19. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Vládny návrh zákona o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov predkladám z dôvodu nového riešenia správy núdzových zásob ropy a ropných výrobkov. Predkladaný návrh zákona je aj transpozíciou smernice Rady, ktorou sa členským štátom ukladá povinnosť udržiavať núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov. Potreba zmeny súčasného modelu správy núdzových zásob vznikla predovšetkým s cieľom uvoľnenia prostriedkov štátu viazaných v núdzových zásobách, ako aj zabezpečenia, aby pri predpokladaných zvyšujúcich sa nárokoch na rozsah minimálneho limitu núdzových zásob nedochádzalo ďalej k zvyšovaniu deficitu a zvyšovaniu štátneho dlhu a celkovej záťaže na verejné financie.
Núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov boli doteraz upravené v zákone č. 373/2012 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a takisto aj doplnením zákona č. 309/2009 o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby. Z dôvodu rozsiahlosti úprav je potrebné predložiť preto nový zákon o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov, ktorý zároveň ruší ten zákon súčasný.
V návrhu nového modelu správy núdzových zásob sa vychádza z toho, že vybraní podnikatelia, ktorí v presne definovaných colných a daňových režimoch dovezú na územie Slovenskej republiky ropu a vybrané ropné výrobky, budú mať povinnosť zabezpečiť a udržiavať núdzové zásoby. Túto povinnosť si budú plniť prostredníctvom novozriadenej Agentúry pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov na základe zmluvy o zabezpečení udržiavania núdzových zásob. Odplatu za poskytovanú službu bude stanovovať agentúra samotná tak, aby pokryla náklady na obstaranie, udržiavanie a poistenie núdzových zásob vrátane nákladov na financovanie činnosti agentúry, takisto administratívnych nákladov, ktoré sú s týmto modelom spojené. Návrh modelu predpokladá, že o stanovení výšky odplaty aj zmene budú spolurozhodovať vybraní podnikatelia, členovia združenia. Členom agentúry sa podľa návrhu zákona môže stať ktorýkoľvek vybraný podnikateľ, ktorý je povinný obstarávať a udržiavať núdzové zásoby. Predpokladá sa, že všetci hlavní dovozcovia ropy a ropných výrobkov budú mať záujem byť aj členmi tejto agentúry. Právna forma agentúry bola navrhnutá tak, aby umožnila jednoduchý vstup týchto vybraných podnikateľov do agentúry, ktorý by pre nich nepredstavoval ekonomické, daňové a účtovné riziká. Táto forma právnickej osoby zároveň umožňuje, aby členstvo osôb, ktoré prestanú spĺňať definíciu vybraného podnikateľa, mohlo zaniknúť jednoduchým spôsobom. Agentúra odkúpi núdzové zásoby od správy rezerv, čím sa uvoľní súčasná umŕtvená, naozaj umŕtvená likvidita štátu v núdzových zásobách. Agentúra začne poskytovať vybraným podnikateľom službu zabezpečenia udržiavania núdzových zásob odo dňa odkúpenia núdzových zásob od správy rezerv. V rovnaký deň prestane správa rezerv vykonávať svoju pôsobnosť v oblasti núdzových zásob podľa doterajších predpisov. Správa rezerv predá núdzové zásoby agentúre, keď jej agentúra preukáže svoju pripravenosť na prevzatie núdzových zásob podpísanými zmluvami o skladovaní núdzových zásob a pripravenom financovaní kúpy núdzových zásob. Kúpna cena núdzových zásob musí byť kvalifikovane určená, pričom zákon predpokladá jej určenie znaleckým posudkom alebo priemernou cenou ropy určenej na základe colnej štatistiky podľa toho, ktorá hodnota je vyššia.
Návrh zákona predpokladá, že agentúra bude vlastniť núdzové zásoby v celom rozsahu požadovanom podľa smernice Rady z roku 2009 č. 119 Európskeho spoločenstva. Vo výnimočných prípadoch budú môcť byť núdzové zásoby vo vlastníctve podnikateľa, ktorý zároveň zabezpečí ich skladovanie a ochraňovanie. Podobnú úpravu obsahuje aj doterajšia právna úprava. Návrh zákona je plne v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
Toľko na úvod, dámy a páni. Ďakujem.

Ďakujem, pán minister.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, poslancovi Andrejovi Kolesíkovi. Nech sa páči, pán spravodajca.

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážený pán minister, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 147 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o zmene niektorých zákonov, tlač 483. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona a o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Súčasťou je doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 26. apríla 2013 č. 457 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Otváram rozpravu ústnu. Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne? Dvaja poslanci: Matovič, Mezenská. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do roz... Pán poslanec Hlina. Traja. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Pán poslanec. Ak dovolíte, pán poslanec Hlina, najprv pán poslanec Matovič, Mezenská a potom.
Nech sa páči, pán poslanec Matovič.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, ja by som na pána ministra mal vlastne takú jednu otázku, možno výzvu. Ak som správne pochopil návrh zákona, tak to, čo dnes robil štát priamo, bude robiť nepriamo, a náklady s tým spojené, ten, kto to bude robiť nepriamo, vyúčtuje vlastne tým, ktorí na Slovensku ropu spracovávajú. A logicky mi z toho vychádza, že všetky tie náklady následne prenesú na spotrebiteľov. To znamená, že síce takto, ako je napísané v dôvodovej správe, štát ušetrí približne 21,3 mil. eur v štátnom rozpočte, to by nás mohlo všetkých tešiť, ale nikde nehovoríme, že kto to v skutočnosti zaplatí. Alebo hovoríme, že to zaplatia tí, ktorí vlastne potom následne ropu na Slovensku spracovávajú, čiže de facto Slovnaft, ale už nehovoríme o tom, ako Slovnaft tieto výdavky, ktoré zrazu mu pribudnú, ako tieto výdavky a na koho premietne. A vzhľadom na to, že vlastne jediný zdroj príjmu tejto rafinérie je konečný spotrebiteľ, ktorý si na pumpe kupuje benzín a naftu, tak týchto 21,3 mil. minimálne zaplatia alebo rozpustíme v cenách benzínu a nafty. Takto som aspoň pochopil návrh zákona.
Ak sa mýlim, pán minister, jasné, v pohode mi to vysvetlite.
Každopádne si myslím, že keď prenášame, a teraz my hovoríme na jednej strane, že štát ušetrí 21 mil. eur za súčasného stavu, ak to dáme vlastne, aby núdzové zásoby ropy spravovala súk..., alebo tá agentúra, ktorá sa bude refinancovať na klasickom teda trhu finančnom, tak predpokladám, že aj náklady úverov, ktoré táto agentúra bude čerpať, budú vyššie, ako ich čerpal štát.
Takže pravdepodobne náklady tej agentúry nebudú iba 21 miliónov, ale môžu sa vyšplhať odhadom možno až niekde k 30 miliónom eur. A toto je tá moja otázka, či tieto peniaze, teda tým pádom de facto neskončia v zvýšenej cene nafty a, alebo teda nafty a benzínu.
To, že či takýmto spôsobom de facto neprivatizujete núdzové zásoby ropy, nechám možno na ďalších diskutujúcich v tejto rozprave. Takýto názor, myslím si, že dosť výrazne tu vyjadril predošlý minister hospodárstva Miškov. Bohužiaľ, toho tu nevidím, tak asi sa k tomu nevyjadrí, ale túto tému nechcem rozvíjať. Mňa zaujíma naozaj, kto bude znášať konečné náklady. To, čo štát na jednej strane ušetrí, kto na konci to zaplatí? Jednoducho, určite tu nie je nejaké perpetuum mobile, že iba štát ušetrí. Niekto to zaplatí. A ak to má byť obchodník alebo spracovateľ ropy, tak ten to na 100 percent premietne na konečného spotrebiteľa. To je tá moja otázka.

S faktickými poznámkami žiadni poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Ďalším vystupujúcim je pani poslankyňa Mezenská.