17. schôdza

Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán premiér, páni ministri (zasmiatie sa v sále), uhm, ich neprítomnosť, myslel som, že tu pán premiér a páni ministri budú, a ich neprítomnosť svedčí o tom, že nezamestnanosť ich moc netrápi a to ma trápi.
Ja by som sa chcel, milé kolegyne a kolegovia, v prvom rade priznať, že som sa mýlil, keď som si myslel, že SMER nepustí túto schôdzu o nezamestnanosti, že nás jednoducho prevalcuje a za desať minút bude koniec. Nestalo sa tak a viem, že bez súhlasu Roberta Fica by sa táto schôdza nekonala. Som rád, že i SMER si konečne začal uvedomovať, konečne, že nezamestnanosť je u nás najvážnejší problém. Slovensko sa percentom nezamestnanosti zaradilo medzi krajiny PIGS-u, dokonca Írsko má nižšiu nezamestnanosť ako my.
Panie poslankyne a poslanci zo SMER-u, nepochybujem, že i vy máte rovnakú skúsenosť ako ja, že nie je týždňa, keby vám niekto nezavolal a neprosil by vás o pomoc s prácou. Za posledný týždeň ma oslovili dve osoby, jedna prácu stratila minulý pondelok, druhá prácu hľadá. Asi pred dvoma hodinami mi volala jedna pani, že či neviem pomôcť vnukovi, že sa hlási do Volkswagenu. Jeden kolega zo SMER-u mi hovoril, že on má zoznam 20 ľudí, je zo SMER-u, a títo ľudia už ho nemajú radi, pretože on sa na rozdiel odo mňa nemá na čo vyhovoriť.
Volebné heslo SMER-u bolo: "Ľudia si zaslúžia istoty." Volebné heslo KDH bolo: "Začína to prácou." Jednoducho strach zo straty práce a nemožnosť nájsť prácu ľudí naozaj najviac trápi. Viem, že SMER má na všetko jedinú odpoveď: Opozícia, vy ste si nevšimli, že tu máme svetovú krízu? Tu krízu SMER používa ako zaklínadlo. Chcel by som sa spýtať: A mali ste snáď nejaké informácie, že kríza končí, keď ste ľuďom sľubovali istoty? Alebo je to naozaj tak, ako sa to zdieľa na sociálnych sieťach, že SMER predsa nesľuboval sociálne istoty, on len konštatoval, že ľudia si zaslúžia istoty. Chcem sa spýtať, nezaslúžia si sociálne istoty tí občania, tých 40-tisíc občanov, ktorí za rok vášho vládnutia prišli o prácu? Treba si uvedomiť, že mnohí z nich živili dvoch, troch, štyroch rodinných príslušníkov, a teda sociálne ste vašou politikou ohrozili 100-, 120-, 150-tisíc ľudí, tých ľudí, ktorým ste sľubovali istoty.
Pán premiér Fico vie, že je zle, i preto pustil túto schôdzu, i preto bol minulý týždeň v televíznych reláciách s pánom Bugárom, s pánom Frešom veľmi nervózny, takého som ho naozaj ešte nevidel. SMER za jeden rok stratil 10 % volebných preferencií. Ten trend je dobrý, len vydržte.
Minulý týždeň mali opozičné strany Ľudovej platformy stretnutie s Asociáciou zamestnávateľských zväzov a združení s Republikovou úniou zamestnávateľov, boli tam zástupcovia živnostníkov, Slovenský živnostnícky zväz, Živnostnícka komora a ďalší. Títo zástupcovia podnikateľov nám len potvrdili to, čo my vieme a vždy sme to vedeli. To, že tie dôsledky, na ktoré sme vás upozornili a upozorňovali pri prijímaní vašich zákonov, sa napĺňajú, nás naozaj neteší. Chcel by som odkázať pánovi premiérovi, že sa netešíme, keď ľudia prichádzajú o prácu. Netešíme sa ani z toho, že stabilizáciu verejných financií zaplatí 95 % občanov a nie 5 % občanov tých najbohatších. Opak je pravdou. Na vašu hospodársku a finančnú politiku doplácajú občania a tí najbohatší oligarchovia nie. Pán premiér už bol v takých úzkych, že hovoril, že my sa tešíme, aj keď Slovan prehrá v hokeji. Musím sa priznať, že neteším sa, keď Slovan prehrá v hokeji, som fanúšikom Slovana, ináč je to, keď prehrá vo futbale, tam som Trnavák. Trnava do teho! (Povedané s úsmevom.)
Myslel som si, že tu bude aj pán minister Richter. Pán minister Richter pri prijímaní Zákonníka práce hovoril, že ak sa ukáže, že nie je dobrý, on nemá problém a chyby napraví. Pán minister Richter, na čo čakáte? My sme mali na vojne jedného takého kapitána, volal sa Jakeš, a keď vojaci niečo nerobili, tak on vždycky skríkol: "Vojíne, na co čekáte? Až zahřmí?!" No, tak mne sa zdá, že pán minister Richter naozaj čaká, až zahřmí. Naozaj pánovi ministrovi nestačí, že je tu 100-tisíc nešťastných ľudí? Čakáte, že nezamestnaných bude o rok 80-tisíc viacej, o dva 120-tisíc, o tri 160-tisíc, jednoducho taký je trend. Pán minister Richter hovorí, že verí, že nezamestnaných klesne pod 14 %. Pán minister, na verenie sme tu my kádeháci. Vy neverte, ale robte. (Povedané s úsmevom.) Naozaj dozrel čas prehodnotiť zmeny v Zákonníku práce.
Podnikatelia hovoria o tom, že za vašej vlády sa zhoršuje podnikateľské prostredie. Sťažujú si na vymožiteľnosť práva, nemôžu sa dostať k svojim pohľadávkam a neveria slovenskému súdnictvu. Nuž ani sa nečudujem. Čo si majú myslieť o spravodlivosti a serióznosti sudcov, keď niektorí z nich si robia žúrky s brokovnicou a guľovnicou s modrými tlmičmi na ušiach? Čo si majú myslieť o právnom štáte a vymožiteľnosti práva, keď predseda Najvyššieho súdu hovorí, a neviem, či aj nepodal i trestné oznámenie pre údajné daňové úniky sudcu Ústavného súdu? Čo si majú myslieť podnikatelia, občania, keď Ústavný súd je prakticky zablokovaný? Kam sme to dospeli? Čo si majú myslieť investori? Pôjdu investovať do krajiny, kde o právnom štáte je asi len veľmi ťažko hovoriť?
Na stretnutí so zástupcami podnikateľov zaznelo i to, že na Slovensku je jedna z najvyšších cien elektrickej energie. Myslím si, že to nebola náhoda, že včera zasadla regulačná rada a na politickú objednávku konala a znížila cenu elektrickej energie. Určite k tomu prispelo vyjadrenie pána premiéra Fica, ktorý hovoril, že im sa, podarilo sa nám stabilizovať cenu elektrickej energie. Prispeli k tomu viaceré blogy, ktoré na toto reagovali. A aj vystúpenie pána ministra, aj jeho rozhovor v Slovenskom rozhlase s pánom ministrom Malatinským, teda pána exministra Miškova.
Kto môže za vysoké ceny elektrickej energie na Slovensku? Tá odpoveď je veľmi ľahká. Ten muž sa volá pán Jozef Holjenčík, ktorý robí reguláciu na politickú objednávku. Ten chlap nie je a nikdy nebude nezávislý.
Panie poslankyne a páni poslanci, koncová cena elektrickej energie sa skladá z ceny za distribúciu elektrickej energie a za dodávku elektrickej energie. Tá cena distribúcie elektriny sa skladá z tarify za jedno odberné miesto. Je to poplatok za rezervovanie kapacity v sieti, potom je to variabilná zložka tarify za distribúciu. Ten poplatok je závislý od množstva spotrebovanej elektrickej energie. Potom sú to tarify za straty. Straty technické a netechnické. Tie technické vznikajú na základe fyzikálnych princípov. Časť elektrickej energie sa premení na neužitočné teplo vo vodičoch, transformátoroch, no a potom sú to netechnické straty a sem zaraďujeme napríklad čierny odber elektrickej energie.
To podstatné, čo je dôležité pre moje vystúpenie, sú tarifa za systémové služby. Sú to, je to tarifa, ktorá je poskytovaná za účelom udržania stability a bezpečnosti prevádzky elektrizačnej sústavy, a tarifa za prevádzkovanie systému. Tento poplatok zahŕňa v sebe podporu ťažby domáceho uhlia, výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov, podporu vysoko účinnej kombinovanej elektriny a tepla, náklady organizátora krátkodobého trhu s elektrinou. Čo sa týka obnoviteľných zdrojov, hlavne fenoménu fotovoltika, platí, že vysoké výkupné ceny elektriny pre prevádzkovateľov fotovoltických elektrární hradia všetci koncoví zákazníci - občania a podnikatelia.
Prečo máme u nás jednu z najvyšších cien elektrickej energie? Cena elektriny pre slovenské firmy patrí dlhodobo k európskej špičke aspoň odvtedy, čo je šéf ÚRSO pán Holjenčík. To vyplýva zo štúdie Inštitútu finančnej politiky pri ministerstve financií. Na konečnej výške sa výrazne odráža podpora obnoviteľných zdrojov a uhlia, ktorá v roku 2011 dosiahla 322 mil. eur. Súkromných výrobcov dotujeme my všetci cez náklady na tarifu prevádzkovanie, bioplyn dotujeme 21,8 mil. eur, vodu 25,4 mil., biomasu 27,7, vietor a termálnu energiu alebo geotermálnu energiu po 0,1 mil. eur. Potom je to kombinovaná výroba elektrickej energie a tepla a tú dotujeme 43,5 mil. Baníctvo na podporu výroby elektriny z domáceho uhlia 70,6 mil. No a ten problém je fotovoltika, 116,8 eurami. Naozaj, aj pre toto máme vysokú cenu energií a slovenské hospodárstvo je na cenu energií zvlášť citlivé, keďže jeho energetická náročnosť je asi dvojnásobne vyššia, než je priemer Európskej únie. Tá cena stojí podnikateľov stámilióny ročne.
Ako sa to celé začalo? Vzhľadom na plány Európskej únie vyrábať v roku 2020 až 20 % energie z obnoviteľných zdrojov aj Slovensko prišlo so zákonom o podpore obnoviteľných zdrojov. V roku 2009 vyšiel prvý Jahnátkov zákonov č. 309. V zákone o podpore obnoviteľných zdrojov sa aj s ohľadom na predchádzajúcu podporu obnoviteľných zdrojov prijal systém podpory prostredníctvom výkupných cien. Ten problém je však v tom, že tieto obnoviteľné zdroje sú technologicky náročnejšie, preto sú aj nákladnejšie. Štáty, aby motivovali firmy vyrábať elektrinu cez obnoviteľné zdroje, ich dotujú. Každá krajina má svoje špecifické i geografické podmienky, a preto formu jednotlivých obnoviteľných zdrojov a sumu ich podpory prenecháva Európska únia de facto na národné vlády.
Veľkoryso určenou cenou pre fotovoltiku, ktorú pán Holjenčík a ÚRSO stanovili po prijatí zákona na rok 2010, bol vyvolaný veľký záujem investorov. Investori mali pripravené finančné prostriedky pre projekty na rôzne druhy obnoviteľných zdrojov, ale sústredili sa na oblasť fotovoltiky. A prečo?
Mám tu tabuľku, kde je prehľad výkupných cien za rok 2010. Tá trhová cena elektriny bola 55 eur za MWh. Z vodnej elektriny celkovým inštalovaným výkonom do 1 MW bola výkupná cena 109,08, teda asi dvojnásobok. No a tá katastrofa, ktorú nastavil pán Holjenčík, je pravda, že to prepískli aj Česi a aj Nemci, ale sú tu krajiny, ktoré to jednoducho zvládli, bola v podpore fotovoltiky, kde cena výkupná bola 430 pre zdroje do 100 kW a nad 100 kW 425. Teda 7,8- alebo 7,7-krát výhodnejšia ako trhová cena. Ostatné zdroje boli dotované dvoj- až trojnásobne v porovnaní s výkupnou cenou.
Výkupná cena elektriny zo slnečnej energie je niekoľkonásobne vyššia ako trhová cena elektriny a ona sa výrazne premieta do jej ceny, do koncovej ceny. Napríklad pre rok 2011 ÚRSO plánované náklady na podporu obnoviteľných zdrojov v tarife za prevádzkovanie systému zvýšil z 1,7 eur na MW na 8,8 eur na MW. A ten nárast na tarify, na prevádzkovanie systému vzrástol v roku 2011 z roku 2010 zo 6,3 na 14,85 eur za MW. Podiel obnoviteľných zdrojov na tých 14 bol 8,8 eur, k vetru 2,2, domáce uhlie 3,6.
A mám tu tiež tabuľku, ktorá udáva vývoj systémových poplatkov za prevádzkovanie systému a tarify za systémové služby. V roku 2009 bola, prevádzkovanie systému, tá tarifa 2,7 eur za MW, v roku 2010 6,3, v roku 2011 14,8, 2012 15,7, 2013 19,8. Nárast z roku 2012 na rok 2013 27 %. Od roku 2009 na 2013 väčší nárast ako 635 %. Systémové služby vzrástli v roku 2013 v porovnaní s rokom 2012 5,8 na 7,9, teda o 36 %.
Naozaj, kým napríklad na výrobu elektriny v tých vodných elektrárňach postačuje u nás dotácia na 1 MWh v priemere 15 eur, na výrobu rovnakého množstva 1 MW v slnečnej elektrárni teda bola poskytnutá dotácia 360 eur na MWh. Múdra vláda by sa určite správala ináč. Ak vieme splniť svoj záväzok voči EÚ tak, že sa vieme skladať na 1 MWh obnoviteľných zdrojov 15 eurami, tak neviem, prečo to robíme tak, že sa skladáme 24-násobkom tejto sumy, 360 eurami.
Absolútna podpora fotovoltiky bola v roku 2010, kedy nastal boom a prírastok bol 185,6 MW výkonu fotovoltických elektrární. A tá výkupná cena garantovaná pätnásť rokov bola 425 eur na MW. V I. polroku išla dole o 10 %, v roku 2011 poklesla na 302,5 MW. V roku 2010 a v I. polroku sa na základe tejto podpory inštalovalo 488 MW, toľko, ako má malženický paroplyn. A treba povedať, že tie kapacity a povolenia pre tieto inštalácie si vo veľkej miere rozdelilo medzi sebou pár vyvolených, avšak tí už dnes nevlastnia nič, všetko predali zahraničným investorom, fondom a bankám.
Tento klondike zastavila až naša vláda. Bola to Jurčíkova novela, ktorá obmedzila podporu v prípade fotovoltiky len pre inštalácie do 100 kW, a to iba na strechách. A v II. polroku sa inštalovalo 18,2 MW a výkupná cena poklesla o 33 %.
No, a potom prišiel rok 2012, zaúradoval pán Holjenčík a výkupná cena klesala po jeho opatreniach a rozhodnutiach tak, že bola stanovená na 119 eur za MW, čo na doplatku činilo 59 eur na MW, takže prakticky zlikvidovali fotovoltiku. A jednoducho najprv dali podnikateľom spriazneným so SMER-om, tým dobre informovaným, hojno a potom tým ostatným nedali nič. Jednoducho rozdali bohatým a na tých, ktorí to mysleli vážne s fotovoltikou, už neostalo.
Včera večer som si prečítal agentúrnu správu v denníku SME, že cena elektriny poklesne v najbližších dňoch zhruba o 3 %. Firmy a domácnosti zaplatia o 3,8 eura za MWh menej. Konečná cena elektriny klesne preto, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví znížil tarifu za prevádzkovanie systému. "Prehodnotili sme údaje o výrobe elektriny z obnoviteľných zdrojov, ktoré nám deklarovali distribučné spoločnosti," odôvodňuje zníženie pán Holjenčík. A hovoril o tom, že problémová je najmä cena elektriny zo slnka. Tá sa podľa Holjenčíka podpísala pod výrazné zvýšenie tarify, a teda aj koncovej ceny v roku 2010 až 2012. Len zabudol povedať, kto za to môže. Len on.
Pán Holjenčík si vybudoval za svoju ochotu spraviť po politickú objednávku všetko, čo mu prikáže, takú pozíciu v slovenskej energetike, akú nemá pán Harabin v slovenskom súdnictve. Ani sa mu o nej nemôže len snívať. Energetickí analytici pritom očakávali niečo úplne iné. Čítal som štúdiu Energetický trh, ktoré robilo teda Analytické centrum energií Analytics a tam hodnotili situáciu na trhu v roku 2012 a načrtávali situáciu a vybrané očakávanie pre rok 2013. "Je verejným tajomstvom, že prevádzkovatelia distribučných sústav," teraz citujem z tej správy, "ktorí v roku 2012 boli povinnými výkupcami elektriny z obnoviteľných zdrojov, doplácali z vlastných zdrojov rozdiel medzi skutočne vyzbieraným objemom finančných zdrojov a prostriedkov, ktoré sa im prostredníctvom TPS a skutočným objemom platieb za vykúpenú energiu regulovaných cien určených regulátorom dostalo."
Tie odhady strát distribučných spoločností sú rádovo desiatok milión eur. Preto sa skôr očakávalo, že tá cena porastie, ale, porastie, a ona poklesla. Jednoducho tieto distribučky úverujú systém podpory obnoviteľných zdrojov a v budúcnosti a teraz po tom znížení naozaj hrozí reálne riziko arbitráží.
Záverom by som sa chcel dotknúť ešte jedného, jednej udalosti. V marci 2013 podpísala vláda Slovenskej republiky a americká spoločnosť U. S. Steel Corporation memorandum, ktorého cieľom má byť na jednej strane nastaviť pravidlá tak, aby sa košickej prevádzky oceliarní znížili ročne náklady energie o 17,7 mil. eur po dobu 15 rokov. Inými slovami, každý obyvateľ tejto krajiny zaplatí za udržanie zamestnanosti v U. S. Steel 100 korún.
Prípad U. S. Steel a jeho prevádzky v Košiciach je zaujímavý v tom, že elektrina je pre oceliarne drahá i napriek tomu, že väčšiu časť spotreby pokrýva firma výrobou z vlastných zdrojov. Môže za to nastavenie pravidiel, podľa ktorých aj samovýrobca musí platiť 100 % výšky ceny systémových služieb a tarify za prevádzku systému. V minulosti tieto poplatky samovýrobcovia neplatili, resp. ich platili len čiastočne. Namiesto toho, aby vláda zvážila zmenu v platbe systémových poplatkov, ktorých tarifa v roku 2013 vzrástla o 36 %, opäť prisľúbila nesystémovo riešiť novelu zákona o obnoviteľných zdrojoch, a to tak, že chce novelizovať zákon o podpore obnoviteľných zdrojov a príslušný predpis, že výroba elektriny z hutníckych plynov, vysokopecného plynu, koksárenského plynu a konvertolového plynu bude tiež opravená na doplatok 80 euro po dobu 15 rokov. Jednoducho, ale to sa malo vyriešiť systémovo. Práve sú to systémové poplatky a zodpovednosť za ne nesie opäť Jozef Holjenčík, ale aj Ľubomír Jahnátek, ktorí stanovili pre výrobcov energie pre vlastnú spotrebu nezmyselnú povinnosť platiť 100-percentné systémové poplatky.
Vláda našla spoločnú reč s U. S. Steel a očakávam, že v priebehu roku 2013 sa budú podobných riešení dožadovať aj ďalší veľkoodberatelia elektriny, ktorých konkurencieschopnosť závisí od výšky účtu za elektrinu. Ak im vláda zase nejakým spôsobom vyhovie, prípadne regulačný úrad zmení nastavenie pravidiel tak, aby im náklady na energie klesli, nepriamo to zaplatíme my všetci ostatní odberatelia. Som presvedčený, že je len otázka času, kedy sa prihlási o podporu Hlinikáreň Žiar nad Hronom a Železiareň Podbrezová.
Ceny elektrických energií naozaj preto patria z dôvodu regulačnej politiky pána Holjenčíka k najvyšším v Európe. Ničí to podnikateľov. Tvorbu pracovných miest cez úľavy na cenách elektriny zaplatíme všetci, nie, tak ako bolo sľubované, 5 % najbohatších.
Blížim sa k záveru a nedá mi vyjadriť sa k jednej reakcii, k tlačovej besede pána ministra Richtera, ktorou reagoval na tlačovku Ľudovej platformy alebo strán ľudovej platformy po tom, keď sa stretli so zástupcami podnikateľov, a jednoducho na tlačovke hovorili o tom, čo sa dozvedeli. Pán minister Richter v tej svojej reakcii oznámil, že Ľudová platforma oznámila, že chce zvýšiť DPH o 5 %. Ja som tú tlačovku ľudovej platformy pozeral, no a keď som videl pána ministra Richtera, nevedel som, či sa mi sníva. Vymyslel si niečo, čo nikto nikdy nepovedal, a potom to vymyslené vyvracal a takú mediálnu prezentáciu som, bohužiaľ, videl len za bývalého režimu.
Chcem pánovi ministrovi Richterovi oznámiť, že my nie sme masochisti. Naozaj nie. To vy ste zvýšili korporátne dane o 4 percentuálne body pre podnikateľov aj živnostníkov o 21 %. Treba si uvedomiť, že tie 4 percentuálne body sú 21 %. Vy ste zrušili rovnú daň. Áno, i toto zvýšenie dane nás stojí pracovné miesta.
Preto som sa nestačil čudovať, keď pán premiér Robert Fico na zjazde ČSSD v Ostrave víťazoslávne oznámil, že vy, SMER, ste zarezali posvätnú kravu pravice. Zabudol len povedať, že táto posvätná krava bola i krava dojná a že i to zrušenie má za následok, že v nezamestnanosti sme sa zaradili ku krajinám PIGS-u. Teda od posvätnosti sme sa v nezamestnanosti cez SMER dostali k sviniam.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

Možno bolo náročné sledovať to vystúpenie s množstvom čísiel, ktoré ste, pán kolega, tu prezentovali, ale ja chcem zdôrazniť jednu vec a chcem sa vás spýtať, keďže som moderoval to stretnutie ľudovej platformy v piatok minulý týždeň na tému nezamestnanosti, kde tí predstavitelia zamestnávateľských organizácií a zväzov charakterizovali ako kľúčový problém vysokú cenu energií u nás na Slovensku. A moja otázka teraz, pán poslanec. Takže nie privatizácia Slovenských elektrární, ale pán Holjenčík, nominant SMER-u, stoja za najvyššími cenami elektrickej energie u nás v porovnaní s ostatnými krajinami Európskej únie?

Ďakujem pekne. Vzhľadom k tomu, že aj v KDH sú ľudia, ktorých si veľmi vážim, nepoužijem tu nič také, čo by som ináč povedal. Ale dovolím si čosi, čo by som povedal možno tam v zákulisí. Ale poviem len tri poznámky.
Tá prvá poznámka. Ja som to už spomenul, že možno ste mohli tak podrobne rozobrať ako energetiku poľnohospodárstvo, kde niekedy pracovalo 30 % obyvateľov Slovenska, a za vášho nominanta, a pán Mičovský mi možno dá za pravdu, pretože sa v tom vyzná, za vášho nominanta sa poľnohospodárstvo rozbilo, a spomenul to aj pán Mikloško. (Reakcia z pléna.) Ja vám nabudúce donesiem štatistiku a ja ju budem takto čítať ako vy. A poviem vám, keď ste vládli ešte na začiatku. (Reakcia z pléna.) Nekričte na mňa.
Druhá poznámka patrí k tej, kde sa pán Brocka a pán Zajac veľmi zasmiali pri tých percentách. No, viete, tie naše percentá teraz sú oveľa, oveľa vyššie než hocikedy, keď KDH bolo v najlepšej forme, malo. Takže smejete sa nad vlastným hrobom, ale to nevadí, smejte sa aj naďalej.
Tretia poznámka. Čakal som od vás, pán kolega, pri tom výpočte toho všetkého zlého, že spomeniete fakt, že v Európe je 26 mil. nezamestnaných a že to je preto, že tu vládne Robert Fico, táto vláda, náš Zákonník práce, lebo vy, tak ako ostatní, používate všeobecné formulky. Poviete 40-tisíc nezamestnaných, ale nepoviete, kde, prečo tí nezamestnaní sa nimi stali. Prečo tie firmy ich prepustili? Ale poviete: Zákonník práce, odvody, daň. Veď to nie je pravda! Mnohí odišli preto, že ich zamestnávatelia stratili odbyt svojich výrobkov, stratili svoj výrobný program a museli prepustiť tých ľudí. Museli prepustiť. Ja netvrdím, že je to všade tak, ale vo väčšine prípadov je to tak. Ja priznávam, priznávam to, že teraz zamestnávať je drahšie, než bolo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

No, ja som to tlačil, len... Už asi ani to tlačové zariadenie nechce prijímať žiadne rozhodnutia v tejto Národnej rade.
A, pán kolega Přidal, áno, je treba sa poďakovať Robertovi Ficovi ako predsedovi samovlády, že umožnil, že je možné rokovať o tak závažnej otázke, ako je nezamestnanosť. Ale zároveň by som pripomenul, že Robert Fico dal inštrukciu pre svojich poslancov, aby sme rokovali aj po 19. hodine. Ako o takejto závažnej otázke ako nezamestnanosť by sme nemali rokovať v Národnej rade po nociach, ale normálne diskutovať počas pracovného dňa, tak ako to máme v rokovacom poriadku, do 19. hod. Ale chápem, táto diskusia je veľmi citlivá, a preto nechcú, aby sme rokovali vtedy, keď aj občania majú možnosť sledovať túto diskusiu on-line.
Ale keby sme urobili jeden odpočet, koľko opatrení prijala vláda na podporu tvorby nových pracovných miest a koľko síl a energie vyvinula na to, aby vytvoril apriestor pre svojich sponzorov a finančné skupiny napojené na túto vládu, tak by sme sa dopátrali veľmi rýchlo k tomu, že finančné skupiny a ich zabezpečenie je oveľa väčšou prioritou ako tvorba pracovných miest. Či už rozdanie tých 120 mil. euro len na udržanie pracovných príležitostí, či už riešenie ostatných finančných skupín, ktoré my sme mali možnosť tu aj skráteným konaním dostať zákony, vrátane zákona o verejnom obstarávaní.
Ďakujem.

Ja ďakujem všetkým reagujúcim.
Pánovi kolegovi Jasaňovi chcem len povedať, že, pozrite sa, vy hovoríte, že či nevidíme, že nezamestnanosť je aj niekde inde. No veď my vidíme, my sme vedeli, že je kríza, ale my sme nesľubovali ľuďom istoty. My sme ich neoklamali. My sme sľúbili, že budeme pracovať, aby sa to zmenilo. Vy ste ľudí oklamali.

Dobrý večer. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, snažím sa od rána počúvať pozorne túto diskusiu a okrem obedňajšej prestávky ozaj som tu skoro stále. Napriek tomu chcem povedať, že množstvo tých vecí, ktoré tu zaznelo, mi možno boli už aj známe, takže som ich tak až veľmi nezužitkoval, ale chcem upozorniť na tú druhú polovicu poznámok, alebo možno väčšiu časť ako polovicu, ktoré mi známe neboli, a chcem oceniť, že táto diskusia, ktorá tu prebieha, ja si myslím, že je dobrá nielen pre podstatu témy, ktorá nás tu dnes spája, ale je dobrá aj pre nás samotných. Pretože myslím si, že niekedy ako keby sme boli presvedčení, že vieme všetko a že nepotrebujeme počúvať kolegov. Nechcem tu kričať, že malo by tu byť stále plno, stopäťdesiat. To nie je možné, ale tak si myslím, že tak pri takejto téme, ale možno aj pri tých ostatných, nechcem tu nejako diferencovať, by tak pasovalo pre etickú úroveň siene zákonnosti, keby tu aspoň tá 75-ka bola prítomná. Zdalo by sa mi to celkom primerané tomu, čo nás sem dostalo. (Reakcia v sále.)
Alebo aj minister, nechcem to hodnotiť, len celkovo si myslím, bez toho, aby som hovoril, ktorý klub, ako, kedy, kde sedí, alebo či to Lojzko Hlina nás teraz pucuje, alebo nie, ale toto mi tu chýba a tá dnešná téma mi to tak voľajako potvrdila, že by bolo veľmi dobré pre našu službu, pre túto krajinu, keby sme sa viacej počúvali. Lebo ja chcem poďakovať všetkým, ktorí tu povedali množstvo čísiel, názorov, nápadov. Nebudem nikoho menovať, ale predsa jednu výnimku urobím, lebo bola veľmi zaujímavá.
To, čo povedal pán poslanec Marián Kvasnička, to obohatenie tej témy, to obrátenie toho problému z inej strany, málokedy si počúvam naše, vaše príhovory v rozprave aj druhýkrát, ale jeho si obyčajne, hovorí nie až tak často, ale keď povie, tak si ho rád vypočujem. Asi to isté urobím aj s jeho dnešným prejavom.
No. A teraz to, čo mi v množstve tých čísiel, návrhov, údajov, poznámok, presvedčení a bojov tak trocha dnes chýbalo. Ja som si so sebou zobral sem takúto pomôcku. Je maličká, ale všetci ju dobre poznáte. Je to jednoeurová minca. (Rečník drží v ruke mincu.) Táto minca má priemer 26 mm. A teraz, keď by som naukladal tieto mince vedľa seba a naukladal by som ich dostatočné množstvo, tak by som dosiahol vzdialenosť, dĺžku, takto jedna vedľa druhej, 13-tisíc kilometrov. To je vzdialenosť tu z tejto miestnosti niekde ešte za Buenos Aires, lebo Buenos Aires je len 12-tisíc kilometrov, tak ešte tisícku, by sme došli niekde možno k Ohňovej zemi.
Čo chcem povedať touto názornosťou? Táto vzdialenosť, tých 13-tisíc kilometrov jednoeurových mincí, predstavuje sumu, ktorá tu dnes už mala zaznieť, ja som na to čakal a ja ju teda poviem. Je to suma, ktorá sa rovná 500 mil. eur, keď naukladáme tieto jednoeurovky vedľa seba s priemerom 26 mm, dostaneme vzdialenosť z Bratislavy za Buenos Aires.
Čo to znamená tých 500 mil.? No je to čiastka, ktorá, a je to informácia veľmi horúca z aktuálnych posledných dní, predstavuje kvalifikovaný odhad TIS-ky a niektorých ďalších ekonomických inštitútov, že toto je taká bázická úroveň korupcie v tejto krajine. Štátnej korupcie. Tu sú vyňaté aj nejaké iné, čierne, šedé, toky peňazí.
Päťsto miliónov a nezamestnanosť. Hľadajme spojitosť. Ja ju nachádzam v tom, že ak tu máme nezamestnanosť vo výške 14,71 %, ak máme minimálnu mzdu nejakých 338 eur, čiastka, za ktorú mnohí naši ľudia musia vyžiť, alebo aj za ďaleko menšiu, alebo mnohí dôchodcovia, a ak by sme zobrali, že vieme tú korupciu, tých 13-tisíc kilometrov do Buenos Aires, tých 500 mil. eur, ktoré sú na tom spodnom, úrovne odhadu korupcie v našej krajine, tak by sme vytvorili, ešte poviem jedno číslo, aj keď ich tu už bolo tak veľa, viem, že sa to už ťažko pamätá, ja som si to len teraz prepočítaval, toto je taký impulzívny nápad, ako vystúpiť, bolo by ich 122-tisíc. My by sme tých 14,71 znížili, keby sme urobili tento ideálny krok, že by sme tých 500 mil. eur nerozpráskali, nerozkradli, neposlali do Cypru a neviem kde ešte kade-tade, že by slúžili tomu, čomu slúžiť majú, že by v tých verejných žilách finančných tokov tieto peniaze boli a nešli kdesi do stratena, tak by sme mali nezamestnanosť 10,6 %. Skoro o tretinu by sme ju znížili.
Často sa tu dnes, často tu zaznievali otázky, aké návrhy. Nechcem byť idealista, ja viem, že ju nikdy na nulu neznížime. Ale nie je 500 mil. rozkradnutých korupčných eur trocha priveľa na túto krajinu? Viete, aká je to časť z príjmov tohto štátu? Podľa rozpočtu na tento rok sú to skoro 4 %. Tu často sme svedkami, ako nie sú peniaze, ako hľadáme a nenachádzame. Tých učiteľov nechcem zneužívať, ale keby sme tých 500 mil. použili pre učiteľské platy, tak ich všetkých vykryjeme na mnoho, mnoho rokov, to zvýšenie, na ktoré sa nedochádza. A tak by sme mohli slúžiť s príkladmi ďalšími a ďalšími.
A teraz sa možno spýtate, no dobre, príklad s jednoeurovkami je pekný, áno, možno sa to bude aj dobre pamätať. Ale ako na to? Vlastne vieme, že by sme vedeli znížiť nezamestnanosť týmto efektívnym krokom skoro o tretinu, no ale kde tú efektívnosť uchopiť? Tak ja vám poviem, kde ju uchopiť. Možno to nebude celkom presné a určite to nebude ani dlhé, ja sa spracem do desiatich minút. Poviem to asi nasledovne.
No predovšetkým, určite by sme to mali riešiť my, naša 150-ka, zákonmi, ktoré korupciu znižujú. Minulé plenárne zasadnutie sme elegantne zo stola zhodili dva identické návrhy, ktoré mali podporiť bojovníkov s korupciou. Tu ani len nezaznela nejaká vážna polemika, že sme sa dotkli vážnej témy, a zistili sme, že nám tie zákony, tie návrhy zákonov nestáli za to. Nuž, to by bola odpoveď, kde tých 5 % nezamestnanosti stiahnuť.
Ale dobre. My zákony máme aj iné. Ja netvrdím, že zákon o bojovníkoch s korupciou, ktorý tu bol predložený, že je ten, ktorý jediný tu chýbal, aj keď chýba a bude treba dačo s tým robiť. A ja sa osobne aj so svojimi kolegami budem o to snažiť, možno už vo veľmi blízkej dobe. Ale možno je to otázka skôr praktickejšia, že zákony máme, ale nefungujú, že nám jednoducho nedochádza ako keby dosť síl ich uviesť do života. Veď tu nikto nespochybňuje, že mnohé dobré normy by mali zabrániť tomu, aby tých 500 mil. sa dostalo tak poľahky von z tých tepien štátnych financií. No tak tu by som sa zase domnieval, že tá naša 150-ka by mala dokázať, a možno aj páni ministri ako exekutíva, to, aby sa príklady, ktoré sa tu tak často zjavujú, a ja sa nechcem zase utápať v spomienkach, lebo som už o tom rozprával tu viackrát, ale dotknime sa aspoň niektorých tých rôznych nástenok už, z ktorých pomaličky fúzy narástli, tých rôznych, a ozaj nebudem teraz sa snažiť spomínať všetky tie korupčné prípady, skôr poviem ako výsmech. Jediné, kde sme dokázali "zlomiť väz", bol nejaký pán futbalový funkcionár, ktorý voľajakú debničku vína aj kompótov dostal za prestupy akýchsi futbalistov. Nuž ak takto budeme bojovať s korupciou, ak budeme mať takéto výsledky a takéto príklady, tak veru tých 500 mil. naspäť, tam, kde patria, nedostaneme.
A ten tretí návrh, aby som teda nespomínal tých prípadov tak veľa, lebo určite by sa dalo o tom rozprávať veľmi dlho, ale to si nechám možno ozaj na budúce plénum, keď budeme hovoriť o korupcii bližšie, tak by som sa odvolal, dovolal na to, čo som pred chvíľočkou tu aj si v lavici šepkal so svojím kolegom poslancom Štefanom Kuffom, že existuje veľa spôsobov, ako riadiť spoločnosť, veľa spôsobov, ako riadiť firmu, veľa spôsobov, ako byť šéfom rodiny, ale určite ten najúčinnejší spôsob je osobný príklad. A to mi práve tu chýba. Mnohokrát - v našej spoločnosti je strašne veľa farizejstva - my vieme o mnohých ľuďoch, ktorí krásne rozprávajú, aj presvedčivo, ale zároveň vieme, že to, čo sa nepovie tu na mikrofóny, to, čo sa povie kdesi v kuloári, že býva mnohokrát pravdivejšie ako to, čo tu zaznieva, a že práve množstvo rôznych zlých signálov prichádza od ľudí, ktorí by mali byť príkladom. A to je spôsob a to je jav, ktorý nám nepomôže zbaviť sa tej obrovskej chyby, ktorá nás oberá o možnosť, a ja ju opakujem na záver, ako veľmi elegantne a presvedčivo znížiť nezamestnanosť v tejto krajine.
Použime tých 500 mil., použime tých 13-tisíc kilometrov jednoeurových mincí z Bratislavy do Buenos Aires na vytvorenie 122-tisíc pracovných miest, keď by som rátal minimálnu mzdu, a tým pádom na zníženie nezamestnanosti zo 14,71 % na 10,6.
Ponúkam a zároveň prehlasujem, že budem vždy podporovať akýkoľvek návrh v tejto sieni zákonnosti, nech zaznie z ktorejkoľvek strany, ktorý si dá reálny cieľ znížiť korupciu, ktorá je jedna z najväčších príčin toho, že máme také problémy, aké máme a aké by sme mať nemuseli.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Vážená pani podpredsedkyňa, vážené kolegyne, vážení kolegovia, zvyšujúca miera nezamestnanosti na Slovensku nemôže byť pre nikoho prekvapením, pretože nezamestnanosť narastá v celej eurozóne už niekoľko rokov. Sme proexportnou orientovanou ekonomikou, ktorá 85 % svojej produkcie umiestňuje na zahraničné trhy. Je preto absolútne prirodzené, že naša situácia úzko súvisí s tým, čo sa deje v zahraničí. Nezamestnanosť v štátoch eurozóny je 12-percentná, u nás sa pohybuje na úrovni 14 % aj niečo.
V januári tohto roku stúpla nezamestnanosť v 19 krajinách Európskej únie. Menili tam Zákonníky práce? Nie. Pritom aj tam zápasia s recesiou a krízou, v dôsledku ktorej dochádza o prácu mnoho Slovákov pracujúcich v zahraničí. Neviem, vážení páni poslanci, či si uvedomujete, že v zahraničí sa dneska pohybuje okolo 270-tisíc ľudí. Títo naši ľudia, pokiaľ strácajú prácu, veľa z nich nemá zelenú kartu, veľa z nich prakticky pracuje načierno. Pracuje načierno viac, desať, pätnásť, rokov. Pokiaľ stratí zamestnanie, vráti sa naspäť. Spadne do siete. Spadne do siete nezamestnanosti, spadne do siete dávok v hmotnej núdzi. A to je hlavný dôvod, prečo narastá nezamestnanosť.
Ja by som vás, páni poslanci, poprosil, keby ste venovali pozornosť, prečo v Sociálnej poisťovni, sú tam všetky čísla, ktoré keď si pozriete, tak vám vyndú, koľko ľudí, koľko je firiem, koľko je počet zamestnaných, koľko je pracujúcich živnostníkov, koľko je dohôd, a z tých čísiel vám jasne vynde, aká je nezamestnanosť a ktoré firmy na Slovensku prepúšťali, alebo nie.
Môžem vám povedať jednu vec, že z čísiel, ktoré sú v Sociálnej poisťovni, tak predpokladám, že zhruba môže byť, že táto kríza, alebo to, čo tu pôsobí, že stratili firmy zákazky, môže byť medzi 9-11-tisíc ľudí. Ostatní ľudia sú tí, ktorí sa vracali a vrátili zo zahraničia.
Pritom aj zápasia všetky štáty európske s recesiou a v dôsledku došlo, došlo to, čo som tu povedal, že mnoho našich Slovákov stratilo prácu. Samozrejme, po návrate na Slovensko rozširujú rady nezamestnaných.
Preto aj v tejto situácii, ak niekto obviňuje vládu z toho, že klesol počet pracovných príležitostí, tak je to demagógia a neberie v úvahu realitu. Opozícia nemá vlastnú agendu, ktorá by mohla osloviť voličov. Takisto nemá riešenie problémov, s ktorými sa dnes musí Slovensko vysporiadať, a rast nezamestnanosti je jedným z nich. Má iba veľké gestá či teoretické poučky o tom, že trh všetko vyrieši. Potvrdila to aj iniciovaním tejto schôdze, ktorou chce upútať verejnosť a médiá. Jednotlivé kroky v reálnom živote bude musieť aj tak urobiť vláda.
Nie je tak dávno, teraz to bol rok, čo mala dnešná opozícia možnosť veci ovplyvňovať, no s problémami nezamestnanosti nepohla. Pán exminister Mihál tvrdí, že jeho novela pomohla k vyššej zamestnanosti, alebo inak povedané, k znižovaniu nezamestnanosti. Vraj bola pružná a flexibilná.
Čo však hovoria čísla z Ústredia práce? August 2011, mesiac pred účinkom novely, bola miera nezamestnanosti 13,19 %, október 2011 rast na 13,29 %, január 2012 miera nezamestnanosti opäť vzrástla na 13,69 %. Ako teda pomohol ten pružný Zákonník práce? Nijako.
Aj z týchto údajov je jasné, že v otázke nezamestnanosti ide o celosvetový vývoj a nie o otázky Zákonníka práce z dielne SMER-u. Ak podnikateľ má kontrakt na dodávky, tak nepotrebuje nikomu viacnásobne predlžovať krátkodobú pracovnú zmluvu, neobáva sa súbehu výpovede a odstupného alebo nepotrebuje stavať svojich zamestnancov do roly falošných živnostníkov. Naopak, snaží sa svoj pracovný tím stabilizovať a urobiť všetko pre jeho spokojnosť. SMER deklaroval, a za týmto záväzkom aj stojí, že ak sa novela zákona ukáže ako zlá, ak spôsobí firmám konkrétne problémy v pracovnoprávnych alebo v iných vzťahoch, jej znenie upraví, ale musia to byť jasné, vyargumentované fakty a nie domnienky. Lebo doteraz sa neukázalo nič viac, len svoje názory, domnienky alebo želania. Táto vláda neuteká pred zodpovednosťou, nevymýšľa žiadne umelé kauzy na prekrytie skutočných problémov, ako to bolo v prípade minulej koalície.
Zatiaľ však podnikateľské reprezentácie takéto argumenty nepredložili. Naopak, nedávno prezentovaný prieskum Slovensko-nemeckej obchodnej komory a Priemyselnej komory a ďalších komôr pôsobiacich v Slovenskej republike ukázal, že podľa investorov je Slovensko stále krajinou, vhodným podnikateľským prostredím a pre zahraničné firmy zostáva atraktívnym trhom. Až 81 % zahraničných spoločností by svoje investície na Slovensku aj v súčasných podmienkach zopakovalo. Približne každý štvrtý podnik by chcel napriek všeobecnej skepse navýšiť investície aj počet zamestnancov. Prieskum ukázal, že ťažká odbytová situácia na svetových trhoch sa odzrkadľuje v perspektívach rastu zahraničných investorov na Slovensku. Takmer 80 % by chcelo napriek tejto ťažkej situácii pracovné sily udržať alebo rozšíriť. To je jasná odpoveď na nekonečné obviňovanie, že za rast miery nezamestnanosti môže SMER, jeho politika či úpravy na trhu práce.
Takže, páni a dámy, prestaňme vyvolávať duchov v podobách flexibilného, takého alebo onakého Zákonníka práce a namiesto obviňovania hovorme o tom, čo pomôže zamestnanosti - vytváranie pracovných miest. Iba tak môže dnešná schôdza mať nejaký zmysel.
Takže ako riešiť nezamestnanosť? Ako som už povedal, napriek limitom celoslovenskej, celoeurópskej recesie máme možnosti na zastabilizovanie situácie a dokonca aj možnosti na jej priaznivý obrat. V prvom rade sa treba odraziť od stabilizácie zahraničných investorov na Slovensku. Treba oceniť vládu Slovenskej republiky, ktorej sa podarilo stabilizovať či už U. S. Steel na východnom Slovensku, pozitívny je aj vstup firmy Continental do Púchova a ďalších ohlásených investícií. Pozitívom je aj zastabilizovanie vývoja v štátnom rozpočte za I. štvrťrok 2013 nielen kvôli tomu, že je udržiavaný 3-percentný rozpočet schodku, ktorý je dôležitý z hľadiska finančnej stability krajiny, sa ukazuje reálne. Dôležité je aj z toho pohľadu, že vláda mobilizuje možnosti spolufinancovania projektov v rámci čerpania eurofondov. Práve to je ďalšia oblasť, ktorá prinesie na Slovensko peniaze a pre ich preinvestovanie a pracovné príležitosti je preto dobré, že ministri venujú práve tejto problematike zvýšenú pozornosť a hľadajú možnosť, ako spriechodniť využitie eurofondov nielen na, čo sa týka, vypracovanie projektov, ale aj na odbúranie administratívnych bariér.
Ďalšou výzvou na zvyšovanie zamestnanosti je vracanie života na vidiek a oživovanie agrosektoru, ktorý doslova padol v dôsledku nevyváženej dotačnej politiky v Európskej únii. Podpora výroby domácich potravín je pre túto vládu prioritou, má svoje opodstatnenie. Musíme dovážať jablká z Poľska alebo nevieme dopestovať vlastnú zeleninu, ktorú sme niekedy na južnom Slovensku bez problémov pestovali nielen pre nás, ale aj pre Českú republiku a ďalšie? A pokiaľ sa týka, takisto aj živočíšna výroba, ktorá takisto poskytuje alebo by mohla poskytovať oveľa viac pracovných príležitostí.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, druhá Ficova vláda si dala najambicióznejší plán na budovanie diaľnic a dopravnej infraštruktúry. Je mimoriadne dôležitý práve pri tvorbe pracovných miest. V tomto volebnom období by sa malo postaviť 133 km diaľnic a rýchlostných ciest a zároveň rozostaviame 310 km diaľnic a rýchlostných ciest. Okrem toho sa má zmodernizovať asi 1 000 km ciest I. triedy, ktorých 834 km budú hotové do roku 2016. Čo sa týka železničných projektov, začneme s modernizáciou 77 km a dokončíme 79 km diaľnic a rýchlostných ciest. Dokopy sa do dopravnej infraštruktúry investuje vyše 8 mld. eur. Spolu tieto investície by mohli zabezpečiť až 16-tisíc pracovných miest.
A nedá sa mi, aby som pre porovnanie uviedol, že za predchádzajúcej vlády ste odovzdali približne 50 km diaľnic, rýchlostných ciest.
Už z uvedeného krátkeho výpočtu je vidieť, že pri riešení problémov, ktoré musí v súčasnej recesii celej Európy prekonávať aj Slovensko, je aktivita vlády rozhodujúca. Spomenuté opatrenia, ktoré realizuje naša vláda, jednoznačne preukazujú, že kabinet Roberta Fica robí všetky možné pozitívne kroky.
Okrem už spomenutých sa snaží aktivizovať aj ľudí, ktorí sú dlhodobo bez práce. Vláda chce presunúť 40 mil. nevyčerpaných eurofondov určených pre ministerstvo školstva ministerstvu práce. Prostriedky z Operačného programu Výskum a vývoj by mohli smerovať na aktivačné práce, vzdelávanie nezamestnaných alebo vytváranie pracovných príležitostí pre mladých ľudí. Práve podpora pre túto kategóriu občanov, ktorí by mali potiahnuť Slovensko v budúcnosti, patrí medzi hlavné priority v Európskej únii. Európska komisia predstavila iniciatívu na zvýšenie zamestnanosti mladých ľudí, v rámci ktorej na obdobie 2014 - 2020 vyčlenila 6 mld. euro. Slovensko hľadá program na zamestnanosť mladých ľudí a chce podieľať sa na čerpaní spomenutej sumy. Chceme vytvoriť 14-tisíc pracovných miest pre túto skupinu, ale hneď sme zo strany opozície kritizovaní, že je to drahé. Ale tu nejde predsa len o čísla a o zachovanie alebo získanie pracovných návykov na to, ale o to, aby sme nestratili jednu mladú generáciu, ktorá miesto práce bude sedieť doma. Pomôcť mladým k získavaniu práce je predsa nielen víziou a snahou tejto vlády, je to program celej Únie.
Takisto by som chcel upriamiť pozornosť na toľko už kritizované sociálne podniky, ktoré sa rozbehli za prvej vlády Roberta Fica, aj keď musím priznať, že všetko nebolo tak, ako by malo byť v poriadku. Ale treba povedať, že v Európskej únii sociálne podniky sú podporované. A keď si pozriete európsku 20-ku, tak vidíte, koľko sociálnych podnikov sa u nich každý rok rodí a ktoré pomáhajú hlavne pri riešení zamestnanosti. Myslím si, že pokiaľ by sa sociálne podniky, hlavne pri rómskej problematike, riešili, či to bolo už pri ťažbe alebo drevnej hmoty, takže by si boli mohli pripraviť drevo na zimu, ale aj pri iných prácach v poľnohospodárstve.
V budúcom roku sa odhaduje, že Slovensko bude mať druhý najsilnejší rast v eurozóne. Podľa odhadov Európskej komisie bude mať Slovensko v tomto i budúcom roku tretí najnižší verejný dlh v eurozóne. To sú čísla, pre ktoré spolu s konkrétnymi krokmi vlády Slovenskej republiky na udržanie rastu a spotreby domácností, o ktorých som práve hovoril, ich dávajú základ pre boj s nezamestnanosťou.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, chcem potvrdiť tie slová, ktoré ste povedali, pokiaľ ide o exodus Slovákov v 90. rokoch a aj po roku 2000 do zahraničia. V tom období bolo znižovanie nezamestnanosti veľkou mierou podmienené tým, že niekoľko stoviek tisíc Slovákov sa vysťahovalo za prácou do zahraničia a táto situácia bola porovnateľná s 30. rokmi minulého storočia v čase veľkej hospodárskej krízy po roku 1929.
Mali ste pravdu aj v tom, že táto, a teda predchádzajúca vládna koalícia pripravovala a urobila Zákonník práce, ktorý znevýhodňoval zamestnancov. Dneska hovoria, že ten problém je na strane vládnej strany SMER a vlády Roberta Fica, kde úpravy Zákonníka práce berú pracovné miesta. No nie je to pravda. Ja by som odporúčal tým pánom, ktorí tvrdia tieto veci, nech sa vcítia do pozície zamestnancov, ktorí pri reťazení pracovných pomerov neboli schopní si zabezpečiť trebárs hypotekárne úvery a dôstojné bývanie vrátane pôžičiek pre svoje rodiny.
Takisto pokiaľ ide o argumentáciu, že odstupné je otázka zvyšovania nákladov na prácu. Nie je to otázka zvyšovania nákladov na prácu, je to zvyšovanie nákladov na prepustenie z práce, čo samo osebe, pokiaľ by nebolo zavedené flexikonto, tak by sa možno dalo uvažovať aj o tomto, ale v prípade, že vláda Roberta Fica predĺžila flexikonto na 30 mesiacov, myslím si, že to je ústretový krok, ktorý doteraz v histórii nebol urobený a je to vážny pokrok.
Takže všetky argumenty, ktoré zaznievajú z radov opozície, sú falošné a neprinášajú žiadne riešenia.