19. schôdza

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní piateho dňa 19. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon, číslo, tlač 401. Pán minister je na svojom mieste, pán spravodajca rovnako.
Dávam slovo ďalšiemu v poradí z ústne prihlásených rečníkov poslancovi Mariánovi Kvasničkovi. A pripraví sa pani poslankyňa Horváthová.

Príjemné popoludnie. Pani predsedajúca, pán minister, pán navrhovateľ. Dovoľte mi, aby som podal pozmeňujúci návrh k jednej formulácii, myslím, že v § 140 písm. f), ešte sa k tomu vrátim. Ešte skôr, než tak učiním, by som chcel aspoň krátky komentár. Vidím, že SMER nie náhodou a nie nadarmo zriadil výbor pre práva lesieb, gayov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych osôb. A zdá sa, že funguje a má parciálny dosah aj na niektoré legislatívne úpravy, v tomto prípade Trestného zákona. Gudrun Kuglerová, riaditeľka Observatória pre netoleranciu a diskrimináciu kresťanov v Európe, naznačuje, že podobne ako v iných krajinách aj u nás, aj v stredoeurópskom priestore homo loby začína presadzovať svoju hlavnú agendu. Ona sa snaží tú agendu, tú stratégiu popísať na piatich bodoch, akou teda mierou eskaluje táto loby svoje požiadavky. Prvou agendou je presadzovanie zákona o registrovaných partnerstvách homosexuálov. Tento pokus sme tu už mali. Myslím, že nie ani prvý a nie ani poslednýkrát.
Druhým bodom, a uvádza to aj stránka queer leaders forum, je možnosť osvojenia si dieťaťa a nediskriminujúci prístup k službám asistovanej reprodukcie. Teda umelé oplodnenie a teda všetko, čo s tým súvisí.
Tretia oblasť presadzovania homo tém, teda homo loby, je výchova detí v školách. Vo Veľkej Británii sú do škôl distribuované rozprávky o princovi, ktorý si hľadá neustále nevestu a nakoniec stretne, div sa svete, iného princa, do ktorého sa zamiluje, zoberú sa a všetko končí happy endom. Takýchto prípadov je veľmi veľa.
Štvrtá agenda, a tá sa už týka aj nášho Trestného zákona a konkrétne toho zákona, ktorý som spomínal, je oblasť, ktorá sa nazýva v anglickej právnej terminológiu hate speech crimes, teda znamená, že ide o otvorený nesúhlas s homosexuálnym správaním a tento bude trestaný ako nenávistný prejav. Podobné prípady sa už udiali v západnej Európe, kedy bol napríklad kňaz obvinený kvôli kázni, kde označil v zhode s biblickým učením homosexualitu a takéto správanie, nie homosexualitu, ale homosexuálne správanie za hriech.
Piatym bodom úsilia homo loby je takzvaná antidiskriminačná legislatíva. Znamená to, že ak odmietnete napríklad ubytovať homosexuálny pár v izbe s manželskou posteľou, ako sa to stalo v malom rodinnom penzióne v Anglicku, môžete zaplatiť pokutu, ktorá vás zruinuje, alebo prídete o licenciu na tento výkon činnosti. Alebo ak sobášny úradník odmietne zosobášiť homosexuálny pár, môže stratiť prácu, čo sa takisto udialo na radnici v Londýne. Anglická katolícka charita, to je ďalší prípad, sa už nemôže venovať adopciám, pretože odmietala zveriť deti homosexuálnym párom. Všetko v rámci nastaveného trestného zákona pod rúškom antidiskriminácie.
O takýchto a ďalších prípadoch sa môžete dočítať na stránke Observatória pre netoleranciu a diskrimináciu kresťanov v Európe, ktoré som už citoval.
Na doplnenie, aby ste vedeli, že ako dneska vyzerá tá situácia v tejto jedinej oblasti. Len titulky. Anglický súd. Sexuálna orientácia je nadradená náboženstvu. Kresťanský manželský pár v Anglicku bojuje s komisiou pre adopciu pri mestskej rade a to po rozhodnutí zakázať im pestúnsku starostlivosť kvôli ich viere a neochote súhlasiť s homosexualitou. Nemôžu sa dokonca odvolať ani na najvyšší londýnsky súd.
Alebo. Anglický súd zakázal adopciu detí kresťanským párom. Vraj sú netolerantní.
Alebo. Odmietla hlasovať v prospech adopcie detí homosexuálmi a prišla o funkciu. Ide o britskú kresťanskú pediatričku, ktorá sa odvolala na Európsky súd kvôli svojmu presvedčeniu, že deti na adopciu sa majú najlepšie v rodinách s matkou a otcom. Bola zosadená z rady pre adopcie v North Hampshire.
Ešte ak by ste chceli, iný zákon nariaďuje prohomo sexuálny obsah v školách, je to v Kalifornii.
Alebo. Snaha liberálov zaviesť hate crimes legislatívu bola v poslednom desaťročí veľmi úspešná. Takáto legislatíva bola zavedená v Kanade, niektorých štátoch USA, vo Švédsku a inde. Výsledkom je perzekúcia ľudí.
Z kanadskej internetovej stránky lifesitenews.com môžem spomenúť reverend doktor Peter Foster, anglikánsky biskup z Chesteru v Anglicku, bol podľa hide crimes legislatívy vyšetrovaný a pokarhaný vrchným policajným komisárom za poznámku, že niektorí ľudia môžu prekonať homosexuálne sklony a preorientovať sa.
Iný príklad. Belgický kardinál Gustav Joos čelí podľa belgickej antidiskriminačnej legislatívy súdnemu procesu za jeho poznámku o podstate homosexuality a o učení cirkvi.
Madridský kardinál, ešte iný prípad, Antonio María Rouco Varela čelí hrozbe súdneho sporu za kázeň, ktorú mal v madridskej katedrále na sviatok svätej rodiny. Biskupi a klérus v Írsku boli varovaní pred distribúciou vatikánskej publikácie o verejnom uznávaní zväzkov rovnakého pohlavia, že by mohli čeliť podľa írskej trestnej legislatívy súdnemu stíhaniu za podnecovanie nenávisti. Toľko z tých prípadov. Dalo by sa ich citovať, samozrejme, oveľa viac.
Na tej antidiskriminačnej legislatíve je nepríjemné to, že sugeruje dojem diskriminácie. A potom tá diskriminácia vyvoláva aj victimózne správanie, ktorým sa maskuje nástojčivosť až agresívne požadovanie legislatívnych uľav v tejto oblasti. Znamená to, tento trend ak nezastavíme, znamená to, že rozmnožujeme typ civilizácie alebo antropologickej revolúcie, ktorá je proti civilizácii lásky a proti tomu, ako veci sú prirodzene nastavené. A nebudem hovoriť o Biblii, nebudem hovoriť o tých veciach, o ktorých som hovoril počas rozpravy o registrovaných partnerstvách.
Stačí na to normálny zdravý sedliacky rozum a pozorovanie, ako sa veci, veci medzi mužom a ženou majú. Som zvedavý, či by sme dokázali v rovnakej miere, ako ideme chrániť jednu, štatisticky nie výraznú menšinu, či sa s rovnakou vášňou a rovnakým nasadením zasadzujeme za ochranu našich rodín. Za inštitút manželstva ako vzťah jedného muža a jednej ženy. Či sa v rovnakej miere zasadzujeme za výchovu, za výchovu, ktorá nebude mať charakter diskriminácie ľudí, ktorí sú inak nábožensky založení. Do akej miery chránime kresťanov. Obávam sa, že kresťania aj v tejto kresťanskej spoločnosti, alebo v tomto národe, ktorý má kresťanské tradície hlboko vo svojom archetype, vo svojich koreňoch, že kresťania začínajú ťahať za kratší povraz.
Teraz mi dovoľte predniesť pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Kvasničku a Pavla Zajaca k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Ide o parlamentnú tlač č. 401.
V článku I v bode 22 sa z návrhu vypúšťa text "nenávisti pre sexuálnu orientáciu".
Čiže ide len o túto zmenu. Odôvodnenie, hoci som ho čiastočne spomenul, predsa len prečítam: Vládny návrh zákona zavádza osobitný motív v Trestnom zákone, priťažujúcu okolnosť z nenávisti pre sexuálnu orientáciu, korešpondujúcu s celosvetovým úsilím LGBTI loby o osobitnú trestnoprávnu ochranu LGBTI osôb, isté privilegované postavenie tejto skupiny. Občania s inou sexuálnou orientáciou majú na Slovensku také isté práva ako všetci ostatní občania Slovenska. Zavádzať takéto osobitné ustanovenie do Trestného zákona vytvára predpoklady pre jeho možné špekulatívne a svojvoľné vykladanie v budúcnosti. Tie precedensy, ktoré som čítal, vznikli práve v dôsledku tejto antidiskriminačnej legislatívy. Zo zahraničia sú známe viaceré prípady, napríklad vo Švédsku, kde bol v roku 2004 súdom odsúdený protestantský pastor Ake Green kvôli tomu, že kázal o biblickom pohľade na homosexuálne správanie. Priťažujúca okolnosť, osobitný motív je v Trestnom zákone dostatočne vymedzený, preto nie je potrebné podľa nášho názoru rozširovať ho o sexuálnu orientáciu.
Ďakujem.

Ďakujem, pán poslanec. Na vaše vystúpenie registrujem jednu faktickú poznámku. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.
Nech sa páči, pán poslanec Zajac.

Ďakujem veľmi pekne, vážený pán kolega, za vaše vystúpenie, za to, že ste upozornili, že homo loby výbor LGBTI na Slovensku funguje a je to taký prvý výsledok tohto výboru v tomto návrhu Trestného zákona. Naozaj, pán minister, aj ja som bol prekvapený, keď som si čítal návrh zákona a medzi jednotlivými dobrými návrhmi - trestami za detskú pornografiu a detskú prostitúciu a za ďalšie dobré veci, ktoré v tom zákone sú - odrazu som v bode 22 zbadal tento návrh, ktorý pri nejakom rýchlejšom čítaní návrhu zákona by si človek nebol ani všimol. A naozaj súhlasím s predrečníkom, že to je vďaka tej homo loby, ktorá to tam dostala. Naozaj, ešte prečítam z dôvodovej správy pri tomto bode: "Návrh bol prijatý v súvislosti s plnením úloh koncepcie boja proti extrémizmu na roky 2011 až 2014 v rámci činnosti Medzirezortnej pracovnej skupiny odborníkov zameranej na elimináciu rasovo motivovanej trestnej činnosti a extrémizmu." Povedzte mi, kde tam je tá nenávisť pre sexuálnu orientáciu? Ako to súvisí s tou dôvodovou správou? Rád by som to počul.
Ďakujem.

Ďalší prihlásený rečník ústne do rozpravy pani poslankyňa Horváthová. Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, milé dámy, vážení páni, dovoľte aj mne sa vyjadriť k novele Trestného zákona, zákona číslo 300/2005 Z. z. z hľadiska môjho profesného zamerania. Iste tušíte, že pôjde o vyjadrenie sa ku kauze takzvanej kriminalizácie zdravotníckych pracovníkov. Zdá sa mi, že odvtedy, ako sme otvorili debatu a rozpravu o Trestnom zákone, sa o tom veľmi málo hovorilo. Tuším, kde je príčina toho, prečo nehovoríme o týchto zmenách, ktoré sa chystajú a sú zapracované v súčasnosti v spoločnej správe. Neviem, či sa vládny SMER rozhodol tieto sporné body vypustiť z tejto novely alebo nie, každopádne si dovolím taký krátky exkurz do histórie toho, ako v podstate bol pozmeňujúci návrh pána poslanca SMER-u Jozefa Valockého zapracovaný do spoločnej správy, ako bol podaný.
Poslanci Raši, Valocký a Baláž za vládnu stranu SMER predložili 11. 1. 2013 do Národnej rady Slovenskej republiky návrh novely zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pod, vtedy parlamentná tlač číslo 371.
Už vtedy táto novela vyvolala rozporuplné ohlasy a dňa 28. 1. tohto roku tento návrh aj pre veľkú vlnu nevôle z radov zdravotníckych pracovníkov títo traja poslanci stiahli.
Keď sa vrátim k tomu, čo tento návrh pôvodne obsahoval, obsahoval dve podstatné zmeny, z ktorých prvá bola medzičasom veľmi nenápadne podobným spôsobom pod rúškom takzvaného zlepšenia zabezpečenia dostupnosti zdravotnej starostlivosti pacientom vo forme pozmeňujúceho návrhu poslanca Jozefa Valockého k zákonu 578/2004 presadená. Bolo to 29. 1. 2013 na zasadnutí zdravotníckeho výboru a neskôr na 14. schôdzi NR SR.
Upravilo sa nepretržité poskytovanie zdravotnej starostlivosti vo všeobecnej a špecializovanej nemocnici a jednotlivé možnosti zabezpečenia takejto prevádzky, pričom toto zabezpečenie bude určovať poskytovateľ, pričom návrh jednozmennej alebo dvojzmennej prevádzky s pohotovosťou alebo trojzmennej či nepretržitej prevádzky prerokuje so zástupcami zamestnancov, avšak nepotrebuje k rozhodovaniu ich súhlas, ako tomu bolo doteraz v podobných rozhodovaniach. De facto môže rozhodnúť proti vôli svojich zamestnancov. Dochádza tak k oslabeniu právomoci odborových orgánov odstrániť nástroje na spolurozhodovanie o spôsobe určovania začiatku a konca pracovného času, ktoré majú za cieľ uchovávať sociálny zmier. Odníma sa tu základné právo odborovej organizácie vyjednávať a súhlasiť s rozvrhnutím pracovného času. Diskriminačne sa popiera oproti iným zamestnancom princíp kolektívneho vyjednávania. To znamená, že zdravotníckych pracovníkov sa nikto nebude pýtať alebo aspoň vypočuje si ich názor, ale nemusia s tým súhlasiť o tom, aká prevádzka bude v ústavnom zariadení. Navyše už vtedy viacerí odborníci avizovali, že súčasný počet zdravotníckych pracovníkov v mnohých zariadeniach nebude na takéto zmeny postačujúci a do viaczmenných prevádzok prakticky nebude mať kto nastúpiť. To bola prvá časť zmeny, ktorá bola potichučky prijatá.
Druhá, oveľa závažnejšia, kvôli ktorej bol podľa môjho názoru tento prvý pozmeňujúci návrh stiahnutý a je predložená teraz opäť, sa takto podobným spôsobom schválila na zasadnutí zdravotníckeho výboru dňa 23. 4. 2013. Čiže tri mesiace potom, čo bol tento návrh stiahnutý a odmietnutý aj vlnou kritiky zdravotníkov, aj slovenských a európskych zdravotníckych organizácií pre snahu o kriminalizáciu zdravotníckych pracovníkov. Tentokrát to bol pozmeňujúci návrh poslanca Jozefa Valockého k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, o ktorom práve hovoríme. V oboch prípadoch poslanec Jozef Valocký z vládnej strany týmto spôsobom obchádza riadny legislatívny proces cez poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, odbornú a vecnú diskusiu bez pripomienkovania verejnosťou a povinne pripomienkujúcimi subjektami, ako sú ministerstvá, bez prerokovania v legislatívnej rade vlády. Podanie pozmeňujúceho návrhu na príslušnom výbore na poslednú chvíľu, častokrát bez toho, aby mali poslanci čas sa náležite s pozmeňujúcimi návrhmi oboznámiť, je veľmi dobrým nástrojom potichu presadiť kontroverzné zmeny v zákonoch.
Pozmeňujúci návrh Jozefa Valockého, ktorý sa týka v podstate tohto Trestného zákona, mení nepriamo i ďalšie dva zákony. Do povinností zdravotníckeho pracovníka, zákon 578/2004 Z. z. § 80, ods. 1 písm. h), sa dopĺňa podľa tohto pozmeňujúceho návrhu - a v súčasnosti je tento návrh už zapracovaný do spoločnej správy - povinnosť počas krízovej situácie vykonať povinnosť uloženú príslušnými orgánmi na zabezpečenie poskytovania zdravotnej starostlivosti, pričom je dôležité povedať, že za krízovú situáciu sa považuje vojnový, výnimočný alebo núdzový stav. Sankciou za porušenie tejto povinnosti podľa návrhu pána poslanca bude pokuta vo výške 3 300 eur, o ktorej bude rozhodovať ministerstvo zdravotníctva, ktoré zároveň bude informovať príslušnú komoru, odbornú komoru, ktorá musí zrušiť registráciu zdravotníckeho pracovníka na 10 rokov. Najskôr môže o ďalšiu registráciu požiadať až po 10 rokoch.
To znamená, že dostáva po pokute už druhý trest. Hovorí sa o tom v zákone č. 179/2011 Z. z. o hospodárskej mobilizácii a doplnení zákona č. 337/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov. Zdravotníckemu pracovníkovi bude hroziť okrem iného trest odňatia slobody na 2 - 5 rokov a ak bude odsúdený, nebude sa viac považovať za bezúhonného, a teda nebude môcť vykonávať zdravotnícke povolanie prakticky nikdy, pretože čas, kedy vyprší jeho trest a zahladenie trestu, bude príliš dlhý na to, aby sa vrátil do praxe.
Pre mňa zarážajúce je pritom znenie definície dvoch nových skutkových podstát trestného činu, ktorý zavádzame, a to je, podľa môjho názoru bol zavedený kvôli lekárom a zdravotným sestrám či iným zdravotníckym pracovníkom. Tieto trestné činy majú nové názvy a to porušovanie povinností a vyhýbanie sa výkonu povinností za krízovej situácie. Je tu navrhovaný § 290a a 290b zákona 300/2005 Z. z. Trestný zákon. Dovoľte mi pre zopakovanie odcitovať návrh tohto nového trestného činu.
Prvý trestný čin: "Kto za krízovej situácie odoprie vykonať alebo úmyselne nevykoná povinnosť uloženú orgánmi verejnej moci na obranu štátu a zachovanie jeho bezpečnosti, na ochranu života a zdravia osôb, na ochranu majetku, na dodržiavanie základných práv a slobôd, na odvrátenie ohrozenia alebo na obnovu narušeného hospodárstva, najmä riadneho fungovania zásobovania, dopravy a verejných služieb v obciach a na riadne fungovanie ústavných orgánov, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky."
Druhý trestný čin: "Kto za krízovej situácie v úmysle vyhnúť sa povinnosti uloženej orgánmi verejnej moci na obranu štátu" atď., kto "sa poškodí na zdraví, predstiera chorobu, falšuje listinu, zneužije návykovú látku alebo použije iný úskok", na to by som špeciálne chcela upozorniť, "potrestá sa odňatím slobody až na dva roky".
Použitie zvýšenej trestnej sadzby na 2 - 5 rokov je u zdravotníckych pracovníkov prakticky isté, keďže podmienkou na použitie zvýšenej trestnej sadzby je aj závažnejší spôsob konania, za ktoré Trestný zákon považuje spáchanie trestného činu organizovanou skupinou, porušenie dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie alebo uloženej mu podľa zákona, či spáchanie činu na viacerých osobách, čo v podstate zdravotníckeho pracovníka sa týka vždy.
Ak bude tento pozmeňujúci návrh v spoločnej správe schválený na tejto schôdzi Národnej rady, bude kriminalizovať lekárov, sestry a ostatných zdravotníckych pracovníkov. Zavedie sa možnosť ministerstvu zdravotníctva udeľovať pokuty zdravotníkom a na základe udelenia pokuty následne dôjde k odňatiu práva vykonávať zdravotnícke zamestnanie bez súdu na 10 rokov, a to zrušením registrácie. Stavovské komory zdravotníkov budú povinné zrušiť registráciu zdravotníckeho pracovníka, čím Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky bude reálne preberať právomoci komôr zdravotníckych pracovníkov ako nezávislých inštitúcií. Vláda, ktorá ovláda zdravotnícke zariadenia, pri každej výmene vlády dochádza k vymeneniu väčšiny riaditeľov vo väčšine nemocníc, nemôže byť tým nezávislým arbitrom, ktorý bude udeľovať pokuty až do 10-násobne vyššej sumy oproti zákonu o hospodárskej mobilizácii, ktorý som spomínala, a fakticky odnímať právo vykonávať zdravotnícke povolanie zabránením registrácie na 10 rokov bez súdu. Ide o typický konflikt záujmov a naviac odňatie práva vykonávať povolanie celkom iste svojou podstatou trestnoprávnou sankciou. Nerešpektuje sa nezávislosť profesionálnych komôr a organizácií, ktoré združujú zdravotníckych pracovníkov, majú rôzne funkcie.
Podľa môjho názoru snahou pána poslanca, možno celej vlády, je obmedziť právo zdravotníckych pracovníkov vyjadriť svoju nespokojnosť s vecami, ktoré sa praktizujú a dejú v nemocniciach, to, že oni najlepšie vedia, vidia, ako to v nemocnici funguje, čo môžu pacientovi poskytnúť, čo nie a aké neprávosti sa tam páchajú. Snahou vlády je obmedziť ich právo vyjadriť svoju nespokojnosť nad celkovým stavom zdravotníctva na Slovensku tým, že vláda má za okolností, ktoré si určí sama, má možnosť vyhlásiť krízovú situáciu a pod hrozbou väzenia bude nútiť lekárov a sestry nastúpiť do práce. Pozmeňujúci návrh pána poslanca Valockého je podľa môjho názoru i názoru mnohých slovenských i medzinárodných stavovských organizácií v rozpore s čl. I Dohovoru medzinárodnej organizácie práce o zrušení nútenej práce č. 105/1957 Zb., podľa ktorej každý člen organizácie práce, ktorý ratifikuje tento dohovor, sa zaväzuje potláčať a nepoužívať akúkoľvek formu nútenej práce, nútenej alebo povinnej práce:
po a) ako prostriedok politického nátlaku alebo výchovy alebo ako trest osobám, ktoré majú alebo vyjadrujú politické názory alebo prejavujú ideologickú opozíciu proti zavedenému politickému, sociálnemu alebo hospodárskemu systému.
za b) ako metódu mobilizovania a používania práce na ciele hospodárskeho rozvoja,
za c) ako prostriedok pracovnej disciplíny,
za d) ako trest za účasť na štrajkoch,
za e) ako prostriedok rasovej, sociálnej, národnej alebo náboženskej diskriminácie.
Osobne vnímam tento návrh ako výsmech. Ideálny zdravotnícky pracovník podľa vládnej strany zrejme neprotestuje, nevšíma si, že na oddeleniach, klinikách a ambulanciách chýba materiál, prístroje sú často zastaralé. Ideálny lekár má potichu ignorovať to, že často nerobí to najlepšie pre pacienta, keďže na to nie je vybavenie, materiálne, finančné. Má potichu trpieť vydieračské správanie poisťovní, ktoré diktujú, ktoré vyšetrenia v akej frekvencii má ordinovať, čo mu preplatí a čo nie, ktoré lieky sú vhodné a preplácané, ktoré nie. Navyše to musí náležite vysvetliť pacientovi a tváriť sa, že je všetko v najlepšom poriadku. Bez reptania pracuje nadčasy, nad normu povolenú zákonom, často na úkor svojej rodiny. Poukáže na to a skončil.
Nesúhlas s takýmito zmenami už pri prvom pokuse ich presadiť vyjadrila Slovenská lekárska komora, Lekárske odborové združenie aj sesterské odbory a odborový zväz zdravotníctva. Lekárov podporila aj Európska federácia lekárov zamestnancov FEMS, najväčšia organizácia lekárskych odborárov v Európe, v liste premiérovi, predsedovi parlamentu a ministerke zdravotníctva a odmietla hrozbu pokuty odňatia licencie či väzenia pre lekárov, ktorí odmietnu nastúpiť do služby v čase núdzového stavu. Federácia nesúhlasí s tým, aby sa vyhlasoval stav núdze v niektorom z členských štátov únie v čase mieru. "Stav núdze nemôže byť dôvodom pre určité opatrenia uložené iba pre zdravotníckych pracovníkov, ale mal by sa týkať všetkých, bez ohľadu na profesiu," napísal člen tejto organizácie.
V súčasnosti prichádzajú do parlamentu opakované vyjadrenia nespokojnosti s legislatívnou snahou poslanca Valockého zo slovenských i zahraničných organizácií združujúcich zdravotníckych pracovníkov. Iste máte viacerí z vás zahltené e-mailové schránky prejavmi nespokojnosti. Spomeniem napríklad Slovenskú lekársku komoru, Slovenskú komoru sestier a pôrodných asistentiek, Slovenskú komoru medicínsko-technických pracovníkov, Slovenskú komoru fyzioterapeutov, Slovenskú komoru iných zdravotníckych pracovníkov, Slovenskú komoru zubných lekárov, Slovenskú lekárnickú komoru, Slovenský odborový zväz zdravotníctva a sociálnych služieb, Lekárske odborové združenie, Odborové združenie sestier a pôrodných asistentiek, Asociácia súkromných lekárov Slovenskej republiky.
Z iných krajín slovenských zdravotníkov podporila Portugalská lekárska asociácia, Rumunsky federatívny odborový zväz lekárov, Bulharská lekárska asociácia, Talianska asociácia nemocničných lekárov alebo Talianska národná federácia lekárov a zubárov. Dokonca aj Svetová lekárska asociácia.
11. mája 2013 sa v Prahe konalo valné zhromaždenie mladých európskych lekárov, kde sa diskutovalo o budúcnosti zdravotnej starostlivosti v Európe a okrem iných tém sa venovali aj neobyčajnému a alarmujúcemu vývoju na Slovensku v súvislosti so snahou o diskrimináciu zdravotníckych pracovníkov. Lekársky odborový klub, Svaz českých lékařu a jeho predseda pán doktor Martin Engel sa vyjadril: "Neschopnosť dialógu nahrádzať silovým riešením, akým je pripravovaná legislatíva, považujem za odsúdeniahodnú manažérsku neschopnosť, ktorá nesmie byť korunovaná úspechom, preto LOKSČL plne podporuje akékoľvek aktivity svojich slovenských kolegov, ktoré zastavia zjavné protiústavné zákony totalitného charakteru."
Zákon, ktorý by takýmto spôsobom diskriminoval, urážal a kriminalizoval zdravotníkov, by sa stal unikátom v Európskej únii a obávam sa, že by Slovensko smutne preslávil. V iných krajinách si lekára a dobrú zdravotnú sestru či iného zdravotníckeho pracovníka vážia a snažia sa udržať ich dostatočný počet a čeliť napríklad náborovým veľtrhom práce so zaujímavými ponukami v Nemecku, ktorý aj mnohí mladí lekári využijú. U nás sme sa vydali cestou nátlaku a zastrašovania, tak, aby tí statoční, ktorí sa na marazmus v našom zdravotníctve, korupciu a neprávosti už nemôžu pozerať, nemohli vyjadriť svoju nespokojnosť, ale radšej v tichosti odišli za prácou inde, kde bude docenená a vážená.
Zároveň oceňujem, že do spoločnej správy navrhovanej novely Trestného zákona sa už dostala opravená verzia pôvodne navrhovaných zmien, ktoré sa týkali podmienok bezúhonného zdravotníckeho pracovníka. Podľa pôvodného návrhu by zdravotník, ktorý by spáchal akýkoľvek úmyselný trestný čin, nemohol vykonať svoje povolanie, išlo by tak aj o trestné činy, ktoré nesúviseli s výkonom zdravotníckeho povolania. Vláda týmto pôvodne sledovala sprísnenie kritérií na bezúhonnosť hlavne v súvislosti s pôvodným zámerom tejto novely a to zosúladením smerníc EÚ v boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii a prevencii obchodovania s ľuďmi a v boji proti nemu. Podľa úpravy zo spoločnej správy sa bezúhonnosť teda upravuje a bude sa sprísňovať len v súvislosti so spáchaním trestných činov proti ľudskej dôstojnosti, trestných činov v súvislosti s detskou pornografiou, trestných činov obchodovania s ľuďmi alebo trestných činov zverenia dieťaťa do moci iného, s čím sa dá úplne súhlasiť.
S navrhovanými úpravami, ktoré sa týkajú diskriminácie a kriminalizácie zdravotníckych pracovníkov, ktoré ich dostávajú ešte do väčšieho tlaku a nepohody pri napĺňaní svojho povolania, nebudem súhlasiť a, naopak, chcem presadiť pozmeňujúci návrh poslankyne Horváthovej a poslanca Alojza Hlinu k zákonu č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona, ktorý jasne zaradí zdravotníckych pracovníkov medzi chránené osoby, a dúfam, že sa nám podarí vyslať iný signál k verejnosti odbornej aj k pacientom. Verím, že tento môj príspevok, ak ho počúvali aj pacienti,  pochopia všetci, že to bol príspevok aj pre nich, že tu vôbec nejde o platy lekárov a platy sestier. Chcem poukázať na zdravotné sestry, ktoré nikdy nešli do otvoreného štrajku, nikdy nepodali hromadné výpovede, napriek tomu budú takýmto spôsobom trestané. Takisto si podľa môjho názoru nezaslúži toto žiadny zdravotnícky pracovník.
Pre všetko doteraz uvedené si dovolím vyňať na hlasovanie bod č. 2, 5, 8, 9, 15, 16, 17 a 18 z čl. IV spoločnej správy na osobitné hlasovanie. Môžeme o ňom hlasovať spoločne a odporúčam cteným poslancom Národnej rady tieto body neschváliť, napriek odporúčaniu gestorského výboru, a prejaviť tak úctu a ochranu našim lekárom, sestrám, pôrodným asistentkám, zubárom, farmaceutom, fyzioterapeutom, verejným zdravotníkom, zdravotníckym laborantom, asistentom výživy, dentálnym hygieničkám, rádiologickým technikom, zdravotníckym záchranárom, zubným technikom, technikom pre zdravotnícke pomôcky, optometristom, farmaceutickým laborantom, masérom, očným optikom, ortopedickým technikom, zdravotníckym asistentom, sanitárom, logopédom, psychológom, liečebným pedagógom, fyzikom a laboratórnym diagnostikom v zdravotníckom zariadení, pretože toto všetko sú kategórie, ktorých sa tento zákon bude týkať.
Dovoľte mi záverom prečítať nie veľmi dlhý pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Evy Horváthovej a Alojza Hlinu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 401).
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
Bod 1. V čl. I sa za bod 14 vkladá nový bod 15, ktorý znie:
"15. § 128 sa dopĺňa odsekom 10, ktorý znie:
"(10) Učiteľom sa na účely tohto zákona rozumie vysokoškolský učiteľ, pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec."."
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie: Ide o vymedzenie pojmu učiteľ, a to za účelom jeho zaradenia medzi chránené osoby.
Bod 2. V čl. I sa za bod 21 vkladajú nové body 22 a 23, ktoré znejú:
"22. V § 139 ods. 1 písm. h) sa na konci vypúšťa slovo "alebo".
23. V § 139 sa odsek 1 dopĺňa písmenami j) a k), ktoré znejú:
"j) zdravotnícky pracovník, alebo
k) učiteľ."."
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie: V písmene h) ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s doplnením dvoch nových písmen j) a k). Ustanoveniami týchto písmen sa medzi chránené osoby zaraďujú zdravotnícki pracovníci a tiež učitelia tak, ako sú vymedzení v § 128 ods. 10. Dôvodom zaradenia sú existujúce a množiace sa fyzické útoky, ako aj prípady vyhrážania sa zo strany tretích osôb v súvislosti s výkonom ich povolania.
Bod 3. V čl. III sa za bod 1 vkladá nový bod 2, ktorý znie:
"2. § 27 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:
"(4) Zdravotnícky pracovník je chránenou osobou podľa osobitného predpisu, 23b."
Poznámka pod čiarou k odkazu 23b znie:
"23b) § 139 ods. 1 písm. j) Trestného zákona v znení .../2013 Z. z. ".".
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie: Predmetným ustanovením sa poukazuje na skutočnosť, že zdravotnícki pracovníci sú chránenými osobami v zmysle Trestného zákona.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovolím si vás poprosiť o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu. Sme si vedomí toho, že už v písmene j) od príslušného paragrafu Trestného zákona sa hovorí o tom, že chránenými osobami sú osoby, ktoré vykonávajú svoju činnosť zo zákona, napriek tomu potrebujeme za dôležité vyjadriť, že za takéto chránené osoby považujeme zdravotníckych pracovníkov a učiteľov. Sú to dve oblasti našej spoločnosti, ktoré sa momentálne najviac riešia, každú schôdzu prichádzajú zákony, ktoré sa snažia ťažkú situáciu v školstve, v zdravotníctve riešiť, dovolím si preto vás žiadať o podporu a nejaké vyslanie pozitívnejšieho signálu navonok k verejnosti aj k osobám, ktorých sa tieto zmeny mali týkať. Ďakujem pekne za pozornosť a za podporu. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pani poslankyňa, na vaše vystúpenie registrujem šesť faktických poznámok. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.
Pán poslanec Huba.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Som naozaj rád, že tu pani profesorka Horváthová vystúpila v rozprave k tomuto bodu programu a že povedala to, čo povedala. Už aj preto, lebo je svojou profesiou, civilnou profesiou, lekárka, keďže doteraz tu hovorili zväčša právnici a príslušníci iných profesií na túto tému, týkajúcu sa v prvom rade lekárov. Ako to už býva zvykom, aj o právach žien zväčša hovoria muži a podobne. Ale dvojnásobne ma teší, že sa dotkla témy kriminalizácie a diskriminácie lekárov a zdravotníckych pracovníkov, ktorá hrozí v prípade, ak by sme schválili príslušné body zo spoločnej správy, ktoré navrhujú zaradiť do zákona nové paragrafy, predbežne číslované 290a a 290b, zo spoločnej správy výborov k tomuto návrhu zákona. Dovoľujem si cteným protagonistom tohto návrhu pripomenúť odkaz súdruha Stalina, ktorý lekárov nielenže väznil, ale rovno ich aj strieľal.

S ďalšou faktickou poznámkou pán poslanec Mičovský.

Ďakujem vám za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Ja sa domnievam, že pani profesorka doktorka Horváthová čerpá pri svojom posúdení tohto podivného zákona okrem iného aj zo svojej praxe. Videla veľa biedy vo svete, prešla tábormi Afriky, vie zrejme posúdiť, čo je a čo nie je dôležité pre pacienta a čo je a nie je dôležité pre lekára ako človeka, ktorý má v rukách osud svojich pacientov. Na druhej strane, vážený pán minister, aj vás ešte stále vnímam viac ako profesionála než ako politika a predpokladám, že ani vaša pracovná minulosť nie je taká, ktorá by umožňovala nejaké úsmevy znevažujúce. Tak ako významného advokáta, ktorý vstúpil do politiky, ma tak napadá, že či by ste vy niekedy nemali byť vo svojej vláde tak advokátom, ktorý svoje služby poskytne aj vláde, a či vôbec bolo nutné, aby vám, ministrovi spravodlivosti, vpašovali do tohto Trestného zákona takéto riešenie. Že možno sa malo stať to, že ako dobrý advokát ste mali povedať, kolegovia ministri, kolega pán premiér, toto tam nedávajme, toto predsa neobstojí, to moja profesionálna česť alebo, inak poviem, môj cit pre zákon hovorí, že toto by bolo treba riešiť inakšie, je to príliš prvoplánové, príliš ľahko čitateľné, príliš znevažujúce. Lebo to, čo povedala pani poslankyňa Horváthová, absolútne sedí.
Jednoducho sa nehodí, aby sme v tejto súvislosti používali tento druh riešenia problémov spoločnosti. Ja verím, že ak to zvážite, tak možno nebude treba o tomto zákone už rokovať a že dokážete poradiť svojim kolegom ministrom, že toto nie je cesta, ktorou sa dá pomôcť ľuďom, ktorí vlastne všetci môžu byť aj pacientmi, a je to otázka viac-menej času.
Ďakujem pekne.