18. schôdza

S reakciou, pán poslanec Kadúc? Nie. Ďalší a posledný prihlásený ústne do rozpravy je pán poslanec Simon. Nie je prítomný v sále, už druhýkrát stratil poradie. Takže vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ, pán minister? Áno.
Nech sa páči, máte slovo.

Takže, vážené dámy, vážení páni, prešla pomerne krátka chvíľa od tej výzvy, aj keď nie v rozprave, ale predsa len si dovolím zdôvodniť tento návrh na skrátené legislatívne konanie.
Je fakt, že dnes na tlačovej konferencii premiér, bol som tam aj ja prítomný, uviedol dôvody, a myslím si, že netreba ich opakovať. Ale čo môžem povedať, je jedna vec, že, a nebudem to hovoriť mojimi slovami, ale poviem to slovami, myslím, uznávaného advokáta a právnika Dr. Jozefa Vozára z Ústavu štátu a práva, ktorý povedal, a bolo to, samozrejme, zverejnené aj v tlači, môžete si to dohľadať, že "prioritou je rozhodnúť". Naopak, nekonanie by znamenalo odmietnutie spravodlivosti a Jozef Čentéš by sa podľa neho mohol obrátiť na súd pre ľudské práva a namietať, že nemohol na súde jednoducho sa domôcť spravodlivého rozhodnutia.
Ak toto nepovažujete za porušenie základného ľudského práva na prístup k spravodlivosti, tak potom asi nie celkom si rozumieme, resp. tí, ktorí sú právnici, asi nie celkom rozumejú tomuto. (Reakcia z pléna.)
To je v poriadku. To je v poriadku, ja len citujem, že čo je problém. Pretože Ústavný súd nekoná, ale prešľapuje. A ja som očakával, že pokiaľ minulý týždeň sme prišli s nejakou legislatívnou úpravou, samozrejme, v dobrej viere, že sa niečo udeje, ale ako sme boli svedkami, tak sa neudialo absolútne nič. Čo som zaznamenal, a to tuná neodznelo v rozprave, že Ústavný súd okrem toho, že hovoril, že bude riešiť tento problém v zmysle Bangalórskych princípov, tak po schválení návrhu vládou tohto zákona v stredu minulý týždeň sa vyjadril, že akceptuje aj takéto riešenie. To ste možno nezachytili. Bolo by dobré možno si prelustrovať dennú tlač.
Ďalej. Čo sa týka tých rôznych, samozrejme, chcem poďakovať za rôzne vecné pripomienky, ale bolo toho tuná naozaj veľa všeličoho, tak myslím, že nemá zmysel, aby som sa vyjadroval k tým veciam, ktoré nemajú relevanciu k tomuto konkrétnemu bodu, ktorý prerokovávame.
Ak sa hovorilo tuná o tom, že, a, samozrejme, viacerí to spomínali, že tento návrh je retroaktívny, porušujúci ústavné princípy a tak ďalej, podľa môjho názoru nie je retroaktívny, pretože absolútne nezasahuje do vecnej stránky, do hmotnoprávnej stránky, ktorá je predmetom rozhodovania Ústavného súdu. Akurát rieši otázku procesu, ako má rozhodnúť Ústavný súd, akým spôsobom má ísť do toho, aby mohol rozhodnúť. Ja nevidím rozdiel v tejto chvíli medzi tým, ktorí sú ústavní sudcovia namietnutí a vylúčení. Pretože Ústavný súd sa nevie pohnúť, jednoducho. A je jedno, či sú namietnutí, alebo vylúčení z tohto, z tohto pohľadu. Čiže niečo treba urobiť.
A myslím si, že tie Bangalórske princípy, ktoré sú spomínané a boli tu tisíckrát spomínané, nebudem ich opakovať, citoval ich tuná už pán spravodajca, hovoria jasne o tom, že nielen o vylúčených, teda, pardon, nielen o namietnutých, ale aj o vylúčených sudcoch to je, áno. To znamená, že môžu rozhodovať aj vylúčení, právoplatne, sudcovia.
A ja som neprišiel na tieto Bangalórske princípy nejako náhodou, ale naozaj to bolo citované v rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Harabin verzus Slovenská republika.
Takže je tam určitá záruka, že aj keď tu existuje mnoho rôznych riešení, a ja naozaj nie som nejak šťastný, že musíme takéto veci riešiť, ale z hľadiska odborného je to jedno lepšie z tých rôznych zlých riešení, áno.
A je fakt, že pokiaľ pani poslankyňa Žitňanská spomínala, že Bangalórske princípy neboli, resp. boli uplatnené a boli spomínané v rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva, tak vtedy nenastala tá situácia, ktorá nastala teraz. Je to úplne iný prípad, pretože v tom čase, keď sa rozhodovalo vo veci Harabin verzus Slovenská republika, sa rozhodovalo v pléne. Čiže to je iná situácia, ako nastala teraz. Takže vôbec by som to neporovnával a už vôbec nejde o rovnaký prípad.
To sú naozaj argumenty, ktoré už idú ďalej, pretože už riešime otázku samotného zákona, ale nedalo mi, aby som nereagoval na to, pretože v dnešnej rozprave zazneli naozaj aj tie témy ohľadom samotného zákona, aj keď je predmetom momentálne otázka skráteného konania.
Čiže ja dúfam, že aspoň čiastočne som odpovedal tým, ktorí tieto veci, ktorí v tom nemali jasno, a predpokladám, že ak bude ďalšia príležitosť, rád odpoviem aj na iné otázky.
Ďakujem veľmi pekne.

Žiada si k rozprave zaujať stanovisko spravodajca? Nie. Vyhlasujem krátku prestávku, o pol šiestej budeme hlasovať. O pol šiestej, 17.30 hod.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

Dámy a páni, budeme hlasovať teraz o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona č. 38 o organizácii Ústavného súdu.
Poprosím pána spravodajcu, pána poslanca Madeja, aby uviedol hlasovanie.

Madej, Róbert, poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, prosím, dajte hlasovať o návrhu uznesenia, tak ako bol predložený, teda že Národná rada Slovenskej republiky súhlasí s návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o predmetnom návrhu zákona.

Paška, Pavol, predseda NR SR
Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 126 prítomných, 77 bolo za, 46 bolo proti, 1 sa zdržal, 2 nehlasovali.

Konštatujem, že sme súhlasili s návrhom vlády, aby sme vládny návrh zákona č. 38 prerokovali v skrátenom legislatívnom konaní.

Pani podpredsedníčka Laššáková.

Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda, kolegyne, kolegovia, navrhujem, aby sme rokovali na dnešnej schôdzi aj po 19. hod. (reakcie z pléna) a prerokovali všetky návrhy zákonov. Ďakujem pekne. (Ruch v sále.)