19. schôdza

Ďakujem pekne, pán predseda. Budem pokračovať v rozprave a v návrhu na novelu zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Pred hlasovaním sme hovorili o tom, že tento zákon zavádza tým, ktorí to najviac potrebujú, a tým, ktorí naozaj majú v dnešnej situácií relatívne ťažký život, tak aspoň sčasti rieši tým ťažkú finančnú situáciu tým, že sa im vracia časť doplatkov a zdravotné poisťovne vracajú časť doplatkov týmto skupinám obyvateľstva. Môj návrh hovorí o tom alebo navrhuje, aby sa tieto skupiny obyvateľstva rozšírili. Pre vašu informáciu, zdravotné poisťovne v roku 2012 vyplatili na doplatkoch na lieky 124 068 osobám celkovú sumu vyše 2,3 milióna eur. Z pohľadu celkových výdavkov na zdravotníctvo sa možno zdá táto suma nie vysoká. Na druhú stranu nechcem a nemôžem, samozrejme, tu menovať pacientov, ktorí dostali jednotlivé sumy, ale môžem vám povedať, že boli to sumy v priemere okolo 15 eur a niektorí pacienti dostali sumy 50 – 60 eur. Keď si predstavíme, že pôvodný zákon je nastavený na systém, že dôchodca dostane tie peniaze vtedy, keď má dôchodok vo výške polovice priemernej mzdy, v súčasnosti to je zhruba 350 eur, tak pre neho vrátenie doplatku vo výške okolo 15 – 20, niekedy 30 eur je skutočne signifikantný peniaz. A mám listy aj poisťovní, ktoré pacientom vracajú, tak mám informácie z poisťovní, že tí pacienti, ktorí to využívajú alebo ktorým boli vrátené tieto doplatky, to veľmi oceňujú.
Mojím cieľom bolo od začiatku zvyšovať počet osôb, nie to obmedziť len na dôchodcov a zdravotne ťažko postihnutých, ktorí budú mať nárok na vrátenie peňazí. Toto ale si môže dovoliť krajina alebo systém zdravotníctva, keď naozaj je peňazí dostatok. Preto sme začali v roku 2011 s osobami a so skupinou občanov len dôchodcov a zdravotne ťažko postihnutými. Po novom alebo teda v prípade, že sa tento môj návrh ujme, by zdravotné poisťovne mohli vrátiť peniaze približne 240 000 osobám, ktorým by vyplatili okolo 4,3 milióna eur. Táto novela, by plnila aj funkciu zákona, ktorý znižuje zisk zdravotných poisťovní, pretože tieto peniaze by, samozrejme, vyplatili zdravotné poisťovne zo svojho zisku.
Ja chcem apelovať aj z tohto miesta na ministerku zdravotníctva, ktorá má zámer vyplatiť stovky miliónov eur akcionárom súkromných zdravotných poisťovní, kde sa hovorí o sume okolo 400 miliónov – 500 miliónov eur. A teraz som povedal, že 240 000 osobám by tento zákon mohol pomôcť a zdravotné poisťovne zo svojho zisku by zaplatili 4,3 milióna eur. A 4,3 milióna eur je jedno promile z toho alebo 0,01 % z toho, ktoré ministerstvo uvažuje vyplatiť akcionárom súkromných zdravotných poisťovní. Štyri milióny eur nie je ani 10 hodín z celého roka 365 dní, ktoré Slovensko dáva na zdravotnú starostlivosť. Na zdravotnú starostlivosť sa na Slovensku, len pre vašu informáciu, zhruba spotrebujú ročne okolo štyri miliardy eur. Myslím si, že títo ľudia si zaslúžia takúto istotu. Myslím si, že títo ľudia, ktorí sú skutočne z tých chudobnejších, by tieto peniaze veľmi ocenili.
Základom tejto novely, ktorá je podľa môjho názoru a názoru aj mnohých odborníkov v prospech pacientov, pretože tým sa vracajú peniaze za doplatky, je rozšírenie ochranného limitu na lieky. Dnes zaplatia na doplatkoch na lieky zdravotne postihnutí pacienti maximálne 30 eur, to je z pôvodného, už platného zákona, a dôchodcovia maximálne 45 eur za štvrťrok. Akékoľvek ďalšie doplatky im preplatí zdravotná poisťovňa. Okruh osôb, na ktoré sa bude vzťahovať limit doplatkov, ktoré by zaplatili maximálne 45 eur, sa v mojom návrhu rozširuje o ďalšie osoby. Sú to osoby, ktoré sú poberateľom vdovského dôchodku, vdoveckého alebo sirotského dôchodku, poberateľom rodičovského príspevku a peňažného príspevku za opatrovanie, osoby, ktoré sa celodenne a riadne starajú o dieťa vo veku do šiestich rokov, osoby, ktoré opatrujú fyzickú osobu so zdravotne ťažkým postihnutím, osoby, ktoré opatrujú blízku osobu, ktorá je staršia ako 80 rokov a nie je umiestnená v zariadeniach sociálnych služieb, osoby, ktoré poberajú dávku hmotnej núdzi alebo príspevok k dávke hmotnej núdzi a osoby, ktoré sú vedené v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Myslím si, že tieto skupiny osôb skutočne, tak ako som ich prečítal, vidím tu pani Tomanovú, vidím tu naozaj ľudí, ktorí sa venujú dlhodobo sociálnej problematike, myslím si, sú to naozaj osoby, ktoré sú z kategórie osôb, ktoré potrebujú každú korunu alebo respektíve dnes každé euro. V platnosti zostáva to, že doplatok poisťovňa preplatí v tom prípade, ak pôjde o úhradu za najlacnejší generický liek, aby sa, samozrejme, zabránilo zneužitiu limitu spoluúčasti, prípadne jeho prestaveniu, myslím teraz pacienta, z lacnejšej alternatívy na drahšiu liečbu pri použití rovnakých účinných látok. Takýto mechanizmus je platný aj v zákone, ktorý platí, takýto mechanizmus je platný aj v okolitých krajinách.
Do limitu spoluúčasti sa naďalej nebudú počítať lieky s nízkou mierou úhrady zo strany zdravotnej poisťovne, ktoré majú úhradu menšiu ako 75 % z maximálnej ceny, napríklad, pre vašu informáciu, rôzne kvapky, lieky na bolesti hlavy, prípadne podporná terapia, ktoré neslúžia na liečbu, ale na zmiernenie príznakov. Ten celý môj návrh vlastne vychádza z toho, aby boli podporení chronicky chorí, ktorí vlastne dlhodobo užívajú lieky a ktorí v podstate dlhodobo musia dávať peniaze na zdravotnú starostlivosť alebo na lieky. Limity na doplatky na lieky sa doteraz nevzťahovali na ľudí, ktorí majú príjem podliehajúci dani z príjmov okrem príjmu z dohôd, a ľudí s dôchodkom vyšším ako 50 % priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve. V pôvodnom návrhu nebolo však jasné, či sa to vzťahuje na každý jednotlivý dôchodok. Preto chcem, aby sa v záujme jednoznačnosti, aj pôvodného zákona uviedlo, že sa spočítajú všetky dôchodky a porovnajú sa s navrhovanou sumou 100 % priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov. To znamená, pre rok 2013 sa bude počítať suma 786 eur mesačne, teda priemerná mzda z roku 2011.
Prijatie návrhu zákona, ktorým sa mení aj zákon č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 460/2012 Z. z., nezaťaží štátny rozpočet, zaťaží rozpočty zdravotných poisťovní, opakujem, ktoré budú musieť tieto peniaze pacientom a ľuďom, občanom zaplatiť zo svojho zisku.
Cieľom tejto novely je pomôcť ľuďom, ktorí sú nízko príjmoví a majú vyššiu spotrebu liekov.
V momentálnej situácii v čase zvyšujúcej sa nezamestnanosti by bolo schválenie tejto novely pozitívnym krokom a pozitívnym príkladom, ako sa štát stará o svojich poistencov, o svojich občanov, a pozitívnym príkladom solidarity s tými, ktorí to najviac potrebujú. Išlo by o nie zanedbateľnú pomoc pre sociálne najslabšie skupiny obyvateľstva na úkor ziskov zdravotných poisťovní. Aj za tieto skupiny vám za schválenie zákona vopred ďakujem. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán poslanec.
Spravodajcom je pán poslanec Novotný.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán navrhovateľ, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol spravodajskú informáciu v prvom čítaní. Uznesením výboru Národnej rady Slovenskej republiky som bol určený za spravodajcu k predmetnému poslaneckému návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 460/2012 Z. z. a ktorým sa mení zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Dovoľte mi teda, aby som ako určený spravodajca výboru podal nasledujúcu informáciu.
Predmetný poslanecký návrh zákona spĺňa všetky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách Národnej rady Slovenskej republiky.
Na základe dôvodovej správy návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republiky viazaná.
Na základe predloženého návrhu zákona predložený návrh nebude mať dopad na rozpočet verejnej správy.
Na základe oprávnení, ktoré mi z rokovacieho poriadku vyplývajú ako spravodajcovi, odporučím po rozprave prerokovať predložený poslanecký návrh zákona v druhom čítaní.
Na základe rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 463 budem odporúčať, aby predložený návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre zdravotníctvo v termíne do 30 dní a výbor pre zdravotníctvo ako gestorský výbor v termíne do 32 dní.
Pán predseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Ďakujem pekne, pán spravodajca.
Otváram rozpravu. Nemám písomnú prihlášku do rozpravy. Pýtam sa ešte, kto má záujem o rozpravu? Nikto. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Takže len pán spravodajca sa hlási do rozpravy. Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, dnes budeme rokovať o poslaneckom návrhu zákona, ktorý je, myslím, zaujímavý. A je takým logickým pokračovaním procesu, ktorý začal niekedy v roku 2010 a pokračoval potom jednou aj druhou novelizáciou predmetných zdravotníckych návrhov zákona.
Prečo ho považujem za zaujímavý a potrebný zákon, prečo to opatrenie, ktoré sa pán navrhovateľ teraz snaží rozšíriť na širší okruh osôb, považujem za správny návrh. Jednak hneď na úvod si treba povedať, čo je cieľom zdravotníctva. Málokedy o tom hovoríme, lebo väčšinou potom diskutujeme o konkrétnych ustanoveniach, ale možno niekedy pre zopakovanie to je potrebné povedať. Cieľom zdravotníctva je zlepšovať zdravotný stav ľudí, zvyšovať spokojnosť ľudí s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, nielen pacientov, ale aj zdravotníkov a, čo je najdôležitejšie, ochrániť ľudí pred vysokými doplatkami a poplatkami v zdravotníctve. Preto máme poistný systém, preto je poistný systém vo vyspelej Európe, aby chránil ľudí pred katastrofickými nákladmi, ktoré by vznikli, ak by ochoreli a nemali poistku. Faktom ale je, že trendom, ktorý zachytávame na Slovensku v ostatných rokoch, je také plazivé a nenápadné zvyšovanie doplatkov a poplatkov v zdravotníctve. Pri diskusii o zdravotníckych vládnych návrhoch zákona som už na tejto schôdzi o tom hovoril. Odhad hovorí, že zhruba jedna pätina všetkých peňazí, ktoré reálne minieme v jednom kalendárnom roku v zdravotníctve, pochádza z hotovostných platieb pacientov. To je strašne veľa peňazí, 20-percentná spoluúčasť je tu aj na vyspelú Európu v porovnaní s krajinami vyspelej Európy veľmi vysoká spoluúčasť.
V roku 2010 som pochodil množstvo polikliník a nemocníc ešte pred voľbami v roku 2010 a urobil som si taký zaujímavý prieskum. Pýtal som sa ľudí, čo ich najviac trápi v zdravotníctve. Nesklamem vás, naozaj na prvom mieste boli doplatky a poplatky, drahé lieky a vysoké doplatky za ne, ale aj nezrozumiteľné poplatky u lekára, ktorým nerozumejú pacienti, prečo ich platia. U jedného lekára platia za infúziu tri eurá, u druhého lekára neplatia nič a u iného lekára o chodbu nižšie platia desať eur. Nebola na to odpoveď. Samozrejme, riešení je mnoho. A nejdem vás teraz v túto pokročilú, už skoro večernú hodinu zabávať týmito riešeniami, chcem len povedať, že my sme vtedy aj do nášho programu SDKÚ – DS v roku 2010 navrhli jedno riešenie. Veľmi jednoducho sa volalo „desať eur a ani o cent viac“. To bolo riešenie, cieľom ktorého bolo určiť určitý limit spoluúčasti. To znamená určiť, koľko môžu ľudia doplácať v hotovosti a čo by už nemalo byť tolerované zo strany zdravotníckeho systému a čo by malo tým pacientom byť už následne refundované. Samozrejme, vtedy sme uvažovali o všetkých doplatkoch a všetkých poplatkoch v celom rezorte zdravotníctva, pričom znovu mám množstvo technických nuáns, ak by sme to chceli takto realizovať, lebo to prvé, čo by bolo dôležité, by sme si mali povedať, že za čo vlastne ľudia tie poplatky u lekára platia, lebo dnes sa tvárime, že oni tam vlastne neplatia. Tam oni neplatia, ale vlastne platia.
Čiže prvá vec, čo by sme mali urobiť, je naozaj zadefinovať, čo je rozsah zdravotnej starostlivosti plne hradenej z verejného zdravotného poistenia, na čo majú ľudia nárok z verejného zdravotného poistenia a čo sú poplatky a doplatky, ktoré je možné v zdravotníctve pri čerpaní zdravotnej starostlivosti z verejného zdravotného poistenia vyberať od pacientov. A na to je potom možné stanoviť nejaký limit pre určité skupiny nízkopríjmových ľudí alebo sociálne ohrozených ľudí. Takže o tom bolo to riešenie „desať eur a ani o cent viac“ z roku 2010“. Ja som veľmi rád, že sa nám ho podarilo posunúť do programového vyhlásenia vlády Ivety Radičovej, kde sa toto riešenie už objavilo, teda že uvažuje vláda o tom, že počas štvorročného funkčného obdobia zrealizuje limit na spoluúčasť, aj keď už to bolo trošku v oklieštenejšej forme. Týkalo sa to len doplatkov za lieky predpísané na recept.
Ako už navrhovateľ tohto zákona pán poslanec Uhliarik o tom hovoril , k riešeniu realizácie limitu na spoluúčasť došlo veľmi rýchlo. Ministerstvo zdravotníctva, ktoré viedol pán poslanec, v tom čase predložilo najskôr novelu zákona o rozsahu čiže novelu zákona č. 577/2004 Z. z., ktorá zaviedla limit na spoluúčasť, ktorý nadobudol účinnosť 1. apríla 2011. Následne potom pri schvaľovaní nových liekových zákonov bol schválený zákon o rozsahu úhrady liekov, ktorý tiež predkladalo ministerstvo zdravotníctva, ktoré vtedy viedol pán poslanec Uhliarik. A tento návrh zákona prevzal zo zákona o rozsahu kapitolu o limite spoluúčasti, ktorú zároveň trochu rozšíril, čiže ten limit spoluúčasti na doplatkoch za lieky trochu rozšíril. Ako to v praxi funguje? Prvá poznámka, funguje to dobre, druhá poznámka, neboli s tým žiadne aplikačné problémy, tretia poznámka, týka sa to zdravotne ťažko postihnutých a dôchodcov, ktorí majú kvartálne, teda za štvrťrok určitý limit spoluúčasti na doplatkoch za lieky. V prípade dôchodcov je to 45 eur za kvartál, za tri mesiace, v prípade zdravotne ťažko postihnutých je to 30 eur za kvartál, teda za tri mesiace, s tým, že dôchodca alebo zdravotne ťažko postihnutý človek s tým nemá vôbec žiadne problémy, nemusí si nič merať a ukladať, pretože, samozrejme, pre kontrolu by si mal odložil bločky z lekárne, ale to je len pre kontrolu, nenastal tu vôbec žiaden problém zatiaľ, že by zdravotné poisťovne nesplnili to, čo splniť majú. Zdravotná poisťovňa, skrátka, vie, aké lieky sú predpísané pre jej poistenca. Vie na základe kategorizácie, aké sú výšky doplatkov, čiže presne vie spočítať, koľko vyčerpal daný pacient za tri mesiace liekov, koľko to stálo zdravotnú poisťovňu a následne koľko doplácal pacient. To vieme úplne presne. Zdravotná poisťovňa to vie veľmi presne vyčísliť. A ten limit spoluúčasti funguje tak, že sa počíta nie doplatok aktuálne predpísaného lieku, ale doplatok lieku s najnižším doplatkom s rovnakou účinnou látkou, čiže počíta sa doplatok u najlacnejšieho generika. Úplne jednoducho to poviem. Funguje to dobre.
To, že pán poslanec Uhliarik dnes prichádza s rozšírením limitu spoluúčasti, považujem za správny a rozumný krok. Je to, hovorím to teraz kolegom zo strany SMER – sociálna demokracia, veľmi sociálny návrh zákona, ktorý naozaj pomôže ľuďom, ktorí sú nízkopríjmoví. Ja ich nebudem menovať, pán navrhovateľ vymenoval všetky tie kategórie. Naozaj je to pomoc tým, ktorí užívajú veľa liekov, ktorí sú chronicky chorí a ktorí majú nízky príjem. Pre tých je rozšírenie limitu spoluúčasti na ďalšie kategórie veľmi dobrá správa. Automaticky každý kvartál, keď to zdravotná poisťovňa spočíta, vráti im tie peniažky buď na účet, alebo poštovou poukážkou veľmi elegantným spôsobom.
Áno, bude to mať dopad, to musíme férovo priznať. Mimochodom, aby ste mali predstavu, nemám ešte úplne posledné čísla Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ale za rok fungovania limitu na spoluúčasť na doplatky za lieky sa vďaka tomuto limitu vrátilo zhruba 2,5 milióna eur poistencom, 2,5 milióna eur zdravotne ťažko postihnutým a dôchodcom, nízkopríjmovým skupinám a každý kvartál sa to týkalo približne 30 tisíc pacientov, aby ste mali predstavu, ten odhad tejto novely zákona hovorí o tom, že ročne by to malo stáť 4,6 milióna eur, čiže skoro dvojnásobok toho, čo teraz vracajú zdravotné poisťovne. No ale uisťujem vás, že niečo cez 2 milióny eur nárast ročne zas nie je úplne nič voči tomu, že poradca, ktorý bude radiť pri vytváraní jednej zdravotnej poisťovne, si naúčtuje za to 3,4 milióna eur. Takže tu zjavne vidíte, o čo ide v zdravotníctve. Myslím si, že omnoho efektívnejšie je vrátiť niečo cez ďalšie 2 milióny eur pacientom, nízkopríjmovým ľuďom, ktorí sú chronicky chorí a užívajú veľa liekov, ako to dávať nejakému poradcovi, ktorý pripraví znovu nejaký pofidérny projekt jednej zdravotnej poisťovni, ktorý, sa veľmi obávam, skončí na arbitráži.
Takže, vážené kolegyne, vážení kolegovia, považujem tento poslanecký návrh zákona za dobrý návrh zákona. Ja zaň budem hlasovať. A rád by som vás poprosil, aby ste tak urobili aj vy. Ďakujem pekne za pozornosť.

S faktickými poznámkami sa hlásia dvaja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Pán poslanec Bastrnák.

Vážený pán poslanec, veľmi pekne si to povedal, že tento návrh zákona je potrebný a je aj správny, potrebný preto, lebo sociálny štát má pomôcť slabším skupinám obyvateľov nie vtedy, keď všetko funguje a všetko je okej, ale práve vtedy, keď je kríza, keď práve dopad tejto krízy na tých slabších obyvateľov je najväčší, a preto je aj správy tento krok pána poslanca Uhliarika, že chce rozšíriť okruh osôb, rozšíriť limit spoluúčasti, lebo týchto ľudí trápi nielen kríza, ale aj rôzne životné situácie. Takže ja si myslím, že vládna väčšina tento návrh by mala podporiť hlavne kvôli tomu, lebo, ako bolo povedané, to nejde na vrub štátnej kasy, ale to budú platiť alebo vrátia tieto peniaze v prvom rade poisťovne a proti týmto poisťovniam aj tak vládna väčšina bojuje. Takže ja si myslím, že tiež musia uznať, že tieto peniaze idú na dobrý účel. A práve preto štát jednak musí sa starať a jednak musí byť aj sociálny. Takže ja si myslím, že to je veľmi dobrý návrh, isteže ho podporíme. A pán poslanec Novotný to veľmi dobre aj zhrnul. Ďakujem pekne.

Pani poslankyňa Mezenská.

Ja si dovolím rovnako predniesť svoj postoj k tomuto zákonu, aj keď by si to možno zaslúžilo príspevok v rozprave, ale myslím si, že sa mi to podarí zhrnúť vo faktickej pripomienke.
Ja rovnako ako kolegovia či už pán poslanec Novotný alebo Bastrnák považujem tento zákon za prospešný a opodstatnený pre solidarizačné prvky a pre solidárny prístup, ktorý je v tomto zákone evidentný. Naozaj si myslím, že v súčasnom sociálnom, ekonomickom postavení mnohých nízkopríjmových rodín, a za také najrizikovejšie považujem práve rodiny dôchodcov alebo aj rodiny, v ktorých žijú osamelé matky s niekoľkými deťmi, vidím to ako podporný prostriedok, prospešný prostriedok, pretože ja reálne poznám konkrétnych ľudí, ktorí riešia vážnu dilemu, či skôr zaplatiť služby spojené s bývaním alebo si zabezpečiť potravu, prípadne iné existenčné potreby alebo zdravie. Takže si myslím, že mal by byť takýto zákon schválený, mali by sme do tohto ochranného limitu zahrnúť ľudí, ktorí naozaj sú zdravotne takýmto spôsobom ohrození.
Neviem, či s týmto zákonom sa spája aj nejaká konkrétnejšia štúdia a analýza, pretože podľa určeného rozsahu dotknutých skupín, ktoré sa v dôvodovej správe spomínajú, mám taký pocit, že by do tohto ochranného limitu mohla spadnúť možno polovička obyvateľstva Slovenska. Takže ak k tomuto môžete ešte také to krátke doplnenie uviesť, bola by som vám vďačná, ale každopádne ja tento zákon podporujem.

Pán poslanec Novotný.