19. schôdza

Ďakujem pekne všetkým za pozornosť. S návrhom pána Poliačika, áno, povedal sám, že je to nad rámec našej, nášho návrhu, ale v zásade s tým ako predkladatelia nemáme problém. Samozrejme je na ostatných kolegoch, aké stanovisko pri hlasovaní zaujmú k tomuto pozmeňujúcemu návrhu.
Chcela by som ešte raz všetkých vás, najmä z vládnej strany SMER, poprosiť, aby ste podporili tento návrh, ktorý je čistým, praktickým riešením pre to, aby bola lepšia vymožiteľnosť práva v tejto krajine.
Ďakujem všetkým za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Nuž, opäť tu máme jeden zo zákonov, ktorý je veľmi nebezpečný. A už sme si zvykli na to, že vládna strana, pokiaľ príde s nejakým zákonom, tak už vopred je uštrikovaný na mieru niekoho. Ja sa preto hneď v úvode opýtam, že pre koho je pripravovaný tento zákon. Je to pre zlato v Detve? Urán v Košiciach? Ropovod cez Žitný ostrov? Vodná nádrž Slatinka? Alebo nejaké iné, o ktorých ešte nevieme? No v každom prípade sa dozvieme, pretože tento zákon si vy odsúhlasíte, si ho schválite, takže prejde zrejme v takej podobe, ako je predložený. Ale treba si dať pozor, pretože na dva a pol stranách, taký krátky zákon, ešte aj s veľkými medzerami, ale veľmi nebezpečný vplyv na majetok občanov Slovenskej republiky.
Ja v úvode poviem dve také veci. Nerob iným to, čo nechceš, aby iní robili tebe. A to druhé: to, čo robíš ty, sa ti trojnásobne vráti, aj to dobré, aj to zlé. Toho dobrého vládna strana robí veľmi málo. Toho zlého je však dosť. No a ja im neprajem síce nič zlého, ale, ako som hovoril, vráti sa im to. A dokonca možno by som povedal, že sa im to až vypomstí, ale to trošku neskôr.
Nerob iným, čo nechceš, aby iní robili tebe. To sa presne môže vrátiť v tomto zákone, pretože, pokiaľ sa schváli v takejto podobe, tak ako som hovoril, je veľmi nebezpečné a môže sa dosiahnuť istý precedens. Môže totižto nastúpiť po ďalších voľbách iná vláda, ešte bezcharakternejšia, ktorá si jednoducho povie, že tí smeráci ma nahnevali, tak ja sa im idem pomstiť. A povie si, budem mať vládu, kde budú všetci zajedno, za spoločné, a jednoducho si povie, že no tak my si povieme teraz, že ideme si spraviť nejakú stavbu, ktorá bude významnou investíciou, zavoláme si k tomu nejakého partnera IT, ktorý do veľmi malej budovky, skrinky vie natrepať IT- techniky za 100 mil. eur, za 150 mil. sa to dá bez problémov v dnešnom svete IT. A povieme si, že táto IT - stavba bude stáť na mieste Ficovej rezidencie. Ako sa to volá? (Výkrik v sále.) Bonaparte. Super, vyvlastníme pozemok, zvalíme budovu, postavíme si tam niečo nové.
Toto isté sa môže stať ale aj na iných pozemkoch. A to isté sa môže stať ale aj teraz. A takto jednoducho môžu občania Slovenskej republiky prísť o svoj majetok. Len kvôli tomu, že si niekto povie, že akože ideme robiť významnú investíciu. Pochopil by som, keby všetky tieto klauzuly, ktoré sú vymenované v bode a), v bode b) a v bode c) boli previazané slovíčkom "a". To znamená, že museli by platiť všetky súčasne. Ale pokiaľ je tam nič, alebo slovíčko "alebo", napríklad v bode b) "je národohospodársky významná alebo na jej realizáciu alebo uskutočnenie sa vytvorí najmenej 300 nových pracovných miest".
Takže je národohospodársky významná. Čiže ani tých 300 pracovných miest nemusí byť ako podmienka, stačí, že si vláda povie, že je to národohospodársky významná investícia. To môže byť ktorákoľvek, pretože ktorákoľvek má nad 150 mil., môže takéto kritérium splniť. Ale stačí to deklarovať. Kde je tu napísané, že musia byť dopredu predložené projekty s rozpočtom, s reálnym rozpočtom? Pretože do rozpočtu sa samozrejme dá napísať všeličo. Papier znesie veľa, už sme to tu veľakrát zažili. Alebo za c) "vláda Slovenskej republiky o nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme". Vláda rozhodne o verejnom záujme, nie verejnosť. Vláda rozhodne o verejnom záujme. Takže vláda si jednoducho povie, že toto je vo verejnom záujme, tak to ideme vyvlastniť. Opäť je to veľmi nebezpečné a pri tomto zložení vlády obzvlášť.
Darmo krútite hlavou, kolega. Tak ako sa rozkrádajú tuná peniaze z eurofondov a nie, hovorí sa, že nie je, peniaze na učiteľov, na zdravotníctvo, na ďalšie veci, tak ja mám pochybnosť o tom, že sa budú reálne robiť rozhodnutia, čo sú investície významného charakteru, že čo je verejný záujem. Skupinka ľudí rozhodne, čo je to verejný záujem. Ale ja mám pochybnosti o ľuďoch, ktorí o tomto procese budú rozhodovať. Tak mám obavy a skutočne mám obavy o majetok ľudí na Slovensku, lebo takto ten zákon pripravený je. Takto je postavený.
Dneska, hovorilo sa teda, že ten zákon utvrdzuje podmienky, že už to nemôže byť, v podstate ešte v bývalých korunách, miliarda, ale 3 mld., teda 100 mil. eur. Že tam musí byť vytvorených tristo pracovných miest. Ale nemusí, lebo stačí, že vláda si povie, že to je národohospodársky významná. Takže tých tristo miest nie je potrebných vôbec, lebo je tam slovíčko "alebo". Že sa rozhodne vláda, že si to pomenuje ako verejný záujem.
Žiaľ, toto sú chabé podmienky na to, aby ste nás presvedčili o tom, že ten zákon je určený pre to, aby sem skutočne prišli významné investície, ktoré budú dobré pre občanov Slovenskej republiky. Máme taký dojem, že je to skutočne naštelované a nachystané už pre niekoho, kto si tú investíciu tuná chce realizovať a má problémy s pozemkami, pretože niekto jednoducho nechce.
A čo je ešte nebezpečnejšie, z tohto celého procesu sa vylučujú obce a mestá. To znamená, že občania dotknutých miest a obcí si už nebudú môcť do toho povedať svoje. Jednoducho sú z tohto procesu vylúčení. Stačí, že si to povie vláda. Takže tu sa obchádza občan Slovenskej republiky, ktorému sa v konečnom dôsledku siahne na majetok. A nielen teda občanom, to sa môže siahať aj na majetok miest a obcí. Je to veľmi nebezpečné.
Ak to chceme upravovať, tak to upravme, ale trošku iným spôsobom. Pokiaľ to platí doteraz, zvýšme tú hranicu. Ale nieže o tom si rozhodne vláda. Vláda môže dať návrh, ale rozhodovať bude niekto iný. Aj dneska rozhodujú súdy o vyvlastnení. Ale treba postaviť jasné kritériá na základe čoho. Nie si len povedať, že no toto je pre nás najlepšia alebo vhodná investícia vo verejnom záujme, tak ideme vyvlastňovať. Povedať jasné kritériá. A nielen takéto, ktoré sú spochybniteľné. A určiť súdu lehotu, aby nemohla vznikať obštrukcia. Toto je, si myslím, riešenie. Lebo súd, keď bude zase konať 30 dní, 60 dní, 90 dní, naozaj môže niektoré veci spomaliť. Tak ak to chceme riešiť, tak dajme striktnú lehotu, dokedy musí súd rozhodnúť o vyvlastnení, ale vyvlastnení na základe znaleckého posudku, aby občan nebol škodný. Nieže sa to vyvlastní len tak. Občania prídu o majetok, lebo si niekto povedal. Lebo sa pôda a pozemky môžu dostať do nesprávnych rúk developerov, ktorí doteraz majú problém s tým, že občania nechcú jednoducho ustúpiť, že nechcú ustúpiť obce a mestá.
Takže tento zákon v takomto prevedení, v takomto predložení je zlý. A upozorňujem na to, že sa môže obrátiť proti navrhovateľom. Stačí si to len premyslieť trošku v hlave. Skúste sa nad tým zamyslieť. Ja ho v takejto podobe určite nepodporím.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán predkladateľ, vážená pani spravodajkyňa. Však môžem menovite vymenovať všetkých. Dovoľte mi v tejto komornej atmosfére rozprávať o tak zásadnej a významnej norme, ktorá je takým Rubikonom, hej, že vyvlastňovanie, môcť vyvlastniť, tak v takomto, by som povedal, komornom kruhu si o tom niečo povieme. Ja pre pamäť len spomeniem, teda za poslancov SMER-u sú tu traja, keď nerátam predkladateľa a spravodajcu. Čiže piati. A na opačnej strane je nás sedem.
Vážení, ja budem pre občanov hovoriť, že, vážení občania, by ste neverili, že čomu sa zvykne tento parlament venovať. Vracajú sa chute, ktoré bývali. A ja mám pocit, že to bude gradovať a budeme sa dokonca zakrývať veľkou perinou, neviem akej pomaly spravodlivosti. A potom sa to začne aj ináč maskovať. Začne sa to nejakým spôsobom ponúkať. Ale v zásade treba povedať pravdu. Hovoríme o vyvlastňovaní. To je, znie hrozne, ale je to tak.
Ako v zásade ľudia by nemali, by mali uznať, že keď potrebujeme líniovú stavbu, niečo, čo naozaj pomôže, tak naozaj, že kvôli nejakému zatvrdnutému človeku, ktorý nechce svojich 5 árov pustiť ani za pána, hej, tak stojí líniová stavba. Len toto nie je ten prípad, hej. Toto naozaj nie je ten prípad. Čiže tuná nehovoríme o tom. Koniec koncov to nemá ani tú forsáž, hej. Lebo to predkladajú páni kolegovia, ja sa ich nechcem dotknúť, ale ja som nevedel, pán kolega, že aj vo vašej agende je, že sa venujete vyvlastňovaniu a týmto veciam. Ani pán Kondrót, som netušil, ani pán Bagačka. Kdežto či vedia v Hnúšti, že pán Bagačka tu dáva zákony o vyvlastňovaní! To Hnúšťanom pôjdem povedať, že či vedia, že čo mu, čo predkladá?
Tieto zákony sa predkladajú v inej sile, v inom forsáži. Ale hovorím, nie je to ten prípad. Nehovoríme o zatvrdnutom gazdovi, ktorý chce, lebo keď sedem jeho generácií na tom oralo, aj on chce orať. Hovoríme o tom, že niekomu to treba uľahčiť a zjednodušiť. O tom hovoríme. A využili troch poslancov, hovorím, ktorí tu hrajú tú, alebo robia tú špinavú robotu, hej, že to sem donesú. A ja by som si prípadne vypočul vaše záverečné slovo, pán kolega, že jak to obhájite. Možno ani neobhájite. Ale proste je to tak, hej, že to tu došlo.
Hovoríme o tom, že niekomu treba vyjsť v ústrety. Už to tu bolo naznačené. V zásade komu a prečo a ako? Tých variant je asi viac. Niektoré boli spomenuté. Ja k niektorým, ktoré si myslím, že by mohli byť za tým. Je aj, a teraz upozorním znova, ja budem pracovať tým systémom a budem sa dlhodobo tomu venovať tak, že čoho sme my schopní? Dokonca raz, keď budem mať viac času, cez leto, možno napíšem knihu, že Slovensko je absurdná krajina, a dám do zátvorky, že zatiaľ. Lebo by ste neverili, že aké absurdity, čoho my sme tu schopní, proste aj za to zahlasovať. Prejdeme mlčaním, niektorí, niektorí tak zľahka zaprotestujú.
Absurdity typu, že sa tým seriózne venuje ministerstvo hospodárstva, zdá sa, že stojí tomu málo v ceste, že potiahneme ropovod stredom Bratislavy. Ja sa nechcem vracať k mojej obľúbenej Číne, ale to si čínsky boľševik nedovolí už ani teraz, hej. Že to sú veci ako! Že už aj tam si, aj, ale hovorím, to sú aj podľa mňa, aj v rovníkovej Afrike, hej, že už niekde, už možno sú nejaké tie organizácie, ktoré budú hlasno bojovať, že my... Napríklad tá trasa pôjde cez, jedna z možností, cez Pečniansky les, to znamená popri zdroji pitnej vody, a druhá trasa je popri BVS-ke, vzadu v Petržalke, a na Prístavnom moste to má byť podvesené. Viete, dneska máte toľko všelijakých bláznov, hej, tu zabíjajú vojakov, neviem koho. Ja nechcem hrúziť, ale keď podvesíte ropovod pod Prístavný most - teraz vieme, čo sa stane, keď na Prístavnom moste jeden šofér z Poľska prispí, čo sa stane - no tak ešte skúsme nakreovať, čo sa stane, keď niekomu prepne a povie, že ho ten podvesený ropovod vcelku láka, lebo však to by mohla byť dobrá sranda, keby som s tým niečo urobil, hej. Viete, ale to je, hovorím, to si niekde nedovolia. V normálnej krajine si to nikdo nedovolí, že by niekto povedal, že šupneme to cez stred mesta.
Ale my sme tu amazonské primitívne národy. Tu proste si to dovolia. Tu s tým prídu. A predstavujú to. A pritom existuje alternatívna trasa, ale to tiež nikto nepovie. Alternatívna, to je tá trasa cez Záhorie, cez Moravu. Ale viete, prečo neprejde? Ja to poviem, dopoviem to. Preto, lebo na rakúskej strane by išla cez dva národné parky. Choďte do Rakúska, do Viedne, povedzte Viedeňákom, že im chcete potiahnuť ropovod cez ich národné parky! Ešte to nedohovoríte, ešte to nedohovoríte a bude to notruf, či jak sa to volá, niekto volať a hodia vám kazajku. Kdežto u nás ideme, debatujeme, že ktorou trasou, či cez jeden vodný zdroj alebo druhý vodný zdroj, ale stále: podvesíme pod Prístavný most!
No hovorím, to je, ma to uráža. Mňa to fakt už uráža. Tu sa urazil nejaký predseda parlamentného výboru, ktorý je mimoriadne slabý. Ale mňa urážate dennodenne tým, že to tu nosíte. Tým, že proste aj zo mňa robíte hlupáka, ktorý by to mal akože sa na to pozerať. Nechcem sa už na to pozerať! A toto je jedna z variant, pre čo toto môže slúžiť.
Pán Kondrót to sem doniesol. Jedna z variant, ono tých možností je asi viac, možno bude aj taká, že chlapcom predáte južnú stranu Chopku, zameníte za pozemky v Medzeve, hej. Viete, veď to je, že rozum stojí! Tak pozemky v Medzeve, ja nemám nič proti Medzevu, hej, ale pozemky v Medzeve zameníte za južnú stranu Chopku s infraštruktúrou, so všetkým, hej, ale ešte chlapcom chýba severná strana Chopku. A tí urbárnici sú tam dosť hustí. No však Liptáci sú hustí vždycky. Tak liptáckym urbárnikom hovorím: "Chlapci, dajte pozor, nespite kľudne! Je dosť možné, že keď to tu prejde, tak sa jedného rána zobudíte a zistíte, že je vo verejnom záujme, teraz to schovajú pod olympiádu, je vo verejnom záujme vás vyvlastniť." To sa pod to vopchá. Čiže chlapci dostanú celý Chopok. Možno v konečnom dôsledku o to ide. Keď Chopok, tak celý, nie?! Generácie ľudí, ja neviem už, kto si kedy dovolil šiahnuť na Chopok. Len zdá sa, že apetít je obrovský. Tak nakoniec ten celý Chopok. Čiže nielen juh pustíte, ale ešte vytvoríte zákony.
Ale, pán kolega, nič v zlom. Vedeli ste o tom? Ani podľa mňa ste nevedeli, že vytvárate predpolie na niečo také. To mi je ľúto, že proste sa nad tým nezamyslíme hlbšie. A možno by ste mohli povedať: tým ja nejdem, však to mi, tým ja nejdem. Viete, normálne klamete. Klamete dokonca v dôvodovej správe. Pán Kondrót klamal, keď tu bol, ako spravodajca. On hovoril, že zvyšujete, zosilňujete tie parametre, že jednak zvyšujete sumu, že to sú sprísnené a že tristo miest. Ale to je presne, to kolega Hraško povedal, nie, lebo tam máte tie alternatívne spojky. To znamená, nemusíte ju splniť. A koniec koncov tých tristo ľudí, tam je napísané, že "tristo ľudí počas výstavby alebo po ukončení". Nič v zlom, to už tiež nechcem opakovať, však každú poriadnu, aj Aupark stavalo tristo ľudí, viete. To už každú stavbu poriadnu stavia tristo ľudí. Čiže to je našité na každého. To není žiadna podmienka, hej. Ona to není podmienka, tých tristo ľudí, že by bola absolútna, to znamená, podmieňujúca, že musí byť. Nie je, je alternatívna. A ešte aj v tej alternatíve má druhú alternatívu, alebo hovorí o tom, že počas výstavby alebo po ukončení.
Viete, keby ste aspoň tak neboli drzí, že poviete, tak dobre, že keď to skončíme. Lebo, keď vyvlastníte Jasnú, tak tam tristo ľudí nebude robiť nikdy, ale stavalo ju tristo ľudí a stavia, hej. Že poviete, tak aspoň aby sme to rozchodili, tak tristo ľudí tam bude aspoň na chleba zarábať. No nebude! Nebude! Ten váš zákon to nehovorí. Viete, prečo to tým ľudom nepoviete? Nepoviete ľuďom, kúsok pravdy by si zaslúžili, že je to. Ono to tak vyzerá, ale keď si to niekto prečíta?! Dokonca vy ste sa sami pomýlili aj v tej dôvodovej správe! A pán Kondrót tiež presne nevedel, o čom hovorí. On hovoril, že to je podmieňujúca podmienka. Ale nie je. Nie je. Nemusíte!
A to, že kto vyhlási akú významnú stavbu? Začo? Doteraz ste to mali niečím limitované, teraz, hovorím, to nemáte ničím. To môže byť kľudne uránová baňa v Jahodnej, to môže byť zlato v Detve, to môže byť ropovod cez stred Bratislavy, to môže byť Jasná, hej. Je to tu takto pokútne prepašované, pokútne prepašované do parlamentu. Večer v komornom prostredí hovoríme o zásahu do vlastníckych práv niekoho, hej. To proste, že možno sa k nim chudák nejako dostal po nejakej dobe, lebo komunisti mu to prerušili, a teraz tu takto zľahka o tom hovoríme, že niekto zas príde a akože vo verejnom záujme im to vyvlastní. Lebo to bude akože verejný záujem. Aj Jasná môže byť verejný záujem. Však olympiáda, všetci musíme uznať, môže to byť v konečnom dôsledku verejný záujem.
Samozrejme treba spomenúť aj to, čo bolo znova spomenuté. Hovoríte o tom, že ak s tým súhlasí vláda, tak už s tým nemusí súhlasiť nikto. To je, ja neviem, hej, to je imperátor, hej, že, že, že proste vláda, už keď povie, už hotovo. To už koniec, hotovo, netreba diskutovať... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, presne tak, ako ste povedali, že koniec. Je 19.00 hod. Chcem sa spýtať, máte to ešte nadlho? Je 19.00 hodín. Čiže končí rokovací deň.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Dokončím si to zajtra.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi uviesť správu o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii za rok 2012.
Správa je každoročne vypracúvaná na základe čl. 2 ods. 6 ústavného zákona č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie.
Správu za rok 2012 schválila vláda Slovenskej republiky uznesením č. 118/2013 na svojom zasadnutí dňa 7. marca 2013. Následne ju prerokovali a zobrali na vedomie Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky, konkrétne 2. mája, a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti 13. mája.
Hlavným cieľom správy o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii za rok 2012 je poskytnúť prehľad najdôležitejších aktivít Slovenskej republiky na pôde EÚ v kontexte dlhodobých, ako aj aktuálnych strategických priorít. Materiál vo svojej štruktúre korešponduje s jednotlivými formátmi zasadnutí Rady ministrov Európskej únie a poskytuje informácie o najdôležitejších prijímaných opatreniach podľa sektorových politík.
Vo svojom vystúpení sa vzhľadom na rozsah správy nebudem podrobne venovať všetkým oblastiam a zameraniam a sústredím sa len na niektoré kľúčové momenty diania v Európskej únii v roku 2012.
Osobitne by som chcel najskôr zdôrazniť, že z procedurálneho hľadiska uznesenie vlády k správe zo 7. marca 2013 zrušilo úlohy každoročne predkladať tri rôzne materiály týkajúce sa pôsobenia Slovenskej republiky v Európskej únii, konkrétne správu o členstve Slovenskej republiky v EÚ, správu o prioritách vyplývajúcu z legislatívneho a pracovného programu Európskej komisie a informáciu o personálnom zastúpení Slovenskej republiky v inštitúciách EÚ. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí tak bude od budúceho roka predkladať iba jeden komplexne hodnotiaci materiál o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii a prioritách pre nasledujúce obdobie, a to vždy do 28. februára. Takýto postup považujeme za efektívnejší, ambíciou správy aj v budúcnosti nebude poskytovať detailný prehľad všetkých aktivít, ktoré sme vo všetkých rezortných oblastiach realizovali, ale zamerať sa na kľúčové otázky a plnenie našich priorít, ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí, tak ako to má v názve, koordinuje výkon politík Európskej únie na medzirezortnej úrovni.
V tomto roku pripravíme aj revidovaný systém tvorby stanovísk k návrhom aktov schvaľovaných Radou Európskej únie. Chceme ho v rámci možností upraviť tak, aby bol efektívnejší a flexibilnejší, hlavným cieľom je zlepšiť prípravu stanovísk k legislatívnym návrhom v úvodnej fáze, zlepšiť komunikáciu medzi všetkými aktérmi vrátane neštátneho sektora.
Rovnako je naším záujmom čo najviac angažovať do procesu aj Národnú radu Slovenskej republiky, záujem poslancov o európske témy a diskutovanie o našich pozíciách na pôde parlamentu môže tento proces jednoznačne skvalitniť a stimulovať širší záujem o európske otázky.
Z pohľadu členstva Slovenskej republiky v Európskej únii môžeme uplynulý rok označiť za rok opatrení smerujúcich k stabilizácii eurozóny. Slovenská republika na európskej úrovni jasne prezentovala svoje pozície a aktívne sa podieľala na tvorbe a prijímaní opatrení zameraných na obnovenie dôvery v euro. Členstvo Slovenskej republiky v eurozóne sa z nášho pohľadu naďalej ukazuje ako kľúčové. Aj preto ostávame v najužšom integračnom jadre Európskej únie.
Základnými, vzájomne previazanými princípmi, na ktorých sme v uplynulom roku budovali svoje pozície, boli zodpovednosť a solidarita. V posilnenej Európskej únii musí byť princíp zodpovednosti kľúčový. A každá krajina bude nútená dôsledne plniť si svoje záväzky, inak nebude môcť očakávať solidárny prístup. Slovenská republika sa aj v minulom roku profilovala ako aktívny a konštruktívny člen Európskej únie, prirodzene, aj s podporou Národnej rady Slovenskej republiky. Mám na mysli predovšetkým vyslovene súhlasu s uzavretím Zmluvy o založení európskeho mechanizmu pre stabilitu v júni minulého roka a podporenie pristúpenia k Zmluve o stabilite, koordinácii a riadení v hospodárskej a menovej únii, tzv. fiškálnej zmluve v decembri 2012. Okrem krátkodobejších opatrení, ktoré prispievali k stabilizácii hospodárstiev členských krajín EÚ, sa v roku 2012 začala aj ambiciózna diskusia o posilnení hospodárskej a menovej únie a prehĺbení jej štyroch pilierov, konkrétne finančného, fiškálneho, hospodárskeho a politického.
Druhá polovica roka 2012 sa niesla v znamení budovania bankovej únie, založenej na jednotnom mechanizme dohľadu, mechanizme bankovej rezolúcie a systéme garancie vkladov. Za úspech v tejto súvislosti možno považovať najmä prijatie všeobecnej dohody v Rade ECOFIN 13. decembra 2012 k vytvoreniu Jednotného mechanizmu dohľadu, ktorým Európska centrálna banka získa od 1. 3. 2014 právo priameho dohľadu nad bankami eurozóny s aktívami v hodnote viac ako 30 mld. eur.
Pokrok nastal aj oblasti zabezpečovania efektívnejšej koordinácie európskeho semestra, ktorý sa stal štandardnou súčasťou riadenia hospodárskych politík v Európskej únii. Ide o cyklus, v rámci ktorého členské štáty koordinujú svoje rozpočtové, makroekonomické a štrukturálne politiky, pričom na každoročnej báze je vyhodnocované naplnenie stanovených hospodárskych a rozpočtových záväzkov. Vychádzajúc z toho, že konsolidáciu verejných financií považujeme za základ stabilizácie eurozóny, vnímame jednoznačne pozitívne posilňovanie takýchto kontrolných mechanizmov.
Pri budovaní fiškálnej a hospodárskej únie nedošlo doposiaľ s výnimkou uvedeného posilňovania rozpočtovej disciplíny k výraznejším posunom. Predmetom diskusie je koncept fiškálnej kapacity, teda akéhosi rozpočtu eurozóny s cieľom tlmiť asymetrické šoky. Fiškálna kapacita má byť napojená na koordinácie hospodárskych politík prostredníctvom platieb pre členské krajiny, ktoré dodržia zmluvné záväzky o štrukturálnych reformách s európskymi inštitúciami. Diskusia k týmto otázkam bude pokračovať v priebehu tohto roka.
Ďalšou kľúčovou témou roku 2012 boli rokovania o budúcom viacročnom finančnom rámci Európskej únie na roky 2014 až 2020, ktoré boli na úrovni členských krajín úspešne ukončené na samite Európskej únie vo februári 2013. Ukázali sme schopnosť reagovať na aktuálne výzvy a hľadať riešenia, z ktorých bude profitovať celá Európska únia. Výsledky sú pre Slovenskú republiku jednoznačne pozitívne. V súčasnosti sa sústreďujeme na dosiahnutie dohody s Európskym parlamentom s cieľom zabezpečiť, aby boli všetky programy a nástroje nového rámcového rozpočtu plne funkčné už od januára roku 2014.
Napriek tomu, že ťažiskom aktivít sú opatrenia v oblasti ekonomickej konsolidácie, pre Slovenskú republiku je naďalej jednou z priorít rozširovanie Európskej únie.
Som rád, že sme ako prvá členská krajina Európskej únie ukončili národnú ratifikačnú procedúru prístupovej zmluvy Chorvátska k Únii. Konkrétnymi aktivitami sme taktiež prispievali a aj naďalej prispievame k odovzdávaniu integračných a transformačných skúseností krajinám Západného Balkánu, ako aj vybraným prioritným partnerským krajinám v bilaterálnej dimenzii Východného partnerstva.
V diskusiách o ďalšom smerovaní Európskej únie čoraz intenzívnejšie spomíname koncept demokratickej legitimity. Táto otázka nie je nová, úspech európskeho projektu v dlhodobej perspektíve závisí od podpory občanov. V podmienkach prebiehajúcej diskusie o posilňovaní integrácie sa však táto rovina dostáva do popredia. Aj toto je jeden z dôvodov, prečo v súlade s programovým vyhlásením vlády obnovujeme činnosť Národného konventu o Európskej únii, ktorého otváracie plénum sa konalo 9. mája tohto roka. Kvalitatívne nové mechanizmy a štruktúry vznikajúce na úrovni Európskej únie smerujú k posilňovaniu integrácie a vyžadujú si konsenzuálne národné pozície. Preto máme záujem do národného konventu zapojiť všetky segmenty spoločnosti s cieľom vytvoriť legitímne odporúčania a pozície, o ktoré by sme sa vedeli v budúcnosti opierať aj v rámci európskeho konventu v diskusiách o ďalšom inštitucionálnom usporiadaní Únie.
Dámy a páni, naša pozícia a reputácia v Európe nestoja len na tom, čo sme dosiahli, ale aj na tom, ako sa staviame k novým výzvam a aké riešenia dokážeme navrhnúť. Aj z tohto pohľadu je odštartovanie národného konventu potvrdením toho, že nechceme byť len pasívnym účastníkom diskusií. Práca konventu by mala vyvrcholiť plenárnym zasadnutím 1. mája 2014, na ktorom bude prezentovaná správa s odporúčaniami pre vládu.
Dovoľte mi uviesť teraz aj niekoľko postrehov vo vzťahu ku kritickým komentárom, ktoré sa na adresu nášho členstva v Európskej únii niekedy zjavujú.
Euroskeptici hovoria napríklad o servilnosti voči Európskej únii či o akceptovaní všetkého, čo z EÚ prichádza. Nie je tomu tak. Pri formulovaní našich pozícií jasne vychádzame z našich národných záujmov, ktoré sú determinované aktuálnym geopolitickým, ekonomickým a menovým prostredím, sme naviazaní na európsky trh a investície. Aj napriek ekonomickej a finančnej kríze, ktorá nás zastihla relatívne krátko po našom vstupe do menovej únie, členstvo v tomto klube hodnotíme jednoznačne pozitívne. Voči Európskej únii nie sme servilní. A často presadzujeme pozície, ktoré nie sú v súlade s predstavami Európskej komisie. Silne sme presadzovali navýšenie kohéznych prostriedkov v rámci nového rozpočtu Európskej únie na roky 2014 až 2020. To sa nám podarilo, keď objem financií je vyšší než v minulom rozpočtovom rámci, vyššia je napríklad podpora pre našich poľnohospodárov a taktiež sme vynegociovali vyšší príspevok na vyraďovanie dvoch blokov elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. Podobne sme presadili zachovanie silných národných kompetencií pri budovaní bankovej únie a za súčasných podmienok máme záujem zachovať si aj daňovú suverenitu.
Komplexným hodnotením nášho desaťročného členstva v Európskej únii sa bude zaoberať aj národný konvent, už dnes ale poznáme viaceré fakty, ktoré majú veľkú výpovednú hodnotu. Za deväť rokov členstva sme stiahli 25 % nášho zaostávania za priemerom HDP Európskej únie, 88 % HDP Slovenskej republiky sa viaže na export a 85 % nášho exportu smeruje do krajín Európskej únie, 85 % našich zákonov je transpozíciou noriem Európskej únie, 75 % verejných investícií je financovaných zo zdrojov Európskej únie. A naša čistá pozícia v rámci aktuálneho viacročného finančného rámca Európskej únie je 11,8 mld. eur, v rámci budúceho bude ešte vyššia. Pri rešpektovaní základných princípov, ktoré som spomenul v úvode (predovšetkým zodpovednosť, solidarita, legitimita a otvorenosť), bude Európska únia naďalej dobrým prostredím pre realizáciu našich národných záujmov.
Chcem, aby sme si v diskusiách o ďalšom smerovaní Únie uvedomovali, že kroky, ktoré momentálne realizujeme (predovšetkým banková únia a koordinácia rozpočtových politík cez európsky semester), sú v prvom rade reakciou na už existujúcu mieru integrácie. Je to proces, v ktorom odstraňujeme nedostatky menovej únie, a nie snaha o urýchlenú a nepremyslenú federalizáciu. Ambicióznejšie projekcie či vízie o budúcom usporiadaní Únie, o federalizácii, sú, bohužiaľ, niekedy odtrhnuté od reality. Je dobré, že sa zaoberáme aj takýmito otázkami. Ale na radikálne zmeny v inštitucionálnom usporiadaní a zásadné presuny kompetencií nemáme právny rámec. Na zmenu primárneho práva v Európskej únii momentálne nemáme potrebný politický a, myslím si, ani spoločenský konsenzus, všetko má svoju postupnosť. A aj v Únii musíme najskôr dokončiť to, čo sme začali, a až následne otvoriť ambicióznejšie plány.
V závere by som chcel tiež poopraviť optiku, cez ktorú často a chybne vnímame vzťah Slovenska a Európskej únie. Nie je to tak, že Európska únia neustále niečo navrhuje a my pasívne prijímame. My sme plnohodnotnou súčasťou Európskej únie. Spoločná európska mena je našou menou. A na formovaní európskych návrhov sa aktívne podieľame a ovplyvňujeme ich.
Udržateľnosť európskeho projektu v konečnom dôsledku začína a končí u občanov Európskej únie. Bez demokratickej podpory novátorské vizionárske koncepty neuspejú. Práve tu vidím priestor a potrebu pre zlepšenie súčasného stavu. Občania často nerozumejú našim rozhodnutiam, necítia ich potrebu, nerozumejú dôvodom, prečo k nim pristupujeme. Je preto dôležité, aby sme aktívne a zrozumiteľne komunikovali. A v tomto procese je aj úloha vás, poslancov, nezastupiteľná. Ďakujem za pozornosť, skončil som.

Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania správy o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii za rok 2012 (tlač 434a).
Správu pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 419 z 19. marca 2013 na prerokovanie zahraničnému výboru a výboru pre európske záležitosti. Za gestorský výbor určil výbor pre európske záležitosti.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti uznesením z 13. mája 2013 č. 75 a Zahraničný Výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 2. mája 2013 č. 44 odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vziať správu na vedomie.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov a poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tejto správe odporúča vziať správu na vedomie.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania správy o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii za rok 2012 vrátane návrhu na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením gestorského výboru z 13. mája 2013 č. 78. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril plniť úlohy spoločného spravodajcu.
Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, tak ako pán vicepremiér hneď v úvode svojho vystúpenia uviedol alebo pripomenul, chcel by som urobiť podobne, a síce odraziť sa od skutočnosti, že predloženie dokumentu, o ktorom rokujeme, vyplýva z ústavného zákona Národnej rady Slovenskej republiky o spolupráci medzi Národnou radou a vládou. Ja by som len pripomenul, že tento ústavný zákon platí od 1. augusta 2004. Teda nadobudol účinnosť len niekoľko mesiacov po našom vstupe do Európskej únie. Je teda evidentné, že zmyslom predkladateľov tohoto zákona a jeho aplikácie je to, aby sme sa raz za rok pristavili a aby sme si povedali, ako sa Európa vyvíja, aké je miesto Slovenska v Európskej únii, čo sa nám podarilo, čo sme chceli dosiahnuť. A prípadne a hlavne by som chcel doplniť to, čo uviedol pán podpredseda vlády. Ten citovaný odsek hovorí aj o tom, že Národná rada by mala vláde predkladať odporúčania pre ďalšie obdobie.
Myslím si, že je veľmi správne, a potešilo ma to aj pri čítaní správy, aj pri tom, ako ju uvádzal pán podpredseda vlády, že deväť rokov po našom vstupe pripravujúc sa na prvé také väčšie významné jubileum, desaťročie fungovania Slovenskej republiky v Európskej únii sa vláda zamýšľa nad významom dokumentov predkladaných do Národnej rady, lebo zrejme niečo bolo v úmysle urobiť v roku 2004. Ale po deviatich rokoch je naozaj akurátny čas, aby sme premýšľali, či to funguje tak, ako má a prípadne ako je potrebné veci meniť. Považujem teda vyslovene za racionálne, a teda správne, že vláda prijala úlohu, ktorú pán vicepremiér uviedol v marci tohoto roku, na základe ktorej už nebudú predkladané tie tri rôzne separátne materiály, ale bude predkladaný jeden kompaktný, komplexný, ucelený materiál. Toto jednoznačne vítam.
Vítam aj to, čo v správe uvedené nie je, ale čo uviedol pán vicepremiér, a síce, že vláda chce meniť prístup k tvorbe stanovísk Slovenskej republiky k jednotlivým legislatívnym iniciatívam Európskej únie. Aj to je nepochybne správne. Neraz sa človek pousmeje, keď čítame, k akým aktivitám na pôde Európskej únie dochádza. A, samozrejme, uvedomujeme si aj nebezpečenstvo byrokracie, ktorá s tým súvisí. A preto aj tento zámer je potrebné jednoznačne privítať. Áno, veci treba meniť. Samozrejme, treba ich meniť v čase vychádzajúc zo získaných skúseností a, samozrejme, s úmyslom meniť ich k lepšiemu. Ja by som rád v tejto línii pokračoval.
Odrazím sa od tézy, že deväť rokov po vstupe do Európskej únie sa treba zamýšľať nielen nad formou, ale zároveň aj nad obsahom správy. A tu vidím istý problém. Áno, pán vicepremiér sa zmienil, a nakoniec aj predkladaná správa je sčasti toho dokumentom, dôkazom alebo dokladom, ako chceme meniť svoj prístup, ako chceme meniť formu, povedzme, predkladaných materiálov do Národnej rady Slovenskej republiky. Ja sa však domnievam, a poviem to ešte raz, že je potrebné sa vážne zamyslieť aj nad samotným obsahom toho, o čom chceme a mali by sme v Národnej rade rokovať. Prečo? Nuž preto, lebo tu vidím, že v priebehu tých deviatich rokov pretrváva istý stereotyp. Ja to nazvem stereotypom. Vo forme sa vláda pokúša teda tomu stereotypu vyhnúť, ale sa obávam, že v obsahu predsa len pretrváva. Presne ako povedal pán vicepremiér, správa je prierezom európskeho diania, európskej agendy v roku 2012. Ja by som to možno povedal trošku aj inak, že je to glosovanie európskych aktivít podľa jednotlivých formátov zasadnutí Rady ministrov Európskej únie a postojov Slovenska k jednotlivým témam.
Čo mi ale v správe chýba a čím chcem prispieť do diskusie v zmysle toho, že treba veci meniť, a to nielen z pozície formy, ale aj z pozície obsahu, je hodnotenie nášho účinkovania, hodnotenie, teda porovnanie toho, čo sme v roku 2012 chceli dosiahnuť, aké sme mali konkrétne ciele, čo sme chceli presadiť a čo sme napokon aj dosiahli a presadili. Ak som dobre počítal, správa má desať kapitol a tridsaťosem tematických podkapitol. Ak som nič neprehliadol, tak si dovolím konštatovať, že neobsahuje nič o tom, v ktorej z týchto 38 tematických kapitol bol príspevok Slovenska do tvorby politík Únie buď výrazný, buď úspešný, alebo mimoriadne dôležitý pre našu krajinu.
Jedno z mála miest, na ktorom sa píše, že sme sa o niečo zasadili, je na strane 23 správy. Pán vicepremiér sa o tom aj zmienil. Ja to krátko odcitujem: „Slovenská republika sa aktívne zasadzovala za zrušenie opatrení, ktoré sú nevýhodné a znižujú konkurencieschopnosť slovenských poľnohospodárov na spoločnom trhu, najmä v súvislosti s návrhom výpočtu priamych platieb.“ To je, prosím, pravda a táto aktivita, ako aj vôbec celkový postoj a prístup slovenskej vlády ku kohéznej politike je nepochybne správny a chvályhodný. Podľa mňa však ale chýba koncovka, vyhodnotenie, s akým výsledkom skončilo naše úsilie. Nedá sa dosiahnutý výsledok kvantifikovať? Zaujímalo by to nielen mňa, ale aj nepochybne stovky, tisícky našich farmárov. Do akej miery ešte stále sú naši poľnohospodári diskriminovaní? Ja viem, že to je dedičstvo. Veľmi dobre si uvedomujem všetky súvislosti, ale rovnako dobre si uvedomujem, že táto diskriminácia znižuje konkurencieschopnosť našich farmárov ešte stále. Nepochybne sa budú pýtať, či, povedzme, finančná perspektíva v rokoch 2014 – 2020 je posledným obdobím tejto diskriminácie, či potom sa podmienky vyrovnajú a naši poľnohospodári budú rovnako konkurencieschopní alebo ešte konkurencieschopnejšími.
Čo je potrebné urobiť alebo čo mienime urobiť, aby sa tieto podmienky vyrovnali. Myslím si, že je to téma nesmierne dôležitá prakticky, ale aj politicky, pretože znamená dopad nielen na tisíce poľnohospodárov, ale, povedzme, aj na takú tému, ako je vyrovnávanie regionálnych rozdielov. Aby som ilustroval, o čo mi ide, aby možno sme si aj lepšie porozumeli, dovolím si použiť príklad z Českej republiky. Nikdy nezaškodí, keď človek sa porovná alebo hľadá inšpiráciu aj inde. Dostal sa mi do ruky dokument z marca tohoto roku, keď popredný český think tank, ktorý sa volá Asociácia pre medzinárodné otázky, publikoval dokument Agenda pre Českú zahraničnú politiku 2013, v ktorej hodnotí českú zahraničnú politiku v roku 2012. Ale zároveň aj predkladá svoje odporúčania pre tento rok a pre budúcnosť. Apropo, slovenský ústavný zákon, opakujem ešte raz, ukladá presne to isté, prerokovať správu o členstve za predchádzajúci rok a schvaľovať odporúčania pre vládu v nasledujúcom období. Ja sa preto k téme odporúčaní ešte vrátim. V dokumente som si okrem iného prečítal aj toto, dovoľte mi krátko za minútu to odcitovať: „Česká zahraničná politika je v dôležitých otázkach nekonzistentná, reaktívna a postráda strategický rozmer. Navzdory spektru prijímaných dokumentov nemožno identifikovať nič, čo by pripomínalo českú Grand Strategy. Priority zahraničnej politiky nie sú zreteľné, pretože schopnosť oddeliť podstatné od menej dôležitého vyžaduje dlhodobú strategickú rozvahu i politickú odvahu. A obom sa v súčasnej českej zahraničnej politike nedostáva. Dôsledkom sú opatrnícke postoje, ktoré okrem občasného trucovania v európskych otázkach nevedú k jasnej viditeľnej medzinárodnej iniciatíve.“ Jednotlivé tematické okruhy českej zahraničnej politiky sú hodnotené prostredníctvom troch ukazovateľov, aktivity, odhodlania a dopadov, teda výsledkov tohoto odhodlania a aktivít. Hovorím o tom preto, lebo sa domnievam, že presne takto je potrebné premýšľať aj v súvislosti so slovenskou zahraničnou politikou. Nakoniec, som si dobre všimol v úvodnom vystúpení pána podpredsedu vlády, že zrejme si niektoré z týchto súvislostí uvedomuje aj súčasná vláda. Pán vicepremiér povedal a mňa to potešilo, že predsa len v tej budúcej správe už to nebude také glosovanie podľa jednotlivých kapitol, podkapitol alebo európskych politík, ale že sa pokúsime diskutovať štruktúrovane z pohľadu priority tém, ktoré považujeme za najdôležitejšie, a, povedzme, tém, ktoré taký dôležitý dopad pre Slovensko nemusia mať. Nepochybne takto sa treba uberať, ale zároveň teda keďže rokujeme o správe za rok 2012, chce sa mi, žiada sa mi povedať, že pri čítaní tejto našej správy som mal veľmi často pocit, že čítam aj o Slovensku, s jednou, ale, samozrejme, veľmi jasnou výnimkou. Nedá sa povedať, že by slovenská politika v európskych otázkach nebola konzistentná. Aspoň vo verbálnej rovine určite konzistentná bola.
Povedal by som so snahou o maximálnu objektivitu aj ďalšie tri oblasti alebo dve oblasti, ktoré treba zvýrazniť popri tej prvej, ktorá sa dá pomenovať asi tak, že Slovensko vystupovalo v kľúčových otázkach naozaj jednotne. Tou druhou nepochybne pozitívnou skutočnou je, že Slovensko sa udržalo a udržiava v hlavnom prúde európskeho diania. No a napokon, dá sa povedať aj, po tretie, to, že sme neurobili v európskej agende žiadnu viditeľnú alebo nenapraviteľnú či nebodaj fatálnu chybu, aj keď v niektorých oblastiach doma podľa môjho názoru aj podľa diskusie, ktorá prebieha v tejto miestnosti, nepostupujeme asi celkom dobre. Zmienim sa tu o dvoch veciach, fiškálnej konsolidácii, o ktorej bola veľmi zaujímavá rozprava celkom nedávno, kde sa veci veľmi ťažko menia, ale sa ľahšie zakrývajú alebo bagatelizujú, a aj o oblasti, o ktorej pán vicepremiér, pokiaľ som pozorne počúval a pozorne čítal, nehovoril vôbec. A to je čerpanie či nečerpanie európskych fondov. Tu je to naopak, ako je to vo fiškálnej konsolidácii. Tu sa to ľahšie meria a omnoho ťažšie zakrýva alebo bagatelizuje.
Chcem sa teda vrátiť k tomu dokumentu. O Českej republike sa domnievam, že mnoho, mnoho z toho, čo som čítal ako kritický pohľad na českú zahraničnú politiku, sa týka aj Slovenska. Ja to poviem tak, ako to vidím, ako to cítim, ako to sledujem aj z pohľadu Národnej rady Slovenskej republiky, aj z pohľadu, povedzme, viacročných skúseností, aj z pohľadu možno vysedávania v Rade Európy, že Slovensko sa na európskom ihrisku akoby strácalo, toto je, prosím, výsledok môjho vnímania, môjho cítenia, môjho pozorovania, pokúsim sa to vyargumentovať v ďalšej časti môjho vystúpenia, napríklad tak, že Slovensku v uplynulom roku nebolo dostatočne jasné, kde a v ktorých oblastiach chce byť aktívne, veľmi aktívne, v ktorých oblastiach chce byť vyslovene ako krajina Európskej únie alebo eurozóny takpovediac primášom. Nie je jasné zo správy, ani z toho, ako pozorujem našu zahraničnú politiku, v ktorej oblasti chcelo Slovensko priniesť naozaj mimoriadnu, osobitnú, špecifickú pridanú hodnotu a potom, samozrejme, tiež porovnanie toho, či sa nám takúto pridanú hodnotu priniesť podarilo.
V dokumente sa hneď na prvej strane píše o kľúčových prioritách našej zahraničnej politiky v minulom roku. Pán vicepremiér koniec koncov presne takto štruktúrovane aj vystúpil v úvodnom slove. Na tej prvej strane sa teda píše v začiatku, že v Európskej únii sa začala diskusia o posilnení hospodárskej a menovej únie a prehĺbení jej štyroch pilierov. Nebudem to opakovať, len dodám, že podľa môjho názoru je pravda taká, že v Európskej únii sa začala podstatne hlbšia diskusia, diskusia o politickej integrácii, diskusia o európskej federalizácii, ba dokonca aj o eventuálnej rekonfigurácii Európskej únie. Zdá sa mi, že sa vyjadrujú všetci, mnohí veľmi hlasno, mnohí veľmi často. Mne sa zdá, že Slovensko v tejto diskusii mlčí.
Veľmi vážne veci sa odohrávajú v mnohých krajinách Európskej únie. Nebudem vás zabávať nejakým mapovaním toho, čo sa všetko odohráva na Cypre alebo v Španielsku, v Portugalsku, v iných krajinách, ale myslím si, že tí, ktorí sa zaujímajú o zahraničnú politiku, veľmi dobre vedia, akým vážnym problémom čelia mnohé krajiny, napríklad ako sú dôsledky finančnej krízy, ale sú tu aj iné fenomény. Napríklad britská vláda rozhodla, že sa po voľbách v roku 2015 do dvoch rokov plo týchto voľbách opýta občanov v referende, či si želajú zostať v Európskej únii. Zároveň Škótsko na budúcu jeseň bude v referende rozhodovať o tom, či si želá zostať v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie. To sú nepochybne dopady na Európsku úniu. Všimol som si mnoho veľmi vážnych reakcií na tieto trendy, napríklad Poľsko reagovalo veľmi intenzívne a podľa môjho názoru aj veľmi kompetentne. Najnovšie, aby som zase vás nezabával všetkými vyhláseniami, nepochybne veľmi zaujal francúzsky prezident Hollande, ktorý chce ekonomickú vládu krajín eurozóny, ktorá by sa stretávala každý mesiac a mala svojho prezidenta, ako hovorí pán prezident, takpovediac na plný úväzok. Chce navrhnúť krajinám eurozóny harmonizovať dane a zosúladiť sociálne politiky zhora. Ja som si dobre všimol, že pán vicepremiér povedal medziiným, ale jasne, že v daných podmienkach sme proti harmonizácii daní. Netreba sa báť, samozrejme, to takto do takéhoto dokumentu zapísať.
No predsa len, aby som vás dlhšie nepozabával, vytiahnem aspoň jeden najnovší poznatok. A je to správa z Talianska, ktorá hovorí, že federálna Európa je podľa vlády Talianska optimálnou cestou z krízy. Vláda trvala niekoľko mesiacov či, lepšie povedané, týždňov a už pani ministerka Bonino označená za principiálnu presadzovateľku spojených štátov európskych plne podporila volanie pána prezidenta Hollanda, tak ako som ho parafrázoval. Prečítal som si v kvalifikovanom vyjadrení, že pani ministerka ako presvedčená federalistka nepripúšťa iné inštitucionálne usporiadanie, ktoré by mohlo efektívnejšie udržať demokraciu, právny štát a diverzitu 500 miliónov obyvateľov hovoriacich rozličnými jazykmi a majúc rozličné videnie histórie. Ako príklad sama uvádza práve funkčný federalizmus v Nemecku. Nepochybne je to zreteľa hodné vyjadrenie. Žiada sa mi teda zopakovať to, čo som už povedal, že v tejto diskusii mi slovenský hlas chýba. Obávam sa, že budeme diskutovať na konvente, že budeme diskutovať až do mája budúceho roku, ale sa obávam trošku aj toho, že kým sformulujeme našu pozíciu, tak ten vlak sa už bude nielen hýbať, ale môže sa dostať aj do cieľovej stanice.
O tom, že podobný problém trápi alebo že sa ním zaoberajú aj iné krajiny, s ktorými sa nám treba porovnávať, svedčí najnovší príklad z Českej republiky. Dozvedel som sa, že vláda Českej republiky schválila 15. mája dokument Stratégia pôsobenia Českej republiky v Európskej únii – aktívna politika pre rast a konkurencieschopnú Európu. 15. mája, to znamená len pred niekoľkými dňami. Ako som si prečítal v tom dokumente, cieľom dokumentu je definovať podobu a nástroje na realizáciu aktívnej európskej politiky Českej republiky, zámerom dokumentu je prispieť do diskusie na tému pôsobenia Českej republiky v Európskej únii a načrtnúť základné línie toho, akým spôsobom hodlá vláda Českej republiky byť zapojená do aktuálnych rokovaní o prehĺbení spolupráce členských štátov v rámci európskeho integračného projektu. Myslím si, že presne o to ide. Zhodou okolností som si všimol, že v Českej republike približne v rovnakom čase začal pôsobiť aj ich konvent, ale vláda svoju predstavu sformulovala doslova v minulých týždňoch, v minulých mesiacoch a predstavila verejnosti dňa 15. mája. Toto považujem za nesmierne dôležité, za nesmierne vážne, aby vláda mala svoju víziu a potom, samozrejme, aby pre túto víziu hľadala čo najširší konsenzus, zhodu, veľmi súhlasím, nielen s politickou opozíciou, ale aj so všetkými segmentmi spoločnosti, a z tejto diskusie, samozrejme, potom tie kľúčové dôležité alebo obohacujúce prvky, možno aj trošku korigujúce prvky bola schopná preberať. Ono vlastne ani tak o to nejde, že kto kde kedy čo povie. Nechcem takéto partikulárne vyhlásenia preháňať. Ale ide jednoznačne o to, že Európska únia je v pohybe. O tom, myslím, niet najmenších pochýb. A mne sa zdá, akoby Slovensko tento pohyb dostatočne nezachytávalo.
Uvediem ešte ďalší príklad, ktorý bude možno trošku veľmi subjektívny, ale možno z pozície opozície si ho môžem dovoliť, ale ktorý považujem za vážny, aspoň preto za vážny, lebo ho tak vidím. Podľa mňa tradičný európsky nemecko-francúzsky dvojmotor nešliape tak, ako šliapal doposiaľ. Niekedy nás to iritovalo, provokovalo, vyrušovalo, zlostilo. Ale keď šliapal nemecko-francúzsky motor vždy to svoj význam pre Európu malo. V čom je problém? Problém je podľa môjho názoru v tom, že jeden z týchto dvoch motorov začína vynechávať. A veľmi dobre vieme, že to nie je ten nemecký. Poviem to otvorene videné z pozície opozície a iste subjektívnymi očami, vidím to tak, že Francúzsko stráca na svojej konkurencieschopnosti, a vidím to tak, že Nemecko nebude vládať ťahať v nezmenených podmienkach donekonečna Európu samo. Prečo o tom hovorím? Pretože vidím veľkú výzvu, príležitosť, ale cítim aj veľkú povinnosť pre krajiny Vyšehradskej štvorky. Je to povinnosť, ale aj príležitosť sa stať vážnym partnerom Nemecku v jeho úsilí formovať Európsku úniu tak, aby si udržala a zvýšila svoju vnútornú, ale aj vonkajšiu konkurencieschopnosť. Samozrejme, niekto to vo V-4 musí nastoliť a presadzovať. Myslím si, že Slovensko má na to. Myslím si, že je to práve Slovensko preto, lebo má najreformnejšiu skúsenosť. Samozrejme, musíme najprv chcieť urobiť doma všetko to, čo je potrebné urobiť, musíme vedieť to, čo chceme, tak ako to, povedzme, sformulovali Česi v tej stratégii, o ktorej som pred chvíľočkou hovoril, a potom získavať pre túto myšlienku našich susedov. Tak, ako bolo povedané na začiatku, musíme mať odvahu meniť zabehané stereotypy, ale aj vo formáte V štvorky. Je fajn, že už to nie je vo V štvorke iba o mostoch, o diaľniciach, o plyne, o energetike, o infraštruktúre, je fajn, že vytvárame už aj spoločnú bojovú skupinu, ale som presvedčený, že pomaly 10 rokov po tom, čo naše krajiny vstúpili do EÚ, je potrebné ísť ďalej. Netreba sa báť ísť do politických stanovísk a do politických dialógov.
Možno rozšíriť tvorbu a používanie napríklad vyšehradského fondu na iné účely. Nedávno mi jeden z veľvyslancov krajín V štvorky povedal, že je čas, aby napríklad sme sa odhodlali tie prostriedky navýšiť a podporovať malých a stredných podnikateľov, že ho trápi, prečo naše krajiny strácajú ekonomický rast. Veľmi ma tá myšlienka oslovila. Osobne veľmi dôverujem tomu, že investície do malého a stredného podnikania, do živnostníkov v našich krajinách, možno v prihraničných oblastiach najviac, by mali obrovský význam. Ale, samozrejme, tak ako som uviedol je potrebná hlbšia a zásadnejšia politická diskusia. Sme nielen regiónom územne kompaktným, ale aj zoskupením krajín, ktoré majú identickú historickú skúsenosť so vzájomným súžitím v spoločnom štátnom útvare, ale aj s komunizmom a fašizmom, s prekonávaním ich dôsledkov, ale aj s implementáciou demokratizačných a modernizačných reforiem.
Kolegyne, kolegovia, celkom stručne v záverečnej časti by som sa ešte chcel krátko povenovať dvom témam, ktoré sú rovnako na prvej strane v úvode správy ako kľúčové témy v roku 2012.
Je to politika súdržnosti, proste z rozširovania. Áno, Slovensko je promotérom kohéznej politiky, preto logickou otázkou je, ako sme v roku 2012 využívali jej kľúčový nástroj, a to európske fondy. Mýlim sa, že európske fondy sú tým kľúčovým nástrojom na využívanie kohéznej politiky? Aj na verejnosť prenikli informácie, že čerpanie eurofondov je na Slovensku veľkým problémom. Objem potenciálne nedočerpaných prostriedkov dosahuje v tomto roku až 600 miliónov eur. Považujem za chybu, že materiál o tom nepojednáva. Pojednáva o kohéznej politike, vyhýba sa tejto slabine. Pritom ide o tak vážny problém, že o ňom rokoval aj predseda vlády s predsedom Európskej komisie začiatkom apríla tohoto roku. Dohodli sa obaja predstavitelia, že pristúpime k jednému z dvoch variantov, k jednej z dvoch alternatív, a síce buď k zmene nariadenia legislatívy, alebo k povoleniu čerpať kohézne fondy z tejto finančnej perspektívy aj na iné účely, ako to bolo dohodnuté. Zdá sa v posledných dňoch, že sa nám presadzuje prvý variant. Len tak na okraj poviem, že spolu s Rumunskom zrejme Slovensku bude dovolené čerpať európske fondy súčasnej európskej perspektívy o rok viac, ako je to povolené ostatným krajinám, teda bude to vo formáte nie n + 2 roky, ale n + 3 roky. To, prečo o tom hovorím, však spočíva v presvedčení, že by sme tieto témy mali prediskutovať nielen na eurovýbore, kde, viem o tom, sa o tom živo diskutuje, ale aj v pléne, keďže to spolu veľmi, veľmi súvisí.
Na rokovaní predsedu vlády a predsedu Komisie ma zaujala ešte aj iná vec, snaha vlády položiť dôraz pri čerpaní prostriedkov budúcej finančnej perspektívy nie na projekty udržateľného rozvoja a zvyšovania konkurencieschopnosti našej ekonomiky, ale na veľké infraštruktúrne projekty či, ako som sa dočítal, na rekonštrukciu administratívnych budov. Všimol som si, že predseda vlády v tom ale veľké pochopenie u predsedu Komisie nenašiel. Tak subjektívne sa mi zdá, že sa tomu dá porozumieť. Keďže Portugalsko išlo práve cestou preferovania infraštruktúry a budovania rôznych administratívnych budov, zaostalo v konkurencieschopnosti svojho priemyslu. A dnes čelí veľkým problémom. Chcem teda navrhnúť, aby budúce správy obsahovali štandardne aj prehľad o čerpaní eurofondov, ako aj prehľad o čistej pozícii štátu v danom roku, to znamená rozdiel medzi tým, čo Slovensko do Európskej únie platilo a čo Slovensko z Európskej únie získalo. Pán vicepremiér povedal, že konvent je dôležitý, aby občania viac rozumeli tomu, čo sa v Európe deje, prečo je Európska únia pre nich prínosná. Myslím si, že keby sme uvádzali vývoj od vstupu Slovenska do EÚ, ako sa vyvíjala čistá pozícia, poviem to vulgárne, ako sme za deväť rokov profitovali z nášho členstva v Európskej únii, myslím si, že by to nepochybne k tomu lepšiemu porozumeniu aj prispelo.
No a posledná poznámka sa bude týkať rozširovania. Prekvapilo ma, že správa je v tejto oblasti nezvyčajne skúpa. Chýba naozaj základné pojednanie o kľúčovom vývoji na Západnom Balkáne a, domnievam sa, aj o našej priorite. Tomuto vývoju podľa mňa jasne dominoval vývoj v Srbsku. S týmito zmenami nekorešponduje postoj Európskej únie, ktorý sa mi vidí byť veľmi opatrný, môže viesť aj k frustrácii, ale aj ku strate reformného úsilia na srbskej strane. Ja rozumiem veľmi dobre tomu, že Európska únia je unavená z rozširovania, ale zároveň musím si položiť otázku, ktoré krajiny môžu k prelomeniu tejto únavy prispieť. Ono sa to samo neurobí.
Rovnako chcem uviesť, že ma znepokojuje aj stagnácia Bosny a Hercegoviny a Macedónska, pričom správa neuvádza ako sa voči obom týmto krajinám angažovalo Slovensko. Myslím si, že to je vážna vec, že v Bosne a Hercegovine opakujeme už roky, už celé roky jedno a to isté: Aplikujte rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu v kauze Sejdič a Finci, zmeňte ústavu a potom sa môžeme spolu rozprávať. Myslím si, že angažovanosť Slovenska či v Bosne alebo aj v Macedónsku je nielen legitímna, ale aj neobyčajne prirodzená vzhľadom na genézu, na históriu, ktorú veľmi dobre poznáme.
Posledná poznámka k rozširovaniu sa bude týkať Čiernej Hory. Spomína sa transfer slovenských skúseností z prístupového procesu. Toto je presne to miesto, kde by som uvítal, keby táto snemovňa aj verejnosť dostali viac informácií, ako sme sa konkrétne angažovali, ktoré programy našej rozvojovej pomoci boli úspešné, ako nielen Čierna Hora, ale aj celý región z tejto angažovanosti Slovenskej republiky profituje.
Dámy a páni, keďže ústavný zákon o spolupráci Národnej rady a vlády vo svojom čl. 2 ods. 6 hovorí, že Národná rada nielen rokuje o záležitostiach súvisiacich s členstvom Slovenska v EÚ, ale tiež schvaľuje odporúčania pre vládu v nasledujúcom období, a keďže chcem byť nielen konštruktívny, ale aj sám sa pokúsiť prispieť k zmene toho stereotypu, o ktorom som hovoril na začiatku, si dovolím predložiť návrh na doplnenie uznesenia. To uznesenie je navrhované ako stručné, ja by som rád v ňom doplnil druhý bod: „Národná rada odporúča vláde, aby,“ sú to tri body, „1. pri čerpaní finančných prostriedkov z európskych fondov vo viacročnom finančnom rámci pre roky 2014 – 2020 sa prioritne orientovala na oblasti znamenajúce trvalo udržateľný rast a zvyšovanie konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky, teda najmä na oblasti vedúce k budovaniu znalostnej ekonomiky a poznatkovej spoločnosti (školstvo a vzdelávanie, veda, výskum a inovácie, skvalitňovanie podnikateľského prostredia, podpora malých a stredných podnikateľov), 2. každoročne predkladala Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o stave čerpania eurofondov a o čistej pozícii Slovenskej republiky voči Európskej únii za príslušný rok ako súčasť správy o členstve Slovenska v EÚ, 3. na zasadnutí Európskej rady v júni 2013 navrhnúť a aktívne presadzovať v spolupráci s podobne zmýšľajúcimi krajinami, aby Európska únia a Srbsko začali prístupové rokovania čo najskôr, najneskôr však do konca roku 2013.“ Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Pre krátkosť času sa vyjadrím len k niektorým častiam správy.
Čo sa týka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka nespochybňujem úsilie slovenskej vlády o zrušenie opatrení, ktoré sú nevýhodné pre Slovenskú republiku a znižujú jej konkurencieschopnosť, najmä v oblasti tzv. priamych platieb. Tu však treba povedať aj B. A to je skutočnosť, že tieto určité vylepšenia pre slovenskú stranu sa dosiahli na úkor zníženia podpory v oblasti rozvoja vidieka.
Keď ešte zostaneme v tejto sfére, tak by som sa kriticky vyjadril k niektorým problematickým postojom slovenskej strany napríklad vo vzťahu k ochrane včiel, problematickým hlasovaniam, ktoré boli terčom kritiky, takisto aj nekritickej podpory GMOs a podobných diskutabilných technológií.
Čo sa týka životného prostredia, je to síce sféra neoficiálneho lobovania, ale premiér sa opakovane pochválil, že loboval za zmiernenie environmentálnych limitov a noriem pre Slovenskú republiku, čo, si myslím, nie je v prospech udržateľnej budúcnosti a kvality života obyvateľov Slovenka.
A napokon, myslím si, vláda by mala oveľa transparentnejšie pristupovať k príprave svojej pozície k novému programovaciemu obdobiu Európskej únie na roky 2014 a 2020. Keď som to navrhoval na tejto pôde, bol som odmietnutý, čo ma úprimne mrzí.

Vážený pán kolega Dzurinda, zaujal ma najmä váš veľmi úsmevný výrok, že Slovensko sa na európskom ihrisku stráca. Počas vášho pôsobenia na ministerstve zahraničných vecí bolo Slovensko najväčším trouble-makerom v Európe, blokovalo celú Európu k pristúpeniu, ja viem, nie kvôli vám, ale kvôli vášmu koaličnému partnerovi. Ale vtedy sme sa naozaj nestrácali, ale zviditeľňovali sme sa veľmi, veľmi nešťastným spôsobom. Dneska za ministra Lajčáka sa stalo Slovensko jedným z lídrov kohéznych krajín, vyrokovalo obrovské úspechy z hľadiska viacročného finančného rámca. Spomínali ste zásadu n + 3 v rámci čerpania eurofondov, tak isto veľkú vec. To všetko sú úspechy, pri rokovaniach o Bohuniciach tak isto, ďalšie peniaze. To sú také nespochybniteľné úspechy a vy tvrdíte, že Slovensko sa dneska na európskom ihrisku stráca. No áno, už nie sme krikľúni, krčmoví hulváti ako váš bývalý koaličný partner, ktorý hovoril o maoistoch a tak ďalej. Dneska sme zodpovedný a dôveryhodný hráč a ako taký hráč dokážeme vybojovať ďaleko viac.
Ďalšia poznámka, ktorú ste spomínali, je, že Európska únia je dneska v pohybe. Absolútne s vami v tomto súhlasím, treba sa baviť o vízii. Dneska sú na stole tri základné vízie. Jedna je tá vízia, ktorú ste spomínali. o ktorej hovorí francúzsky prezident Hollande alebo taliansky premiér Letta. To je vízia silnej sociálnej Európy a v budúcnosti federácie. Druhá vízia je tá vízia nemecká a nemecká ostražitosť, nemecká vyčkávacia taktika, kde hovoria hlavne o austerity, o škrtaní, o šetrení, o fiškálnej konsolidácii a o zodpovednosti. A tretia vízia, ktorá je podľa mňa slepou uličkou, to je vízia Británie, ktorá hovorí, že chce mať Európu iba ako voľný trh a politickej integrácie sa vyslovene bojí. Slovenská republika má dve základné hodnoty, o ktorých pán minister Lajčák hovoril, zodpovednosť a solidaritu. Práve preto vďaka tomu dokážeme byť mostom medzi týmito pozíciami a byť čiastočne aj na francúzskej, aj na nemeckej pozícii. A v tom je naša sila, v tom je naša vízia a v tom je naša budúcnosť. Ďakujem.

Pán poslanec, my sme už spolu debatovali vo faktickej poznámke, keď ste sa vyjadrovali v pléne k zahraničnej politike. A nemôžem sa ubrániť dojmu, že vaše vystúpenie je kopírovaním presne toho vystúpenia, ktoré ste mali aj vtedy, pretože ste kritizovali v správe tie veci, ktoré ste vy úplne bežne neuvádzali vo svojej správe, keď ste pôsobili ako minister zahraničných vecí. Dokonca vnímam to vystúpenie, ako keby ste si sami vystavili vysvedčenie, pretože ak hovoríte o tom, že nie sú tam uvedené žiadne prínosy, úspechy európskej politiky z hľadiska Slovenskej republiky, nuž ja som si čítal aj tú správu, keď ste ju predkladali vy ale aj túto správu, a sa domnievam, že všetky tieto aspekty sú tam uvedené. Len zrejme vy sa pozeráte dnes inou optikou na to. Poľnohospodárstvo, veď je úspech to, čo vyrokovalo ministerstvo zahraničných vecí, ktoré to má na starosti, pre budúce programovacie obdobie.
Ak hovoríte o eurofondoch, nuž tu musím pripomenúť, pán poslanec, že vy sami ste nijakým spôsobom nekvantifikovali napĺňanie eurofondov, pretože si nemyslím, že táto správa by mala nejako komplexne riešiť práve túto oblasť. Ale teraz ju kritizujete. Ale kritizujete vlastne niečo, čo ste spôsobili vy za vašej vlády. Táto vláda dnes hasí to, čo ste vy spôsobili. A myslím si, že to robí veľmi úspešne, pretože už samotné vyrokovanie toho, že budeme mať prechodné obdobie predlžené o jeden rok, je podľa môjho názoru úspechom. A nebolo to jednoduché, čo vy veľmi dobre viete.
Ja sa domnievam, že to, čo sa robí v súčasnosti na ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí, je naozaj excelentný prístup k európskej politike, k diplomacii, ale aj k príprave na ďalšie programovacie obdobie.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Viacročný finančný referenčný rámec predstavuje za roky 2014 až 2020 hodnotu zhruba jedného štátneho rozpočtu. Je to obrovská suma peňazí. A je kľúčové pre Slovensko, ako budú tieto prostriedky použité. Aj v správe sme sa dozvedeli, že až 75 % investícií ide z európskych zdrojov. Preto chcem podporiť doplnenie uznesenia, ktoré navrhoval pán poslanec Dzurinda o tom, aby sme hovorili aj v pléne na tému použitia týchto prostriedkov, ktoré sú kľúčové pre Slovensko. A táto otázka presahuje rozmer jedného volebného obdobia. Preto je dôležité, aby sa o tejto téme diskutovalo.
Ďalej chcem doplniť myšlienku, ktorá odznela v prejave pána poslanca na tému straty aktivity v európskych otázkach zo strany súčasnej vlády. Ja si tiež myslím, že pokiaľ v minulosti Slovensko tvorilo európske pozície, dnes ich viac-menej preberá. A chcem to dokumentovať na pár príkladoch. Jedným z nich je napríklad Pakt euro plus, keď sme za minulej vlády presadili do tohto dokumentu napríklad zmienku o neharmonizovaní priamych daní, prípadne zmienku o tom, že výška odchodu do dôchodku sa bude týkať priemernej výšky dožitia v tej-ktorej krajine. A odmietli sme harmonizáciu v tejto oblasti. Boli sme aktívni pri tvorbe európskeho semestra, dlhovej brzde. Keď sa preberala dlhová brzda na európskej úrovni, tak Slovensko ju už malo prijatú. Takisto sme komentovali európske nariadenia a smernice, čo, bohužiaľ, nie je realitou za tejto vlády. Čiže tá zmena postoja je evidentná nielen na strane vlády, ale aj na strane parlamentu. Ďakujem.