19. schôdza

Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie
- Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky,
- Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a
- Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo;
ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Skončila som. Dajte, prosím, hlasovať.

Vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka, vážený pán spravodajca, milí kolegovia, milé kolegyne, dovoľte mi v krátkosti sa vyjadriť v druhom čítaní k návrhu zákona č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov, ktorý predkladá pani ministerka, a teda ministerstvo zdravotníctva.
Chcem povedať na úvod, že tak ako som, myslím, spomínala niekde vo faktickej poznámke aj v prvom čítaní, že veľmi oceňujem tento návrh, čokoľvek, čo sa týka ochrany fajčiarov aj nefajčiarov, aj teda fajčiarov, oceňujem a budem to plne podporovať. Páči sa mi, že konečne prišiel návrh, ktorý zabraňuje fajčeniu v obchodných domoch, kde aj ako matka, keď nenavštevujem ich veľmi často, ale stane sa, že potrebujete do toho obchodného domu zaskočiť, a ovalí vás kúdol dymu z cigariet a vaše malé deti takisto. Myslím si, že to veľmi veľa ľudí na Slovensku trápi, a keď sa robia nejaké prieskumy, tak veľmi veľa ľudí poukazovalo na to, že by uprednostnilo aj to, keby sa nefajčilo vo všetkých zariadeniach spoločného stravovania, aj tam, kde sa podávajú len nápoje. Robil sa taký prieskum, ktorého výsledky sú zverejnené aj na stránke Úradu verejného zdravotníctva, kde až 47 % nefajčiarov uviedlo, že by boli radi, keby sa nefajčilo vôbec nikde. S týmto súvisia dva pozmeňujúce návrhy, ktoré by som si dovolila predložiť v tomto druhom čítaní.
Ešte čo by som chcela vyzdvihnúť, aj keď to nie je celkom v súlade s tým mojím druhým pozmeňovacím návrhom je, že v spoločnej správe, teda som si všimla, aj pani ministerka to avizovala, že sa trošku prispôsobil, teda prispôsobili obmedzenia, ktoré navrhujú tým majiteľom zariadení spoločného stravovania, ktoré sú úplne uzatvorené, nachádzajú sa v obchodných domoch. To znamená, že pred dvoma rokmi, keď prišiel do, bol teda schválený zákon, ktorý im ukladal povinnosť úplne si oddeliť miesta, kde sa fajčí, a za takýchto okolností mohli prevádzkovať toto zariadenie spoločného stravovania, teraz by boli vo veľkej nevýhode a znevýhodnení oproti tým reštauráciám, ktoré sú napríklad v centre mesta. Čiže na toto sa prihliadlo, a pokiaľ takíto majitelia majú túto reštauráciu v obchodných domoch, je úplne uzatvorená a majú úplne uzatvorenú aj fajčiarsku časť, takže tam v jediných týchto miestach sa v tých obchodných domoch fajčiť môže.
Čo mňa ako matku troch malých detí trápi ešte viacej, a teraz si myslím, že to bude ešte viac viditeľné, je, keď zakážeme aj v obchodných domoch fajčiť. Už teraz sa to vlastne deje, že sa zhŕknu fajčiari, ktorí nemajú kde fajčiť a nechce sa im ísť do fajčiarne alebo do zafajčeného priestoru, kde si ani zapáliť nemusia a vlastne toho nikotínu majú dosť, len keď sa tam postavia. Tak prídu pred vchod, kde je väčšinou vo vchode aj v rôznych reštauráciách, aj v iných uzavretých budovách, nielen v obchodných domoch, je popolník priamo vo dverách, iste ste to všetci zažili. Niekam chcete vstúpiť a niekto tesne pred vchodom fajčí a odklepáva do popolníka, ktorý je pri dverách. Bavila som sa s viacerými ľuďmi, ktorí majú takéto reštaurácie, a je celkom problém ten popolník umiestniť ďalej, lebo ho ukradnú, takže si to riešia takýmto spôsobom. Čiže vy niekde vchádzate, teraz vás ešte ovalí ten, ten, tie, teda klimatizácia alebo fúkače, čo sú hore v tých obchodných domoch, kde sa to celé zvíri, a v podstate ste vystavení pred vstupom do takýchto budov aj do aj do obchodných domov cigaretovému dymu.
Obávam sa, že teraz to bude ešte viac, keďže sme zakázali fajčiť, teda čo teda ale plne podporujem, preto tento môj prvý pozmeňujúci návrh sa týka zákazu fajčenia do 5 metrov pri vstupe do týchto budov. Konzultovala som to s viacerými právnikmi, tak aby sme to upravili čo najlepšie, aby sa dalo v podstate ani nie kontrolovať, ale aby bola jasná zodpovednosť, kto za to bude zodpovedať, akým spôsobom to bude musieť byť upravené, aby v podstate aj pri, 5 metrov pri vstupe sa, bolo zakázané fajčiť. Nejde tak ani tak o tú vzdialenosť, tam sme hľadali určitú analógiu s tým, že sa nesmie fajčiť pri otvorených zastávkach pri nástupištiach 4 metre od týchto zastávok. Ide skôr o to, aby tesne, teda bezprostredne pri vchode sa nefajčilo, aj keď ten, tá oblasť už nemusí, veľakrát ani nepatrí majiteľovi tohto obchodného domu. Čiže dovoľte mi po takomto krátkom úvode prečítať pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Evy Horváthovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 384.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa mení a dopĺňa takto:
V čl. I sa za bod 8 vkladá nový bod 9, ktorý znie:
"9. V § 7 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
(2) Zakazuje sa fajčiť na otvorenom priestranstve do vzdialenosti päť metrov od vstupov do priestorov podľa odseku 1.
Doterajšie odseky 2 a 3 sa označujú ako odseky 3 a 4."
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie:
Popri zákaze fajčenia v uzatvorených priestoroch, napr. železničných staníc, zdravotníckych zariadení, kultúrnych zariadení alebo obchodných domov, je v súčasnosti možné fajčiť hneď pri vstupoch do týchto priestorov. Z hľadiska ochrany nefajčiarov však tento stav nie je žiaduci, nakoľko pri prechode cez vstupy do/z budov, pri ktorých sa fajčí, sú nefajčiari nútení vystavení škodlivým účinkom fajčenia. Navrhovaným ustanovením sa tento stav odstraňuje a prispieva sa tak ku zvýšenej ochrane nefajčiarov.
V čl. I bode 11 sa na konci pripájajú tieto slová: a na konci sa pripájajú tieto slová: "a § 7 odsek 2".
Odôvodnenie:
Dopĺňa sa deliktuálna zodpovednosť fyzických osôb - podnikateľov a právnických osôb za porušenie povinnosti zabezpečiť zákaz fajčenia do vzdialenosti päť metrov od vstupov do uzavretých priestorov podľa § 7 ods. 1.
Tretí bod. V čl. I sa za bod 11 vkladajú nové body 12 až 14, ktoré znejú:
12. V § 11 sa ods. 1 dopĺňa písm. e), ktoré znie:
e) poruší zákaz fajčenia podľa § 7 ods. 2.
13. V § 11 ods. 2 sa slová "b) a d)" nahrádzajú slovami "b), d) a e)".
14. V § 11 ods. 4 sa za slová "podľa odseku 1 písm. a)" vkladajú slová "a e)"
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie:
Dopĺňa sa priestupková zodpovednosť fyzických osôb za porušenie zákazu fajčenia do vzdialenosti päť metrov od vstupov do uzavretých priestorov podľa § 7 ods. 1.
Vážení, vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovolím si vás týmto poprosiť o podporu tohto zákona, aj keď uznávam, že neprešla legislatívnou procedúrou tak, ako mala. Verím, že by sa dala podporiť a že teda by spĺňala tie pravidlá a náležitosti, ktoré má pozmeňujúci návrh spĺňať. Samozrejme, ak sa stotožníte s obsahom tohto návrhu.
Druhý návrh, ktorý chcem podať, je taký zásadovejší a predstavuje takú moju snahu alebo možno taký sen, ako by to malo u nás vyzerať, a síce zakazuje fajčiť vo všetkých uzatvorených priestoroch. To znamená, definujeme v tomto pozmeňovacom návrhu zariadenia spoločného stravovania ako tie, kde sa podávajú pokrmy, ale aj tie, kde sa podávajú nápoje. To znamená, všetky všetky kaviarne, všetky pohostinstvá, kde by nesmelo fajčiť. Som matka troch detí, dúfam, že teraz nebude môj ocino počúvať, ale bývalý fajčiar, doteraz teda rodičia o tom nevedia a nikdy som nemala snahy obmedzovať fajčiarov, ale ako sa narodia matke teda deti alebo rodičom, tak začnú úplne inak uvažovať o svete a častokrát, aj keď som, keď sme boli mladí, v škole, sme išli do nejakej, do nejakého baru a videla som tých čašníkov, ako dýchajú, a častokrát nefajčili tí čašníci, bolo mi to ľúto. A teda myslím si, že mohli by sme nasledovať niektoré krajiny v Európe, už je to napríklad takto, pokiaľ viem, v Taliansku, vo Francúzku, v Škótsku. Napríklad Írsko je krajina, kde v roku 2004 prísne obmedzili fajčenie, pričom sa fajčilo voľakedy tam aj v kinách, typický taký kaviarenský, kaviarensko-fajčiarsky spôsob života mali a veľmi sa obávali toho, ako to teda verejnosť prijme, a, napodiv, prijali to dobre. A vlastne poukázali na to, že dá sa aj takto fungovať. Pochopím, ak sa nestotožnia všetci s týmto návrhom, ale dávam to tak na zamyslenie a veľmi by ma potešilo, keby bol takýto návrh prijatý, keď chápem, že tlaky majiteľov reštaurácií aj teda výrobcov tabakových sú silné. Pozriem sa na to aj z hľadiska lekára, verejného zdravotníka, kedy trápime sa nad stavom nášho zdravotníctva, ťažké ekonomické debaty vedené o tom, ako to zlepšiť, či jedna poisťovňa, či viacej poistení, koľko peňazí za to dáme. A v podstate celé je to o tom, že, vieme to všetci veľmi dobre, že populácia starne, máme strašne veľa ochorení, ktoré sa dajú predchádzať účinnou prevenciou. Fajčenie je jeden z najpotencia... teda aj najrizikovejších faktorov, ktorý spôsobuje alebo teda pričiňuje sa o rozvoj kardiovaskulárnych chorôb a onkologických chorôb.
Viete, že tieto dve skupiny chorôb sú na prvých dvoch miestach v morbidite a v mortalite. Fajčenie je jeden z najdôležitejších rizikových faktorov, ktoré, ktorý prispieva k ich rozvoju. Takmer každý z nás bude trpieť na toto ochorenie, či už jedno, alebo druhé. Zdá sa, že tento neduh sme nezvládli a stále neviem pochopiť jednu vec, že ľudský tvor je taký zvláštny tvor, že vieme, že nám to fajčenie škodí, dáme na tlaky tabakových firiem, propagujeme tie cigarety, trápime sa, čo na ne dáme, aby sme vedeli, že ozaj to škodí, a pritom robíme aj na, aj teda na pracovisku, kde pôsobím, výskumy s mladými ľuďmi, opakovane sa tomu venujeme, kde každým rokom stúpa mladých ľudí, ktorí fajčia. Hej, už na strednej škole, keď vidíte prieskum od 15 do 18 rokov, takmer každý sa s tou cigaretou stretne a dokonca uvádzajú, že niekoľko cigariet denne fajčia. Moja taká predstava je, keď moje deti sa dostanú do tohto veku, aby prišli do tej reštaurácie a aby vedeli, že normálne je nefajčiť a nie fajčiť, proste aby neboli na stole popolníky a aby sme si mohli sadnúť kdekoľvek. Keď idem po korze a sadnem si, vyberiem si, toto je pekná reštaurácia, sadnem si, a viem, že sa tam, že tam budem ochránená pred cigaretovým dymom.
Čiže tento návrh je taký odvážnejší, ale verím, že raz to príde na Slovensku a verím tomu, že nás to bude stáť celkovo, celkovo to bude lepšie, samozrejme, pre zdravotný stav. Bude to stáť oveľa menej, bude menej utrpenia jednak v rodinách, jednak oveľa bude tá zdravotná starostlivosť, bude oveľa lacnejšia. Myslím si, že týmto smerom by sme postupovať a takto by to malo u nás vyzerať. Čiže dovolím si predniesť druhý pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej rady Evy Horváthovej, Mikuláša Hubu, Jána Mičovského, Eriky Jurinovej a Igora Hraška k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 384.
1. V čl. I 2. bod znie:
2. V § 2 ods. 4 písm. i) znie:
"i) zariadenie spoločného stravovania je zariadenie, v ktorom sa poskytujú stravovacie služby spojené s podávaním pokrmov a nápojov alebo služby spojené s podávaním nápojov,".
2. V čl. I 8. bod znie:
"8. V § 7 ods. 1 písmená e) až h) znejú:
e) v zariadeniach sociálnych služieb okrem fajčiarní,
f) v divadlách, kinách, na výstaviskách, v múzeách, galériách a iných kultúrnych zariadeniach, v športových zariadeniach a v predajniach,
g) v úradných budovách okrem fajčiarní,
h) v zariadeniach spoločného stravovania a obchodných domoch,"
3. Čl. III znie:
"Čl. III
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2013, okrem čl. I bodov 2. a 3., ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2015."
Odôvodnenie:
Pozmeňujúcim návrhom sa rieši komplexná ochrana nefajčiarov, podľa ktorej bude platiť na celom území Slovenskej republiky úplný zákaz fajčenia vo všetkých zariadeniach spoločného stravovania a v obchodných domoch. Podľa novej definície sa za zariadenie spoločného stravovania nebudú považovať len zariadenia, v ktorých sa podávajú pokrmy, ale aj zariadenia, v ktorých sa podávajú len nápoje. To znamená, že úplný zákaz fajčenia sa bude vzťahov na všetky reštaurácie, ale aj na bary, v ktorých sa podávajú napríklad len čipsy.
Navrhovaná úprava má za cieľ ochrániť nefajčiarov, ale aj fajčiarov od negatívnych účinkov dymu z cigariet. Negatívne účinky pasívneho fajčenia sú všeobecne dokázané viacerými medicínskymi štúdiami, preto považujeme za potrebné na nevyhnutné takúto formu ochrany poskytovať aj nefajčiarom na našom území.
Už v súčasnosti existujú určité obmedzenia fajčenia v zariadeniach, v ktorých sa podávajú jedlá, avšak stále nemáme vytvorené podmienky pre ochranu nefajčiarov, napríklad v baroch, kde osoby nemajú vytvorené žiadne formy ochrany pred tabakovým dymom. Takýto návrh ochráni nielen všetkých nefajčiarov, ale aj zamestnancov, ktorí sú dennodenne vystavovaní škodlivému dymu z cigariet, a tým pádom sa z nich stávajú nútení pasívni fajčiari.
Úplný zákaz fajčenia v reštauráciách, baroch, ale aj v obchodných domoch je v súčasnosti v niekoľkých európskych krajinách. Napríklad v Taliansku je tento zákaz od roku 2005 a ukazuje sa ako veľmi pozitívny krok ku ochrane nefajčiarov. Rovnako úplný zákaz fajčenia bol zavedený v Škótsku, kde následne podľa štúdie po zavedení protitabakovej legislatívy došlo k významnému poklesu koncentrácie tzv. kotinínu, čo je derivát nikotínu stanovený v slinách. U pasívnych fajčiarov došlo k 49-percentnému poklesu nikotínu v slinách, ale len tých, ktorí v domácnosti nežijú s fajčiarom. U tých, ktorí mali v domácnosti fajčiara, klesol výskyt na 16 %.
Vzhľadom na to, že by šlo o veľmi významnú celospoločenskú zmenu, navrhujeme stanoviť dostatočne dlhú legisvakačnú dobu, aby sa tomuto zákazu vedeli prispôsobiť aj podnikateľské subjekty. Čiže úplný zákaz fajčenia by začal platiť od 1. januára 2015.
Ďakujem veľmi pekne za vypočutie, za podporu.

Môžete ma sem dole prepnúť? Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, ďakujem, že si to vystihla a, samozrejme, že stotožňujem sa so všetkým, čo si tam povedala, a vysvetlila si, aké riziko je vlastne to fajčenie. Ja by som sa opýtal ľudí, nie iba na Slovensku, čo je zmyslom života? Žiť tu jeden deň, alebo žiť tu 80 - 100 rokov? Nech si to každý postaví pred seba, pretože nepochopím, keď niekto z vlastných peňazí, a nech v mnohých prípadoch za ťažko zarobené peniaze, si vedome ničí a likviduje svoje zdravie, a potom keď je zle, tak príde, pán doktor, pomôžte. Ja to beriem ako ťažký hriech, som veriaci, ako ťažký hriech proti vlastnému zdraviu a vlastnému životu, ktorý sme dostali tu na tejto zemi, a myslím si, že každý by si mal vstúpiť do svedomia a dokázať, že má tú inteligenčnú úroveň, aby keď už je fajčiar, aby neznepríjemňoval život ostatným, ktorí nie sú, a to je jedno, či bude fajčiť v uzavretom priestore alebo niekde inde, ale aby prakticky nenapádal svojím konaním a nerobil zle tomu druhému, ktorý v mnohých prípadoch dopadne ešte horšie ako ten fajčiar, a myslím si, že úplne sa s tvojimi pozmeňovákmi stotožňujem. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda. Chcela by som, Eva, podporiť tvoj sen, ako si to nazvala, o tom, že naozaj niekedy budeme mať priestory úplne bez fajčenia, bez dymu. Berieme si rôzne alebo pozeráme, prihliadame na trendy v Európe, prečo naozaj v tomto smere neurobíme taký razantný krok, ako sa už v niektorých krajinách stalo. Očistíme verejný priestor, očistíme reštaurácie, bary, veľmi dobre, že naozaj rozširuje sa definícia, lebo ak by sa podarilo rozšíriť definíciu o zariadeniach spoločného stravovania, beriem to ako veľké plus. Rovnako aj ja mám sen, aby moje deti, pre moje deti bolo úplne prirodzené nefajčiť, aj keď ťažko povedať, že aké vplyvy na ne budú pôsobiť, a vraví sa, nikdy nevrav nikdy, vravím, že bola by som veľmi rada, keby bolo normálne nielen u mojich detí, u všetkých, u všetkých ľudí nefajčiť, a pýtali by sme sa, že na čo sú tie popolníky na stoloch. Každopádne prikláňam sa aj k tomu, možnože súvisí to aj s inou témou, ale čo sa týka zdravotníctva alebo platieb v zdravotníctve, skutočne prečo sa nepozerá zdravotníctvo aj tým smerom, že ako nejakým spôsobom podporiť tých, ktorí dbajú na svoje zdravie aj tým, že nefajčia. Ďakujem pekne. Dúfam, že aspoň niektoré časti z toho pozmeňováku budú možno náchylné na prijatie. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja by som sa tiež chcel poďakovať pani poslankyni, že predložila tieto dva pozmeňovacie návrhy, a treba hneď povedať, že sleduje európsky trend. Ja som v prvom čítaní o tom hovoril, že ten trend v Európe vedie stále sa k zvyšujúcej ochrane nefajčiarov a do určitej miery aj vytesňovaniu fajčiarov z verejných budov, z verejných priestranstiev, barov, reštaurácií, čo má svoju logiku, nejdem to teraz rozvádzať. Myslím, že pani poslankyňa to veľmi dobre vo svojom vystúpení vystihla.
Najprv začnem tým druhým pozmeňovacím návrhom na to, aby sa v baroch a reštauráciách jednoducho nefajčilo. Podľa mňa nebude veľká vôľa to ešte v tejto chvíli schváliť v tejto snemovni, nechcem byť Nostradamus, ale mám taký pocit, že na to ešte vôľa nie je, ale uisťujem vás, pani poslankyňa, aj ostatných kolegov, ktorí za to hlasovať nebudú, že skôr či neskôr to v tejto snemovni schválime. Možno o rok, možno o dva, možno o päť, lebo toto je európsky trend, vidíte to aj v zahraničí, v členských krajinách Európskej únie. Riešilo by to ešte jeden problém, správne ste poznamenali na to, že v spoločnej správe sú už pripravené dva pozmeňovacie návrhy, ktoré vlastne zmierňujú pôvodný vládny návrh zákona tým, že umožnia v reštauráciách, v hypermarketoch fajčiť, ak je tam priečka, ktorá oddelí fajčiarsku a nefajčiarsku časť. Rozumiem tomu, lebo tak by sme reštauráciu v hypermarkete diskriminovali voči inej reštaurácii, ale vaše riešenie by bolo čistejšie, elegantnejšie a spravodlivé pre všetkých.
Čo sa týka vášho prvého pozmeňujúceho návrhu, že 5 m od vchodu, poviem to jednoducho, sa nebude dať fajčiť, funguje to v Maďarsku. Veľmi zaujímavý návrh je to, ja ho tiež podporím. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za pochvaly. Musím povedať, že išla som s takou malou dušičkou sem, myslela som, že ma hlavne fajčiari zvozia pod čiernu zem, takže som rada, možno je to tým, že tu nikto nezostal, ale o to viacej si vážim tých, ktorí ste pozitívne k tomu vystúpili, vážim si teda všetky pozitívne pripomienky, ktoré ste mi dali. Osobitne sa chcem poďakovať pánovi poslancovi Novotnému za podporu. Chcem povedať, že možno keby takéto niečo sme vedeli prijať, možno nie teraz, ale neskôr, že možno aj samotní fajčiari, by sme boli prekvapení, že by nám boli vďační, že by si sami proste, že by si zvykli na to, že v tej reštaurácii sa nefajčí. Takým príkladom je napríklad môj otec, ktorý keď robil v nejakom úrade, tak fajčil jednu od druhej, lebo mohli priamo v kancelárii fajčiť. Akonáhle im to zakázali - no tak sa mi nechce chodiť stále dole - tak vyfajčil namiesto 10-15 cigariet za ten celý deň 2 cigarety, lebo sa mu nechcelo. Je to ťažký oriešok, roky naňho pôsobím, teda aby prestal, nedá sa to, možno ozaj takto pomôžeme tým fajčiarom, ako nechcem také nejaké naivné predstavy tu presadzovať, ale možno by stálo zato, to ozaj vyskúšať.
Čo sa týka toho, či to bude priechodné, či sa to schváli. Možno pani ministerka prekvapí, predsa ženy sú často silnejšie a možno bude vedieť čeliť tým tlakom, ktoré určite na ňu vystavované sú, a možno to časom bude vedieť presadiť a zhodneme sa spoločne na týchto myšlienkach.
A čo sa týka tých 5 m do vstupu, verím tomu, že keď sa dostane do povedomia, že sa priamo pri vstupe nesmie fajčiť a dokáže to majiteľ obchodného domu nejako označiť a námatkové kontroly, možno nejakých policajtov alebo osôb, ktorí budú mať právomoc toto kontrolovať, dostane sa to do povedomia ľudí a nebudú s drzosťou fajčiť priamo do vchodu a dym fúkať dovnútra. Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda Národnej rady, vážená Národná rada, všetkým vám želám pekný deň. Dovoľte mi, aby som v znení príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomný z dôvodu zahraničnej pracovnej cesty je minister školstva, vedy, výskumu a športu Dušan Čaplovič, zastupuje ho podpredseda vlády, minister zahraničných vecí a európskych záležitosti Miroslav Lajčák.
Na zahraničnej pracovnej ceste v Ruskej federácii je minister spravodlivosti Tomáš Borec, zastupuje ho minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Ján Počiatek.
Na zahraničnej pracovnej ceste v Poľsku je minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter, zastupuje, a ak nie sú naňho žiadne otázky, otázky nie sú ani na ministra hospodárstva Tomáša Malatinského, podpredsedu vlády a ministra vnútra Roberta Kaliňáka.
Pán predseda, som pripravený v stanovenom časovom limite odpovedať na otázky, ktoré mi boli položené v Národnej rade.

Ďakujem pekne za otázku, vážený pán poslanec. Slovenská agentúra na podporu investícií a obchodu, známa pod skratkou SARIO, by mala byť významnou súčasťou rámca podpory exportu investícií a podnikania a mala by predstavovať dôležitý subjekt pri realizovaní konkrétnych hospodársko-politických priorít definovaných programovom vyhlásení vlády v rámci hospodárskej politiky.
O tom, či sa tieto postuláty a záväzky, ktoré sme dali do programového vyhlásenia vlády, aj napĺňajú, a to v miere dostatočnej, som sa chcel presvedčiť osobne počas kontrolného dňa na tejto agentúre, ktorý som vykonal pred niekoľkými dňami. Je to metóda práce, ktorú som používal počas prvej vlády, robím to aj teraz. Navštevujem v určitých intervaloch všetky rezorty a v priamom kontakte s ministrami sa sústreďujeme na rezortné priority.
Pokiaľ ide o SARIO, činnosť tejto agentúry ma bližšie zaujímala aj z toho dôvodu, že už dlhodobo bez ohľadu na aktuálne politické zloženie, alebo ak chcete, zafarbenie tej či onej vlády sa ozývali rôzne alebo vyskytovali rôzne otázky, pokiaľ ide o fungovanie tejto inštitúcie, jej zaradenie do systému iných orgánov, jej postavenie, preto stálo zato aj s poradcami komunikovať s vedením SARIA a povedať si niečo o budúcnosti tejto inštitúcie. Predovšetkým chcem povedať, že SARIO musí ďalej existovať a má nezastupiteľné miesto medzi orgánmi, ktoré zabezpečujú predovšetkým prílev investícií na územie Slovenska, s tým, že som prijal informáciu od predstaviteľov SARIA, že sa chcú ešte vo väčšej miere orientovať na zahraničný obchod, pretože nejde tu len o to, aby na Slovensko prichádzali zahraniční investori, ale ide tu aj o to, aby slovenské spoločnosti mali možnosť úspešnejšie svoje produkty a služby ponúkať na zahraničných trhoch. Táto návšteva na agentúre súvisela aj s kontrolným dňom na ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitosti a na ministerstve hospodárstva, ktoré som absolvoval v októbri 2012, resp. v januári 2013, na ktorých bola okrem iného zhodnotená tiež úloha agentúry SARIO z hľadiska naplnenia priorít programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky.
Bol by som rád, dámy a páni, keby ste vzali na vedomie, že dlhodobo existoval akýsi spor medzi ministerstvom hospodárstva a ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí, pokiaľ ide o obchodných radcov. Dnes platí, že obchodní radcovia sú v pôsobnosti ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí, čo umožňuje tomuto rezortu prostredníctvom veľvyslancov a schémy, ktorá je v tomto rezorte známa, riadiť týchto odborníkov na zahraničný obchod podstatne efektívnejšie. Rovnako chcem oceniť, že ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí promptne reagovalo na moju požiadavku, aby venovalo veľkú pozornosť ekonomickej dimenzii zahraničnej politiky, a myslím si, že najmä v posledných mesiacoch sa nám podarilo veľmi veľa urobiť.
Pokiaľ ide o SARIO, tak na rokovaniach na ministerstve hospodárstva, ako aj na ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí sme skonštatovali, že táto agentúra pôsobí príliš autonómne a že neexistuje základný tok informácií medzi zainteresovanými inštitúciami a jednoducho ani ako keby neexistovalo výraznejšie prepojenie činnosti SARIA na strategické úlohy a potreby Slovenskej republiky. Tu sú totiž viaceré momenty, ktoré vplývajú na príliv investícií a na zahraničný obchod. Často sú to zahraničné cesty ministrov, predsedu vlády a tu ako keby nám chýbala jasná koordinácia, čo má predseda vlády presne prebojovávať, čo majú robiť ministri, ako majú fungovať konkrétne ministerstvá a inštitúcie. Výsledky činnosti SARIA sa nám zdali byť skôr výstupom nepreviazaných akcií ako ucelenej stratégie investičnej činnosti vo väzbe na rast exportnej výkonnosti Slovenskej republiky a prepojenosť agentúry na ostatné rezorty, ako som povedal, je taká ad hoc, je taká sporadická a skôr je založená na plnení čerpania finančných prostriedkov z verejných zdrojov, ako na samotnom obsahu zamerania jej činnosti. Mali sme takisto množstvo diskusií, ktoré alebo ktorá sa týkala správania sa SARIA v oblasti postinvestičnej starostlivosti o významných investorov, hovorili sme o výraznejšom zapojení výskumných a vývojových kapacít do medzinárodných vedeckých a inovačných sietí. Jednoducho bolo treba si sadnúť a povedať si, čo bude ďalej s touto inštitúciou, či bude existovať, alebo zachováme jej štruktúru, avšak pri inom správaní sa. Myslím si, že je pozitívne najmä to, ako sa SARIO predovšetkým v posledných mesiacoch zdynamizovalo bez ohľadu na nedostatok koordinácie, o ktorom som teraz hovoril. Požiadal som generálneho riaditeľa SARIA, aby venoval maximálnu pozornosť v tomto období predovšetkým hľadaniu investorov, ktorí by mohli prísť na územie Slovenska, pretože aj z dlhodobého hľadiska nám ide o každé jedno pracovné miesto. Naozaj keď navštívite SARIO, máte pocit: profesionálny tím. Majú výsledky, ale stále nie sme schopní nastaviť systém tak, a to dlhodobo, to nie je problém len tejto vlády, hovorím to veľmi otvorene a veľmi jasne, aby všetky zložky, ktorú môžu pomáhať v oblasti zahraničného obchodu a prílevu investícií, pracovali ešte efektívnejšie. Ja verím, že sa to aj po tomto kontrolnom dni, aj po tom, čo hovorili vo vedení SARIA, významne zlepší. Čiže videl som nielen dynamický tím, moderný tím, ktorý pracuje, ale môžem v posledných mesiacoch zhodnotiť pozitívne aj bilanciu investičných zámerov za rok 2012, kedy bolo úspešne uzatvorených 18 projektov s celkovou výškou investície 466 mil. eur a potenciálom vytvoriť 3 200 pracovných miest, pričom v 14 prípadoch ide o expanzie etablovaných podnikov už na území Slovenskej republiky. Perspektívne sa črtajú nové investičné príležitosti v objeme 220 mil. eur a 3 000 pracovných miest, ktoré agentúra sprostredkúva s piatimi renovovanými zahraničnými firmami pôsobiacimi v sektore výroby automobilov, zdravotných pomôcok a pri spracovaní kože.
Agentúra SARIO je síce príspevkovou organizáciou ministerstva hospodárstva, podľa vládneho programu a z hľadiska potreby zvýšenia jej efektivity by bolo žiaduce zabezpečiť jej prierezový charakter. Preto priamo na stretnutí, ktoré sme absolvovali, sme predstavili ako jedno z možných riešení, ako zabezpečiť multirezortný charakter Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu, zriadiť špeciálnu radu, ktorá by bola novým orgánom tejto agentúry. Rada by zabezpečovala strategické riadenie a dohliadala na výkon činností, ktoré SARIO vykonáva v oblasti rozvoja investícií a obchodu. Rada by mala štyroch členov, ktorých by vymenoval a odvolával minister hospodárstva, a to jedného na návrh predsedu vlády, druhého na návrh podpredsedu vlády a ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí, tretieho na návrh ministra hospodárstva a štvrtého na návrh Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory. Čiže došlo by k prepojeniu záujmov zainteresovaných rezortov, ale svoje miesto by tam mala aj Slovenská obchodná a priemyselná komora.
Tento návrh bol predstavený prvýkrát. Požiadal som SARIO, aby do jedného mesiaca uzatvorila, uzatvorilo tento problém, pretože inak by sme opäť museli konštatovať nedostatok koordinácie v aktivitách orgánov pracujúcich s investíciami a so zahraničným obchodom. V každom prípade musím oceniť prácu SARIA aj pri výhradách, ktoré som povedal, pretože je to inštitúcia, ktorej úlohou je prinášať na Slovensko nové a nové pracovné miesta a v tomto je postavenie SARIA ako inštitúcie nezastupiteľné.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne aj za otázku, aj za možnosť v pár minútach povedať k tejto téme niekoľko zásadných pripomienok. Dámy a páni, ja som presvedčený, že Slovensko aj vďaka tomu, čo robíte vy v Národnej rade Slovenskej republiky, keď prijímate príslušné zákony, v porovnaní s inými krajinami je na tom veľmi dobre. Neviem, čo by robili iné krajiny a médiá v iných krajinách, keby sa krajina mohla pochváliť, že má druhý najvyšší hospodársky rast v eurozóne, že sme krajina, ktorá má perspektívu, že bude mať v roku 2013 jeden z najvyšších hospodárskych rastov v eurozóne a že sme krajina, ktorej prognózujú, že v roku 2014 môžeme mať hospodársky rast až na úrovni 2,8 %. Ja vám chcem, dámy a páni, poďakovať za spoluprácu, pretože bez vás by takéto výsledky Slovenská republika asi ťažko dosahovala. Budeme patriť, opakujem, medzi pár výnimiek v roku 2013 a možno aj v roku 2014, ktoré sa budú môcť pochváliť pozitívnym hospodárskym rastom. Rovnako chcem zdôrazniť, že dodržíme náš záväzok, aby sme v roku 2013 deficit udržali na úrovni 3 %. Áno, je pravda, že dnes vzniká v Európskej únii vážna téma, ako pokračovať v konsolidácii verejných financií budúci rok. Krajiny, ako je Francúzsko, Španielsko a ďalšie už žiadajú výnimky. Opakujem, 3 % dodržíme. Tento plán je realistický, pretože aj Európska komisia vo svojom výhľade konštatuje, že 3 % sú pre Slovensko úplne reálne v roku 2013. Ak v roku 2014 budeme pokračovať v tempe konsolidácie, ako je nastavené, musíme dosiahnuť úroveň 2,6 %. Vláda je pripravená zúčastniť sa diskusií s ostatnými členskými štátmi Európskej únie o tom, či takéto tempo je proti hospodárskemu rastu, či má kontraproduktívne účinky alebo či je udržateľné. Ale nebudeme súhlasiť s tým, aby sa niektorým krajinám dali výnimky, a ostatné krajiny musia poctivo konsolidovať ďalej. Buď sa upraví tempo pre všetkých, alebo pre nikoho. Preto - ak dôjde k dohode a všetky členské štáty Európskej únie sa na niečom dohodnú - my túto dohodu budeme rešpektovať a realizovať. Ak však k takejto dohode nedôjde a bude stále skupina krajín, ktoré budú hovoriť o veľmi disciplinovanej konsolidácii verejných financií, Slovensko sa bude hlásiť k týmto krajinám a v roku 2014 budeme pokračovať v tempe 2,6 %, pretože má to pre nás aj obrovské výhody. Len pre vašu vedomosť, Slovensko nedávno umiestnilo dlhoročné dlhopisy pri úrokovej sadzbe 2,7 %, čo je historicky najlepšia úroková sadzba, aká kedy bola. Sú krajiny, ktoré sú požičiavajú za 6, za 7 %. Aj to svedčí, že vďaka disciplíne, ktorú na Slovensku máme, nám dôverujú.
Dámy a páni, to nám ale nemôže zabrániť, aby sme uvažovali, čo budeme robiť, pokiaľ ide o podporu hospodárskeho rastu. Sociálni partneri, ktorí boli pozvaní na tieto rokovania, Rada solidarity a rozvoja a vláda, veľmi jasne konštatovali fakt, ktorý predovšetkým naša opozícia, naše médiá nechcú zobrať na vedomie. Keď sa darí Európe, darí sa aj Slovensku, lebo Slovensko je malé a závisí od Európy. Keď sa nedarí Európe, tak sa nedarí ani Slovensku. A napriek tomu, že sme zmenili Zákonník práce, že sme zvýšili dane z 19 na 23 %, sme krajina, ktorá má vyšší hospodársky rast. A krajiny, ktoré liberalizovali Zákonníky práce, robili opatrenia, ktoré tu boli dávané do snáď božského svetla, tak také krajiny majú dnes problémy s poklesom hospodárskeho rastu a s podstatne dynamickejším nárastom nezamestnanosti, ako to je v Slovenskej republike. Myslím si, že sme sa vybrali dobre a dobrou cestou.
Na zasadnutí vlády a Rady solidarity a rozvoja sme dali dohromady všetky zdroje, ktoré tento štát má zo štátneho rozpočtu, z európskych fondov, zo šetrenia, pokiaľ ide o oblasť štátnej správy, pokiaľ ide zo šetrenia pri výbere daní, a povedali sme, že sa sústredíme na tieto konkrétne projekty v nasledujúcich dvoch rokoch, aby sme ešte trochu viac stimulovali hospodársky rast. Je to séria nástrojov, ktoré môžu priniesť 60 - 80-tisíc nových pracovných miest. Ale najmä som veľmi rád, že sme sa dohodli s ostatnými sociálnymi partnermi, lebo sociálny dialóg musí pokračovať v tejto krajine, že tento dokument je otvorený, a keď prídu nejaké nové nápady, kedykoľvek ich budeme môcť do tohto dokumentu zapracovať. Sociálni partneri privítali včera naše rozhodnutie takýto dokument pripraviť, predložiť a prerokovať.
Využijem posledných 17 alebo 15 sekúnd. Dámy a páni, buď krízu zvládnu štandardné politické strany v širokom sociálnom dialógu so sociálnymi partnermi, alebo prídu politickí blázni a poloblázni a je koniec Slovenskej republiky. Slovensko si musí rozhodnúť, akou cestou pôjde. Ja som za to, aby to boli štandardné strany (potlesk) a sociálny dialóg a nie blázni a poloblázni. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán poslanec, v tomto prípade ide typický občiansko-právny spor medzi dvomi rovnocennými účastníkmi konania. Vzhľadom na to, že v Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo nezávislé a nestranné súdy, a to na všetkých stupňoch, oddelene od iných štátnych orgánov, nebolo by vhodné, aby som - a teraz teda zastupujem ministra spravodlivosti - z pozície ministra spravodlivosti verejne komentoval spor, ktorý navyše ešte nebol právoplatne rozhodnutý.
V súvislosti s vašou otázkou si však dovoľujem upriamiť vašu pozornosť na pripravované zmeny v oblasti civilného práva procesného. Vo všeobecnosti možno tvrdiť, že právna úprava inštitútu doručovania, tak ako je nastavená v súčasnosti, môže spôsobovať prieťahy v súdnom konaní. Platná právna úprava efektívnym spôsobom vyriešila doručovanie právnickým osobám a fyzickým osobám - podnikateľom zavedením prísnej fikcie doručenia. Takéto opatrenie u fyzických osôb nepodnikateľov by však nebolo vhodné, preto sa v novej právnej úprave bude vychádzať z inštitútu náhradného doručenia. Súčasná právna úprava sa totiž spája so zdĺhavým a finančne náročným zisťovaním pobytu účastníkov, pričom táto prax je nejednotná a neefektívna. Preto v rámci rekodifikácie civilného práva procesného plánujeme upraviť spôsob zisťovania pobytu účastníka, ktorému sa nepodarilo doručiť súdne zásielky na jeho adresu alebo na adresu jeho registrovaného pobytu. Ak takýto postup nebude viesť k zisteniu pobytu účastníka, treba jasne uviesť akú osobu možno takémuto účastníkov ustanoviť za opatrovníka na doručovanie. Bude potrebné akcentovať zodpovedný prístup fyzických osôb k plneniu povinností vyplývajúcich z právnych noriem o hlásení a evidencii obyvateľov nakoľko je potrebné určitým a účinným spôsobom preniesť na občanov zodpovednosť za to, že im nemožno doručiť písomnosti na adrese ich registrovaného pobytu podľa osobitného predpisu.
Cieľom novej právnej úpravy civilného procesu je vytvoriť také procesno-právne inštitúty, ktoré umožnia čo najviac sa priblížiť ideálu rýchlej a spravodlivej ochrany práv a právom chránených záujmov účastníkov konania za predpokladu zodpovedného prístupu subjektov civilného procesu k súdnemu konaniu. Ďakujem za slovo. Skončil som.