17. schôdza

Ďakujem. Ja nesúhlasím s jedným z predrečníkov, ktorý hovoril o tom, že nemali možnosť vypočuť si. Možnosť mali všetci, len tu neboli. A tento prejav, skúšal som rozmýšľať, že ako sa dá krajšie povedať výrok, ktorý nechcem, aby bol pochopený doslova, ale niekedy nepomáhajú iné vyjadrenia ako tie práve jadrné, a to je, že pri mnohých tvojich prejavoch nepadajú tvoje slová na úrodnú pôdu, odrážajú sa od mnohých ako od teflónových skafandrov. Takže dúfam, že technické možnosti, ktoré si spomínal aj v prejave, umožnia, aby si ten prejav vypočulo čím viac ľudí.
Dôležité v ňom, ktoré pre mňa bolo dôležité, že ako si spomínal digitalizáciu. A pripájam sa k tomu, že pri písomnostiach máme riešenie, pri tých hmotných veciach nepomôže ani tá digitalizácia a budeme sa musieť zamerať.
A v prípade nezamestnanosti, ktoré si sa pozrel úplne z nejakého iného uhla, ktorý podporený tou výstavou toho prejavu je možnosťou, aby sa touto témou zaoberalo, sa dalo teda na ňu pozerať z rôznych uhlov a nie iba z toho čistého politického.
Obrazy, ktoré si použil, možno viacej zamrzia, ako keď to niekto povie úplne na priamo. Čiže ja jeden za všetkých, ten výraz o tom, ako si si nerobil ilúzie o ľavicovej časti ani pravicovej časti tohoto parlamentu, je pre mňa dostatočným výrazom toho, že ten prejav bol vyvážený a dobrý a malo by si ho vypočuť čím viacej ľudí.
Ďakujem.

Marián, klobúk dolu pred tvojím originálnym príspevkom k takej téme, ako je nezamestnanosť. Naozaj to bolo ako v tej rozprávke o tom slnku. Teda keď minister vystúpil, to bol vietor a ty si teraz vystúpil ako slnko. Mne je v tejto chvíli len ľúto, že v tej televíznej relácii včera večer si nebol miesto mňa ty, myslím si, že taký krásny zážitok, ako som ja mal teraz, tak by malo veľmi veľa ľudí, Maroš.

Ďakujem. K tým, ktorí teda mi oceňujú to vystúpenie, a myslím, že to bola väčšina, chcem len poďakovať. Ja, u mňa je to vždycky aj otázka jazyka, akým o tom hovoriť, a niekedy práve snaha to formulovať v jazyku inak, môže do toho vniesť aj iné akcenty, čo je možno vec jazykovedná.
Dušan Jarjabek, k tomu, čo hovoril, možno len dovysvetlenie. Samotný problém digitalizácie je problém nesmierne náročný, odborný. A ten som ani neriešil. Súvisela táto moja poznámka s nedávnym výjazdom. Bol som vo viacerých inštitúciách tu v Bratislave a bol som v Slovenskom národnom múzeu, kde mi predstavili teda zbierky, akvizície, ktoré sú naozaj v zúfalom stave. Digitalizáciou ich možno dostaneme do nejakej virtuálnej roviny, ale to, v akom konkrétnom fyzickom stave sa nachádzajú a vlastne to dedičstvo odchádza, to temer nezachránime. Pýtal som sa kompetentných v Slovenskom národnom múzeu, že kde by videli riešenie. No tak jedno z tých riešení bolo, že mladých ľudí, alebo ak aktivačné práce, keď to tak vymyslím, alebo verejnoprospešné, že pustiť ľudí, samozrejme, pod odborným dozorom, do tohoto materiálneho dedičstva a ho reštaurovať, ošetrovať, zachrániť, lepšie uskladniť. Čiže toto som mal na mysli. Nie samotný problém digitalizácie, lebo viem, že to je problém oveľa vážnejší.
Len toľko. Ďakujem.

Ďakujem. Vážená predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, vážení kolegovia, no, v prvom rade mi dovoľte povedať, že téma nezamestnanosť je témou č. 1, a nie preto, že si to myslíme, ale jednoducho preto, lebo ľudia to tak cítia vo všetkých prieskumoch verejnej mienky, tiež považujú túto tému ako č. 1. Mne je trošku úprimne ľúto, že vláda si nenašla čas, aby aspoň jeden člen vlády tu sedel na tejto mimoriadnej schôdzi, pretože nezamestnanosť nie je problémom len ministerstva práce. Nezamestnanosť je problémom aj ministerstva hospodárstva, ktoré vytvára nejaké podnikateľské podmienky. Nezamestnanosť sa týka aj ministerstva školstva. Či ministerstvo školstva neprodukuje na trh práce ľudí, po ktorých nie je dopyt? A, samozrejme, aj ministra financií. A obávam sa, že keď vláda bude mať takýto prístup, tak v budúcnosti sa môže aj téma nezamestnanosti stať Achillovou pätou, pretože bude sa ťažko vysvetľovať o tri-štyri roky, že kde, koľko máme nezamestnaných. Určite vysvetlíte, prečo zdaniť bohatých, banky atď., ale ak sa zvýši nezamestnanosť zlými opatreniami, tak to bude veľmi problematické.
Takže neviem, či by ešte nejaký člen vlády prišiel, ale ja si myslím, že skutočne je to vhodné, aby tu bol aspoň jeden člen vlády.
Poznámka č. 1 k tejto téme. Ja sa vrátim trochu do minula, kedy som hovoril, že, a to som hovoril pri rozpočte, že prvá Ficova vláda urobila jeden fatálny omyl, keď trištvrte roka tvrdila, že nás sa kríza netýka, a týchto trištvrte roka stratila na to, aby viazala verejné výdavky. Tento fatálny omyl nás stál toľko veľa peňazí a taký veľký deficit. V súčasnosti, samozrejme, už z úst všetkých členov vlády hovorí sa taká, zase naopak, taká paradigma, že my za nič nemôžeme, za všetko môže kríza, pretože my sme šiesta najotvorenejšia ekonomika. Takže teraz vlastne to, čo sa popieralo, tak teraz sa tvrdí, že za všetko môže vonkajšie prostredie.
No, určite áno. Určite veľký vplyv, nepopierateľne veľký vplyv na to, čo sa deje na Slovensku, môže externé prostredie, určite za to môže, že sme otvorená ekonomika a že sú globálne trendy. Avšak za niečo môže, niečo sú objektívne veci a niečo subjektívne. Takže to bol prvý omyl, teda ten fatálny omyl prvej Ficovej vlády.
Podľa môjho názoru druhá Ficova vláda robí iný fatálny omyl, ale tiež s osudovými konzekvenciami, a ten omyl spočíva v tom, že strašne podceňuje motivácie ľudí. Motivácie ľudí, to znamená, že keď zásadným spôsobom zmenila hospodársku politiku, však v poriadku, na to má právo, zmeniť hospodársku politiku, ale jednoducho nedomyslela tie následné dôsledky tých zmien. A, samozrejme, ono sa to ešte úplne neprejavilo, pretože tá ekonomika je zotrvačná. Proste jednoducho nie každé opatrenie sa okamžite prejaví, pretože jednoducho existuje tá zotrvačnosť. Ale pravdou je zase, že sa postupne začalo, začali prejavovať.
Je evidentným faktom, a ja sa nechcem hádať, ja si myslím, že každý, ktorý má počítač a dvoma klikmi môže zistiť niektoré čísla, o ktorých aj budem hovoriť, že ubúda živnostníkov, ubudlo živnostníkov. Smutné je, samozrejme, že pán minister ešte to víta, že ubudlo živnostníkov. Ja si myslím, že určite ja by som nikdy sa nevyslovil takýmto spôsobom, že vítam, že ubudlo živnostníkov. Ja si myslím, že každý, každý, keď to poviem tak emocionálne, každý, kto nepýta od štátu nejakú dávku, tak by si zaslúžil proste odmenu za to, že je ochotný niesť riziko a podnikať alebo mať nejakú živnosť. Takže určite cieľom, alebo nie som šťastný, že ubúdajú.
Ale prečo ubúdajú? A teraz si poviem, že prečo ubúdajú. Mimochodom, aby som bol korektný, tak poviem aj to, že eseročky, je viacej teraz eseročiek. No prečo? Pretože mnohí živnostníci zistili, že tieto nové opatrenia sú pre nich výhodnejšie, keď chcú podnikať ďalej, tak výhodnejšie formou eseročky. Napríklad viete, že tým, že vláda sa rozhodla mať selektívny prístup k zdaňovaniu, to znamená, že niekoho zdaňuje 25 percentami, napríklad aj živnostníkov, lebo sú to fyzické osoby, nad určitú hranicu, eseročky 23 percentami, niekomu dáva daňové úľavy, niekto teda neplatí vôbec dane. Ale jednoducho zistili tí živnostníci, ktorí zarábajú, že sa im oplatí, teda hovorím o ktorých hlavne zarábajú, že prejsť na eseročku, resp. ísť, mať domicil v zahraničí.
Takže, takže tie očakávania a, samozrejme, povedzme si otvore, tá eseročka má viacej možností, nazveme to, optimalizovať, ale v tom slova zmysle, že odteraz si už podnikatelia budú dávať do nákladov "aj každý špendlík". A teraz to nehovoril len o daniach, ale hovorím o ďalšom, teda o tých motiváciách, že enormne zvýšila táto vláda zdravotné odvody zo zisku z eseročiek, to znamená, predtým boli z 3-mesačného minima a teraz to vytiahli až na 15-mesačné minimum, takže ten malý podnikateľ de facto bude platiť minimálne o 30 až 35 % viacej štátu ako za minulý rok.
A to chcem povedať zásadnú vec, oni si to, oni si to ešte ani neuvedomujú, že tie následné opatrenia vlastne budú až budúci rok. To znamená, ja skutočne tie dôsledky týchto opatrení nevidím teraz, aj keď sa prejavujú, ale budúci rok takto v marci, sa veľmi, veľmi obávam, aké budú daňové príjmy z právnických osôb.
A, samozrejme, ľudia sú, tak jak ja celý život tvrdím, že ľudia sú Homo economicus, oni sa prispôsobia, takže určite neprestanú podnikať, ale budú inými formami rozmýšľať, ako podnikať.
Takže ďalšie opatrenia, ako je evidentné, že dohodárov zmizlo okolo 250- až 300-tisíc, dohodárov alebo dohôd je zrazu preč. Otázka: Sú tí dohodári, to sú tí bohatí? Invalidi, ja neviem, dôchodcovia, študenti, to sú tí bohatí, ktorí vlastne majú zrazu platiť proste také enormné odvody? No nie sú. To sú proste ľudia, ktorí si skutočne chcú privyrobiť a privyrábajú, sú to sezónni pracovníci a tak ďalej.
No a čo sa stane? No tak niektorých zostane 350-, možno 400-tisíc dohodárov, ale s tým, že zase sa znížia tie dohody. A je enormne en spôsobov ako, poviem to diplomaticky, nájde ten podnikateľ s tým dohodárom inú formu vzťahu, hej, pretože tie motivácie sú aj, takže proste potrebuje nejako ad hoc tú robotu. Ale jednoducho uvidíme, že koľko nakoniec bude príjmu do štátnej kasy. A ja tvrdím, že ministerstvo financií bude sklamané, pretože, ako som povedal, že podcenilo tie motivácie, pretože tie odvody alebo tie dane zvýšili príliš.
Takže ešte by som sa vyjadril k štatistike, ale ja to poviem len tak nejako stručne. V podstate relevantné štatistiky si každý môže pozrieť. Je to Štatistický úrad, tam sa to robí štvrťročne. Keď vláda nastupovala, bola 13,6-percentná nezamestnanosť podľa Štatistického úradu. Teraz v poslednom kvartáli do konca roka bolo 14,4 a ďalšie údaje ešte nemáme. Ústredie práce to robí mesačne. Keď vláda nastupovala, bolo do 400-tisíc nezamestnaných evidovaných, teraz podľa najnovšieho februárového údaja je 437-tisíc. Máme plus 40-tisíc, cca plus 40-tisíc nových evidovaných nezamestnaných. Potom máme tu ešte jeden zdroj, ktorý veľmi odporúčam, je to Eurostat. Kde jednoducho tam sa dá porovnať tých 27 krajín, kde Slovensko má štvrtú najvyššiu nezamestnanosť a tí pred nami sú len tie najproblémovejšie krajiny. Možno by som ešte povedal, že dlhodobá nezamestnanosť podľa Eurostatu je skoro najvyššia v celej Európe, to je viac ako 8,5 percenta. A posledný údaj taký zaujímavý, že máme 33,2 percenta nezamestnaných vo vekovej kategórii do 25 rokov. Mimochodom, už len Grécko a Španielsko má horšie čísla.
To sú fakty. To sú fakty a či to pozriete sa tak či onak, jednoducho, samozrejme, každý si môže nejaký graf urobiť.
Ďalšia, ďalšia teda, ďalší teda okruh otázok, ktorý by som chcel otvoriť, že čo teda robiť, aby sme boli aj konštruktívni. Tak možno niekedy, niekedy stačí byť nie tak tvrdohlavý a priznať si chybu, však na tom nič nie je, alebo si to už nejako sformulovať, nejakým spôsobom proste vysvetliť a tak ďalej. Ale bolo zásadnou chybou tejto vlády, že naskočila, a teraz poviem aj tak prierezovo teda, že boli také názory, že dohodárov treba zodvodniť od prvého eura aj za minulej vlády a že vlastne zneužívajú, zneužívajú niektorí tých dohodárov, že vlastne oni si potrebujú mať nejaké nové pracovné miesta a že proste to sa zneužíva.
Počas minulej koalície sme našli, viete, že to bol problém, nejaký rozumný kompromis, že prvých, teraz to bude cca 200 eur, ale povedzme do výšky životného minima, nech si každý môže privyrobiť bez nejakých enormných odvodov. Toto v podstate, čo bolo de facto sociálne opatrenie, lebo ešte raz, tí dohodári, to je v prvom rade, to sú dôchodcovia, študenti, sezónni pracovníci a tak ďalej, toto, toto vláda naskočila na názory tých, že proste, že treba aj týchto poriadne zodvodniť. A ja nevidím na tom nejaký najmenším problém, aby sa to priznalo, a dávam aj konkrétny návrh teda, aj za stranu SMER, aj za seba, že povedzme do nejakej určitej výšky, a keď povedzme, keď je nejaké kritérium minimálna mzda, tak navrhujeme ako strana MOST - HÍD, aby dohody do výšky minimálnej mzdy neboli zodvodnené alebo, nazveme to, minimálne zodvodnené. Tak, aby si každý mohol privyrobiť do výšky minimálnej mzdy. Ja si myslím, že je to sociálne opatrenie. Nemusíme vymýšľať všelijaké, tí podnikatelia nebudú musieť s tými dohodármi vymýšľať všelijaké obchádzky a podobne. A myslím si, že skutočne by to práve tým nízkopríjmovým skupinám pomohlo.
Ďalší, nebudem veľa hovoriť, lebo už veľa vecí bolo povedané, ale vrátim sa k ďalšiemu konkrétnemu návrhu, ktorý navrhuje strana MOST - HÍD, a to je, urobme systém daňových úľav pre každého podnikateľa, ktorý vytvorí nové pracovné miesto. Hovorili sme tuná, že tí veľkí dostanú dotáciu vo forme daňových úľav, keď príde nejaká veľká fabrika. Ale ak si zadefinujeme, a, mimochodom, to je liberálne, ak si zadefinuje, že pre spoločnosť má trhovú cenu, cenu novovytvorené pracovné miesto, novovytvorené pracovné miesto, prečo o toto, teda o túto daňovú úľavu alebo o túto výhodu daňovej úľavy by sa nemohol uchádzať každý podnikateľ? A nevidím najmenší problém, aby sa vytvoril nejaký systém. A je to v podstate svojím spôsobom alternatíva, vlastne zníženie daní pre podnikateľský sektor, keďže už sa urobil v takejto miere.
Takže toto sú konkrétne dva návrhy, ktoré pokiaľ, pokiaľ bude, pokiaľ sa, ja neviem, zamyslia, si myslím, že je to vhodné, je to aj, by som povedal, aj dalo by sa to aj ľuďom vysvetliť a ja si myslím, že toto by nemuselo byť vôbec ľavo-pravé videnie.
Ja sa dotknem ešte poslednej veci a to je podnikateľského prostredia. Ono sa to na prvý pohľad nezdá, že prečo by dôchodcu alebo zamestnanca malo zaujímať nejaké podnikateľské prostredie, že čo to je, to je neuchopiteľné. Ale pravdou je aj to, že sa ich to priamo týka. Pretože ani vláda, a pri všej úcte, ani odborári nevytvoria nové pracovné miesto. Nové pracovné miesto môže vytvoriť, a skutočné, teda nemyslím nejaké dotované alebo nejaké aktivačné práce, ale normálne, poctivé pracovné môžu vytvoriť len a len podnikatelia, malí, stredne, ale, samozrejme, aj veľkí. A na to, aby vytvorili pracovné miesto, tak musia mať podmienky, samozrejme, musia mať dôvod to vytvoriť. To znamená, že je pravdou to, že musia mať objednávky, musia zarábať a tak ďalej. Ale sú tu aj niektoré veci, ktoré môže ovplyvniť vláda. A ja si myslím, že bola výčitka ministra, no neni tu minister, lebo som chcel aj okomentovať jednu jeho výčitku, že opozícia, alebo resp. Ľudová platforma sa stretla len s podnikateľmi. No, tam nejde o to, ja nemám problém sa ani stretnúť s odborármi, ale hovorím ešte raz, nie odborári, odborári nie sú schopní vytvoriť nové pracovné miesta. Takže a treba počúvať tých, ktorí sú. Nebudem teraz hovoriť komplet, čo ich trápi, čo ich netrápi. Ale vláda by mala viesť partnerský dialóg v tomto slova zmysle za účelom toho, aby mali podnikatelia možnosť tam vytvárať tie nové pracovné miesta, a teraz nebudem hovoriť o byrokratizácii atď.
Takže na záver môjho vstupu dovoľte mi ešte povedať jednu vec, že obávam sa toho, že pokiaľ si vláda neuvedomí, že tie dôsledky tých zmien už prichádzajú, a bude tvrdo trvať na tomto a pokračovať, tak sa obávam toho, že budúci rok, nie teraz, ale budúci rok bude pre verejné financie oveľa, oveľa ťažšie a v skutočnosti bude to potom ťažko vysvetľovať nejakou krízou.
Ďakujem za pozornosť.