16. schôdza

Pani poslankyňa, to, že je niekto absolventom vysokej školy druhého stupňa v odbore sociálna práca, je základný predpoklad na to, aby mohol v danej oblasti pôsobiť. Ale nie je to zďaleka ešte postačujúce pre to, aby mohol konkrétne nastúpiť a mnohé činnosti vykonávať. Preto máme pripravený samostatný projekt vzdelávania v rámci Európskeho sociálneho fondu. Všetci títo pracovníci predtým, než nastúpia a budú realizovať konkrétnu náplň, ktorá im z toho vyplýva zabsolvujú vzdelávanie prostredníctvom rezortného Európskeho sociálneho fondu, teda eurofondov, ešte v priebehu tohto roku. Takže tie riziká, ktoré ste naznačili, by mali byť týmto eliminované.

Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Vážený pán poslanec, v prvom rade vás musím trošku vyviesť z omylu. Návrh novely zákona o kolektívnom vyjednávaní nebude mať dopad na zamestnanosť, aspoň nie priamy. Ak bude nepriamy, tak si dokonca dovolím povedať, že možno bude aj pozitívny. V novele totiž chceme stanoviť férové pravidlá pre rozširovanie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa. Pravidlá, ktoré navrhujeme, na jednej strane nezabrzdia rozširovanie, ako je tomu dnes, na druhej strane stanovujú presné podmienky pre celý proces, aby rozširovanie nemalo škodlivé dopady na jednotlivé podniky, preto vytvoríme priestor zamestnávateľom, aby mohli uplatniť pripomienky k návrhu na rozšírenie kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa. Hodnotiť ich bude tripartitná komisia zložená zo zástupcov zamestnávateľov, zástupcov zamestnancov a štátu, v tomto prípade Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, Štatistického úradu Slovenskej republiky a nášho rezortu, rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny.
Aby kolektívna zmluva vyššieho stupňa vôbec mohla byť rozšírená, bude treba splniť podmienku tzv. reprezentatívnosti. Čiže rozširovaná kolektívna zmluva vyššieho stupňa musí pokrývať väčší počet zamestnancov v danom odvetví ako zamestnávatelia, združených v inej asociácii. Zároveň z rozšírenia kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa zo zákona úplne vylúčime presne vymedzené kategórie zamestnávateľov, po prvé, na ktorých sa ku dňu účinnosti rozšírenie vzťahuje záväznosť inej kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, po ďalšie, ktorí sú ku dňu účinnosti rozšírenia v úpadku alebo v likvidácii alebo v ozdravnom režime, prípadne na ktorých sa vzťahuje nútená správa, po ďalšie, ktorí zamestnávajú do 20 zamestnancov, to chcem podčiarknuť ešte raz, ktorí zamestnávajú do 20 zamestnancov, ktorí zamestnávajú aspoň 10 % osôb so zdravotným postihnutím, ktorých postihla mimoriadna udalosť, ktorej následky ku dňu účinnosti rozšírenia stále trvajú, ako aj takých, ktorí ku dňu účinnosti rozšírenia podniku fungujú menej ako 24 mesiacov. Je teda jasné, že veľká skupina malých podnikov bude z rozširovania o záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa vylúčená na základe uvedených konkrétnych podmienok. Podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky je približne 82,5 % zamestnávateľov s počtom zamestnancov do 20. To znamená, automaticky zo zákona sa týchto zamestnávateľov nebude dotýkať rozširovanie záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa.
Zároveň však upozorňujem, že návrh zákona vychádza z odporúčania Medzinárodnej organizácie práce pod číslom 91 a je plne v súlade s podmienkami, ktoré toto odporúčanie obsahuje. Okrem toho niektoré krajiny Európskej únie majú rozširovanie záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa automaticky priamo zo zákona bez ustanovenia výnimiek, teda rozširovanie sa týka všetkých zamestnancov aj zamestnávateľov v danom odvetví. Jedná sa napríklad o Belgicko, Francúzsko, Fínsko, Luxembursko, Rakúsko, Španielsko. V iných krajinách, ako je napríklad Maďarsko, Poľsko, možno toto rozšírenie vykonávať na základe žiadosti zmluvných strán a rozšírenie sa vykoná na základe rozhodnutia príslušného ministra práce za podmienky predchádzajúceho posúdenia v konkrétnej tripartitnej rade. Obdobný princíp rozširovania záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, ako je v našom návrhu novely zákona o kolektívnom vyjednávaní, sa napríklad uplatňuje aj v susednej Českej republike. Skončil som, pani podpredsedníčka.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ďakujem pánovi ministrovi za odpoveď. Mám iný názor na zhoršovanie pracovného práva na Slovensku, ako prezentoval pán minister, čo sa týka nielen Zákonníka práce, ale aj tohto zákona o kolektívnom vyjednávaní. Pán minister, podobne ste argumentovali už aj pri predložení novely o Zákonníku práce. Vieme, ako to dopadlo. Dnes máme nezamestnanosť 14,8 % a pamätáme si, že už za prvej vlády Roberta Fica podobný zákon ste presadili. Vieme takisto, aký to malo vývoj, že ten vývoj na trhu práce bol veľmi, veľmi negatívny a vláda Ivety Radičovej tento zákon zrušila. Považujem takýto návrh zákona o kolektívnom vyjednávaní za veľmi škodlivý, ktorý opäť len zhorší situáciu na slovenskom trhu práce. A dokonca si myslím, že tak ako ten prvý návrh zákona bol protiústavný, že aj takéto úmysly môžu hraničiť s protiústavnosťou, uvidíme, v akej forme ho predložíte. Zatiaľ len vieme, že tí, ktorých sa to týka, ostro protestujú, sú to teda tvorcovia pracovných miest.
A myslím si, že tento zákon už vo svojej ideovej podobe nie je dobre pripravený, pretože diskriminuje tých, ktorí tvoria pracovné miesta. Pán minister, ťažko môžete niekomu prikazovať, keď nie je organizovaný v nejakom združení, aké má mať podmienky. Podľa môjho názoru je to zásah do slobody podnikania. Keď ste teraz argumentovali, že sa to netýka viac ako 82 % zamestnávateľov, resp. firiem, ktoré sú menšie, pod 20 ľudí, tak moja otázka je, prečo to potom robíte, prečo diskriminujete tých, ktorí majú od 21 zamestnancov viac. Ďakujem.

Pán poslanec, je mi ľúto, pokiaľ by ste boli bývali mali záujem si vypočuť moju odpoveď, ja by som vám ju veľmi rád povedal aj smerom k Zákonníku práce, boli by ste mi nechali na to časový priestor. Bohužiaľ, takto ho nemám. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani podpredsedníčka, ctené dámy, vážení páni, o tomto návrhu zákona celkovo už dosť diskutovali moji kolegovia predrečníci. A nechcem sa k nemu vyjadrovať nejako podrobne. Myslím si, že v sebe prináša nielen riziká, ale aj niekoľko naozaj dobrých nápadov.
A práve na jeden z týchto lepších nápadov (elektronické trhovisko) by som chcel nadviazať v pozmeňujúcom návrhu, ktorý je rozdistribuovaný do vašich lavíc a ktorý budem musieť podľa parlamentných pravidiel celý predniesť.
O čo ide v mojom pozmeňujúcom návrhu. Existujú určité tovary a služby, ktoré sa dajú považovať, nazvime to, za štandardizované tovary a služby. Nakupujú ich všetky úrady a všetky verejné inštitúcie rovnaké a v rovnako veľkej kvalite. Príkladom môže byť napríklad kopírovací papier pre čiernobielu tlač. Novela zákona prináša možnosť obstarávať takéto tovary a služby prostredníctvom elektronického trhoviska, čo je teda skutočne prínosom. Nie všetky inštitúcie verejnej správy však budú mať na takéto elektronické trhovisko prístup. Za všetky môžem uviesť príklad napr. mnohých menších obcí, ktoré často nemajú technické vybavenie, dokonca ani pripojenie na internet.
Môj pozmeňujúci návrh prináša do zákona o verejnom obstarávaní tzv. myšlienku benchmarkingu. To znamená porovnávanie cien pri nákupe takýchto štandardizovaných tovarov alebo služieb.
Samotný návrh sa skladá z takých dvoch hlavných častí. Prvá časť hovorí o tom, že Úrad pre verejné obstarávanie by mal raz za štvrťrok, každé tri mesiace, zverejniť zoznam všetkých obstarávateľov, všetkých úradov, ktoré nakúpili tak napríklad ten kopírovací papier, a to vo forme prehľadnej tabuľky, kde budú všetky zoradené podľa toho, za akú cenu ich nakúpili. Na základe toho sa vnáša významný prvok transparentnosti do zákona, pretože občania, verejnosť, ale aj novinári budú v jednej prehľadnej tabuľke vidieť, že jedna inštitúcia nakúpila kopírovací papier, povedzme za jedno euro za balík, zatiaľ čo iná ho nakúpila za 3 eurá, a už budú musieť môcť zisťovať, kde nastal rozdiel. Čiže takýmto prvkom transparentnosti vďaka benchmarkingu sa výrazne zjednoduší prístup ku kontrole efektívnosti a hospodárnosti vynakladania verejných financií. Zavedením tohto prvku sa nám však zároveň umožní rozviazať do určitej miery ruky obstarávateľom a znížiť množstvo byrokracie, ktorá sa spája hlavne s menšími verejnými obstarávaniami.
V zásade môj návrh obsahuje časť, ktorá hovorí, že v prípade, že ide o menšie nákupy, o podlimitné zákazky takýchto štandardných tovarov a služieb, ako je napríklad kopírovací papier, ak nejaká inštitúcia verejného sektora sa ho rozhodne nakúpiť za cenu nižšiu, než je priemer nákupných cien, od všetkých ostatných obstarávateľov, môže použiť zjednodušený postup verejného obstarávania. Čiže, inými slovami, ak nejaká menšia obec ide nakúpiť za pár tisíc eur kopírovací papier a nemá prístup na elektronické trhovisko, ak ho kúpi za cenu nižšiu, než je priemer za posledný štvrťrok na celom Slovensku všetkých ostatných inštitúcií, môže postupovať priamo rokovaním a nemusí absolvovať celú tú byrokratickú tortúru spojenú s verejným obstarávaním.
Toľko teda k môjmu návrhu. Rokoval som o ňom aj s pánom ministrom a viem, že ten prístup nie je zatiaľ odmietavý. Napriek tomu, aký komplexný je to zákon, so svojím právnym tímom sme si dali veľmi záležať na tom, aby už predložené znenie bolo v súlade s predloženým znením novely aj pozmeňujúceho návrhu pána Bagačku. Dovoľte mi teda naplniť svoju poslaneckú povinnosť a predniesť tento pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Chrena k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (parlamentná tlač č. 359).
Po prvé. V čl. I bode 95 § 91 sa odsek 1 dopĺňa písmenom c), ktoré znie: „c) môže postupovať podľa prvej časti a § 102a a 102b, ak ide o dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služby bežne dostupných na trhu a o 1. verejného obstarávateľa podľa písm. b) 3. bodu, ktorému technické možnosti objektívne neumožňujú postupovať podľa písm. a), alebo o 2. verejného obstarávateľa, ktorý by bol oprávnený postupovať podľa § 98“.
Odôvodnenie. Tento návrh má za cieľ doplniť systém verejného obstarávania, pričom navrhovaný spôsob by stál popri elektronickom trhovisku a je určený hlavne pre verejných obstarávateľov, ktorí nemajú technické možnosti zúčastniť sa obstarávania na elektronickom trhovisku, resp. spĺňajú iné predpoklady stanovené zákonom. Ide teda najmä o obce, právnické osoby založené alebo zriadené na osobitný účel plnenia potrieb všeobecného záujmu Slovenskou republikou zastúpenou svojimi orgánmi, obcou, vyšším územným celkom a podobne. Verejný obstarávateľ, to ešte doplním, ktorý by bol oprávnený postupovať podľa § 98, je v zásade taký obstarávateľ, ktorý spĺňa aspoň jednu z podmienok, aby bol oprávnený postupovať rokovacím konaním bez zverejnenia.
Po druhé. V čl. I bode 95 § 91 ods. 2 sa za slová „ods. 1 písm. a)" dopĺňajú slová „alebo c)".
0dôvodnenie. Doplnene tohto ustanovenia o písmeno c) spresňuje pravidlo, podľa, ktorého, pokiaľ sa postupuje spôsobom obstarávania cez elektronické trhovisko alebo spôsobom, ktorý stanovuje tento pozmeňujúci návrh, nie je možné uzatvoriť rámcovú dohodou ani zadať koncesiu.
Po tretie. V článku I sa za bod 95 vkladá nový bod 96, ktorý znie: „96. Za § 102 sa vkladajú § 102a a 102b, ktoré vrátane nadpisu „Podlimitné zákazky s využitím porovnania cien“ znejú:
§ 102a
Odsek 1: „Úrad vedie zoznam vybraných tovarov, stavebných prác a služieb, ktoré sú bežne dostupné na trhu (ďalej len „porovnávací zoznam"). Pri zaradení tovaru, stavebnej práce alebo služby, ktoré sú bežne dostupné na trhu do porovnávacieho zoznamu, vychádza úrad z prehľadu najčastejšie obstarávaných tovarov, stavebných prác alebo služieb, ktoré sú bežne dostupné na trhu. Porovnávací zoznam obsahuje ku každému tovaru, stavebnej práci alebo službe, ktoré sú bežne dostupné na trhu, jeho slovný názov, klasifikáciu podľa hlavného slovníka obstarávania, identifikáciu obstarávateľa, cenu, za ktorú obstaral konkrétny tovar, stavebnú prácu alebo službu voľne dostupnú na trhu a jednotkovú obstarávaciu cenu určenú váženým priemerom za predchádzajúci kalendárny štvrťrok; na účely určenia jednotkovej ceny váženým priemerom úrad vychádza z údajov z elektronického trhoviska, ako aj z vlastných poznatkov o realizovaných verejných obstarávaniach.“
Odsek 2: „Porovnávací zoznam zverejňuje úrad vo vestníku a na webovom sídle úradu vždy do desiatich dní odo dňa skončenia kalendárneho štvrťroka za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.“
Odsek 3: „Podrobnosti o vytváraní, vedení, aktualizovaní, zverejňovaní zoznamu, ako aj o spôsobe získavania potrebných informácií ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.“
§ 102b
Odsek 1: „Ak ide o dodanie tovaru, stavebnej práce alebo služby, ktoré sú zaradené v porovnávacom zozname, verejný obstarávateľ môže vyzvať na rokovanie jedného alebo viacerých vybratých záujemcov, s ktorými rokuje o podmienkach zmluvy. Verejný obstarávateľ pri určovaní ceny zákazky určí cenu najviac v sume podľa porovnávacieho zoznamu z ceny určenej váženým priemerom.“
Odsek 2: „Verejný obstarávateľ uzavrie zmluvu so záujemcom, ktorý mu tovar, stavebné práce alebo službu, ktoré sú bežne dostupné na trhu, ponúkne za cenu nižšiu alebo rovnú cene určenej podľa odseku 1.“
Odsek 3: „Pre náležitosti zmluvy sa použijú ustanovenia § 99 ods. 3 prvej vety rovnako.“
Odsek 4: „Ak ide o oznámenie o uzavretých zmluvách a o uchovávanie dokladov, verejný obstarávateľ postupuje podľa § 102 primerane.“.“
Doterajšie body 96 až 171 sa označujú ako body 97 až 172.
Odôvodnenie je rozdané v poslaneckých laviciach. A v podstate zahŕňa to, čo som povedal v úvode, čiže tieto dva paragrafy práve zavádzajú spôsob, ako zjednodušene pri malých podlimitných zákazkách v prípade, že ide o cenu nižšiu, než je priemerná na Slovensku, postupovať pre obstarávateľov pri nákupe týchto štandardných tovarov alebo služieb, prípadne stavebných prác.
Vážené dámy, vážení páni, ďakujem vám za pozornosť. Som rád, tento pozmeňujúci návrh že si získal podporu kolegov z väčšiny opozičných strán. A dúfam, že teda padne na úrodnú pôdu, pretože naozaj je to vecný návrh, ktorý je úplne apolitický a prináša aj vyššiu transparentnosť, aj menej byrokracie, čo sú aj ciele predkladateľa pri tomto návrhu zákona. Ďakujem veľmi pekne.

Dobrý deň. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pán spravodajca, pán minister, pani predsedajúca, ja som vystupovala aj k prvému čítaniu. Toto je zákon, ku ktorému ľudia, ktorí sedia vo výbore pre kultúru a médiá, väčšinou nevystupujú. Ale hovorila som o tom, ako pred štyrmi či piatimi rokmi sme prijímali za prvej vlády Roberta Fica novelu zákona o verejnom obstarávaní, že aj do tohto zákona musíme zapracovať veľmi dôležité ustanovenie, že sa tento zákon, tak ako je nastavený, nebude týkať niektorých kultúrnych inštitúcií a umelcov a zmlúv s umelcami, ktorí budú pozývaní na niektoré umelecké produkcie. Uvádzala som príklad, napríklad keď chcete urobiť operu Barbier zo Sevilly a chcete, aby tam vystupovali nejakí zahraniční umelci, tak môžete urobiť verejné obstarávanie po celom svete, ale bolo by to mimoriadne smiešne. Zrejme by bolo aj dosť nenáležité, keby chcela Slovenská filharmónia kúpiť nejaký hudobný nástroj a presne vie, ktorý, aby robila po celom svete vo firmách v Düsseldorfe alebo neviem v ktorej nejaké verejné obstarávania. A preto som veľmi rada, že som sa podpísala nielen ja a naši kolegovia tu, ktorí sedia, pod novelu, ktorú budem teraz predkladať, ale aj všetky poslanecké kluby, takže predpokladám, že prejde. A myslím, si, že sa veľmi poteší šéf Slovenskej filharmónie aj šéf Opery Slovenského národného divadla aj v Košiciach, aj v Bystrici. A mnohí takíto riaditelia pred štyrmi či piatimi rokmi zúfalo telefonovali, prepánajána, čo budeme robiť s týmto zákonom. Takže som veľmi rada, že sa nakoniec ujalo ministerstvo kultúry tejto úlohy a pripravilo novelku. Ale, ako kážu dobré mravy, keďže som prišla s tou ideou, tak ju predkladám ja.
Dovoľte, aby som vám prečítala, tak ako káže organizačný poriadok, pozmeňujúci návrh skupiny poslancov k vládnemu návrhu zákona na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (tlač 359).
V článku I sa vkladajú nové body.
1. V § 1 ods. 2 písm. g) sa na konci pripájajú tieto slová: „a u divadelných umelcov alebo hudobných umelcov aj na uzavretie zmluvy podľa osobitného predpisu5b.)“. Poznámka pod čiarou k odkazu 5b znie: „5b) Zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon)."
Naše odôvodnenie. Verejní obstarávatelia, bohužiaľ, sa musím ospravedlniť, pán minister, lebo ministerstvo kultúry má problémy so slovenčinou, takže napísali ypsilon, hej, ale určite sa ponáhľali, takže im to odpustíme (Dobre?), v oblasti umenia a kultúry, ktorými sú napríklad Slovenské národné divadlo alebo Slovenská filharmónia, potrebujú v rámci svojej činnosti angažovať umelcov, umelecké zoskupenia, autorov umeleckých diel, pričom vzhľadom na výnimočnosť a špecifickosť ich činnosti nie je vhodné v tomto prípade realizovať postupy verejného obstarávania. Kritérium najnižšej ceny rovnako ani kritérium ekonomicky najvýhodnejšej ponuky nie je možné aplikovať pri angažovaní divadelného alebo hudobného umelca, nakoľko ekonomické kritérium v tomto prípade neodráža jeho požadovanú kvalitu, schopnosti a skúsenosti. Primárnym a determinujúcim kritériom je v tomto prípade kvalita umeleckého výkonu angažovaného umelca.
Myslím si, že je to veľmi dobré zdôvodnenie a jasné asi pre všetkých.
2. V § 1 ods. 3 písm. b) sa na konci pripájajú tieto slová: „verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom, nadobúdanie individuálnych hudobných nástrojov na osobitné účely verejným obstarávateľom, ktorého zriaďovateľom je verejný obstarávateľ podľa § 6 ods. 1 písm. a) a výroba scénických a kostýmových výprav pre verejného obstarávateľa, ktorý je právnickou osobou podľa osobitného predpisu6ab)". Poznámka pod čiarou k odkazu 6ab znie: „6ab) § 4 a 5 zákona č. 384/1997 Z. z. o divadelnej činnosti v znení zákona č. 416/2001 Z. z.“ Nasledujúce body v zákone sa prečíslujú.
K tomuto bodu č. 2 som už hovorila, že obstarávanie hudobných nástrojov je veľmi špecifická činnosť, je to pre orchester Slovenskej filharmónie, Štátnej filharmónie Košice, Štátnej opery v Banskej Bystrici, Lúčnicu, SĽUK, ktoré proste musia tiež obstarávať. A je to veľmi dôležité. A nemôžu sa riadiť cenou, ale musia sa riadiť tým, ktorý nástroj vlastne v tom momente potrebujú. Takže nemôže byť pre nich kritérium ani najnižšia cena, ani najvýhodnejšia ponuka, ale potrebujú vlastne ten-ktorý nástroj, to vy viete, pán poslanec, vy ste hudobník v oblasti folklórnej hudby, ale, ako ste zistili, týka sa to aj folklórnych súborov. Myslím, že budete v tomto prípade spokojný. Takže v tomto prípade zdôvodnenie požaduje nákup individuálnych hudobných nástrojov vyňať z procesu verejného obstarávania.
A čo sa týka kostýmov, to sa týka hlavne kostýmov pre Slovenské národné divadlo, Lúčnicu a SĽUK, pretože vyžadovanie tohto zákona v týchto súboroch by znamenalo veľké problémy z dôvodov plánovania , ale aj samotnej umeleckej prevádzky, pretože ide o prototypy a len ťažko možno definovať dopredu to tak, ako keby išlo o priemyselnú výrobu, ktorú robia viaceré firmy, ale ide o činnosť, kde sa nakladá s veľmi obmedzeným druhom tovarov. Takže, samozrejme, toto je veľmi dôležité.
A som rada, že celý výbor pre kultúru a médiá, ale nakoniec aj niektorí iní poslanci zo všetkých poslaneckých klubov podpísali tento návrh. A ja si dovolím ho odovzdať pánu spravodajcovi. Ďakujem veľmi pekne.

Príjemný dobrý deň. Vážená pani predsedajúca, pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som nadviazal na slová predrečníčky pani poslankyne Vášáryovej. Naozaj je to zákon, tá novela zákona, ktorú vypracovalo ministerstvo kultúry, naozaj je to návrh zákona, ktorý predkladáme spoločne, opozícia, ako aj koalícia, preto, lebo skutočne to umelecké prostredie, resp. divadelné prostredie, a teda prostredie kultúry je špecifickým prostredím, na ktorý zákon o verejnom obstarávaní jednoducho nie je šitý a jednoducho nedá sa ušiť.
A práve z dôvodu, o ktorom hovorila predrečníčka, len teda pre príklady, aby teda aj široká verejnosť pochopila, že naozaj to prostredie je úplné iné, by som chcel povedať, že týka sa to napr. všetkých konaní pri predstaveniach tam, kde by malo dôjsť „k verejnému obstarávaniu". Hovorím to najmä preto, lebo v umení zákon o verejnom obstarávaní reálne spôsobuje problémy. Iste vám bude pripadať celkom normálne a prirodzené, že umelec nedostáva nejaký univerzálny paušál za vystúpenie, že mladá začínajúca speváčka na výchovnom koncerte v okresnom meste dostane iný honorár ako rešpektovaná umelecká osobnosť, ktorá spieva na prestížnych svetových javiskách. Režiséri a dirigenti často prichádzajú do divadiel či koncertných sál s presnou predstavou, ako dielo obsadiť, kto v ňom bude účinkovať. A nie vždy je možné využiť výlučne interných zamestnancov. Takže nezostáva nič iné, ako prizvať na spoluprácu hosťa či hostí. V konečnom dôsledku v tom praktickom živote je to tak, že vám sa napr. stane, že sa dozviete o desiatej, o jedenástej, že vám predstaviteľka ja neviem Traviaty alebo nejakej inej opery z dôvodov indispozície proste je chorá, ochorie. A teraz vy aby ste zachránili predstavenie, tak hľadáte po celej Európe, hľadáte doma, hľadáte v zahraničí, ste radi, keď niekoho nájdete, ste radi, keď to predstavenie zachránite. A v tej chvíli určite nemôžete aplikovať tento návrh zákona, hej, určite ste radi, že zachránite prevádzku. A často sa stane, že vlastne ten spevák alebo speváčka, alebo dirigent, alebo muzikant, alebo ja neviem napríklad baletka vlastne zmluvu podpisuje až po predstavení, až potom, ako sa to predstavenie realizuje. A tie dohovory sú len ústne, a predsa predstavenie sa zachránilo. Čiže opäť tento návrh zákona vy nemôžete aplikovať. Riaditeľ Slovenskej filharmónie či národného divadla by teda mal vypísať verejnú súťaž na potrebné umelecké kapacity. Niekoľko kompetentných odborníkov by voľky-nevoľky muselo sedieť v skúšobni a počúvať všetkých uchádzačov, potom výberové konanie riadne uzatvoriť, vyčkať zákonom predpísanú lehotu, či niekto z odmietnutých uchádzačov nepodá námietku. A potom nakoniec by teda režisér a dirigent mohli začať robiť svoju prácu. Problém je, že kým toto všetko prebehne, je dávno po termíne, ktorý malo divadlo a vedúce umelecké osobnosti vyhradené na prípravu koncertu či inscenácie. A minulosťou je plánovaný dátum premiéry. A filharmónii či divadlu bude verejnosť oprávnene vyčítať, že neplnia úlohy, ktoré majú zapísané v zriaďovacích listinách. To ešte nehovorím o situácii, keď o dvanástej príde napríklad k zmene predstavenia.
Aby sme netlačili riaditeľov do situácie hraničiacich s porušovaním zákona, pridávame sa, samozrejme, koalične k tomuto návrhu, ktorý predniesla pani poslankyňa Vášáryová, je podpísaný aj koaličnými poslancami.
V divadlách sa ďalej stretávame ešte s jedným prípadom, keď cena nie je to najdôležitejšie. Ide o oblasť scénickej a kostýmovej výpravy. Ich výroba musí zodpovedať jednak umeleckým potrebám, pretože priamo vstupujú do tvorivého procesu a podieľajú sa na celkovom vyznení diela, nie nemenej je dôležité, aby všetko perfektne, spoľahlivo a bezpečne fungovalo počas predstavení. To sú tie zložky všetky, ktoré tvoria predstavenie. Tam sú zvukári, osvetľovači, kostýmoví výtvarníci, scénickí výtvarníci a tak ďalej a tak ďalej, celá táto plejáda umeleckých zamestnancov.
Dámy a páni, nechcem zdržovať, ja toto hovorím len preto, aby aj široká verejnosť podporila, že tu nejde o nejaké protekčné vyčlenenie sa zo zákona, lebo jednoducho tá prevádzka kultúrnych zariadení, divadiel, či hudobných, či dramatických, či tanečných, je takým spôsobom nastavená, že tento zákon takýmto spôsobom sa na to jednoducho nedá aplikovať.
Preto ďakujem veľmi pekne ešte raz za koalično-opozičnú podporu a budem sa tešiť, že tento návrh, ktorý predložila pani Vášáryová spoločne opozično-koalične schválime. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega Jarjabek, som skutočne rád, že aj vy ste podporili tento návrh, pretože keďže sme z umeleckej obce a vieme presne, ako to funguje, vieme že sa jednoducho takýto zákon nedá aplikovať do našej práce. A sám môžem potvrdiť, skutočne taký SĽUK zakúpil nedávno hudobný nástroj, ktorý sa volá ninera. Vám to mnohým určite absolútne nič ani nehovorí. A kupoval sa dokonca z Maďarska, pretože na Slovensku síce je výrobca hudobných nástrojov, ale ten, žiaľ, nerobí také kvalitné nástroje. Takže neviem si predstaviť, ako by sa vypisovalo výberové konanie na nákup takéhoto nástroja. A to neplatí teda len pre SĽUK, ale aj pre ostatné umelecké telesá, ako ste to povedali. Takže veľmi pekne ďakujem aj vám a takisto aj kolegyni Vášáryovej.
A by som si zase trošku možno aj rypol do vás. Tak síce vidno, že sa robí dobrá robota, ale na druhej strane niektorí zo zamestnancov ministerstva zrejme neodviedli dobrú robotu, keďže ten návrh má skutočne veľa tých pozmeňujúcich návrhov a pozmeňujúcich návrhov pozmeňujúceho návrhu. Takže dúfam, že pán minister z toho vyvodí nejaké tie dôsledky. Takže mi neostáva nič iné, len skonštatovať teda, že ten zákon bol zbabraný dvakrát, prvýkrát, keď sa z neho vycuclo to skrátené legislatívne konanie, a druhýkrát, keď sa vlastne robili pozmeňujúce návrhy pozmeňujúcich návrhov. Takže toto vám nesvedčí ako dobré, aj keď teda myšlienka toho zákona, samozrejme, ja dobrá, pretože všetci potrebujeme, aby ten systém verejného obstarávania bol transparentný, zjednodušil robotu nám všetkým a hlavne čerpanie eurofondov. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Hraško, naozaj máte pravdu, je to tak. Ja si na tom ešte okrem toho cením aj to, že vlastne, dá sa povedať, prvý raz sme sa zhodli, rezort ministerstva, opozícia, koalícia, že všetci vlastne ťaháme za jeden povraz a všetci hovoríme o tom istom. A ja si len prajem, aby toto, čo sa deje v súčasnosti v parlamente, sa dialo aj v iných rezortoch a častejšie. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne.
Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. (Hlasy v sále.) Teraz som tomu nerozumela. (Reakcie z pléna.) Áno, takže je prihlásená aj pani poslankyňa Vášáryová do rozpravy, pôjde zrejme posledná. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. A zároveň teda oznamujem, tá pani poslankyňa Vášáryová tam stále nie je, páni technici. Do rozpravy je teda prihlásený pán Matovič, pani Žitňanská, pán Bagačka a bola prihlásená aj pani poslankyňa Vášáryová, už tam je. A, ešte, pán poslanec Bagačka ako spravodajca chce vystúpiť v rozprave? (Reakcia poslanca.) Dobre.
Zároveň ma pán minister požiadal o krátku technickú pauzu na 5 – 10 minút. Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Dobre, ďakujem. Vyhlasujem teda prestávku.

(Technická prestávka.)

(Po prestávke.)