19. schôdza

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Helenka, ono v podstate zákon o núdzových zásobách ropy, on sa predkladá, tuším každý rok, či ako to je. Samozrejme, záleží od toho, v akom garde, ale v podstate núdzové zásoby ropy nie sú až také dôležité v tomto prípade, pretože ropu máme možnosť prísunu z troch smerov. V prípade núdze môžeme ťahať z južného koridoru, ktorý ide do Budapešti, a keďže súčasťou MOL-u je aj Slovnaft, tak oni si vedia vykryť zásoby. Takisto, pokiaľ by došlo na Družbe k nejakým zlým stavom, tak vieme potiahnuť aj zo severského cez OMV-ku, takže tam ani to nie je taký veľký problém.
Ja by som sa skôr opýtal, že ako to je v prípade núdzových zásob plynu v tomto prípade. A okrem toho ešte by ma zaujímalo, že, myslím, že Radičovej vláda nechávala plné zásobníky ropy, že ako to skončilo vlastne cez túto zimu, či sa niečo vyprázdnilo, ako sa bude riešiť nový stav a akým spôsobom, akými kvótami.
No a máme tam teda ten nový kohútik Baumgarten, takže by ma zaujímalo, či pán minister Malatinský, lebo on tu má sedieť, že prečo tu nie je a že či už bol sa pozrieť vôbec na ten kohútik a či ho ešte bol omacať, že ako sa to púšťa, keď budeme mať nedostatok plynu.
Ďakujem pekne.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, musím oceniť, že pán spravodajca ako majster detailu si dal aj štýlovú kravatu vo farbách Slovnaftu (Smiech v sále a reakcia spravodajcu.), aby to bolo vo farbe Slovnaftu pre túto príležitosť. Ja vždycky sa snažím nájsť tú prapodstatu, hej. (Reakcia z pléna.) Vždy vedľa, hovoria kolegovia, nech tam je posúdenie iných. V čom je v tomto prípade, áno? Že aby sme si toto povedali. Ale raz sa dožijem, už som to dneska hovoril, raz sa dožijem aj toho, že bude v tomto parlamente, okrem doložky, ktoré máme teraz, aj komparačná doložka, lebo mňa by naozaj v tomto prípade špeciálne zaujímalo, že ako si s týmto poradili v iných krajinách. Lebo ja sa tohto nášho experimentovania naozaj už bojím, lebo ide z toho strach. Včera tu bol Milo Minderbinder z Hlavy XXII., ktorý, viete, to bol ten, čo kupoval vajcia za sedem, predával za štyri, ešte na tom zarobil. A dneska ste tu vy s niečím, čo znova hovorí o takých určitých čarodejníctvach, a mám z toho obavu. A myslím, že tá komparačná doložka by nás tak trošku zväzovala a by nám nedovolila uletieť, hej, že čo a kde. Keď hovoríme o tom, že to je transpozícia, a ja som si dal tú prácu, som si to prečítal, že sa teda o niečo sprísnila, zvýšila a my sme sa zrazu zľakli a len kvôli tomu, že to bola tá pohnútka, alebo je naozaj absolútne najsilnejšie to, že potrebujete si do tej, preúčtovať z jednej položky na druhú, plusovo. Ale čo je s tým spojené?
Nuž poviem vám toľko, vážení. Tento štát niekedy aj niečo mal, už nemá nič, ešte mu zostala ropa. Ale nie tá na Záhorí, ale taká, akože tá účtovná ropa, ktorú akože mal. Dnešným dňom, alebo dnešným, začíname predaj aj tej, hej? Čiže v zásade už tak ani tú ropu účtovnú, tú, ktorú akože mal, už ju mať nebude. Bude ju mať agentúra a v tom ustanovení paragrafu, neviem ktorého, sa hovorí, že nemusí byť vo vlastníctve tej agentúry a môže byť vo vlastníctve tých vybraných. Už to, všetko sú tam také hrozné spojenia v dnešnej krajine. Viete, v dnešnej krajine, keď si poviete, že vybraný podnikateľ, tak ma obchádza mráz, hej. Nediskriminačná cena, v tomto ponímaní, viete, že kto tu, to nie sú rožky, hej. Nediskriminačné, no nulitné ustanovenie, že nediskriminačné, lebo to nemá kto stanoviť, hej, lebo... (Odmlčanie vystupujúceho.)

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec Matovič, predpokladám, že vyrušujete pána ministra a pán poslanec Hlina nepokračuje, ja chcem šetriť čas, takže poprosím vás, potom, po ukončení.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Lebo ja si nepotrpím, aby ma niekto počúval (Odmlčanie vystupujúceho, smiech v sále.) Ale kľudne, ma nemusíte počúvať, ale ma tu rušíte, si to môžete ísť vyrozprávať tam, takže to som chcel tým naznačiť. Nevyžadujem si pozornosť v tom prípade, že teda, áno, že kľudne môžete debatovať, ale nie tu pri mne, lebo ma to, mi to trhá niť. A potom poviem niečo, že nebude sedieť a pán Kolesík mi to primerane vráti. Takže musím si dávať pozor, hej?
Aj pri tejto relatívne ťažkej, ten zákon je dlhý, ale hovorí v zásade o tom, že to, čo sme účtovne mali, že bol vo vlastníctve Slovenskej republiky nejaký objem ropy, tak ho už mať proste nebude. Bude vo vlastníctve, ten zákon to umožňuje, aj tých súkromných subjektov, ktoré pre prípad núdze, ktorý sa dostane, nám bude predávať. No už potom som len zvedavý na ten nediskriminačný prístup a vôbec, na prístup, že ako nám to bude predávať. A, mimochodom, by ma aj zaujímalo, že či vôbec je to možné, lebo ak tá smernica hovorí, že štáty, čo majú mať akú zásobu ropy, že či sa tým myslí, že my ju síce akože máme, ale vlastne ju nemáme, my si ju musíme kúpiť, keď to bude nevyhnutné.
To neviem, že či celkom je možné, hej, že či sa takto, lebo tam naozaj potom v tomto nastavení prichádzajú úplne iné parametre.
Ale ešte čo my robíme? Napadá ma ten príbeh s Bolkom Polívkom, keď tí Japonci zistili, že má cihelňu, hej, že proste, že ja im tie cihly predám, tie tehly. Že my, my máme ropu, my ju teraz predáme, tú ropu, a niekto nám bude účtovať nediskriminačnú cenu za poistenie, skladovanie, neviem čo. Ak je cena za predaj suma iks, ja si dovolím povedať, že cena tých nákladov bude v období možno nejakého, nejakých dekád alebo cez dekádu, v zásade možno tá istá. Potom otázka znie, že či nie je lepšie, keď už máme tú ropu, že my ju prenajmeme a budeme, niekto ju môže a to zase tiež neviem, že či je to možné. Viete, tu je veľa vecí, ktoré, o ktorých sa odvolávame, tu by bol iný majster na transpozície smerníc, pán Počiatek, že zakryjeme to ako argument nad argumenty, je to transpozícia a tým pádom už pre vás zhasne pozornosť, lebo je to transpozícia. To znamená, opätky zrazené, v zásade nič už sa netreba pýtať, hej. Ale všímajme si tú nadstavbu slovenskú, ktorú my na tieto smernice nakladáme, že či je, je možno aj v tom, čo ten zákonodarca v tej Európskej komisii naozaj chcel.
Takže ja k tejto, toto vnímam ako zbavenie sa ďalšieho aktíva, ktorý tento štát ešte aký-taký mal, z dôvodov vylepšenia úverového profilu našej krajiny, čo v zásade možno môžeme tu argumentovať a treba to povedať ľuďom, hej, že teda je to kvôli tomu, ale možno aj to b treba povedať, že či týmto nestrácame trošku z tej našej suverenity, ktorá je prudko obmedzená už teraz, že zveríme tie zásoby ropy niekomu a ten niekto, keď ju budeme potrebovať, nám ju predá. Otázka stojí, že za akých podmienok.
Takže to som chcel ľuďom povedať, že nehovoríme o zbavení sa núdzových, o stave núdzových zásob ropy, hovoríme o zbavení časti aj suverenity štátu, hej, za cenu toho, že to málo ešte, čo sme mali niekde, niekde akože, niekde akože, niekde účtovne, niekde reálne, tak aj toho sa pre túto chvíľu zbavíme vstupom do agentúry, v ktorej budú vybratí podnikatelia, ktorí budú spravovať tieto zásoby za nediskriminačnú cenu. To sú naozaj v tejto krajine, poviem to poslednýkrát, z tohto obchádza hrôza, lebo všetci vieme, ako to nakoniec môže skončiť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pani predsedajúca. Pán poslanec Hlina, dve veci. Prvá, k tej farbe mojej kravaty. Je to farba športového klubu Inter Bratislava, ktorý dnes hrá finálový zápas s Komárnom, na ktorý vás srdečne pozývam, a nehľadajte za tým nič iné.
Ale k vášmu vystúpeniu. Pán poslanec, zase, možno z vašej, vašej strany niečo, snaha povedať niečo ľuďom, ale ja to vnímam ako totálnu nepripravenosť, pretože ste si nedali ani tú námahu, aby ste si poriadne prečítali dôvodovú správu, kde je všetko podrobne vysvetlené. Dovoľte mi zacitovať: "Návrh zákona predpokladá, že agentúra bude vlastniť núdzové zásoby v celom rozsahu požadovanom podľa smernice Rady. Vo výnimočných prípadoch budú môcť byť núdzové zásoby vo vlastníctve podnikateľa, ktorý zároveň zabezpečí ich skladovanie a ochraňovanie." Podobnú úpravu obsahuje aj doterajšia právna úprava. "Núdzové zásoby nebudú môcť byť použité na zabezpečenie záväzkov, byť predmetom exekúcie, ani majetkom podliehajúcim konkurzu." To znamená, že sú chránené, pretože sú špeciálnym zákonom chránené.
K vašej otázke, ktorú kvitujem, že tento štát nemá nič, alebo k vášmu konštatovaniu z vašej strany, keď sedíte, tak sa spýtajte kolegov naľavo, prečo tento štát nemá nič a kto sprivatizoval Slovenský plynárenský priemysel, rozvodné závody a Slovenské elektrárne. Strana SMER to nebola.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ten výnimočný prípad už nastal, je už, je nastatý, alebo tak to mám, schválením tohto zákona nastane výnimočný prípad a ropa bude vo vlastníctve vybraných subjektov. Proste zákon to umožňuje a presne tak to dopadne. Proste to je celé.
A ešte k tomu, dobre, že ste mi pripomenuli, že nemôže byť, keby už aj náhodou sa potom sme ich, štát ich kúpil, nemôžu byť predmetom exekúcie. Mimochodom, váš premiér podpísal vzdanie sa zvrchovanosti a myslím, že to spoluparafoval aj pán minister financií, sa vzdali suverenity pri podpise memoranda, pri prípadnom arbitrážnom konaní a zo vzdania tej suverenity, to boli úplne hrozné slová, ktoré som tam čítal, boli len vyňaté veci typu pamiatky, to znamená, myslím, že hrad nám nemôžu zobrať, vodné zdroje a ešte niečo tam bolo, čiže na toto sa to nebude vzťahovať, predpokladám. Ale môžte ma prípadne vyviesť z omylu, každopádne konštatovanie, že vzdávajú sa suverenity pre potreby memoranda, viete, to sú presne tie kúsky rozoberania, ktoré tu ja identifikujem, toto urobil váš premiér okrem toho, že mi vytiahol z vrecka peniaze, tak ešte sa aj vzdal suverenity. Čiže aj to, čo vy hovoríte, že ropa bude chránená, no mám pocit, že pre potreby memoranda asi nebude.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Záver búrlivej diskusie mi akosi unikol, ale dúfam, že som o nič neprišiel.
Toto je ťažká téma. Je to ťažká téma nie preto, že som ministrom financií a mám vysvetľovať strategické zásoby ropy, ono je to naozaj systémová zmena. Slovo systémová nepoužijem preto, aby som niečo zakryl, ako hovorí poslanec Hlina, lebo niečo systémové, keď sa deje, tak za tým sa dá hocičo tušiť, je to naozaj zásadná zmena spôsobu narábania so strategickými zásobami ropy a ropných výrobkov.
Pozrite sa, ak chcete porovnávanie nejaké, naozaj, podľa informácií, ktoré ja mám, sú len dve krajiny v Európskej únii, Česká republika a Slovenská republika, ktoré to majú vo vnútri verejných financií a teda majú to tak, ako to máme my dnes. Všetci ostatní sa už zariadili inak. Tento model, ktorý naozaj nikto neurobil na kolene, ale je výsledkom desiatok hodín strádania, hádania a hľadania modelu, ktorý bude vyhovovať smernici z hľadiska plnenia naozaj tých minimálnych lehôt, lebo ide o bezpečnosť, ide o bezpečnosť v núdzových situáciách, aby vyhovoval tomu, čo sa hovorí metodika štátneho účtovníctva, ESA 95, alebo nových pravidlách 2010, ktoré majú prísť len do platnosti budúci rok. No a aby sme našli aj zhodu s tými, ktorí sú zainteresovaní, lebo ak hovoríme o narábaní so zásobami ropy, tak sú to, samozrejme, Správa štátnych hmotných rezerv, veľmi populárna inštitúcia v minulosti. Neviem, či nie vyše polovica bývalých šéfov bola trestne stíhaná, menšia polovica si vedela zabezpečiť čistý štít a viete, o čom hovorím. Čiže ono to bol zaujímavý biznis určite aj dodnes. Povedzme si veľmi otvorene, s mnohými tienistými zámermi, ktoré sa mohli realizovať. Kto je dnes ešte zakomponovaný do toho? Je zakomponovaný dnes, pri dnešnom modeli, samozrejme, Slovnaft ako najväčší a jediný skoro monopolný výrobca hlavne výrobkov z ropy a Transpetrol, samozrejme. Transpetrol, ktorý sa aj rozhodnutím minulej vlády Roberta Fica stal opäť jasne štátnym vlastníctvom, vyriešili sa aj právne spory a podobne. Čiže to sú dneska kľúčoví, kľúčoví hráči. Všetci títo kľúčoví hráči sa tak či tak ocitnú aj v novom modeli, v modeli agentúry s rôznymi právami a vplyvmi na to, čo sa hovorí handlovanie alebo Správa štátnych hmotných rezerv.
Ja neviem, ja som, je zaujímavé, že sa zahryzli do tejto témy momentálne poslanci OĽaNO, ale ja nikoho nechcem ani haniť, je to naozaj ťažká téma, zo samotného textu zákona mnoho vecí nemusíte pochopiť. A ja súhlasím s tým, že táto téma, ktorá znamená naozaj zmenu, zmenu na dlhé roky, si zaslúži veľkú debatu na výbore hospodárskom, možno aj na finančnom, s rôznymi dopadovými štúdiami a treba odpovedať na desiatky, stovky otázok. Určite predstavitelia rezortu hospodárstva, Správy štátnych hmotných rezerv, ale dokonca aj budúci členovia tejto agentúry by podľa mňa mali byť účastní na takomto sedení, híringu a mali by odpovedať na otázky. Ja s tým absolútne súhlasím. A tak isto nebudem zakrývať to, že ide o peniaze. Áno, ide o hodnotu medzi 400 až 500 miliónmi eur. A ide o to, aby v budúcnosti sme nemali takéto potreby. Pamätáte si, keď som tu, keď som sa sťažoval na niektoré nezaúčtované alebo nerozpočtované výdavky za minulý rok, rok 2012, bolo to presne niečo okolo 96 miliónov eur, ktoré bolo treba dotankovať a použiť zo štátnych prostriedkov na to, aby sme plnili smernicu, aby sme proste tie zásoby dostali na tú úroveň, akú od nás vyžadujú naše záväzky. A naozaj neboli minulý rok rozpočtované a naozaj sme následne vyriešili to veľmi šalamúnsky, lebo sa nám podarilo dostať do režimu, že tá zásoba, o ktorej hovoril tiež tu pán poslanec, v rúre, ktorú vlastní Transpetrol, tak tá sa prehlásila na to obdobie za reálnu zásobu, ktorou aj je. Je tam stále, stále v tej rúre nejaká ropa je a bolo to najlacnejšie riešenie z tohto pohľadu. Ale je predpoklad, že vzhľadom na možný vývoj a vyčerpávanie ropných zásob vo svete sa tá povinnosť navyšovať objem rezerv bude zvyšovať. A ja vám len poviem, že len na minulý rok to bolo 90 miliónov eur, to vôbec nie je málo peňazí, to sú 3 miliardy korún. 90 miliónov eur je viac, ako sme, ako sa nám podarilo pridať učiteľom na platy po veľkej dráme, ktorú sme tu mali.
Takže, pani poslankyňa Mezenská, ak hovoríte, že to je nesystémové, nedobre pripravené a podobné veci, to sa mi zdalo už tak akože cez mieru, je to váš názor, ja vám ho neberiem, ale nebol spravodlivý, nie je spravodlivý, stojím si za tým (Smiech a reakcie v sále.) a máte hovoriť aj o tom, že ak na druhej strane je skoro pol miliardy eur, tak je to proste pol miliardy eur, ktoré nemusíme hľadať iným spôsobom.

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Prepáčte, pán minister, pán poslanec Osuský, pán poslanec Osuský.

Kažimír, Peter, podpredseda vlády a minister financií SR
Ja som už skončil, asi máte iné za chvíľu povinnosti.
Ďakujem pekne.

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Nevyrušujeme vás náhodou? Pán minister vás nevyrušuje?

Kažimír, Peter, podpredseda vlády a minister financií SR
Nie, nie, ja som už skončil.

Ďakujem veľmi pekne. Tak, na rokovanie predkladám návrh na vyslovenie súhlasu so Zmluvou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Kuvajtského štátu o zamedzení dvojitého zdanenia a predchádzaní daňovému úniku v odbore daní z príjmov. Zmluva nevyžaduje zmeny v právnom poriadku Slovenskej republiky, takže nie je potrebné meniť ani rušiť žiadne právne predpisy a nedotýka sa záväzkov vyplývajúcich z iných medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predkladaný materiál nemá vplyv na štátny rozpočet ani na verejné financie. Odstránenie dvojitého daňového zaťaženia bude mať pozitívny vplyv aj na rozvoj podnikateľskej sféry a hlavne obchodných vzťahov s Kuvajtom.
Z hľadiska vecnej podstaty je podľa článku 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky predkladaná zmluva medzinárodnou hospodárskou zmluvou všeobecnej povahy, ktorá má charakter prezidentskej zmluvy. Zmluva má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi a ide o zmluvu medzinárodnú, ktorá priamo zakladá práva alebo povinnosti fyzických osôb a právnických osôb, a medzinárodnú zmluvu, na ktorej vykonanie nie je potrebný zákon.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, dovoľte, aby som ako určený spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím Zmluvy medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Kuvajtského štátu o zamedzení dvojitého zdanenia a predchádzaní daňovému úniku v odbore daní z príjmov (tlač 337).
Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov Národnej rady o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s uvedenou zmluvou.
1. Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 411 z 26. februára 2013 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady s uznesením, s uzavretím Zmluvy medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Kuvajtského štátu o zamedzení dvojitého zdanenia a predchádzaní daňovému úniku v odbore daní z príjmov týmto výborom: výboru pre financie a rozpočet a ústavnoprávnemu výboru. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania stanoviská poslancov Národnej rady.
K predmetnej zmluve zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky toto stanovisko: Odporúčanie pre Národnú radu s návrhom vysloviť súhlas (výbor pre financie a rozpočet uznesenie č. 158 z 9. mája 2013, ústavnoprávny výbor uznesenie č. 207 zo 7. mája 2013). Z uznesení výborov uvedených pod bodom III tejto správy nevyplynuli iné návrhy.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu odporúča Národnej rade podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky so Zmluvou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Kuvajtského štátu o zamedzení dvojitého zdanenia a predchádzaní daňovému úniku v odbore daní z príjmov (tlač 337) vysloviť súhlas a aby rozhodla, že Zmluva medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Kuvajtského štátu o zamedzení dvojitého zdanenia a predchádzaní daňovému úniku v odbore daní z príjmov je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Predmetná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením gestorského výboru č. 164 z 13. mája 2013. Návrh na uznesenie Národnej rady je prílohou tejto správy.
Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. Vzhľadom na čas som vybral kratšiu verziu úvodného slova. Program stability a konvergenčné programy sú požiadavkou paktu stability a rastu a predkladajú sa každoročne Európskej komisii a Rade Európskej únie. Ich cieľom je prezentovať vývoj fiškálnej pozície, predpokladaný vývoj ekonomiky a takisto popis opatrení rozpočtovej a hospodárskej politiky na dosiahnutie stanovených cieľov v strednodobom horizonte. Predkladajú sa Európskej komisii v rámci európskeho semestra, ktorého cieľom je lepšia koordinácia rozpočtovej politiky a štrukturálnych politík, zohľadňujúc pravidlá paktu stability a rastu a stratégie Európa 2020.
Program stability prezentuje stratégiu, ktorá by mala vyústiť do zrušenia procedúry nadmerného deficitu už v budúcom roku, lebo Slovensko je naozaj od roku 2010 v procedúre nadmerného deficitu. V súčasnosti sa Slovensko spolu s ďalšími devätnástimi ďalšími členskými krajinami Európskej únie nachádza v tejto procedúre s termínom na splnenie podmienok vedúcich k jej odstráneniu do konca roku 2013. Konsolidácia verejných financií prebieha v súlade s fiškálnymi plánmi vlády, čo dokumentuje aj zníženie deficitu verejnej správy v roku 2012 na 4,3 % hrubého domáceho produktu, čo je o 0,3 % HDP lepší výsledok, ako bol rozpočtovaný cieľ.
Program stability Slovenskej republiky sleduje dosiahnutie nasledujúcich cieľov: Základným cieľom je udržateľným spôsobom znížiť deficit verejnej správy na úroveň 2,9 percenta hrubého domáceho produktu v roku, v tomto roku 2013 a splniť tak požiadavky vyplývajúce z procedúry nadmerného deficitu.
Vláda je pevne odhodlaná splniť svoj rozpočtový cieľ na tento rok a dosiahnuť naplánovaný deficit vo výške 2,9 % HDP, teda pod 3 %, tak ako hovoria pravidlá paktu stability. Na základe aktuálnych informácií a dodatočne prijatých opatrení sa očakáva naplnenie tohto cieľa, čo potvrdzuje aj posledná jarná prognóza Európskej komisie, zverejnená minulý týždeň. V nasledujúcich rokoch sa predpokladá pokračovanie znižovania deficitu v súlade s ustanoveniami paktu stability a rastu a pri rešpektovaní obmedzení daných národnými fiškálnymi pravidlami, hlavne nami spoločne schválenou dlhovou brzdou alebo ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti. Cieľová hodnota deficitu v roku 2014, teda budúci rok, bola preto stanovená na úroveň 2,6 % hrubého domáceho produktu, v roku 2015 na 2 % hrubého domáceho produktu a v roku 2016 na úroveň 1,3 % HDP.
Dosiahnutie týchto cieľov zastaví nárast podielu verejného dlhu na HDP, ktorý kulminuje podľa našich prepočtov v roku 2015 a bude sa postupne znižovať v nasledujúcich rokoch. Naplnenie rozpočtových cieľov na roky 2014 až 2016 si nad rámec opatrení už zahrnutých v návrhu východísk rozpočtu verejnej správy vyžiada ďalšie štrukturálne opatrenia v celkovej výške 0,7 % HDP v roku budúcom a dodatočných 0,5 % HDP v roku 2015.
Pokračovanie v konsolidácii verejných financií aj po roku 2016 a splnenie strednodobého rozpočtového cieľa v podobe štrukturálneho deficitu verejnej správy vo výške 0,5 % HDP, čo sa na nominálnej úrovni rovná vyrovnanému rozpočtu, je presne podľa definície fiškálneho paktu Európskej komisie, je to tak, ako som povedal, tak tento cieľ sa plánuje dosiahnuť roku 2018 pri dnešných prognózach a dnešnom videní vývoja ekonomiky Slovenska a Európy. Program stability by mal viesť k dosiahnutiu fiškálnej pozície, ktorá zabezpečuje aj dlhodobú udržateľnosť verejných financií a vláda Slovenskej republiky v roku 2012 prijala významné zmeny aj v dôchodkovom systéme, ktoré komplexne zlepšujú jeho dlhodobú udržateľnosť, vďaka čomu Slovensko ašpiruje na preradenie medzi krajiny so stredným rizikom pre dlhodobú udržateľnosť, čo bude v najbližších týždňoch aj oficiálne potvrdené Európskou komisiou.
Ďakujem veľmi pekne, ďakujem.