17. schôdza

Nech sa páči, pán poslanec Podmanický.

Ďakujem pekne. Ja chcem oceniť vecné a argumentačne veľmi silné vystúpenie pána ministra. Vnímam to ako krásnu ukážku toho, ako sa dá reagovať rozumne, argumentačne a vecne na to divadielko a to neúprimné priživovanie sa na trápeniach nezamestnaných ľudí, ktoré tu dnes zorganizovala naša slovenská opozícia.
Prečo považujem toto, túto dnešnú schôdzu za neúprimnú? No považujem ju preto za neúprimnú, pretože už o 20 dní začína schôdza, riadna schôdza Národnej rady, na ktorej jeden z bodov, ktorý sme navrhli my poslanci zo SMER-u, je práve správa ministra práce o nezamestnanosti. Tá správa bola doručená do parlamentu, je veľmi rozsiahla, sú tam konkrétne údaje, konkrétne opatrenia. To by bola diskusia, vážené dámy, vážení páni z opozície, bola by to diskusia na základe riadnych čísel, diskusia na základe obsiahleho materiálu. To, na základe čoho sa dnes koná táto schôdza, na základe tých dvoch strán nejakých politických hesiel, ktoré pripravila opozícia, tak to je hanba a neúprimnosť voči nezamestnaným ľuďom.
No a prečo to považujem za priživovanie sa, túto schôdzu? No preto za priživovanie, pretože to, čo predložili poslanci opozície, tie dve strany, ktoré sú plné politických hesiel, neprinášajú jedno jediné konkrétne opatrenie, čo s tou nezamestnanosťou robiť.
A ešte, keď minister informuje medzi rečou o tom, že za posledný týždeň sa uzavreli memorandá, ktoré vytvoria možno tisíc pracovných miest, tak tu poslanci opozície, napríklad Hraško sa smeje, ako keby to bolo niečo zlé. (Potlesk.)

Pani poslankyňa Nachtmannová.

Ďakujem za slovo. Pán minister, úplne sa stotožňujem s vašimi slovami v súvislosti so Zákonníkom práce. Dovolávať sa návratu k starému Zákonníku, k pôvodnému Zákonníku je čisto ideologická mantra. Je to ozaj bohapustá ideologická lož, populistická lož.
Neviem si predstaviť krajiny starej Európy, mám na mysli krajiny vyspelej Európy, kde by boli v pracovnoprávnej legislatíve také logické nezmysly, ktoré boli v Zákonníku práce, ktorý novelizovala vláda Ivety Radičovej. Uviedla by som jeden konkrétny príklad.
V jednej časti tohto Zákonníka práce sa uvádzalo, že nočná práca je práca od 22.00 hodiny do 6.00 hodiny ráno. A následne v tom istom Zákonníku v ďalšej časti v paragrafe Odmeny za prácu v noci je už stanovený čas nočnej práce medzi 22.00 hodinou a 5.00 hodinou ráno. Kde sa vám stratila táto jedna hodina? A vôbec môže byť takýto logický nezmysel v legislatíve vyspelého štátu?! Všeobecne v tomto Zákonníku práce boli prvky, ktoré boli určite minimálne európskymi unikátmi, ak nie celosvetovými.
Chvalabohu, že sme Zákonník práce vrátili k poslaniu, ktoré je bežné vo vyspelých krajinách sveta, kde práca človeka nie je a nesmie byť tovarom. Veď toto je základná filozofia, ktorú prijala Medzinárodná organizácia práce ešte začiatkom minulého storočia, keď vznikala. Nie je to žiadny komunistický nezmysel, ako som tu minule počula, že to je komunistická organizácia. Páni, ktorí to minule povedali, toto je organizácia, ktorá vznikla v roku 1919 ako organizácia OSN. A všetky vyspelé krajiny práve z tejto základnej filozofie vychádzajú.
Ďakujem.

O slovo požiadal aj pán minister z miesta. Môžem poprosiť technikov, aby mu zapli mikrofón?

Ďakujem pekne za slovo.
Chcem sa veľmi pekne poďakovať všetkým, ktorí ste mali faktické pripomienky na moje vystúpenie, verím, že viacerí ste to mysleli veľmi úprimne, a ja sám mám záujem sa k niektorým tým vašim pripomienkam vrátiť nie na tejto, ale na tej schôdzi, kde budem predkladať návrh opatrení, pretože tam to pokladám za dôležité. To bude schôdza o tom, čo bude v budúcnosti.
Mojou úlohou dnes v tom vystúpení bolo reagovať na návrh a odôvodnenie predkladateľov pre zvolanie mimoriadnej schôdze. Prosím vás, skúste ma pochopiť, že nie ja som mal záujem vyvolať polemiku o číslach, ale som priamo musel reagovať na predkladateľov, ich odôvodnenie a návrh uznesenia. To je všetko, čo k tomu by som chcel povedať. Pretože ja si veľmi dobre uvedomujem, že za každým tým číslom sú v prvom rade ľudia.
K nelegálnej práci, pán Brocka tu už nie je, viem, že je v rozhlase, prečo som to špecificky, túto alebo tento návrh novely zákona použil? Dôvod je úplne jednoduchý. Jedno z uznesení je tu také, nepredkladať do parlamentu v ďalšom období, ktoré teda navrhujú predkladatelia, žiadne zákony, ktoré sa týkajú finančných, nefinančných povinností a ktoré sú bremenom pre zamestnávateľov a podnikateľské prostredie. No, ak som si prezrel legislatívny plán, toto je jeden z prvých zákonov, ktorý tu máme a ktorý je už pripravený, ktorý je v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Ak mi niekto povie, že sa to tohto zákona netýka, že je spoločným záujmom hľadať a odhaľovať čiernu prácu, tak to, samozrejmá vec, že beriem preč. Ale práve preto som sa snažil špecificky vyjadriť najmä tento zákon, lebo jeho by sa to bezprostredne dotýkalo. (Potlesk.)

Ja by som len rada pánov poslancov upovedomila, že išlo o reakciu na faktické poznámky, že nebola to rozprava, hej, takže faktické poznámky k tomuto nebudú.
O slovo požiadal v zmysle rokovacieho poriadku pán podpredseda Ján Figeľ, nech sa páči.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážený pán minister, ctené dámy, vážení páni, pred rokom takto Slovensko bolo na veľmi, veľmi početných miestach označené mottom alebo heslom, alebo sľubom: "Ľudia si zaslúžia istoty." A z toho vznikla aj vláda istôt, ktorá si sama udelila tento titul, predložila program a začala nová éra. Po roku sme v situácii, ktorá nie je ani zďaleka o istotách, je tu rekordná rastúca nezamestnanosť, prepad ekonomiky, rastúca zadlženosť štátu, skokom zhoršené podnikateľské prostredie. A to všetko má negatívny dopad na príjmy občanov, rodín, domácností, na životnú úroveň, na ceny.
Teda aká je pravda? Bol to rok rastu neistoty, rastu nezamestnanosti, Slovensko sa posunulo za ten čas na základe tých veľkých makroekonomických alebo finančných trendov k skupine krajín, ktoré sa nazývajú "prasiatka" (PIGS), nezodpovedné alebo neudržateľné ekonomiky, pretože také Európska únia alebo súčasná Európa má.
Pán minister, kolegovia zo SMER-u, nezačali ste dobre, nevykročili ste ani dobrou cestou, ale ani dobrým smerom, pretože ten rok to potvrdzuje. Tie trendy sú veľmi zlé, škodlivé a treba ich otočiť. A preto si dovolím povedať, že predovšetkým a vždy ľudia si zaslúžia pravdu.
Pravda je, že máme vládu neistoty. Pravda je aj to, že vláde, štátu nepatria verejné financie v plnom slova zmysle, patria občanom, patria daňovým poplatníkom. Pravda je to však, že máme vládu stimulov. Vláda Roberta Fica má rada stimuly. Na jednej strane konkrétnymi už pomenovanými opatreniami likviduje pracovné miesta, ten úbytok o 40-tisíc je obrovský, za tým netreba vidieť čísla, ale predovšetkým ľudí, rodiny, ich osudy. Na druhej strane aj dnes Robert Fico teatrálne, až divadelným spôsobom, samozrejme, marketingovo, profesionálne oznamuje nové pracovné miesta. Ľudia, občania však platia za to krutú daň vo forme dotácií, rekordných dotácií.
Podľa hrubých prepočtov vláda na tri zlikvidované miesta ponúka, vytvára, memoranduje jedno nové pracovné miesto. Skóre je 3 : 1, ale neprehráva opozícia, prehráva Slovensko, prehrávajú občania, ľudia. SMER totiž berie všetkým horizontálne, plošne, ale dáva len niektorým, len niekoľkým vybraným. Zvýšili sa dane a odvody všetkým firmám, aj tým, ktoré majú zisk jedno euro, ale dávajú sa len niektorým malým podnikateľom, živnostníkom, a nielen dane, ale aj odvody.
Boli znevýhodnení mnohí radoví zamestnanci, dohodári. Pán minister, ja sa vám čudujem, keď pre vás bolo potešením konštatovať, že ubúda živnostníkov. Neštítite sa postupne platiť stále vyššie dane za jedno novovytvorené pracovné miesto, nie dane, pardon, stimuly, dotácie. Pred rokom to bolo 30-tisíc na jedno pracovné miesto, v korunách to znie ešte silnejšie. Pri Continentali to bolo 33-tisíc a dnes sa premiér chváli tým, že na nové pracovné miesto vláda dá 54-tisíc. Neuveriteľné čísla. Čo to je za rozum? Čo to je za zvrátená logika? Pretože na jednej strane opatreniami zhromažďujeme do tzv. verejných financií a na druhej takto nerozumne, až likvidačne rozdávame niektorým.
Vo Vranove nad Topľou stúpla predtým nezamestnanosť a teraz je tam tlačovka, memorandum, lebo vzniknú nové pracovné miesta za veľmi drahé verejné peniaze. Je to nielen proti zdravému rozumu, je to aj proti zdravému svedomiu. Chcem povedať, že tu je pre niektorých, pre niekoľkých modré z neba a pre ostatných nula, zero, nič alebo dokonca mínus, dokonca mínus.
Už nebohá a v tomto čase odchádzajúca Margaret Thatcherová povedala: "Problém socialistov je, že nakoniec im dôjdu peniaze tých druhých." Problém socialistov je, že nakoniec im dôjdu peniaze tých druhých. Socializmus alebo etatizmus funguje, kým je z čoho rozdávať, a je z čoho rozdávať, kým je od koho brať. A toto je len jeden z prípadov, ktoré spomínam preto, lebo zaťažujete živnostníkov, dohodárov, malých podnikateľov, aby ste rozdali dotácie zahraničným alebo svojim slovenským mecenášom alebo vyvoleným a ešte dôchodcom potom príde vianočná almužna.
Dámy a páni, ľudia si zaslúžia pravdu a zároveň ľudia si zaslúžia prácu. My sme mali bilbordy, a to len preto hovorím, lebo som začal odkazom na bilbordy spred roka, "Začína to prácou", niektorí hovoria, že "sa" by tam malo byť, gramatika, v poriadku, ale to "sa" nás často odvádza k tomu, že "sa to urobí", "sa zariadi", niekto, nie ja, nie my. Dovolím si povedať, že nielen sa každé ľudské dielo začína prácou, ale aj pokračuje prácou. Priatelia, pokračuje to prácou, práca a zamestnanosť sa stali najdôležitejšou témou nielen týchto dní, ale aj do budúcnosti, lebo to je o rozvoji, o prosperite, o konsolidácii, o troch grošoch, o tom, aby deti nededili mínus, ale plus, ak už nie nulu.
Preto by vláda a každá úroveň verejnej správy, aj samospráva regionálna a miestna, mala postaviť prácu, resp. zamestnanosť za primárne, za prvotné kritérium, čo prospeje zamestnanosti, je dobré, čo ju oslabuje, neprijímať, eliminovať, prehodnotiť. Tak ako to robia napríklad v Nemecku dnes, v tomto čase, so 6-percentnou nezamestnanosťou v čase krízy, európskych problémov, globalizácie, alebo v iných krajinách, boli tu spomínané.
Zorganizovali sme, áno, okrúhly stôl, ktorý bol o odborných a odborno-politických riešeniach. Ten návrat pred rok neznamená status quo, ale skôr návrat k zdravému rozumu, ktorý hovorí o nižších daniach a odvodoch, aby radšej sa oplatilo pracovať, než položiť licenciu alebo živnosť, o debyrokratizácii, ktorá je potrebná pre hlavne slabších, malých. O tom, ako narábať s minimálnou mzdou, ako zlepšiť odborné vzdelávanie, aby nám zo škôl neprichádzali adepti úradov práce, ale kvalifikovaní mladí ľudia. Ako narábať s energetikou na národnej, európskej úrovni, aby sme neboli na špičke s cenami, ale naopak. A ďalšie opatrenia, kolega Ivan Štefanec ich tu spomínal.
Vláda stimulov nemá riešenia, resp. nemá správne riešenia, nie je riešením, a to je ten súčasný problém Slovenska. Stimuly totiž nemôžu byť hlavným riešením, môžu byť doplnkom hlavne tam, kde sú veľmi rizikové regióny, kde je ťažko vytvárať dynamiku, a nielen kvôli chýbajúcej infraštruktúre, ale mnohým ďalším parametrom. Alebo stimuly sú potrebné tam, kde treba získať nové, dnes neexistujúce, u nás neprítomné nové technológie, inovácie. Ale najlepší stimul je a zostane zdravé, spravodlivé podnikateľské prostredie, ktoré neuprednostňuje vyvolených, ale je prajné, priaznivé všetkým pracovitým, tvorivým, iniciatívnym.
Treba sa nám riadiť svedomím a zdravým rozumom, to je vždy východisko z krízy, v každom vzťahu, v každom prostredí, aj v rodine, aj v meste, aj v regióne, v štáte, v Európe, to je to o tých troch grošoch, ktoré znamenajú nevyjedať deťom, ale pripravovať budúcnosť a dôstojne sa starať o našich otcov a matky, ktorí starnú.
To je o tom, že na Slovensku potrebujeme vytvárať podmienky, aby sa lepšie a viac pracovalo, nie menej a horšie, lepšie a viac. A to je najlepšia sociálna politika: dať ľuďom prácu, nie brať ľuďom prácu. Tvorivý proces je základ každej konsolidácie, aj tej finančnej. Boli tu spomenuté prvým rečníkom za vládu vicepremiérom Vážnym diaľnice, že sme diskontinuitu urobili. No považoval som to za zodpovednosť, zastaviť tie známe PPP projekty, pretože boli predražené, podvodné a protiústavné. To bola zodpovednosť, nielen odvaha. A stavali sme. Stavali tak, že 56 km rozbehnutých znamenalo vyše 4-tisíc ľudí v novom pracovnom pomere. To boli konkrétne kroky predkladané, za celý rok ich bola séria, niektoré z nich poznáte, niektoré z nich ste už možno opomenuli, ďalšie predložíme. Slovensko potrebuje zdravé, rozumné riešenia. Za taký považujeme zákon v odbore rodinného podnikania, ten predložíme v krátkom čase. Návrh zákona o aktivačných prácach, zákon na ochranu subdodávateľov, teda menších, slabších firiem vo verejnom obstarávaní, revitalizačné práce. To bola dobrá agenda pre nízku kvalifikovanú pracovnú silu. Návrh o zrušení súbehu štátnozamestnaneckého miesta a poberania dôchodku, zjednodušene právneho systému pre podnikateľov, už spomínané licencie. Potrebujeme kvalitné, dostupné vzdelávanie a hlavne odbornú prípravu, pretože právo na zamestnateľnosť by malo predchádzať právu na prácu a celé by to malo viesť k inováciám za menej viac, inak, lepšie. Dá sa to. Skúsili sme, dá sa to. Slovensko potrebuje byť tvorivejšie, inovatívnejšie.
Chcem ukončiť, ctené kolegyne, kolegovia, tou víziou, ktorú považujem za aktuálnu, ale aj historickú. Slovensko ako slobodné, európske, a do tretice, tvorivé a prosperujúce. To slobodné je stále výzva, nielen tých 23 rokov, ale aj do budúcnosti, lebo je to o zodpovednosti, o demokracii, o pluralite, aj v školstve napríklad. O právnom štáte, ktorý nie je teóriou, ale praxou. O tom, že nie bohatí majú právo, ale právo umožňuje ľuďom byť bohatšími, silnejšími, schopnejšími pri presadzovaní záujmov, oprávnených záujmov. Európske je tu. Minulá vláda padla na európskej téme, pretože Slovensko je v jadre rozhodovania, ako nikdy nebolo, ako nikdy nebolo. Je to veľká aj výzva, nielen príležitosť, ale aj zodpovednosť. A to tretie je tvorivé a prosperujúce Slovensko, kde ľudský potenciál sa rozvíja, nielen infraštruktúra, nielen pekná príroda, ale hlavne ľudia.
Priatelia, toto nie je schôdza o štatistikách, o číslach, to je o ľuďoch, o živiteľoch rodín, o perspektíve pre Slovensko. Z každej krízy vedie cesta cez zdravý rozum a svedomie, nech tomu prispeje aj dnešné naše rokovanie.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Na vaše vystúpenie registrujem osem faktických poznámok. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.
Nech sa páči, pán poslanec Kaník.

Takisto ako pána podpredsedu, mňa veľmi zaujala tá oblasť vo vystúpení pána Richtera, kde hovoril o opatreniach na boj proti nezamestnanosti. A vidíme, veľmi správne pán Figeľ poukázal, že to je nič iné, len rozdávanie stále väčšieho a väčšieho obnosu peňazí na vytvorenie jedného pracovného miesta. To má byť to opatrenie? Ja som nič iné nepočul. Vám tu zanikajú tisíce pracovných miest, zaniklo 40-tisíc pracovných miest a vy na to dáte záplaty, ktoré si kúpite za takú cenu, že ktokoľvek, keby ste mu dali tie peniaze, tak vytvorí aj viac pracovných miest. Pretože to je nič, len kupovanie si za neadekvátnu cenu a na dlh, na ktoré sa museli poskladať všetci tí živnostníci, malí podnikatelia a zamestnanci, ktorých ste zodrali najprv z kože. Zodrali ste ich z kože daňami a odvodmi. Preto keď vy hovoríte o raste reálnej mzdy, však to je smiešne, keď im najprv znížite čistý príjem cez zvyšovanie daní.
Ja mám taký pocit, že vám zvyšovanie nezamestnanosti dokonca vyhovuje, pretože ospravedlňuje to, že môžte rozdať absolútne nerealistické peniaze na jedno pracovné miesto vašim blízkym, vašim spriazneným firmám, vašim kamarátom. Takže vy ste dokázali aj z rastúcej nezamestnanosti spraviť dobrý biznis pre svojich blízkych.