17. schôdza

Pán poslanec Hraško, toľko nezmyslov, ktoré ste tu povedali, je zbytočné o ekonomike sa vôbec baviť. Doporučujem vám, aby ste učili ďalej tancovať. (Potlesk.)
Ja vám len pár čísiel poviem. 2010, kedy ste preberali, kedy preberala Iveta Radičová vládu, bolo 151 872 zamestnancov(zamestnávateľov), kedy ste odovzdávali vládu, bolo 155 996 zamestnancov(zamestnávateľov). Veď dneska je 155 674.
Ja mám čísla po jednotlivých mesiacoch desať rokov dozadu:
- SZČO v roku 2000, v júni, kedy ste preberali vládu, bolo 243 541, dneska je 235 918.
- Zamestnanci v roku 2010, kedy ste preberali vládu, bolo 1 732 163, kedy ste odovzdávali vládu, bolo 1 694 933. Dneska je 1 695 050.
Viete, čo je základný problém nezamestnanosti? To, že sa nám vracajú ľudia domov. Pretože máme vonku, za vlády Viery Tomanovej boli vonku zhruba 370-tisíc. Dneska je 250-tisíc vonku. A treba si vyšpecifikovať, ktoré firmy a čo prepúšťajú. Ja vám presne poviem, ktorá firma na Slovensku koľko prepustila.
Takže prestaňte tu hovoriť čísla, ktoré sa nezakladajú na pravde! Sadnime si a povedzme si, kde je vec! Keď my sme závislí na Českej republike a na Nemecku. Nemecko má dneska akú situáciu? Má nezamestnanosť 3,8 %, jej vzrástla, my máme 4 %. Naša ekonomika je aká? Proexportná!
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Pán kolega Hraško, kritizujete, že veľké podniky sú dotované alebo dostávajú stimuly od štátu. Ale, prosím vás, uvedomte si aj to, že tí malí podnikatelia sú veľakrát závislí od tých veľkých a dostávajú zákazky. Keď nebudú fungovať veľké podniky, tak nebudú ani tí živnostníci mať prácu.
Ja som tu dnes raz už spomínal ohľadom živnostníkov. V našom regióne k 31. 12. 2012 bolo 8 975 živnostníkov, k dňu 31. 3. 2013 je 9 002, čiže teda nárast, i keď nepatrný. Čiže nestrašte tu, že končí svet a že živnostníci všetci odovzdávajú živnosti. Nie je to pravda!
Spomínali ste U. S. Steel, že Fico to, čo zavinil, teraz si napráva. Nie! Bývalá vláda dala záťaž za energie a Fico to až teraz dával do poriadku, aby U. S. Steel tu zostal. Viete? To si ale treba naozaj uvedomiť. Čiže nie terajšia vláda, terajšia vláda to dávala do poriadku.
Hovorí sa tu často o dohodároch. Viete, nie je to pravda, že dohody, aj ja zamestnávam na dohodu a na pol roka štyroch ľudí. Viete, v čom je výhoda pre štát? Že musím 34 % odvádzať daň. Ten, kto neklame a poctivo platí za dohody odvody, tak pomáha štátu. Takže o toto ide, aby štátu neunikali finančné zdroje týmto spôsobom. Alebo podnik, ktorý mal na dohody, tak si ich zamestná do trvalého, alebo na rok, alebo na dva im dá šancu zamestnať sa normálne, keď ich nechce zamestnávať na dohody. Toto riešila naša vláda.

Ja by som, Igor, chcel iba jednu časť toho tvojho vystúpenia zopakovať a prízvukovať, že, naozaj, keď v takomto zásadnom probléme, keď vidíme po vyše 20 rokoch, že s riešením dlhodobej nezamestnanosti Slovensko si nevie rady, tak myslím, že omnoho lepšie riešenie by bolo, ak by sme využili možno priestory v Častej-Papierničke, že ministerstvo by pozvalo do Častej-Papierničky so zaplatením všetkých nákladov náhodne vylosovaných 150-200 podnikateľov, ktorí v živote naozaj aj zamestnávali ľudí, a s týmito mesiac, dva tam stráviť, tak vymyslíme určite omnoho lepšie riešenie, keď to necháme riešiť politikom.
Ľudia, ktorí mnohokrát nikdy nepodnikali, nikdy nezamestnávali ľudí a, bohužiaľ, veľakrát ani nikdy neboli reálne zamestnaní a robia iba profesionálne politiku, títo ľudia nezamestnanosť nikdy nevyriešia, iba skomplikujú systém a nezamestnaných pribudne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca.
Ďakujem aj kolegovi Simonovi, áno, zlepšila sa komunikácia, komunikácia toho, čo akože urobila táto vláda dobre, ale, žiaľ, robí presný opak.
Ďakujem ti, kolega Igor, takisto súhlasím s tebou, že táto vláda by sa mala konečne spamätať a nie si vyrábať všelijakých sociálnych partnerov a akože s nimi rokovať, pretože všetko sú to jej posluhovači a tí povedia, alebo teda odsúhlasia aj presne to, čo bude chcieť, a potom to prezentuje ešte ako výborné zosúladenie všetkých, ktorí sú do toho zapojení.
Pán kolega Muňko, ja už som upozornil vášho ministra, že si ma nepleťte s politikmi, ktorí sú tuná v politike dlhé roky. Ja som nastúpil do politiky až teraz s jednou prestávkou, kandidoval som ešte v roku 1998, ale nedostal som sa do parlamentu. Takže mi nehovorte, že ja som prebral tuná nejakú vládu. Vyprosím si to od vás, aj od vašich kolegov.
Takže to, čo ste tuná spomínali, to si nechajte pre svojich kolegov z iných politických strán a hnutí, mňa do toho nepleťte. A okrem toho ja som nespomínal čísla, takže s tými číslami si môžete tuná poletovať vy, keďže ste mali nejaké tie sociálne veci na starosti. No a skúste si poučovať ešte svojich poslancov, čo majú robiť a čomu sa majú venovať, a nepoučujte mňa, ja som na rozdiel od vás možno študoval ekonómiu a možno ešte aj niečo viacej, takže o tomto si nebudeme rozprávať.
Pán kolega Bublavý, ja som hovoril o iných opatreniach, hmmm, ale zrejme sme sa nerozumeli, ale však to je v poriadku, lebo každý sme na nejakej inej vlnovej dĺžke.
No a stimuly, keď som hovoril pre všetkých, tak skutočne pre všetky firmy, nielen pre vybrané, ktoré, áno, vytvoria aj majú tam aj tých živnostníkov. A čo ostatné Slovensko? Veď aj tam sú, nie možno takí megapodnikatelia, ako je aj Continental, ako je U. S. Steel, ako možno SCP Ružomberok, ale možno v niektorých regiónoch sú menší, ktorí by takisto vedeli vyrábať pracovné miesta, a týmto tiež pomôcť takýmto spôsobom. Takže nielen vo vybraných regiónoch, ale plošne.
No a čo sa týka dohodárov, že platiť dane a odvody, to sú príjmy štátu. No tak, žiaľ, to sú ale také dosť biedne, pretože to sú opäť len zo štátnych peňazí.

Vážená pani predsedajúca, pán navrhovateľ, pani spravodajkyňa, dámy a páni, hneď na úvod musím povedať, že som veľmi sklamaný a prekvapený, že pri takejto závažnej téme, ktorá sa prerokúva v Národnej rade, tu nie je zástupca vlády Slovenskej republiky. Nemyslím teraz len pána ministra sociálnych vecí a rodiny, naozaj je zranený, ale myslím si, že problém nezamestnanosti na Slovensku ako problém č. 1, je to problém č. 1 na Slovensku, má byť záujmom všetkých členov vlády, v prvom rade premiéra Slovenskej republiky, aby sa to riešilo. A keď sa kvôli tomu zvolala mimoriadna schôdza, očakával som, nádejal som sa, že aspoň niekto z vlády tu bude sedieť a niektoré riešenia, ktoré budú tu predkladané, určite veľa dobrých riešení tu bolo spomínaných, si bude aspoň zapisovať. Som z toho veľmi sklamaný.
Dovolím si povedať, že ten problém č. 1 na Slovensku s nezamestnanosťou je preto, lebo som to tu už povedal asi desaťkrát a je to reálny fakt, hlavne v regiónoch, ako je Prešovský, Košický a Banskobystrický kraj, kde tá nezamestnanosť je cez 20 %. Máme okresy, ktoré majú nezamestnanosť cez 25 %. Štatistický údaj ministerstva práce, sociálnych vecí hovorí o tom, že máme nezamestnanosť 14,71 %. Ale ekonomický týždenník Trend, keď do toho zarátal aj 10-tisíc ľudí absolventov, ktorí sú len dočasne zamestnaní, keď do toho zarátal ľudí, ktorí sú na maródkach, prišiel na to, že máme nezamestnanosť 16,2 %. Preto keď tu bola debata o tom, o 0,1 %, či máme nezamestnanosť vyššiu, alebo nižšiu, som reagoval faktickou poznámkou, že baviť sa tu o tom je totálne malicherné. 40-tisíc ľudí, ktorí nám pribudli za rok na úradoch práce, či sú zo zahraničia, alebo sú domáci, to nás dneska nemôže zaujímať, odkiaľ sa nabrali, 40-tisíc ľudí nemá, za rok o 40-tisíc ľudí nemá prácu a ich rodiny takisto.
Čo to spôsobilo? Ešte len bola volebná noc, keď sa pán premiér napil Coly a odkázal celej republike, keď zistil, že má nadpolovičnú väčšinu a bude vládnuť sám, odkázal celej republike: dvihneme dane, dvihneme odvody, dvihneme poplatky, a týmto spôsobom otrávil podnikateľské prostredie na Slovensku. Ešte len prešla volebná noc a už pán premiér otrávil podnikateľské prostredie na Slovensku, otrávil ekonomické myslenie ľudí.
Podnikateľská aliancia Slovenska vyhodnotila súčasné obdobie ako najhoršie podnikateľské prostredie za posledných 10 rokov. Nezamestnanosť máme najvyššiu za posledných 10 rokov, domáca spotreba nám klesá, to súvisí s tým otráveným ekonomickým myslením ľudí.
Kolega Švejna mi neustále pripomína, človek je tvor mysliaci ekonomicky, ľudia, či chceme, či nie, žijú z peňazí. Ak počujú od premiéra Slovenskej republiky, že bude horšie, začínajú prijímať opatrenia. Boli to firmy, ktoré prijali také opatrenia, že prestali investovať, stiahli sa na základňu a začali sa takto správať aj občania Slovenskej republiky. Začali ekonomicky myslieť, prestali investovať. Na to doplatili živnostníci tých drobných maloobchodov, ktorí dneska nemajú obrat. Domáca spotreba nám klesá.
Ak sa dohodneme na tom, a na tom sa asi teda určite dohodneme aj s poslancami SMER-u, že drvivú väčšinu ľudí na Slovensku zamestnávajú podnikatelia. Podnikatelia je ten potenciál, kde môže nastať zvýšenie zamestnanosti a zníženie nezamestnanosti. V štátnom sektore tento priestor určite nemáme, tam skôr opačný trend by bol priaznivý pre vývoj verejných financií. Takže ak podnikatelia povedia, že vyššie dane, odvody, poplatky, horší Zákonník práce alebo nezmyselné zdravotné odvody 14-percentné zo zdanených dividend, veď to je nonsens. Ak títo podnikatelia hovoria, že sa im zhoršilo podnikateľské prostredie, mimochodom, dane máme najvyššie z okolitých krajín. Aj severné škandinávske krajiny, ako je Švédsko, Dánsko, už majú nižšiu daň a ony boli povestné tým, že mali vysoké dane z príjmu, dneska majú nižšiu. Fínsko uvažuje nad tým, že bude mať nižšiu daň ako my. Toto nemôže pomáhať podnikateľom v súčasnosti a nemôže za to len kríza, ktorá je toľkokrát spomínaná. Tá kríza tu je, objednávky zo zahraničia neprichádzajú, ale toto otrávené podnikateľské prostredie sa správa tak, že máme vyššiu nezamestnanosť.
A teraz si skúsme povedať, čo okrem toho prostredia, ktoré vytvára štát, môže štát urobiť pre zamestnávanie ľudí. Dovoľte mi dve krátke historické vsuvky, potom ich pochopíte alebo ich vysvetlím, prečo musia byť.
Keď v 14. storočí vládol cez 60 rokov Karol IV., český kráľ, staval hrady, mosty alebo opevnenia. Ak situácia v krajine bola taká, že ju nazývali hladomor, dneska by sme to nazvali zlá sociálna situácia, dal stavať hladový múr, opevnenie, ktoré stojí dodneska, aby ľudia si zarobili svojou prácou na to, aby vôbec mali na základné potraviny. A štát tým získal ďalšie opevnenia. Dneska by sme to nazvali infraštruktúra. Druhá krátka historická poznámka. Prvý československý prezident Tomáš Garrigue Masaryk mal heslo: "Nebát se a nekrást," Za chvíľu pochopíte tieto historické vsuvky.
Pretože štát má možnosť zamestnávať ľudí cez to, že stavia infraštruktúrne projekty. Obzvlášť v dnešnom období, keď na to máme v Európskej únii prostriedky v Operačnom programe Doprava. A povedzme si, čo urobil štát, povedzme vláda Roberta Fica, minister dopravy pán Počiatek v cestnej infraštruktúre. Skúsme si to povedať, čo sa podarilo za rok tejto vlády.
Od nástupu pána ministra Počiatka okrem 1 km obchvatu Žiaru nad Hronom v plnom profile a 4,75 km v polovičnom profile nebol uzavretý žiaden ďalší diaľničný tender ani podpísaná žiadna zmluva o dielo s dodávateľom na výstavbu diaľnice alebo rýchlostnej cesty. Vážení kolegovia a kolegyne zo SMER-u, alebo niekto z vlády, skúste mi povedať, že nemám pravdu.
Ďalej pán minister zastavil súťaže na Projekte eliminácie bezpečnostných parametrov a komplexné opravy na cestách I. triedy v Trenčianskom, Žilinskom a Banskobystrickom kraji, jedná sa zhruba o 150 km ciest I. triedy. Dneska všetci nadávame na to, aké máme cesty I., II., III. triedy, ale pán minister pozastavil tento projekt, lebo musí prehodnotiť projekt. Výsledok len z toho, čo som povedal, je, že dal prácu, mimo toho obchvatu Žiaru nad Hronom, žiadnym slovenským robotníkom v stavebných firmách. Žiadnu! Ak máte iný názor, láskavo sa postavte a povedzte mi, aký tender uzatvoril, akú zmluvu podpísal na cestnej infraštruktúre.
Tisíce, možno až desaťtisíce ľudí mohli nájsť prácu cez európske peniaze, ktoré, dneska sa hovorí, že nevyčerpáme, lebo pán premiér už behá do Bruselu a realokuje, lebo v Operačnom programe Doprava asi to nevyčerpáme. No keď nepodpíšeme zmluvu, neukončíme tendre, tak asi ťažko budú mať slovenskí robotníci v slovenských firmách prácu.
A teraz mi dovoľte povedať, jeden infraštruktúrny projekt sa pánu ministrovi Počiatkovi podarilo. Ukončiť a podpísať zmluvu. Bolo to na železničnej infraštruktúre. Rekonštrukcia trate pri Trenčíne. Najväčšia stavebná zákazka za posledný rok. Železnice Slovenskej republiky podpísali zmluvu s firmou TSS Grade za 245 mil. eur. Priatelia, firma Skanska, ktorá dala ponuku 201 mil. eur, bola zo súťaže vyradená Úradom pre verejné obstarávanie. Dôvodom vylúčenia firmy Skanska zo súťaže bol nesúlad dĺžky praxe jej stavbyvedúcich a certifikátu odbornej spôsobilosti od Slovenskej komory stavebných inžinierov. No podobne na tom boli ale aj, aj ostatné súťažiace firmy. Skanska svoje druhé vylúčenie namietala a požadovala predbežné opatrenie, aby Železnice nepodpisovali zmluvu s firmou TSS Grade, cez to všetko Železnice podpísali tú zmluvu. A, ajhľa, pred dvoma týždňami Úrad pre verejné obstarávanie znova prikázal Železniciam zaradiť firmu Skanska do súťaže. Vážení, ale zmluva bola podpísaná s druhým uchádzačom. Stavebné práce už v Trenčíne prebiehajú.
A ja vám poviem, kde je problém. Pán minister Počiatek zariadil, aby Železnice urýchlene podpísali s firmou TSS Grade, firmou, preto, lebo je za touto firmou jeden zo zakladajúcich akcionárov SMER-u a za tou firmou je finančná skupina J&T. Priatelia, ale rozdiel medzi druhou a prvou ponukou je 44 mil. eur. Skúste si to vynásobiť krát slovenské koruny a prídete k čiastke 1,3 mld. slovenských korún! Priatelia, trikrát zaplatíme túto zákazku! Prvýkrát preto, že Európska únia nám pre pochybenia v týchto súťažiach, ktoré budú napadnuté, nepreplatí z Operačného programu Doprava túto investíciu. Druhýkrát preto, že firme Skanska bude musieť slovenský štát vyplatiť ušlý zisk za neoprávnené vylúčenie zo súťaže. A tretíkrát preto, že nevyčerpané prostriedky z Operačného programu Doprava nám prepadnú.
A prečo o tom hovorím pri nezamestnanosti? Priatelia, rozdiel 44 mil. eur, vidím tu niektorých starostov, za to by sa dalo rekonštruovať stredne, teda jedna stredne veľká základná škola sa dá rekonštruovať zhruba za milión eur. To znamená, 44 základných škôl mohlo byť rekonštruovaných z európskych prostriedkov len z toho rozdielu medzi prvou a druhou ponukou. 44 zákazok na rekonštrukcii napríklad základnej školy podľa mojich hrubých odhadov je okolo 6 600 pracovných miest. Lebo na tej škole bude robiť zhruba 30-40 ľudí plus v ďalších poddodávateľských firmách, plus vo firmách, ktoré vyrábajú stavebné hmoty, povedal som, 150 ľudí by mohlo nájsť prácu, krát 44 týchto škôl, 6 600 pracovných miest. Ale tejto krajine to asi nechýba. My alebo táto vláda, pardon, aby som bol adresný, nechce efektívne využívať prostriedky Európskej únie.
Čo môže ale urobiť aj ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny? A čo sme my v KDH, aj ja konkrétne s niektorými kolegami navrhoval, aby sa cez opatrenia ministerstva a hlavne v zákone o službách zamestnanosti mohlo zmeniť tak, aby si viacej ľudí mohlo nájsť prácu na Slovensku. To sú tie drobné návrhy opozície, ktoré tu dneska budú, boli, sú a budú spomínané a ktoré niekto z vlády mal zachytiť a skúsiť ich zapracovať.
Najprv sa vrátim ku službám zamestnanosti, ku absolventskej praxi. Áno, je potrebné, aby mladí ľudia, ktorí majú vysokú, strednú školu, ak nemajú prácu, aby išli na absolventskú prax. Ale ja sa pýtam od prvého mája: Kto pôjde na absolventskú prax, keď doteraz títo ľudia mladí poberali 195 eur a od prvého mája budú dostávať 126 eur? Povedzte mi, ktorý mladý človek nastúpi na absolventskú prax za 126 eur? Kúpi si lístok do práce a naspäť a už mu nezostane na obedy. Hanba! Sociálna vláda SMER-u znížila tento príspevok o 40 %.
Ale rozbehli, vláda SMER-u realokovala európske prostriedky na zamestnávanie mladých ľudí do 29 rokov. Na tento projekt bolo vyčlenených cca 70 mil. eur. V zásade je to dobrá myšlienka, len ja sa pýtam: Prečo tak draho, krátko, z toho mi vychádza, neefektívne? Prečo zamestnávateľ v tomto projekte má povinné zamestnať toho mladého človeka len na rok a pol? Z toho rok dostáva zhruba 430 až 450 eur každý mesiac. Prečo to nie je naviazané na výšku mzdy? A prečo tá doba zamestnávania nie je dlhšia? Ak by to bolo naviazané na výšku mzdy, to znamená, kto dá nižšiu mzdu, dostane nižší príspevok, kto dá vyššiu mzdu, dostane vyšší príspevok. A ak by to bolo naviazané na výšku nezamestnanosti v okrese, tak mohli v tých okresoch, kde je vysoká nezamestnanosť, byť títo mladí ľudia cez tento projekt možno za tie isté peniaze zamestnaní aj dva, možno tri roky. Po dvoch-troch rokoch zamestnávateľ a zamestnanec si vytvoria určitý prirodzený vzťah a tí mladí ľudia sa nemuseli vrátiť na úrad práce. Po roku a pol, keď sa paušálne prispieva každý mesiac, som presvedčený, že títo mladí ľudia sa vrátia na úrady práce. A bude to len dočasné riešenie nezamestnanosti. A príliš drahé riešenie nezamestnanosti.
Na jeseň sme navrhovali spolu s kolegom Hudackým takýto návrh zákona, kde sme navrhovali, aby zdravotné a sociálne poistenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca z reálnej mzdy, aby toto štát refundoval zamestnávateľovi. Refundoval. A bolo to naviazané na reálne mzdy. A podľa výšky nezamestnanosti v okrese. Takto prideľované prostriedky by boli transparentné, takto prideľované prostriedky na znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie by mohli čerpať aj malí, aj veľkí, aj domáci, aj zahraniční, tieto prostriedky, táto refundácia by bola nárokovateľná. Vážení, nemuseli by sme počúvať toto na stretnutí s podnikateľmi, že prečo na investičné stimuly ide tejto firme, nie prečo nám? Nie! Nastavím zákon transparentne tak, že každý, kto spĺňa a zamestná znevýhodneného uchádzača o zamestnanie, môže mať refundované zdravotné a sociálne odvody. To znamená 35 % dneska zo mzdy. A či zamestná jedného, 200, alebo 390, ako dneska vo Vranove, alebo 350 v Prakovciach, bude to nárokovateľné. Či si domáci, zahraničný. Či si kamarát s niekým, alebo nie si kamarát s niekým. Prídeš na úrad práce, doložíš to, že si zamestnal znevýhodneného uchádzača, doložíš na konci mesiaca, že si zaplatil sociálne a zdravotné odvody a tie ti preplatíme. Štátu je predsa jedno, či 200 živnostníkov zamestnajú po jednom nezamestnanom, alebo jeden veľký zamestná 200. Štátu to ekonomicky nakoniec vyjde na rovnako.
Samozrejme, že ten návrh zákona bol odmietnutý.
Musím spomenúť aj aktivačné práce. Viem, aktivačné práce nie sú klasickým zamestnávaním, veľmi dobre to viem. Aktivačné práce sú na to, aby ľudia, ktorí sú dlhodobo na sociálnych dávkach a už nemajú pracovné zručnosti, aby si ich proste osvojili, aby raz, možno keď bude nejaká ekonomická konjunktúra, aby sa mohli zamestnať, aby úplne nezabudli vôbec lopatu chytiť alebo metlu do ruky. Ale nájsť zmysluplnú prácu týmto ľudom, ktorých je na Slovensku zhruba 200-tisíc, sa nedá len v obciach. Preto som s kolegom Hudackým predkladal návrh zákona, kde aj štátne podniky by mali zamestnávať týchto na aktivačné práce. To znamená: lesy, povodia, meliorácie.
Povieme vám, čo som si prečítal v médiách za posledné dva týždne. Poľnohospodárska agentúra na východe v Korzári hovorí: "Voda stojí na poliach pre nevyčistené odvodňovacie a závlahové kanály." Ďalej v českých médiách som si prečítal, kolegyne a kolegovia zo SMER-u, juhomoravský hajtman pán Hašek, podpredseda ČSSD, mimochodom navrhuje, aby nezamestnaní vyčistili lesy Českej republiky. Chce, aby to bolo súčasť volebného programu ČSSD. Je to vaša partnerská, sesterská organizácia, skúste sa s nimi o tom porozprávať, kde nájdete prácu 200-tisíc ľuďom, ktorí poberajú sociálne dávky, zmysluplnú prácu. Samozrejme, ste to odmietli.
Ďalej, dúfam, že kolegyňa Gibalová o tom bude hovoriť podrobnejšie, KDH navrhovalo, aby jeden príjem od štátu stačil; súbeh dôchodku a práce v štátnej a verejnej správe. Desať tisíce ľudí mohli nájsť prácu a štát mohol šetriť verejné financie, podrobnejšie o tom bude hovoriť asi ona.
Alebo bolo to tu už spomínané, ale znova to musím zvýrazniť, zastavené projekty na protipovodňové opatrenia len preto, že to bol projekt vlády Ivety Radičovej. Starostovia za SMER v médiách písali, že to bol veľmi dobrý projekt, kde si našlo prácu, dočasne prácu, áno, bolo to tu spomínané, na 9 mesiacov za v podstate minimálnu mzdu, ale našlo si prácu tisíce ľudí. A tie opatrenia, dámy a páni, boli povodne aj pred dvoma týždňami, aj v posledných dňoch boli dažde aj na východnom Slovensku, starostovia si chvália tieto opatrenia. Do určitej miery tieto protipovodňové opatrenia, tieto hrádzky, splnili svoj účel, zadržali tú vodu. Áno, ak by pršalo mesiac v kuse, tak asi by to neboli schopné. Ale takéto jednorazové minipovodne dokážu zadržať. A našli si tisíce ľudí prácu. Poznám v regióne ľudí, ktorí pracovali na týchto protipovodňových opatreniach.
Ďalej projekt obnovy hradov. Bol som na Conecu, chlapci, ktorí majú toto združenie obnovy hradov, mali tam svoj stánok, bol zastavený tento projekt. Stovky, tisíce ľudí si našlo prácu pri obnove našeho kultúrneho dedičstva, len preto, že to bol projekt vlády Ivety Radičovej. Jeden rozumný argument mi povedzte, keď pri tých protipovodňovkách vám to vaši starostovia za SMER hovoria, že to bol dobrý projekt. Prečo v tom nepokračovať?
Nechcem tu už hovoriť o tom, že vláda sa bude musieť zamyslieť a porozmýšľať aj nad medzitrhom práce. Nad tým, že určitá skupina ľudí pri určitom zamestnaní a pri nejakej mzde, ktorá je pod minimálnou mzdou, bude poberať aj mzdu, aj sociálne dávky. Naozaj, ľudia, ktorí poberajú sociálne dávky v takej miere, že rozdiel medzi minimálnou mzdou a sociálnymi dávkami je pár euro, no nepôjdu pracovať a radšej zostávajú na týchto sociálnych dávkach. Alebo potom treba urobiť opatrenia v sociálnej oblasti, alebo pri vyplácaní týchto sociálnych dávok. Treba tieto sociálne dávky, či chcete, alebo nie, budete musieť s tým prísť, naviazať na prácu, ale aby tá práca bola zmysluplná. Predsa nedáme prehadzovať ľuďom piesok z jednej kopy na druhú!
Takže, aby som to zhrnul, aké sú riešenia? Tých drobných riešení tu bolo spomínané a ešte bude spomínané veľa. Ale základom je vyliečiť otrávené podnikateľské prostredie na Slovensku. Naozaj, odvody, dane nemôžu byť najvyššie z okolitých krajín.
Ďalej príspevky na zamestnávanie transparentne, transparentne, toto, čo požadujú po nás podnikatelia, živnostníci na Slovensku. Áno, na základe určitých pravidiel, aby to mohol poberať aj ten malý, aj veľký, aj Slovák, aj zahraničný.
A po tretie. Preto som spomínal toho Tomáša Garriguea Masaryka: "Nebát se a nekrást," nekradnúť. Naozaj, verejné financie, s verejnými financiami narábať tak, ako keby to boli naše vlastné, aj s tými európskymi. Pretože tam sme takisto aj prispievatelia, aj slovenský štát vždycky sa tam podieľa na týchto europrojektoch. Takže ak nebudeme efektívne vedieť využívať verejné prostriedky, a to je jedno, či na železnici, alebo na diaľnici, veľmi očakávam, ako dopadnú tendre na vypísané diaľnice na tých päť úsekov, som veľmi zvedavý, aké tam budú čiastky. Ak budeme verejné prostriedky takto míňať, ak bude dochádzať ku korupcii, potom nám budú chýbať, na Slovensku nám budú chýbať aj na riešenie nezamestnanosti.
A posledná poznámka k tomu "Nebát se a nekrást". Na stretnutí lídrov slovenského stavebníctva 400 riaditeľov firiem z celej republiky, menších, väčších, na Conecu dostali hlasovacie zariadenie, kde mohli hlasovať. A jedna z otázok bola zhruba asi v tom zmysle, aké najväčšie nebezpečenstvo vidia v tom, že sa nevyčerpá 8 mld. eur investícií do dopravnej infraštruktúry. Aké je najväčšie nebezpečenstvo? A bolo tam päť rôznych odpovedí. 57 % riaditeľov stavebných firiem hlasovalo, že to je korupcia a klientelizmus vo výberových konaniach. Priatelia, "nebát se" znamená rozhodnúť, uzatvárať zmluvy, podpisovať, ukončovať tendre, niektoré tendre má minister dopravy Počiatek ešte od pána Figeľa z februára 2012, Hubová - Ivachnová, ďalší tender je z júna 2012, a to je tunel Višňové. Nebáť sa, ale aj nekradnúť.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pán poslanec, pretože ste hovorili o tom, že neviete, odkiaľ vznikli a ako vznikli, a nie je zaujímavé, 40-tisíc pracovných miest. Oni práveže nevznikli, pán poslanec. Pretože keď sme odchádzali v roku 2010, júnu, k 31., bolo evidovaných poistencov ako povinný pracovný pomer 1 732 163. A keď ste nám odovzdávali vládu v marci 2012, tak ich bolo len 1 694 933. Čo je o viac ako 37 000 menej. Žiadne nevznikli, prosím vás. To je jedna vec.
A pokiaľ ide o mieru nezamestnanosti. Najnižšia miera nezamestnanosti na Slovensku bola od roku 1990 v roku 2008 v auguste až v septembri, ktorá sa pohybovala na úrovni 7,34 %.
Takže poprosím, aby ste sa na to pozreli.
A tie predchádzajúce roky pod vedením Mikuláša Dzurindu sa nezamestnanosť pohybovala na úrovni 20 %. A potom za pána Kaníka, samozrejme, ako som už povedala, tým spôsobom rozpisovania percent, koľko ľudí musia vyradiť z evidencie uchádzačov o zamestnanie pre nespoluprácu. To sa dialo na základe povinného rozpisu.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Kolega Zajac, ty si tuná doplnil opäť niekoľko ďalších skutočností ohľadne vyvíjajúcej sa nezamestnanosti a jej zlého vývoja. Ja viem, že pravda sa počúva veľmi ťažko poslancom vládnucej strany, ktorá ešte stále prihráva kšefty tým svojim a, samozrejme, že potom nie je na reálne stimuly a podpory tých normálnych, poctivých podnikateľov a toho normálneho podnikateľského prostredia.
Áno, korupcia, klientelizmus tu vládne už dlhé roky. No a pokiaľ už nestačia argumenty reálneho charakteru, tak tuná sa oháňajú niektorí poslanci číslami z minulých období. Viete, vy si tu navzájom pingpongujete tieto údaje, kto bol kedy horší, kto bol kedy lepší. Ja by som povedal, že veľa sa tu toho nespravilo, ale, žiaľ, momentálna vládnuca strana je na tom omnoho horšie ako to predchádzajúce, pretože ja ešte, keď som nebol v politike, som to takto pociťoval. Žiaľ, teraz som už súčasťou, takže môžem to aj povedať na plné ústa aj kolegyni, ktorá sa vyjadrovala predo mnou, Peťo, na tvoj príspevok, že, žiaľ, tie opatrenia, ktoré robí vládnuca strana, nie sú pozitívne ku znižovaniu nezamestnanosti.
No a to, že nevraživosť niektorých ľudí nepozná hraníc aj v tomto a používajú rôzne osočovania, to už je len dôsledkom toho, že už skutočne nevedia, čo povedať. A tých pár, ktorých tu je, tak musia vyskakovať ako opičky na gumičke, pretože už nemajú pádne argumenty a hlavne nemajú riešenia.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Zajac, povedali ste nie jedno, ale viacero opatrení, ktoré môžu výrazne na Slovensku zvýšiť zamestnanosť.
A ja chcem zdôrazniť iba jedno opatrenie, ktoré ste spomenuli, a chcem ho porovnať s tým, čo robí táto vláda. Táto vláda 120 mil. eur desiatim veľkým firmám schválila ako investičný stimul a chce tým vytvoriť 2 400 nových pracovných miest a 1 500 udržať. To znamená, 1 500 miest sa udrží a vznikne nových 2 400 miest za 120 mil. Vy, pán poslanec, ste vo svojom vystúpení ukázali príklad z neuskutočnenia jedného predraženého tendra, 6 600 pracovných miest pre ľudí v regiónoch najviac ohrozených nezamestnanosťou.
Prosím vás, no veď čo ešte máme ďalej hovoriť? Je škoda, že vy vôbec máte k dispozícii nejaké verejné zdroje, lebo vy viete len plytvať. Teda nemyslel som kolegu Zajaca, hovorím tým o vláde SMER-u.

Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega poslanec Zajac, chcem vám povedať, že úplne rozprávate od praxe, ako sa robia tendre. Veď tendre idú do medzinárodného vestníka, do verejného obstarávania. Iba ten môže sa zúčastniť verejného obstarávania, ktorý sa tam aj prihlási. Ak sa tu aj prihlási nejaká firma, tak predsa tu nerobia anglickí robotníci. Ja som ešte takého nepočula, ani nevidela. Všetko sú to slovenskí ľudia, ktorí sú tuná, ktorí tu žijú a určite túto prácu dostanú.
Kamarátčaky. Viete, vy máte také pomiešané niekedy tie svoje myšlienky. Aké kamarátčaky boli vo Vranove, mi povedzte?! Že za štyri roky tam nijaké, vláda nevedela nájsť investora. Vranov by išiel do nútenej správy, 2 mil. eur vracať. Primátor je nezávislý a konečne tam prišiel reálny investor. Čo sú to za kamarátčaky, mi povedzte?! Čo to tu vy rozprávate?
A ďalšiu vec, ktorú chcem povedať. Nerozprávajte tu, že sme odstavili nejaké hrádzky, ktoré sa robili z dreva. Žiadnym povodniam nezabránili. Áno, zobrala ich voda. A viete, zamestnanosť, je chodím medzi starostov a vám poviem, že SMER má v Humennom tri štvrtiny starostov, takže sa stretávam aj s opozičnými, aj so svojimi, lebo hovoríte, že smerácki starostovia to povedali. Vôbec to nepovedali! To si zase vymýšľate na vode. Takže my to máme aj v službách zamestnanosti, kde všetky tieto opatrenia dávame.
A ja som čakala, vážená opozícia, že prídete tuná, že my sa tu všetci priženieme z celého Slovenska, že zvoláte schôdzu a poviete, vážení, tuná sú investori, toto sú naše opatrenia. A vy tu dáte 2 holé listy a poviete, že na budúcej schôdzi poviete, že čo treba robiť pre Slovensko. Veď to je hanba. Veď to je hanba! A rozprávate o tom, ako idete zachrániť republiku. No bla-bla-bla!
Ja som čakala, že prídem a dozviem sa, koľko investorov tu čaká za dverami. No načo ste nás zvolávali? Aby ste si tu porozprávali? No len si rozprávajte ďalej. Národ na to čaká a fakt im naplníte peňaženku.

Ďakujem, pani predsedajúca. Pán kolega, ja mám len jednu takú parciálnu poznámočku. Viacerí sme sa stretli na tom stretnutí lídrov slovenského stavebníctva, no a chcem trošku opraviť ten tvoj názor. Preto si myslím, že to bola veľmi nekorektná poznámka. Totiž na vysvetlenie v krátkosti.
Primátor Trenčína pán Rybníček sa opýtal, že čo bude, keď sa už začali prípravné práce, pravda, na rekonštrukcii železničnej trate, keďže firma Skanska podala námietku. Tak vznikol taký dialóg. Pani generálna riaditeľka Skansky povedala svoj názor, pani Zita Táborská. Lenže myslím si, že skutočne to musí ostať na tomto Úrade pre verejné obstarávanie, kde mimochodom je na čele nominantka, ktorú ešte za vašej vlády ste tam postavili, ale to nie je podstatné.
Lenže ty si už išiel ďalej. Ty tu už podsúvaš, že minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja tlačil na železničnú spoločnosť, aby podpísala zmluvu, pretože už z toho kukajú nejakí sponzori. Toto pokladám skutočne za nekorektné!
Ďakujem.