19. schôdza

Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážení členovia vlády, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády Slovenskej republiky a v znení príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok a následne z Interpelácií neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomný je minister spravodlivosti Tomáš Borec, je na zahraničnej pracovnej ceste a zastupuje ho podpredseda vlády a minister financií Peter Kažimír. Neprítomný je podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák, je na pracovnej tuzemskej ceste a nemá položené otázky. A tiež je neprítomná ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská, je na tuzemskej pracovnej ceste a tiež nemá položené otázky.

Ďakujem, pán podpredseda vlády.
Prosím, pán podpredseda vlády, aby ste v limite 15 minút odpovedali na otázky adresované predsedovi vlády podľa vyžrebovaného poradia.
Prvá otázka je od poslanca Milana Halúza a znie: „Vážený pán premiér, mohli by ste nás oboznámiť so stratégiou vlády pri budovaní rozvoja dunajského regiónu, ktorého súčasťou je aj okres Levice, z ktorého pochádzam?“
Nech sa páči, pán podpredseda.

Ďakujem. Vážený pán poslanec, predpokladám, že uvedenú otázku ste položili v súvislosti s medzinárodnou konferenciou, ktorá sa uskutočnila 16. mája tohto roku v Bratislave pod názvom Vedecká podpora Dunajskej stratégie. Cieľom podujatia bolo prezentovať návrhy prioritných projektov, ktoré boli identifikované Spoločným výskumným centrom Európskej komisie spolu s ich vedeckými partnermi. Uvedené návrhy projektov predstavujú konkrétne riešenia na vedecké výzvy vzťahujúce sa na implementáciu kľúčových priorít Dunajskej stratégie. Európska únia začala v roku 2008 rozvíjať makroregionálne stratégie ako jednu z mnohých foriem teritoriálnej spolupráce. Počas schvaľovacej fázy Stratégie pre región Baltického mora sa z rakúsko-rumunskej iniciatívy začali prípravy na Dunajskej stratégii. O tri roky neskôr, v júni 2011 ju schválila aj Európska rada.
Dunajský región, ako aj samotná rieka Dunaj predstavujú v rámci Európskej únie osobitný, prírodný, hospodársky a dopravný fenomén. Rozkladá sa na území štrnástich európskych štátov, z toho v ôsmich členských a šiestich nečlenských štátoch Únie. Žije v ňom približne 110 miliónov ľudí, čo je pätina populácie Európskej únie.
Dunajská stratégia je výsledkom verejnej konzultácie a série diskusií zúčastnených strán. Vychádza z Integrovaného prístupu na podporu rozvoja politík a spájania zdrojov prostredníctvom konkrétnych aktivít a projektov, ktoré následne vyústia do lepšej a efektívnejšej implementácie zámerov Únie v rámci Stratégie Európa 2020. Dunajská stratégia má vytvoriť mechanizmus spoločnej zodpovednosti krajín dunajského regiónu za ekonomický a spoločenský rozvoj podunajských krajín pre uchovávanie prírodného a kultúrneho dedičstva. Po prijatí Lisabonskej zmluvy sa môže stať prvým veľkým európskym projektom, ktorý umožní zjednotiť sa v záujme priorít štátov, regiónov a spoločenstiev. Koordinovaný prístup k spoločným problémom Dunaja a priľahlého územia umožní ich efektívnejšie riešenie a dovolí naplno využiť veľký potenciál dunajského regiónu. Princípy tvorby stratégie vychádzali z premisy žiadnych nových financií, žiadnej novej legislatívy a žiadnych nových inštitúcií. Európska únia nevyčleňuje na stratégiu osobitné finančné prostriedky, región však môže čerpať z dostupných prostriedkov v rámci rôznych programov Únie. Cieľom spolupráce v rámci makroregiónu je dosiahnuť najmä účinnejšiu koordináciu. Výsledkom vzniku Dunajskej stratégie tak nie sú nové právne normy ani inštitúcie, ale posilňovanie väzieb medzi jednotlivými politikami a zúčastnenými stranami. Ide o ambicióznu koncepciu, ktorej zámerom je zastrešiť viaceré európske politiky a zahrnúť dovedna 14 európskych krajín do pomyselného dunajského makroregiónu. Stratégia poskytuje silný integrovaný rámec pre krajiny a regióny na riešenie otázok, ktoré nemožno dostatočne riešiť izolovane, ale namiesto toho si vyžadujú nadnárodné strategické prístupy, projekty a vytváranie sietí.
Slovenská republika sa od začiatku aktívne zapojila do prípravy Stratégie Únie pre dunajský región, keď uznesením č. 149 z roku 2010 vláda schválila Národnú pozíciu k Stratégii Európskej únie pre dunajský región. Stotožňujeme sa s koncepciou a štruktúrou akčného plánu, ktorú predstavujú štyri piliere a v ich rámci 11 prioritných oblastí. Prvú prioritu predstavuje prepojenie podunajskej oblasti, kde sa hovorí o rozvoji dopravnej infraštruktúry, predovšetkým kontinuálnej Dunajskej vodnej cesty a zabezpečení splavnosti Dunaja, rešpektujúc princípy trvalo udržateľného rozvoja.
Pozornosť je potrebné venovať aj rozvoju nákladnej a osobnej vodnej dopravy ako súčasti západovýchodoeurópskej siete vodných ciest, ako aj efektívnemu dobudovaniu Dunajskej vodnej cesty v súlade s parametrami odporúčanými Dunajskou komisiou, Európskou hospodárskou komisiou a OSN.
Splavnenie tokov treba využiť aj ako potenciál hospodárskeho rozvoja miest a prístavov podunajského regiónu a jeho regiónov dielčích tak, aby sa mohli stať silnými logistickými uzlami s poskytovaním rozsiahlych sprievodných služieb. Pre zvýšenie sociálno-ekonomického rozvoja je dôležité riešiť aj dostupnosť regiónov podunajského priestoru, najmä možnosti prechodu cez Dunaj a napojenie na dopravné siete celoeurópskeho významu. Prioritnými oblasťami budú regionálne letiská určené pre nízko nákladovú dopravu, kľúčové železnice a cestné koridory a vodná doprava. Veľkú pozornosť treba venovať tvorbe flexibilných sietí kombinovanej dopravy, ktoré umožnia rýchlu cenovo a environmentálne efektívnu prepravu pracovnej sily a tovarov. Tiež je nutné pokračovať v dostavbe telekomunikačných sietí v danom regióne.
Pre posilnenie energetickej bezpečnosti jednotlivých štátov dunajského regiónu je nevyhnutné zabezpečiť kompatibilitu a prepojenosť národných energetických sietí. V rámci stratégie bola vytvorená riadiaca skupina pre prioritnú agendu Udržateľná energetika s akcentom na väčšiu diverzifikáciu dodávok jednotlivých komponentov energie, čo povedie k zvýšeniu energetickej bezpečnosti, ďalej, s dôrazom na zvýšené využívanie obnoviteľných zdrojov energie a zavádzanie vyššej miery energetickej efektívnosti.
Stratégia venuje pozornosť aj severojužnému prepojeniu v rámci V-4. Bol schválený projekt slovensko-maďarského plynárenského prepojenia, ktorý počíta s prepravnou kapacitou 5 miliárd metrov kubických na rok. Tento projekt je zároveň aj najdôležitejším bodom spolupráce medzi Slovenskom a Maďarskom v rámci V-4. Spoločný projekt prevádzkovateľov prepravných sústav Eustream, akciová spoločnosť, a MGT získal finančnú podporu v rámci európskeho hospodárskeho plánu obnovy vo výške 30 miliónov eur. Ide o významnú časť severojužného plynárenského koridoru, ktorý má navzájom prepojiť LNG, kvapalný zemný plyn, takéto terminály v Poľsku a Chorvátsku, pričom by mal prechádzať všetkými krajinami V-4.
K prioritám patrí aj podpora cestovného ruchu v rámci dunajského regiónu. To so sebou prináša nielen výhody v oblasti posilnenia medzikultúrneho dialógu, ale aj nezanedbateľné stimuly v oblasti rozvoja malých a stredných podnikov a celkového ekonomického rozvoja, najmä v prihraničných oblastiach. Pre úspešnú implementáciu cieľov a ducha Dunajskej stratégie je potrebné realizovať opatrenia podporujúce uchovanie rôznorodosti kultúrneho bohatstva, ochrany kultúrnohistorických pamiatok regiónu, rozvoj kultúrneho dialógu, vzájomného poznávania a porozumenia, a to najmä v cezhraničnom kontexte.
Podpora ekonomických aktivít využívajúcich potenciál rieky Dunaj a jej povodia musí byť v súlade s ekologickým správaním. Je nevyhnutné venovať adekvátnu pozornosť ochrane a trvalo udržateľnému využívaniu ekosystémov vrátane ekologicky vhodného obhospodarovania lužných lesov, ako aj ochrane biologickej diverzity regiónu.
Osobitnú starostlivosť treba venovať otázkam ochrany kvality vody, zvyšovaniu výdatnosti vodných zdrojov a vytvoreniu potenciálu umožňujúceho prístup ku kvalitným zdrojom podzemných vôd a čisteniu odpadových vôd. Tým by mohla byť splnená jedna z podmienok pre zabezpečenie trvalo udržateľného zodpovedného prístupu k najväčšiemu európskemu zdroju kvalitnej podzemnej vody na Žitnom ostrove, čo má význam v kontexte celej strednej Európy. V tejto súvislosti bude v nových členských štátoch Európskej únie v nasledujúcich rokoch prioritou podpora zavádzania ekologických technológií do výroby, výstavby čistiarní odpadových vôd a budovania alternatívnych systémov čistenia odpadových vôd vo vidieckych sídlach menších ako s 2 000 ekvivalentnými obyvateľmi. Tento prístup umožní výber a realizáciu optimálneho riešenia v jednotlivých lokalitách z hľadiska technického, ekonomického a sociálneho. Sociálny aspekt zahŕňa schopnosť vidieckeho obyvateľstva financovať prevádzku realizovaného systému čistenia odpadových vôd.
Súčasťou integrovaného prístupu k využitiu Dunaja je aj zlepšovanie prostriedkov protipovodňovej ochrany a zdokonaľovanie spoločného informačného systému o odtokových pomeroch a širšie sprístupnenie informácií s cieľom predpovedania hydrologických situácií.
Hlavným cieľom sociálno-ekonomického rozvoja v dunajskom regióne je tvorba vedomostnej ekonomiky, ktorá by mala byť hlavným zdrojom konkurencieschopnosti členských krajín. Pre podporu ekonomického rozvoja by sa mali prioritne podporiť systémy orientované na vytváranie cezhraničných sietí spolupráce, ktoré budú zahŕňať nadnárodné spoločnosti, ich malé a stredné podniky, univerzity, výskumné centrá a regionálne a miestne samosprávy.
Schémy orientované na spoločný výskum a vývoj pokrokových technológií podporia regionálnu špecializáciu na určité tovary a služby a vytvorenie konkurenčných výhod oproti iným regiónom Európy. Potenciál dunajského priestoru vidíme v podpore rozvoja výskumu, vývoja a inovácií, napríklad v regióne CENTROPE (Česká republika, Slovensko, Rakúsko a Maďarsko), ktorý sa vyznačuje vysokým ekonomickým rastom, a to najmä vzájomnou spoluprácou a vytváraním klastrov so zameraním na rozvoj vedomostnej spoločnosti so zapojením verejného, akademického a tiež privátneho sektora.
Slovenská republika má záujem realizovať v rámci Dunajskej stratégie projekty, ktoré budú v synergii s ďalšími politikami a iniciatívami na úrovni Európskej únie. Slovenská republika je koordinátor prioritnej oblasti 7 pod názvom Rozvoj znalostnej spoločnosti prostredníctvom výskumu, vzdelávania, informačných technológií. Spolu Srbskom musíme úspešne lídrovať tento projekt, ktorý má názov Výskumný a inovačný fond dunajského regiónu. Zameriava sa na mobilizáciu interných podporných zdrojov, na rozvoj infraštruktúry a aktivít v oblasti vedy, výskumu, vzdelávania III. stupňa a inovácií, pretože dostatok zdrojov pre tieto aktivity je prvým predpokladom konkurencieschopnej Európy.
Samozrejme, v rámci programovacieho procesu súvisiaceho so Spoločným strategickým rámcom európskych štrukturálnych a investičných fondov pre roky 2014 až 2010 je výzvou týchto dní hľadanie foriem zakomponovania Dunajskej stratégie do partnerských dohôd štátov, ktoré sú súčasťou tejto stratégie.
V oblasti európskej územnej spolupráce Európska komisia odporúča väčšiu prioritizáciu v porovnaní s programovým obdobím 2007 až 2013. Návrhy novej legislatívy, ktorá bude platná pre nový viacročný finančný rámec Európskej únie, umožňujú väčšiu pružnosť pri použití prostriedkov na spoločné projekty aj v rámci viacerých krajín Únie.
Je dôležité upozorniť aj na skutočnosť, ktorá sa v súvislosti s Dunajskou stratégiou u nás často prehliada a to, že oprávneným regiónom je celé územie Slovenska, teda aj regióny, ktoré neležia v bezprostrednej blízkosti rieky Dunaj.
Vážený pán poslanec, vo vašej otázke bol spomenutý okres Levice, ktorý je súčasťou Nitrianskeho samosprávneho kraja. Preto by som sa v krátkosti zameral aj na tento región. Nitriansky kraj má veľký potenciál vo viacerých pilieroch Dunajskej stratégie, a to prepojenie podunajskej oblasti zlepšením mobility a multimodality, vnútrozemské vodné cesty, cestné a železničné spojenia. Región je perspektívny nielen pri nadregionálnych multimodálnych riešeniach paneurópskych sietí, ale aj pri zintenzívnení menších cezhraničných prepojení. Samotný Nitriansky región, ako aj niektoré samosprávne jednotky začínajú participovať v rôznych zoskupeniach a sieťach podporujúcich spoločnú prípravu a plánovanie makroregionálnych projektov ako napríklad cezhraničné zosúlaďovanie územných dokumentácií a plánov. Nitriansky región je kľúčovým prvkom záujmu aj v rámci priority obnovy a zachovania kvality vôd, nakoľko podzemný rezervoár na Žitnom ostrove je osobitný a veľmi významný pojem.
Ďalej je potrebné spomenúť aj pilotný projekt nového technologického centra, ktoré vzniklo v Nitre. Je súčasťou siete dunajských technologických centier, ktorá prepojí partnerské inštitúcie, dve univerzity v Rumunsku, jednu univerzitu v Srbsku a Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave. Tieto inštitúcie vytvoria spoločný akčný plán pre inovácie a technologické centrá v dunajskom regióne na obdobie rokov 2014 až 2020. Centrum by malo byť hradené z grantu vlády Spolkovej krajiny Bádensko-Württembersko a zdrojov ministerstva školstva. Pre rok 2013 je na projekt z prostriedkov štátneho rozpočtu vyčlenených 10 tisíc eur. Predpokladaný začiatok jeho budovania je september 2013. Úlohou nitrianskeho výskumného centra bude identifikovať aktuálne úlohy pre potreby praxe. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Pán podpredseda vlády, prepáčte, že vás prerušujem, ale 15minútový limit na otázky predsedu vlády uplynul a my musíme pokračovať v odpovediach na otázky položené ministrom, členom vlády.

Vážny, Ľubomír, podpredseda vlády SR pre investície
Prepáčte. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pán podpredseda.
Pokračujeme odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.
Prvá otázka je od poslankyni Evy Hufkovej na podpredsedu vlády a ministra financií Petra Kažimíra a znie: Vážený pán minister a podpredseda vlády Kažimír, objasnite, prosím, či prijatá kombinácia zvýšenia daní a hlavne znižovania vládnych výdavkov je dostatočne účinné opatrenie z dlhodobého hľadiska v snahe konsolidovať verejné financie.“
Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážená pani poslankyňa Hufková, pokúsim sa odpovedať na vašu otázku.
Naším cieľom pri konsolidácii verejných financií je zrušenie procedúry nadmerného deficitu, v ktorej sa nachádzame. A už v budúcom roku by sme sa z tejto procedúry chceli dostať. To si, samozrejme, vyžaduje v konsolidácii verejných financií aj určité úsilie aj po roku 2013, a to v súlade s národnými a európskymi rozpočtovými pravidlami. Našu rozpočtovú stratégiu sme záväzne prezentovali v Programe stability, v dokumente, ktorý som prezentoval Národnej rade minulý týždeň a ktorý sa, samozrejme, predkladá aj Európskej komisii v rámci európskeho semestra kvôli lepšej koordinácii rozpočtovej politiky a štrukturálnych politík zohľadňujúc pravidlá Paktu stability a rastu a Stratégie Európa 2020.
Hlavným cieľom fiškálnej politiky Slovenska je zabezpečenie efektívnych a dlhodobo udržateľných verejných financií podporujúcich udržateľný hospodársky rozvoj a zvyšovanie kvality života v kontexte starnutia obyvateľstva a pri zohľadnení podmienených záväzkov, ktoré naša krajina má. Tento cieľ je zakotvený aj v ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti.
Nevyhnutným krokom k naplneniu nášho fiškálneho cieľa je zníženie deficitu verejnej správy udržateľným spôsobom pod 3 % hrubého domáceho produktu už v roku 2013, teda v roku tomto. A ide aj o pokračovanie v konsolidácii verejných financií tak, aby sme splnili svoj strednodobý cieľ, to znamená de facto skoro až vyrovnaný rozpočet v podobe štrukturálneho deficitu vo výške 0,5 % hrubého domáceho produktu. Podľa dnešných kalkulácií nám to vychádza v roku 2018. A je to ten strednodobý cieľ, ktorý je pre nás fixovaný. A vychádza z fiškálneho kompaktu, ktorý bol tiež schválený Národnou radou.
Konsolidácia verejných financií Slovenskej republiky prebieha v situácii očakávaní len pomalého oživenia ekonomík našich najvýznamnejších obchodných partnerov, v situácii rizík plynúcich z globálnej ekonomickej krízy, pričom aj domáca nižšia spotreba vlády prispieva k brzdeniu domáceho hospodárstva. Od roku 2014 však predpokladáme postupné zlepšovanie ekonomickej situácie a zrýchlenie nášho hospodárskeho rastu až na 3,6 % HDP rastu hrubého domáceho produktu v roku 2016. Musím povedať, že nevychádzame z nejakých snov, ale vychádzame naozaj aj z komparácie všetkých prognóz relevantných medzinárodných ekonomických inštitúcií, ako je Medzinárodný menový fond alebo OECD. Pre nás je kľúčový, samozrejme, aj pohľad Európskej komisie, ako ona vidí strednodobo vývoj v eurozóne, v Európskej únii, samozrejme, konkrétne aj na Slovensku. Naplnenie cieľovej hodnoty deficitu verejnej správy na rok 2013 vo výške 2,9 % HDP si v rámci schváleného rozpočtu verejnej správy v porovnaní so scenárom nezmenených politík vyžiadalo prijatie opatrení v celkovej výške 3,3 % hrubého domáceho produktu, t. j. takmer 2,5 mld. eur. To je to kľúčové úsilie, ktoré aj v podobe legislatívnych zmien, s ktorými sme pred vás predstúpili koncom minulého roku, znamenalo naozaj jednak na jednej strane nastavenie štátneho rozpočtu a rozpočtu verejnej správy na tú úroveň 2,9 % v tomto roku, kde za každú cenu chceme tento cieľ dodržať, na druhej strane to, samozrejme, má aj negatívne dopady, konkrétne napr. nárast prostredníctvom nižšieho domáceho dopytu, tzv. nižšieho verejného dopytu, ale aj nižšej spotreby domácností. Ale chcem vás ešte raz upozorniť, že to číslo 3,3 % HDP je veľkosť konsolidácie. Je to vlastne veľkosť opatrení, ktoré sme museli prijať v porovnaní so scenárom nezmenených politík. Scenár nezmenených politík znamená v ľudskej reči, že keby vláda, parlament nič nerobili medzi rokmi 2012 a 2013, tak ten deficit by bol o 3,3 % vyšší.
Vonkajší hospodársky vývoj po schválení rozpočtu a znížení očakávaných daňových a odvodových príjmov boli kompenzované pozitívnym vývojom nedaňových príjmov, využitím existujúcej rozpočtovej rezervy a prijímaním dodatočných výdavkových opatrení. Konkrétne ide o zníženie osobných výdavkov v štátnom rozpočte o 91 mil. eur. V kapitolách štátneho rozpočtu došlo v porovnaní s rozpočtom na rok 2012 ku zníženiu osobných výdavkov o 5 %, ktoré sa týka väčšiny zamestnancov v štátnozamestnaneckom pracovnom pomere s výnimkou zamestnancov regionálneho školstva a vybraných zamestnancov verejného vysokého školstva, zamestnancov finančnej správy a ústavných činiteľov. V prípade ústavných činiteľov a štátnych zamestnancov vo verejných funkciách došlo k zmrazeniu platov na úrovni roka 2012. A ako ústavní činitelia viete, takisto bola zavedená päťpercentná dodatočná daň na zdaňovanie príjmov ústavných činiteľov. Tu chcem poznamenať, že naposledy bola valorizovaná mzda pracovníkov štátnej verejnej správy v roku 2009 a v roku 2010, odvtedy tá valorizácia predstavuje číslo nula a odvtedy neustále pod vplyvom krízy dochádza dokonca k obmedzovaniu, zmenšovaniu mzdovej obálky, čo na druhej strane, samozrejme, má vplyv aj na nespokojnosť zamestnancov štátnej a verejnej správy s touto situáciou. Má to vplyv, samozrejme, aj makroekonomický aj na zníženie domáceho dopytu a následne negatívny dopad na rast. A tu chcem zase na druhej strane poznamenať a využiť príležitosť, že v prípade napr. tam prístupu k zamestnancom školstva títo nikdy neboli postihnutí týmto prístupom, pretože vždy mali mzdy valorizované. A dokonca na tento rok aj keď po veľkom kriku a rozhodnutím vlády bez dohody s odborármi boli navýšené ich mzdové tarify o 5 %, a to tak pre pedagogických, ako aj pre nepedagogických zamestnancov.
Zníženie výdavkov štátneho rozpočtu na tovary a služby tiež zaznamenalo pokles, o 230 mil. eur došlo k zníženiu týchto výdavkov a došlo k ich plošnému 10-percentnému zníženiu z úrovne schváleného rozpočtu roku 2012. Takisto došlo medzi rokmi 2012 a 2013 k zníženiu bežných transferov a kapitálových výdavkov v štátnom rozpočte o 143 mil. eur, išlo najmä o úspory kapitálových výdavkov štátneho rozpočtu. Ďalej, došlo k úspore výdavkov v územnej samospráve vo výške 427 mil. eur. Tu treba namieste povedať, že týchto 427 mil. eur je číselným vyjadrením vlastne memoranda, ktoré bolo podpísané medzi predstaviteľmi samospráv, a to či už vyšších územných celkov, miest alebo obcí a vládou, a na základe ktorého došlo podľa počtu obyvateľov jednotlivých samosprávnych subjektov buď k zmrazeniu, alebo dokonca k zníženiu výdavkov na rok 2013. Konkrétne išlo o doporučenie 5-percentného zníženia osobných výdavkov a 10-percentného zníženia výdavkov na tovarové služby alebo možného mixu týchto opatrení. Tu chcem pripomenúť, že sme sa dohodli, že pri úsporách, ktoré sa týkajú obcí s počtom obyvateľov 2 000 a viac, tam došlo k poklesu týchto výdavkov, obce s počtom obyvateľov do 2 000 sa zaviazali zmraziť výdavky roku 2013 na úrovni roku 2012. Samozrejme, toto memorandum a vykonávanie tohto memoranda monitorujeme, môžeme povedať, že vo väčšine prípadov sme s tým spokojní. Nájdeme prípady aj obcí a miest, ktoré nerešpektujú memorandum, a budeme to patrične riešiť a budeme sa k tomu aj verejne vyjadrovať.
Úspory výdavkov ostatných subjektov verejnej správy vo výške 101 mil. eur boli takisto súčasťou tvorby rozpočtu na tento rok. A ide o úspory výdavkov najmä Environmentálneho fondu, Sociálnej poisťovne a príspevkových organizácií. Za predpokladu, že by vláda neprijala žiadne dodatočné opatrenia a na saldo verejnej správy by mal vplyv len makroekonomický vývoj, teda za predpokladu nezmenených politík by sa deficit verejnej správy v roku 2014 najmä v dôsledku poklesu daňových príjmov medziročne zhoršil na 3, 6 % hrubého domáceho produktu. To už je naša úloha, ku ktorej sa musíme postaviť pri stavbe rozpočtu na budúci rok. V ďalšom roku by zostal na tejto úrovni, to znamená v roku 2015 by takisto pri tomto scenári nezmenených politík deficit predstavoval 3,6 % a v roku 2016 by bola úroveň 3,1 % HDP. To sú všetko čísla, ktoré dokazujú len jedinú realitu, že nemôžeme zostať stáť na mieste a musíme prijímať ďalšie a ďalšie opatrenia, kľúčovo dnes na strane výdavkov a na strane štrukturálnych zmien v oblasti, ktorými sa spolu s rezortnými kolegami musíme zaoberať. Nie sú často príjemné. A, samozrejme, v súlade aj s prípravou rozpočtu na budúci rok v tej časti, kde budú potrebné legislatívne zmeny, predstúpime aj pred vás, poslancov Národnej rady, s konkrétnymi opatreniami.
Naša fiškálna politika v strednodobom horizonte rešpektuje zhoršený makroekonomický vývoj, obmedzenia národných fiškálnych pravidiel aj na základe nami ústavným spôsobom prijatej dlhovej brzdy, aj na základe našich záväzkov v Pakte stability a rastu. Výška deficitu verejných financií bola preto stanovená v roku 2014 na úroveň 2,6 % HDP, v roku 2015 na úroveň 2,0 % HDP a v roku 2016 na úroveň 1,3 % HDP. Nie je to nič iné, len opakujem ciele a fiškálne ciele, ktoré sú stanovené v Programe stability, schválené vládou a následne minulý týždeň aj Národnou radou Slovenskej republiky. Dosiahnutie takýchto deficitov si vyžiada ďalšie konsolidačné úsilie, vyššie ako je požadovaných 0,5 % HDP ročne zo strany Paktu stability a rastu. O tom je aj dlhová brzda. Konkrétne to, že znižovanie deficitu je len v súlade s európskymi pravidlami, by znamenalo prekročenie 57-percentnej hranice hrubého verejného dlhu v roku 2015 a následne by sme mali na stole povinnosť zostavenia vyrovnaného rozpočtu v roku 2017, čo by v danej situácii malo naozaj procyklický charakter tohto opatrenia. A slovenské hospodárstvo by tak mohlo byť vystavené vážnym negatívnym dopadom z hľadiska prepadu ekonomických aktivít. Prijatá konsolidačná stratégia je z tohto pohľadu najvýhodnejším riešením, ktoré je však z hľadiska rastu ekonomiky a zamestnanosti či podpory prioritných oblastí ako napr. školstva oveľa nákladnejším, než by bola stratégia sústredenia sa len na dodržiavanie našich európskych konsolidačných záväzkov. Tu musím poznamenať, že pevný cieľ je na rok 2014, cieľ na roky 2015 a 2016 sú pohyblivými cieľmi a budeme ich vyhodnocovať na základe skutočného vývoja v reálnej ekonomike v tomto a budúcom roku z hľadiska vývoja trhu práce, z hľadiska vývoja príjmov v oblasti kľúčovej dane z pridanej hodnoty, ale aj ďalších daní a odvodov. Časť konsolidačných opatrení je už zapracovaná v návrhu východísk rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016. Sú to najmä úspory mzdových výdavkov verejnej správy, úspory v dotáciách a vyššie jednorazové nedaňové príjmy. Ak ide o dosiahnutie plánovaných deficitov, treba naozaj si uvedomiť, že bude si to vyžadovať prijatie ďalších štrukturálnych opatrení, celkom vo výške 0,7 % HDP na rok budúci, 0,5 % HDP v štrukturálnej podobe v roku 2015. Pritom v roku 2016 neočakávame potrebu ďalších štrukturálnych opatrení a všetky tieto opatrenia, hlavne na rok 2014, budú ešte predbiehať prijatiu rozpočtu verejnej správy. S udeje sa tak v druhej polovici tohto roku. Skončil som, ďakujem.

Ďakujem, pán podpredseda vlády.
Pani poslankyňa, chcete doplňujúcu otázku? (Reakcia poslankyne.) Nie.
Ďakujem, pán podpredseda vlády a minister financií.
Ďalšiu otázku položil ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Jánovi Richterovi pán poslanec Martin Fecko a otázka znie: „Bude tento rok stanovený minimálny dôchodok, aká bude jeho výška?“
Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

Ďakujem pekne za otázku, vážený pán poslanec. Tu je moja odpoveď. Zastávam názor, že je nedôstojné, aby dôchodca, ktorý celý život pracoval a získal nárok na výplatu dôchodku zo Sociálnej poisťovne, sa ocitol v hmotnej núdzi a bol nútený žiadať na príslušnom úrade práce sociálnych vecí a rodiny dávky v hmotnej núdzi. Preto sa vláda zaviazala, že bude riešiť problematiku zavedenia minimálneho dôchodku. Je teda dôležité nastaviť parametre minimálneho dôchodku tak, aby vznikol dôchodcovi s dostatočným počtom odpracovaných rokov nárok na minimálnych dôchodok vyplácaný zo Sociálnej poisťovne v takej výške, aby sa zamedzilo, že sa ocitne v sociálnom systéme pomoci.
Zavedenie minimálneho dôchodku je však potrebné riešiť systémovo, v kontexte všetkých reformných opatrení v systéme sociálneho zabezpečenia. Predovšetkým je potrebné vyriešiť vyplácanie dôchodkov zo starobného dôchodkového sporenia, tzv. 2. piliera, ich vzájomné systémové väzby na dôchodky z 1. piliera a ich vzťah k plánovanému minimálnemu dôchodku. Parametre minimálneho dôchodku budú musieť byť nastavené tak, aby zohľadnili aj zásadné zmeny v oblasti poskytovania dávok v hmotnej núdzi. V neposlednom rade by mal minimálny dôchodok reflektovať analyzované zmeny v konštrukcii dôchodku, ktorou je prechod na súčet osobných mzdových bodov.
Zavedenie minimálneho dôchodku treba vnímať v celom kontexte vecne, čiže v obsahovej a časovej postupnosti. Všetky plánované reformné opatrenia v oblasti sociálneho zabezpečenia budú pripravené v priebehu tohto roku a budúceho kalendárneho roku. Skončil som, pani podpredsedníčka.

Ďakujem, pán minister.
Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? (Reakcia poslanca.) Nie.
Ďakujem, pán minister.
Ďalšiu otázku položil pán poslanec Ľuboš Blaha podpredsedovi vlády a ministrovi zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslavovi Lajčákovi. Otázka znie: „Vážený pán minister, z Európy čoraz častejšie zaznievajú hlasy, že tzv. daňové preteky ku dňu sú pre celú Európsku úniu a sociálnu udržateľnosť ekonomiky zničujúce, netvrdia to len sociálnodemokratickí lídri vo Francúzsku či Taliansku, ale potvrdzujú to aj stredopraví politici z Nemecka, v tejto súvislosti sa hovorí o silnejšej politickej integrácii a dokonca o spojených štátoch európskych, čo osobne oceňujem, aký je názor Slovenskej republiky na tieto iniciatívy?“
Nech sa páči, pán podpredseda vlády.