16. schôdza

13.3.2013 - 27.3.2013
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

21.3.2013 o 16:47 hod.

JUDr.

Jana Dubovcová

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Uvádzajúci uvádza bod 16:47

Jana Dubovcová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Dobrý deň. Vážená Národná rada Slovenskej republiky, vážené poslankyne, vážení poslanci, vážená pani predsedajúca, som rada, že som sa dostala na rad a že môžem oboznámiť Národnú radu Slovenskej republiky so svojím komentárom povedzme k Správe verejného ochrancu práv o jeho činnosti za rok 2012.
Ja vychádzam z toho, že písomná správa bola predložená Národnej rade Slovenskej republiky, že poslanci ju majú k dispozícii. Národná rada vo svojom výbore prerokovala túto správu, a preto moje vystúpenie, moje ústne vystúpenie k správe, budem v ňom uvádzať iba a bude sa týkať iba tých vecí, ktoré považujem ja za podstatné a o ktorých si myslím, že by poslanci Národnej rady mali odo mňa aj počuť, nielen čítať.
Pokiaľ ide o môj komentár k správe o činnosti verejného ochrancu práv, tak budem sa v ňom venovať dôvodom, dôvodom, ktoré uvádzam v správe, ktoré ma viedli k formulovaniu niektorých opatrení pre Národnú radu Slovenskej republiky a budem sa vo svojej ústnej správe a komentári venovať aj k určitej pôsobnosti verejného ochrancu práv a podmienkach jeho činnosti.
Pokiaľ ide o poznatky o dodržiavaní ľudských práv orgánmi verejnej správy a niektorými orgánmi verejnej moci, tak podľa § 23 zákona o verejnom ochrancovi práv by pravidelne mal každoročne podávať verejný ochranca práv Národnej rade správu o úrovni dodržiavania ľudských práv týmito orgánmi a vlastne o tých poznatkoch, ktoré získal z vlastnej činnosti. Ja som sa oboznamovala so správami, ktoré boli predkladané Národnej rade v uplynulých rokoch, a tam podstatnou správu pre Národnú radu bolo to, že v uplynulých rokoch verejný ochranca práv konštatoval, že najčastejšie porušovaným a najviac porušovaným základným ľudským právom je právo na konanie vo veci bez zbytočných prieťahov, a konštatoval aj časté porušovanie práva občanov na súdnu alebo inú právnu ochranu. No a ja musím konštatovať, že za tých deväť mesiacov uplynulého roka ja som čiastočne dospela aj k iným poznatkom. Myslím si, že pokiaľ by som vychádzala tiež iba z podnetov, ktoré podávajú občania verejnému ochrancovi práv, tak by som mohla skonštatovať toto isté, že teda najčastejšie porušovaným právom je právo na konanie bez zbytočných prieťahov buď pred súdmi, alebo inými orgánmi verejnej správy. Ale takýto prístup považujem za nie veľmi dostatočný, pretože občania sa na verejného ochrancu práv obracajú s podnetmi, z ktorých 58 % sa netýka jeho pôsobnosti, pretože ju dobre nepoznajú. To znamená, že urobiť záver len z takého malého výseku poznania by som ja považovala takýto záver za skresľujúci. Verejný ochranca práv má vykonávať okrem poznávania úrovne dodržiavania základných ľudských práv z podnetov, mal by vykonávať aj na základe vlastnej iniciatívy rôzne prieskumy. Prečo ja hovorím, že nestačí vychádzať iba z toho, čo vieme z podnetov a prečo hovorím, že je to skresľujúce poznanie? Pretože napríklad veľká časť občanov, ktorí, ktorí, žijú v našej republike nepoznajú, nevedia rozoznať, ktoré sú základné práva a ktoré sú iné práva. A takisto nemusia vedieť, že existuje verejný ochranca práv a môžu si vysvetľovať jeho pôsobnosť po svojom. Nestalo sa v priebehu minulého roka okrem možno troch prípadov, že by sa na verejného ochrancu práv v podnete, písomne podanom podnete, obrátil napríklad nejaký Róm s určitým problémom alebo problematikou alebo príslušníci národnostných menšín. Čiže pokiaľ by som ja Národnú radu informovala v tom zmysle, že z podnetov som zistila, že najčastejšie porušovaným základným právom je právo na konanie vo veci bez zbytočných prieťahov, bola by to pravda, ale bola by to len malá časť pravdy o úrovni dodržiavania základných práv.
V tejto správe sú navrhnuté opatrenia, ktoré navrhuje verejný ochranca práv Národnej rade Slovenskej republiky, a tieto opatrenia teda nevznikli len na základe tých poznaní z podnetov, ale aj na základe vlastnej činnosti. A ja sa teraz k týmto jednotlivým opatreniam zmienim, pretože ostatné podrobnosti o činnosti sú v tej písomnej správe uvedené. Ja dávam odporúčania Národnej rade Slovenskej republiky, aby sa venovala niektorým okruhom tém, ktoré som zistila vo svojej činnosti a v niektorých prípadoch to zistil aj môj predchodca. Navrhujem Národnej rade a niektorým poslancom, ktorí sa zaoberajú týmito témami, aby sa pokúsili zmeniť platnú zákonnú úpravu nároku na vdovský a vdovecký dôchodok. K tejto téme prišlo veľa podnetov v minulom aj predminulom roku a verejný ochranca práv to navrhoval, ja pokračujem v tomto navrhovaní, aby sa poslanci Národnej rady zamysleli nad touto právnou úpravou, pretože ona umožňuje z takého ľudského hľadiska tým občanom mať pocit, že sú ukrivdení, pretože z nich vznikli dve skupiny týchto vdov a vdovcov, podľa nich sú ukrivdení tým spôsobom, že od určitého dátumu majú niektorí nárok na inú dávku ako tí predchádzajúci. Nie je to prvýkrát v rámci platných právnych úprav. Samozrejme, že rešpektujem zákaz retroaktivity právnej normy a som si vedomá toho, že každú právnu normu možno nastaviť len do budúcnosti, ale ten pocit krivdy, proste, je taký veľký a tých podnetov je tak veľa, že si myslím, že stojí za to sa s touto právnou úpravou začať zaoberať a pokúsiť sa nastaviť ten systém tak, aby sme možno tento problém odstránili. Ja som rokovala na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny a bolo mi prisľúbené, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny predloží možno v prvom polroku roku 2013 návrh zmeny tejto právnej úpravy, a preto upozorňujem a apelujem na poslancov, aby ak takýto návrh sem príde, aby si ho naozaj pozorne všimli. A v prípade, ak by neprišiel, tak aby sa tí, ktorí sa zaoberajú sociálnymi vecami, tak aby pouvažovali nad tým, či by sami nemohli nejakú právnu úpravu predložiť.
Na základe vlastnej iniciatívy som vykonávala činnosť v oblasti sociálnoprávnej ochrany. Tiež ma k tomu viedlo niekoľko podnetov, ale najmä aj iné informácie, ktoré som mala k dispozícii, takže som vykonávala veľmi rozsiahly prieskum toho, ako fungujú orgány sociálnoprávnej ochrany v Slovenskej republike, a zistila som, že pokiaľ ide o uplatňovanie čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, tak v Slovenskej republike nemáme pre jeho uplatňovanie vytvorené dobré podmienky v orgánoch verejnej správy a preto medzi odporúčania, ktoré dávam Národnej rade Slovenskej republiky som zaradila aj takéto odporúčanie:
Navrhujem, aby sa poslanci Národnej rady pokúsili predložiť úpravu, zákonnú úpravu, ktorou by bola vytvorená štátna profesionálna sieť pomáhajúcich profesií, aby boli ustanovené v tomto zákone podmienky pre intenzívne vykonávanie profesionálnej, vyhľadávacej, monitorovacej a pomáhacej terénnej práce, terénnej sociálnej práce, ktorá by slúžila, táto sieť pre potrebu odborov sociálnoprávnej ochrany. Táto myšlienka nie je nová. Mnohé občianske združenia to navrhovali už po dobu niekoľkých rokov, ale prieskumom mojej činnosti som zistila, že skutočne Slovenská republika je viazaná čl. 3 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa a má vytvoriť také podmienky, aby sociálnoprávnu ochranu bolo možné vykonávať na patričnej úrovni. Úroveň, ktorú som zistila, tak tú som uviedla v správe, v osobitnej v správe na tému. Správa je zverejnená a tá úroveň je, ja nechcem používať silné slová, ale katastrofálna. Takže preto je najvyšší čas, aby sme naozaj vytvorili štátnu profesionálnu sieť týchto pomáhajúcich profesií a aby sme začali vykonávať na profesionálnej úrovni terénnu sociálnu prácu.
Taktiež navrhujem poslancom Národnej rady, aby sa začali zaoberať právnou úpravu pozbavenia spôsobilosti na právne úkony. A to nielen čo do hmotno-právnej úpravy, ale aj čo do procesno-právnej úpravy. Je veľa signálov, že táto právna úprava, ktorá pochádza zo 60. rokov už v súčasnosti nie je dobre uplatniteľná, pretože uplatňovaním doterajších postupov môže dochádzať k porušovaniu základných ľudských práv. Na túto tému vyšlo už aj jedno rozhodnutie, jeden nález Ústavného súdu, čiastočne sa touto tému Ústavný súd zaoberal. A ja apelujem na poslancov Národnej rady, že pozbavovanie spôsobilosti na právne úkony nie je podľa môjho názoru v súčasnosti dobre upravené a že súčasná právna úprava môže byť v rozpore s čl. 14 našej ústavy. Podľa čl. 14 našej ústavy ma každý spôsobilosť na práva. Takže je to veľmi vážna téma a myslím si, že je hodná vašej pozornosti.
Tiež prieskumom z vlastnej činnosti som zistila, že bolo by potrebné vstúpiť do právnej úpravy právneho postavenia zamestnancov v tých prípadoch, keď z nejakých dôvodov skončí zamestnávateľ vykonávanie svojej činnosti a nevydá o tom doklady týmto zamestnancom. (Ruch v sále. Krátka pauza. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

21.3.2013 o 16:47 hod.

JUDr.

Jana Dubovcová

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 16:47

Jana Dubovcová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ja by som poprosila o pozornosť, lebo napríklad práve opatrenie, o ktorom teraz hovorím, je veľmi vážne a môže sa týkať tisícov ľudí. Hospodárska situácia v Slovenskej republike sa veľmi zhoršila a stáva sa často, že firmy, stredne veľké firmy jednoducho krachujú zo dňa na deň bez toho, aby si plnili akékoľvek povinnosti vo vzťahu k štátu, ale myslím si, že orgány štátu predsa len majú lepšiu pozíciu ako zamestnanci, ktorí nie sú krytí ničím. Takáto firma, keď skrachuje a nevydá doklad o skončení pracovného alebo zamestnaneckého pomeru tomu človeku, tak on sa nemôže uchádzať o žiadne dávky. On totižto pre náš úrad verejnej správy nemá žiadny doklad o tom, že jeho pracovný pomer skončil a že si tie dávky uplatňovať môže. Tento formalistický alebo formálny prístup je, vyplýva zo zákona, pretože keď sa zákony tvorili, tak sa nepredpokladalo, že v takomto hromadnom množstve sa tieto situácie budú vyskytovať. Ja si preto myslím, že je potrebné upraviť toto právne postavenie zamestnancov v týchto prípadoch v zákone tak, aby právna úprava riešila ich postavenie, tých zamestnancov, ktorým zamestnávateľ nevyplácal mzdu, kedy zrušil, opustil alebo uzavrel alebo vypratal prevádzku bez toho, aby im dal tieto doklady o skončení pracovno-právneho vzťahu. Veď je to situácia, ktorá sa dá preukázať. Vychádzam z konkrétneho prípadu v praxi, ktorý sme preskúmavali, a kde títo zamestnanci, bolo od nich žiadané, aby doklad predložili, ale keď oni si sami ten doklad vydať nemôžu, tak požiadavka, aby ho predložili je vlastne nenaplniteľná. Takže myslím si, že to veľmi dôležité a týka sa to tých naj-, ľudí, ktorí potrebujú najviac pomoc.
Takisto v tomto istom prípade, keď sme preskúmavali, tá správa je čiastočne uvedená stručne aj v tejto správe o činnosti verejného ochrancu práv, ale je uverejnená aj osobitne a samostatne. Takisto sme zistili veľké nedostatky podľa môjho názoru v inom postupe orgánov verejnej správy, ktoré síce nehraničia, neporušujú presne základné ľudské právo nejakej konkrétnej osoby, ale vlastne poškodzujú štát. Je to ten prípad, čo ste sa s ním možno oboznámili, že vlastne neplatič odvodov, ktorý nevyplácal ani mzdy zamestnancov, neplatil odvody až do výšky 852 000 eur, bolo naňho podaných Sociálnou poisťovňou 23 exekučných návrhov, ale nebol podaný návrh na konkurz. Pritom v určitom momente tohoto vývoja, keby bol ten návrh na konkurz podaný, jednak tí zamestnanci by nemali to bezprávne postavenie, ale zároveň by sa zabránilo aj narastaniu dlhu. Teraz sa odpíše na úkor štátu, nielen tých 852 000 eur, odpíšu sa všetky náklady, ktoré boli spojené s vymáhaním pohľadávok, a odpíšu sa všetky platby, ktoré boli vyplatené z garančného fondu. Ja si myslím, že sa tomu dá zabrániť dobrou právnou úpravou. Na to, aby táto právna úprava bola dobrá a účinná, je potrebné nastaviť ju tak, aby orgány verejnej správy v určitom momente takéhoto zlyhávajúceho, takejto zlyhávajúcej firmy mohli a museli podať návrh na konkurz, a pokiaľ by to neurobili, tak aby z toho boli vyvodené dôsledky a zodpovednosť.
Taktiež predkladám Národnej rade opakovane návrh o tom, že je potrebné zmeniť časť zákona o energetike, ktorý sa menil v roku 2012. Môj predchodca dával v Národnej rade Slovenskej republiky návrh o tom, aby bola otázka vecného bremena v tomto prípade riešená pedantne takým spôsobom, aby vlastnícke právo z dôvodu verejného záujmu, aby bolo dotknuté v nevyhnutnej miere. Toto sa v zákone neobjavilo a teraz sa stáva a je to z praxe známa vec a mali sme aj my také podania, že z titulu verejného záujmu je urobený taký zásah do vlastníckeho práva, ktorý v každom prípade možno označiť za neprimeraný. Čiže je to v rozpore s ústavou. Preto apelujem na to, že dá sa naformulovať toto ustanovenie aj tak, aby zásah bol vykonávaný iba v nevyhnutnej miere, pretože takáto úprava potom bude v súlade s ochranou vlastníckeho práva a zároveň umožní realizovať verejný záujem v primeranej miere.
No a potom apelujem na Národnú radu kvôli verejnému ochrancovi práv. Navrhujem vo svojich odporúčaniach, aby poslanci Národnej rady pri schvaľovaní rozpočtu na rok 2014 zobrali do úvahy poslanie verejného ochrancu práv. Čo sa totižto stalo v Slovenskej republike? Ja som presvedčená o tom, jednak vás pozdravujem ako štátny bezdomovec, pretože verejný ochranca práv je bezdomovec. Nemá žiadne svoje sídlo. Je to ústavný orgán Slovenskej republiky. Ústavný orgán, ktorý je zriadený jedenásť rokov. (Ruch v sále.) Toto volanie po sídle, to nie je nejaká bezúčelná vec, ale, ale je to spôsob ako znefunkčniť činnosť verejného ochrancu práv. On totiž na svoju činnosť nedostáva žiadne, skoro takmer žiadne finančné prostriedky. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

21.3.2013 o 16:47 hod.

JUDr.

Jana Dubovcová

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 16:47

Jana Dubovcová
Skontrolovaný text
Tri minúty možno, dobre? Môžem?
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

21.3.2013 o 16:47 hod.

JUDr.

Jana Dubovcová

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 16:47

Jana Dubovcová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Keď verejný ochranca práv zaplatí nájomné v trhovej cene, keď zaplatím ja odvody, čo sú povinné platby, na celý rok jeho činnosti mu zostane 126 821 eur deleno 12, je to tisíc eur na mesiac. Tak sa pýtam, je tu tichá spoločenská dohoda, že má iba existovať, ale nemá vykonávať činnosť? Ak áno, ja potom si myslím, že bolo by to treba prehodnotiť, že spravme novú spoločenskú dohodu, kde na jednej strane bude Slovenská republika, verejný ochranca práv, a vytvorme podmienky, aby mohol svoju činnosť vykonávať. Ak si chceme klamať o úrovni dodržiavania ľudských práv, tak potom to môže ostať takto. Ale ak ju chceme spoznať, tak potom na činnosť verejný ochranca práv musí mať prostriedky. Ja nesúhlasím s tým, že mi ministerstvo financií odpísalo, že to je v mojej kompetencii, že som nezávislý orgán a že nech si zháňam budovu tak, aby to bolo ekonomicky výhodné. To, toto nie je súkromná trafika alebo obchodná firma. Veď verejný ochranca práv je ústavný orgán Slovenskej republiky. Ja apelujem na poslancov Národnej rady, aby sa nad tým zamysleli. My napríklad teraz máme výpadok z práce, dneska sme to odstránili, štyri dni úrad nefungoval preto, lebo padol server a my sme ho nemohli vymeniť pre nedostatok prostriedkov. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

21.3.2013 o 16:47 hod.

JUDr.

Jana Dubovcová

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 17:08

Iveta Lišková
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani verejná ochrankyňa práv, dovoľte mi, aby som z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uviedla správu o prerokovaní Správy o činnosti verejného ochrancu práv za rok 2012, tlač 400, v gestorskom výbore.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím z 25. februára 2013 č. 383 pridelil správu o činnosti verejného ochrancu práv za rok 2012 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny s tým, že gestorský výbor podá Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. (Ruch v sále.)
Gestorský výbor v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky rokoval o správe o činnosti verejného ochrancu práv na svojej 20. schôdzi 14. marca 2013 a prijal k nej uznesenie č. 65, ktorým odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zobrať na vedomie Správu o činnosti verejného ochrancu za rok 2012. Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky máte k dispozícii ako súčasť tlače 400a.
Pani predsedajúca, skončila som, otvoríte rozpravu?
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

21.3.2013 o 17:08 hod.

Ing. PhD.

Iveta Lišková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 17:08

Ľuboš Martinák
Skontrolovaný text
Pán predseda, v rozprave vystúpilo 11 poslancov. Páni poslanci Hrnčiar, Hrušovský a pán poslanec Csicsai navrhli, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. b) na tom, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.
Pán predseda, dajte o tomto procedurálnom návrhu hlasovať.
Skryt prepis

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

21.3.2013 o 17:08 hod.

Ing.

Ľuboš Martinák

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 17:08

Ľuboš Martinák
Skontrolovaný text
Páni poslanci Simon a Fecko navrhli vrátiť zákon na prepracovanie.
Dajte, prosím, o tomto procedurálnom návrhu hlasovať.
Skryt prepis

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

21.3.2013 o 17:08 hod.

Ing.

Ľuboš Martinák

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 17:08

Ľuboš Martinák
Skontrolovaný text
Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.
Skryt prepis

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

21.3.2013 o 17:08 hod.

Ing.

Ľuboš Martinák

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 17:15

Ľuboš Martinák
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Skryt prepis

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

21.3.2013 o 17:15 hod.

Ing.

Ľuboš Martinák

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 17:15

Mikuláš Krajkovič
Skontrolovaný text
Ďakujem. V zlúčenej rozprave k predmetným bodom vystúpilo 8 poslancov. Nepodali však žiadny procedurálny ani pozmeňovací návrh, a preto, pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie Správu o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 2012.
Skryt prepis

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

21.3.2013 o 17:15 hod.

Bc.

Mikuláš Krajkovič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video