17. schôdza

Dobrý večer. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, snažím sa od rána počúvať pozorne túto diskusiu a okrem obedňajšej prestávky ozaj som tu skoro stále. Napriek tomu chcem povedať, že množstvo tých vecí, ktoré tu zaznelo, mi možno boli už aj známe, takže som ich tak až veľmi nezužitkoval, ale chcem upozorniť na tú druhú polovicu poznámok, alebo možno väčšiu časť ako polovicu, ktoré mi známe neboli, a chcem oceniť, že táto diskusia, ktorá tu prebieha, ja si myslím, že je dobrá nielen pre podstatu témy, ktorá nás tu dnes spája, ale je dobrá aj pre nás samotných. Pretože myslím si, že niekedy ako keby sme boli presvedčení, že vieme všetko a že nepotrebujeme počúvať kolegov. Nechcem tu kričať, že malo by tu byť stále plno, stopäťdesiat. To nie je možné, ale tak si myslím, že tak pri takejto téme, ale možno aj pri tých ostatných, nechcem tu nejako diferencovať, by tak pasovalo pre etickú úroveň siene zákonnosti, keby tu aspoň tá 75-ka bola prítomná. Zdalo by sa mi to celkom primerané tomu, čo nás sem dostalo. (Reakcia v sále.)
Alebo aj minister, nechcem to hodnotiť, len celkovo si myslím, bez toho, aby som hovoril, ktorý klub, ako, kedy, kde sedí, alebo či to Lojzko Hlina nás teraz pucuje, alebo nie, ale toto mi tu chýba a tá dnešná téma mi to tak voľajako potvrdila, že by bolo veľmi dobré pre našu službu, pre túto krajinu, keby sme sa viacej počúvali. Lebo ja chcem poďakovať všetkým, ktorí tu povedali množstvo čísiel, názorov, nápadov. Nebudem nikoho menovať, ale predsa jednu výnimku urobím, lebo bola veľmi zaujímavá.
To, čo povedal pán poslanec Marián Kvasnička, to obohatenie tej témy, to obrátenie toho problému z inej strany, málokedy si počúvam naše, vaše príhovory v rozprave aj druhýkrát, ale jeho si obyčajne, hovorí nie až tak často, ale keď povie, tak si ho rád vypočujem. Asi to isté urobím aj s jeho dnešným prejavom.
No. A teraz to, čo mi v množstve tých čísiel, návrhov, údajov, poznámok, presvedčení a bojov tak trocha dnes chýbalo. Ja som si so sebou zobral sem takúto pomôcku. Je maličká, ale všetci ju dobre poznáte. Je to jednoeurová minca. (Rečník drží v ruke mincu.) Táto minca má priemer 26 mm. A teraz, keď by som naukladal tieto mince vedľa seba a naukladal by som ich dostatočné množstvo, tak by som dosiahol vzdialenosť, dĺžku, takto jedna vedľa druhej, 13-tisíc kilometrov. To je vzdialenosť tu z tejto miestnosti niekde ešte za Buenos Aires, lebo Buenos Aires je len 12-tisíc kilometrov, tak ešte tisícku, by sme došli niekde možno k Ohňovej zemi.
Čo chcem povedať touto názornosťou? Táto vzdialenosť, tých 13-tisíc kilometrov jednoeurových mincí, predstavuje sumu, ktorá tu dnes už mala zaznieť, ja som na to čakal a ja ju teda poviem. Je to suma, ktorá sa rovná 500 mil. eur, keď naukladáme tieto jednoeurovky vedľa seba s priemerom 26 mm, dostaneme vzdialenosť z Bratislavy za Buenos Aires.
Čo to znamená tých 500 mil.? No je to čiastka, ktorá, a je to informácia veľmi horúca z aktuálnych posledných dní, predstavuje kvalifikovaný odhad TIS-ky a niektorých ďalších ekonomických inštitútov, že toto je taká bázická úroveň korupcie v tejto krajine. Štátnej korupcie. Tu sú vyňaté aj nejaké iné, čierne, šedé, toky peňazí.
Päťsto miliónov a nezamestnanosť. Hľadajme spojitosť. Ja ju nachádzam v tom, že ak tu máme nezamestnanosť vo výške 14,71 %, ak máme minimálnu mzdu nejakých 338 eur, čiastka, za ktorú mnohí naši ľudia musia vyžiť, alebo aj za ďaleko menšiu, alebo mnohí dôchodcovia, a ak by sme zobrali, že vieme tú korupciu, tých 13-tisíc kilometrov do Buenos Aires, tých 500 mil. eur, ktoré sú na tom spodnom, úrovne odhadu korupcie v našej krajine, tak by sme vytvorili, ešte poviem jedno číslo, aj keď ich tu už bolo tak veľa, viem, že sa to už ťažko pamätá, ja som si to len teraz prepočítaval, toto je taký impulzívny nápad, ako vystúpiť, bolo by ich 122-tisíc. My by sme tých 14,71 znížili, keby sme urobili tento ideálny krok, že by sme tých 500 mil. eur nerozpráskali, nerozkradli, neposlali do Cypru a neviem kde ešte kade-tade, že by slúžili tomu, čomu slúžiť majú, že by v tých verejných žilách finančných tokov tieto peniaze boli a nešli kdesi do stratena, tak by sme mali nezamestnanosť 10,6 %. Skoro o tretinu by sme ju znížili.
Často sa tu dnes, často tu zaznievali otázky, aké návrhy. Nechcem byť idealista, ja viem, že ju nikdy na nulu neznížime. Ale nie je 500 mil. rozkradnutých korupčných eur trocha priveľa na túto krajinu? Viete, aká je to časť z príjmov tohto štátu? Podľa rozpočtu na tento rok sú to skoro 4 %. Tu často sme svedkami, ako nie sú peniaze, ako hľadáme a nenachádzame. Tých učiteľov nechcem zneužívať, ale keby sme tých 500 mil. použili pre učiteľské platy, tak ich všetkých vykryjeme na mnoho, mnoho rokov, to zvýšenie, na ktoré sa nedochádza. A tak by sme mohli slúžiť s príkladmi ďalšími a ďalšími.
A teraz sa možno spýtate, no dobre, príklad s jednoeurovkami je pekný, áno, možno sa to bude aj dobre pamätať. Ale ako na to? Vlastne vieme, že by sme vedeli znížiť nezamestnanosť týmto efektívnym krokom skoro o tretinu, no ale kde tú efektívnosť uchopiť? Tak ja vám poviem, kde ju uchopiť. Možno to nebude celkom presné a určite to nebude ani dlhé, ja sa spracem do desiatich minút. Poviem to asi nasledovne.
No predovšetkým, určite by sme to mali riešiť my, naša 150-ka, zákonmi, ktoré korupciu znižujú. Minulé plenárne zasadnutie sme elegantne zo stola zhodili dva identické návrhy, ktoré mali podporiť bojovníkov s korupciou. Tu ani len nezaznela nejaká vážna polemika, že sme sa dotkli vážnej témy, a zistili sme, že nám tie zákony, tie návrhy zákonov nestáli za to. Nuž, to by bola odpoveď, kde tých 5 % nezamestnanosti stiahnuť.
Ale dobre. My zákony máme aj iné. Ja netvrdím, že zákon o bojovníkoch s korupciou, ktorý tu bol predložený, že je ten, ktorý jediný tu chýbal, aj keď chýba a bude treba dačo s tým robiť. A ja sa osobne aj so svojimi kolegami budem o to snažiť, možno už vo veľmi blízkej dobe. Ale možno je to otázka skôr praktickejšia, že zákony máme, ale nefungujú, že nám jednoducho nedochádza ako keby dosť síl ich uviesť do života. Veď tu nikto nespochybňuje, že mnohé dobré normy by mali zabrániť tomu, aby tých 500 mil. sa dostalo tak poľahky von z tých tepien štátnych financií. No tak tu by som sa zase domnieval, že tá naša 150-ka by mala dokázať, a možno aj páni ministri ako exekutíva, to, aby sa príklady, ktoré sa tu tak často zjavujú, a ja sa nechcem zase utápať v spomienkach, lebo som už o tom rozprával tu viackrát, ale dotknime sa aspoň niektorých tých rôznych nástenok už, z ktorých pomaličky fúzy narástli, tých rôznych, a ozaj nebudem teraz sa snažiť spomínať všetky tie korupčné prípady, skôr poviem ako výsmech. Jediné, kde sme dokázali "zlomiť väz", bol nejaký pán futbalový funkcionár, ktorý voľajakú debničku vína aj kompótov dostal za prestupy akýchsi futbalistov. Nuž ak takto budeme bojovať s korupciou, ak budeme mať takéto výsledky a takéto príklady, tak veru tých 500 mil. naspäť, tam, kde patria, nedostaneme.
A ten tretí návrh, aby som teda nespomínal tých prípadov tak veľa, lebo určite by sa dalo o tom rozprávať veľmi dlho, ale to si nechám možno ozaj na budúce plénum, keď budeme hovoriť o korupcii bližšie, tak by som sa odvolal, dovolal na to, čo som pred chvíľočkou tu aj si v lavici šepkal so svojím kolegom poslancom Štefanom Kuffom, že existuje veľa spôsobov, ako riadiť spoločnosť, veľa spôsobov, ako riadiť firmu, veľa spôsobov, ako byť šéfom rodiny, ale určite ten najúčinnejší spôsob je osobný príklad. A to mi práve tu chýba. Mnohokrát - v našej spoločnosti je strašne veľa farizejstva - my vieme o mnohých ľuďoch, ktorí krásne rozprávajú, aj presvedčivo, ale zároveň vieme, že to, čo sa nepovie tu na mikrofóny, to, čo sa povie kdesi v kuloári, že býva mnohokrát pravdivejšie ako to, čo tu zaznieva, a že práve množstvo rôznych zlých signálov prichádza od ľudí, ktorí by mali byť príkladom. A to je spôsob a to je jav, ktorý nám nepomôže zbaviť sa tej obrovskej chyby, ktorá nás oberá o možnosť, a ja ju opakujem na záver, ako veľmi elegantne a presvedčivo znížiť nezamestnanosť v tejto krajine.
Použime tých 500 mil., použime tých 13-tisíc kilometrov jednoeurových mincí z Bratislavy do Buenos Aires na vytvorenie 122-tisíc pracovných miest, keď by som rátal minimálnu mzdu, a tým pádom na zníženie nezamestnanosti zo 14,71 % na 10,6.
Ponúkam a zároveň prehlasujem, že budem vždy podporovať akýkoľvek návrh v tejto sieni zákonnosti, nech zaznie z ktorejkoľvek strany, ktorý si dá reálny cieľ znížiť korupciu, ktorá je jedna z najväčších príčin toho, že máme také problémy, aké máme a aké by sme mať nemuseli.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky.
Nech sa páči, pán poslanec Muňko, máte slovo.

Vážená pani podpredsedkyňa, vážené kolegyne, vážení kolegovia, zvyšujúca miera nezamestnanosti na Slovensku nemôže byť pre nikoho prekvapením, pretože nezamestnanosť narastá v celej eurozóne už niekoľko rokov. Sme proexportnou orientovanou ekonomikou, ktorá 85 % svojej produkcie umiestňuje na zahraničné trhy. Je preto absolútne prirodzené, že naša situácia úzko súvisí s tým, čo sa deje v zahraničí. Nezamestnanosť v štátoch eurozóny je 12-percentná, u nás sa pohybuje na úrovni 14 % aj niečo.
V januári tohto roku stúpla nezamestnanosť v 19 krajinách Európskej únie. Menili tam Zákonníky práce? Nie. Pritom aj tam zápasia s recesiou a krízou, v dôsledku ktorej dochádza o prácu mnoho Slovákov pracujúcich v zahraničí. Neviem, vážení páni poslanci, či si uvedomujete, že v zahraničí sa dneska pohybuje okolo 270-tisíc ľudí. Títo naši ľudia, pokiaľ strácajú prácu, veľa z nich nemá zelenú kartu, veľa z nich prakticky pracuje načierno. Pracuje načierno viac, desať, pätnásť, rokov. Pokiaľ stratí zamestnanie, vráti sa naspäť. Spadne do siete. Spadne do siete nezamestnanosti, spadne do siete dávok v hmotnej núdzi. A to je hlavný dôvod, prečo narastá nezamestnanosť.
Ja by som vás, páni poslanci, poprosil, keby ste venovali pozornosť, prečo v Sociálnej poisťovni, sú tam všetky čísla, ktoré keď si pozriete, tak vám vyndú, koľko ľudí, koľko je firiem, koľko je počet zamestnaných, koľko je pracujúcich živnostníkov, koľko je dohôd, a z tých čísiel vám jasne vynde, aká je nezamestnanosť a ktoré firmy na Slovensku prepúšťali, alebo nie.
Môžem vám povedať jednu vec, že z čísiel, ktoré sú v Sociálnej poisťovni, tak predpokladám, že zhruba môže byť, že táto kríza, alebo to, čo tu pôsobí, že stratili firmy zákazky, môže byť medzi 9-11-tisíc ľudí. Ostatní ľudia sú tí, ktorí sa vracali a vrátili zo zahraničia.
Pritom aj zápasia všetky štáty európske s recesiou a v dôsledku došlo, došlo to, čo som tu povedal, že mnoho našich Slovákov stratilo prácu. Samozrejme, po návrate na Slovensko rozširujú rady nezamestnaných.
Preto aj v tejto situácii, ak niekto obviňuje vládu z toho, že klesol počet pracovných príležitostí, tak je to demagógia a neberie v úvahu realitu. Opozícia nemá vlastnú agendu, ktorá by mohla osloviť voličov. Takisto nemá riešenie problémov, s ktorými sa dnes musí Slovensko vysporiadať, a rast nezamestnanosti je jedným z nich. Má iba veľké gestá či teoretické poučky o tom, že trh všetko vyrieši. Potvrdila to aj iniciovaním tejto schôdze, ktorou chce upútať verejnosť a médiá. Jednotlivé kroky v reálnom živote bude musieť aj tak urobiť vláda.
Nie je tak dávno, teraz to bol rok, čo mala dnešná opozícia možnosť veci ovplyvňovať, no s problémami nezamestnanosti nepohla. Pán exminister Mihál tvrdí, že jeho novela pomohla k vyššej zamestnanosti, alebo inak povedané, k znižovaniu nezamestnanosti. Vraj bola pružná a flexibilná.
Čo však hovoria čísla z Ústredia práce? August 2011, mesiac pred účinkom novely, bola miera nezamestnanosti 13,19 %, október 2011 rast na 13,29 %, január 2012 miera nezamestnanosti opäť vzrástla na 13,69 %. Ako teda pomohol ten pružný Zákonník práce? Nijako.
Aj z týchto údajov je jasné, že v otázke nezamestnanosti ide o celosvetový vývoj a nie o otázky Zákonníka práce z dielne SMER-u. Ak podnikateľ má kontrakt na dodávky, tak nepotrebuje nikomu viacnásobne predlžovať krátkodobú pracovnú zmluvu, neobáva sa súbehu výpovede a odstupného alebo nepotrebuje stavať svojich zamestnancov do roly falošných živnostníkov. Naopak, snaží sa svoj pracovný tím stabilizovať a urobiť všetko pre jeho spokojnosť. SMER deklaroval, a za týmto záväzkom aj stojí, že ak sa novela zákona ukáže ako zlá, ak spôsobí firmám konkrétne problémy v pracovnoprávnych alebo v iných vzťahoch, jej znenie upraví, ale musia to byť jasné, vyargumentované fakty a nie domnienky. Lebo doteraz sa neukázalo nič viac, len svoje názory, domnienky alebo želania. Táto vláda neuteká pred zodpovednosťou, nevymýšľa žiadne umelé kauzy na prekrytie skutočných problémov, ako to bolo v prípade minulej koalície.
Zatiaľ však podnikateľské reprezentácie takéto argumenty nepredložili. Naopak, nedávno prezentovaný prieskum Slovensko-nemeckej obchodnej komory a Priemyselnej komory a ďalších komôr pôsobiacich v Slovenskej republike ukázal, že podľa investorov je Slovensko stále krajinou, vhodným podnikateľským prostredím a pre zahraničné firmy zostáva atraktívnym trhom. Až 81 % zahraničných spoločností by svoje investície na Slovensku aj v súčasných podmienkach zopakovalo. Približne každý štvrtý podnik by chcel napriek všeobecnej skepse navýšiť investície aj počet zamestnancov. Prieskum ukázal, že ťažká odbytová situácia na svetových trhoch sa odzrkadľuje v perspektívach rastu zahraničných investorov na Slovensku. Takmer 80 % by chcelo napriek tejto ťažkej situácii pracovné sily udržať alebo rozšíriť. To je jasná odpoveď na nekonečné obviňovanie, že za rast miery nezamestnanosti môže SMER, jeho politika či úpravy na trhu práce.
Takže, páni a dámy, prestaňme vyvolávať duchov v podobách flexibilného, takého alebo onakého Zákonníka práce a namiesto obviňovania hovorme o tom, čo pomôže zamestnanosti - vytváranie pracovných miest. Iba tak môže dnešná schôdza mať nejaký zmysel.
Takže ako riešiť nezamestnanosť? Ako som už povedal, napriek limitom celoslovenskej, celoeurópskej recesie máme možnosti na zastabilizovanie situácie a dokonca aj možnosti na jej priaznivý obrat. V prvom rade sa treba odraziť od stabilizácie zahraničných investorov na Slovensku. Treba oceniť vládu Slovenskej republiky, ktorej sa podarilo stabilizovať či už U. S. Steel na východnom Slovensku, pozitívny je aj vstup firmy Continental do Púchova a ďalších ohlásených investícií. Pozitívom je aj zastabilizovanie vývoja v štátnom rozpočte za I. štvrťrok 2013 nielen kvôli tomu, že je udržiavaný 3-percentný rozpočet schodku, ktorý je dôležitý z hľadiska finančnej stability krajiny, sa ukazuje reálne. Dôležité je aj z toho pohľadu, že vláda mobilizuje možnosti spolufinancovania projektov v rámci čerpania eurofondov. Práve to je ďalšia oblasť, ktorá prinesie na Slovensko peniaze a pre ich preinvestovanie a pracovné príležitosti je preto dobré, že ministri venujú práve tejto problematike zvýšenú pozornosť a hľadajú možnosť, ako spriechodniť využitie eurofondov nielen na, čo sa týka, vypracovanie projektov, ale aj na odbúranie administratívnych bariér.
Ďalšou výzvou na zvyšovanie zamestnanosti je vracanie života na vidiek a oživovanie agrosektoru, ktorý doslova padol v dôsledku nevyváženej dotačnej politiky v Európskej únii. Podpora výroby domácich potravín je pre túto vládu prioritou, má svoje opodstatnenie. Musíme dovážať jablká z Poľska alebo nevieme dopestovať vlastnú zeleninu, ktorú sme niekedy na južnom Slovensku bez problémov pestovali nielen pre nás, ale aj pre Českú republiku a ďalšie? A pokiaľ sa týka, takisto aj živočíšna výroba, ktorá takisto poskytuje alebo by mohla poskytovať oveľa viac pracovných príležitostí.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, druhá Ficova vláda si dala najambicióznejší plán na budovanie diaľnic a dopravnej infraštruktúry. Je mimoriadne dôležitý práve pri tvorbe pracovných miest. V tomto volebnom období by sa malo postaviť 133 km diaľnic a rýchlostných ciest a zároveň rozostaviame 310 km diaľnic a rýchlostných ciest. Okrem toho sa má zmodernizovať asi 1 000 km ciest I. triedy, ktorých 834 km budú hotové do roku 2016. Čo sa týka železničných projektov, začneme s modernizáciou 77 km a dokončíme 79 km diaľnic a rýchlostných ciest. Dokopy sa do dopravnej infraštruktúry investuje vyše 8 mld. eur. Spolu tieto investície by mohli zabezpečiť až 16-tisíc pracovných miest.
A nedá sa mi, aby som pre porovnanie uviedol, že za predchádzajúcej vlády ste odovzdali približne 50 km diaľnic, rýchlostných ciest.
Už z uvedeného krátkeho výpočtu je vidieť, že pri riešení problémov, ktoré musí v súčasnej recesii celej Európy prekonávať aj Slovensko, je aktivita vlády rozhodujúca. Spomenuté opatrenia, ktoré realizuje naša vláda, jednoznačne preukazujú, že kabinet Roberta Fica robí všetky možné pozitívne kroky.
Okrem už spomenutých sa snaží aktivizovať aj ľudí, ktorí sú dlhodobo bez práce. Vláda chce presunúť 40 mil. nevyčerpaných eurofondov určených pre ministerstvo školstva ministerstvu práce. Prostriedky z Operačného programu Výskum a vývoj by mohli smerovať na aktivačné práce, vzdelávanie nezamestnaných alebo vytváranie pracovných príležitostí pre mladých ľudí. Práve podpora pre túto kategóriu občanov, ktorí by mali potiahnuť Slovensko v budúcnosti, patrí medzi hlavné priority v Európskej únii. Európska komisia predstavila iniciatívu na zvýšenie zamestnanosti mladých ľudí, v rámci ktorej na obdobie 2014 - 2020 vyčlenila 6 mld. euro. Slovensko hľadá program na zamestnanosť mladých ľudí a chce podieľať sa na čerpaní spomenutej sumy. Chceme vytvoriť 14-tisíc pracovných miest pre túto skupinu, ale hneď sme zo strany opozície kritizovaní, že je to drahé. Ale tu nejde predsa len o čísla a o zachovanie alebo získanie pracovných návykov na to, ale o to, aby sme nestratili jednu mladú generáciu, ktorá miesto práce bude sedieť doma. Pomôcť mladým k získavaniu práce je predsa nielen víziou a snahou tejto vlády, je to program celej Únie.
Takisto by som chcel upriamiť pozornosť na toľko už kritizované sociálne podniky, ktoré sa rozbehli za prvej vlády Roberta Fica, aj keď musím priznať, že všetko nebolo tak, ako by malo byť v poriadku. Ale treba povedať, že v Európskej únii sociálne podniky sú podporované. A keď si pozriete európsku 20-ku, tak vidíte, koľko sociálnych podnikov sa u nich každý rok rodí a ktoré pomáhajú hlavne pri riešení zamestnanosti. Myslím si, že pokiaľ by sa sociálne podniky, hlavne pri rómskej problematike, riešili, či to bolo už pri ťažbe alebo drevnej hmoty, takže by si boli mohli pripraviť drevo na zimu, ale aj pri iných prácach v poľnohospodárstve.
V budúcom roku sa odhaduje, že Slovensko bude mať druhý najsilnejší rast v eurozóne. Podľa odhadov Európskej komisie bude mať Slovensko v tomto i budúcom roku tretí najnižší verejný dlh v eurozóne. To sú čísla, pre ktoré spolu s konkrétnymi krokmi vlády Slovenskej republiky na udržanie rastu a spotreby domácností, o ktorých som práve hovoril, ich dávajú základ pre boj s nezamestnanosťou.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami páni poslanci Petrák, Číž, Jarjabek, Tomanová, Blaha, Hraško. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec Petrák.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, chcem potvrdiť tie slová, ktoré ste povedali, pokiaľ ide o exodus Slovákov v 90. rokoch a aj po roku 2000 do zahraničia. V tom období bolo znižovanie nezamestnanosti veľkou mierou podmienené tým, že niekoľko stoviek tisíc Slovákov sa vysťahovalo za prácou do zahraničia a táto situácia bola porovnateľná s 30. rokmi minulého storočia v čase veľkej hospodárskej krízy po roku 1929.
Mali ste pravdu aj v tom, že táto, a teda predchádzajúca vládna koalícia pripravovala a urobila Zákonník práce, ktorý znevýhodňoval zamestnancov. Dneska hovoria, že ten problém je na strane vládnej strany SMER a vlády Roberta Fica, kde úpravy Zákonníka práce berú pracovné miesta. No nie je to pravda. Ja by som odporúčal tým pánom, ktorí tvrdia tieto veci, nech sa vcítia do pozície zamestnancov, ktorí pri reťazení pracovných pomerov neboli schopní si zabezpečiť trebárs hypotekárne úvery a dôstojné bývanie vrátane pôžičiek pre svoje rodiny.
Takisto pokiaľ ide o argumentáciu, že odstupné je otázka zvyšovania nákladov na prácu. Nie je to otázka zvyšovania nákladov na prácu, je to zvyšovanie nákladov na prepustenie z práce, čo samo osebe, pokiaľ by nebolo zavedené flexikonto, tak by sa možno dalo uvažovať aj o tomto, ale v prípade, že vláda Roberta Fica predĺžila flexikonto na 30 mesiacov, myslím si, že to je ústretový krok, ktorý doteraz v histórii nebol urobený a je to vážny pokrok.
Takže všetky argumenty, ktoré zaznievajú z radov opozície, sú falošné a neprinášajú žiadne riešenia.

Pán poslanec Číž, nech sa páči.