19. schôdza

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Vyhlasujem obedňajšiu prestávku. Budeme pokračovať o 14.00 hod. hodinou otázok a v rozprave potom po skončení hodiny otázok po 15.00 hodine. Dobrú chuť!

(Prerušenie rokovania o 12.11 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)

Vážené pani poslankyne, páni poslanci budeme pokračovať po poobedňajšej prestávke pravidelným bodom programu, ktorým je

hodina otázok.

Poslanci včera do 12.00 hodiny položili 12 otázok pre pána predsedu vlády a 5 otázok pre ostatných členov vlády, overovatelia schôdze vyžrebovali poradie.
Poprosím teraz pána premiéra, aby nás informoval, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.

Vážený pán predseda Národnej rady, vážená Národná rada, všetkým vám želám pekný deň. Dovoľte mi, aby som v znení príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomný z dôvodu zahraničnej pracovnej cesty je minister školstva, vedy, výskumu a športu Dušan Čaplovič, zastupuje ho podpredseda vlády, minister zahraničných vecí a európskych záležitosti Miroslav Lajčák.
Na zahraničnej pracovnej ceste v Ruskej federácii je minister spravodlivosti Tomáš Borec, zastupuje ho minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Ján Počiatek.
Na zahraničnej pracovnej ceste v Poľsku je minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter, zastupuje, a ak nie sú naňho žiadne otázky, otázky nie sú ani na ministra hospodárstva Tomáša Malatinského, podpredsedu vlády a ministra vnútra Roberta Kaliňáka.
Pán predseda, som pripravený v stanovenom časovom limite odpovedať na otázky, ktoré mi boli položené v Národnej rade.

Ďakujem pekne, pán predseda vlády, máte 15 minút na to, aby ste odpovedali, prvá otázka je od pána poslanca Pavla Gogu a znie:
"Vážený pán predseda, minulý týždeň ste vykonali kontrolnú návštevu Slovenskej agentúry pre rozvoj investícii a obchodu SARIO. Ako hodnotíte túto návštevu z hľadiska jej činnosti, spolupráce s vládou a čo bolo hlavnými témami návštevy?"

Ďakujem pekne za otázku, vážený pán poslanec. Slovenská agentúra na podporu investícií a obchodu, známa pod skratkou SARIO, by mala byť významnou súčasťou rámca podpory exportu investícií a podnikania a mala by predstavovať dôležitý subjekt pri realizovaní konkrétnych hospodársko-politických priorít definovaných programovom vyhlásení vlády v rámci hospodárskej politiky.
O tom, či sa tieto postuláty a záväzky, ktoré sme dali do programového vyhlásenia vlády, aj napĺňajú, a to v miere dostatočnej, som sa chcel presvedčiť osobne počas kontrolného dňa na tejto agentúre, ktorý som vykonal pred niekoľkými dňami. Je to metóda práce, ktorú som používal počas prvej vlády, robím to aj teraz. Navštevujem v určitých intervaloch všetky rezorty a v priamom kontakte s ministrami sa sústreďujeme na rezortné priority.
Pokiaľ ide o SARIO, činnosť tejto agentúry ma bližšie zaujímala aj z toho dôvodu, že už dlhodobo bez ohľadu na aktuálne politické zloženie, alebo ak chcete, zafarbenie tej či onej vlády sa ozývali rôzne alebo vyskytovali rôzne otázky, pokiaľ ide o fungovanie tejto inštitúcie, jej zaradenie do systému iných orgánov, jej postavenie, preto stálo zato aj s poradcami komunikovať s vedením SARIA a povedať si niečo o budúcnosti tejto inštitúcie. Predovšetkým chcem povedať, že SARIO musí ďalej existovať a má nezastupiteľné miesto medzi orgánmi, ktoré zabezpečujú predovšetkým prílev investícií na územie Slovenska, s tým, že som prijal informáciu od predstaviteľov SARIA, že sa chcú ešte vo väčšej miere orientovať na zahraničný obchod, pretože nejde tu len o to, aby na Slovensko prichádzali zahraniční investori, ale ide tu aj o to, aby slovenské spoločnosti mali možnosť úspešnejšie svoje produkty a služby ponúkať na zahraničných trhoch. Táto návšteva na agentúre súvisela aj s kontrolným dňom na ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitosti a na ministerstve hospodárstva, ktoré som absolvoval v októbri 2012, resp. v januári 2013, na ktorých bola okrem iného zhodnotená tiež úloha agentúry SARIO z hľadiska naplnenia priorít programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky.
Bol by som rád, dámy a páni, keby ste vzali na vedomie, že dlhodobo existoval akýsi spor medzi ministerstvom hospodárstva a ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí, pokiaľ ide o obchodných radcov. Dnes platí, že obchodní radcovia sú v pôsobnosti ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí, čo umožňuje tomuto rezortu prostredníctvom veľvyslancov a schémy, ktorá je v tomto rezorte známa, riadiť týchto odborníkov na zahraničný obchod podstatne efektívnejšie. Rovnako chcem oceniť, že ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí promptne reagovalo na moju požiadavku, aby venovalo veľkú pozornosť ekonomickej dimenzii zahraničnej politiky, a myslím si, že najmä v posledných mesiacoch sa nám podarilo veľmi veľa urobiť.
Pokiaľ ide o SARIO, tak na rokovaniach na ministerstve hospodárstva, ako aj na ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí sme skonštatovali, že táto agentúra pôsobí príliš autonómne a že neexistuje základný tok informácií medzi zainteresovanými inštitúciami a jednoducho ani ako keby neexistovalo výraznejšie prepojenie činnosti SARIA na strategické úlohy a potreby Slovenskej republiky. Tu sú totiž viaceré momenty, ktoré vplývajú na príliv investícií a na zahraničný obchod. Často sú to zahraničné cesty ministrov, predsedu vlády a tu ako keby nám chýbala jasná koordinácia, čo má predseda vlády presne prebojovávať, čo majú robiť ministri, ako majú fungovať konkrétne ministerstvá a inštitúcie. Výsledky činnosti SARIA sa nám zdali byť skôr výstupom nepreviazaných akcií ako ucelenej stratégie investičnej činnosti vo väzbe na rast exportnej výkonnosti Slovenskej republiky a prepojenosť agentúry na ostatné rezorty, ako som povedal, je taká ad hoc, je taká sporadická a skôr je založená na plnení čerpania finančných prostriedkov z verejných zdrojov, ako na samotnom obsahu zamerania jej činnosti. Mali sme takisto množstvo diskusií, ktoré alebo ktorá sa týkala správania sa SARIA v oblasti postinvestičnej starostlivosti o významných investorov, hovorili sme o výraznejšom zapojení výskumných a vývojových kapacít do medzinárodných vedeckých a inovačných sietí. Jednoducho bolo treba si sadnúť a povedať si, čo bude ďalej s touto inštitúciou, či bude existovať, alebo zachováme jej štruktúru, avšak pri inom správaní sa. Myslím si, že je pozitívne najmä to, ako sa SARIO predovšetkým v posledných mesiacoch zdynamizovalo bez ohľadu na nedostatok koordinácie, o ktorom som teraz hovoril. Požiadal som generálneho riaditeľa SARIA, aby venoval maximálnu pozornosť v tomto období predovšetkým hľadaniu investorov, ktorí by mohli prísť na územie Slovenska, pretože aj z dlhodobého hľadiska nám ide o každé jedno pracovné miesto. Naozaj keď navštívite SARIO, máte pocit: profesionálny tím. Majú výsledky, ale stále nie sme schopní nastaviť systém tak, a to dlhodobo, to nie je problém len tejto vlády, hovorím to veľmi otvorene a veľmi jasne, aby všetky zložky, ktorú môžu pomáhať v oblasti zahraničného obchodu a prílevu investícií, pracovali ešte efektívnejšie. Ja verím, že sa to aj po tomto kontrolnom dni, aj po tom, čo hovorili vo vedení SARIA, významne zlepší. Čiže videl som nielen dynamický tím, moderný tím, ktorý pracuje, ale môžem v posledných mesiacoch zhodnotiť pozitívne aj bilanciu investičných zámerov za rok 2012, kedy bolo úspešne uzatvorených 18 projektov s celkovou výškou investície 466 mil. eur a potenciálom vytvoriť 3 200 pracovných miest, pričom v 14 prípadoch ide o expanzie etablovaných podnikov už na území Slovenskej republiky. Perspektívne sa črtajú nové investičné príležitosti v objeme 220 mil. eur a 3 000 pracovných miest, ktoré agentúra sprostredkúva s piatimi renovovanými zahraničnými firmami pôsobiacimi v sektore výroby automobilov, zdravotných pomôcok a pri spracovaní kože.
Agentúra SARIO je síce príspevkovou organizáciou ministerstva hospodárstva, podľa vládneho programu a z hľadiska potreby zvýšenia jej efektivity by bolo žiaduce zabezpečiť jej prierezový charakter. Preto priamo na stretnutí, ktoré sme absolvovali, sme predstavili ako jedno z možných riešení, ako zabezpečiť multirezortný charakter Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu, zriadiť špeciálnu radu, ktorá by bola novým orgánom tejto agentúry. Rada by zabezpečovala strategické riadenie a dohliadala na výkon činností, ktoré SARIO vykonáva v oblasti rozvoja investícií a obchodu. Rada by mala štyroch členov, ktorých by vymenoval a odvolával minister hospodárstva, a to jedného na návrh predsedu vlády, druhého na návrh podpredsedu vlády a ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí, tretieho na návrh ministra hospodárstva a štvrtého na návrh Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory. Čiže došlo by k prepojeniu záujmov zainteresovaných rezortov, ale svoje miesto by tam mala aj Slovenská obchodná a priemyselná komora.
Tento návrh bol predstavený prvýkrát. Požiadal som SARIO, aby do jedného mesiaca uzatvorila, uzatvorilo tento problém, pretože inak by sme opäť museli konštatovať nedostatok koordinácie v aktivitách orgánov pracujúcich s investíciami a so zahraničným obchodom. V každom prípade musím oceniť prácu SARIA aj pri výhradách, ktoré som povedal, pretože je to inštitúcia, ktorej úlohou je prinášať na Slovensko nové a nové pracovné miesta a v tomto je postavenie SARIA ako inštitúcie nezastupiteľné.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predseda vlády. Pán poslanec Goga, chcete doplňujúcu otázku? Nie.
Druhá otázka, pán predseda vlády, je od pána poslanca Róberta Puciho a znie:
"Vážený pán premiér, aké prorastové opatrenia realizuje vláda pre rast slovenskej ekonomiky?" Nech sa páči, pán premiér.

Ďakujem pekne aj za otázku, aj za možnosť v pár minútach povedať k tejto téme niekoľko zásadných pripomienok. Dámy a páni, ja som presvedčený, že Slovensko aj vďaka tomu, čo robíte vy v Národnej rade Slovenskej republiky, keď prijímate príslušné zákony, v porovnaní s inými krajinami je na tom veľmi dobre. Neviem, čo by robili iné krajiny a médiá v iných krajinách, keby sa krajina mohla pochváliť, že má druhý najvyšší hospodársky rast v eurozóne, že sme krajina, ktorá má perspektívu, že bude mať v roku 2013 jeden z najvyšších hospodárskych rastov v eurozóne a že sme krajina, ktorej prognózujú, že v roku 2014 môžeme mať hospodársky rast až na úrovni 2,8 %. Ja vám chcem, dámy a páni, poďakovať za spoluprácu, pretože bez vás by takéto výsledky Slovenská republika asi ťažko dosahovala. Budeme patriť, opakujem, medzi pár výnimiek v roku 2013 a možno aj v roku 2014, ktoré sa budú môcť pochváliť pozitívnym hospodárskym rastom. Rovnako chcem zdôrazniť, že dodržíme náš záväzok, aby sme v roku 2013 deficit udržali na úrovni 3 %. Áno, je pravda, že dnes vzniká v Európskej únii vážna téma, ako pokračovať v konsolidácii verejných financií budúci rok. Krajiny, ako je Francúzsko, Španielsko a ďalšie už žiadajú výnimky. Opakujem, 3 % dodržíme. Tento plán je realistický, pretože aj Európska komisia vo svojom výhľade konštatuje, že 3 % sú pre Slovensko úplne reálne v roku 2013. Ak v roku 2014 budeme pokračovať v tempe konsolidácie, ako je nastavené, musíme dosiahnuť úroveň 2,6 %. Vláda je pripravená zúčastniť sa diskusií s ostatnými členskými štátmi Európskej únie o tom, či takéto tempo je proti hospodárskemu rastu, či má kontraproduktívne účinky alebo či je udržateľné. Ale nebudeme súhlasiť s tým, aby sa niektorým krajinám dali výnimky, a ostatné krajiny musia poctivo konsolidovať ďalej. Buď sa upraví tempo pre všetkých, alebo pre nikoho. Preto - ak dôjde k dohode a všetky členské štáty Európskej únie sa na niečom dohodnú - my túto dohodu budeme rešpektovať a realizovať. Ak však k takejto dohode nedôjde a bude stále skupina krajín, ktoré budú hovoriť o veľmi disciplinovanej konsolidácii verejných financií, Slovensko sa bude hlásiť k týmto krajinám a v roku 2014 budeme pokračovať v tempe 2,6 %, pretože má to pre nás aj obrovské výhody. Len pre vašu vedomosť, Slovensko nedávno umiestnilo dlhoročné dlhopisy pri úrokovej sadzbe 2,7 %, čo je historicky najlepšia úroková sadzba, aká kedy bola. Sú krajiny, ktoré sú požičiavajú za 6, za 7 %. Aj to svedčí, že vďaka disciplíne, ktorú na Slovensku máme, nám dôverujú.
Dámy a páni, to nám ale nemôže zabrániť, aby sme uvažovali, čo budeme robiť, pokiaľ ide o podporu hospodárskeho rastu. Sociálni partneri, ktorí boli pozvaní na tieto rokovania, Rada solidarity a rozvoja a vláda, veľmi jasne konštatovali fakt, ktorý predovšetkým naša opozícia, naše médiá nechcú zobrať na vedomie. Keď sa darí Európe, darí sa aj Slovensku, lebo Slovensko je malé a závisí od Európy. Keď sa nedarí Európe, tak sa nedarí ani Slovensku. A napriek tomu, že sme zmenili Zákonník práce, že sme zvýšili dane z 19 na 23 %, sme krajina, ktorá má vyšší hospodársky rast. A krajiny, ktoré liberalizovali Zákonníky práce, robili opatrenia, ktoré tu boli dávané do snáď božského svetla, tak také krajiny majú dnes problémy s poklesom hospodárskeho rastu a s podstatne dynamickejším nárastom nezamestnanosti, ako to je v Slovenskej republike. Myslím si, že sme sa vybrali dobre a dobrou cestou.
Na zasadnutí vlády a Rady solidarity a rozvoja sme dali dohromady všetky zdroje, ktoré tento štát má zo štátneho rozpočtu, z európskych fondov, zo šetrenia, pokiaľ ide o oblasť štátnej správy, pokiaľ ide zo šetrenia pri výbere daní, a povedali sme, že sa sústredíme na tieto konkrétne projekty v nasledujúcich dvoch rokoch, aby sme ešte trochu viac stimulovali hospodársky rast. Je to séria nástrojov, ktoré môžu priniesť 60 - 80-tisíc nových pracovných miest. Ale najmä som veľmi rád, že sme sa dohodli s ostatnými sociálnymi partnermi, lebo sociálny dialóg musí pokračovať v tejto krajine, že tento dokument je otvorený, a keď prídu nejaké nové nápady, kedykoľvek ich budeme môcť do tohto dokumentu zapracovať. Sociálni partneri privítali včera naše rozhodnutie takýto dokument pripraviť, predložiť a prerokovať.
Využijem posledných 17 alebo 15 sekúnd. Dámy a páni, buď krízu zvládnu štandardné politické strany v širokom sociálnom dialógu so sociálnymi partnermi, alebo prídu politickí blázni a poloblázni a je koniec Slovenskej republiky. Slovensko si musí rozhodnúť, akou cestou pôjde. Ja som za to, aby to boli štandardné strany (potlesk) a sociálny dialóg a nie blázni a poloblázni. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predseda vlády, vyčerpali ste svoj 15-minútový limit, preto ani nie je možné umožniť pánovi poslancovi Pucimu položiť doplňujúcu otázku.
Budeme pokračovať otázkami na členov vlády. Ako prvá je otázka na, pre pána ministra školstva Dušana Čaploviča, ktorého... (reakcia z pléna), ale nie je tu pán Droba, takže otázku nemôžme položiť.
Pán poslanec Zajac je tu, takže on sa pýta pána ministra spravodlivosti Tomáša Boreca, ktorého zastupuje, tak ako uviedol pán premiér, pán minister Počiatek:
"Pán minister, premiér Robert Fico viac ako rok nepreberal pozvanie na súd a vyhýbal sa pojednávaniu Okresného súdu v Pezinku vo veci žaloby za výroky o voľbe generálneho prokurátora a korupčnej kauze Osrblie. Súhlasíte s tým, aby aj ostatní občania podľa vzoru premiéra Roberta Fica odmietali preberať doporučené súdne zásielky?"
Pán minister v zastúpení, poprosím vás odpovedať.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán poslanec, v tomto prípade ide typický občiansko-právny spor medzi dvomi rovnocennými účastníkmi konania. Vzhľadom na to, že v Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo nezávislé a nestranné súdy, a to na všetkých stupňoch, oddelene od iných štátnych orgánov, nebolo by vhodné, aby som - a teraz teda zastupujem ministra spravodlivosti - z pozície ministra spravodlivosti verejne komentoval spor, ktorý navyše ešte nebol právoplatne rozhodnutý.
V súvislosti s vašou otázkou si však dovoľujem upriamiť vašu pozornosť na pripravované zmeny v oblasti civilného práva procesného. Vo všeobecnosti možno tvrdiť, že právna úprava inštitútu doručovania, tak ako je nastavená v súčasnosti, môže spôsobovať prieťahy v súdnom konaní. Platná právna úprava efektívnym spôsobom vyriešila doručovanie právnickým osobám a fyzickým osobám - podnikateľom zavedením prísnej fikcie doručenia. Takéto opatrenie u fyzických osôb nepodnikateľov by však nebolo vhodné, preto sa v novej právnej úprave bude vychádzať z inštitútu náhradného doručenia. Súčasná právna úprava sa totiž spája so zdĺhavým a finančne náročným zisťovaním pobytu účastníkov, pričom táto prax je nejednotná a neefektívna. Preto v rámci rekodifikácie civilného práva procesného plánujeme upraviť spôsob zisťovania pobytu účastníka, ktorému sa nepodarilo doručiť súdne zásielky na jeho adresu alebo na adresu jeho registrovaného pobytu. Ak takýto postup nebude viesť k zisteniu pobytu účastníka, treba jasne uviesť akú osobu možno takémuto účastníkov ustanoviť za opatrovníka na doručovanie. Bude potrebné akcentovať zodpovedný prístup fyzických osôb k plneniu povinností vyplývajúcich z právnych noriem o hlásení a evidencii obyvateľov nakoľko je potrebné určitým a účinným spôsobom preniesť na občanov zodpovednosť za to, že im nemožno doručiť písomnosti na adrese ich registrovaného pobytu podľa osobitného predpisu.
Cieľom novej právnej úpravy civilného procesu je vytvoriť také procesno-právne inštitúty, ktoré umožnia čo najviac sa priblížiť ideálu rýchlej a spravodlivej ochrany práv a právom chránených záujmov účastníkov konania za predpokladu zodpovedného prístupu subjektov civilného procesu k súdnemu konaniu. Ďakujem za slovo. Skončil som.

Pán poslanec, nech sa páči, máte možnosť položiť doplňujúcu otázku v trvaní dvoch minút. Áno, využijete. Nech sa páči.