16. schôdza

13.3.2013 - 27.3.2013
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Zodpovedanie otázky

14.3.2013 o 14:48 hod.

JUDr.

Ján Richter

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Zodpovedanie otázky 14:25

Ján Počiatek
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, pán poslanec, tento výrub drevín sa realizuje na parcele č. 705/3 o výmere 62 306 metrov štvorcových v katastrálnom území obce Pečeňady, ktorej vlastníkom je podľa listu vlastníctva č. 345 Národná diaľničná spoločnosť. Výrub drevín v katastri obce, ako aj ďalších 17 obcí a miest je nutný kvôli vybudovaniu oplotenia diaľnice z dôvodu zabezpečenia ochrany zdravia účastníkov cestnej premávky na diaľnici D1, pretože migráciou zveri v tomto úseku dochádza často k dopravným nehodám.
Podľa § 14 ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov a umiestňovaní a druhovom zložení cestnej zelene a o výrube jej drevín rozhoduje cestný správny orgán po dohode s orgánom životného prostredia, čo je v tomto prípade obec. Obec Pečeňady sa vyjadrila, že k vydaniu povolenia výrubu nemá námietky a za predpokladu dodržania dohody uzavretej medzi NDS a obcou Pečeňady, na základe ktorej bude v rozhodnutí uložená finančná náhrada vo výške spoločenskej hodnoty drevín, výrub sa realizuje na základe rozhodnutia ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja vydaného podľa citovaného § 14 ods. 3 cestného zákona, ktorým bol povolený výrub stromov a krov v zmysle dendrologického prieskumu a inventarizácie drevín vypracovaného spoločnosťou IPOS, spol. s r. o., pre projekt Oplotenie diaľnice.
Zároveň bola uložená povinnosť zaplatiť finančnú náhradu za výrub drevín jednotlivým mestám a obciam vrátane obce Pečeňady vo výške spoločenskej hodnoty drevín vyplývajúcej z dendrologického prieskumu. Spoločenská hodnota drevín je vypočítaná podľa vyhlášky Ministerstva životného prostredia č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. V katastrálnom území Pečeňady sa výrub týkal 43 stromov s obvodom kmeňa menším ako 40 centimetrov a 207 stromov s obvodom kmeňa nad 40 centimetrov, z toho boli 2 agáty, 2 duby, 23 hrabov, 3 jablone, 51 javorov, 15 jaseňov, 59 topoľov, 1 breza a 51 vŕb a kríkov na celkovej ploche 3 990 metrov štvorcových. Spoločenská hodnota drevín bola podľa dendrologického prieskumu a inventarizácie drevín vyčíslená na hodnotu 154 407,19 eura. Obec je povinná tieto finančné prostriedky použiť na starostlivosť o zeleň. Oprávnenosť využitia prostriedkov kontroluje Slovenská inšpekcia životného prostredia. Ďakujem za slovo, skončil som.
Skryt prepis

Zodpovedanie otázky

14.3.2013 o 14:25 hod.

Ing.

Ján Počiatek

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 14:28

Pavol Zajac
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pán minister, tak sme sa zasmiali a teraz vážne. NDS-ka na svojom pozemku, ako ste to sám povedali, objedná si firmu, ktorá vyrúbe stromy. A zaplatí obci 154 000 eur za čo? Za nič. Pán minister, náletové kroviny, ktoré sa tam nachádzajú, aj niektoré stromy, ktoré ste spomenuli, dokáže likvidovať NDS-ka aj vlastnými prostriedkami, vlastnými pracovníkmi, ale obci sa platí, ako sme správne počuli, za nič, pretože ten pozemok je pozemok NDS-ky. NDS-ka to realizuje a obec dostáva peniaze za nič. A aby sme to rozšírili, nejedná sa o jednu obec, podľa mojich dnešných informácií takúto podobnú čiastku dostalo 18 obcí v tomto regióne. Ja sa pýtam, za čo 18 obcí dostalo podľa mojich informácií možno až niekoľko miliónov eur za nič, v čase konsolidácie verejných financií, v čase, keď máme cesty i. triedy ako tankodrómy v celej republike, štátna firma, štátna akciová spoločnosť NDS vyplatí státisíce, možno milióny za nič? Moja doplňujúca otázka je: Koľko NDS-ka zaplatila týmto osemnástim obciam, aká je celková čiastka za nič?
Skryt prepis

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho

14.3.2013 o 14:28 hod.

Ing.

Pavol Zajac

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Zodpovedanie otázky 14:30

Ján Počiatek
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vy ste asi nepočúvali, ale zákon definuje niečo, čo sa volá spoločenská hodnota drevín, a v rámci ochrany životného prostredia je tu nejaký štandardizovaný postup, keď každá tá drevina má určitú spoločenskú hodnotu, ktorú musíte kompenzovať za to, že tam nebude, a pritom povinnosťou obce je zase sa starať o tú zeleň, čo, som hovoril, kontroluje aj Slovenská inšpekcia životného prostredia. (Výkriky v sále.) Neviem, prečo vykrikujete, upokojte sa. Existujú nejaké zákony, ktoré proste treba dodržiavať. A keď vy ste, možnože ste úplní ignoranti k životnému prostrediu, asi áno, lebo bývalé vedenie ministerstva nemalo problém s tým, ignorovať to, čo znamená riešenie napríklad veľkých líniových stavieb z pohľadu životného prostredia, preto napríklad sme tak dopadli aj na úseku Turany – Hubová, pretože ste sa tomu nie dôsledne venovali. Asi vám nič nehovorí niečo také, aké platia dnes zákony o životnom prostredí. Ďakujem, skončil som.
Skryt prepis

Zodpovedanie otázky

14.3.2013 o 14:30 hod.

Ing.

Ján Počiatek

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Zodpovedanie otázky 14:32

Tomáš Malatinský
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, vážená pani podpredsedníčka. Predmetné opatrenia sú obsahom pripravovaného materiálu Správa o stave podnikateľského prostredia v Slovenskej republike, s návrhmi na jeho zlepšovanie. Vyplynuli aj ako dôsledok umiestnenia Slovenskej republiky v hodnotiacom rebríčku kvality podnikateľského prostredia Svetovej banky. Uvedený materiál ešte nebol predmetom rokovania vlády, ale je medzi materiálmi zaradenými na prerokovanie.
Podotýkam, že aktuálne umiestnenie Slovenskej republiky i napriek tomu, že je dlhodobo najlepšie spomedzi ekonomicky a vývojovo porovnateľných krajín, t. j. krajín V-4, je 46. zo 185 hodnotených krajín sveta.
Ako som už viackrát uviedol, a trvám na tom, systematické zavádzanie pozitívnych zmien v podnikateľskom prostredí v Slovenskej republike môže v strednodobom horizonte výrazne akcelerovať rozvoj ekonomiky a zvyšovať zamestnanosť. Ukazujú to skúsenosti tak z predchádzajúcich rokov, ako aj najrozvinutejších postindustriálnych ekonomík. V tomto smere je v podnikateľskom prostredí Slovenskej republiky neustále čo zlepšovať či už v oblasti vymožiteľnosti práva, administratívnych bariér, regulácie, prístupu k financiám, daňovej a odvodovej oblasti a tak ďalej.
Opatrenia v celkovom počte 24, ktoré sú teraz pripravené na rokovanie vlády, ktoré ministerstvo hospodárstva predkladá v rámci materiálu Správa o stave podnikateľského prostredia a ktoré boli vykonzultované so zainteresovanými rezortmi, majú strednodobý charakter. Z časového hľadiska ide o opatrenia, ktorých realizácia je v priebehu tohto roku, respektíve v priebehu roku 2014. Z týchto 24 opatrení je len jedno opatrenie pripravené s termínom realizácie do konca roka 2015. Ide o opatrenie uložené napríklad predsedníčke Úradu geodézie a kartografie a katastra. A tam je to viazané na zavedenie Centrálneho systému katastra nehnuteľností, ktorý je budovaný v rámci operačného programu Informatizácia spoločnosti. A práve dôsledkom týchto medzirezortných rokovaní boli upravenia týchto termínov a možnosti ich realizácie, resp. ich prerokovávania v niektorých neskorších termínoch. Ministerstvo hospodárstva ihneď po schválení materiálu vládou spustí verejne dostupný informačný portál pre nahlasovanie duplicitných informačných povinností vyplývajúcich podnikateľom z legislatívy.
V štádiu finalizácie je i zmapovanie administratívnych nákladov legislatívy, ktorá je v kompetencií Ministerstva hospodárstva SR, na čo priamo nadväzuje opatrenie zabezpečiť školenia zamestnancov ústredných orgánov štátnej správy k metodike štandardného nákladového modelu s termínom realizácie do 31. augusta 2013 a opatrenie Aktualizácia Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov, t. j. vplyvov na verejné financie, štátny rozpočet, podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti do konca roku 2014 s cieľom zabezpečiť prípravu právnych noriem, ktoré budú stabilné a nebudú vyžadovať následné úpravy.
Ministerstvo hospodárstva dlhodobo spolupracuje s ministerstvom vnútra pri zefektívňovaní činnosti jednotných kontaktných miest, a tým i uľahčovaní celého procesu začatia podnikania v Slovenskej republike. V tejto súvislosti Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky ako gestor vypracuje do konca tohto roku novely legislatívnych noriem vzťahujúcich sa na súdny poplatok tak, aby jeho sadzba pri vykonaní celého návrhu na zápis obchodnej spoločnosti v elektronickej podobe na jednom kontaktom mieste bola totožná so sadzbou súdneho poplatku pri celoelektronickom podaní do obchodného registra realizovanom prostredníctvom ústredného portálu verejnej správy.
Okrem týchto opatrení, ktoré sú súčasťou uvedeného materiálu správa o stave podnikateľského prostredia v Slovenskej republike, v tejto chvíli ministerstvo hospodárstva pripravuje v spolupráci s ostatnými rezortmi i opatrenia na podporu hospodárskeho rastu, ako spomenul pán podpredseda vlády už v úvodnej otázke, ktorá bola adresovaná premiérovi Slovenskej republiky. Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis

Zodpovedanie otázky

14.3.2013 o 14:32 hod.

Ing.

Tomáš Malatinský

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Zodpovedanie otázky 14:38

Tomáš Malatinský
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Áno, pani podpredsedníčka, vláda by mala prerokovať tento materiál. Bude to na najbližšom rokovaní vlády, v stredu budúci týždeň. Takže by sme mali mať prvých 24 opatrení vonku. Sú medzi nimi aj opatrenia, ktoré by mali zlepšiť podnikateľské prostredie pre drobných živnostníkov v krátkodobom horizonte. A v súbore opatrení hospodárskeho rastu, ktorý taktiež plánujeme prezentovať a schváliť na vláde niekedy na konci prvého štvrťroka, resp. druhého, čo bude do mesiaca, tam sú takisto opatrenia, ktoré majú pomôcť malému a strednému podnikaniu, či už sú to finančné nástroje, ktoré rozhýbu Mikropôžičkový program, a podobné nástroje, ktoré by mali živnostníka presvedčiť, aby sa mu podnikať na Slovensku oplatilo. Samozrejmá vec, ideálny stav tu nie je. Ale aj tieto drobné zlepšenia, si myslím, vytvoria podmienky na to, aby podnikanie a živnostenský stav na Slovensku sa rozmnožoval. Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Zodpovedanie otázky

14.3.2013 o 14:38 hod.

Ing.

Tomáš Malatinský

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 14:41

Ján Počiatek
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, vážený pán poslanec, nie je mi zrejmé, odkiaľ máte také informácie, pretože ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja takýmito nedisponuje. Máme porovnanie údajov poskytnutých českým ministerstvom dopravy a rozpočtovanými výdavkami na opravu a údržby diaľnic, rýchlostných ciest a ciest I. triedy v Slovenskej republike na rok 2013. A v tomto porovnaní výdavky na Slovensku dosahujú v prepočte na kilometer len približne polovičnú hodnotu výdavkov Českej republiky. Predpokladám, že je táto suma určite nižšia ako v Rakúsku a nie štyrikrát vyššia. Ale ak máte takú štatistiku, rád si ju pozriem. Ale veľmi o tom pochybujem, pretože dlhodobo je na Slovensku práve problém, že sa veľmi málo investovalo do cyklickej a pravidelnej údržby a obnovy diaľnic, ale najmä ciest I. triedy, ktoré sú naozaj v žalostnom stave. A v tom sa s vami úplne zhodnem. A myslím si, že to je jasné každému. Problém však je ten, že je to história, ktorá netrvá, samozrejme, rok ale desiatky rokov alebo veľa rokov minimálne. A dá sa presne pozrieť, koľko prostriedkov išlo do pravidelnej údržby ciest I. triedy. Hovoríme najmä a cestách I. triedy za posledné obdobie. V tomto roku je v rozpočte Slovenskej správy ciest plánovaných na ich opravu a údržbu 32 500 000 eur čo je asi polovička potrebnej sumy, ktorá by zabezpečila sanáciu tohto stavu a nejakú udržateľnosť. Čiže zhruba 60 miliónov až 70 miliónov eur by bolo treba každoročne investovať do pravidelnej údržby ciest I. triedy. Problém je však ten, že prostriedky štátneho rozpočtu sú limitované. A je jasné, že aj v strednodobom pohľade limitované budú. Takže preto je momentálne nevyhnutné využiť historickú šancu, ktorú Slovensko má v podobe eurofondov. A snažíme sa ju aj naplno využiť. Ešte v tomto volebnom období plánujeme zmodernizovať viac ako tisíc kilometrov ciest I. triedy a zvýšiť tak, samozrejme, bezpečnosť cestnej premávky. Ďakujem za slovo, skončil som.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

14.3.2013 o 14:41 hod.

Ing.

Ján Počiatek

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 14:43

Ľudovít Kaník
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pán minister, tie údaje sú asi každému dostupné, každý ich mohol zachytiť. V dennej tlači boli publikované. V elektronických médiách boli reportáže, ktoré porovnávali tieto údaje. Netýkalo sa to len ciest I. triedy, o ktorých ste hovorili, ale aj normálne obecných komunikácií, čo nie je vaša kompetencia. Ale myslím si, že tam je situácia veľmi obdobná. A tá moja otázka smeruje skôr k tej nezrovnalosti, že náklady vynakladáme veľké, efekty ale sú absolútne iné. A v čom je problém? To je technológia, to je kvalita tých zmesí, to je nejaká schopnosť tých firiem, ktoré to vykonávajú, alebo ich neschopnosť? A ja si myslím, nikto iný, iba ministerstvo dopravy by malo pátrať po tejto odpovedi a poskytnúť kvalifikované vysvetlenie a prípadne teda snažiť sa o odstránenie tejto situácie.
Napríklad aby sme sa dostali zasa k cestám I. triedy. Tá šesťdesiatšestka spomenutá v druhej otázke, ktorá ale nepríde zrejme na rad, ktorá je od Brezna cez Horehronie, je v hroznom stave a zároveň teda chcem využiť to a v doplňujúcej otázke sa spýtať, kedy a v akom rozsahu plánujete s touto cestou robiť niečo, opravy, rekonštrukcie.
Ale aby som nezabudol na to podstatné. Kde je problém v tom, že naozaj po každej zime na Slovensku fakt máme samé výtlky, samé diery? A stačí prejsť cez tie hranice do Rakúska a je jedno, na akej komunikácii sa nachádzame, či je to na diaľnici, na ceste I. triedy, na obecnej komunikácii, tie cesty sú kvalitné. A z tých údajov, ktoré všeobecne boli dostupné, náklady sú nižšie ako na Slovensku. Neviem tomu porozumieť.
Skryt prepis

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho

14.3.2013 o 14:43 hod.

Ing.

Ľudovít Kaník

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Zodpovedanie otázky 14:45

Ján Počiatek
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pochybujem o tom, že náklady na kilometer bežnej cyklickej údržby sú nižšie v Rakúsku ako na Slovensku. Pritom sa pýtam, odkiaľ to máte. Keď mi ukážete relevantné dáta, ja vám poviem, že mám relevantné dáta z Čiech, priamo z ministerstva, ktoré majú výpovednú hodnotu. A to, že vy ste sa niekde dočítali, no tak to moc veľa neznamená. Ak ukážete nejakú detailnú štatistiku, tak sa môžeme o tom baviť. Podľa mojich informácií na kilometer na pravidelnú údržbu ide, samozrejme, v Rakúsku oveľa viac finančných prostriedkov ako u nás. A to je ten problém, keď sa pýtate. Problém nie je ani tak technológia ako to, že tie cesty sú dlhodobo zanedbané. Pokiaľ sa niekto stará o tie cesty pravidelne, hovorím, že na Slovensku by bolo treba len na cesty I. triedy zhruba dvojnásobnú sumu ročne a investovať pravidelne, aby boli v takom stave, že tie výtlky jednoducho nebudú vznikať v takej miere, v akej vznikajú. To znamená rádovo 30 miliónov až 40 miliónov eur len na cesty I. triedy viac ročne. A Slovensko je momentálne v stave, že si to jednoducho dovoliť nevie. Vláda sa momentálne rozhodla.
A správne ste povedali, že množstvo ciest má v správe samospráva, ktoré majú tiež veľa výtlkov, stačí sa pozrieť v Bratislave a v iných veľkých mestách, ktoré, keď sa ich spýtate, tak vám určite povedia, v čom je problém. Asi nie v tom primárne, že by nemali technológie na to ako to urobiť, ale jednoducho v tom, že na to nemajú peniaze. Teraz sa vláda rozhodla poskytnúť výnimočnú pomoc samosprávam v objeme 16 miliónov eur vzhľadom na to, že táto zima bola ešte výnimočnejšia ako iné z pohľadu tých teplôt a vlhkosti a jej agresivity voči cestám. A už samy samosprávy hovoria, že to je málo, že to je jednoducho málo peňazí. No a taktiež sa snažíme, čiže to je pre samosprávy či cesty, ktoré majú v správe, čo je naozaj výnimočná pomoc zo strany vlády, a taktiež hľadáme možnosti, ako poskytnúť Slovenskej správe ciest ďalších aspoň 15 000 000 na sanáciu toho doslova havarijného stavu v niektorých miestach. (Reakcia z pléna.) To máte v inej otázke. Ďakujem za slovo, skončil som. (Potlesk.)
Skryt prepis

Zodpovedanie otázky

14.3.2013 o 14:45 hod.

Ing.

Ján Počiatek

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Zodpovedanie otázky 14:48

Ján Richter
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka Národnej rady. Vážená pani poslankyňa, v prvom rade treba uviesť, že úrady práce, sociálnych vecí a rodiny vo všeobecnosti časť svojich úloh vykonávajú v teréne. V súvislosti s otázkou, ktorá je zameraná na oblasť možno sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, je osobitne potrebné zdôrazniť, že aj keď sú zamestnanci orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately zamestnancami v štátnej službe, snáď s výnimkou zamestnancov referátov poradensko-psychologických služieb, ich práca rozhodne nie je práca úradnícka. Podmienkou riadneho výkonu opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately je okrem iného dokonalá znalosť rodinného prostredia dieťaťa či iného prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava. Je to práca, ktorá je svojou povahou založená najmä na terénnej sociálnej práci, pričom jej základným cieľom je vykonávať opatrenia tak, aby mohlo každé dieťa vyrastať vo svojom prirodzenom rodinnom prostredí, prípadne ak to nie je možné, v čo najvhodnejšom prostredí náhradnom.
Jednou zo základných úloh rezortu je zabezpečiť podmienky, a to tak kvalitatívne, ako aj kvantitatívne, na výkon opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Rezort práce, sociálnych vecí a rodiny pripravil za týmto účelom koncom minulého roku národný projekt Podpora deinštitucionalizácie náhradnej starostlivosti, ktorý sa začal realizovať vo februári tohto roku. Hlavným cieľom národného projektu je vytváranie a rozvoj opatrení podporujúcich život detí v prirodzenom náhradnom rodinnom prostredí a pokračovanie podpory vykonávania náhradnej starostlivosti na komunitnej úrovni. Špecifickými cieľmi národného projektu sú skvalitnenie vykonávania opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v prirodzenom rodinnom prostredí na predchádzanie umiestňovania detí do inštitúcií, po ďalšie, podpora a uľahčenie plnenia účelu náhradnej rodinnej starostlivosti a náhradnej osobnej starostlivosti, po ďalšie, zintenzívnenie transformácie a podpory deinštitucionalizácie v poskytovaní starostlivosti v detských domovoch, komplexná podpora profesionálnych rodín, zvyšovanie odbornosti a prehlbovanie zručností zamestnancov orgánov sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kurately v detských domovoch. Jednou z hlavných aktivít národného projektu je vytvorenie nového modelu manažmentu sanácie rodiny, na čo sa viaže aktivita etablovania rodinných asistentov do štruktúr orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. V rámci tejto aktivity bude vytvorených 92 nových pracovných miest takzvaných rodinných asistentov na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny v oddeleniach v sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, 2 na každý úrad. Hlavnou úlohou rodinných asistentov bude výkon opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v prirodzenom rodinnom prostredí za účelom udržania podpory rodiny, predchádzania vyňatia dieťaťa z rodinného prostredia. Vzhľadom na skutočnosť, že pôjde o prácu mimoriadne náročnú, požadovanou požiadavkou pre uchádzača je okrem iného vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore sociálna práca. Vytvorené miesta budú reálne obsadzované koncom prvého polroka tohto roku.
Pre úplnosť chcem uviesť aj ďalšie aktivity, ktoré máme rozpracované, respektíve sú v štádiu realizácie. V rámci národného projektu Podpora opatrovateľskej služby, ktorý budú realizovať obce a neverejní poskytovatelia a ktorého cieľom je, po prvé, podpora sociálnej inklúzie s rozšírením dostupnosti opatrovateľskej služby, po ďalšie, posilnenie lokálnych kapacít opatrovateľskej služby a umožniť seniorom a osobám so zdravotným postihnutím zotrvať vo svojej rodine a v komunite s náležitou odbornou pomocou, na tento projekt rátame s 1 500 novými pracovnými miestami v opatrovateľskej službe. Ministerstvo v súčasnosti dokončuje prípravu národného projektu komunitných centier, ktorým sa vytvoria predpoklady na budovanie siete komunitných centier pre marginalizované rómske komunity, cirka 120 centier na Slovensku. Cieľom je zlepšenie životných podmienok marginalizovaných rómskych komunít ich lepším prístupom k sociálnym službám, aktivitám vykonávaným v komunitnom centre. Komunitné centrum bude poskytovať služby najmä pre rodiny s deťmi. Pôjde o aktivity zamerané na sociálne poradenstvo, sociálnu rehabilitáciu, pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov, výchovno-preventívnu, vzdelávaciu, aktivačnú činnosť, sprostredkovanie kontaktu so spoločenským prostredím, nízko prahové programy pre deti a mládež, predškolskú prípravu, programy včasnej starostlivosti, záujmovú činnosť a ďalšie aktivity. Predpokladaný počet novo vytvorených pozícií v rámci týchto komunitných centier predstavuje 615 miest nových komunitných pracovníkov.
Vážená pani poslankyňa, ak by som to mal celé zhrnúť do jedného čísla, celkove ideme posilniť terénnych sociálnych pracovníkov o takmer 2 300 nových osôb. Chcem zároveň poukázať na skutočnosť, že konsolidujeme verejné prostriedky, šetríme, ale v každom prípade nie na úkor ľudí, ktorí sú odkázaní na našu pomoc. Skončil som, pani podpredsedníčka.
Skryt prepis

Zodpovedanie otázky

14.3.2013 o 14:48 hod.

JUDr.

Ján Richter

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 14:55

Mária Ritomská
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán minister. Tá vaša odpoveď bola vyčerpávajúca, už aj v tom, ako som to položila. Išlo mi o náplň a kedy to bude. Ale jednu vec by som ešte chcela vedieť. Pracovníci, ktorí budú prijímaní na tieto pracovné miesta, si vyžadujú, aby boli aj školení, aby boli vlastne nejako usmerňovaní. Tak by som chcela vedieť, ako bude táto oblasť vlastne z pohľadu úradu práce nasmerovaná, pretože sa stáva, že úrad práce nie je tak v spojení s verejnosťou a je veľa tých negatívnych príkladov. Čiže skôr by si to vyžadovalo, aby bolo také prepojenie a usmernenie aj tých štátnych pracovníkov. Ďakujem.
Skryt prepis

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho

14.3.2013 o 14:55 hod.

JUDr.

Mária Ritomská

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video