19. schôdza

Dobre, ďakujem pekne. Pán poslanec Fecko, samozrejme predbehol som ešte ten jeden krok. To sú tie dvojité deklarácie, to je tá rakovina, ktorá sa dneska dostala do poľnohospodárstva, že úmyselne sa nájdu skupiny, ktoré si zadeklarujú, že využívajú tú istú parcelu ako daný poľnohospodár. A vtedy nastáva problém, lebo "pepeáčka" zastaví platbu, ale na celý poľnohospodársky podnik, nie na tú parcelu. A my teraz hovoríme: keď je sporná parcela, dobre, nech sa zastaví na spornú parcelu, ale nech sa nezastaví financovanie celého poľnohospodárskeho družstva, lebo do dvoch, troch rokoch, dokedy súd rozhodne, dovtedy ten poľnohospodársky podnik padne. Čiže stabilizujeme, ale súvisí to s tým B, ktoré som povedal a ktoré bude pri pozemkových úpravách.
Pán poslanec Huba, ja som neodmietol vaše návrhy, ja som vám len povedal, toto riešime v úplne iných dokumentoch. Je to o niečom inom a je to oveľa komplikovanejšie, zložitejšie, čo sa nedá riešiť zákonom. Rozpracovanie spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorá bude vlastne vodítkom, ako to poľnohospodárstvo bude vyzerať, bude cez niekoľko zákonov, ktoré môžme prijať, ale až potom, keď ich príjme Európsky parlament.
Ďakujem.

Ďakujem pekne pani predsedajúca. Pán minister, pani spravodajkyňa, kolegyne a kolegovia, nebudem dlhý. Kolegyňa sa ma už pýta, spravodajkyňa, ako to bude dlho. Ak dovolíte, kratšie to bude. Možnože v tom druhom zákone, ktorý nasleduje, to bude trošku dlhšie.
Máme tu vládny návrh, ktorý má tlač 477. Dúfam, že sme si ho všetci prečítali, tak ako nám to náš mandát prikazuje. Musím povedať, že v mnohých veciach, ktoré sú tu spomenuté, zdieľam názor, že malo sa to už skôr riešiť ako doteraz. A to, že je to nejakých 16 bodov, keď si dobre pamätám, tak vlastne prvé, nejakých prvých tých 9, 10 sú, dá sa povedať, že vylepšenia, respektíve upresnenia súčasných názvov a iných vecí, ktoré viac-menej už mali byť dávno, dávno urobené. Dobre, takže môže byť. Zosúlaďujeme našu menu s našou starou menou.
Áno, PPA-čka mala zviazané ruky a viac-menej prerušovala konanie a tým pádom odkazovala pri určitých, by som povedal, že podnetoch a sporoch na čerpanie, odkazovala na súd. Takže tu tiež mohol aj náš poľnohospodár vidieť, čo je vymáhateľnosť práva, akým spôsobom súdy pracujú. To znamená, že všetko je prepojená jedna nádoba. A to je jedno, v ktorom rezorte sme. Takže myslím si, že tento prípad, ktorý je tu riešený, ktorý hovorí o uľahčení možnosti pokračovania v čerpaní subvencií, resp. priznaní danej výmery, na ktorú žiadateľ ju chce čerpať, myslím, že bude im to uľahčovať, túto činnosť, a PPA-čka dostáva väčšiu možnosť rozhodovať v danej veci.
Chcel by som sa opýtať k § 16e, ktorý sa dal ako nový, k tomu poradenskému tímu, keby, pán minister, ste boli tak dobrý, potom mi na to, vysvetliť, zatiaľ nemám s ním skúsenosti, s tým poradenským tímom, tomu poľnohospodárovi, tomu agropodnikateľovi, akým spôsobom je nápomocný, aké mu vyplývajú práva a povinnosti voči takýmto agropodnikateľom. Kto to má hradiť? Môže si to požiadať hocikto, aj ten, čo začína podnikať? Tam by som chcel, aby sme sa trošku zorientovali, lebo je to také dosť suché, písané, dá sa povedať. Chcel by som to rozmeniť na drobné, aby sme vedeli, možno aj tým začínajúcim, ktorí by chceli začať podnikať, aby videli, že aký poradenský tím tu vzniká a že mohlo by to byť.
Ešte by som sa chcel, keď už môžem, tak sa vrátim ešte aj k tomu § 16c, ktorý hovorí o tej možnosti PPA-čky rozhodnúť o veci mimo súdu. Dúfam, že v praxi bude to vysvetľované tak, ako to máte vo vašej dôvodovej správe, ktorá je na strane 5, keď si dobre pamätám. Lebo tam je to, myslím, že rozobraté tak po lopate, ako ja tomu hovorím. Takže dúfam, že všetky súdne spory, resp. odvolacie konania, ktoré v tomto dozrú svojho nejakého načatia a konania, takže budú sa aspoň týmto riadiť. Lebo v mnohých prípadoch zisťujem, že hlavne u poľnohospodárskych a pozemkových zákonoch nám chýbajú vykonávacie vyhlášky a iné veci, a potom nasledujú určité metodické pokyny, ktoré viete čo na súde znamenajú nejaké metodické pokyny. Takže dúfam, že týmto sa budú aj zákonodarcovia, ktorí to takto tu deklarovali, že takto budú tieto ich úmysly posudzované aj pri tých odvolávacích, resp. súdnych konaniach.
Takže toľko z mojej strany. A dúfam, že, je to samozrejme prvé čítanie, tak uvidíme, aké to dozrie a dozreje, do akej, by som povedal, zlepšovacej, respektíve zhoršovacej fázy v druhom čítaní. Dúfam, že dobrú myšlienku nejakými pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré by mohli teda a samozrejme by, je možnosť, aby boli vznesené v druhom čítaní, že ju nezabijú a že pomôžeme zjednodušiť a sprehľadniť aj čerpanie subvencií a život našich poľnohospodárov.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Chcem oceniť to, čo povedal predrečník. Myslím, že trafil klinec po hlavičke, ako obyčajne vo svojich vystúpeniach.
Ale ešte by som si dovolil predsa len sa vrátiť k tej predchádzajúcej rozprave jednou vetou. Ja si uvedomujem, že to, že Európsky parlament neschválil návrh spoločnej poľnohospodárskej politiky bez ohľadu na to, čo to pre nás momentálne znamená, je istý hendikep, zväzuje ruky ministerstvu v tom zmysle, že nevie stále ešte celkom na čom je, a čas beží. Ale čo je fakt a čo beží ešte rýchlejšie, je príprava príslušných operačných programov, aj tých, ktoré sa týkajú ministerstva. A tam už celková filozofia podpory, o ktorej som hovoril, je nevyhnutná. Ak si ju neujasníme doslova v týchto dňoch, tak bude to determinovať podobu tých operačných programov a celého čerpania financií na tých ďalších sedem rokov. Takže je naozaj hodina dvanásta.
A ja viem, že mnohé iné zákony budú tento problém riešiť a pevne verím, že ho budú riešiť dobre, ale obávam sa, že prídu neskoro a že je naozaj najvyšší čas, keď sme otvorili problém podpory, aby sme tú filozofiu tohto zákona rozšírili.
To bol môj zámer, keď som ho navrhol dopracovať. Nenavrhoval som ho stiahnuť, ako ste si všimli.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán kolega, musím povedať, že väčšina týchto návrhov bola pripravená aj v roku 2011, len keď vďaka SaS my sme prišli o právo de facto nejako vládnuť, tak to nemalo zmysel, aby sa to predkladalo parlamentu.
Ale v tomto návrhu sú aj ďalšie niektoré veci, ktoré vtedy neboli. Pretože vtedy sme chceli riešiť tú naddeklaráciu. A tá ide v zhode. A s tým s pánom ministrom súhlasím, že treba vylúčiť tie bloky, ktoré sú dvojito deklarované, pretože od roku 2007, 2008, keď sa zmenil systém na PPA, tak je to šláger na Slovensku, že, istý spôsob aj výpalníctva, že prihlásim deklaráciu na druhý pozemok a potom blokujem celý podnik. A niekedy to sú peniaze, ktoré môžu pripraviť desiatky, stovky ľudí o existenciu. Takže v plnej miere súhlasím s tými opatreniami, ktoré, a som rád, že pán minister si ich osvojil a pokračuje s nimi, aby sme vylúčili len tie, ktoré sú dvojito deklarované. A keď sa to vyrieši, tak potom sa to doplatí. Je to asi rozumné, logické a budeme sledovať aj ciele Európskej únie.
S čím ale mám problém v tomto návrhu zákona, to sú také tri body. Za prvé, je to bod, ktorý si pomenoval aj ty, to je to poradenstvo. A kladiem si otázku, prečo má mať poradenstvo výhradne zabezpečené len jedna organizácia, keď na to pôjde z budúceho obdobia dosť veľa peňazí? Za ďalší bod, považujem za zlé, že vypúšťame zo zelenej správy povinnosť predkladať návrhy a opatrenia na zlepšenia a ich vyhodnotenie. To znie, ako keby pán minister nechcel povedať budúci rok, že jeho prijaté opatrenia sú dobré a ako boli účinné. A za ďalšie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, kolegovia, že ste na mňa reagovali. Takže iba k pánu Zsoltovi Simonovi. Myslím si, že keď si deklaroval, že aj v tvojom volebnom období to bolo pripravené, o to vlastne by tu malo ísť. Aby nám išlo o spoločný cieľ. Nieže jedna vláda príde, zruší to, čo robila predtým, potom je to nanovo. A keď takto budeme aspoň v našom rezorte postupovať, tak budem rád, lebo myslím si, že máme sa o koho oprieť. A to, čo si dal na koniec faktickej k mojej rozprave, to je viac-menej na pána ministra. Takže dúfam, že, a vyzývam ho, aby sa teda aj v reakcii a v záverečnom slove k tomu vyjadril.
Ďakujem pekne.

Pár vetami. Pán poslanec Simon, ja nemám dojem z toho, že to je jedna organizácia. Lebo tam máte, v tom bode 3 toho § 16 máte register poradcov. Čiže už ten samotný názov hovorí, že to môže byť jeden, ale aj "x", čiže tu nie je exaktne povedané, že jeden. Asi sme si tu zle porozumeli. Čiže nie je to obmedzené na jednu osobu.
Tie ciele, ktoré ste hovorili pri tých deklaráciách, nie, že my dvaja máme zhodné, ale to je požiadavka praxe, to potrebujú poľnohospodári. Takže som rád, že tu sa zhodneme.
A čo sa týka, pán Huba, znovu niekde bokom sme. Už ste to teraz stiahli na operačné programy, tak dobre, odpoviem vám aj na operačné programy. Ministerstvo poľnohospodárstva bude mať tri, alebo malo mať tri operačné programy v gescii. Je to Program rozvoja vidieka, je to Rybné hospodárstvo a je to Integrovaný regionálny operačný program. Hovoríte, že tu sme zle pripravení.
Tak za prvé, Program rozvoja vidieka, asi takáto buchla, vypracovaná do 30. 4., predložená na Úrad vlády ako súčasť Memoranda o podpísaní viacročného finančného rámca, ktorý by mal byť do 30. 6. za celé Slovensko predložený do Bruselu na notifikáciu. Predpokladá sa, že po skončení tretieho kvartálu by sme mali mať viacročný finančný rámec podpísaný.
Rybné hospodárstvo, trošku užší materiál, ale tak isto predložený kompletný materiál do 30. 4., samozrejme bez údajov, ktoré ešte nevieme, ako dopadnú pri schvaľovaní v Európskom parlamente, lebo niektoré čísla nevieme, tie len odhaduje technicky. Ale znovu materiál komplexný, predložený na Úrad vlády.
Tretí materiál Integrovaný regionálny operačný program, demarkačné línie vyriešené. Materiál zatiaľ nebol predložený, hoci je vypracovaný, len z jedného titulu. Nevieme sa dohodnúť medzi VÚC-kami a Bruselom, ako budú vyzerať SORA, sprostredkovateľské organizácie pri aplikácii integrovaného operačného programu. Tu zrejme rozhodne s definitívnou platnosťou Brusel. Predpokladám, že do dvoch týždňov aj tento materiál bude komplexne hotový.
Čiže ubezpečujem vás, nemajte obavy, že by sme sa nudili na ministerstve pôdohospodárstva. Všetky tri operačné programy máme pripravené, zviazané v kompletných materiáloch.
Ďakujem

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcela ctených kolegov poprosiť, aby sme všetky nezrovnalosti alebo všetky pochybnosti ktoré máme k predloženému návrhu zákona, riešili medzi prvým a druhým čítaním, ale v dostatočnom časovom predstihu, a nie na poslednú chvíľu, aby sme sa nepredvádzali v pléne Národnej rady.
Takže teším sa na spoluprácu. Verím, Martin, že to bude skôr ako minule. A verím, že ten zákon bude k spokojnosti všetkých poľnohospodárov.
Ďakujem. (Potlesk v sále.)

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Panie poslankyne, páni poslanci, predložený návrh obsahuje najmä stručnú novelizáciu právnej úpravy postavenia Slovenského pozemkového fondu obsiahnutú v § 34 zákona č. 330/91 Zb. v znení neskorších predpisov, ako aj stručnú novelizáciu obidvoch zákonov upravujúcich pozemkové reštitúcie, to jest zákona č. 229/91 Zb. v znení neskorších predpisov, ako aj zákon č. 503/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, a to ustanovení upravujúcich spôsob vydávania náhradných pozemkov.
Vychádzajúc z pripravovaného úverového produktu Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, je navrhnuté, aby v prípade realizácie záložného práva úverovaného pozemku Slovenský pozemkový fond mohol takýto pozemok odkúpiť a následne ho primárne použiť na plnenie svojich reštitučných povinností. Keďže v podmienkach rozdrobenosti pozemkového vlastníctva v Slovenskej republike budú predmetom očakávaných nákupov pôdy aj spoluvlastnícke podiely k pozemkom, je potrebné na uvedený účel vylúčiť aplikáciu predkupného práva k týmto spoluvlastníckym podielom. Nakoľko Slovenský pozemkový fond už v súčasnosti vo viacerých katastrálnych územiach nedisponuje vhodným, vhodnými reštitučnými pozemkami v celosti, navrhujeme, aby sa predkupné právo nevzťahovalo ani na bezodplatné prevody náhradných pozemkov do vlastníctva oprávnených osôb.
Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, s ohľadom na vyššie uvedené dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie a schválenie predloženého vládneho návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť.

Pani podpredsedníčka, ďakujem pekne za slovo. Kolegyne, kolegovia, keďže výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal uznesenie k návrhu spoločnej správy, podávam spravodajskú informáciu o priebehu prerokovania k vládnemu návrhu zákona č. 330/91 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov, tlač 406.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 529 z 22. marca 2013 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a doplnení niektorých zákonov, tlač 406, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákon v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky, výbory Národnej rady, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská:
Ústavnoprávny výbor uznesením č. 222 zo 7. mája 2013 súhlasí a odporúča Národnej rade schváliť. Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením 125 zo 7. mája 2013 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil Národnej rade schváliť s pripomienkami. A Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 153 z 9. mája 2013 s vládnym návrhom súhlasil a odporučil schváliť. Pripomienky máte uvedené v časti IV tejto informácie. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody hlasoval o návrhu uznesenia, ktorý však neschválil.
V zmysle § 80 ods. 2 rokovacieho poriadku preto navrhujem ako spoločná spravodajkyňa, aby sa otvorila rozprava a po rozprave, aby sa hlasovalo o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch takto: o bode č. 1 samostatne, bode 2, 3, 4 spoločne, nakoľko spolu súvisia.
Pani podpredsedníčka, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, pán minister, pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, ako vyzerá, poľnohospodárske zákony majú tú smolu, že idú buď skoro ráno, alebo neskoro večer. Takže znovu sa s tým potýkame, pán minister. Takže dúfam, že to neberiete ako ignoráciu nášho rezortu pôdohospodárskeho, že tu nemáte skoro nikoho, ale apelujem na našich kolegov, aby aj nášmu rezortu, lebo aj ja sa cítim byť tiež z tohto rezortu ako vysokoškolsky vzdelaný človek, tak dúfam, že dajú riadnu priazeň aj nám.
Poďme k zákonu o pozemkových úpravách. Ako som už v prvom čítaní uviedol v rozprave, zaujímalo ma, či to sa bude týkať odbornej stránky veci, konkrétne projektu pozemkových úprav, alebo či bude tam niečo iné. Vyzerá, že bolo tam niečo iné, a ku konkrétnemu výkonu projektov pozemkových úprav sme sa veľmi nedostali. Samozrejme, ako to už zvykne bývať, keď máme otvorený nejaký zákon, tak čo potrebujeme v danom rezorte nejakým spôsobom vyliečiť, tak začneme dávať formou nejakých nepriamych noviel a zamontujeme to tam. Tu som rád, že hoci otvárame aj zákon 229, aj 503-ku, to znamená zákon o reštitúciách, aj 503-ku zákon o nájme, aspoň trošku tie pozmeňujúce návrhy, respektíve tie, ktoré ešte prídu, sa týkajú pôdy. Takže dobre, beriem, že je to, má to nejakú kontinuitu.
Čo ma ale vyrušuje už z konkrétnych prípadov, ktoré boli aj na našom výbore z tých pozmeňujúcich návrhov podané, tak v prvom rade, že v zákone najmä o poľnohospodárskych pozemkoch zvyšujeme možnú dobu nájmu až na 25 rokov. V súčasnosti je tá lehota 15-ročná. Je to pre nezainteresovaných § 8 ods.1, ktorý citujem: "Pozemok sa nájomcovi na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku prenajíma najmenej na päť rokov. Ak zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely je uzavretá na určitý čas, najviac 15 rokov."
V súčasnosti na našom výbore bol predložený pozmeňujúci návrh, ktorý hovorí až o dobe dvadsiatich piatich rokov. S tým mám problém. A myslím, že nie iba ja. Pretože pokiaľ sa pred touto dobou rok tento vlastník nepripomenie tomu nájomcovi, ktorý má jeho pôdu, a nepripomenie písomne, tak viac-menej je problém. Takže ide ďalšia 25-ročná lehota. To je u mňa jeden vek socializmu, ktorý sme prežili. Ja tvrdím, že jednotliví vlastníci, dedičia, respektíve ináč oprávnení s týmto majetkom nakladať v tých 50. rokoch, ktoré sú pred nimi, si nebudú evidovať, že o 24 rokov 1. októbra musím vyzvať toho podnikateľa, aby mi to vrátil naspäť, lebo ináč mu to bude znovu ďalších 25 rokov pokračovať, či sa mi to páči, alebo nepáči. Myslím si, už aj tých 15 rokov bolo veľa. Tak neviem, čo viedlo... A, neviem!? Bolo to trošku aj tlmočené, aby to bola stabilita, lebo čerpajú nejaké eurofondy a všetko okolo toho. Ale ja si myslím, že pri normálnych vzťahoch medzi vlastníkom a užívateľom pôdy by tam nemali byť nejaké stresové situácie, že ja ho budem každý rok alebo každý mesiac stresovať, že mu vypoviem, tomu nájomcovi, užívacie právo. Takže s tým sa nikdy nestotožním a bol by som veľmi nerád, keby to ostalo na súčasnom, súčasnej 15-ročnej maximálnej lehote. Samozrejme, že ak je zmluva uzavretá na dobu neurčitú, aby sme ozrejmili aj tento fakt. Ak je na dobu neurčitú, tak máte tam možnosť vypovedať v jednoročnej výpovednej lehote stále k 1. novembru. To treba povedať a musí to byť samozrejme tiež písomne.
Takže aj v ďalšom bode, ktorý bol podaný na výbore, pozmeňujúcom, sa už ako keby na túto lehotu, ktorá tých 25 rokov, samozrejme, sa predpokladá, že bude schválená pri súčasnej konštelácii vládnucich, vládnucej strany a opozície, tak okamžite reagujú, že vyhadzujeme aj ďalšie, by som povedal, ďalšie ustanovenia týkajúce sa pestovania šparglí a drobného ovocia. Dobre, taká je situácia. Ale ja voči tomu mám výhrady.
Ďalšia nepriama novela, ktorá tam bola, je v zákone o veterinárnej starostlivosti 139, kde prakticky do majetku poľnohospodárskej univerzity v Nitre prechádzajú určité budovy a nehnuteľností pre potreby Štátneho veterinárneho a potravinového ústavu, ktoré sú nadbytočné. Takže riešime to v zákone 330-ke, dokonca vo veterine. No dobre, takže to sú tie naše novely a musíme si asi na to, na tie nepriame novely, zvykať.
Poďme ďalej. Ak dovolíte, tak ja som si dovolil aj na výbore predložiť určitý pozmeňujúci návrh, ktorý mal tri body, a v súčasnosti ho predkladám znovu po určitom menšom dopracovaní. Ak dovolíte, potom by som dal ešte jeden pozmeňujúci návrh, ktorý bude mať iba jeden bod, ktorý sa už týka konkrétnych vecných vecí pri spracovaní projektov, pozemkových úprav. Tieto moje pozmeňujúce návrhy vyplývajú z podnetov mojich kolegov na pozemkových úradoch, ktorých by som chcel týmto pozdraviť a poďakovať im za podnety, ktoré prišli aj do mojej kancelárie. A myslím si, že spružňujú, zdynamizujú proces pozemkových úprav, pokiaľ samozrejme budú v tejto sieni zákonnosti pri hlasovaní poslancami Národnej rady odsúhlasené.
Čoho sa týkajú? Beriem pozmeňujúci návrh, ktorý máte v troch bodoch. Tak v prvom rade týka sa to ohodnotenia porastov. Takto, pozemkové úpravy, to je určitý proces, ktorý má určité štádiá, rozhodnutia, to bude ako č. 1, pani spravodajkyňa, pozmeňujúci návrh, ten trojbodový. A ten, ktorý ma iba jeden bod, bude číslo 2. Takže má určité etapy, tie pozemkové úpravy, a v konaniach o pozemkových úpravách, v ktorých vlastne sa prerokúvajú tie úvodné podklady, tak je tam ten nejaký § 9 ods. 6, ktorý nám hovorí: "Ak pri vyrovnaní v nových pozemkoch sa zachová druh pôvodného pozemku", odkaz na § 6 ods. 2, "hodnota trvalých porastov sa nemusí určiť." To znamená, celá filozofia pozemkových úprav je taká, že sa zhodnotí váš majetok, v akej cene ho máte, v akej kultúre, aká je hodnota a dostanete ho po pozemkových úpravách v určitých väčších blokoch, ktoré sú obrábaniaschopné. Výsledkom by malo byť to, aby ste bol vlastníkom v jednej jednine, aby ste nemal spoluvlastníkov, aby ste mali obrábaniaschopný pozemok, a to je jedno, či to bude poľnohospodársky alebo lesný pôdny fond, a zároveň, aby ten pozemok bol prístupný. To je, dá sa povedať, zmysel, ten základný, pozemkových úprav. Tak v tomto prípade, keď dochádza k tomuto vyrovnaniu, že tieto pozemky viac-menej, keď ste mali pasienok, budete mať znovu pasienok, a tá cena by nemala presahovať plus-mínus 10 %, tak tu sa hovorí, že nebudeme samozrejme to oceňovať, lebo viac-menej je to, malo by to byť v tej istej viac-menej bonite, takže je zbytočné robiť tam nejaké ďalšie náklady.
U poľnohospodárskej pôdy by som to aj bral. Má to nejakú logiku, pretože poľnohospodárska pôda nám až tak rapídne, keď nehovorím o nejakých trvalých porastoch, ktoré sú možnože na lesnom pôdnom fonde, až tak rapídne nenarastá. Ale u lesného pôdneho fondu, ktorý vstupuje do pozemkových úprav, kde prakticky hodnota lesa do tej nejakej rubnej doby z roka na rok stúpa - a je rozdiel, či máte nejakú mladinu, alebo po holorube pôdu bez porastu, alebo máte storočný porast, už nehovorím o jeho zložení, zakmenení a ďalších veciach, o ktorých by mohli hovoriť naši lesáci v parlamente sa nachádzajúci - tak som za to, aj moji kolegovia z pozemkových úradov, aby v takomto prípade sa na lesných pozemkoch hodnota porastu lesného, ktorý sa tam nachádza, ak tam je, sa musí určiť, lebo tým pádom degradujeme základnú filozofiu demokratického vyrovnania majetku pri pozemkových úpravách. Takže to je môj prvý bod pozmeňujúceho návrhu.
V ďalšom bode, samozrejme, pozemkové úpravy to není o jednom, dvoch, troch, štyroch vlastníkoch, to je o stovkách až tisícoch vlastníkoch, užívateľoch a iných dotknutých osobách v území, väčšinou v celom katastrálnom území, ktorí sú tzv. účastníkmi konania. A musím povedať, že tak ako sme v roku 1991, hurá, išli do tohto zákona a sme povedali, že to stihneme do desiatich rokoch, tak sme v roku 2013 a máme urobených nejakých 200 katastrálnych území. Ďalších niekoľko stoviek, nie, niečo cez stovku je rozpracovaných. A ako som tu už viackrát povedal, ako povedal pán minister, na realizáciu projektov máme, na DPH nemáme, lebo ide to zo štátneho rozpočtu. Takže asi sa s tým veľmi nepohneme, ale to je už o tých financiách.
Takže pri týchto pozemkových úpravách sa musí pre, by som povedal, operatívnosť vytvoriť zhromaždenie účastníkov pozemkových úprav, ktoré ich zastupuje, tie stovky a tisíce vlastníkov a iných účastníkov konania. Aby sme mohli byť pružnejší, pretože prax nám ukazuje, že mnoho tých odvolacích konaní, na ktoré sa ľudia nejakým spôsobom spoliehajú, že budú poriešení, začínajú účelovo naťahovať tento proces. Není doma, nepreberie zásielku, nedostaví sa na úrad a je veľký problém s doručovaním. Preto dovoľujem si dať v bode 2 môjho pozmeňujúceho návrhu ďalšie, myslím si, že racionálne vylepšenie, že v prípade, ak sa účastník konania nezúčastní alebo si zástupcu neurčí, postačuje, ak jeho námietka, ktorá samozrejme je daná, pretože všetkým nevyhoviete, a pri pozemkových úpravách hovoríme o počte 2/3 plus 1, tak táto námietka môže byť prerokovaná združením účastníkov a tým pádom sa môže ísť do ďalšieho štádia pokračovania v tomto konaní.
Tretí môj bod, ktorý je v tomto mojom prvom pozmeňujúcom návrhu, sa týka "šťastných - nešťastných" vyčleňovačiek náhradných pozemkov do užívania. Hovorím teraz do užívania, nie v rámci pozemkových úprav, kedy náhradný pozemok má trošku iný zmysel, lebo náhradný pozemok sa stal potom vaším vlastníctvom. Ale v 90. rokoch sme boli postavení, naša republika, tisícom žiadostí na gazdovanie. Myslím, že nie sme tu 20-roční, každý ste to prežili, možnože aj osobne ste žiadali družstvo, lesy, aby vám váš majetok vrátili na vaše užívanie. Ja som to zažil v mojom odbornom živote na pozemkovom úrade a musím povedať, že to boli tisíce a tisíce žiadostí, ktoré sme riešili, a štát  ten nápor riešil formou náhradných pozemkov.
Čo to znamená náhradný pozemok na užívanie? Náhradný pozemok znamená, vy ako vlastník mali ste určitú výmeru vašich pozemkov, ktorých ste vlastníkom, a mohli ste požiadať o celú tú výmeru príslušnú poľnohospodársku, respektíve lesnú organizáciu, aby vám to vymerala a vrátila do vášho vlastného užívania. Neboli to iba pozemky, ktoré ste mali vo výlučnom vlastníctve, to znamená iba v jednej jednine. Boli to pozemky, kde ste mali tisícinový podiel, kde ste mali štvrtinový, tristotisícový, to je jedno, aký podiel. Celý váš majetok bol v stave, keby ste si ho vyčíslili, celé tie vaše podiely predstavujú 3 ha, tak pozemkový úrad, ktorý bol správny orgán v tomto čase a je, mal možnosť po dohode s poľnohospodárskou organizáciou vyčleniť vám náhradný pozemok. U lesných pozemkoch to boli iba vlastné pozemky, musím povedať. U poľnohospodárskych boli tie náhradné. V zákone však to bolo písané iba na pozemok v § 42 i), ktorý hovorí o tom, že pokiaľ došlo po rozhodnutí pozemkového úradu na ten náhradný pozemok k likvidácii družstva, že bolo v konkurze, tak dňom nadobudnutia právoplatnosti uznesenia súdu o začatí konkurzného konania to náhradné užívanie, to rozhodnutie pozemkového úradu stráca platnosť. A bolo to vysvetľované iba tak, že iba tam, kde som bol v celku vlastníkom. Tak ja som si to dovolil doplniť, ten môj pozmeňujúci návrh, teda cez mojich kolegov, ktorí mi to posunuli, aby tam bolo –  zaniklo užívanie, aj keď zaniklo to vlastníctvo k pozemku, aj k jeho časti, alebo k niektorým pozemkom, ktoré boli v jeho vlastníctve, toho človeka. To by bolo k tomu prvému pozmeňováku.
Ak dovolíte, tak ja sa to pokúsim prečítať v zmysle litery rokovacieho poriadku, aby sme urobili zadosť aj legislatíve. Takže pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fecka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde, o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a doplnení niektorých zákonov, tlač 406.
Bod 1. V § 9 ods. 6 sa na konci vkladá veta:
"V prípade lesných pozemkov sa hodnota lesných porastov určí vždy, ak sa na pozemku nachádzajú."
Odôvodnenie: Podľa § 9 ods. 6 ak sa pri vyrovnaní zachová druh pôvodného pozemku, hodnota trvalých porastov sa nemusí určiť. To však nemôže platiť v prípade lesných pozemkov, pri ktorých hodnota trvalých porastov je spravidla a niekedy aj niekoľkonásobne vyššia ako hodnota pozemku. Chýbajúca informácia o hodnote trvalých porastov účastníkovi znemožňuje utvoriť si ucelený prehľad o hodnote majetku, resp. hodnota pozemkov bez hodnoty trvalých porastov je pre účastníka neúplná a zmätočná. Takže myslím, že má to svoju logiku.
Bod 2. V § 13 ods. 4 sa za prvú vetu, tam si opravte, keď môžem poprosiť, nie vkladajú vety, ale vkladá veta, dať to do jednotného čísla, pani spravodajkyňa, keď môžem tiež poprosiť:
"V prípade, že sa účastník konania nezúčastní, alebo si zástupcu neurčí, postačuje, ak je námietka prerokovaná so združením účastníkov.".
Odôvodnenie: Podľa § 13 ods. 4 má obvodný pozemkový úrad v lehote 90 dní prerokovať námietku s účastníkom. Stáva sa však, že účastník sa z rôznych dôvodov prerokovania nezúčastní. To som už spomínal, sú to dôvody jednak objektívne, jednak svojvoľné, často s úmyslom komplikovať pozemkové úpravy a komplikovať konanie. Preto je potrebné zabrániť neodôvodnenému zdržovaniu konania.
Bod 3. Paragraf 42i znie:
"Rozhodnutie o schválení zjednodušeného rozdeľovacieho plánu vykonania urýchleného usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov stráca platnosť dňom nadobudnutia právoplatnosti uznesenia súdu o začatí konkurzného konania, odkaz na 57) na majetok poľnohospodárskeho podniku, na ktorý sa vzťahoval zákonný nájom podľa osobitného predpisu, odkaz na 13) alebo schválením vykonania projektu pozemkových úprav, alebo ak vlastníkovi zaniklo vlastníctvo k pozemku," dopĺňam "jeho časti alebo k niektorým pozemkom, za ktoré mu bol vyčlenený iný pozemok do bezplatného náhradného užívania, alebo ak došlo k trvalému odňatiu poľnohospodárskej pôdy, odkaz na 60), za ktorý bol vyčlenený iný pozemok do bezplatného náhradného užívania. To platí aj vtedy, ak k takémuto rozhodnutiu, rozhodnutie bolo vydané pred 1. januárom 2008".
Odôvodnenie. Pardon, ešte poznámka pod čiarou k odkazu 96) znie:
"Odkaz 60) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov."
Odôvodnenie: Ide o upresnenie a precizovanie pojmu vlastného pozemku, za ktorý bol vlastníkovi pozemku pridelený do bezplatného užívania náhradný pozemok. Zároveň sa upresňuje termín odňatia poľnohospodárskej pôdy za trvalé odňatie poľnohospodárskej pôdy v zmysle platného právneho predpisu, t. j. kedy sa už daný pozemok nebude môcť užívať na poľnohospodársku činnosť, a preto rozhodnutie o schválení zjednodušeného rozdeľovacieho plánu na poľnohospodárske využívanie pozemku stráca platnosť. Doteraz to bolo iba odňatie, nebolo to trvalé. To som zabudol pripomenúť v mojom prvom odôvodnení, a síce trvalé odňatie môže vrátiť tú pôdu a vracia zvyčajne do poľnohospodárskeho využitia, ale pri trvalom odňatí, tam už to poľnohospodárske využitie tohto pozemku je nenávratne stratené.
Takže, vážení kolegovia, myslím si, že ak toto je o politike, tak ja hovorím, že to o politike není. Je to o zjednodušení aj vašich konaní. Neverím, že nie ste v konaniach o pozemkových úpravách, neverím tomu, že nie ste. Každý občan Slovenskej republiky je dotknutý týmto zákonom o pozemkových úpravách, ktorý vlastní nejakú nehnuteľnosť na Slovensku. Takže dúfam, že, a apelujem na vás, že pracovníci pozemkových úradoch vás žiadajú a prosia, aby ste takto spružnili proces pozemkových úprav cez zákon 330/1991 Zb. To je k môjmu prvému pozmeňujúcemu návrhu.
A ak dovolíte, tak predniesol by som aj pozmeňujúci návrh č. 2, ktorý nebol predložený na výbore a dávam ho iba do pléna Národnej rady Slovenskej republiky. Čoho sa týka? Ako som už spomínal, celé konanie pozemkových úprav, má určité stupne, ja tomu hovorím, že 10 stupňov ku zlatej, aby sme sa dopracovali k nejakému výsledku. Nie je to proces ani mesačný, ani ročný, je to niekoľkoročný proces, pretože práca s ľuďmi a hlavne s majetkom je veľmi citlivá vec. A Rakušáci to robia od vojny a majú 98 % území skomasovaných. My to robíme od roku 1991, máme cez 200 území skomasovaných, teda urobené pozemkové úpravy.
Čoho sa týka? Takže, ako som spomínal, sú tu určité štádia, určité rozhodnutia, ktoré musia byť v konaní dodržané. Jedným z nich, alebo niektoré z nich sú také, ktoré hovoria, že môžme určiť tú činnosť a ďalší stupeň vyhlásiť verejnou vyhláškou. Verejnou vyhláškou. Presne to precizujem v ustanoveniach. A pokiaľ voči tomuto oznámeniu, respektíve tomuto rozhodnutiu pozemkového úradu, ktoré je verejnou vyhláškou dané, je možné odvolanie, tak správny poriadok hovorí, tí, ktorí ste s tým pracovali, tak viete, že mali by ste to doručiť každému účastníkovi konania, oznámiť, že niekto sa odvolal. Viete si predstaviť, koľko je to tisíce a tisíce obálok a financií? Už nehovorím o prevzatí, neprevzatí, lehota dodržaná, nedodržaná, všetko možné, tak je to neskutočná záťaž, jednak časová, aj finančná.
Preto dovoľujeme si, ja hovorím teraz o pracovníkoch pozemkových úradov, predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý bude umožňovať, aby upovedomenie o takýchto odvolaniach, ktoré boli dané verejnou vyhláškou, mohlo byť o týchto odvolaniach upovedomené verejnou vyhláškou, že títo napr. dvadsiati sa nám odvolávajú. Verejnú vyhlášku tam vyvesím, respektíve dám na web a je to tam, aby sme nemuseli tým tisícom a tisícom účastníkom posielať tieto doručenky a tieto oznámenia o odvolaní sa v konaní. Takže myslím si, že je to ďalší bod, ktorý by mohol zarezonovať v konaní pozemkových úradov, ako sa budú volať, či budú okresné odbory, to už je jedno, momentálne sú pozemkové úrady, kde by pracovníci aj štátna kasa pocítila úľavu. Úľavu na poštovnom, keď už nie na niečom inom.
Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fecka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov, tlač 406.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov sa dopĺňa takto:
Do čl. I sa za bod 3 vkladá nový bod, ktorý znie:
"X. Doterajší text § 42l sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:
"(2) Upovedomenie ostatných účastníkov konania o obsahu podaného opravného prostriedku, ktorý uplatnil účastník konania alebo združenia účastníkov proti rozhodnutiu vydanému podľa § 10 ods. 6., § 13 ods. 7, § 14 ods. 7 alebo § 26 sa vykoná formou verejnej vyhlášky.".".
Odkaz na bod 6.
Odôvodnenie: V zmysle zákona je rozhodnutie o schválení všeobecných zásad funkčného hospodárenia územia, § 10 ods. 6, rozhodnutie o s chválení projektu pozemkových úprav, § 13 ods. 7, schválenie umiestnenia nových pozemkov, § 14 ods. 7, alebo rozhodnutie o obmedzení účastníkov pozemkových úprav, § 26, oznámené verejnou vyhláškou a sú proti nemu prípustné opravné prostriedky. Na rozdiel od toho možno uviesť § 14 ods. 4 platného zákona, podľa ktorého je rozhodnutie o schválení vykonania projektu pozemkových úprav taktiež oznámené verejnou vyhláškou, no bez možnosti odvolania. Realizácia uvedených právnych ustanovení však v praxi prináša viacero konkrétnych komplikácií, keďže v zmysle ustanovení všeobecného právneho predpisu o správnom konaní (ďalej len "správny poriadok") je potrebné pri podaní každého opravného prostriedku upovedomiť o jeho obsahu aj ostatných účastníkov konania. Pri väčšom počte účastníkov konania, ktoré je typické pre konanie podľa tohto zákona, vznikajú pri doručovaní týchto informácií viaceré problémy. So zvýšeným počtom účastníkov sa predlžuje aj faktická doba faktického doručovania upovedomenia, ktorá môže byť v individuálnych prípadoch rôzna, čo môže viesť k neúmernému predlžovaniu konania.
Nezanedbateľným aspektom je aj finančný dopad aktuálnej právnej úpravy. Mnohopočetné zásielky jednotlivým účastníkov zvyšujú finančné náklady štátu na realizáciu právneho konania a majú negatívny dopad na hospodárnosť konania.
Navrhované doplnenie zákona reaguje na existujúci negatívny stav a zavádza úpravu analogickú k spôsobu zverejňovania samostatného rozhodnutia - zverejnenie opravných prostriedkov verejnou vyhláškou. Navrhované ustanovenie je možné aplikovať na písomnosti súvisiace s riadnymi aj mimoriadnymi opravnými prostriedkami, v oboch variantoch sa doručujú rovnakým spôsobom, ako bolo doručené rozhodnutie, teda iba verejnými vyhláškami a teda nie všetkým účastníkom do vlastných rúk.
Priamym efektom navrhovaného doplnenia by bolo zrýchlené konanie a zvýšenie efektívnosti pri realizácii tohto zákona.
Navrhované doplnenie je v súlade s ustanoveniami správneho poriadku, keďže tento právny predpis stricto sensu nepredpisuje, akou formou má byť urobené oznámenie účastníkom, § 56 správneho poriadku, a taktiež ustanovenia o doručení verejnou vyhláškou, § 26 správneho poriadku, obsahuje blanketové ustanovenie, ktoré umožňuje rozšíriť dôvody rozšírenia verejnou vyhlášku aj na ďalšie prípady, ktoré sú vymedzené osobitným zákonom, t. j. v tomto prípade § 42l ods. 2 tohto zákona.
Vážení, myslím, že je to ďalší nepolitický návrh, a chcel by som vás, ako v mojom prvom pozmeňujúcom návrhu, požiadať a poprosiť o jeho schválenie, aby sme dokázali našim voličom, našim občanom, že nám ide vec, nejde nám o politiku, lebo je to citlivá otázka. A dúfam, že takto budeme pristupovať aj k ďalším zákonom, minimálne týkajúcim sa nášho rezortu, respektíve rezortu pána ministra. A aby sme ukázali, že sme hodní hlasov našich voličov a život im nekomplikujeme, ale ten život im uľahčujeme aj cez legislatívu, ktorú prijímame v Národnej rade Slovenskej republiky.
Pani spravodajkyňa, ja vám odovzdám... (Vystupujúci podáva spravodajkyni prednesené pozmeňujúce návrhy.) Áno, ešte, ak dovolíte, tak žiadal by som hlasovať a doporučujem hlasovať samostatne o každom bode, to znamená o bode 1, 2, 3 samostatne o každom a ten ďalší, čo je pozmeňujúci návrh jednobodový, takže samozrejme, tam to je bezpredmetné, ako by to mohlo byť.
Ďakujem pekne, vážení kolegovia, trošku ste sa nám nahustili, takže je nás trošku viacej. Som rád, že aj pán minister, dúfam, že je tu toho viacej, takže dúfam, že nabudúce tu bude ešte viacej.
Ďakujem pekne.