16. schôdza

13.3.2013 - 27.3.2013
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

21.3.2013 o 11:28 hod.

Alojz Hlina

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie v rozprave 11:28

Alojz Hlina
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení kolegovia, v predkladanej správe zľahka sa dotknem dvoch parametrov, ktoré boli spomínané, je to konzulárna pomoc a ekonomická diplomacia.
Čo sa týka konzulárnej pomoci a ja som to tu minule hovoril a už sme si to s pánom ministrom vydiskutovali, že je potrebná, aby bola komplexná a plnohodnotná a pre každého. V tejto príležitosti len spomeniem, že prípadne ak by ste boli s nejakými našimi europoslancami, tak im odkážte, že na tomto fronte je to ešte nedopovedané. A pokiaľ niekto ide do Európskeho parlamentu zastupovať záujmy svojich občanov, tak to mať robiť naozaj a nie formálne a týmto ich chcem prípadne upozorniť, že keby si náhodou zmysleli, že tam chcú kandidovať ešte raz, že koho stretnem, tomu poviem, že to nie je dobrá voľba. Lebo tu identifikujem, kto všetko kde všade chce kandidovať, jeden chce byť prezidentom, druhá župankou, avšak to, čo mali robiť v Európskom parlamente, nerobili. Dokázateľne.
To je, čo sa týka jedného parametru zahraničnej politiky konzulárnej pomoci, čo sa týka druhého, a ten myslím, že je rovnako, ak nie o niečo viac dôležitejší, a to je tá ekonomická diplomacia. Tu dovoľte, aby som niečo povedal. Poviem to takto. V Číne sa ráno zobudí miliarda ľudí a väčšina z nich ide do roboty. U nás sa ráno zobudí 4 milióny ľudí, 1,5 milióna sa zobudí, ako sa, mi študenti sme hovorili na Zákrutu a čaká, čo bude, čo prípadne SMER ponúkne z toho, čo všetko nasľuboval a v tomto, nejakej tejto tenzii dovoľte, aby som toto rozviedol o niečo ďalej, a chcem sa pristaviť konkrétne pri tejto krajine a na tejto niečo dokumentovať, že kde sú prípadne slabiny v našej ekonomickej diplomacii.
V Číne sme stratili pozície, ktoré sme mohli mať v priemysle úplne jasne a dokázateľne. Ja som keď pred 20 alebo koľko rokmi, tam ešte bol Mečiar, keď sme tam boli, tak ešte plus-mínus, a teraz sa nechcem dotknúť, musím byť veľmi opatrný a diplomatický, ale naozaj tam vstupovali do jednania silné subjekty, tam sme to už nadobro stratili. Môžme analyzovať, kde sa stala chyba, tých chýb bolo viac. Jedna bola aj v tej určitej našej neschopnosti a nekorektnosti vôbec diskutovať a poznať danú krajinu. Tam už môžme naozaj urobiť nad tým taký malý krížik, avšak chcem upozorniť na jednu vec, že strácame ďalšiu pozíciu, ktorá mohla byť ešte ako tak zapichnutá a nejaká vlajka na nej. To je pozícia v nejakých sféry služieb, sféry nejakého turizmu, ja do Číny lietam 22 rokov a dakedy bol v lietadle 1-2 Číňania, teraz je v lietadle tak do desať Európanov a ostatní sú Číňania, čiže ono sa to celé zmenilo. Táto, tento potenciál je obrovský, všetci, čo tomu rozumejú to vedia, hej, a tu je ten moment, je naozaj kľúčový a kľúčový je aj pre našu krajinu a my prudko, ale prudko strácame pozíciu aj v tomto prípadnom segmente. My sme stratili pozíciu v segmente alebo poviem to v oblasti Schengenu aj konzulárnou prácou, žiaľ, turisti, keď chcú ísť do strednej Európy, tak si vybavujú schengenské víza vo Viedni z Číny, čo má, samozrejme, aj ekonomický dopad, lebo keď ho vybavujete na nejakom veľvyslanectve, proste sú tam určité požiadavky, na to, že koľko v tej danej krajine máte byť a to sú také veci, ktoré zase tiež sa akože tou jednou komunikáciou medzi ľuďmi niesli, hej, lebo to, čo dakedy možno malo význam, v tejto chvíli je prudko obťažujúce, keď ľudí, ktorí sú častokrát bohatší ako neviem kto, tak spovedáte pomaly, že či majú na kávu. Takže ale to sú také veci, ktoré proste fungujú a v tomto svete fungujú a dopadli, ako dopadli. To znamená, túto pozíciu sme prudko stratili. Ostávame na pozícií toho, že na pol dňa sem nejaký ten čínsky turista príde. A ja, ak by malo myť nejaký zmysel toto vystúpenie, tak aspoň túto pozíciu by som chcel, aby sme si uchránili, lebo pri našej schopnosti komunikovať ešte prídeme aj o to a nakoniec tí čínski turisti z Viedne nepôjdu do Bratislavy, ale do Brna. Na to by som naozaj, to už by bolo obrovským úspechom a to by som to chcel na to upozorniť, aby sme si na to dali pozor. Ja nechcem tu nejak analyzovať nejak z pohľadu marketingu alebo čo, ale dlhodobo to identifikujem, neschopnosť toho pohybu v danom priestore, čoho jasným a exemplárnym dôkazom bolo napríklad umiestnenie olympijského domu. Hej, ono sa to tu predávalo, ponúkalo, že aký bol dobre umiestnený olympijský dom. Ono je to, jak by som vám to, na akom príklade povedal, ono ako keby bol dajme tomu že olympijský dom tuná na niektorej tejto malej uličke. Ono síce je blízko centra, ale však nikto tú uličku poriadne z Bratislavčanov nepozná. Nikto tam vôbec nechodí. To bolo detto prípad tohto. Čiže už na tomto príklade vieme povedať, že niekde sa stala chyba, ale ja teraz nemyslím, pán minister, na vás však s tým ste vy vtedy v ten daný moment naozaj asi nič nemali, ale tie chyby pokračujú ďalej a necítim, tak preto si dovolím to povedať, že sa to lepší. My máme možno jedinečnú a z posledných možností ako zapichnúť alebo vlastne začať sa identifikovať, lebo v tom priestore je to naozaj ťažké, že cez čo by mali tí ľudia identifikovať nás v tej, v týchto geografických podmienkach, ako je Čína, naozaj nemáme ani syry, nemáme ani švajčiarske hodinky, je to mimoriadne ťažké, ale ja keby som len trošku chcel poradiť, neberte to v zlom, keby si niekto na dvoch cayannoch, keby prešiel dvakrát Peking hore-dole, dvakrát Šanghaj a povedal - vyrobené na Slovensku, tak pre túto krajinu spravíte viac ako 350 konferencií s neviem akou účasťou. A to je proste taký jednoduchý fakt, hej, čiže a toto je vlastne taká okrem iného že nám, to že sa tým bohatým Číňanom ten Cayenne páči, tak nám drží hospodársky rast, keď sa to prestane páčiť, tak bude po raste, ale to chcem hovoriť, že na princíp toho, tej komunikácie naozaj je jedna z posledných šancí ako tam nechať a záverom skončím, že už to neustojíme tak vzhľadom na pokročilosť toho, tej našej doterajšej komunikácie, že Slovensko je krajina, kde vyrábajú aj Porsche Cayenne, ale aspoň to ustojme tak, že Slovensko je krajina, kde vyrábajú Porsche Cayenne. Ako toto ešte plus-mínus neviem, či sa rozumieme, nemyslím to doslovne, hej, ale že aby sme aspoň aspoň niečo niekde.
A teraz týmto končím vystúpenie k tejto téme, ešte si dovolím malú poznámku, pán minister, ak prípadne budete hovoriť, ja som jediný možno, možno jediný alebo neviem, prípadne ma opravte, ktorý ešte nemá ten diplomatický pas, mne sa tam nechce ísť na tú, ku tým policajtom si to vybaviť a ináč, mimochodom, odvtedy, čo som poslancom, som bol niekoľkokrát v Číne, a kde inde sa vám zíde, ak nie v Číne, ale ja rád si na tieto veci moc nepotrpím, ale po skúsenostiach z minulého týždňa a to sa vás chcem prípadne spýtať, pôjdem si vybaviť diplomatický pas lebo mám obavy, že keď ma budú tĺcť po uliciach, že či prípadne by ma neochránil takýto diplomatický pas. Takže jedna z posledných šancí, ktorú cítim, že by mi mohla pomôcť, že si pôjdem vybaviť tento diplomatický pas. Čiže to je taká. Takže a naozaj už s týmto s končím.
Pamätám si minulý rok, keď tu prednášala správu ombudsmanka. Pri všetkej úcte, vážení kolegovia, boli tu vtedy, bolo tu vtedy 5 ľudí alebo koľko. Ono je to o ľudských právach, ono by to malo byť, ja viem, že to tu nie celkom zazvoní, ale malo by to mať určitú takú, akože nás to zaujíma, aspoň sa tvárime, že nás to zaujíma. Poprosím vás, naozaj vás poprosím, že keď tu bude ombudsmanka prednášať správu o ľudských právach na Slovensku, že či by sme nemohli sa dohodnúť, že nás tu bude viac ako päť. Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

21.3.2013 o 11:28 hod.

Alojz Hlina

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:37

Juraj Droba
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pán kolega Hlina, s niektorými vašimi postrehmi musím súhlasiť a myslím si, že máte taký veľmi praktický glosátorský pohľad na niektoré veci, ktoré v podstate súvisia s tou zahraničnou politikou, teraz mám na mysli konkrétne vaše príklady o slovenských výrobkoch a spôsobe, akým by mohli byť promované a odkomunikované v zahraničí na tak dôležitých trhoch, akým je napríklad Čína. No a čo sa týka diplomatického pasu tak, naozaj vám odporúčam si ho dať vyhotoviť, môže vás v niektorých situáciách ochrániť a pomôcť vám a pred nakladačkou na Slovensku vás asi neochráni nič, keď sa niekto správa výtržnícky, ale možno ho ochráni poslanecký preukaz. Takže toľko.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

21.3.2013 o 11:37 hod.

Mgr. MBA M.A.

Juraj Droba

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:38

Štefan Kuffa
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Tiež som len chcel reagovať na ten diplomatický pas. No imunitu sme si zrušili no tak potom dopadneme na tej ulici tak. Ale, samozrejme, nie je správne, ak jeden verejný činiteľ tlčie druhého verejného činiteľa. Ja som to nemal možnosť takto zažiť ani vidieť presnejšie, len mám to sprostredkované, že čo sa tam asi udialo, ale keby akokoľvek, myslím si, že aj pritom tom zásahu tí policajti vedeli, že sa jedná o poslanca Národnej rady. Ale to máme to, čo sme si pripravili, a to, čo stále na to aj upozorňujeme. Upozorňujem, kopeme sami do seba. Keď sami do seba kopeme, no tak vidíte, že tá úroveň aj tá autorita, aj tá úcta voči poslancovi Národnej rady stále klesá a klesá. Nerobme to, ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

21.3.2013 o 11:38 hod.

PhDr.

Štefan Kuffa

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:39

Alojz Hlina
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ak dovolíte, ja som ešte zabudol v tom mojom vystúpení, že ja som hovoril, to namodeloval na príklade Číny, lebo trošku jej rozumiem, ale v zásade sú to aplikovateľné modely aj na iné krajiny. To som teda chcel povedať. A ku kolegovi Drobovi, ja milujem, ja vás normálne milujem, vás liberálov, že máte vo svojich radoch človeka ako Greksu, ktorý si dáva statusy na Facebooku, ako si dáva, potom tu máte pani Nicholsonovú. Ešte raz príde pani Nicholsonová s nejakým zákonom a bude tu hovoriť, ako jej na niečom záleží, a nevyjadrí sa k tejto téme, ja milujem vás liberálov, kolega Juraj Droba, pozri si to video, či som sa ja správal výtržnícky, pozri si to video, či som sa ja správal výtržnícky. Viete, to je presne to, keď už liberáli toto povedia, že zo mňa urobia výtržníka, tak niečo je zlé v tejto krajine. A že to povieš zrovna ty, tak to ma mrzí ešte o niečo viac. Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

21.3.2013 o 11:39 hod.

Alojz Hlina

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 11:40

Magdaléna Vášáryová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pani predsedajúca. Pán podpredseda vlády, spravodajca, vážené kolegyne, kolegovia. Ja by som sa nakrátko vrátila späť k materiálom, ktoré, o ktorých tu rokujeme, ak dovolíte.
Áno, tieto materiály sú známe tým, že sú suchými výpočtami a určitými suchými predpokladmi. A aj preto stále narážame na problém a ukazuje sa to aj v tejto debate, nakoľko suché majú byť tieto správy a zároveň dodržať tú diplomatickú hladkosť a nepovedať ani o slovo viac, ako je nutné, pretože tieto materiály sú, samozrejme, analyzované všetkými ambasádami, o nich idú telegramy do všetkých ústredí na celom svete. A v, aj tak, presne tak ako táto debata, lebo na tejto debate sa nezúčastňujú len tí, ktorí tu sedia, tento televízny postoj neplatí, na tejto debate sa zúčastňujú oveľa oveľa viacej ľudia a nielen v Slovenskej republike. A ale musím povedať, že čo sa týka zamerania, pán minister, pripadá mi, možno je to len môj súkromný názor, to zameranie ešte viacej suchšie, povedala by som úradníckejšie, než kedykoľvek predtým: splnili sme, pokračovali sme, aktívne sme sa podieľali, v kontexte... Rozumiem tomu, je to ten jazyk, ktorým sa zvykneme vyjadrovať, ale nájdeme tam aj také slovo ako pokračovanie, teda kontinuitu a mali by sme byť za túto kontinuitu v zahraničnej politike mimoriadne vďační a ja som za ňu vďačná po tých všelijakých peripetiách, ktoré sme zažili za posledných 20 rokov, čo sa týkali zahraničnej politiky, keď nespomeniem len moju milovanú politiku štyroch svetových strán pána Zalu. Tak za týmto obdobím už definitívne sme a ja som veľmi šťastná, že sme za týmto. Ale cez to všetko je pre mňa správa trochu chladná, povedala by som úradnícka a vlastne neviem, že či je to našťastie, alebo nie. Chcem si položiť niekoľko otázok v krátkosti. Máme ministerstvo zahraničných vecí - a v debate sme už na to narazili - a máme zároveň ministerstvo európskych záležitostí. Pre mňa, nemôžem si pomôcť, pán minister, ale stále mám pocit, že sa nám vkráda do tejto myšlienky, že európska politika je vlastne niečo, kde sú oni - a tuto sme my. A pritom európska politika - a to treba znovu zdôrazniť aj pre verejnosť, ktorá sa dostane k tejto debate - európska politika je naša vnútorná politika okrem, samozrejme, tých 3 % celej agendy, ktorú vedie lady Ashton. A to súvisí aj s tým, kde vlastne je koordinátor európskej politiky. V Nemecku, v Poľsku je to pri, priamo pri premiérovi. Tam, tam je tá koordinácia európskej politiky, niežeby som vám, pán minister, chcela zobrať kompetencie, ale myslím si, že táto systémová zmena má, bude mať aj dôsledky v systémovom vnímaní a riešení európskych problémov, teda našich vnútorných politických problémov. Na ministerstve zahraničných vecí sú mimoriadne kompetentní ľudia, sú to diplomati, skúsení ľudia, ale sú to diplomati, úradníci a koordinácia európskej politiky si vyžaduje politický prístup. Politický prístup politického orgánu vedľa pána premiéra, toto je moje presvedčenie, možno že sa mýlim, ale potrebovala som to povedať teraz. A, samozrejme, je krátky čas, aby sme po trištvrte roku hodnotili, ako táto systémová bude mať, aký budem mať dosah. Počkáme si na to, ako to bude vplývať na priority, projekty, ale aj na vnímanie verejnosti, kam vlastne európska politika patrí. Počkáme a uvidíme alebo ako naši ruskí priatelia hovoria - "padažďom, uvýdim". Takže to je jedna vec.
Druhá vec. Moja obľúbená téma, pán minister, ekonomická diplomacia. Zachytila som, že aj veľvyslanci by mali byť vlastne kovaní v ekonomickej politike. Ja sa nepamätám, a slúžila som 8 rokov ako veľvyslankyňa, že by niekedy ma neboli hodnotili podľa toho, aké výsledky z krajiny, z ktorej som bola, boli premietané do našej hospodárskej politiky. Vždy to tak bolo. Iná vec je, či si ľudia niektorí prečítali aspoň Samuelsona, aby vedeli, o čo ide. A ale znova sa vrátim k tejto téme. Naše veľvyslanectvá veľmi potrebujú ekonomických radcov. Vy ste o tom sa zmienili, pán minister. Povedali ste, že na to nemáme. Ale je obrovský rozdiel medzi obchodným zástupcom a ekonomickým radcom. To je, to sú nebe a dudy, ako hovoria naši českí priatelia. Títo ekonomickí radcovia nám v najdôležitejších štátoch a regiónoch, ktoré sú strategické pre nás, mimoriadne chýbajú. Ľudia, ktorí by domov posielali analýzy zmien energetického mixu u našich dôležitých partnerov, sledovali by politiku bánk a strategických podnikov vo svojich krajinách alebo v regiónoch, v ktorých pôsobia. Alebo napríklad presadzovali by účasť Slovenska na dôležitých ekonomických fórach vo svete. Povedzte mi slovenského politika, ktorý bol naposledy v Davose? Nenájdete. Povedzte mi. A tam vystúpil s niečím? Alebo na významných nemeckých veľtrhoch. Zachytila som, že posledný významný technologický veľtrh v Nemecku otváral premiér Poľska Tusk s kancelárkou Angelou Merkel. To sú tie veci, ktoré vlastne posúvajú tú ekonomickú diplomaciu krajiny dopredu. Ja rozumiem, že obchodní zástupcovia, ktorí sa vrátili, podľa mňa, pre mňa nepochopiteľne do krajín Európskej únie, s ktorou máme 93 % všetkej obchodnej výmeny, že sa vrátili, rozumiem tomu tak, čo moja veľvyslanecká prax mi potvrdzuje, že budú proste dohadzovať proste biznisy. Ak majú červený pas, bude s tým ako vždy veľký problém. Ale Slovensko by sa malo usilovať znovu sa stať tým tigrom, a keď už nie tigrom, tak aspoň tigríkom Európy. Samozrejme, že je veľmi dobré a veľmi oceňujem a bola to práca predošlej vlády, že sa obchodní zástupcovia dostali pod kontrolu veľvyslancov, ktorú doteraz nemali. To je mimoriadne dôležité a ušetríme si veľa nepríjemností, ale ekonomická diplomacia by nemala byť len o poriadaní malých regionálnych stretnutí v tom, že príde niekto a povie, prosím vás, pomôžte mi. Na to majú niektoré štáty vybudované obchodné oddelenia, ktorá nie sú diplomaticky kryté v krajinách, na ktorých im veľmi záleží, a tí robia túto drobnú prácu. Ale my sme v najužšom jadre európskej integrácie, ako sa to píše v materiáli. Áno, my sme dosiahli to, po čom túžia baltské štáty, Poľsko a celý Balkán, Ukrajina. My sme tam a naše ambície aj v ekonomickej diplomacii musia tomu zodpovedať, inak to bude zase len o tých drobných veciach, o ktorých viem dostatočne veľa.
A čiže v tejto ekonomickej diplomacii sa objavuje aj správa o jednotnej prezentácii Slovenska. Musím sa priznať, pán minister, ja viem, že vám to prisunuli, ale ja tomu nie celkom dobre rozumiem. Pretože o to sa - o jednotnú prezentáciu Slovenska v zahraničí - sa pokúšali mnohí, a vždy to skončilo len pri vytvorení nejakého projektu. Teraz má ministerstvo projekt. Ja ho mám, preštudovala som si ho veľmi dobre a chcem oceniť, pán minister, že ste, že aj v zameraní hovoríte, že budete v tomto projekte pokračovať, že ešte ho budete vylepšovať, a tak ďalej, lebo praxou bolo, že síce sa na nejakom projekte pracovalo, ale potom sa vyhodil tento projekt spolu s tými ľuďmi, ktorí z ministerstva, ktorí to vypracovali. Vy ste teda urobili jednu polovicu práce. Vyhodili ste tých ľudí, ktorí to urobili, ale mienite teda v tom projekte pokračovať, takže nejaký pokrok v tom je. Len mne sa prieči to slovo jednotná prezentácia. Ja neviem, čo si mám pod tým predstavovať. Mám si pod tým predstavovať, že kto bude prezentovať Slovensko inak, takže čo, nebude pod to spadať? Alebo ako to bude vyzerať? Ja to taký jazyk, ktorému ja sa vyhýbam. A nerozumiem mu. Ale viem, ale ja vás predsa, pán minister, nepovažujem za neskúseného človeka a predpokladám, že vám nejde o prikázanú prezentáciu, ale o koordinovanú a nie kontrolovanú prezentáciu. Ja sa ešte trošku k tomu vrátim.
Ešte pár slov k energetickej bezpečnosti. Nič, nič dnes nie je nestabilnejšie ako plánovaný energetický mix, ktorý bol nastavený pred pár rokmi. To, čo platilo včera, dnes je považované nielen za nedostatočné, ale aj nepochopiteľné. Samozrejme, je veľmi dôležité budovanie siete prepojení energetických, ropovodných, ale hlavne plynárenských, ale ide o pomaly. Keby tak pomaly stavali Nemci s Rusmi Nord Stream dnes by sme mali plnšiu našu tranzitnú rúru cez naše územie. Keď k tomu pripojíme takú vec, ako je odchod zo 49 % v našom najväčšom plynárenskom gigante SPP Nemcov a Francúzov a vkročenie českého konzorcia, ktoré sa nikdy plynárenstvom nezaoberalo, pre mňa osobne s pánom Křetinským na čele, tam si musíme začať klásť množstvo otázok, ktoré sa naozaj bezprostredne týkajú našej energetickej bezpečnosti. A k tej bezpečnosti ešte Slovenska - spomínate tam veľmi v krátkosti projekty TEN - dopravná európska infraštruktúra. Len by som tu chcela uviesť, že bratislavský primátor zatavil definitívne projekt TEN-T 17 v hodnote 457 mil. eur, ktoré mal znamenať vybudovanie konečne modernej podzemnej železničnej stanice, tunela pod Dunaj a tak ďalej a tak ďalej. Miesto toho nakúpime nové električky a teraz sme zistili, že bez absolútnej rekonštrukcie teraz tie nové električky tak či tak nebudú môcť chodiť. Ešte si na to postavíme a v rámci tohto ešte mienime postaviť aj najodpornejší most nový, ktorý v Európe bude vybudovaný. Pozrite sa na to, ako vyzerá. Je to hanba. Za to nahlas začíname znovu uvažovať o širokorozchodnej železnici miesto toho, aby sme sa išli pozrieť do Katovíc, tam končí jedna vetva širokorozchodnej železnice, aby sme sa pozreli, čo vlastne, kam by sme speli, a čo to znamená, a poradili spoločne s tými všetkými, ktorým končí širokorozchodná na území, aké rozumné postoje by sme k tomuto mali zaujať. Ale ja registrujem, pán minister, že váš postoj je mimoriadne rozumný v tejto záležitosti. Len keď hovoríme o bezpečnosti a ja si spomínam na vyjadrenie pána premiéra Fica: "Radar americký? Nie, nikdy, nebudeme!" To sú veci, ktoré sa takto vysoko postaveným ľuďom asi nemajú stávať, ak naozaj chceme seriózne debatovať o bezpečnosti našej.
A ešte posledné. Pár slov ku kultúrnej diplomacii. Ako členke výboru pre kultúru a médiá mi to dokonca prináleží. Ono panuje všeobecná mienka, že kultúrna diplomacia je o umení. O tom, že sa niekde urobí výstava, našich šesť inštitútov - myslím, že ich ešte nemáme viacej - alebo sedem, osem - aha, prepáčte - urobí proste nejakú vec alebo nejaká putovná výstava pôjde potom. Chcela by som tu preto zdôrazniť, že, a citujem zo zamerania, že "kultúrna diplomacia", a teraz citujem: "neznamená", teraz citujem: "dôraz na prezentáciu moderného i tradičného slovenského umenia". To je mimoriadne zúženie tohto celého problému a tej možnosti kultúrnej diplomacie. Tento zúžený pohľad na kultúru nám zakrýva možnosti kultúrnej diplomacie. Nediskutujeme to, napríklad akým spôsobom táto kultúrna diplomacia môže súvisieť s verejnou diplomaciou, čo by vôbec na Slovensku bolo veľmi dobré. Ale zoberme si príklad. Taký Rok Chopina u našich susedov. To nebolo o výstavbách. To bola sústredná činnosť jeden celý rok, kde ako sa dneska smejú Francúzi, Poliakom sa podarilo presvedčiť, že Chopin bol vždy Poliakom, dokonca Slovanom a s Francúzmi mal spoločné len to, že sa mu zapáčila George Sand alebo George Sand sa zapáčil Chopin. Je to úsmevné. Myslím to ako vtip pre tých, ktorí by snáď na to chceli reagovať. Ale hovorím o tom, pretože to bol komplexný projekt. Komplexný projekt, ktorý ale nebol koordinovaný politikmi, nebol koordinovaný ministerstvom, mal špeciálny rozpočet, bol pripravovaný štyri roky dopredu a viedol ho inštitút, ktorý má v popise práce prezentáciu Poľska, nielen kultúry v zahraničí. Ale aby sme nehovorili len o Poľsku. Projekt Mozart, ktorý začali pred vyše 20 rokmi Rakúšania bol presne takto isto nastavený. A dnes už nepotrebujú robiť nejakú mozartovskú, mozartovský rok alebo niečo, pretože ten ide kontinuálne a prináša obchodné, ekonomické, strategické, imidžové, všetky možné výhody pre Rakúsko, aké si len viete predstaviť.
Čiže kultúrna diplomacia nie je o tom, že máme 8 inštitútov alebo nielen o nich, to je o niečom inom, ale obávam sa, že sme na to ešte neprišli a týka sa to aj 1150. výročia vierozvestcov, a tu mám niekoľko otázok, pán minister, na vás. Sme schopní sa dohovoriť s Čechmi? Pretože, ako viem, zatiaľ nie. Budeme mať rozličný termín a nie sme schopní sa dohovoriť, hoci to najdôležitejšie územie, my máme na tomto území dnes len ten najstarší kostolík, hej, v Kopčanoch. Ale jednoducho pokiaľ sa nedohovoríme s Čechmi, bude to len výstrely také tie regionálne, ktoré budeme mať a budeme oslavovať hlavne pre nás doma. Ani pápeža nevoláme spoločne, aby prišiel. Nevoláme spoločne. Česi svojou cestou, my svojou cestou. Pokiaľ mám dobré informácie, pán minister, tak pápež nepríde na Slovensko, teda nepríde ani tam, ani tam. Dokonca teda o tom hovoril aj hovorca konferencie biskupov pán Kováčik. Nevieme zatiaľ, koľko vlastne financií je na ten projekt, lebo to nie je len zo štátnych zdrojov, ale z ostatných verejných zdrojov a tak ďalej a tak ďalej. O tom nevieme a projekt, skutočný projekt, komplexný projekt som, bohužiaľ, nevidela. Možno niekde je. Takže keby ste mi poradili, rada sa na to pozriem.
Chcela by som nakoniec oceniť, že sa Slovenská republika vracia k národnému konventu. Chcem to zdôrazniť možno aj trošku sebecky preto, že som stála pri zrode Národného konventu v Slovenskej republike. A keď ho už teda tak úspešne vyvážame do Srbska, do Ukrajiny a do Moldavska, bolo by chyba, chybou, keby sme my sami tento projekt zaznávali priamo u nás doma. Škoda, že bol prerušený. Ja, samozrejme, ten projekt potrebuje modernizáciu, ale som rada, že sa k nemu znovu vrátime. A ešte posledné. S radosťou som si prečítala v zameraní, že považujete, pán minister, za potrebné prijať výnos, aby sme presadzovali pri udeľovaní dotácií na projekty z vášho ministerstva, a to citujem: "na podporu predchádzania foriem diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, homofóbie a ostatných prejavov intolerancie" - tu končí moje, moja citácia. Ale keď čítam kultúrne časopisy, keď čítam pána Machalu, tak pevne spojeného so SMER-om, a keď si pozriem... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

21.3.2013 o 11:40 hod.

Mgr.

Magdaléna Vášáryová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 12:00

Magdaléna Vášáryová
Skontrolovaný text
... prejav Fica v Matici, pán minister, tento výnos budeme veľmi, veľmi potrebovať.
Dovoľte mi na záver poďakovať všetkým diplomatom. Prosím, odovzdajte moje poďakovanie za perfektnú prácu. Často som s nimi v spojení. Robia naozaj niekedy až nemožné veci, sú to ľudia na svojom mieste.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

21.3.2013 o 12:00 hod.

Mgr.

Magdaléna Vášáryová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
16. schôdza NR SR - 6.deň - B. popoludní
 

14:04

Robert Fico
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Prajem vám všetkým dobrý deň. Vážený pán predseda Národnej rady, vážení členovia vlády, vážená Národná rada, vzácni hostia na balkóne, vitajte na Národnej rade, hoci ja tu nie som, ale dovolím si toto privítanie urobiť. (Potlesk.) Dovoľte mi, aby som podľa príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky z dnešnej hodiny otázok ospravedlnil neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním. Neprítomný je podpredseda vlády a minister financií Peter Kažimír, ktorý je na pracovnej ceste. Zastupuje ho podpredseda vlády minister vnútra Robert Kaliňák. Neprítomný je aj minister životného prostredia, ktorý je na zahraničnej pracovnej ceste v Bruseli. Zastupuje ho opäť podpredseda vlády minister vnútra Robert Kaliňák. Z dôvodu choroby sa ospravedlnili Ján Richter, minister práce, sociálnych vecí a rodiny, zastupuje ho minister školstva, vedy, výskumu a športu Dušan Čaplovič. Rovnako z dôvodu choroby sa ospravedlňuje aj minister obrany Martin Glváč.
Pokiaľ ide o interpelácie, na interpeláciách nebude prítomný podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák. Zastupuje ho podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák.
Pán predseda, som pripravený odpovedať v stanovenom časovom limite na otázky.
Skryt prepis

21.3.2013 o 14:04 hod.

doc. JUDr. CSc.

Robert Fico

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

14:06

Robert Fico
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za položenú otázku. Vážený pán poslanec, keďže problém s dierami na cestách v zimnom období nás sprevádza takmer každý rok, aj tento rok sme čakali, že budeme mať podobné problémy. Avšak tohtoročná mimoriadne dlhá zima s množstvom snehových zrážok a mrazivých dní tento problém vyhrotila do takých rozmerov, že situácia s výtlkmi na cestách sa stala takmer neúnosnou a musela na ňu zareagovať aj vláda Slovenskej republiky. Ja som dokonca hovoril o technickej katastrofe, ktorá sa stala, pretože nepoznáme takéto vážne dôsledky zimy na našich komunikáciách.
Chcem však poprosiť, vážené dámy a páni, o porozumenie, pretože najviditeľnejším orgánom na Slovensku je, pochopiteľne, vláda Slovenskej republiky a jej členovia a obracajú sa na nás ľudia so všetkými žiadosťami aj v tých najindividuálnejších prípadoch. Ale aby bolo zrejmé, že vláda Slovenskej republiky a štát ako taký nenesie zodpovednosť za všetky cesty na Slovensku, len chcem pripomenúť, že cesty II. a III. triedy spadajú do kompetencie vyšších územných celkov a miestne komunikácie do kompetencie samospráv, miest a obcí. Štát nesie priamu zodpovednosť len za diaľnice, rýchlostné komunikácie a cesty I. triedy. To ale neznamená, že sa budeme pozerať na túto katastrofu, ktorá tu je s otočeným chrbtom a nepodáme mestám, obciam a samosprávnym krajom pomocnú ruku. A preto som veľmi rád, že minister financií, podpredseda vlády veľmi promptne zareagoval a vyškrtal z niektorých výdavkov štátu sumu 16 mil. eur, ktorá bude rozdelená pre mestá, obce a vyššie územné celky. Ďalej je pravda aj to, že minister dopravy našiel ďalšie zdroje, ktoré ponúkneme samosprávam na opravu cestnej infraštruktúry.
Podpredseda vlády, minister financií informoval na rokovaniach vlády 13. a 20. marca tohto roku o návrhu na riešenie kritického stavu cestnej infraštruktúry v pôsobnosti VÚC, miest a obcí, vzniknutého po zimnej prevádzke z prostriedkov štátneho rozpočtu. Ako som už povedal, napriek tomu, že cestná sieť je kompetenčne rozdelená, vláda sa rozhodla preukázať solidaritu voči vyšším územným celkom, mestám a obciam a plánuje uvoľniť zo štátneho rozpočtu takmer v slovenských korunách pol miliardy slovenských korún alebo 16 mil. eur, plus peniaze, o ktorých už informoval aj minister dopravy. Finančné prostriedky určené na tento účel budú pochádzať z úsporných opatrení na úkor škrtov v niektorých rezortoch. Opäť sme preukázali veľkú dávku zodpovednosti za správu krajiny a išli sme cestou škrtov iba v tých prípadoch, kde to nebude mať primárny dopad na bežných ľudí.
Pri rozdeľovaní financií sa bude prihliadať na to, koľko kilometrov ciest spravuje daná samospráva, ale aj na situačnú správu Slovenskej správy ciest, ktorá bude informovať o aktuálnom stave jednotlivých cestných úsekov. Finančné prostriedky vo výške 8 mil. eur budú uvoľnené samosprávnym krajom už do 26. marca 2013 a ďalších 8 mil. eur bude postupne uvoľnených aj pre obce a mestá. Najviac peňazí na opravu výtlkov dostanú Banskobystrický a Prešovský samosprávny kraj, a to približne 1,4 mil. eur pre Banskobystrický a 1,4 mil. eur pre Prešovský samosprávny kraj; 1,1 mil. eur získa Nitriansky samosprávny kraj, takú istú sumu približne Košický samosprávny kraj. Pre Trnavský samosprávny kraj je určených 914-tisíc, pre Trenčiansky samosprávny kraj 855, pre žilinský 829. Najmenej financií pôjde Bratislavskému samosprávnemu kraju, ktorý na opravu ciest dostane 293-tisíc eur.
Na základe rozhodnutia ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, ako som už uviedol, bude uvoľnených navyše ďalších 15 mil. eur pre Slovenskú správu ciest, ktoré budú určené na opravu najakútnejších úsekov ciest poškodených počas tohtoročnej zimy. Tieto mimoriadne pridelené prostriedky sa vrátia späť do rozpočtu prostredníctvom eurofondov. Vláda podniká aj systémové kroky zamerané na dlhodobejšie riešenie uvedenej problematiky, o čom svedčí aj utorňajšie stretnutie ministra dopravy s predstaviteľmi samospráv, na ktorom zazneli zásadné podnety, ale aj návrhy konkrétnych východísk zo vzniknutej situácie. Aspoň na ilustráciu uvediem, že spomínaní partneri sa dohodli na riešení kamiónovej dopravy najmä na úsekoch ciest 1. a 2. triedy, samosprávu trápia aj nevysporiadané majetky pod cestami v kompetencii VÚC, čo predstavuje výraznú brzdu pre investície. Spomeniem napríklad len Nitriansky samosprávny kraj, kde 75 % takýchto nevysporiadaných majetkov, čo predstavuje plochu približne 13 mil. metrov štvorcových. Župani spolu s ministrom dopravy rokovali aj o možnostiach, ako pripraviť samosprávne kraje na čerpanie financií na údržbu a rekonštrukciu ciest druhej a tretej triedy z fondov Európskej únie, aby bol dostatočne využitý potenciál finančných prostriedkov programového obdobia 2014 - 2020. Ako som už v úvode naznačil, problémy s opravami výtlkov nie sú aktuálne iba počas tejto zimy, i keď terajšiu situáciu možno označiť za kritickú, ale boríme sa s nimi už roky. Uvoľnenie finančných prostriedkov na tento účel pokladám v danej situácii síce za nevyhnutné, som si však vedomý toho, že týmto jednorazovým príspevkom sa systematicky nevyrieši stav ciest spadajúcich pod kompetencie regionálnej či miestnej samosprávy. Vzhľadom na to, že cestná infraštruktúra je strategicky dôležitá pre celé naše hospodárstvo, je nevyhnutné zabezpečiť finančné prostriedky na pravidelnú údržbu a opravy ciest, ale aj investície do moderných technológií, ako sú napríklad infražiariče, ktoré sa v susednej Českej republike na opravu výtlkov využívajú už roky. U nás túto technológiu zatiaľ využíva len Žilinský samosprávny kraj a mestá Košice a Nitra.
Ďakujem ešte raz za otázku a pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis

21.3.2013 o 14:06 hod.

doc. JUDr. CSc.

Robert Fico

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

14:11

Robert Fico
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za otázku. V rámci problematiky znižovania deficitu verejných financií sa členské štáty zhodli na potrebe pokračovať vo fiškálnej konsolidácii rešpektovaním súčasne platných pravidiel hospodárskeho riadenia, no poukázali aj na nutnosť nasmerovať verejné výdavky do tých oblastí hospodárstva, ktoré majú potenciál generovať hospodársky rast.
Dnes je potrebné klásť osobitne dôraz na podporu zamestnanosti mladých, čo sa obzvlášť týka aj Slovenska, ďalej na dobudovanie jednotného trhu a tiež na znižovanie regulačnej záťaže ako pre obyvateľov, tak aj pre podnikateľov.
Vážené dámy a páni, veľmi stručne sa pokúsim zosumarizovať základné východiská, ktoré máme.
1. Vláda oficiálne potvrdzuje, že splní záväzok dodržať deficit verejných financií na úrovni 3 % v roku 2013 a nemáme žiadny záujem, aby ktorákoľvek krajina v Európskej únii alebo v eurozóne sa z tohto záväzku vymkla a išla by inou cestou. Na druhej strane máme však záujem zúčastniť sa diskusie, že či tempo konsolidácie verejných financií, tak ako je nastavené v rámci Európskej únie v rokoch 2014 a ďalších rokoch, je tempo, ktoré ide proti hospodárskemu rastu, alebo je zlučiteľné s hospodárskym rastom. Myslím si, že nepotrebujeme na to žiadne špeciálne ekonomické vzdelanie, aby sme vedeli, že konsolidácia verejných financií, najmä veľmi rýchla, nejde ruka v ruke s podporou hospodárskeho rastu. A nie je dôvod sa čudovať, že hospodársky rast v tomto priestore sa spomaľuje a že niektoré krajiny sú v recesii. Uvedomme si, že eurozóna očakáva aj v roku 2013, tak ako to bolo aj v roku 2012, ako celok recesiu. Čiže budeme mať hospodársky prepad. V tejto situácii, hoci Slovensko je životne naviazané na ekonomiky ako nemecká alebo francúzska, Slovensko dosiahne v roku 2013 pozitívny hospodársky rast, veríme, že to bude niekde na úrovni okolo 1 %, s tým, že očakávame, že v roku 2013 bude mať Slovensko hospodársky rast vyšší ako 2,5 %, bude to jeden z najvyšších hospodárskych rastov v eurozóne.
Ďalej chcem povedať, že máme druhý, respektíve tretí najnižší dlh verejných financií v eurozóne. Teda budeme patriť ku krajinám, ktoré budú mať najvyšší hospodársky rast, najnižší dlh verejných financií. Rovnako sme svedkami rekordného nárastu nezamestnanosti. Eurozóna má rekordne vysokú nezamestnanosť a blíži sa k 12 %. Susedná Česká republika má rekordne historicky najvyššiu nezamestnanosť. My sme na úrovni, ktorá je momentálne zastabilizovaná, a ja som veľmi privítal informáciu, ktorú predniesol minister práce, že došlo k určitej stabilizácii a že sa február, hoci stále ešte nie sú sezónne práce, došlo k veľmi malému, ale predsa len k poklesu nezamestnanosti. Všetci veríme a robíme preto všetko, aby tento trend pokračoval ďalej. A znovu sa chcem obrátiť na našich priateľov v opozícii, aby sa netešili zo zlých vecí. Počul som vyjadrenia niektorých poslancov opozície typu, keď sme oznámili, že je dobrý výber daní, za február prvýkrát sme vybrali 103 % daní v porovnaní s plánom, ktorý bol na február. Hneď sa objavil pán Kaník a povedal, však to zlé ešte len príde, počkajte, vás to čaká v marci, v apríli alebo niekedy v máji. Akonáhle minister práce povedal, že je tu určitá stabilizácia, pokiaľ ide o nezamestnanosť, už bola tlačová konferencia, že falšujeme čísla a ďalšie veci. Prosím, nemodlite sa toľko, aby Slovensku bolo zle. Porazte nás programom, porazte nás alternatívou, ale netešte sa z toho, že na Slovensku je krízová situácia. Táto vláda krízovú situáciu nespôsobila! (Potlesk.) Nie je to korektné, nie je to korektné, ale vidieť na vás, že čakáte len na zlé správy a tešíte sa, keď sa objaví vysoké číslo nezamestnanosti, tešíte sa zo všetkých zlých čísel, ktoré prichádzajú! Ale snáď to nerobí táto vláda zle? Ak máme jeden z najnižších verejných dlhov, jeden z najvyšších hospodárskych rastov vôbec, aký v Európskej únii a v eurozóne sa vyskytuje. A robíme všetko pre to, realokujeme teraz zdroje v rámci európskych fondov. Podporujeme zamestnávanie mladých ľudí. Dnes môžem povedať, že minister práce otvoril mimoriadne úspešný projekt, pokiaľ ide o zamestnávanie mladých ľudí pre 13- až 14-tisíc mladých ľudí. Znovu tam dáme ďalšie zdroje pokiaľ to bude potrebné, aby sme týchto ľudí dostali do práce. Robíme celý rad konkrétnych prorastových opatrení, ktoré budú oznámené na zasadnutí Rady solidarity v krátkom čase, je to pod gesciou ministra hospodárstva, ktorý na tomto dokumente veľmi intenzívne pracuje. Myslím si, že Slovensko má na to, aby v druhej polovičke roku 2013 už boli len pozitívnejšie správy. Má na to, aby sme sa mohli opäť sústrediť na priority sociálneho štátu. Jednoducho na to, čo je typické pre pre sociálnodemokratickú vládu. Ale nebudeme rešpektovať politiku, čím horšie, tým lepšie, lebo to nie je férová politika. Dajte alternatívy, ukážte, čo by ste urobili. Jediné, čo ste ponúkli Slovensku je zvýšenie dane z pridanej hodnoty, čo je totálne zdražovanie, takúto politiku my odmietame a my DPH zvyšovať určite nebudeme.
Ďakujem ešte raz za otázku, ale čas mi bráni odpovedať ďalej. (Potlesk.)
Skryt prepis

21.3.2013 o 14:11 hod.

doc. JUDr. CSc.

Robert Fico

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

14:21

Ľubomír Jahnátek
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pán poslanec, veľmi pekne ďakujem za otázku. Rada ministrov Európskej únie, ktorá sa uskutočnila v dňoch 18. až 19. marca 2013 v Bruseli, mala za cieľ dosiahnutie všeobecného prístupu k legislatívnemu balíku reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky na obdobie rokov 2014 až '20. Jednou z tém, ktorá bola predmetom diskusie, bola aj otázka možnosti zachovania zjednodušeného modelu poskytovania základnej platby na príjem farmára bez využitia systému platobných nárokov. Otázka režimu jednotnej platby na plochu pod skratkou SAPS, tak ako ho poznáme z programovacieho obdobia 2014 až 2020, však nebola nastolená. Text návrhu nariadenia o priamych platbách, tak ako ho predkladá všeobecný prístup Rady Európskej únie, predpokladá možnosť uplatňovania členským štátom, ktoré uplatňovali v dobiehajúcom programovacom období systém SAPS, prechodnú zjednodušenú schému s množstvom nových prvkov, ako je zameranie na aktívneho farmára, rozsah krízového plnenia, ekologická zložka, nový sankčný mechanizmus v prípade závažných porušení legislatívy pre oblasť poskytovania priamych platieb a podobne, ktoré si v režime SAPS, ktoré neboli v režime SAPS uplatňované. Predložený nový režim či už vo svojej zjednodušenej forme, alebo vo forme platobných nárokov je oveľa ambicióznejší, čo sa týka zamerania na farmára produkujúcich statky. Možno konštatovať, že Rada Európskej únie bude počas politickej dohody s Európskym parlamentom hľadať spoločné možnosti, ktoré vyústia do predstáv textu akceptovateľného pre všetky inštitúcie zapojené do legislatívneho procesu. Z uvedeného vyplýva, že dnes ešte nie je možné jednoznačne konštatovať, aké režimy priamych platieb a v akej forme budú v nadchádzajúcom programovacom období uplatňované jednak na úrovni Európskej únie a taktiež na úrovni Slovenskej republiky. Ministerstvo však preferuje a bude preferovať také podporné mechanizmy nielen v oblasti poskytovania priamych platieb, ktoré efektívnym spôsobom podporia rozvoj špecializovanej rastlinnej výroby, ako je ovocie, zelenina, vinič a chov zvierat kategórie hovädzieho dobytka, ošípaných a hydiny.
Skončil som, pán predsedajúci.
Skryt prepis

21.3.2013 o 14:21 hod.

prof. Ing. CSc.

Ľubomír Jahnátek

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video