17. schôdza

16.4.2013 - 16.4.2013
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

16.4.2013 o 14:23 hod.

Ing.

Ľudovít Kaník

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

13:48

Ivan Štefanec
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda, aj kolegom za faktické, ktoré boli pomerne úsmevné.
Pán poslanec Blaha, chcem vás upozorniť, že nie sú tu ozaj všetci poslanci, pán kolega, ale z opozície je tu trikrát viac poslancov ako u vás. To je, to je výsledok vašej pozornosti tejto najdôležitejšej téme. To je vaša ignorácia občanov Slovenska k tejto najdôležitejšej téme na Slovensku.
Ešte raz vám poviem veľmi rád, čo sa týka daní. Máme najvyššie dane medzi porovnateľnými krajinami na firemnej úrovni, ktoré vstúpili do Únie od roku 2004. Samozrejme, máme aj najvyššiu nezamestnanosť ako jeden z dôsledkov tohto opatrenia.
Vaša politika je v oblasti daní len ľudí ošklbať, zobrať im všetko, čo sa dá. Naša je, aby sa nadýchli, aby sa podporila aktivita. To je ten základný rozdiel.
Vaša ideológia, mimochodom, z posledných zhruba 6 rokov, ktorá sa tu realizuje na 5 rokov na vládnej úrovni, sa realizuje len v tom, že je tu stále viac a viac nezamestnaných a zhoršuje sa život ľudí i na Slovensku.
Pán poslanec Podmanický, efektívnosť výberu daní. Asi ste ma nepočúvali, pán poslanec, ani teraz sa mu nechce počúvať, vtedy, keď má počúvať argumenty.
Pán poslanec Podmanický, vám hovorím, pán poslanec Podmanický... (Reakcia z pléna.) Pán poslanec Podmanický, pán poslanec Podmanický, pán poslanec, sadnite si, áno, lebo... (Reakcia poslanca.) Nemôžete, lebo... Nevyrušujte, tak potom sa prihláste vo faktickej. (Reakcia poslanca.) Áno. Tak ale nevyrušujte tu, dobre? A ja vám chcem odpovedať na to, čo ste hovorili, že efektívnosť výberu daní sa zhoršila za vašej vlády v oblasti DPH, za prvej Ficovej vlády, mierne zlepšila za vlády Ivety Radičovej a zhoršila dnes. V roku 2020 si dávate horší cieľ ako v roku... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis

16.4.2013 o 13:48 hod.

Ing. PhD. MBA

Ivan Štefanec

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 13:50

Igor Matovič
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda, milé kolegyne, milí kolegovia, ja by som na začiatok začal možno s takými dvomi otázkami, že, alebo teda rečníckou otázkou, že niečo tu naozaj nesedí. Keď si pozrem tento návrh na mimoriadnu schôdzu, je tu podpísaný Ivan Štefanec, Július Brocka, Ivan Švejna, Jozef Mihál, čiže predstavitelia štyroch opozičných strán, a naozaj aj mňa mrzí, keď z týchto opozičných strán je tu dokopy možno 10 poslancov dokopy a v niektorých situáciách, v niektorých časoch z nášho klubu, ktorí sme tu podpísaní, nie sme, tak je nás tu viac ako všetkých predstaviteľov opozičných strán. Samozrejme, že by som očakával aj väčší záujem poslancov vládnej strany SMER, ale v prvom rade si myslím, že je psou povinnosťou všetkých poslancov pri mimoriadnej schôdzi predkladajúcich klubov, aby tu boli prítomní.
Druhé, čo mi nesedí, je to, že pred 23 rokmi nám niekto sľuboval, že za chvíľku tu budeme mať Švajčiarsko, a dnes po 23 rokoch vlády či pravice, či ľavice máme v Rakúsku, za hranicami, kam sme utekali hneď, jak sme mohli, ísť si kúpiť možno niektorí magnetofón a niekto niečo iné, máme 4,5-percentnú nezamestnanosť a na Slovensku máme 14-percentnú nezamestnanosť. Niečo tu nesedí. Zrejme to nebude iba to, že dnes nám tu vládne SMER, ale že aj predtým nám tu vládli iné strany a 23 rokov sa viac či menej úspešne im darilo zvyšovať nezamestnanosť. (Reakcia z pléna.)
Druhá vec je, keď si pozrieme na posledné obdobie, odkedy začala kríza, čiže za posledných približne 5 rokov, tak Nemecko vstupovalo do krízy s 9-percentnou mierou nezamestnanosti a vystupuje z krízy s 5-percentnou mierou nezamestnanosti a Slovensko vstupovalo do krízy, myslím, že necelých 8 %, povedzmeže 7 % a vystupuje alebo dnešný stav je 14 %. Čiže počas krízy na Slovensku nezamestnanosť vzrástla o 100 %, v Nemecku klesla možno o nejakých 40-50 %? Čiže znova niečo mi tu nesedí.
Jedno je obraz toho, že pravdepodobne všetky vládne garnitúry, ktoré tu vládli, boj s nezamestnanosťou nezvládli a dlhodobo jednoducho Slovensko si s nezamestnanosťou nevie rady. To, keď sme v roku 2008 mali nejakú 8-percentnú nezamestnanosť, samozrejme, ľahko sa vezie na vlne, ktorá nás vtedy viezla v tom, že celý svet rástol, Európa rástla a dosť dramaticky sme znižovali nezamestnanosť aj my. Samozrejme, naša nezamestnanosť, je pravda, že klesala vtedy rýchlejšie, ako klesala v Európskej únii, ale celkovo za 23 rokov sme sa v podstate nepohli zásadne nikam dopredu. (Reakcia z pléna.) No nepohli. (Reakcia z pléna.) Máme 14 %, Rakúsko má 4,5 %. Čiže ani vy ste to nezvládli. (Reakcie z pléna.) Áno, aj predošlá vláda, ktorá vládla 18 mesiacov, nič zásadné s nezamestnanosťou neurobila. (Reakcie z pléna.)

Figeľ, Ján podpredseda NR SR
Páni poslanci, páni poslanci, budete môcť reagovať vo faktických.

Matovič, Igor, poslanec NR SR
Druhá vec je, že za posledných teda päť rokov, kedy Nemecko znížilo nezamestnanosť z 9 % na 5 %, tak Slovensko, opakujem znova, zvýšilo... Máte dohodnuté kamery, pán Štefanec? (Smiech v sále.) ... Slovensko zvýšilo zo 7 na 14 %.
Čiže ešte raz sa vrátim k tomu prvému, čo som povedal, pripadá mi to také niekedy úbohé klamanie ľudí v tom, ako nám strašne záleží na boji s nezamestnanosťou, keď si ani nezabezpečím to, aby tu bola aspoň polovička z klubu, ktorý tento návrh predkladá.
Taký hlavný argument opozície dnes je o tom, že vlastne hlavný dôvod, prečo nezamestnanosť vzrástla, sú zmeny zákonov, ktoré sa za poslednú dobu udiali. V tejto spojitosti nebudem opakovať to, čo tu bolo povedané, ale v tejto spojitosti iba pripomeniem jeden výrok, ktorý ma veľmi mrzí, ktorý sa vyskytol v článku, že živnostníci v dosť veľkom počte končia svoje živnosti, a bola tam reakcia hovorcu ministerstva práce, sociálnych vecí, dovolím si ju citovať, ktorý reagoval teda na otázku, čo si myslí, že prečo vlastne živnostníci mnohí končia. On doslova povedal, že: "Dochádza k nastaveniu podmienok, ktoré umožnia poctivým naďalej pokračovať v živnosti a ostatným", zrejme myslel nepoctivých, "zvážiť, či budú pokračovať s prísnejšími pravidlami, alebo živnosť ukončia."
Mrzí ma, keď hovorca ministerstva práce a sociálnych vecí takýmto neuváženým spôsobom, ktoré vlastne ani neodvolal, nedementoval, označí v podstate všetkých živnostníkov, ktorí ukončujú živnosti, označil ako nepoctivých a za poctivých označil iba tých, ktorí naďalej podnikajú. Pripadá mi to naozaj obdobný blud, ako keď niekto hlása, že zmeny zákonov nemajú vplyv na nezamestnanosť.
Možno aj z tohto miesta vyzývam príslušného pána hovorcu, a keď on sa nespamätá, tak pána ministra, aby s ním spravil poriadky, aby ešte raz sa vyjadril, či teda považuje všetkých živnostníkov, ktorí ukončili živnosti, za nepoctivých a za poctivých považuje iba tých, ktorí naďalej podnikajú.
Tiež by som sa chcel vyjadriť k jednému, čo tu bolo párkrát už spomenuté od poslancov, alebo teda aj od, myslím si, pána ministra práce, sociálnych vecí, aj od niektorých poslancov SMER-u, ktorí opakovali takú floskulu, že vláda vytvára pracovné miesta. SMER a vláda nevytvára žiadne pracovné miesta, poprosil by som vás, aby ste sa posunuli v myslení pár desiatok rokov dopredu, a vláda len na jednej strane niektorým, tým, ktorí poctivo podnikajú, ktorí sú zamestnaní, a veľakrát za minimálnu mzdu, berie, berie im dane, odvody, aby na druhej strane uprednostnila niektorých podnikateľov, ktorí na základe toho možno vytvoria pracovné miesta. Ale vláda v žiadnom prípade nevytvára žiadne pracovné miesta. Len prerozdeľuje peniaze, bohužiaľ, zväčša od tých chudobnejších a slabších k tým bohatším, zahraničným zvyčajne, a tým, ktorých si vyberie. To ma mrzí.
Chcel by som svoje vystúpenie sústrediť do takých približne 20 konkrétnych dôvodov, prečo si myslím, že nezamestnanosť na Slovensku sa vyvíja tak, ako sa vyvíja, alebo lepšie povedané, nie že k tomu, že prečo rastie, ale prečo je jednoducho taká vysoká, a dlhodobo vysoká, a nevieme si s ňou rady.
A ešte raz by som zopakoval možno to, čo som na začiatku hovoril, môj pohľad na vec je taký, že za výšku nezamestnanosti, ktorá na Slovensku je, nezodpovedá len dnešná vláda a strana SMER, ale zodpovedajú všetky vlády, ktoré na Slovensku boli. Samozrejme, vzhľadom na to, že SMER nám už rok vládne, tak momentálne najvyššiu mieru zodpovednosti má SMER, hlavne na to, ako nadstaví zákonné pole na to, aby sa prípadne nezamestnanosť postupne na Slovensku znižovala. Ale zodpovední za celkový stav, že si s nezamestnanosťou dlhodobo na Slovensku nevieme rady, je aj pravica, aj ľavica. Všetky politické strany, ktoré za to obdobie dlhodobo vládli.
A vôbec nevidím teda to tak jednoznačne, alebo teda nemienim chváliť iba tých, ktorí vládli počas nekrízy alebo v čase hojna, že teda tí sú tí najlepší, ktorí vedia znižovať nezamestnanosť, a opačne, ktorí vládli počas krízy, že tí sú tí, ktorí sú zase zodpovední za zvyšovanie nezamestnanosti. Myslím si, že o tieto vplyvy by sme vývoj nezamestnanosti mali očistiť a potom by sme videli reálny dopad vládnutia tej-ktorej garnitúry.
Čiže ako som povedal, skúsim byť čo najviac konkrétny a pôjdem tak heslovito.
Slovensko trpí dlhodobou nezamestnanosťou, v podstate najviac zo všetkých krajín v Európskej únii. Máme viac ako 50 % dlhodobo nezamestnaných a osobne si myslím, že príčina je dlhodobý rovnostársky prístup k dvom úplne rozličným častiam alebo skupinám pracovného trhu. Na jednej strane máme ľudí, ktorí majú doma pozitívny vzor, že vidia, že otec, mama chodia pracovať, ktorí majú vzdelanie, možno aj na základe toho, že doma majú ten pozitívny vzor, a ktorí majú hlavne pracovné návyky.
Na druhej strane máme druhú skupinu ľudí, ktorí nemajú ani jeden z týchto parametrov. Nemajú ani pozitívny vzor doma a skôr sú vychovávaní v tom, že peniaze nie sú za prácu, ale peniaze sú na pošte. Nemajú vzdelanie a štát a systém im umožní, aby veľakrát si ukončili svoje vzdelanie niekde v piatom, šiestom ročníku základnej školy a, bohužiaľ, následne aj na základe tohto nemajú pracovné návyky.
To, čo som hovoril, že príčina je rovnostársky prístup k týmto dvom skupinám a, podľa mňa, ktoré vôbec sa navzájom neprekrývajú, rovnostársky prístup štátu, že vlastne používame rovnaké nástroje pracovného trhu na jednu a druhú skupinu, ktoré sú úplne diametrálne odlišné, je podľa môjho názoru príčina dlhodobej nezamestnanosti na Slovensku. Myslieť si, že niekto zamestná Róma z osady za minimálnu mzdu, keď nie je v tom regióne práca pre človeka, ktorý nie je Róm z osady, za minimálnu mzdu, je naivné. A kým my nezačneme vytvárať samostatné unikátne nástroje na začlenenie do pracovného trhu pre jednu a druhú skupinu, dovtedy si s tou podstatnou časťou dlhodobej nezamestnanosti neporadíme. Môžme v čase hojna znova sa dostať na 8 %, ale ďalej to nepohneme, lebo jednoducho ostatní ľudia budú tí, ktorí nemajú ani vzdelanie, ani pozitívne vzory doma, ani pracovné návyky.
Ďalší dôvod je veľakrát nevhodné vzdelanie absolventov, ktorých Slovensko produkuje. Možno aj taký dlhodobý trend a dôraz na teoretické znalosti študentov a absolútne nulové alebo absencia dôrazu alebo vzdelávania študentov v tom možno, čo je to podnikateľské prostredie, čo je to podnikanie, čo je to zamestnávanie ľudí.
Tu si dovolím dať príklad, možno porovnanie toho Švajčiarska, ktoré nám tu po revolúcii alebo v čase revolúcie niektorí sľubovali, a nás na Slovenku. Kým na Slovensku absolvent po vyjdení školy otrčí dlaň a pýta si prácu, vo Švajčiarsku väčšina absolventov rozmýšľa, v čom bude podnikať. A toto si musíme, toto by mala byť naša úloha a snaha, mladých ľudí ešte v školách vzdelávať a vysvetľovať im, že podnikanie, to nie je nejaký bubo, že podnikanie je spôsob, ako sa môže uplatniť, ako môže on dávať prácu niekomu druhému a nie pýtať si prácu od niekoho iného. Ale na to treba napr. zaviesť povinný predmet podnikanie do posledných dvoch ročníkov strednej školy, nič by sa nám nestalo a ubrali by sme možno z niektorých teoretických predmetov, ktoré zbytočne do týchto mladých ľudí tlačíme.
Ďalší dôvod, prečo je nezamestnanosť na Slovensku tak vysoká, aká je, je korupcia. Slovíčko, ktoré mnohí z nás poznáme, a nie je to problém ani posledného roku, ale je to problém dlhodobý, porevolučný a z takého dôvodu, že ak raz cez korupciu sa nám strácajú verejné zdroje, ktoré mali skončiť v štátnom rozpočte, štát logicky to dobieha tým, že zvyšuje daňové a odvodové zaťaženie podnikateľom, zamestnancom a takýmto spôsobom vlastne zbytočne deformuje podnikateľské, ani nie deformuje, ale sťažuje, zhoršuje podnikateľské prostredie a ľudia sú dusení preto, lebo na jednej strane štát dovolí, aby sa peniaze takýmto spôsobom z verejných zdrojov vytrácali.
Stačí si povedať možno ten príklad, teraz to bolo, myslím si, posledný týždeň, neviem presne, ktorá organizácia to bola, ale myslím, že bola dosť renomovaná, ktorá odhadla mieru korupcie na Slovensku približne na 500 mil. eur ročne; 500 mil. eur ročne znamená, ak by sme nedovolili ukradnúť, a dnes vládnete vy, ak by ste nedovolili ukradnúť z verejných zdrojov, tak by všetci živnostníci a všetci zamestnanci na Slovensku mohli mať o tretinu nižšie dane z príjmu. Obrovská suma, ktorá by určite pomohla výrazným spôsobom tomu, aby sme naštartovali podnikanie a tým pádom aj zamestnávanie ľudí na Slovensku.
Ďalší dôvod, prečo je nezamestnanosť tak obrovská, aká je, sú dotácie sponzorom alebo bohatým firmám. Viete sami, koľkým firmám ste už rozdali dotácie, a viete sami, s koľkými z týchto firiem bolo spojené vraj sponzor SMER-u. Čiže dvorným podnikateľom dávate a živnostníkom a drobným podnikateľom doslova oriete po chrbte. A toto nie je správne. Lebo znova tých, ktorí by, ktorí sú do budúcna našou budúcnosťou, malí a drobní podnikatelia, ktorí môžu vytvoriť, a vytvárajú aj dnes, najväčší počet pracovných miest, týchto ožobračujete nato, aby ste dali bohatým. Myslím si, že je to trošku inak a opačne s filozofiou, ktorú hlási váš premiér, a s filozofiou prípony vašej strany, sociálnej demokracie. Beriete chudobným, slabým, drobným a dávate bohatým.
Ďalší dôvod sú napríklad dotácie prevádzkovateľom slnečných elektrární, vypichol som iba slnečné elektrárne, lebo je to rukolapný dôkaz toho, ako nehospodárne ste nakladali s verejnými zdrojmi. Vytvorili ste taký zákon, že 300 mil. eur každý jeden rok sa všetci podnikatelia, všetci zamestnanci, všetci ľudia, ktorí akýmkoľvek spôsobom prispievajú, možno aj kúpou jablka v obchode, do štátneho rozpočtu, tak sa všetci dokopy skladáme 300 mil. eur na to, aby ste znova veľakrát firmám, ktoré majú v zátvorke vraj sponzor SMER-u, prispievali na to, aby sme od nich vykupovali elektrinu o 800 % drahšie, ako ju môžme kúpiť na trhu. Ešte raz hovorím, o 800 % drahšie. Vy ste napísali zákon, na základe ktorého v starých peniazoch, bolo to v 2008. roku, myslím, ste vykupovali, ste zaväzovali na 15 rokov vykupovať elektriku za 14 korún kilowatt a dnes vieme vykúpiť alebo nakúpiť si na trhu elektrinu za približne 1,80; 800 % predraženie, čiže 700 % do vačku firmám mnohokrát, ktoré majú v zátvorke vraj sponzor SMER-u. Na týchto 300 mil. eur sa všetci na Slovensku každým rokom skladáme. Zaviazali ste sa ich vyplácať 15 rokov, 4,5 mld. eur, ktoré mohli sme použiť na ozdravenie podnikateľského prostredia, na zlepšenie podnikateľského prostredia, na vytváranie, na podporu vytvárania naozaj efektívnych pracovných miest. Toto je vaša hanba a vaše maslo.
Takisto ma mrzí, že vlastne predošlá vláda, že musel prísť poslanec SaS-ky, ktorý tu ani dnes už vlastne nie je, myslím, že to bol Ľudo Jurčík, ktorý s touto iniciatívou prišiel a sám teda navrhol opraviť ten zákon. Čiže jednoducho vláda naďalej pokračovala a chcela nechať, aby to prostredie bolo takýmto spôsobom deformované, aby sme naďalej, aby vznikali nové slnečné elektrárne za takto zbytočne predražených podmienok.
Akú logiku má, aby sme dotovali niekoho, kto vie vyrobiť za 14 korún kilowatt, keď si vieme na trhu kúpiť ten kilowatt za 1,80? Absolútne žiadnu. Vaša vláda, v ktorej ste vy teda mali premiérku, neprišla so zmenou ani v programovom vyhlásení a neprišla so zmenou, ktorá by túto problematiku riešila. Musel prísť individuálny poslanec strany SaS, ktorý zmenu tohto zákona našťastie presadil.
Ďalší dôvod je nestabilita podnikateľského prostredia. Prostredie, kde si ktorákoľvek politická strana robí zo Zákonníka práce, z daňových zákonov, z odvodových zákonov doslova trhací kalendár, je nie práve vhodné na to, aby niekto tu chcel investovať a stabilne investovať. Keď on nemá istotu, aký Zákonník práce bude nám tu vládnuť po najbližších voľbách, tak pravdepodobne nikoho to nemotivuje k tomu, aby nejaké pracovné miesto v takej krajine otváral alebo vytváral to nejaké pracovné miesto.
Čiže nestabilita, ktorá je práve dôsledkom zbytočného politikárčenia, toho, že každý chce vymaľovať tieto konkrétne zákony, Zákonník práce, daňové, odvodové zákony vždy podľa svojej ideológie, absolútne nepomáha veci a stabilite podnikateľského prostredia. Čiže z tohto miesta, ak je najmenšia vôľa, chcel by som vás v tejto veci vyzvať, pravicu, ľavicu, skúsme si sadnúť všetci spoločne a skúsme nájsť možno niekedy nie úplne príjemný kompromis, ale vždy lepšie ako nestabilné prostredie bude kompromis, ktorý bude možno ústavným zákonom nejakým spôsobom prijatý.
Ďalší dôvod, prečo je nezamestnanosť možno taká, aká je, a hlavne sa nezlepšuje, tak mám pocit niekedy, že nám ufóni navrhujú a prijímajú zákony, lebo len ufón môže povedať, že zmena zákonov nemá vplyv na výšku nezamestnanosti.
Ďalší dôvod, odtrhnutie politikov od reality. Mnohokrát zákony prijímajú politici a navrhujú ich zmeny politici, ktorí nikdy v živote nepodnikali, a nielenže nepodnikali, nikdy v živote nezamestnávali človeka, a nielenže nezamestnávali človeka, ale nikdy v živote neboli zamestnaní okrem Národnej rady. A takíto ľudia, ktorí sú úplne vytrhnutí z reality, ktorí nevedia, čo to je skutočné podnikanie, čo to je naozaj žiť veľakrát z ruky do úst, ak prijímajú zákony, tak tie zákony potom aj veľakrát tak vyzerajú.
Ďalší dôvod - politikárčenie a čarovanie so štatistkami miesto ústretovej ruky voči opozícii, miesto spoločnej snahy nezamestnanosť riešiť, spomenul som to pred chvíľkou.
Ďalší možno taký parciálny, ale je to takým obrazom prístupu možno aj dnešnej vlády k situácii, že miesto do práce lejeme peniaze do betónu. Konkrétne vyzdvihnem projekt, myslím si, že bol to poradca, myslím poradca pani premiérky Radičovej, Kravčík, ktorý prišiel s projektom hrádzok, budovaní hrádzok po Slovensku a zamestnal tento projekt mnoho tisíc ľudí a vtedy sme zachytávali vodu alebo ten projekt zachytával vodu v prírode a veľmi veľká časť výdavkov, ktoré boli, bola vlastne cena práce tých ľudí, ktorí to budovali. Miesto toho, bohužiaľ, vaša vláda razí cestu skôr budovania megalomanských diel, kde vylejeme kvantum betónu, ale tej práce tam bude veľmi malý podiel. A myslím si, že mali by sme sa pozerať pri takýchto verejných investíciách aj na ten taký tzv. sociálny benefit, ktorý verejná zákazka prináša.
Ďalší dôvod trošku súvisí aj s tým predošlým, že verejné obstarávanie nezaväzuje verejných obstarávateľov, aby zohľadnili ten spomínaný sociálny benefit pri verejnom obstarávaní. Poviem lopatistický príklad, aby to bolo pochopené, o čom hovorím. Je to, že ak by sme cez verejné obstarávanie zaviazali verejného obstarávateľa, aby to zohľadnil, tak by to znamenalo, že napríklad teraz chceme ťahať do niekoľko tisíc obcí, sa mi zdá, optické káble na internet. Myslím, že to má byť zákazka približne za 200 mil. eur. Ale ak by sme zohľadňovali ten sociálny benefit, tak by ten obstarávateľ si pozeral, či teda tie stovky kilometrov rýh v zemi môžu vykopať ľudia alebo bagre. Porovnával by tieto dve možnosti a v prípade, že by videl, že vlastne cez ľudí to bude síce možno trošku drahšie, ale dokopy nás vlastne tí ľudia nebudú potom stáť peniaze cez dávky v nezamestnanosti, cez aktivačný príspevok a podobne a iné výdavky, ktoré sú spojené s nezamestnanosťou, tak radšej by vlastne objednali firmu, ktorá to vykope s ľuďmi, veľakrát nekvalifikovanými ľuďmi, ako firmu, ako cez, ktorá vykope tie ryhy bagrami, ktoré boli vyrobené možno niekde v Kanade.
Čiže tento prvok mi pri verejnom obstarávaní chýba, aby sme zohľadňovali to, či náhodou nevieme cez tú konkrétnu verejnú zákazku zamestnať dostatočný počet ľudí, a takýmto spôsobom kalkulovali celkový dopad na verejné financie, a nielen pozerať iba na tú koncovú cenu konkrétne pri danom verejnom obstarávaní.
Samozrejme a nie malý dôvod, prečo je nezamestnanosť taká, aká je, je vymožiteľnosť či skôr nevymožiteľnosť práva. Systém a podnikateľské prostredie, ktoré je nadstavené tak, že môžu bez problémov existovať ľudia, ktorí si celý podnikateľský úspech postavia na tom, že neplatia druhým ľuďom faktúry, je chorý. Do takéhoto systému, keď nám aj človek, niektorý obyčajný živnostník, vbehne a chce začať podnikať a dôverčivo niekomu dodá nejaký tovar alebo svoju službu a tento mu nezaplatí a nakoniec ten dôverčivý živnostník zistí, že, hops, tuto niečo nefunguje, a zistí, že vlastne tu nie je nejaká vymožiteľnosť práva, tak tento systém je chorý a je dlhodobo takto chorý.
To uznávam, sú prvé lastovičky z vašej strany, že niečo s bielymi koňmi, veľakrát nastrčenými eseročkami, ktoré deformujú podnikateľské prostredie, začína, myslím, pán minister Borec robiť. Ale ak naďalej neurobíme v tomto zásadný krok, že dovolíme doslova hajzlíkom, ktorí si postavia úspech na neplatení faktúr druhým ľuďom, a naďalej dovolíme týmto ľuďom podnikať, tak sa nečudujme, že mnoho ľudí stratí chuť podnikať.
Ďalší dôvod je to, že ste podrazili svojich voličov. Pred voľbami ste im sľúbili, že čokoľvek, čo urobíte v záujme konsolidácie, tak sa dotkne len tých bohatých. Sľúbili ste a navrhovali ste konkrétne riešenie, že napríklad iba firmám, ktoré budú mať zisk nad, myslím, 33 mil. eur, zvýšite daň na 25 %. Vôbec ste nikde pred voľbami nespomínali, že zvýšite daň aj firmám, ktoré majú zisk 1 000 eur ročne. Vôbec ste neurobili alebo doslova ste podrazili svojich voličov, keď ste zvýšili daň všetkým rovnako. Všetkým, či úplne chudobným, či malému zamestnávateľovi v Medzilaborciach, ktorý má jedného zamestnanca a ledva vyprodukuje 1 000 eur zisku ročne, aj takému, ktorý má stámiliónov eur zisk, všetkým ste úplne rovnako zvýšili daň z 19 na 23 %. Znova mi tu chýba sociálne cítenie, ktorým sa oháňate, sociálna demokracia, ktorú máte napísanú za vaším názvom vašej politickej strany.
Ďalší dôvod, prečo je nezamestnaných, koľko je nezamestnaných, je, že sme akoby slepí, že na jednej strane máme kopu neurobenej práce a na druhej strane máme armádu nezamestnaných, ktorým mnohých z nich vyplácame sociálne dávky, a za tie sociálne dávky alebo za príspevok v nezamestnanosti nevyžadujeme žiadnu protislužbu. Bohužiaľ, takýmto spôsobom len napomáhame tomu, že títo ľudia strácajú pracovné návyky, čo vôbec nepomáha situácii, ani tým samotným ľuďom. Čiže znova trošku pozrieť na to, že keď tu máme na jednej strane nejakú prácu, ktorú treba spraviť, a na druhej strane ľudí, ktorým ideme niečo platiť, tak neučme ľudí, že peniaze sú na pošte. Učme ich vždy, dobre, ak nemáš prácu od štátu, nemáš prácu od súkromníka, tak možno dostaneš prácu od úradu práce. A možno dostaneš dávku v nezamestnanosti, možno sociálnu dávku, ale ktorú si budeš musieť odrobiť.
Ďalší dôvod, prečo je nezamestnanosť taká, aká je, je, že desiatky miliónov eur míňame ročne na aktivačné práce, a veľmi, veľmi neefektívne. Nie som proti aktivačným prácam a vôbec nie v dedinách, ktorých starosta je dobrý a ustráži si tých ľudí. Ale sami vieme, a médiá do pretriasali v minulosti opakovane, že obrovská suma sa vypláca na aktivačné práce a ľudia nič nerobili. Čiže znova to je o tom, iba trošku prísnejšie nadstaviť zákony a pozerať na to, keď už tie peniaze chceme vyplácať, aby naozaj boli za prácu a nielen iba za to, že niekto je zaregistrovaný v nejakej evidencii.
Ďalší dôvod je naivná viera v tom, že veľkí nás zachránia. Mne to pripadá, ako keby sa jedna či druhá garnitúra vždy spoliehala na to, že však ukážeme nejakého kedy-tedy veľkého investora, spravíme tam tlačovku, že nám prišiel, a vytvárame podmienky silou-mocou iba tým veľkým, najlepšie zahraničným, najlepšie nejakých teda pár sto miest, aby urobil, lebo v ľuďoch to bude nejako rezonovať. Ale je to hrubý omyl. Už dnes väčšinu pracovných miest vytvárajú malí a drobní, a keď sa pozreme na krajiny, ktorými by sme, ktoré nazývame naším vzorom, tak tam je ten podiel ešte väčší. Malí, drobní a hlavne služby, to je naša budúcnosť. Nie veľkí zamestnávatelia, tí už budú utekať do Rumunska, na Ukrajinu a možno ešte ďalej na východ.
Čiže práve podľa mňa nepochopenia, veľakrát podliehanie populizmu politickému, že chceme sa ukázať s nejakým veľkým investorom a s niekoľko sto viditeľnými pracovnými miestami, nás zbavuje schopnosti vnímať realitu, že malí, drobní sú riešenie. Tí malí, drobní, ktorí, možno ten živnostník zoberie si k sebe pomocníka a na stavbu už nebude chodiť sám, ale budú chodiť dvaja. Títo sú naše riešenie a títo nás vedia dostať z nezamestnanosti. Nie veľkí investori, ktorým nám už dnes konkuruje veľmi veľa krajín.
Ďalší dôvod je existencia alebo v podstate prežívanie popri tých daňových rajoch. Že berieme to, áno, sú daňové raje a nesnažíme sa vlastne týmto daňovým rajom napodobňovať, ale skorej si ešte podmienky zhoršujeme aj tým zvýšením daní, aj zvýšením odvodového zaťaženia alebo zvýšením zdravotných odvodov. Zrazu také malé daňové raje robíme z okolitých krajín. Odrazu podnikatelia od nás si preregistrovávajú firmu a utekajú do Maďarska podnikať, len formálne možno, tak si dajú sídlo, nákupy robia tade a tunelujú zisk do krajiny, ktorá im umožní, aby platili výrazne nižšie dane, ako platia na Slovensku. V Maďarsku, myslím, že do 1,6 alebo 1,7 mil. eur platíte 10 %, na Slovensku eseročka 23, čiže o 60 % nižšie dane alebo daňové zaťaženia ako na Slovensku. Potom sa nečudujme, že nám utečú preč. Čiže my pomalinky v nejakej naivnej viere, že však môžme zvýšiť dane, budeme mať viacej peňazí v rozpočte, odstrašuje ľudí, aby podnikali na Slovensku.
Ďalší dôvod, možno tak ľudovo povedané, je tá buzerácia drobných, byrokracia neuveriteľná, ktorú sme ešte aj teraz od Nového roku, ktorú ste na malých, drobných podnikateľov a živnostníkov nasadili, a hlavne pri zamestnávaní dohodárov, kedy musí nahlasovať desaťkrát, pomaly, do mesiaca, odhlasovať, je niečo, čo tým ľuďom berie chuť podnikať.
Ja sám som 15 rokov viedol firmu, ktorú, viem, že dnes zamestnáva 200 ľudí a 1 600 dohodárov iba preto, lebo im je ľúto tých ľudí. Nie preto, že vytvára zisk. Iba preto, že im je ľúto tých ľudí prepustiť. A myslím si, že toto o niečom svedčí. A to nie je, že to je ten príklad, o ktorom viem osobne. A takých príkladov je veľmi veľa. Sú firmy, ktoré fungujú iba preto, lebo im je ľúto prepustiť ľudí, lebo majú možno to sociálne cítenie, ktoré by v prvom rade očakávali od strany, ktorá má v názve sociálnu demokraciu.
Ďalší dôvod sú daňové úniky veľkých, dlhodobo, dlhodobo, 23 rokov, tolerované. Príklad: ako Vareha môže byť tým príkladom. Jednoducho štát, ktorý umožní nejakému podvodníkovi vycucať z rozpočtu, z našich spoločných peňazí, 40 mil. eur, nie je štát. Štyridsať miliónov eur znamená, že možno týždeň a pol, možno dva, neviem to teraz rýchlo vypočítať, všetci zamestnanci a všetci živnostníci na Slovensku museli platiť dane z príjmu iba preto, aby natlačili do gágora nejakému podvodníkovi, ktorý si akože podnikal s nejakými červotočami, či čím to podnikal. Ako toto nie je štát, ak zlyháva v takejto základnej funkcii, aby zabránil takýmto hajzlom doslova čerpať verejné zdroje podvodným spôsobom.
Toto sú v podstatne všetky dôvody, ktoré som chcel povedať. Niektoré som možno nespomenul, ale chcel som byť takýmto, takýto skorej konkrétny. Bolo to približne 20 konkrétnych dôvodov, s ktorými, pevne verím, že ste sa dokázali, aj poslanci vo vládnej strane, aj poslanci v opozícii, stotožniť.
Ešte raz nakoniec zopakujem. Nevidím problém nezamestnanosti čierno-bielo. Nevidím 14 %, že za 14 % je zodpovedný iba SMER, ktorý dnes nám vládne, a vidím podiel viny na všetkým garnitúrach, ktoré vládli. A prečo to tak vidím, bolo týchto 20 dôvodov.
Keď si pozriete týchto 20 dôvodov, skoro pri každom jednom má podiel aj či červená, či modrá vláda, ktoré tu v minulosti boli. To, že tu podniká, alebo systém, ktorý dovolil napríklad Varehovi, aby akože podnikal, neopravila ho ani modrá vláda, ktorá tu naozaj z posledných 15 rokov 10 rokov vládla. Dlhodobo tento systém ste udržiavali.
A stačí možno na koniec spomenúť iba jedno číslo, a myslím si, že Inštitút finančnej politiky ho vypočítal, 2,3 mld. eur daňových únikov, ktoré Slovensko ročne má. Tento systém ste nadstavovali aj vy a udržiavali ste ho aj vy, keď ste vládli v prvej aj v druhej Dzurindovej vláde. Nevidel som zásadnú opravu tohto systému ani v Radičovej vláde. 2,3 mld. daňových únikov znamená, že poctiví chudáci, veľakrát malí, drobní živnostníci, tí platia dane, zamestnanci, ktorí sa im nevedia vyhnúť, a tí, ktorí vedia, akým spôsobom si peniaze uliať bokom, akým spôsobom si niekde kúpiť nejakého bieleho koňa, títo dane neplatia a systém obchádzajú.
Štát, ktorý takýmto spôsobom orie na chrbtoch malých, drobných a slabých nato, aby veľkí, silní mohli sa mať ako prasce v žite, nie je štát.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

16.4.2013 o 13:50 hod.

Mgr.

Igor Matovič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:23

Ľudovít Kaník
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vypočul som si mnoho, väčšina z toho je vec, o ktorej tu hovoríme všetci. Ale nedá mi nevyjadriť sa k takému, k takému nadbiehaniu tomu najvšeobecnejšiemu a musím povedať, takej, takému dosť plytkému populizmu, pretože povedať, nezamestnanosť stúpala a bolo jedno, či bola pri vláde ľavicová, alebo pravicová vláda celých 23 rokov, je zjavne nezmysel. Ja viem, že je to veľmi populárne teraz, lebo ľudia si v politike pamätajú tak maximálne dva roky dozadu, a najpopulárnejšie je, že všetci ste zlí, všetkých vás treba hodiť do jedného vreca, ale viezť sa na takejto vlne, no ja neviem.
Pretože fakt je taký, že od 2002 do roku 2006 počas druhej Dzurindovej vlády klesla nezamestnanosť z vyše 18 pod 10 %. Hospodársky rast dosahoval 8-, 10-percentné úrovne. Takže asi to je príkry rozdiel oproti súčasnej situácii. A to, že potom nastúpila ľavicová vláda v roku 2006 a zvrátila tento vývoj a jednoducho nastúpil raketový rast nezamestnanosti, to je druhá záležitosť. Nie, to není kríza, pretože aj iné krajiny rôznym spôsobom na to reagovali a je v nich iný vývoj aj dnes a ani vtedy nebol v celej Európe takýto vývoj. Treba sa pozrieť na štatistiky celoeurópske, ja som sa pozrel. Slovensko, Slovensku sa darilo, ale mnohé krajiny stagnovali, aj tie veľké európske. To nemá vôbec väzbu s Európou, ako sa tu SMER snaží predložiť.
Ale takéto spochybňovanie faktov je tak trošku smiešne a hovoriť o vláde Ivety Radičovej, ktorú ja sám som kritizoval, Igor, neviem, či aj ty si počas jej vlády ju kritizoval, a ty si chodil, na Koaličnej rade ako o vláde vašej, nie aj tvojej, je také... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

16.4.2013 o 14:23 hod.

Ing.

Ľudovít Kaník

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:25

Július Brocka
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pán kolega Matovič, mali ste celkom zaujímavé vystúpenie, ale by som ho chcel očistiť od tých pliev.
Ak si chcete vynútiť pozornosť pri tejto téme a chcete vyčítať poslancom, že tu teraz nesedia, tak vám chcem len pripomenúť a aj od vás to nemyslím si, že od vás to bola zlomyseľnosť, od poslanca Blahu je to čistá zlomyseľnosť. Ak odsúhlasia rokovanie o tak vážnej téme bez ohľadu na obed, na hygienickú prestávku a potom vyčítajú, že v pléne nesedia poslanci, tak chcem vám pripomenúť, že aj minister Richter bol v jedálni, keď som tam aj ja bol. Lebo je úplne normálne a prirodzené, že v čase obeda my tu v parlamente sme mali prestávku. Ale beriem to, že ste mladý človek a v niektorých veciach robíte rýchle súdy. Kolega Kaník to nazval takým jemným populizmom. Takisto by to bol rýchly súd, možno, keby moji kolegovia považovali to za výraz neúcty, že vy tu vystupujeme bez kravaty, a ja si to nemyslím, že to je výraz neúcty, ste mladý človek ešte.
Ale chcem vám povedať, že moji kolegovia z klubu KDH sa všetci prihlásia, chcú prihlásiť do rozpravy k tejto téme a to tu už dávno nebolo. Ak si pozriete na tabuľu, koľko ľudí chce vystupovať. To znamená, to je výraz úcty k téme aj ku vám. Preto by som sa nerád, alebo by som vás poprosil, neznižujte sa k takým primitívnostiam ako kolega Blaha.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

16.4.2013 o 14:25 hod.

Ing.

Július Brocka

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:27

Mikuláš Huba
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujeme za slovo. Mňa tam oslovilo viacero vecí, v tom vystúpení kolegu Matoviča, a aspoň jednej by som sa chcel dotknúť konkrétnejšie, a to je tá skutočnosť, že naozaj v máloktorom európskom štáte vidíme taký obrovský nepomer medzi množstvom práce, ktorá čaká na nejaké ochotné ruky, na jednej strane a na druhej strane medzi tou vysokou mierou nezamestnanosti, akej sme svedkami u nás. Čiže to obrovské množstvo nevykonanej práce, ktorú je treba vykonať, predstavuje zároveň obrovský potenciál, obrovskú výzvu, ktorej čelili všetky vlády od novembra ´89, v tom by sme mali byť spravodliví, a ideálne sa s ňou nedokázala vyrovnať žiadna. Nechcem tým povedať, že tu neboli lepšie a horšie obdobia. Ale je fakt, že odkedy tu máme túto vysokú mieru nezamestnanosti a zároveň nám tu narastá to množstvo nevykonanej práce, tak sa tieto nožnice stále z roka na rok skôr roztvárali.
Spomeniem, aby som bol konkrétny, poľnohospodárstvo, stále rastúcu rozlohu pustnúcich polí, lúk, pasienkov. Možno povedať krízu potravinárstva. Všetko oblasti, ktoré sú náročné na pracovnú silu, a pritom nevieme vygenerovať adekvátne pracovné príležitosti pre ľudí, ktorí by sa tu mohli zamestnať. Niečo veľmi podobné platí o lesoch, o tom množstve kalamitného dreva, ktoré zostáva v našich lesoch, už sme o tom tu viackrát hovorili. Všadeprítomné odpady, ktoré tú našu krajinu špatia, pritom sme kdesi na chvoste Európskej únie v miere separácie, recyklácie. Energetika s potenciálom okolo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

16.4.2013 o 14:27 hod.

prof. RNDr. CSc.

Mikuláš Huba

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:29

Jozef Viskupič
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Mňa takisto zaujali dva momenty. Jeden bol o dlhodobej nezamestnanosti, ďakujem, a druhý o podnikaní a podnikaní hlavne mladých.
K tej dlhodobej nezamestnanosti dovolil by som si zacitovať z e-mailu od pána riaditeľa Inštitútu zamestnanosti Michala Páleníka, kde hovorí, že: "Dlhodobá nezamestnanosť je biľagom Slovenska. Od počiatku tzv. harmonizovaného merania nezamestnanosti je Slovensko poslednou krajinou v Európskej únie alebo tam je krajinou, kde je miera nezamestnanosti v EÚ najvyššia, čo sa týka dlhodobej nezamestnanosti. Pre porovnanie dosahuje vyše 50 % aj tak vysokej miery nezamestnanosti. V celoštátnom priemere každý ôsmy, deviaty človek, ktorý by mohol pracovať, už niekoľko rokov nepracuje. V Českej republike a v Poľsku na porovnanie je tento pomer jeden z 33, v susednom Maďarsku jeden z 18. Z regionálneho pohľadu je situácia ešte horšia. V okresoch ako Rimavská Sobota, Veľký Krtíš alebo Trebišov je tento pomer až 1 : 3. Ich šance, šance týchto ľudí na uplatnenie sa na súčasnom trhu práce, sú prakticky nulové. Celkovo ide o približne 300-tisíc ľudí. Dôsledky nezamestnanosti na spoločnosť, ekonomiku, verejné financie sú tak negatívne, nezamestnaní poberajú sociálne dávky, neplatia dane, odvody, strácajú motiváciu na ďalší rozvoj, vzdelávanie, rezignácia na trh práce nie je dobrým vzorom pre svoje deti a často páchajú drobnú kriminalitu, hlavne vďaka svojej chudobe." Čiže toľko k citátu.
A k podnikaniu. Áno, mali by sme sa zamerať na to, že záchranou pre túto krajinu nebudú cielené podpory veľkých a častokrát aj nazývaných mecenášov, alebo tých, ktorí sú blízki jednotlivým straníckym... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

16.4.2013 o 14:29 hod.

Mgr.

Jozef Viskupič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:34

Igor Matovič
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pán poslanec Kaník, vieš, ako ja mám rád, keď sa bavíme o pravde, aby tá pravda bola úplná. Hovoriť alebo chváliť sa iba druhou Dzurindovou vládou, myslím si, že nie je fér. A keď sa teda chceme baviť o tom, že ako počas Dzurindu sa znižovala alebo zvyšovala nezamestnanosť, tak pozerajme aj na prvú Dzurindovu vládu dokopy. A našiel som síce iba graf, nemám čísla, ale vidím tu v ´98. roku, je to stránka Štatistického úradu, približne 320-tisíc nezamestnaných, čiže v čase, kedy prvá Dzurindova vláda začínala a končili ste približne s 350-tisíc nezamestnanými. To, že počas prvej Dzurindovej vlády drasticky nezamestnanosť rástla, počas druhej Dzurindovej vlády nezamestnanosť možno niekedy aj drasticky klesala, ale výsledok bol taký, že vstup a výstup rovnaký, ale lepšie povedané, že možno na konci ešte trošku viacej ako na začiatku, tak toto je číslo, ktoré mňa zaujíma.
A ja som nehovoril v žiadnom prípade, že nezamestnanosť stúpala za každej vlády. Toto som nepovedal, pozri si prepis. Len som hovoril, že po 23 rokoch sme na 14 % a plus-mínus si každý s tým nevedel rady. Možno niekedy opatrenia a kríza alebo nekríza pomohli znižovaniu alebo zvyšovaniu nezamestnanosti, ale jednoducho systematicky ten problém neriešime.
Pán kolega... A ešte teda možno druhá vec, keď aj ste za druhej Dzurindovej vlády znižovali nezamestnanosť, mňa, ja som sa chcel iba opýtať, za akú cenu? SPP predané, elektrárne predané, distribučky predané, tieto peniaze natlačené možno do znižovania nezamestnanosti, chvalabohu, ale za akú cenu?
Pán kolega Brocka, uznávam, je primitívne, aby moc zneužívala svoju moc aj takým spôsobom, že nedá priestor poslancom na obedňajšiu prestávku.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

16.4.2013 o 14:34 hod.

Mgr.

Igor Matovič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 14:48

Pavol Frešo
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené poslankyne, vážení poslanci, ja by som rád povedal aj vážený pán minister, ale, bohužiaľ, je neprítomný.
Keby sme mali naozaj v tejto sále, ako tu teraz sedíme, a verím, že máme úprimný záujem o debatu nad nezamestnanosťou, keby sme mali naozaj nejaký šampionát v kriticizme, tak tá kritika tu naozaj je taká, že by sme mohli ašpirovať na prvé miesto.
Preto by som sa chcel veľmi rád zamerať na to, čo sa dá jednoducho pochopiť, o čom sa dá jednoducho rozhodnúť, o čo, s čím sa jednoducho dá pracovať. Poprosím tento graf požičať. (Rečník zobral do rúk papier, na ktorom je znázornený graf.)
40-tisíc pracovných miest, ktoré sa stratili za rok tejto vlády, je zhruba toľko, Igor, koľko ste spomínali, že sa stratilo za prvej Dzurindovej vlády, dokonca ešte menej. A to sa riešila pomečiarovská, pomečiarovská kríza. (Reakcia z pléna.) To bola pomečiarovská kríza.
Chcem prísť k tomu, že keď sa stratí 40-tisíc pracovných miest naozaj za jeden rok, tak potom sme v situácii, že treba niečo robiť. A preto si myslím, že táto debata je namieste, lebo už rok sme tu, a napriek tým všetkým skvelým nápadom, ktoré tu počúvam, tak sme v situácii, že vlastne nič sa nezmenilo. Naopak, situácia sa zhoršuje.
Ja považujem za veľmi dôležité, aby sme teda pristúpili k tomu, po čom všetci tak strašne voláme, to znamená, bavili sa, bavili sa o konkrétnych riešeniach, nie o tom, že kto, komu, čo urobil pred mnohými rokmi. My sme v tomto volebnom období zvolení, poslankyne, poslanci, a v tomto volebnom období musíme prijímať riešenia. Tie ostatné nevieme v tejto fáze ovplyvniť, ani ho nevieme do minulosti ovplyvniť, asi ani dlho nebudeme vedieť do minulosti ovplyvniť, ale to, čo ovplyvniť vieme, je to, čo robíte tu a teraz.
Tu a teraz z tohto miesta som aj ja, aj moji kolegovia, kritizoval tie opatrenia, ktoré preukázateľne nezamestnanosť zvýšili. Poprosím ešte raz. (Rečník zobral do rúk papier, na ktorom je znázornený graf.) Za jeden rok 40-tisíc miest stratilo sa. To nie je debata o tom, že je len kríza. Všade majú krízu, aj tam, kde nezamestnanosť klesá. Aj v Nemecku majú krízu, aj v Dánsku, aj vo Veľkej Británii majú krízu. Ale u nás kríza dopadá tak, že za rok 40-tisíc pracovných miest. Preto je dôležité, aby sme nesedeli tuná zasa o rok a mali ďalších 40-tisíc pracovných miest, aby sme povedali si opatrenia, o ktorých sa vieme rozhodnúť.
Ja viem, že sme opozícia, ja viem, koľko hlasov máme, ja počujem tieto plamenné prejavy pána ministra, aj sa mu povenujem v jednej ekonomickej časti tak, aby si to mohol overiť v ktorejkoľvek učebnici, že mám pravdu, trochu ho doškolím z tej ekonómie.
Ale to, čo chcem povedať ako hlavné práve vo svojom prejave, je, že poďme sa teda baviť o tom, čo si myslíme, že je riešenie. Čo je riešenie toho, aby 40-tisíc pracovných miest nielenže sa nestratilo, ale, naopak, sa vrátilo a dokonca sa nič podobného nemohlo ani zopakovať, nezamestnanosť sa trvalo znižovala.
To prvé podľa môjho názoru, a to hovorím aj za svojich kolegov poslankyne, poslancov, bolo, že nebolo rozumné rušiť rovnú daň. Nebolo to rozumné. Ale na druhej strane, dobre, bolo to veľmi dôležité pre socialistov, majú teraz drvivú väčšinu. Tak potom náš návrh bude smerovať k tomu, že znížme korporátnu daň, ktorá naozaj je ťaživá pre firmy, ktoré sa tu chcú rozvíjať, resp. investovať. Ne-e-xis-tu-je, aby sme mali najvyššiu túto daň spomedzi postkomunistických krajín. Už len samotné toto tvrdenie, že táto daň je najvyššia z postkomunistických krajín, stačí na to, aby si o Slovensku ľudia prestali čítať. Stačí na to, aby si o Slovensku prestali čítať. A ten príklad s Maďarskom a koniec koncov aj Čechami je pomerne presný. Zatiaľ čo firmy predtým kvôli korporátnej dani chodili na Slovensko, presúvali svoje sídla, no tak teraz ich zo Slovenska zasa odsúvajú preč.
Môžme sa baviť o tom, že to bude 19 %, môžme sa baviť o tom, že to bude 20 %, ale poďme pohnúť korporátnou daňou, aby sme tu nesvietili ako ten červený, ako výstražný nejaký trojuholník, alebo výstražné miesto, kde sa nemá chodiť investovať. Toto považujeme za prvé dôležité opatrenia.
A aby bolo úplne jasné, nebudem hovoriť ani 20, ani 30, poviem ich presne 5.
Čiže prvé je zníženie dane z príjmu pre zamestnávateľov tak, aby proste sme neboli na najvyššej miere spomedzi postkomunistických krajín.
Za druhé, zníženie odvodov pre nízkopríjmové skupiny. To sú presne tí ľudia, o ktorých sa rozhodujeme, alebo sa aj oni rozhodujú, či pôjdu do zamestnania, alebo či niekto také miesto vytvorí, alebo či zostanú na sociálnych dávkach. Je tam taký veľký skok, tak ho znížme, zaveďme niečo také ako vysoká odvodová odpočítateľná položka, aby sa oplatilo týchto ľudí zamestnávať, aby títo ľudia neboli odkázaní na sociálny systém. To je druhá vec. Znamená, všetky tie bariéry, ktoré sú k nástupu do zamestnania, sa snažme znížiť, v tomto prípade odvodovú bariéru, hoci si myslím úplne, keď sa takto o tom rozprávame, tak si myslím, že tak jak sme urobili daňovú reformu v prípade rovnej dane, bohužiaľ, ste ju poškodili, no, uvidíme, kam prídeme s týmto kompromisným návrhom, tak v prípade odvodov by bolo tiež dobré poupratovať v odvodovom systéme ako celku, ale máme schôdzu k nezamestnanosti, poďme navrhovať tie riešenia, ktoré tu teraz môžu napomôcť, čiže zníženie odvodov pre nízkopríjmové skupiny.
Za tretie, dostali sme sa do úplne, úplne unikátnej situácie, máme najvyššiu cenu elektrickej energie pre firmy. Rozumej, okamžite musíme konať, veď to je dlhodobo neúnosné. Firmy nebudú ochotné fungovať niekde, kde nie je na to vlastne nijaký dôvod. Ja ako elektroinžinier vám poviem, že my tu máme zdrojov na výrobu elektrickej energie viac, ako vieme spotrebovať, po slovensky povedané, vyvážame túto energiu. A ja nechápem, ako je vôbec možné, ako je možné, že máme najvyššiu cenu elektriny pre firmy. Znova je to pre nich neatraktívne, znova sa nachádzame v situácii, že firmy kvôli tomuto, aj kvôli tomuto, sú nie ochotné investovať a tvoriť nové pracovné miesta, jedno, či zahraničné firmy, alebo domáce firmy. Takže tretí bod je zmena regulačnej politiky štátu v oblasti cien za elektrickú energiu, zníženie cien pre firmy.
Štvrtá vec. Zmena sociálneho systému tak, aby pracovať bolo výhodnejšie, ako žiť zo sociálnych dávok. To je proste o všetkých tých veciach, ktoré kolegovia podrobnejšie vysvetlia, ako zmeniť sociálny systém na adresný, aby skutočne sa oplatilo viacej pracovať, ako žiť zo sociálnych dávok. Naznačovali to tu niektorí predrečníci, že je to vážny problém na Slovensku. Poďme do toho. Myslím si, že keď sa jednoducho vzchopíme a povieme si, že, áno, tento štvrtý bod je dôležitý, tak tie zmeny spravme.
Ja nechcem teraz kritizovať, lebo naozaj tej kritiky tu bolo toľko, že keď niekto si pozrie k nezamestnanosti schôdzu Národnej rady, tak má pocit, že vpadol do nejakého kritického krúžku, žiaden normálny návrh. Takže nebudem kritizovať to, čo mala urobiť táto vláda, prípadne splnomocnenec za OĽaNO ohľadne tohto bodu, ale hovorím rovno, toto je vec, ktorá je dôležitá pri potláčaní nezamestnanosti, resp. tvorení, tvorení alebo tvorbe príležitostí pre nové pracovné miesta.
Piata vec. Zmena Zákonníka práce tak, aby nezdražoval tvorbu nových pracovných miest. Aby nezdražoval tvorbu nových pracovných miest, to znamená meniť Zákonník práce uprostred krízy, bavili sme sa o tom, že v koho zhode to je, v koho zhode to bolo robené, že zamestnávateľom to vlastne nevadí. Tak ja vám hovorím, že aj všetkých týchto päť bodov a, samozrejme, aj tento piaty, sme prejednali so zamestnávateľmi a veľmi vadí znepružnenie Zákonníka práce. Jednoducho to vyháňa ľudí z práce na ulicu a do sociálneho systému a na dávky. To znamená, že kým máme krízu, tak nerobme také chyby, aby sme aspoň tie najkrikľavejšie ustanovenia, ktoré ľuďom prácu berú na základe Zákonníka práce, opravili.
Veľmi by som bol rád, keby sme aj uznesenie k tejto schôdzi Národnej rady prijali to, ktoré navrhol pán navrhovateľ, pán poslanec Štefanec. Jednoducho, aby vláda zadefinovala vlastne svoju politiku, ako chce potláčať nezamestnanosť.
Veľmi krátko odpoviem pánu ministrovi, aj keď ho tu nevidím, ale chápem, že má svoje problémy, tak nech, mu prajem, aby skoro mu prešli jeho zdravotné záležitosti. Ale keď hovorí o tom, že nezamestnanosť nezávisí od Zákonníka práce, ale od hospodárskeho rastu alebo rastu HDP. No tak by som ho rád ako ekonóm poučil, že rast HDP závisí od investícií a investície sem prichádzajú, resp. sa usádzajú a zostávajú na Slovensku aj kvôli Zákonníku práce. Čiže je to tak, že najprv je investícia, potom je rast HDP, a nie naopak. A ak tú investíciu tu chceme mať na Slovensku, resp. chceme, aby ľudia tu rozvíjali firmy, v prípade sme sem doniesli ďalšie, no tak Zákonník práce na toto vplýva, lebo každá slušná firma vám to povie. A netreba sa tajiť tým, že naozaj aj v tejto chvíli je to tak, že aj viaceré automobilky proti tomuto Zákonníku práce protestovali a dokonca hovorili, že je to prekážkou rozširovania, rozširovania tvorby pracovných miest.
Preto si myslím, že - také krátke ekonomické odbočenie - nemýľme sa, poznajme tie ekonomické súvislosti. Najprv investície, najprv tvorba pracovných miest, ktorá je závislá od Zákonníka práce, potom rast HDP, nie naopak. HDP je obyčajné číslo, ktoré už hovorí o výsledku nejakých ekonomických síl, ktoré pôsobia, a nie je príčinou toho, ako tie ekonomické sily pôsobia.
Vážené dámy, vážení páni, keďže kritiky bolo dosť a chcel by som upriamiť pozornosť práve na tieto naše návrhy, ako riešiť nezamestnanosť, ešte raz ich zopakujem, a poprosím, aby sme o nich aj diskutovali. Kolegovia, poslankyne, poslanci to rozoberú každý zo svojho hľadiska za SDKÚ - DS, lebo naozaj, rok je dosť dlhý čas na to, aby sme zistili, že táto vláda len priniesla obrovskú nezamestnanosť, plus 40-tisíc stratených pracovných miest, to znamená 40-tisíc ľudských osudov, ktoré majú dnes obrovské problémy, a nevieme, kedy ich vyriešia. No tak poďme na tie riešenia, o tomto má byť tá schôdza.
- Za prvé. Zníženie dane z príjmu pre zamestnávateľov. Ja hovorím kľudne na 19 %. Nie je to návrat k rovnej dani. Hovoríme len o korporáciách, resp. o firmách ako takých. Keď vám je to, zdá sa, že je to príliš veľké riziko, dajme to na 20. Debatujme o fiškálnych dopadoch. To by som vedel veľmi slušnú debatu zviesť o tom, že tento rok sa vybralo naozaj veľmi veľa daní, lebo každý vie, že to je poslednýkrát 19 %, tak ľudia odkladajú odpisy. Myslím si, že takáto ekonomická debata aj o znížení tejto dane by bola úplne namieste.
- Za druhé. Zníženie odvodov pre nízkopríjmové skupiny. To je to, čo hovorím, že naozaj vytvorme, vytvorme možnosť zamestnávať týchto ľudí tým, že im tam dáme daňovú odpočítateľnú položku.
- Zmena regulačnej politiky štátu v oblasti cien za elektrickú energiu a zníženie cien pre firmy. Znova sme v situácii najdrahšej elektriny pre firmy v celej Európe, rovnako jak najvyššia daň korporátna v postkomunistických krajinách. Absolútne neatraktívne pre zostanie tej investície, resp. vytvorenie novej investície.
- Zmena sociálneho systému tak, aby pracovať bolo výhodnejšie, ako žiť zo sociálnych dávok. Myslím si, že to je zrozumiteľné.
- A zmena Zákonníka práce tak, aby nezdražoval tvorbu nových pracovných miest.
Vážené dámy, vážení páni, ja si uvedomujem, akú väčšinu majú socialisti tu v Národnej rade, a keď počujem tú debatu, ktorá tu je doteraz, nerobím si nejaké ilúzie, že sa v týchto veciach vrátime niekde úplne dozadu. Dobre, tak poďme dopredu. Nech sa páči, nemajme najvyššie dane vo všetkých postkomunistických krajinách, nech sa páči, nemajme najvyššiu cenu elektrickej energie pre firmy, nech sa páči, vyberme zo Zákonníka práce aspoň to, čo najviac škodí pri zamestnávaní ľudí. A, samozrejme, tie dve veci znamená, aby sa pracovať oplatilo a aby sme znížili odvody pre nízkopríjmové skupiny, keď spravíme, tak môžme účinne zasiahnuť tu a teraz zoči-voči nezamestnanosti.
Chcel by som vás poprosiť, aby sme aj túto diskusiu, keďže hovorím, kritiky som videl veľmi veľa, viedli skorej tým smerom, že poďme sa porozprávať o tom, aké sú návrhy riešenia. Týchto päť riešení SDKÚ - DS navrhuje ako východisko z krízy. Keďže sme ich naozaj počuli aj na okrúhlom stole s ľuďmi, ktorí tvoria pracovné miesta, počuli sme ich aj na našich výjazdoch poslaneckých, ale bol by som rád, keby sme sa k tomu vyjadrili ako vo vecnej diskusii. Považujem za mimoriadne dôležité, aby tento parlament sa z istého takého ideologicko-psychologického až, povedal by som, estrádneho súboja, ktorý sa tu občas odohráva, vrátil naspäť k vecnej diskusii.
Pre tých, ktorí tomu rozumejú a do hĺbky ako do týchto vecí vidia a boli trebárs bývalí ministri, boli renomovaní ekonómovia, alebo sú renomovaní ekonómovia, to môže byť debata, kde stvoria niečo nové. Pre tých, ktorí možno k tomu menej máme vzťah, možnože sme sa tomu menej venovali, môže byť takáto debata veľmi dôležitá pri rozhodovaní sa o zákonoch, ktoré sú predkladané do Národnej rady.
A chcel by som ešte raz apelovať na vládnu väčšinu, keďže vidím, že mala pomerne dobrú vôľu a debatujeme o nezamestnanosti ako o probléme č. 1, ktorý, ktorý trápi Slovensko, poďme sa podebatovať aj o týchto konkrétnych návrhoch tak, aby bolo jasné, že to, čo pomôže ľuďom, nech zavedieme. To, čo si myslíme, že sa nevieme dohodnúť alebo že ľuďom nepomôžeme, si vydiskutujme, ale aby každému bolo jasné, že tie peniaze, ktoré berieme za to, že na tých stoličkách sedíme, si zaslúžime.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

16.4.2013 o 14:48 hod.

Ing. Bc.

Pavol Frešo

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:52

Ľudovít Kaník
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ja veľmi oceňujem tento vecný prístup. Presne toto potrebujeme, takto si predstavujeme túto schôdzu Národnej rady. Konkrétne návrhy, ktoré nie sú, by som povedal, čisto pravicového typu, sú to kompromisné návrhy, je to naša ponuka voči vám. My si uvedomujeme, že vy ste rozhodujúca sila v tejto Národnej rade. My sa budeme k rovnej dani vracať, keď budeme vládnuť. Teraz si nemyslíme, že má zmysel vás presviedčať o jej prospešnosti. Ale myslíme si, že je veľmi dôležité, aby sme si uvedomili to, čo je zrozumiteľné a racionálne. Keď budeme mať najhoršie podmienky pre tvorbu pracovných miest, ako vo finančnej oblasti, v daňovej oblasti, v odvodovej oblasti, v práve, v cenách elektrickej energie, nikto tu nebude chcieť podnikať, nikto tu nebude chcieť zamestnávať ľudí. Tak to zmeňme. Upravme to tak, aby sa tu dalo podnikať.
Veď keby ten problém nebol taký, aký je, tak by nebol ani napríklad problém s U. S. Steelom. Nemuseli by sa teraz pripravovať špeciálne zákony pre jednu firmu, pretože jej problém, U. S. Steelu, vyvolala politika prvej Ficovej vlády práve v oblasti regulácie cien elektrickej energie a zaviedla nezmyselné pravidlá, nezmyselné ceny, ktoré likvidujú podnikanie.
Takže na toto my poukazujeme, ale hlavne prichádzame s kompromisnými návrhmi, aby sme spoločne bez rozdielu politického nazerania zastavili rast nezamestnanosti. To je problém, ktorý trápi Slovensko.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

16.4.2013 o 14:52 hod.

Ing.

Ľudovít Kaník

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:54

Ivan Štefanec
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Opäť sme počuli konštruktívne návrhy, ktoré môžu zvrátiť tento trend. Záleží skutočne od vôle vládnej strany, ako sa k tomu postaví, či dokáže počúvať, či dokáže sa poučiť a pokúsiť sa zvrátiť tento trend. Pretože iná cesta, ako v súčasnosti nastúpila momentálne vláda jednej strany, existuje. Existuje cesta zníženia najvyšších firemných daní v postkomunistických krajinách, existuje cesta zníženia odvodov pre tých, ktorí sú dlhodobo nezamestnaní.
Vieme, spomínali to viacerí rečníci, že toto je práve jeden z dôležitých problémov na trhu práce, že máme aj spomedzi ostatných krajín najväčší podiel dlhodobo nezamestnaných. To sú ľudia, ktorí sú nízkokvalifikovaní a práve im pomôže najviac tá odpočítateľná položka v odvodoch. Tak ako máme odpočítateľnú položku v daniach, navrhujeme zaviesť odpočítateľnú položku v odvodoch, práve aby sme pomohli tým najslabším, ktorí najviac trpia a ktorí sa nemôžu zamestnať.
A pár slov ešte k dani z príjmu právnických osôb. Vláda, keď zvýšila túto daň neúmerne o 21 %, pretože z 19 na 23 o 4 percentuálne body znamená zvýšenie o 21 %. To si musíme uvedomiť. Tak v súčasnosti aj z hľadiska fiškálneho dopadu predpokladá nárast len o čosi menej ako 80 mil. eur, to je len o 4-percentný výber dane z príjmu právnických osôb oproti minuloročnému rozpočtu. Čiže nárast o 21 %, ale zvýšenie len o 4 %. Už z toho vidieť absurdnosť a nelogickosť tohto kroku. Myslím si, že musíme ísť opačne a vrátiť sa k zníženiu firemných daní.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

16.4.2013 o 14:54 hod.

Ing. PhD. MBA

Ivan Štefanec

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video