou pre príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky získať nové skúsenosti a poznatky, ktoré budú môcť odovzdávať po návrate do Slovenskej republiky. Takto získané skúsenosti bude možné využiť pri plnení ďalších nových záväzkov v rámci domáceho alebo medzinárodného krízového manažmentu.
Finančné náklady v zmysle predloženého materiálu budú hradené z rozpočtovej kapitoly ministerstva obrany. A v súčasnosti ministerstvo obrany rokuje s partnermi zo Spojených štátov amerických o poskytnutí asistencie pri vybudovaní SOTG. Na základe posledných rokovaní pôjde o a máme prisľúbenú finančnú dotáciu 19 miliónov až 20 miliónov eur.
Predkladaný materiál bol schválený vládou Slovenskej republiky, Bezpečnostnou radou a žiadam vás o jeho prerokovanie a schválenie. Ďakujem veľmi pekne.
Neautorizovaný
9:05
Vystúpenie spoločného spravodajcu 9:05
Martin FedorVýbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu na vyslanie, predĺženie času vyslania a ukončenie času vyslania príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky vo vojenskej operácii ISAF podáva Národnej rade túto správu.
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 412 z 28. februára 2013 pridelil...
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu na vyslanie, predĺženie času vyslania a ukončenie času vyslania príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky vo vojenskej operácii ISAF podáva Národnej rade túto správu.
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 412 z 28. februára 2013 pridelil návrh na vyslanie, predĺženie času vyslania a ukončenie času vyslania príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky vo vojenskej operácii ISAF na prerokovanie zahraničnému výboru a Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Oba výbory Národnej rady prerokovali návrh na vyslanie, predĺženie času vyslania a ukončenie času vyslania príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky vo vojenskej operácii ISAF v určenej lehote a súhlasili s ním a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. k) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s vyslaním, predĺžením času vyslania a ukončením času vyslania príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky vo vojenskej operácii ISAF.
Prílohou tejto správy je aj návrh na uznesenie Národnej rady, ktorý by som si dovolil tiež prečítať, návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslanie, predĺženie času vyslania a ukončenie času vyslania príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky vo vojenskej operácii ISAF: „Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. k) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s vyslaním, predĺžením času vyslania a ukončením času vyslania príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky vo vojenskej operácii ISAF.“
Vystúpenie spoločného spravodajcu
14.3.2013 o 9:05 hod.
Mgr. MEconSc.
Martin Fedor
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Dovoľte mi, aby som uviedol spoločnú správu výborov.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu na vyslanie, predĺženie času vyslania a ukončenie času vyslania príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky vo vojenskej operácii ISAF podáva Národnej rade túto správu.
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 412 z 28. februára 2013 pridelil návrh na vyslanie, predĺženie času vyslania a ukončenie času vyslania príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky vo vojenskej operácii ISAF na prerokovanie zahraničnému výboru a Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Oba výbory Národnej rady prerokovali návrh na vyslanie, predĺženie času vyslania a ukončenie času vyslania príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky vo vojenskej operácii ISAF v určenej lehote a súhlasili s ním a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. k) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s vyslaním, predĺžením času vyslania a ukončením času vyslania príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky vo vojenskej operácii ISAF.
Prílohou tejto správy je aj návrh na uznesenie Národnej rady, ktorý by som si dovolil tiež prečítať, návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslanie, predĺženie času vyslania a ukončenie času vyslania príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky vo vojenskej operácii ISAF: „Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. k) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s vyslaním, predĺžením času vyslania a ukončením času vyslania príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky vo vojenskej operácii ISAF.“
Neautorizovaný
9:07
Rád by som hneď v úvode ocenil kontinuitu týkajúcu sa príspevku Slovenskej republiky v tejto operácii, ktorú predstavuje tento návrh, v porovnaní so...
Rád by som hneď v úvode ocenil kontinuitu týkajúcu sa príspevku Slovenskej republiky v tejto operácii, ktorú predstavuje tento návrh, v porovnaní so zámermi predchádzajúceho vedenia rezortu. Je to pokračovanie v procese plánovanom aj v minulosti, keď som bol v čele rezortu ja. Po páde vlády bol celý proces podľa môjho názoru neuvážene zastavený, avšak teraz som rád, že sa v ňom pokračuje. Posilnenie výcviku afganských vojakov a tým pádom napĺňanie tzv. tranzície (t. j. postupné odovzdávanie zodpovedností do rúk samotných Afgancov) je len jedným z pozitívnych aspektov navrhovanej zmeny. Tým druhým a nemenej kľúčovým je výrazný prínos pre transformáciu ozbrojených síl. Nech by to znelo hoci ako tvrdo, ale vojak je preto vojakom, že vie bojovať a je pripravený bojovať, tak po fyzickej, ako aj po psychickej stránke. Prínos, ktorý v sebe zahŕňa hlavne nasadenie jednotky špeciálnych operácií v roku 2014, ktorá bude pôsobiť takpovediac „vonku, za plotom“ čiže v reálnych bojových podmienkach, je pre Slovensko nespochybniteľný. Už teraz sú to elitní príslušníci ozbrojených síl a ešte elitnejšími sa po svojom absolvovaní tejto zahraničnej operácie stanú. O predĺžení času pôsobenia strážnej jednotky na vojenskej základni Kandahár vzhľadom na požiadavku vrchného veliteľa spojeneckých síl v Európe by sa možno v dnešnej ťažkej ekonomickej dobe dalo diskutovať. Avšak v zásade je potrebné dokázať a ukázať, že Slovensko je dôveryhodným členom Severoatlantickej aliancie. Nikto z nás si určite nepraje, aby naši vojaci svoje praktické skúsenosti, ktoré v operácii ISAF nadobudnú, museli reálne využiť aj po návrate domov. Avšak samotné vedomie občanov, že Slovensko disponuje skvele vycvičenými vojakmi z takej náročnej zahraničnej operácie, robí našu krajinu bezpečnejšou a v tom dobrom zmysle slova sebavedomejšou. A o to v čase mieru v prvom rade ide.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, jedným z dôvodov, prečo som sa rozhodol vystúpiť v rozprave, je aj to, že paradoxne práve v súčasnosti sa diskutuje o tom, že našim vojakom vládna strana SMER ide v rámci konsolidácie financií uberať z ich sociálnych výhod. Treba oceniť, že chce riešiť osobitný dôchodkový účet a obrovský deficit, ktorý je na ňom, či už sa to týka policajtov alebo vojakov. Zároveň je paradoxom, že práve pri prejednávaní tohto bodu, ktorý je prerušený, som dával návrh, aby sa zamýšľané zmeny nedotkli súčasných vojakov a policajtov. A pri hlasovaní o 11.00 hodine uvidíme, či bude vôľa ho podporiť.
Chcem z tohto miesta všetkým príslušníkom ozbrojených síl a nielen tým, ktorí pôsobia v zahraničných misiách a operáciách medzinárodného krízového manažmentu ďaleko od svojich rodín, ale aj tým, ktorí pôsobia doma na Slovensku, vysloviť svoj obdiv a poďakovanie. Máme špičkových vojakov, ktorí pôsobia v mimoriadne ťažkých ekonomických podmienkach v porovnaní s mnohými inými krajinami. Mám teraz na mysli nielen výzbroj a výstroj, ale aj spoločenské uznanie. Keď sa totiž práve teraz v súčasnosti rozpráva o rôznych sociálnych výhodách vojakov, ale aj policajtov a o tom ich okresávaní, vtedy je na Slovensku obrovské množstvo „odborníkov“, obrovské množstvo ľudí, čo majú k tomu čo povedať. Ale keď sa rozpráva, alebo skôr má sa rozprávať o obrovskom riziku, o možnej a reálnej strate toho najcennejšieho, čo majú, a teda ich životov, vtedy je skôr ticho alebo je to riziko často mnohými marginalizované.
Chcem z tohto miesta vytvoriť presvedčenie, že sa nielen tí vojaci, čo teraz budú v operáciách ISAF končiť, ale aj tí, čo ich čoskoro vystriedajú, aj všetci nasledujúci v budúcnosti po ukončení ich rotácie v operácii vrátia do jedného živí a zdraví domov naspäť k svojim rodinám.
A zároveň chcem vyjadriť nádej, že keď sa podobne ako teraz, pretože ešte kedykoľvek v budúcnosti môže k tomu prísť, začne hovoriť opäť o okresávaní ďalších sociálnych výhod a o takzvaných „nič nerobiacich vojakoch“ aj napríklad tu v tomto parlamente, tak si spomenieme viacerí na prerokovávanie nielen tohto, ale aj všetkých podobných bodov, ktoré sa týkajú misií našich vojakov.
Klub SaS návrh na predĺženie času vyslania a ukončenie času vyslania príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky vo vojenskej operácii ISAF podporí. Ďakujem vám za pozornosť.
Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som pridal pár postrehov k návrhu na predĺženie času vyslania a ukončenie času vyslania príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky vo vojenskej operácii ISAF.
Rád by som hneď v úvode ocenil kontinuitu týkajúcu sa príspevku Slovenskej republiky v tejto operácii, ktorú predstavuje tento návrh, v porovnaní so zámermi predchádzajúceho vedenia rezortu. Je to pokračovanie v procese plánovanom aj v minulosti, keď som bol v čele rezortu ja. Po páde vlády bol celý proces podľa môjho názoru neuvážene zastavený, avšak teraz som rád, že sa v ňom pokračuje. Posilnenie výcviku afganských vojakov a tým pádom napĺňanie tzv. tranzície (t. j. postupné odovzdávanie zodpovedností do rúk samotných Afgancov) je len jedným z pozitívnych aspektov navrhovanej zmeny. Tým druhým a nemenej kľúčovým je výrazný prínos pre transformáciu ozbrojených síl. Nech by to znelo hoci ako tvrdo, ale vojak je preto vojakom, že vie bojovať a je pripravený bojovať, tak po fyzickej, ako aj po psychickej stránke. Prínos, ktorý v sebe zahŕňa hlavne nasadenie jednotky špeciálnych operácií v roku 2014, ktorá bude pôsobiť takpovediac „vonku, za plotom“ čiže v reálnych bojových podmienkach, je pre Slovensko nespochybniteľný. Už teraz sú to elitní príslušníci ozbrojených síl a ešte elitnejšími sa po svojom absolvovaní tejto zahraničnej operácie stanú. O predĺžení času pôsobenia strážnej jednotky na vojenskej základni Kandahár vzhľadom na požiadavku vrchného veliteľa spojeneckých síl v Európe by sa možno v dnešnej ťažkej ekonomickej dobe dalo diskutovať. Avšak v zásade je potrebné dokázať a ukázať, že Slovensko je dôveryhodným členom Severoatlantickej aliancie. Nikto z nás si určite nepraje, aby naši vojaci svoje praktické skúsenosti, ktoré v operácii ISAF nadobudnú, museli reálne využiť aj po návrate domov. Avšak samotné vedomie občanov, že Slovensko disponuje skvele vycvičenými vojakmi z takej náročnej zahraničnej operácie, robí našu krajinu bezpečnejšou a v tom dobrom zmysle slova sebavedomejšou. A o to v čase mieru v prvom rade ide.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, jedným z dôvodov, prečo som sa rozhodol vystúpiť v rozprave, je aj to, že paradoxne práve v súčasnosti sa diskutuje o tom, že našim vojakom vládna strana SMER ide v rámci konsolidácie financií uberať z ich sociálnych výhod. Treba oceniť, že chce riešiť osobitný dôchodkový účet a obrovský deficit, ktorý je na ňom, či už sa to týka policajtov alebo vojakov. Zároveň je paradoxom, že práve pri prejednávaní tohto bodu, ktorý je prerušený, som dával návrh, aby sa zamýšľané zmeny nedotkli súčasných vojakov a policajtov. A pri hlasovaní o 11.00 hodine uvidíme, či bude vôľa ho podporiť.
Chcem z tohto miesta všetkým príslušníkom ozbrojených síl a nielen tým, ktorí pôsobia v zahraničných misiách a operáciách medzinárodného krízového manažmentu ďaleko od svojich rodín, ale aj tým, ktorí pôsobia doma na Slovensku, vysloviť svoj obdiv a poďakovanie. Máme špičkových vojakov, ktorí pôsobia v mimoriadne ťažkých ekonomických podmienkach v porovnaní s mnohými inými krajinami. Mám teraz na mysli nielen výzbroj a výstroj, ale aj spoločenské uznanie. Keď sa totiž práve teraz v súčasnosti rozpráva o rôznych sociálnych výhodách vojakov, ale aj policajtov a o tom ich okresávaní, vtedy je na Slovensku obrovské množstvo „odborníkov“, obrovské množstvo ľudí, čo majú k tomu čo povedať. Ale keď sa rozpráva, alebo skôr má sa rozprávať o obrovskom riziku, o možnej a reálnej strate toho najcennejšieho, čo majú, a teda ich životov, vtedy je skôr ticho alebo je to riziko často mnohými marginalizované.
Chcem z tohto miesta vytvoriť presvedčenie, že sa nielen tí vojaci, čo teraz budú v operáciách ISAF končiť, ale aj tí, čo ich čoskoro vystriedajú, aj všetci nasledujúci v budúcnosti po ukončení ich rotácie v operácii vrátia do jedného živí a zdraví domov naspäť k svojim rodinám.
A zároveň chcem vyjadriť nádej, že keď sa podobne ako teraz, pretože ešte kedykoľvek v budúcnosti môže k tomu prísť, začne hovoriť opäť o okresávaní ďalších sociálnych výhod a o takzvaných „nič nerobiacich vojakoch“ aj napríklad tu v tomto parlamente, tak si spomenieme viacerí na prerokovávanie nielen tohto, ale aj všetkých podobných bodov, ktoré sa týkajú misií našich vojakov.
Klub SaS návrh na predĺženie času vyslania a ukončenie času vyslania príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky vo vojenskej operácii ISAF podporí. Ďakujem vám za pozornosť.
Neautorizovaný
9:14
Vystúpenie spoločného spravodajcu 9:14
Martin FedorNaša angažovanosť v tomto druhu operácií je v súlade so zahraničnopolitickými záujmami Slovenska, ale aj so záujmami ozbrojených síl. Predstavuje totiž získavanie skúseností, ale aj prestíž. Rád konštatujem, že slovenskí vojaci v misiách robia dobré meno Slovenskej...
Naša angažovanosť v tomto druhu operácií je v súlade so zahraničnopolitickými záujmami Slovenska, ale aj so záujmami ozbrojených síl. Predstavuje totiž získavanie skúseností, ale aj prestíž. Rád konštatujem, že slovenskí vojaci v misiách robia dobré meno Slovenskej republike. Myslím si ale tiež, že je dobré všimnúť si niekoľko vecí.
Kontingent, ktorý vláda navrhuje, bude nadproporčný vzhľadom na veľkosť Slovenska, slovenskú účasť v tejto misii, ak to porovnávame s inými krajinami. Hovorím to aj v súvislosti s tým, že v Afganistane dochádza k dramatickému znižovaniu podielu vojakov mnohých krajín. Ďalej si musíme byť vedomí, že Afganistan a táto misia je najnebezpečnejšou, na akej sa v súčasnosti podieľajú slovenské ozbrojené sily. A treba si tiež všimnúť, že ide o významný posun v názore druhej vlády vedenej premiérom Ficom oproti prvej vláde. Počas svojej prvej vlády sa premiér Fico jednoznačne staval proti vyslaniu bojových jednotiek. Dnes vláda navrhuje stiahnuť z Afganistanu ženistov a vyslať do misie jednotky pre špeciálne operácie. Čo by sme mali pozorne sledovať v súvislosti s týmto rozhodnutím, to sú tiež náklady, ktoré s tým budú spojené. Predpokladám, že výbor pre obranu a bezpečnosť bude o nich informovaný, pretože dôvodová správa ich neuvádza, aj keď ústne sme počuli aj z úst pána ministra, že vlastne budú tam aj nejaké dotácie z mimorozpočtových zdrojov, dokonca mimo republiky. Na mysli mám ale potrebu dovybavenia našich vojakov, ako o tom hovoril minister obrany aj náčelník Generálneho štábu.
Chcem v tejto súvislosti upozorniť, že máme v tomto čase na našich stoloch dva vážne materiály, návrh Bielej knihy a Rozvojový plán rezortu obrany s výhľadom do roku 2024. Oba materiály sú v medzirezortnom pripomienkovom konaní. A práve z týchto je úplne očividné, že máme vážny problém v rezorte obrany a v ozbrojených silách. A tú podstatu problému by som definoval asi v štyroch okruhoch. Po prvé, popísaný stav zaostávania modernizácie ozbrojených síl sa prakticky nelíši ničím od toho, ako bol popísaný niekde pred siedmimi rokmi. Po druhé, je očividný rozpor medzi finančnými zdrojmi a modernizačnými plánmi, tak ako sú aj v týchto nových dokumentoch zapísané. Po tretie, registrujem nízku vôľu súčasnej vlády na reformy v tomto volebnom období. V materiáloch vidím takmer nulovú ochotu priznať si, že modernizačné plány ozbrojených síl do roku 2024 v navrhovanej štruktúre a rozsahu a predpokladané finančné možnosti sú nekompatibilné podľa môjho názoru. Po štvrté, všetko podstatné, čo sa v týchto materiáloch navrhuje, sa odkladá za horizont mandátu súčasnej vlády. Akurát sa ráta s tým, že niekedy na konci mandátu súčasnej vlády dôjde k uzavretiu významných modernizačných kontraktov. Hovorím o tom v súvislosti s prerokovanými materiálmi preto, že považujem za dôležité, aby aj do vybavenie vojakov pre túto misiu a pre túto operáciu bolo pod dôkladnou kontrolou a aby bolo naozaj efektívne. Ďakujem za pozornosť.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
14.3.2013 o 9:14 hod.
Mgr. MEconSc.
Martin Fedor
Videokanál poslanca
Ďakujem, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, pán minister, na úvod chcem povedať, že tento návrh podporím spolu s mojimi kolegami z poslaneckého klubu SDKÚ – DS.
Naša angažovanosť v tomto druhu operácií je v súlade so zahraničnopolitickými záujmami Slovenska, ale aj so záujmami ozbrojených síl. Predstavuje totiž získavanie skúseností, ale aj prestíž. Rád konštatujem, že slovenskí vojaci v misiách robia dobré meno Slovenskej republike. Myslím si ale tiež, že je dobré všimnúť si niekoľko vecí.
Kontingent, ktorý vláda navrhuje, bude nadproporčný vzhľadom na veľkosť Slovenska, slovenskú účasť v tejto misii, ak to porovnávame s inými krajinami. Hovorím to aj v súvislosti s tým, že v Afganistane dochádza k dramatickému znižovaniu podielu vojakov mnohých krajín. Ďalej si musíme byť vedomí, že Afganistan a táto misia je najnebezpečnejšou, na akej sa v súčasnosti podieľajú slovenské ozbrojené sily. A treba si tiež všimnúť, že ide o významný posun v názore druhej vlády vedenej premiérom Ficom oproti prvej vláde. Počas svojej prvej vlády sa premiér Fico jednoznačne staval proti vyslaniu bojových jednotiek. Dnes vláda navrhuje stiahnuť z Afganistanu ženistov a vyslať do misie jednotky pre špeciálne operácie. Čo by sme mali pozorne sledovať v súvislosti s týmto rozhodnutím, to sú tiež náklady, ktoré s tým budú spojené. Predpokladám, že výbor pre obranu a bezpečnosť bude o nich informovaný, pretože dôvodová správa ich neuvádza, aj keď ústne sme počuli aj z úst pána ministra, že vlastne budú tam aj nejaké dotácie z mimorozpočtových zdrojov, dokonca mimo republiky. Na mysli mám ale potrebu dovybavenia našich vojakov, ako o tom hovoril minister obrany aj náčelník Generálneho štábu.
Chcem v tejto súvislosti upozorniť, že máme v tomto čase na našich stoloch dva vážne materiály, návrh Bielej knihy a Rozvojový plán rezortu obrany s výhľadom do roku 2024. Oba materiály sú v medzirezortnom pripomienkovom konaní. A práve z týchto je úplne očividné, že máme vážny problém v rezorte obrany a v ozbrojených silách. A tú podstatu problému by som definoval asi v štyroch okruhoch. Po prvé, popísaný stav zaostávania modernizácie ozbrojených síl sa prakticky nelíši ničím od toho, ako bol popísaný niekde pred siedmimi rokmi. Po druhé, je očividný rozpor medzi finančnými zdrojmi a modernizačnými plánmi, tak ako sú aj v týchto nových dokumentoch zapísané. Po tretie, registrujem nízku vôľu súčasnej vlády na reformy v tomto volebnom období. V materiáloch vidím takmer nulovú ochotu priznať si, že modernizačné plány ozbrojených síl do roku 2024 v navrhovanej štruktúre a rozsahu a predpokladané finančné možnosti sú nekompatibilné podľa môjho názoru. Po štvrté, všetko podstatné, čo sa v týchto materiáloch navrhuje, sa odkladá za horizont mandátu súčasnej vlády. Akurát sa ráta s tým, že niekedy na konci mandátu súčasnej vlády dôjde k uzavretiu významných modernizačných kontraktov. Hovorím o tom v súvislosti s prerokovanými materiálmi preto, že považujem za dôležité, aby aj do vybavenie vojakov pre túto misiu a pre túto operáciu bolo pod dôkladnou kontrolou a aby bolo naozaj efektívne. Ďakujem za pozornosť.
Neautorizovaný
9:18
Ďalšia vec, len krátko k tejto záležitosti. Ja som zo Žiliny a jeden z vojenských útvarov, ktorý sa bude zapájať do tejto operácie alebo teda do zmeny v mandáte tejto operácie je 5. pluk špeciálneho určenia v Žiline. A z toho dôvodu vítam túto možnosť jednak zvýšiť si spôsobilosť, ako to už hovoril aj pán...
Ďalšia vec, len krátko k tejto záležitosti. Ja som zo Žiliny a jeden z vojenských útvarov, ktorý sa bude zapájať do tejto operácie alebo teda do zmeny v mandáte tejto operácie je 5. pluk špeciálneho určenia v Žiline. A z toho dôvodu vítam túto možnosť jednak zvýšiť si spôsobilosť, ako to už hovoril aj pán poslanec Galko, a navyše aj nejakým spôsobom poukázať na takú potrebu vytvorenia síl pre špeciálne operácie, ktoré u nás na Slovensku zatiaľ nemáme tak ako v iných krajinách, čo je veľmi efektívna skupinka ozbrojených síl.
A jeden z dôvodov, prečo aj podporujem toto uznesenie a túto zmenu, je v tom, že vlastne to prechádza do takého normálneho stavu. To znamená, že Afganistan bude spravovaný Afgancami a mi prispejeme k tomu, aby títo afganskí vojaci a ďalší príslušníci ozbrojených zložiek boli vycvičení boli kvalitní a mohli vlastne si už svoju krajinu spravovať sami. Takže toto uznesenie podporím. Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave
14.3.2013 o 9:18 hod.
Mgr.
Richard Vašečka
Videokanál poslanca
Pani predsedajúca, pán minister, kolegovia, kolegyne, ja by som chcel najprv poblahoželať pánovi ministrovi k synovi. Všetko dobré.
Ďalšia vec, len krátko k tejto záležitosti. Ja som zo Žiliny a jeden z vojenských útvarov, ktorý sa bude zapájať do tejto operácie alebo teda do zmeny v mandáte tejto operácie je 5. pluk špeciálneho určenia v Žiline. A z toho dôvodu vítam túto možnosť jednak zvýšiť si spôsobilosť, ako to už hovoril aj pán poslanec Galko, a navyše aj nejakým spôsobom poukázať na takú potrebu vytvorenia síl pre špeciálne operácie, ktoré u nás na Slovensku zatiaľ nemáme tak ako v iných krajinách, čo je veľmi efektívna skupinka ozbrojených síl.
A jeden z dôvodov, prečo aj podporujem toto uznesenie a túto zmenu, je v tom, že vlastne to prechádza do takého normálneho stavu. To znamená, že Afganistan bude spravovaný Afgancami a mi prispejeme k tomu, aby títo afganskí vojaci a ďalší príslušníci ozbrojených zložiek boli vycvičení boli kvalitní a mohli vlastne si už svoju krajinu spravovať sami. Takže toto uznesenie podporím. Ďakujem.
Neautorizovaný
9:19
K poďakovaniu. Ďakujem veľmi.
Vrátim sa trošku ku konkrétnostiam, ktoré vyšli od pána môjho kolegu, ktorý bol predo mnou ministrom obrany. Vie to a vrátil sa k niektorým témam. A je to sociálny systém, ktorý bol dlhodobo neriešený. Ale netvárme sa, že tento sociálny systém sme nejakým spôsobom nabúrali my teraz. Vieme, čo to stojí. A nerobme, páni a dámy, z toho politiku. A vojaci s tým...
K poďakovaniu. Ďakujem veľmi.
Vrátim sa trošku ku konkrétnostiam, ktoré vyšli od pána môjho kolegu, ktorý bol predo mnou ministrom obrany. Vie to a vrátil sa k niektorým témam. A je to sociálny systém, ktorý bol dlhodobo neriešený. Ale netvárme sa, že tento sociálny systém sme nejakým spôsobom nabúrali my teraz. Vieme, čo to stojí. A nerobme, páni a dámy, z toho politiku. A vojaci s tým nemajú problém. Ja som spolu s ministrom vnútra Kaliňákom obišiel desiatky stretnutí. A tento model sme my dohodli spolu s vojakmi, s aktívnymi vojakmi, s dôchodcami. Oni sú s navrhovaným modelom, ktorý je momentálne tuná v parlamente, spokojní. To nie je, že sme si ho vymysleli na ministerstve a my im teraz niečo tlačíme. Oni si uvedomili, že sociálny systém a osobitný účet by mohol padnúť. A konsenzuálne sme prišli k takémuto riešeniu. Môžete si tu rozprávať, čo chcete, proste 120 mil. eur ročne v tejto forme nemáme. A proste oni vedia, že o dva o tri roky by nebolo nič. To je jedna poznámka.
Druhé. Vieme, aký je rozpočet, Biela kniha, áno, môžeme o nej debatovať, máte ju všetci, ale to je tak isto 20-ročný proces a máme dnes najnižší rozpočet, ako ste, pán kolega, správne podotkli pred asi dvomi týždňami, ale keď ideme čokoľvek kúpiť, tak vy ako bývalý minister obrany poviete, to sú vyhodené peniaze. To ste radšej mohli dať učiteľom. Ale ja som minister obrany. A v tomto prípade musím povedať, že ma musí zaujímať ten rezort. A bez ohľadu na to, čo budete tu rozprávať, budem kupovať a budem robiť výzbroj. A moje plány, ktoré sú, sú reálne. A toto je výsledok, aj napríklad ten príspevok, ktorý máme. A poviem vám, pred rokom mi každý povedal, obrana nemôže čerpať eurofondy. Smiali sa mi, nikdy nečerpali, no vidíte, dnes máme na ministerstve životného prostredia ešte zo starého programovacieho obdobia 11 mil. eur, plus tento príspevok, ktorý sme naozaj vyrokovávali dlhodobo. A mohli sme pred pol rokom povedať, že, áno, tak však my tam teda pôjdeme, však sú to naše národné ciele. Nie, veľmi korektne sme sa bavili, korektne sme sa dohodli, 20 mil., dámy a páni, plus 11 mil. je 31 mil. eur, ktoré sme z mimorozpočtových zdrojov doniesli do rezortu obrany a do štátu. Čo pri 7,5 keď je 0,1 %, tak máme o 0,4 vyšší rozpočet. A nie je to z peňazí daňových poplatníkov. Len na margo tohto, národné spôsobilosti, národné ciele máme mať k 1. 1. 2018, zaplatíme ich z cudzích peňazí. Súhlasím aj na základe toho, že naši vojaci sú tak hodnotení, ako všetci hovoríme. Toto boli také možno konkrétnosti a vhľad politiky.
Ale čo chcem povedať na záver. Ďakujem všetkým aj kolegom, ktorí sa venujú obrane. Ďakujem, že takto pristupujete k požiadavke zahraničných partnerov. A ďakujem, že dnes za tento návrh zahlasujete. Naozaj si to vážim či ja, ale v prvom rade naši zahraniční spojenci. A som veľmi rád, že ste takto pristúpili k tomuto materiálu. Ďakujem veľmi pekne.
Ďakujem veľmi pekne. Možno len v krátkosti.
K poďakovaniu. Ďakujem veľmi.
Vrátim sa trošku ku konkrétnostiam, ktoré vyšli od pána môjho kolegu, ktorý bol predo mnou ministrom obrany. Vie to a vrátil sa k niektorým témam. A je to sociálny systém, ktorý bol dlhodobo neriešený. Ale netvárme sa, že tento sociálny systém sme nejakým spôsobom nabúrali my teraz. Vieme, čo to stojí. A nerobme, páni a dámy, z toho politiku. A vojaci s tým nemajú problém. Ja som spolu s ministrom vnútra Kaliňákom obišiel desiatky stretnutí. A tento model sme my dohodli spolu s vojakmi, s aktívnymi vojakmi, s dôchodcami. Oni sú s navrhovaným modelom, ktorý je momentálne tuná v parlamente, spokojní. To nie je, že sme si ho vymysleli na ministerstve a my im teraz niečo tlačíme. Oni si uvedomili, že sociálny systém a osobitný účet by mohol padnúť. A konsenzuálne sme prišli k takémuto riešeniu. Môžete si tu rozprávať, čo chcete, proste 120 mil. eur ročne v tejto forme nemáme. A proste oni vedia, že o dva o tri roky by nebolo nič. To je jedna poznámka.
Druhé. Vieme, aký je rozpočet, Biela kniha, áno, môžeme o nej debatovať, máte ju všetci, ale to je tak isto 20-ročný proces a máme dnes najnižší rozpočet, ako ste, pán kolega, správne podotkli pred asi dvomi týždňami, ale keď ideme čokoľvek kúpiť, tak vy ako bývalý minister obrany poviete, to sú vyhodené peniaze. To ste radšej mohli dať učiteľom. Ale ja som minister obrany. A v tomto prípade musím povedať, že ma musí zaujímať ten rezort. A bez ohľadu na to, čo budete tu rozprávať, budem kupovať a budem robiť výzbroj. A moje plány, ktoré sú, sú reálne. A toto je výsledok, aj napríklad ten príspevok, ktorý máme. A poviem vám, pred rokom mi každý povedal, obrana nemôže čerpať eurofondy. Smiali sa mi, nikdy nečerpali, no vidíte, dnes máme na ministerstve životného prostredia ešte zo starého programovacieho obdobia 11 mil. eur, plus tento príspevok, ktorý sme naozaj vyrokovávali dlhodobo. A mohli sme pred pol rokom povedať, že, áno, tak však my tam teda pôjdeme, však sú to naše národné ciele. Nie, veľmi korektne sme sa bavili, korektne sme sa dohodli, 20 mil., dámy a páni, plus 11 mil. je 31 mil. eur, ktoré sme z mimorozpočtových zdrojov doniesli do rezortu obrany a do štátu. Čo pri 7,5 keď je 0,1 %, tak máme o 0,4 vyšší rozpočet. A nie je to z peňazí daňových poplatníkov. Len na margo tohto, národné spôsobilosti, národné ciele máme mať k 1. 1. 2018, zaplatíme ich z cudzích peňazí. Súhlasím aj na základe toho, že naši vojaci sú tak hodnotení, ako všetci hovoríme. Toto boli také možno konkrétnosti a vhľad politiky.
Ale čo chcem povedať na záver. Ďakujem všetkým aj kolegom, ktorí sa venujú obrane. Ďakujem, že takto pristupujete k požiadavke zahraničných partnerov. A ďakujem, že dnes za tento návrh zahlasujete. Naozaj si to vážim či ja, ale v prvom rade naši zahraniční spojenci. A som veľmi rád, že ste takto pristúpili k tomuto materiálu. Ďakujem veľmi pekne.
Neautorizovaný
9:24
Rád by som teda predovšetkým zdôraznil, že v rámci nového zákona o verejnom obstarávaní hovoríme predovšetkým o zásadnej zmene v oblasti zverejňovania, v oblasti transparentnosti a nadväzujeme na doterajšiu prax, ktorá sa osvedčila. A to je zverejňovanie zmlúv. K tomu z obidvoch strán tohto procesu pridávame zverejňovanie tak celého procesu obstarávania, ako aj celého procesu plnenia samotnej zmluvy až do posledného dňa, pretože sa často stávalo, že jedna vec sa obstarala a niečo úplne iné sa v konečnom dôsledku dodalo často v inej cene, v inej kvalite a v inom počte.
Často sa tu hovorí o počte súťažiacich a o tom, aby sme zvýšili dôveryhodnosť slovenského verejného obstarávania a dostali sme do verejného obstarávania čo najväčší počet uchádzačov a tým pádom vytvárali podmienky pre kvalitnú súťaž, dobré ceny a vysokú kvalitu. Preto napríklad už nebude musieť podnikateľ navštevovať jednotlivé webové stránky obstarávateľov, Úradu pre verejné obstarávanie a podobne, ale bude vždy môcť nájsť u každého obstarávateľa jednak jeho kompletný zoznam obstarávaní, ale, čo je podstatné, po tom, čo sa prihlási do zoznamu podnikateľov, bude pravidelne informovaný aktívne zo strany obstarávateľa či Úradu pre verejné obstarávanie o jednotlivých obstarávaniach, ktoré sa týkajú komodít, ktoré vyrába, dodáva alebo poskytuje služby. To znamená, že štát bude aktívne oslovovať všetkých podnikateľov, ktorí sa nachádzajú na trhu, a bude ich žiadať o to, aby prišli do súťaže so štátom a urobili svoju ponuku. Toto, si myslím, jednak spôsobí zvýšený počet uchádzačov, pretože nebude žiadna súťaž, ktorá by zostala utajená, schovaná alebo akýmkoľvek iným spôsobom nepovšimnutá, a bude možné, aby sme vedeli vždy porovnávať jednotlivé kvality a ceny všetkých obstarávateľov v regulárnych súťažiach.
Zavádzame niekoľko úplne nových titulov, ako je napríklad ex ante kontrola, čo veľmi pomôže potom, či sa tento model plne uplatní, pretože bude prechádzať ešte v nasledujúcom období niekoľkými ďalšími zmenami. Zavádzame len jeho úvodnú podobu, kde najmä obce a menší obstarávatelia, ktorí nemajú vytvorené vlastné odborné pracoviská len pre obstarávanie, budú môcť si nechať skontrolovať svoje podklady, aby už pri vyhlásení súťaže sme hovorili o kvalitných súťažných podkladoch.
Rovnako tak posilňujeme princíp najvýhodnejšej ponuky, pretože často sa otázka iba samotnej ceny stávala predmetom špekulácie. A zavádzacia cena síce bola nízka, ale všetky následné náklady na údržbu, na dodanie určitých častí spotrebného materiálu, najmä hovoríme teraz o hardvéri, či už sú to tlačiarne alebo kopírky alebo ďalšie veci, ktoré sú mimoriadne rozšírené na našich úradoch. Tak samotná zavádzacia úvodná cena napríklad tlačiarne bola veľmi lacná, ale už tonery do tejto tlačiarne štát nakupoval niekoľkonásobne drahšie, ako je to bežné na trhu. To isté platí o mnohých službách, ako sú servis áut a podobne.
Rovnako tak sa zavádza podľa mňa jedna z tých revolučnejších častí tejto novely a to je otázka elektronického trhoviska, ktoré bolo často predmetom diskusií. Ale skúsenosti zo zahraničia ukazujú, že to je jednoznačne prínosom, elektronické trhovisko, ktoré má pracovať na mierne obrátenom systéme, ako sú bežné súťaže, to znamená, registruje ponuky podnikateľov. Obstarávateľ si z týchto ponúk vyberá. A následne v nasledujúcich 72 hodinách dochádza k elektronickej aukcii o najlepšiu cenu. Zavádzame možnosť v podlimitných zákazkách nakupovať veľmi rýchlo a veľmi efektívne v priebehu 72 hodín.
Takisto hovoríme o zákaze dodatkov.
Hovoríme v tomto zákone o zrušení známeho rokovacieho konania bez zverejnenia, keď nešlo ani tak o zneužívanie tohto inštitútu ako predovšetkým o obstarávanie, o ktorom málokedy niekto vedel. Preto zavádzame povinnosť, aby obstarávanie, ktoré spĺňa tieto kritériá, a sú uvedené dôvody, pre ktoré je možné obstarávať týmto spôsobom, boli, ale vždy vopred zverejňované, aby sa mohli napríklad ozvať aj podnikatelia, ktorí dokážu túto službu splniť napriek komplikovanej situácii, ktorú obstarávateľ môže mať, pre ktorú má právo využívať takýto spôsob konania.
Takisto hovoríme o zrýchlení celého procesu, ktorý bude znamenať námietkové konania v dvoch častiach a predovšetkým v zlúčení jednotlivých námietkových konaní a rozhodnutí do dvoch častí, čo zásadným spôsobom má možnosť zrýchliť obstarávanie.
Zavádzame aj systém referencií kvality, ktorý predovšetkým má odstrániť problémy so špekulatívnymi firmami, s nekvalitnými dodávkami a predovšetkým s firmami, ktoré podvádzajú a správajú sa nečestne. Často poškodzujú tak svojich subdodávateľov ako aj samotné obstarávania, obstarávateľa tým, že vedia, že je v časovej tiesni. A snažia sa za tých okolností vyjednať neprimerané podmienky výhodné pre dodávateľa. Všetky takéto porušenia budú, samozrejme, „odmenené“ určitými sankciami, či už to budú zákazy činnosti alebo podobne.
Je tu množstvo ďalších opatrení, ale preberali sme ich viackrát v tomto zákone.
A myslím si, že to, čo chcem na záver úvodného slova predovšetkým povedať, je, že sme počas celého priebehu akceptovali naozaj množstvo pozmeňujúcich návrhov, aj medzi prvým a druhým čítaním, keď sme pripravili veľký pozmeňujúci návrh, ktorý jednak súvisel so zrýchleným konaním, kde sme prednedávnom prijali niekoľko ustanovení, ale predovšetkým rešpektoval niekoľko námietok, ktoré tu zazneli z úst predovšetkým opozičných poslancov, sme akceptovali a zapracovali už do samotného návrhu zákona. Spomeniem iba tie, ktoré sa dotýkajú napríklad samotnej komisie, ktorá bude rozhodovať na druhom stupni, kde sme vypustili z účasti v tejto komisii šéfa služobného úradu, Úradu pre verejné obstarávanie. A zaviedli sme pravidlá výberového konania a určitej rotácie jednotlivých členov tejto rady Úradu pre verejné obstarávanie, rovnako tak v prípade podlimitnej výnimky, ktorá bola zavedená na tie prípady, keď naozaj obstarávanie buď nie je vôbec žiadúce, alebo ani nie je možné realizovať, kde sme pri námietke, ktorá hovorila o tom, že zavedenie 5-miliónového stropu je, samozrejme, vysoké, tak sme v prípade napríklad stavebných prác išli na limit, ktorý platí aj pre samotné služby. Sú to prípady, o ktorých aj v samotnom zákone hovoríme, či už sú to detské domovy alebo napríklad Slovenská pošta, ktorá všetky svoje ceny musí zverejňovať a musí ich mať pevné. A nedokáže v niektorých prípadoch, samozrejme, byť adekvátny súťažiteľ. A mnoho ďalších prípadov, ktoré sa vyskytnú, schvaľovať bude vláda. Bude to teda naozaj transparentné. A bude jasné, o čom v tomto prípade hovoríme.
Myslím si teda, že návrh bol viackrát prerokovaný s jednotlivými aj mimovládnymi organizáciami, bol prerokovaný aj s opozičnými poslancami. Samozrejme, chcem sa predovšetkým poďakovať poslancom strany SMER, kde ešte počas samotného pripomienkového konania prišli všetky návrhy. A mohli sme ho zapracovať vlastne už do samotného prvého textu tohto zákona. A príležitosť mali všetci tí, ktorí sa rozhodujú, aby to ešte urobili. V tejto chvíli, samozrejme, majú priestor. A argumenty a návrhy, ktoré budú zlepšovať tento návrh, sme pripravení akceptovať.
Verím, že po prijatí tohto zákona sa situácia na Slovensku zlepší a stane sa predovšetkým to, že peniaze, ktoré zo štátu majú prúdiť do jednotlivých zákaziek, majú za úlohu posilniť vnútornú spotrebu štátu, teda aj zvýšiť hospodársky rast, a teda aj vytvoriť primeraný počet pracovných miest v rámci samotného slovenského trhu, pretože v čase krízy sa stávajú štátne zákazky často jediným motorom, ktorý ekonomika v niektorých regiónoch vôbec má. Preto verím, že aj rýchle prijatie tohto zákona umožní, aby na Slovensku nepriaznivá situácia v oblasti zamestnanosti sa mala možnosť otočiť, a tento zákon tomu jednoznačne prispieť. Veľmi pekne ďakujem za pozornosť a ďakujem aj za podporu tohto zákona.
Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, máme za sebou dlhú cestu, komplikovanú, ale myslím si, že stála za to. Je to zákon, ktorý pravdepodobne prekonal mnoho štandardov, ktoré máme zavedené v rámci aj našej legislatívy, a to najmä tým, že v pripomienkovom konaní bol takmer trištvrte roka, že aj predkladateľ zákona už počas jednotlivých čítaní akceptoval niektoré návrhy z pléna počas prvého čítania. Aj z toho dôvodu sme pripravili do výborových čítaní niekoľko pozmeňujúcich návrhov, ktoré reflektovali napríklad na vystúpenia poslancov, ktoré zazneli v tejto sále už počas prvého čítania.
Rád by som teda predovšetkým zdôraznil, že v rámci nového zákona o verejnom obstarávaní hovoríme predovšetkým o zásadnej zmene v oblasti zverejňovania, v oblasti transparentnosti a nadväzujeme na doterajšiu prax, ktorá sa osvedčila. A to je zverejňovanie zmlúv. K tomu z obidvoch strán tohto procesu pridávame zverejňovanie tak celého procesu obstarávania, ako aj celého procesu plnenia samotnej zmluvy až do posledného dňa, pretože sa často stávalo, že jedna vec sa obstarala a niečo úplne iné sa v konečnom dôsledku dodalo často v inej cene, v inej kvalite a v inom počte.
Často sa tu hovorí o počte súťažiacich a o tom, aby sme zvýšili dôveryhodnosť slovenského verejného obstarávania a dostali sme do verejného obstarávania čo najväčší počet uchádzačov a tým pádom vytvárali podmienky pre kvalitnú súťaž, dobré ceny a vysokú kvalitu. Preto napríklad už nebude musieť podnikateľ navštevovať jednotlivé webové stránky obstarávateľov, Úradu pre verejné obstarávanie a podobne, ale bude vždy môcť nájsť u každého obstarávateľa jednak jeho kompletný zoznam obstarávaní, ale, čo je podstatné, po tom, čo sa prihlási do zoznamu podnikateľov, bude pravidelne informovaný aktívne zo strany obstarávateľa či Úradu pre verejné obstarávanie o jednotlivých obstarávaniach, ktoré sa týkajú komodít, ktoré vyrába, dodáva alebo poskytuje služby. To znamená, že štát bude aktívne oslovovať všetkých podnikateľov, ktorí sa nachádzajú na trhu, a bude ich žiadať o to, aby prišli do súťaže so štátom a urobili svoju ponuku. Toto, si myslím, jednak spôsobí zvýšený počet uchádzačov, pretože nebude žiadna súťaž, ktorá by zostala utajená, schovaná alebo akýmkoľvek iným spôsobom nepovšimnutá, a bude možné, aby sme vedeli vždy porovnávať jednotlivé kvality a ceny všetkých obstarávateľov v regulárnych súťažiach.
Zavádzame niekoľko úplne nových titulov, ako je napríklad ex ante kontrola, čo veľmi pomôže potom, či sa tento model plne uplatní, pretože bude prechádzať ešte v nasledujúcom období niekoľkými ďalšími zmenami. Zavádzame len jeho úvodnú podobu, kde najmä obce a menší obstarávatelia, ktorí nemajú vytvorené vlastné odborné pracoviská len pre obstarávanie, budú môcť si nechať skontrolovať svoje podklady, aby už pri vyhlásení súťaže sme hovorili o kvalitných súťažných podkladoch.
Rovnako tak posilňujeme princíp najvýhodnejšej ponuky, pretože často sa otázka iba samotnej ceny stávala predmetom špekulácie. A zavádzacia cena síce bola nízka, ale všetky následné náklady na údržbu, na dodanie určitých častí spotrebného materiálu, najmä hovoríme teraz o hardvéri, či už sú to tlačiarne alebo kopírky alebo ďalšie veci, ktoré sú mimoriadne rozšírené na našich úradoch. Tak samotná zavádzacia úvodná cena napríklad tlačiarne bola veľmi lacná, ale už tonery do tejto tlačiarne štát nakupoval niekoľkonásobne drahšie, ako je to bežné na trhu. To isté platí o mnohých službách, ako sú servis áut a podobne.
Rovnako tak sa zavádza podľa mňa jedna z tých revolučnejších častí tejto novely a to je otázka elektronického trhoviska, ktoré bolo často predmetom diskusií. Ale skúsenosti zo zahraničia ukazujú, že to je jednoznačne prínosom, elektronické trhovisko, ktoré má pracovať na mierne obrátenom systéme, ako sú bežné súťaže, to znamená, registruje ponuky podnikateľov. Obstarávateľ si z týchto ponúk vyberá. A následne v nasledujúcich 72 hodinách dochádza k elektronickej aukcii o najlepšiu cenu. Zavádzame možnosť v podlimitných zákazkách nakupovať veľmi rýchlo a veľmi efektívne v priebehu 72 hodín.
Takisto hovoríme o zákaze dodatkov.
Hovoríme v tomto zákone o zrušení známeho rokovacieho konania bez zverejnenia, keď nešlo ani tak o zneužívanie tohto inštitútu ako predovšetkým o obstarávanie, o ktorom málokedy niekto vedel. Preto zavádzame povinnosť, aby obstarávanie, ktoré spĺňa tieto kritériá, a sú uvedené dôvody, pre ktoré je možné obstarávať týmto spôsobom, boli, ale vždy vopred zverejňované, aby sa mohli napríklad ozvať aj podnikatelia, ktorí dokážu túto službu splniť napriek komplikovanej situácii, ktorú obstarávateľ môže mať, pre ktorú má právo využívať takýto spôsob konania.
Takisto hovoríme o zrýchlení celého procesu, ktorý bude znamenať námietkové konania v dvoch častiach a predovšetkým v zlúčení jednotlivých námietkových konaní a rozhodnutí do dvoch častí, čo zásadným spôsobom má možnosť zrýchliť obstarávanie.
Zavádzame aj systém referencií kvality, ktorý predovšetkým má odstrániť problémy so špekulatívnymi firmami, s nekvalitnými dodávkami a predovšetkým s firmami, ktoré podvádzajú a správajú sa nečestne. Často poškodzujú tak svojich subdodávateľov ako aj samotné obstarávania, obstarávateľa tým, že vedia, že je v časovej tiesni. A snažia sa za tých okolností vyjednať neprimerané podmienky výhodné pre dodávateľa. Všetky takéto porušenia budú, samozrejme, „odmenené“ určitými sankciami, či už to budú zákazy činnosti alebo podobne.
Je tu množstvo ďalších opatrení, ale preberali sme ich viackrát v tomto zákone.
A myslím si, že to, čo chcem na záver úvodného slova predovšetkým povedať, je, že sme počas celého priebehu akceptovali naozaj množstvo pozmeňujúcich návrhov, aj medzi prvým a druhým čítaním, keď sme pripravili veľký pozmeňujúci návrh, ktorý jednak súvisel so zrýchleným konaním, kde sme prednedávnom prijali niekoľko ustanovení, ale predovšetkým rešpektoval niekoľko námietok, ktoré tu zazneli z úst predovšetkým opozičných poslancov, sme akceptovali a zapracovali už do samotného návrhu zákona. Spomeniem iba tie, ktoré sa dotýkajú napríklad samotnej komisie, ktorá bude rozhodovať na druhom stupni, kde sme vypustili z účasti v tejto komisii šéfa služobného úradu, Úradu pre verejné obstarávanie. A zaviedli sme pravidlá výberového konania a určitej rotácie jednotlivých členov tejto rady Úradu pre verejné obstarávanie, rovnako tak v prípade podlimitnej výnimky, ktorá bola zavedená na tie prípady, keď naozaj obstarávanie buď nie je vôbec žiadúce, alebo ani nie je možné realizovať, kde sme pri námietke, ktorá hovorila o tom, že zavedenie 5-miliónového stropu je, samozrejme, vysoké, tak sme v prípade napríklad stavebných prác išli na limit, ktorý platí aj pre samotné služby. Sú to prípady, o ktorých aj v samotnom zákone hovoríme, či už sú to detské domovy alebo napríklad Slovenská pošta, ktorá všetky svoje ceny musí zverejňovať a musí ich mať pevné. A nedokáže v niektorých prípadoch, samozrejme, byť adekvátny súťažiteľ. A mnoho ďalších prípadov, ktoré sa vyskytnú, schvaľovať bude vláda. Bude to teda naozaj transparentné. A bude jasné, o čom v tomto prípade hovoríme.
Myslím si teda, že návrh bol viackrát prerokovaný s jednotlivými aj mimovládnymi organizáciami, bol prerokovaný aj s opozičnými poslancami. Samozrejme, chcem sa predovšetkým poďakovať poslancom strany SMER, kde ešte počas samotného pripomienkového konania prišli všetky návrhy. A mohli sme ho zapracovať vlastne už do samotného prvého textu tohto zákona. A príležitosť mali všetci tí, ktorí sa rozhodujú, aby to ešte urobili. V tejto chvíli, samozrejme, majú priestor. A argumenty a návrhy, ktoré budú zlepšovať tento návrh, sme pripravení akceptovať.
Verím, že po prijatí tohto zákona sa situácia na Slovensku zlepší a stane sa predovšetkým to, že peniaze, ktoré zo štátu majú prúdiť do jednotlivých zákaziek, majú za úlohu posilniť vnútornú spotrebu štátu, teda aj zvýšiť hospodársky rast, a teda aj vytvoriť primeraný počet pracovných miest v rámci samotného slovenského trhu, pretože v čase krízy sa stávajú štátne zákazky často jediným motorom, ktorý ekonomika v niektorých regiónoch vôbec má. Preto verím, že aj rýchle prijatie tohto zákona umožní, aby na Slovensku nepriaznivá situácia v oblasti zamestnanosti sa mala možnosť otočiť, a tento zákon tomu jednoznačne prispieť. Veľmi pekne ďakujem za pozornosť a ďakujem aj za podporu tohto zákona.
Neautorizovaný
9:36
Vystúpenie spoločného spravodajcu 9:36
Michal BagačkaVýbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov (tlač 359), podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 31. januára 2013 č. 416 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti a Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ústavnoprávny výbor uznesením z 26. februára 2013 č. 174, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet uznesením zo 7. marca 2103 č. 139, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti uznesením z 5. marca 2013 č. 119 a 12. marca 2013 č. 131, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením zo 6. marca 2013 č. 69.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča o týchto pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch hlasovať takto: o bodoch 1, 4, 5, 6, 7, 9 až 24, 26 až 56, 59 až 84, 86, 90, 92 a 93 spoločne s odporúčaním schváliť ich, o bodoch 2, 3, 8, 25, 57, 58, 85, 87, 88, 89 a 91 osobitne s odporúčaním neschváliť ich.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákonu odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov (tlač 359), schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením z 12. marca 2013 č. 125. Týmto uznesením ma výbor poveril predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem, skončil som.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
14.3.2013 o 9:36 hod.
Mgr.
Michal Bagačka
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, pán minister, kolegyne, kolegovia, podávam spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov (tlač 359), v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov (tlač 359), podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 31. januára 2013 č. 416 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti a Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ústavnoprávny výbor uznesením z 26. februára 2013 č. 174, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet uznesením zo 7. marca 2103 č. 139, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti uznesením z 5. marca 2013 č. 119 a 12. marca 2013 č. 131, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením zo 6. marca 2013 č. 69.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča o týchto pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch hlasovať takto: o bodoch 1, 4, 5, 6, 7, 9 až 24, 26 až 56, 59 až 84, 86, 90, 92 a 93 spoločne s odporúčaním schváliť ich, o bodoch 2, 3, 8, 25, 57, 58, 85, 87, 88, 89 a 91 osobitne s odporúčaním neschváliť ich.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákonu odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov (tlač 359), schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením z 12. marca 2013 č. 125. Týmto uznesením ma výbor poveril predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem, skončil som.
Skontrolovaný