16. schôdza

Vážený pán predseda, vážený pán minister, spravodajca, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov k navrhovanému zákonu. V úvode chcem spomenúť, kolega Dodo Hlina tuná nie je, ale spomínal tuná Mojžišove tabule, tie nie sú hlinené. To sa neodvádza z vlastného mena, ale sú kamenné tie tabule, kedy dostal Mojžiš na hore Sinaj tieto dve kamenné tabule. To je Desatoro Božích prikázaní, to len k tomu.
Ja by som to veľmi neprirovnával k Trestnému zákonu, lebo v Desatore je naozaj zhrnuté všetko. Pán minister, vy ste ministrom spravodlivosti, čo myslíte, ak by sa Desatoro Božích prikázaní tak naozaj skutočne dodržiavalo v praxi, trebalo by nám takéto zákony tuná? (Reakcia ministra.) Spoločnosť by vyzerala ináč. Ďakujem pekne. Áno, vyzerala by ináč. A to je len desať príkazov. Zoberme si, koľko my máme zákonov, ústav a kdečo všetko a aká to je spleť, veľakrát sa v tom až nevyznáme. Odpusťte mi, možno budem mať zase taký trošku iný názor.
V úvode hneď musím povedať, že drogy sú zlé, nie sú dobré a hlavne tie dôsledky, ktoré sú ako z toho, hoci samotní užívatelia drog a tí, ktorý ich užívajú, podčiarkujem, užívatelia, tí, ktorí majú skúsenosť s drogami, hovoria, že drogy nie sú zlé. Áno, vyvolávajú tie emócie a pocity, kde sú tí ľudia ako šťastní. Ale čo je najväčšou tragédiou? Tie dôsledky a závislosti z užívania drog, tie sú priam katastrofálne. To sú nešťastní mnohí ľudia a takisto aj rodiny.
Byť závislým na čomkoľvek, kolegovia, na čomkoľvek, mládež tuná není, ale sú tam nejakí mladí ľudia hore, hej, byť závislým na čomkoľvek je tou najväčšou tragédiou.
Aby som nebol chápaný zase zle, tak chcem aj povedať toľko, že so špinavou vodou, alebo vanička, v ktorej umyjem to dieťa, aby som nevylial aj dieťa, aj špinavú vodu. Dieťa zachytím a špinavú vodu vylejem, a to je ten podstatný rozdiel. Ak je ktosi závislý, hej, to je veľmi, veľmi ťažká vec a jednoducho veľakrát tí ľudia aj chcú skutočne tú zmenu, ale nevládzu, hej, že síce duch je ochotný, ale telo nevládze, hej. Teda to naše telo stále víťazí nad týmto.
A naozaj, možno pán kolega nebude teraz so mnou súhlasiť, ale sú drogy také návykové, že po jednom užívaní, tvrdil to pred chvíľou, že je to mýtus, tak ja to tiež som len tak počul aj z dostupnej literatúry, čiže tam píšu mýty alebo ako, tak sa stávaš závislý. Možnože ja vo svojom veku neviem, či by som sa stal, alebo nestal, ale u mladého organizmu viem si to predstaviť, že je to 15-, 16-, 18-ročný mladý človek, hej, a stáva sa veľmi rýchle závislý a naozaj to môže byť po aplikácii len jednej jedinej. A navyše ešte každý ľudský organizmus je iný, jedinečný, každý človek je jedinečný a je neopakovateľný, rovnako aj organizmus náš, jeden možnože znesie alebo sa stáva návykový po troch, možno piatich dávkach, ale sú takí ľudia, ktorí po prvej dávke, a viem si to predstaviť.
Ja si dovolím tuná prečítať to z dôvodovej správy, aby som to neskomolil, lebo keď som to tuná tak aj počúval, tak sa mi to zdalo, že niekedy asi neviem, ja to aj vysvetlím, ako aj to chápem, no potom nevieme sa dopracovať v podstate k tomu poznaniu tej pravdy. Okrem iného v dôvodovej správe je napísané: "Návrhom súčasne dochádza k zníženiu dolnej hranice trestnej sadzby pri drogových trestných činoch s cieľom umožniť súdu ukladať podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom namiesto nepodmienečného trestu odňatia slobody u páchateľov, ktorí nie sú dílermi drog, ale výhradne ich užívateľmi." Podčiarkujem, ktorí nie sú dílermi drog, ale užívateľmi.
Ja to teda chápem, pán minister, že sa to dotýka samotných užívateľov. Áno, vznikla tu polemika o tom, že v podstate kto je teda užívateľ a kto je tým dílerom. Myslím si, neviem, či je to možné, ale určite je to možné, však máme odborníkov, možno, pán minister, sa zamerať na to, že, a presne to definovať, hej, možno ešte presnejšie to určiť, možno ako, pán minister, ako predtým, keď to spomínal pán Lipšic, že čo je to vlastne ešte užívateľ drog a čo je to díler drog.
Dílerov drog sa nebudem zastávať vôbec, pretože sú to obyčajne ľudia, ktorí nie sú užívateľmi, sú len dílermi, ktorí len sprostredkúvajú a predávajú a je to, je to sprostý biznis, prepáčte za výraz, je to sprostý biznis na nešťastí druhých ľudí. Mnohých ľudí dostávajú do nešťastia, mnohé rodiny dostávajú do nešťastia. Pre nich možno aj 20 rokov by som dal, pán minister, hej.
Ale byť drogovo závislý a byť závislý na čomkoľvek, a to je to dieťa, ktoré ja okúpem v tej vaničke, aby som ho ja nevylial s tou špinavou vodou, tak už byť drogovo závislý, samozrejme, tá prevencia je veľmi dôležitá, tá je najdôležitejšia zo všetkého, ale tá musí predovšetkým začínať v rodinách. A to nie sú len tie zákony a represná zložka, ktorá tuná bude, a ja som to už aj tak aj spomínal, čím tvrdší zákon, čím väčšia tá represia, tak ten očakávaný ten výsledok, že teda tá spoločnosť bude teda sa správať, spravodlivejšie a lepšia bude. Naopak, neni to tak. Neni to. A veľakrát je to čím vyšší trest, tak naopak, tá kriminalita veľakrát aj stúpa. Sú to také paradoxy, ale to životná skúsenosť to hovorí, máme to overené aj v dejinách ako ľudstva, že to tak naozaj je.
Ja napríklad chcem oceniť aj túto snahu, aj to, že pán minister otvára Trestný zákon, a ja v podstate s tou probačnou, probačným dohľadom súhlasím. Nehovorím to len čiste teoreticky, ale aj prakticky. Môj brat Maroš má takýchto u seba chovancov, chlapcov, ktorí boli drogovo závislí, hej, a sú teraz ako uňho a sám som aj ja mal možnosť, aj stále mám aktuálne možnosť s týmito ľuďmi sa stretávať aj rozprávať, akým peklom ako prechádzali. Myslím si, že človek, ktorý padne a stane sa užívateľom a závislým ako na drogách, a ja verím, že pán minister má tento úmysel, aby sme im dali šancu. A tá šanca, to je tá, že naozaj to probačné obdobie, myslím, že 3 roky by teda bolo, hej, že môže dostať podmienku na 3 roky, a teda ty máš právo sa vo svojom živote potknúť, pomýliť sa, hej, a stať sa ako tým narkomanom. Ja nehovorím, že je to dobré, je to tvoj poklesok alebo možno tvoja slabosť, ale si sa potkol vo svojom živote. Myslím si, že aj systém, spoločenský systém, aby dával šancu na opravu. A tá šanca na opravu je práve tá, že dostaneš podmienku pod dohľadom a máš možnosť v pôstnej dobe, to poviem, máš možnosť činiť aj pokánie. A ja verím, že je aj táto cesta, hej, a naozaj nejak striasť sa toho zlozvyku užívania drog.
Aj keď výsledky a štúdie a psychiatri, psychológovia a lekári, rovnako jak alkohol a alkoholizmus, rovnako aj narkomani a drogy, sú to závislosti, ktoré sú liečiteľné, ale predstavte si, kolegovia, nie sú vyliečiteľné. A máme tuná pána doktora, neviem, či sú tu ešte nejakí lekári, á, sú, sú, no. No áno, liečiteľné sú, ale nedajú sa vyliečiť, nedajú sa vyliečiť. Ale dodávam, nad alkoholom dá sa zvíťaziť, ale aj nad drogou dá sa zvíťaziť, a to je tá prevencia a to je tá výchova a to je to vedenie. To nie je veľakrát, áno, byť doživotným abstinentom, to je tvoja cesta. To je tvoja cesta: byť doživotným abstinentom. Inej cesty nemáš strednej, že budeš len piť, ak si bol závislý na alkohole, že budeš len trošku piť. No nebudeš trošku piť, hej. A ak by sme vedeli vyliečiť z alkoholu, no tak aj Predná Hora by mala výsledky. Ale to by nemohli byť tam ľudia, ktorí idú na Prednú Horu trikrát a stále prídu naspäť a znova upadnú do toho. V Žakovciach bol tam rekordman taký, ktorý bol 13-krát na protialkoholickom liečení.
No a keď už sme u toho a možno, ja som to, prepáčte, pán predseda, keď trošku málinko sa vrátim k predchádzajúcemu zákonu, a to bol možno, tie, tie pokuty za fajčenie a podobne, tak súvisí to s touto témou, hej, lebo tiež je to ako závislosť. A ak už by sme mali niekoho trestať, ak si nepolepšiteľný a správaš sa nezodpovedne aj ku svojmu zdraviu, no tak tvojím postihom bude tvoja priama participácia na liečbe. Zaplatíš si, hej. Predáš dom, predáš auto, aby si mohol platiť liečbu, hej, keď si sa stal, ja neviem, alkoholikom. No len taký alkoholik obyčajne nemá nič a veľakrát aj takýto narkoman, hej, títo ľudia sa správajú nezodpovedne tak, že prepije svoju vlastnú rodinu, svoju manželku, majetok, deti, všetko, hej. Takže to je väčší problém, ale viem si to predstaviť. Rovnako aj pri fajčiarovi, ktorý by, trebárs nevie sa vpratať do kože a teda fajčí a takto, no tak máš rakovinu pľúc, no tak budeš prispievať pri liečbe, pri tej rakovine pľúc, lebo tie chemoterapie, samozrejme, nie sú lacnou záležitosťou. Ale nedávať zase takto pokuty, že kdesi ktosi si zafajčí, ani nevie poriadne, že porušuje ten zákon, a je tá pokuta vo výške jeho mesačnej mzdy, tak s tým nemôžem súhlasiť.
K tomu boju proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a detskej pornografie. Aj túto snahu ako oceňujem, pretože skutočne pri tých sexuálnych deviáciách, ktoré dnešná doba ako prináša, tak sú tu už hrozné absurdity, aj keď chcem povedať, že pri pedofílii a sexuálnom zneužívaní obeťou sa stáva nielen dieťa, ale aj samotný ten páchateľ. Obidvaja sú obeťami, pretože ten nevie udržať tie svoje vášne a proste takto, hej. Čo je veľkou tragédiou, hej, aj pre jedných, aj pre druhých, ale, samozrejme, dieťa je to, ktoré nie je schopné sa brániť. Nie je schopné sa brániť. A veľakrát takéto sexuálne zneužívanie je, práve sa pácha to sexuálne zneužívanie na deťoch vo vlastných rodinách. Veľakrát to nevie zvládnuť tá samotná rodina. Určite áno, spoločnosť má byť tým, ktorá má pomáhať v týchto skutočnostiach.
Tak ja len na záver by som chcel toľko snáď dodať, že ja si viem predstaviť návrh, predkladaný návrh zákona a chcem aj doceniť aj toto úsilie a snahu, aj keď to možno tak posmešne tu bolo ako povedané, ale aj ja mám taký pocit, akoby naše väznice na Slovensku boli preplnené. Nerobme to, lebo to nie je len ten trest a väznica a za každý tvoj prešľap a priestupok a zavrieť každého len do basy. Veď naozaj potom, aby sme potom v každom meste mali väznicu a trestali týchto ľudí. Táto skutočnosť, ktorá je tuná, ten úmysel, samozrejme, ľudia sú zodpovední a sú aj nezodpovední, ale väčšina ľudí, chvalabohu, je zodpovedných a rovnako aj sudcov, ako tuná kolegovia ako spomínali. Áno, život prináša všeličo, môže to byť aj sudca taký, ktorý, ktorý možno zneužije túto situáciu, ale vo väčšine prípadov a v drvivej väčšine prípadov ja verím, že to bude naozaj ako prospešné a, samozrejme, aj tí sudcovia zo samotnej praxe a veľakrát aj zo životnej skúsenosti stretávajú sa s týmito prípadmi, tak myslím si, že to bude veľmi dobrá vec, aby naozaj mohli títo mladí ľudia, lebo väčšinou sa to dotýka mladých ľudí, aby naozaj dostali podmienku a mali tú šancu, aby mohli to, čo vo svojom živote pokazili, aby to mohli napraviť.
Ďakujem pekne.

Oceňujem snahu tohto zákona smerom k väčšej represii týchto trestných činov najmä preto, že mám tiež ambície prispievať k ochrane detí a mládeže pred nežiaducimi vplyvmi. Teda podporujem tento trend. Je to v zhode aj s prekvapujúcim záujmom Európskeho parlamentu a jeho nedávnou rezolúciou ohľadom pornografie. A dúfam, že budú v tom pokračovať ďalej, tak ako tento zákon.
Sem však patria aj trestné činy v oblasti sexuálneho násilia, vykorisťovania, zneužívania, teda myslím na ten Európsky parlament, a tam je čo ešte stále doháňať.
Trocha ináč je to s drogami. Máme i negatívny príklad Západu, ktorí sú na tom podstatne horšie ako my. Bol som prvé dva roky, ´90 - ´92, predseda federálnej protidrogovej, prvej, komisie, ktorá v týchto rokoch urobila kus práce, z ktorej potom s určitým meškaním čerpali obe republiky. Už vtedy bola snaha legalizovať aj dekriminalizovať drogy. Všade však, kde sa o to pokúsili, doplatili na to. Pamätám sa na návštevy svoje Švajčiarska. Otrasné pohľady v tých parkoch, doteraz na to nezabudnem. Treba tvrdšie proti dílerom, ale mať väčšiu empatiu pre ich obete.
Upozorňujem na obrovské náklady, ktoré treba na liečenie drog, drogovo závislých. V globále tieto drahé chemické odvykania majú malý dopad na vyliečenie a zaujímavé sú tie cesty očisťovania, aké sú v komunitách Cenacolo, ale to je už trocha iná téma, ale iste o nich všetci viete.
Poznám také prípady, keď hlúpe puberťáčky si dali do kabelky od niekoho dávku, policajti to našli a dievky môžu dostať trest a zápis do registra. Na druhej strane termín, ktorý je v tom zákone, že mierne prevyšovanie 10-násobok dávky, obvyklej dávky, sa mi zdá... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán predseda. Pán poslanec Kuffa, ja mám len jednu jedinú otázku na vás. Úprimne a jednou vetou keby ste mi odpovedali. Čo ste chceli povedať vaším diskusným príspevkom? Ďakujem za pozornosť.

Štefan, musím povedať, že si ma veľmi príjemne prekvapil podporou tohto zámeru, a neviem, či je to spôsobené tým, že tvoj brat naozaj reálne má skúsenosti s tým, ako vyzerá tá šedá zóna, ak je to tak, tak som rád, že prax potvrdzuje, že ten zákon je jednoducho potrebné zmeniť.
A ešte sa vrátim úplne na začiatok, my nepotrebujeme celé Desatoro na to, aby bol svet lepším, nám úplne stačí od štvorky ďalej. Ako prvé tri prikázania sú ako vytvorenie vzťahu medzi Bohom a jeho vyvoleným, s jeho vyvoleným nádorom, národom, prepáč, a tam v podstate si iba dohadujú, hej, Mojžiš s Bohom, že my sme Tvoji a Ty si náš Boh, ale všetko to od štvrtého ďalej beriem. Keby platilo vo všeobecnosti, bol by svet oveľa krajším miestom.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo aj za kolegov. Áno, tak ako kolega Mikloško to hovoril, aj keď si myslím, že v úvode trošku inak, ale tvrdšie postupovať voči dílerom a mať pochopenie pre tých samotných užívateľov a tam im dávať aj ten priestor na to, aby mohli oni pod tým probačným dohľadom naozaj sa zmeniť.
Pán Jarjabek, viete, ja vám tiež tak úsmevne odpoviem, že ste nepochopili, čo som chcel tu povedať, tak asi ste tu neboli v sále alebo ste vyrušovali s kolegom, no tak ste to nepochopili. Viete, tuná veľakrát diskutujeme, rozprávame a sa vzájomne nepočúvame, potom to aj tak vyzerá. Potom sa pýtate, že čo ste chceli povedať. No tak keď ste mali zapchaté uši alebo ste vyrušovali, to je rovnako jak aj v škole. Koľkokrát sú takí uličníci, ktorí vyrušujú, nedávajú pozor, a čo tá pani učiteľka povedala, čo chcela povedať? No tak ja nechcem vás tuná zase takto napomínať, no ale keď si sedíte na ušiach alebo ignorujete. Máte pravdu, ale zbytočne sa potom nehláste faktickou poznámkou, aby ste reagovali.
Cenacolá, ktoré boli tuná spomenuté, sú naozaj plné mladých ľudí drogovo závislých. Tam je jednou z terapií a práve to je, Martin, na to nadväzuje, na to Desatoro Božích prikázaní. Tie prvé tri sú základom. A to nie sú náhodou na jednej tabuli a tie druhé, ďalších zvyšných sedem je na tej druhej tabuli. To sú dve tabule. A to je základ. Tam je práca a modlitba. Tu nemôže byť jedno bez druhého. Sestra Elvíra, ktorá má s tým ako dobré skúsenosti a dobré výsledky, tam je práve ten náboženský kontext pri liečbe drogovo závislých. Nepodceňuj to, lebo Boh by sa potom pomýlil pri tom, keď dával Mojžišovi tieto tabule. Nepomýlil sa. A výsledkom sú naozaj aj ich práca s drogovo závislými. Majú veľmi dobré úspechy.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vyjadrím sa k dvom bodom.
Prvý je, samozrejme, tento o drogách a o znížení alebo sprísnení tých trestov. Mne sa zdá tento návrh dobrý, tak ako tam je. Tiež som v živote prešiel prostredím, kde sa takéto veci dejú, stávajú, a po rokoch je mnoho mojich kamarátov mŕtvych. Niekoľko mojich, prepáčte, nie mnoho, je niekoľko mojich kamarátov mŕtvych. Neviem, koľko mnoho, ale o viacerých viem, pretože sa stali užívateľmi drog, niektorí aj dílermi. Je hrozné pozerať sa na ľudí, ktorí si mohli založiť rodinu, žiť krásne hodnotný život a pre niekoľko hlúpych okamihov životných došli do stavu, kedy ich život skončil v troskách a na márach zostalo ich telo.
Dovolím si tu predniesť môj pohľad na celú túto vec. Bavíme sa tu fakticky o tom, čo dosiahnu tresty alebo čo spôsobia, či je lepšie to zmäkčiť. Ozývajú sa tu tí, ktorí hovoria, že to bude hrozné, lebo vlastne to uľahčíme dílerom. A zasa tí zástancovia hovoríme, že je treba dať priestor tým nešťastným, možno trošku hlúpym deťom, ktoré sa do toho dostanú nechtiac. Zrejme aj chtiac, alebo je to proste ľahkovážnosť, by som povedal, ktorá ich privedie k tomu, aby sa stali obeťami. A mne ide tiež o to, aby sme urobili možno ešte niečo šikovnejšie, lepšie naformulovali tie vyjadrenia v zákone. Pretože tiež mi ide o to, aby sme tvrdšie potrestali dílerov a urobili možnosť pre tých nešťastných mladých ľudí, ľahkovážne konajúcich mladých ľudí alebo jednoducho ľudí, ktorí by sa radi už zbavili týchto vecí, ale pre tvrdé tresty sa dostanú do výkonu do nejakého nápravného zariadenia, do výkonu trestu.
Ja som sa porozprával s kaplánom pôsobiacim v Leopoldove, s väzenských kaplánom pôsobiacim v leopoldovskej väznici a povedal mi, sme dávni známi, on je teraz, pôsobí tam, ja teraz pôsobím tu. A on mi hovorí: "Vieš, mne je tak strašne ľúto, koľko tu máme úplne zbytočne zavretých mladých ľudí. Majú totálne zničené životy pre niekoľko nerozumných trestov, ktoré náš systém udeľuje." Hovoril mi, možno trošku tým odbočím, o tvrdých trestoch, teda výkon odňatia slobody za zadržanie vodičského preukazu, kedy šoférovali títo mladí ľudia hlúpo a ľahkovážne. Zobrali otcovi tajne auto, odišli na diskotéku, napili sa a vrátili sa domov, a teda chceli sa vrátiť, buď aj spôsobili nehodu, alebo nie, len ich zadržala teda cestná kontrola dopravná. Odňatie slobody aj s odložením výkonu trestu, pretože existujú rôzne možné odloženia, pre rôzne dôvody došlo k tomu, že po rokoch mladý človek už si založil rodinu, či je to aj dáma, teda žena, muž založil si rodinu, už pracuje, má dokonca deti a náhle dôjde k tomu, že mu príde prípis, že má nastúpiť na výkon trestu. Títo sa tam dostanú a zažijú, a toto sú slová ľudí z prostredia nápravných ústavov, väčšinou zažijú veľmi negatívny vývoj vo svojom živote. Tá náprava represiou nie je tak kvalitná, ako by sme si my možno mysleli. (Reakcia spravodajcu.) Áno, práve dosahujeme opak väčšinou. Toto hovoria ľudia so skúsenosťami. Nehovorím o žiadnej teórii z knižky.
On mi povedal, pán kaplán v Leopoldove, že vieš, Braňo, máme tu kapacitu, myslím, že 3 alebo 4 osoby na celu, ale už ich tu máme uskladnených 8, takže sme už prestali aj zahraničné návštevy vodiť a nikomu už neukazujeme tú našu basu, pretože je to už úplne neúnosné. A vieš prečo? Lebo je tu obrovské množstvo ľudí, ktorí sú tu zbytočne, ktorých stav by bol vyriešil dobre uložený alternatívny trest, dobre vykonaný alternatívny trest a tie nešťastné tri bodky teraz povedia toľko, že my tento systém ešte vyrobený tak dobre nemáme pripravený.
Ja som sa v zahraničí stretol s tým, všetci, zrejme všetci, alebo mnohí poznáme tie dobré príklady, komunita Cenacolo alebo a tých alebo niekoľko podobných komunít existuje na svete viacej, omnoho viacej, i keď naviac hovoríme len o tejto v Medžugorí. Ale v Spojených štátoch vidím, že existujú celé centrá alebo mnoho centier. Vyzerá to ako komunita, ako farma. Je tam chlap alebo niekoľko ľudí, ako ktorí tvoria rodinu. Buď je tam muž s rodinou, ktorí sa venujú mladým ľudom, ktorých na takéto alternatívne tresty dostanú. A oni sa im venujú vyslovene osobných spôsobom. Učia sa pracovným návykom. To znamená, že pracujú na tej farme a ten človek naozaj prežije prerod. Prerod, zmenu myslenia, zmenu konania, uvedomenia si, čo je zodpovednosť, čo je život, čo sú hodnoty. Neskôr z neho môže byť dokonca nielen niekto, kto je vytrestaný, teda aj ten alternatívny trest prežil, on je dokonca aj zmenený, ba dokonca stáva sa motivátorom iných.
A mne sa zdá, že u nás máme vytvorený pohľad, že jediný dobrý trest je taký, ktorý človeka dostatočne zastraší, aby už nerobil zlú vec. Ja chápem, že je to jedna z dobrých ciest. V našom systéme vyvoláme v tom človeku strach, zlomíme ho, lebo niečo spáchal, a on sa už v budúcnosti tomu bude vyhýbať. Ja chápem, že toto je účinok, ktorý má človeka zmeniť a priviesť ho k tomu, aby viacej takto nekonal. Ale toto je len v prípade, ak sa v base úplne nepokazí. A, bohužiaľ, aj ja poznám ľudí, ktorí sa v base naozaj úplne pokazili. A aj keď jeden z tých účinkov je, že človek si takýmto trestom, pobytom vo väzení rôzneho stupňa zapamätá, aké to bolo zlé, že tam bol, a preto sa v budúcnosti bude chovať inak, výsledok však je, výsledok trestu je dvojaký: vyvolá v človeku vzburu alebo zlomenosť. Takže buď sa stane ešte horším človekom, alebo vo vnútornej vzbure žije a je to taký napätý človek celý život, alebo je z toho zlomený, že bol v takomto zariadení, a teda bude si dávať pozor.
A ja by som chcel povedať, predstavme si, že by sme z takéhoto človeka alternatívnou cestou trestu, či už pobytom v komunite, alebo v takom resocializačnom zariadení, urobili nielen zlomeného človeka, čo sa už bude báť tak konať, ale človeka, ktorý bude schopný pracovať pre to, aby sa takéto veci nediali, ktorý bude schopný a bude vo svojom živote robiť zo všetkých síl niečo pre to, aby sme ukázali mladým ľuďom hodnoty, ktoré ich privedú na úplne iné životné cesty. Čiže nielen zlomiť a vyrobiť z toho človeka, a v tomto ja vidím zmysel toho zmäkčenia trestu, ale explicitne poviem, lebo tam sa to uvádza veľmi presne v tej dôvodovke, že "keď zjavne ide o bežného užívateľa drogy a nie o predajcu". Lebo aj sa som počul, aj teda z radov mojich pradávnych známych, o ľuďoch, ktorí sa stali dílermi a zničili životy, a strašným spôsobom zničili životy druhých ľudí.
Takže ja by som bol veľmi rád, keby ste boli precíznejší v tomto, pán minister, a dosiahli, že sa to podarí lepšie odlíšiť toho nerozumného užívateľa. Je to technický problém, ja tomu rozumiem, ako už vidím, aké je to ťažké, len by som vás poprosil, že podľa mňa má toto obrovský dopad na vydanie tohto zákona, aby bol precíznejší, precizovaný v tejto veci, aby sme dosiahli, že tí ľahkovážni, nerozumní, možno aj skazení mladí ľudia, lebo zdá sa mi, že súčasná kultúra naozaj nabáda ľudí na veľmi povrchné hodnoty a jednou veľmi príťažlivou je hlúpe užívanie rôznych typov drog.
Ja by som bol za, aby sa vám to podarilo dosiahnuť, aby bolo možné viac podávať alternatívne tresty, ukladať, ale zároveň keby, je to v kompetencii vášho ministerstva, aby sme sa zamerali na vytváranie tých alternatívnych systémov. Neviem, či je to možné, alebo kto by mal toto spraviť? Ale ak nám tu chýbajú také komunity takéhoto typu alebo farmy, kde by naozaj mohli mladí ľudia nerozumným spôsobom zabŕdnutí do drog prísť, nájsť tam v podstate náhradnú rodinu, zároveň s tým prísnym trestom dohľadu niekoho, kto im bude dávať, životné hodnoty ukazovať, niekoho, kto sa im bude venovať. Ja také miesta po svete poznám, osobne som ich navštívil a videl som zmenu v ľuďoch. Tak to by som si povedal, že fantastické, keď toto na Slovensku môžme mať.
Tak takto vidím tento návrh. A bol by som hrozne rád, keby sa ho podarilo precizovať a lepšie spraviť, pretože ma zaujímajú aj argumenty pána Lipšica a iných, ktorí tu hovoria, prečo je dôležité zachovať tie tvrdé tresty. Ale ja vidím tieto dve veci. Nejakým spôsobom je to napätie, ktoré nezdá sa mi, že jedna alebo druhá z týchto alternatív tu podávaných je absolútne správna. Buď to, že úplne to sprísnime, lebo, a pán Lipšic ako uvádzal argumenty, lebo napríklad Cinkota, to bol spravodlivo potrestaný a dobre, že to tak dopadlo. Alebo pán Poliačik hovoril len o tom, ako to treba ideálne zmäkčiť, aby to už na tých mladých ľudí nepôsobilo takto zle. No, zdá sa mi, že by trebalo tieto dve veci nejako lepšie premiesiť.
Zároveň by som si však dovolil drobnú poznámku, pán kolega Poliačik, k tomu, že by som vás povzbudil ku ešte dôslednejšiemu osobnému príkladu alebo takému dobrému vyjadreniu na túto tému. Pretože ten váš nešťastný výrok, o ktorom sme tu už veľakrát diskutovali, pán kolega, urobili by ste ešte väčšiu prácu, keby ste v nejakom veľmi dobre sledovanom interview povedali: "Ospravedlňujem sa verejnosti aj mladým ľuďom za tú blbosť, čo som treskol minule. To nemôžeme tak ľahkovážne brať, ako som to trošku poľahky povedal."
Bolo by to podľa mňa o dosť lepšie, ako sa neustále brániť, že nič zlé som nepovedal, nič zlé som nepovedal, nič zlé som nepovedal. Ja si myslím, kolega, že povedali ste veľmi zlú vec a má to zlý dopad na to, ako to tí mladí ľudia budú brať.
Tým som skončil prvú časť vyjadrenia k tomuto návrhu zákona. Ale chcem sa vyjadriť k druhej a tou je bod 22. Tento návrh, pán minister, ste priniesol a všetci sa tu venujeme predovšetkým tejto otázke trestnej sadzby za užívanie drog, alebo teda držbu a užívanie, ale bavíme sa tu aj o zneužívaniu detí, o pornografii detskej a bavíme sa tu aj o, a teraz citujem: Pozmeňujúci návrh v § 140 písm. f) znie, že dodávame v bode f) "z národnostnej, etnickej alebo rasovej nenávisti, nenávisti z dôvodu farby pleti, nenávisti pre sexuálnu orientáciu, alebo".
Čiže je tu pozmeňujúci návrh, aby sme dodali definíciu trestov za nenávisť pre sexuálnu orientáciu. Ja navrhujem takisto vypustiť tento bod, tak ako kolega Vašečka, pretože aj na základe širokej diskusie, ktorú sme tu mali po návrhu kolegov z SaS o partnerstvách osôb rovnakého pohlavia, ja aj po tejto diskusii opätovne tvrdím, že toto je podľa mňa zdroj kriminalizovania názorov v našej spoločnosti. Takéto podobné ustanovenia a skúsenosti zo zahraničia viedli ku kriminalizovaniu a prenasledovaniu ľudí, ktorí jednoducho povedali, že mne sa nepáči, keď niekto koná takýmto spôsobom, homosexuálnym spôsobom. Viete čo? To je názor. A ten názor zaručuje ústava každého civilizovaného štátu, že je slobodný a môže byť vyslovený. A zrazu sa tu stretávame s množstvom svedectiev zo zahraničia, že niekto len si dovolí povedať, že mám takýto názor, nedávno vo Francúzsku nejaký kardinál alebo biskup mal kázeň, kde uviedol biblický názor na homosexualitu a za to bola podaná obžaloba. Roky pred tým prvá obrovská senzácia nejakého pastora vo Švédsku Akea Greena, sa mi zdá, alebo Grena, neviem, ako sa to číta, ktorý bol perzekvovaný a kriminalizovaný za to, že kázal proti tomu, aby ľudia sa nevydávali na homosexuálnu cestu života. Niečo takéto, nehovorím to presne, necitujem ho presne. Prečo bol kriminalizovaný? Toto je vyvolávanie nenávisti, že si dovolím povedať, že mám iný názor alebo neželám si, aby?
Takže v dôvodovke je napísané: "Návrh je tu v súvislosti s plnením úloh Koncepcie boja proti extrémizmu." Kolegovia, aký je extrémizmus na Slovensku voči homosexuálom, povedzte mi? Kto tu akú nenávisť prejavuje voči ľuďom inej sexuálnej orientácie? Nehnevajte sa. Aký je extrémizmus? Prosím vás, kde tu ich prenasleduje nejaká skupina skinheadov alebo skupina, je tu nejaká malá armáda, ktorá vyhľadáva kde, kto je homosexuál a bije ich na ulici? Ja som nič takéto nezaregistroval. Mne sa nezdá, že tu vôbec rieši nejaký sudca takýto, takýto problém, a preto je tu treba zavádzať nejaký pozmeňujúci bod. Takže nenávisť z dôvodu, a teda pre sexuálnu orientáciu.
Potom by som tiež navrhoval, že tak jak si to ty, kolega Poliačik, pred chvíľou tu spomenul, že však potom to doplňme aj o precizovanejšie vyjadrenia voči inému náboženskému presvedčeniu. Že keď zase nedávno kolega Blaha ma tu napadol alebo povedal, nie napadol, ospravedlňujem sa za tento výrok, povedal, že ja tu zavádzam nejaké svoje bigotné názory, ktoré vyplývajú z môjho presvedčenia. No, tak potom sa poďme navzájom prenasledovať za takéto jednoduché názorové vyjadrenia.
Ak by tu bolo extrémistické hnutie alebo prejavy, ktoré, naozaj ja som nepočul o tom, že tu ľudia niekoho bijú alebo urážajú, alebo zhadzujú z hradieb, lebo je homosexuál. Naopak, hovorím, že táto spoločnosť praje, súčasná doba, nie táto spoločnosť, ešte raz, opravujem sa, táto doba praje inak orientovaným ľuďom a necháva ich tolerantne žiť, nech sa páči, žiadne prenasledovanie, žiadne upaľovanie, žiadne vysmievanie sa. Ja zdôrazňujem, že im patrí úcta ako každej ľudskej bytosti. Ale kvôli tomuto nemusíme zavádzať zákony, kvôli tomu tu nemusíme vytvárať ďalšie, ďalšie zákonné ustanovenia.
Ja si myslím, že je to zbytočná poznámka, a tvrdím, že toto je už ošetrené v našom Trestnom zákone. Tento termín, prepáčte, aj motív je dostatočne vymedzený a nie je treba ho rozširovať. Takže nie je treba teraz zavádzať prejavy nenávisti kvôli sexuálnej orientácii. Takže § 140, tam sa píše, Trestného zákona: "Osobitným motívom sa rozumie spáchanie trestného činu
a) na objednávku,
b) z pomsty,
c) v úmysle zakryť alebo zľahčiť," c), d), e), f), citujem bod g),
"g) so sexuálnym motívom."
Ja myslím, že týmto je to dostatočne ošetrené a nepotrebujeme sa tu začať stretávať s tým, čo zo zahraničia tu čítame množstvo článkov na túto tému, kde stačí, aby sme niekde povedali svoj názor na to, že nesúhlasím s homosexuálnom aktivitou a už budem narknutý, že ja mám nenávisť a vyvolávam nenávisť a som extrémistický alebo som extrémista, alebo tu budem spadať pod nejaký, pod nejakú Koncepciu boja proti extrémizmu.
Takže ja sa chcem vyjadriť aj k tejto časti a zdá sa mi, ja neviem, je to tam len tak ukryté do tohoto celého návrhu zákona? Že najširší náš záujem alebo celá naša pozornosť je upretá na tie drogy, znížiť tú sadzbu, zvýšiť ju, urobiť to tvrdšie alebo mäkšie. Máme tu nejaké veľmi zaujímavé paragrafy o tej detskej pornografii, sú dosť podrobné, je to tam dobré. A zrazu je tu takáto vetička jedna maličká, ja tvrdím, že za týmto niekto konkrétne stojí. Konkrétna loby, ktorá má na to dosť síl alebo vplyvu, a strčíme tam takú drobnosť maličkú, ale tvrdím, že za týmto stojí kriminalizovanie názorov.
Ďakujem.

Tak ja mám dve pripomienky a potom jednu akoby výzvu.
Takto. Ten osobitný motív sa týka, samozrejme, že nie samotne len verbálnych deliktov, týka sa najmä násilných a majetkových deliktov. Čiže tam podľa mňa nenaráža na ústavné limity. Ja som to spomenul vo svojom vystúpení, že naráža na také nejaké vecné zdôvodnenie. No dobre. To znamená, že vyššia trestná sadzba bude, lebo zatiaľ tam bola farba pleti, rasa, jasne rozlíšiteľná vec, vyššia trestná sadzba bude, keď bude motív napadnutia pri, čo ja viem, homosexuálovi, heterosexuálovi, ale keď pôjde o katolíka, protestanta, žida, ateistu, zdravotne postihnutého, to bude motív napadnutia, tam bude nižší trest. Čiže kde sa zastavíme potom? Ak to raz začne to koliečko sa rozbiehať, tak potom sa nemá kde zastaviť, podľa mňa to je akože problém.
Druhá vec, ktorú hovoril pán poslanec Škripek, no ja si myslím, že treba diferencovať pri drogových deliktoch, preto to spomínam stále znovu a znovu a znovu. Nová trestná kodifikácia zmiernila postih konzumentov drog, čo je podľa mňa správne, tam nie je záujem na tvrdej represií a, naopak, sprísnila postih drogových dílerov, čo je podľa tiež mňa správne. Lebo keď niekto bohatne na tragédii a nešťastí iných ľudí, tak si myslím, že adekvátny trest je potrebný.
Posledná možno len výzva k pánovi ministrovi. Ja som sa teraz našťastie stihol vrátiť, keby ste ešte mohli možno vystúpiť k rozprave, ja som to zvykol robiť tiež, aby sme ešte mohli zareagovať aj z pléna s faktickými poznámkami.
Ďakujem pekne.

Braňo, tak ja ti to prečítam, hej? "Považujete drogy za svinstvo?" Moja odpoveď bola: "Tvrdé drogy typu pervitín a heroín určite, zvlášť preto, ako to s nimi vyzerá obchod na Slovensku, keď sú kadečím riedené." "Ale svinstvom sú snáď aj neriedené," povedal pán redaktor. A ja hovorím: "Čistý heroín je pre telo v zásade neškodná vec, resp. ani zďaleka nie je taký škodlivý ako ten, čo miešajú s rôznymi prímesami. Vytvára síce silnú závislosť, ale človek dokáže nejako fungovať. Preto sa napríklad v Španielsku upustilo od metadónovej liečby a silným závislákom dávajú čistý heroín. Nemusia si tak pichať svinstvo z ulice a nemusia sa podieľať na kriminalite. Vďaka predpísaným dávkam čistého heroínu sa vedia zaradiť späť do normálneho života."
K čomu sa mám ospravedlniť, povedz mi? Toto je popísanie stavu a toto je popísanie faktu. To, že Igor Matovič si nedokáže prečítať tri vety za sebou tak, aby pochopil ich v kontexte, to, že niekto si to zjednoduší a dá si to do titulku, nie je môj problém. Ja som popísal stav taký, aký je.
A čo sa týka tej motivácie pre trestné činy, tu sa nehovorí o vyjadrení názoru, tu sa hovorí o tom, a keď bude najbližšie PRIDE, tak si to môžeš ísť pozrieť, že tam človek stojí s ceduľkou "Buzerantov do plynu" a hádže na ľudí kamene. (Reakcia z pléna.) To je o tom. A ten človek patrí do basy. A som presvedčený o tom, že by malo byť aj, by mal mať aj prísnejší trest kvôli tomu, že je takouto vecou motivovaný k páchaniu násilia. Ale súhlasím aj s pánom Lipšicom. Lepšia cesta by bola škrtnúť to úplne. Ale kým máme nejaké motívy, tak tento tam podľa mňa patrí.

Ja sám som navštívil 6-krát najstráženejšie americké väznice, kde majoritou boli dlhodobé tresty za drogy. Napísal som o tom aj rôzne reportáže a videl som, kde proste tam celé dni beží rock muzika, cvičenie a strážcovia, ľudia povedali, že sex a, bohužiaľ, aj drogy. Jak sa tam dostávajú, nikto nevedel. A z tých rozhovorov s tými autoritami som potom pochopil, alebo mi povedali, že vlastne nikto v týchto väzeniach sa nikdy nepolepší. Ide von, keď ide po mnohých rokoch zlomený, nahnevaný a dá sa povedať, že nadržaný na všetko, čo tam zažil. To je prvá poznámka.
Druhá poznámka je, že často prebieha v tlači alebo najmä na Západe som to videl, že díleri majú na skúšku také rôzne malinovky, cukríky, lízatká, ktoré ponúkajú dievčatkám a chlapcom a potom, keď... (Reakcia spravodajcu.)
Ja viem, že ponúkajú, ja viem, že keď to decko raz skúsi, tak už sa mu to zapáči. A ja viem to, že keď raz začne s jednou drogou, tak neostaneš pri nej, raz ti nestačí, skúšaš ďalšiu, ďalšiu, ďalšiu a proste ide to hore a horšie s tebou. No, toto je fakt, neviem, že by niekto pri marihuane zostal celý život, no, možnože tak je.
Posledná poznámka, že možná by bolo zaujímavé si prečítať nejakú štúdiu psychológov, pedagógov z väzníc našich, či z nich vychádzajú ľudia polepšení, s akými názormi, či sa vracajú do väzenia, alebo či sme ich tam zlomili a ešte viac rozhnevali proti druhým, proti spoločnosti. Keby taká štúdia bola, veľmi rád by som si ju, pán minister, prečítal.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec Škripek, s väčšinou toho, čo ste povedali, súhlasím, ale špeciálne chcem upozorniť na ten bod 22, o ktorom ste hovorili, to je ten nový osobitný motív z dôvodu nenávisti pre sexuálnu orientáciu. Takisto si myslím ako vy, že je úplne zbytočné zavádzať tento ďalší motív, pretože o písmeno vyššie je skoro ten istý motív, len všeobecnejšie formulovaný. Takže súhlasím s vami, že je to úplne zbytočná nadpráca. A rovnako tak tam vidím lobing nejakej skupiny, ktorá systematicky pracuje na tom, aby sa postupne posúvali tie hranice až tak, že o chvíľu väčšina bude diskriminovaná menšinou.
Ja naozaj s týmto nesúhlasím a ja urobím všetko pre to, aby sa o tomto bode hlasovalo osobitne, prípadne vy, pán poslanec, v rozprave vystúpte a ja budem presviedčať aj pána ministra, aj svojich kolegov, nech nerobíme toto, nech nepokračujeme v tomto trende. Lebo kam to pôjde, vážení kolegovia? Kúsok po kúsku, až do zničenia tejto spoločnosti, zničenia našej kultúry, zničenia našich tradícií? Ja to nechcem. Ja to nechcem, a preto ja isto budem robiť všetko pre to, aby sme nerobili takéto kroky.