19. schôdza

Simon, Simon, klameš, klameš. Začal si zase svoje vystúpenie tým, že vytvárame predsudky, že slovenskí Maďari chcú ujsť z tejto krajiny. A kto to povedal, mi, prosím ťa, povedz. Znova, tak ako tvoj kolega Gál, ktorý odcitoval iba tú časť ústavy, ktorá mu pasovala. Takisto ty si začal niečím, čo vôbec nie je pravda. Ja som tu nepočul ani predkladateľa, ani mňa, ani nikoho iného, kto by tu hovoril niečo o tom, že slovenskí Maďari chcú utiecť z tejto krajiny. Ty si to na tomto postavil, celé tvoje vystúpenie, inak povedané stručne, celé vystúpenie si postavil na hrubej demagógii a lži.
Keď si povedal, súhlasím s tým, že ťa zaráža nečinnosť Ústavného súdu, rovnako zaráža aj mňa a bol by som veľmi rád, aby sme, aby ste aj vy mali na papieri, že jednoducho odsek 1 a odsek 2 ústavy v článku 5 absolútne spolu nesúvisia, že strata je jedna vec a keď niekomu odoberiete občianstvo, je druhá vec. Ale tak, bol by som tiež veľmi rád, aby vám to Ústavný súd už konečne na papieri napísal. Keď hovoríš, že, citujem: "mňa nezaujíma, čo urobí Orbán za hranicami". No možno práve to je ten problém, že ty si neuvedomuješ, že Orbán síce za hranicami prijme zákon, ale nás tu na Slovensku sa dotýka a tým pádom teba ako zastupiteľa slovenských občanov musí zaujímať akýkoľvek zákon, ktorý ovplyvňuje život na Slovensku. A to keď hovoríš, že ťa to nezaujíma, znamená, že si svoj výkon svojej práce nerobíš dostatočne a dobre.
Nechápem ináč vašu politiku, ty si to hovoril aj vo faktickej, že Lipšicovi zase dávaš za vinu, že mal mať nejakú ochotu a potom by ten zákon prešiel a podobne.
Po prvé, my sme to tu brzdili štyria, čiže cez nás by zákon akýkoľvek poklonkovací voči Orbánovi neprešiel. A po druhé, aspoň Lipšic mal odvahu na vláde a odvahu a rozum sa proti vám postaviť. Takže skorej by sme ho mali chváliť, ako ho haniť.

Ďakujem pekne. Pán kolega Matovič, no, tá tvoja rétorika je určite lepšia ako moja, ale v každom prípade to klamstvo nepatrí mne, ale skôr tebe.
To, že mňa nezaujíma, kto čo prijíma za inými hranicami tejto krajiny, je faktom. Orbán nezbavil ani jedného jediného občana Slovenskej republiky občianstva. Bola to vláda Roberta Fica, ktorá prijala zákon. Ty svojím vystúpením ho chrániš a chceš zbavovať občanov Slovenskej republiky ich občianstva. Mňa zaujíma, že či v tejto krajine každý občan, ktorý tu je, má prácu a či vie žiť, existovať alebo ho úplne zderú z kože s daňami a odvodmi, ktoré táto vláda vysoko zaťažuje a zaťažuje aj naše deti do budúcna. Toto ma zaujíma. A to, aby sme nemali tu hlúpe zákony, hlúpe zákony, ako sa zbaviť občanov Slovenskej republiky, keď chcú prijať občianstvo české alebo akékoľvek iné.

Ja som ešte chcel vystúpiť v rozprave, aby bolo možné na mňa aj reagovať a potom vystúpim na záver stručne tiež.
Dve také rýchle poznámky. Včera tu ešte bolo také malé pero, ktoré som použil, ministerstva vnútra, dneska už zmizlo. Som si ho tu nechal, tak aspoň perá ministerstva vnútra by až tak nemuseli miznúť v rokovacej sále. No ale čo už.
Druhá vec, ktorú som si všimol, je, že viacerí poslanci, to sa aj ja musím naučiť, vedia využiť do poslednej sekundy faktickú poznámku. Je to, je to obdivuhodný dar, aj včera som si to všimol a mne sa to stále nejako nedarí.
Ale teraz k veci. Čo spomínal aj pán poslanec Gál, pán poslanec, pán poslanec Simon, že sa prijal v júli 2000, v júni 2010 zlý zákon. No on sa prijal najskôr zlý zákon naozaj niekde inde. To ste ale nespomenuli. Prijal sa v Maďarsku, prijal sa zákon, ktorý ja považujem za návrat do 19. storočia, osobne. Určovať štátne občianstvo podľa predkov považujem za návrat do 19. storočia. Ja si to myslím. A aké to môže mať na Slovensku dôsledky? Môže, aj pomerne reálne. Neviem, či už dnes majú občania, aj ktorí nemajú trvalý pobyt v Maďarsku, volebné právo, ale ak majú, tak to znamená, že pokiaľ by existovali pomerne veľké enklávy maďarských občanov na Slovensku, tak by zrejme na Slovensku prebiehala volebná kampaň.
Koniec koncov bol návrh, asi neprešiel, že Maďari, ktorí budú mať občianstvo, nebudú mať trvalý pobyt v Maďarsku, budú mať vytvorené exteritoriálne volebné obvody. Aj taký návrh v Maďarsku zaznel. Zaznel. No áno. To už považujem za, za hraničiace s absurditou, aby krajina mala exteritoriálne volebné obvody na území iného štátu. To je absurdné. Ale v každom prípade volebné právo, volebné právo priznané bolo. A ja si myslím, že je pre pokoj na Slovensku nebezpečné, aby počas maďarských parlamentných volieb prebiehala kampaň na južnom Slovensku. Myslím si, že by to nijako neposilnilo pokoj ani pokojné spolunažívanie, ktoré je na južnom Slovensku a je to fajn, že je na južnom Slovensku, medzi ľuďmi. Akože to je strašne dôležité. A toto riziko si neuvedomiť je, naozaj si myslím, zatváraním očí pred reálnymi rizikami.
Keď Rumunsko prijalo podobný zákon týkajúci sa Moldavska, tak z toho vznikla v Európskej únii veľká polemika, keď začali dávať pasy Rumunom, Moldavcom kvôli Schengenu. Však poďme ešte k Schengenu ďalej. Pán poslanec Gál spomínal, že v iných krajinách to nevytvorilo žiadnu reálnu opozíciu, žiadny reálny protizákon. Tak poďme po tých krajinách. Srbsko, krajina, ktorá má záujem vstúpiť do Európskej únie. Maďarsko je v Európskej únii. Ukrajina, rovnako krajina, ktorá má záujem mať vzťahy s Európskou úniou. Maďarsko je v Európskej únii. Rumunsko, krajina, ktorá potrebovala významných spojencov pre vstup do Schengenu. Ja si myslím, že tam treba hľadať dôvody, pre ktoré iné krajiny neprijali rovnaké protiopatrenia ako Slovensko. To je môj názor, ak to chcete vedieť. A naozaj sa Rumuni snažili mimoriadne - a za našej vlády a bolo to v mojej agende, ministerstva vnútra - o vstup do Schengenu, a naozaj, v tejto veci boli sme samozrejme že aj my na strane Rumunska a Bulharska, ale ubezpečujem vás, že aj Maďarsko. A nechcem špekulovať o motívoch. Ale zdajú sa mi pomerne racionálne, ak sa na to pýtate.
Považujem ten zákon, ktorý prijala vláda v Maďarsku, za zákon z 19. storočia aj preto, že sa znovu emočne snaží minimálne na tej úrovni psychologickej vracať do minulosti, vracať k traume, ktorú Maďarsko snáď oprávnene pociťuje vo vzťahu k Trianonskej zmluve. Je to už 100 rokov pomaly. Každá krajina, každý národ môže mať v histórii nejaké reálne alebo domnelé krivdy, ale hranice sa menili pomaly každému národu v Európe, pomaly každému. Po 100 rokoch, si myslím, že je dobré, keď sa pohneme ďalej, ako keď sa budeme vracať neustále do minulosti a pripomínať si traumy, opakujem, reálne alebo domnelé - a ja v tomto nechcem byť arbitrom -, aj keby boli reálne, je to 100 rokov.
Pán poslanec Gál spomínal čl. 5 ods. 2 ústavy, aj keď musím povedať, že veľká časť štátov v Európskej únii neumožňuje dvojité občianstvo. To je proste fakt, to nie je nič zvlášť neštandardné vo vnútroštátnych právnych poriadkoch. Je to pomerne štandardný, štandardný inštitút, že sa krajina rozhodne, že dvojité štátne občianstvo neuzná. To nie je výnimka Slovenska, to majú mnohé západné krajiny.
Teraz, áno, ja si myslím, že ten zákon, ktorý je aj dnes platný, protiústavný nie je. Súhlasím v jednej veci s pánom poslancom Simonom, a to v tom, že je smutné, že o tom Ústavný súd tak dlho rozhoduje, ale, ale to nie je len o tomto. To je o mnohých iných veciach z dôvodov, obávam sa, že môže byť aj politických, kedy rozhoduje strašne dlho. Len si spomeňte, ako dlho rozhodoval o zákone, ktorý umožňoval stavať na cudzích pozemkoch. Roky. Čiže aby sme to zase nevnímali, že Ústavný súd teraz to robí kvôli nejakej, kvôli problému len s maďarským občianstvom. Robí to, žiaľ, aj v iných prípadoch. A zase v niektorých iných postupuje veľmi promptne, keď napríklad ide o platy zdravotných sestier. Je to smutné, ale to je všeobecný jav.
Ja osobne si myslím, ústavnoprávne, že pokiaľ je s prijatím iného občianstva spojená strata občianstva slovenského, tak je to prejavenie slobodnej a vážnej vôle, bezpochyby. Je tam priamo logická racionálna súvislosť. Medzi volením SMER-u a stratou občianstva žiadna logická racionálna súvislosť nie je. Čiže ten príklad je absurdný.
Naša ústava garantuje nedotknuteľnosť osobnej slobody, ale ak niekto spácha trestný čin, tak v takom prípade - a spácha ho so slobodnou a vážnou vôľou, úmyselný trestný čin -, tak osobnú slobodu mu už potom ústava samozrejme že negarantuje. Ale opakujem, nech rozhodne Ústavný súd, budeme to všetci, všetci rešpektovať.
Jedna vec, ktorá ma ale trošku zarazila na vystúpeniach aj pána poslanca Gála a pána poslanca Simona, bola, že v princípe, o akom zákone to hovoríme. Lebo určite nehovorili o tomto návrhu novely zákona. Hovorili o zákone, ktorý bol prijatý, o novele pred tromi rokmi, hej. A teraz, niečo mi tu nesedí. Dokonca ešte pán poslanec Simon povedal, že zákon sa týka najmä ľudí, ktorí prijímajú české občianstvo a žijú v Českej republike, majú tam dlhodobý pobyt a prichádzajú o slovenské občianstvo. To môžu byť Slováci a Maďari. Tento zákon zmierňuje účinky zákona spred troch rokov. Zmierňuje zákon, ktorý označujete vy za zlý. Znamenal by, že menšiemu počtu občanov sa odoberie slovenské štátne občianstvo. Čiže z vášho pohľadu umenšuje zlo. Logicky by ste mali hlasovať za. Ja tam, ako logicky ma to nepustí. Nepustí ma to, naozaj. Nedáva žiaden logický význam, aby pokiaľ považujete zákaz dvojitého občianstva za zlý, aby ste jeho zmiernenie nepodporili. Je to absurdné, pán poslanec, však sa prihláste, kľudne. Je to absurdné, logicky absurdné. Proste je to potom čistá politika. Nič iné. Logika tam nie je žiadna.
Musím povedať, no a je mi to inak ľúto, povedať, že ak neumožňuje dvojité štátne občianstvo ľuďom, ktorí prijmú občianstvo krajiny, ku ktorej nemajú žiaden ten genuine link, tak radšej nikto nech nemá slovenské občianstvo, ak prijme holandské, lebo veď v Prahe prijímajú občania a možno v Amsterdame a možno v Austrálii aj slovenskí občania maďarskej národnosti. Radšej zbavme aj ich slovenského občianstva, len aby náhodou proste sme to neriešili. Buď všetko, alebo nič! Všetko alebo nič nie je dobrá politika podľa mojej mienky, si myslím, to je môj názor.
Pán poslanec Gál spomínal, spomínal otázku vykonateľnosti už aj platného zákona. No poviem možno dve veci.
Po prvé, je stále možnosť a takú iniciatívu sme my aj pôvodne mali, aby na úrovni Európskej únie vznikol nástroj, ktorý by zaväzoval členské štáty si vymieňať informácie o prideľovaní občianstiev. Európska únia a členské štáty dnes si vymieňajú informácie o rôznych veciach týkajúcich sa ich občanov, ktoré majú cezhraničný presah v mnohých oblastiach. Nie je to nič neštandardné. Bolo by to podľa mňa správne, lebo dvojité štátne občianstvo vytvára aj problémy v iných oblastiach, v zdravotnej starostlivosti, sociálnej starostlivosti. Takže v takom prípade by samozrejme ten zákon bol vykonateľný viac, ako je dnes.
Druhá vec je, v prípade, že má niekto už aj volebné právo, to znamená, že bude sa zúčastňovať zrejme cez poštu volieb v Maďarskej republike, tak, samozrejme, to už sú legálne možnosti, ako tieto veci, ako tieto veci verifikovať. Čiže ten zákon, aj keď nemusí byť vykonateľný stopercentne, tak vo veľkej miere vykonateľný byť môže.
Ešte by som spomenul pánovi poslancovi Matovičovi ohľadne toho pobytu. Podľa mňa pobyt - a nech je 12-mesačný, to je vec diskusie - je asi najlepšia forma, ako zabrániť účelovému rozdávaniu štátneho občianstva iného štátu, pretože na trvalý pobyt sú už viazané mnohé veci, ktoré len tak ľahko nejde odobrať. A práve tie sociálne dávky, zdravotné, to je všetko viazané na trvalý pobyt, nie na štúdium, nie na podnikanie v tej krajine, nie na babičku v tej krajine, ale na trvalý pobyt. A dokonca aj podľa, v rámci Európskej únie krajina nemôže povedať, že pre túto časť ľudí, ktorí majú trvalý pobyt, im nebudeme dávať sociálne dávky, oni nebudú v našom systéme sociálneho zabezpečenia, oni nebudú v našom systéme zdravotného poistenia. To by bola diskriminácia, tam je kľúčový trvalý pobyt v rámci Európskej únie. Preto sa mi zdá, že je to asi najrozumnejšia forma, ako zamedziť účelovému rozdávaniu štátneho občianstva, ale o tom diskutujme kľudne, ak sa navrhne lepší ešte variant, fajn, v poriadku. My sme o tom hovorili ešte na rezorte vnútra pred dvomi rokmi, zdalo sa nám po diskusiách, že to bude najvhodnejšia forma, najlogickejšia forma, lepšia ako len podnikanie alebo štúdium, ale hovorím, tam je to vec na diskusiu v rámci druhého čítania.
Takže chcel som vystúpiť ešte, pani predsedajúca, teraz v rozprave, aby mohli byť reakcie a potom už vystúpim až na záver.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Lipšic, ja musím deklarovať toto, že ja nemám záujem o maďarské štátne občianstvo, ani ho nechcem. Ale napriek tomu si myslím, že ten zákon je zlý, lebo vychádza zo zlého princípu, a to trestať občanov, ktorí nadobudnú štátne občianstvo druhého štátu. Vy vlastne chceli by ste potrestať Orbána za to, že prijal v Budapešti taký zákon, ktorý to umožňuje. Ale vy netrestáte Orbána, vy trestáte občanov Slovenskej republiky! A to je to, to je veľký rozdiel.
Povedali ste to, že nechcete, chcete zabrániť tomu, aby na území Slovenskej republiky prebiehali, prebiehala volebná kampaň. No, prosím pekne, v Rajke aké bilbordy boli? Ktorých politických strán? Nikto s tým nemal problém. Kto tam mal bilbord? Pán poslanec Lipšic?
A čo sa týka tohto zákona, toho princípu. To má Portugalsko alebo viac krajín Európskej únie, ktoré majú bývalé kolónie. Takže toto je absolútne nemiestne. Ale máte pravdu, sú aj štáty, kde nadobudnutie druhého štátneho občianstva nie je možné, ale od začiatku. A nie tak, že týmto povoľujeme a týmto nie.
A čo sa týka ústavy čl. 5 ods. 2. Ja som citoval aj ods. 1, ale hovorím, že ani ods. 1 neumožňuje odňať štátu štátne občianstvo proti vôli jeho občanov.
A ešte jedna vec na záver. Zákon nie zmierniť treba, ale vyriešiť a to zrušením tej novely z júna 2010.

Ďakujem pekne. Pán Matovič sa asi odhlásil. Pán poslanec Lipšic, viete, už dlhšiu dobu sme spolu poslancami, ja som vás mohol zažiť aj ako ministra vnútra. Musím povedať, že vy vždy horlivo bojujete proti všetkému, čo súvisí s Maďarmi. Takto ste nehlasovali napríklad, skoro ste zabránili vo vláde tomu, aby po prijatí zákona o používaní menšinových jazykov, aby dvojjazyčné označovania mohli byť samozrejme vyvesené. Nehlasovali ste za to uznesenie vlády napríklad.
Ale zaujímavé, že nikdy nespomínate to, že Slovenská republika tiež rozdávala veselo štátne občianstvo počas rozpadu Juhoslávie, počas vojny. Občanom, ktorí nemali genuine link, keď už teda takto používate slová. Viete, spomínate tu 19. storočie. Ja tiež mám problém s tým, ako a aký zákon prijala Orbánova vláda. Ale vy vo vlastnej hlave a niektorí vaši kolegovia máte 19. storočie, lebo rozmýšľate tak, že v Maďarsku vláda niečo prijme, puf, musíme jednu vystreliť Maďarom žijúcim na Slovensku, aby náhodou si nerozmysleli, že no možnože by sme to mohli využiť. Vy ich trestáte.
Najväčší problém je v tom, že - a zato som aj ja -, aby sme jednoznačne odkázali, že ak chcú nejaký zákon prijať a pre mňa je to absolútne jedno, či sú to Maďari, Česi, Rakúšania, hocikto, tak najprv s nami musia komunikovať. S tým, samozrejme, vždy budem súhlasiť. Ale nikdy nebudem súhlasiť s tým, aby hocijaký zákon hociktorému občanovi Slovenskej republiky zobral štátne občianstvo.
Musím ešte jednu vec povedať. Uvedomte si, že so základnými právami ľudskými sa nekšeftuje, lebo vy takto kšeftujete.

Ďakujem. Ja potom ešte vystúpim na záver rozpravy, ale pán poslanec, ja do hláv iných ľudí nevidím a zdá sa mi, že vždy je to také skôr cvičenie v psychoanalýze, pokiaľ to nemá byť len nejaká nálepka, ak sa niekto tvári, že vidí.
Musím povedať, že vašich vyjadrení mi je trošku ľúto. Problém s dvojjazyčnými názvami nebol môj problém s občanmi maďarskej národnosti, ale že ste prijali v tomto parlamente proste jeden blbý zákon. Právne blbý zákon. Preto medzi nami, pokiaľ si pamätám, aj všetci ministri SDKÚ nehlasovali za a ich asi nie je možné z toho obviňovať, lebo to proste právne nebolo možné. To nariadenie vlády tu navrhol pán podpredseda vlády Chmel. Išlo mimo rámca zákona, mimo rámca zákona, proste zákon ste schválili blbo. Je mi to strašne ľúto, pán poslanec. Si k tomu s vami strašne rád sadnem, ak tomu pripisujete inú motiváciu. Veď my sme sedeli s pánom podpredsedom vlády Chmelom, môže vám to potvrdiť. Nemali žiadne právne argumenty. To vláda zlomila kvôli, musím povedať, vášmu tlaku, mimoprávne, je mi to veľmi ľúto, pán poslanec.

Pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, ospravedlňujem sa, že vystupujem druhýkrát, ale ako na to množstvo demagógie, ktorá tu zaznieva, nedokážem efektívne reagovať iba vo faktických poznámkach, takže chcel by som si tak možno aj trošku takýmto spôsobom prejsť niektoré vystúpenia, niektoré faktické a podobne a reagovať na ne.
Pán poslanec Bugár, vy ste svoje vystúpenie pred chvíľkou, tú faktickú, skončili jednou vetou, s ktorou súhlasím. So základnými ľudskými právami sa nekšeftuje. Ale pre mňa to znamená aj to, keď vidím, že predstaviteľ iného štátu chce kšeftovať so základnými ľudskými právami, tak ako zastupiteľ občanov Slovenskej republiky musím chrániť záujmy Slovenskej republiky, ak niekto chce doslova kšeftovať so základnými ľudskými právami. To, čo prijal Viktor Orbán pred tromi rokmi, nebolo nič iné iba to, voči čomu bojujete podľa tej poslednej vety, ktorú ste povedali vo faktickej poznámke. Čiže možno my sme na jednej lodi. Aj vy to vnímate, že by sa tu nemalo kšeftovať so základnými ľudskými právami. Ja beriem aj, že aj teda vo vystúpení aj pána Gála to tak slabučko zaznelo, že nie je asi správne, ako to prijal Orbán. Čiže zhodnime sa na tomto, poďme nájsť nejaké rozumné riešenie, ale tiež mi nepripadá racionálne z vašej strany, aby sme sa snažili v podstate prísť s nejakým kompromisom ešte za predošlej vlády, že keď nie všetko, tak nič. Keď akýmkoľvek spôsobom môžeme umenšiť škodu voči občanom Slovenskej republiky a vieme ochrániť tých, ktorí naozaj majú nejaké trebárs väzby na tie ostatné štáty, a chceme takýto krok urobiť a sme na neho ochotní pristúpiť a boli sme ochotní pristúpiť aj v predošlej vláde a vy poviete, že nie, že musia tam byť úplne všetci a vlastne ktokoľvek môže mať akékoľvek občianstvo bez ohľadu na to, akú má motiváciu predstaviteľ iného štátu, alebo iný štát pri tom rozdávaní občianstva, tak nepripadá mi to správne. Naozaj, politika všetko alebo nič v tejto veci nás nikam neposunie, iba možno vy budete mať naďalej tému.
Áno, ale teda dúfam, že takýmto spôsobom nehráte, že iba preto nechcete pristúpiť na kompromisné riešenie, len preto, aby ste mohli nám poukazovať na to, že tu je problém, ktorý sa nerieši. Naozaj si myslím, že by ste mohli byť v tomto zodpovednejší ako SMK a prísť s riešením, kde si povedať, teda dobre, keď vieme, že teda tá spoločnosť je rozdelená, niekto má možno strach z toho, akým spôsobom Maďari k nám pristupujú v tejto konkrétnej veci, a niekto nie, napríklad vy alebo predstavitelia dnešnej opozície, tak, tak poďme nájsť kompromis, kde možno ani vy, ani tí druhí nebudú úplne, úplne spokojní, ale vtedy by mi to pripadalo, že je tu snaha riešiť veci. Ak nie ste ochotní pristúpiť na kompromis, naozaj mi to pripadá ako snaha udržať si tému, lebo kým sa bude brať občianstvo, dovtedy budú vlastne niektorí ľudia počúvať na to, že sa občianstvo berie. Mám ten pocit, prepáčte, že keď nie ste ochotní pristúpiť na kompromisy alebo zlepšenie situácie.
Určite súčasný alebo teda to, čo predkladá navrhovateľ, aj to, čo my sme predkladali v ružovom pred pol rokom, tak bolo jedno aj druhé snaha o to, aby sme zlepšili súčasný stav a aby sme ľuďom, ktorí majú nejakú reálnu väzbu na ten druhý štát, v tomto prípade trvalé, trvalý pobyt, my sme kombinovali aj pobyt s nejakou inou väzbou, zamestnaním, štúdiom, športovou činnosťou a niečím podobným. Jednoducho jedno aj druhé bol posun k lepšiemu a práve by to vybíjalo argument, ktorý teraz veľmi často používate, že odoberáme občianstvo ľuďom, ktorí si to nezaslúžia.
Myslím, že poslanec Simon to použil, že povedal, z tých 480 ľudí koľkým bolo zobrané občianstvo Českej republiky alebo teda koľkí teda vlastne získali občianstvo Českej republiky a podobne. No samozrejme, že medzi nimi nie je väčšina Maďarov, lebo jednoducho voči, v tomto prípade platí asi teda nejaký ten, ten zákon, ktorý to nejakým spôsobom stráži. Ale keď chcete týmto ľuďom, ktorých spomínate vo vašej argumentácii, pomôcť, tak na vašom mieste by som hlasoval za tento návrh zákona, na vašom mieste by som hlasoval aj pred pol rokom za náš návrh zákona, lebo by sme umenšovali problém. Áno, zostali by možno občania maďarskej národnosti a slovenskí občania, ale predpokladám, že vy nie ste zástupcovia iba občanov maďarskej národnosti. Mali by ste byť podľa mňa zástupcovia aj tých občanov iných národností alebo slovenskej národnosti a týmto by ste ten problém mohli vyriešiť.
Zdieľam váš názor, nečinnosť Ústavného súdu je, samozrejme, zarážajúca. Bolo by veľmi dobré, aby sme tu mali ten rozsudok, aby sme vedeli presne, či teda konáme v rozpore, nekonáme v rozpore, vy si myslíte, že nekonáme. Pán Gál si myslí, že článok 1, článok 2 alebo odsek 1, odsek 2 článku 5, že to je vlastne, jedno bez druhého nemôže žiť a že to jedno s druhým súvisí. Druhá časť spoločnosti, ja tak isto si myslím, že jedno bez druhého bez problémov žiť môže a jeden, jeden odsek hovorí o strate občianstva, druhý hovorí o odňatí občianstva, jeden s druhým nesúvisí. Je, ale však toto je vlastne spor na Ústavnom súde, veľmi rád by som bol, aby bolo rozhodnuté.
Mňa nezaujíma, dovolím si to ešte raz citovať: "Mňa nezaujíma, čo robí Orbán za hranicami", poslanec Simon. Takáto politika od akéhokoľvek poslanca Národnej rady je nezodpovedná. Nás musí zaujímať, čo robia v okolitých krajinách, ak nás konanie v okolitých krajinách a konkrétne v tomto prípade v Maďarsku od pána Orbána ovplyvňuje. To, že Orbán si presadil takýto návrh zákona, nás zásadným spôsobom ovplyvňuje a naozaj, ja sa nechcem dožiť toho, že tu bude pred voľbami pochodovať Jobbik, fašistický Jobbik v kanadách po Slovensku a bude tu hovoriť alebo ukazovať nejaké mapy veľkého Uhorska a robiť si tu predvolebnú kampaň. Z akého dôvodu ako zastupiteľ občanov Slovenskej republiky bez ohľadu na národnosť by som mal dovoliť takúto situáciu? Za situácie, ak by sme išli cestou, ktorú ste zvolili, alebo ktorú navrhujete, alebo ktorú ste sa snažili presadiť v predošlom volebnom období, by sme sa presne takémuto stavu vystavili. Ja netúžim, aby žiadny nacionalista z akejkoľvek krajiny si na území Slovenskej republiky robil kampaň a naháňal vlastne svojich vlastných voličov. A verím, že toto nechcete ani vy. Presne takéto konanie, že ak by sa toto stalo, by znova vsadilo klin medzi naše vzťahy, znova by to bola voda na mlyn, možno Slotovi, možno vám chýba v parlamente, ja neviem, ale v momente, ak by tu Jobbik pochodoval, verte tomu, že Slota má dvojnásobné preferencie, lebo má zrazu tému.
Čiže ak nám ide o pokojné vzťahy, vy to máte v názve, myslím, že ste strana spolupráce, tak spolupracujme. Skúsme nájsť spôsob medzi Slovákmi, Maďarmi, skúsme kultivovane ten problém riešiť, ale nepoďme z extrému do extrému. Dnešný stav, uznávam, je extrém. Tak, ako to prijal Fico, je extrém. Ale nehnevajte sa, to, čo navrhujete vy, je znova extrém. A asi nejaké to riešenie môže byť niekde medzi tým - ani vy, ani oni, ani my - nebudeme úplne všetci spokojní, ale bude to o tom, že to bude naozaj potom spolupráca. Naplníte, tak ako má SMER napĺňať svoje sociálno v svojom názve, vy naplníte to slovíčko spolupráca. Ale pozerať iba na záujmy jednej skupiny a vôbec ignorovať všetkých ostatných a nepodporiť zákon, ktorý stav zlepšuje, nie je podľa mňa správne.
Kolega Simon tu ešte išiel takým spôsobom, tiež by som, chcem na toto upozorniť, práve na tú demagógiu, ktorá v tých vystúpeniach zaznela, keď tu podsúval už pomaly teda, že odoberáme, budeme odoberať občianstvo, tak už poďme odoberať aj vlastníctvo, zoberme vlastníctvo celej dedine, na čo to patrí. Kam to posúva túto debatu? Nikam ju neposúva, iba do extrému, iba tu zvyšuje pozornosť možno práve tých extrémistických skupín. Ale to nie je spolupráca podsúvať vyslovene lži. Nikto nehovorí o žiadnom odstrá... alebo teda odobratí vlastníctva.
Keď kolega, teraz neviem ktorý, prepáčte, z vás reagoval, že športovcom rozdávame občianstvo, to nám je dobré a našim, našim občanom ideme občianstvo brať. Ale však práve to je logika aj návrhu, ktorý my sme vlastne predtým dávali, ale v podstate aj de facto logika tohto návrhu, že keď ten športovec, ja neviem Kuzminová alebo niektorí druhí, keď tu raz vykonávajú reálnu činnosť nejakú, v tomto prípade športujú, majú tu nejaký ten evidovaný pobyt, tak má tu reálnu väzbu. Nie je to iba nejaká spomienka na veľké Uhorsko, ale je to i reálna väzba, aj keď ten človek možno predtým so Slovenskom nemal absolútne nič spoločné. Ale je to reálna väzba na Slovenskú republiku a ja si myslím, že v tomto prípade je jednoducho správne, aby sme týmto údelom to občianstvo udelili. Ale to je nebe a dudy voči tomu, ak niekto si zoberie občianstvo iba preto, lebo, lebo rozpráva jazykom vedľajšej krajiny a jeho prapraprapraprapraprapraprababička sa narodila niekde možno v Ostrihome, napríklad, kilometer za hranicami. Čiže je to veľmi veľký rozdiel to, čo hovoríte vy.
Takisto opakovaná, taká vlastne nejaká snaha podsúvať, že takéto vytrhovanie z kontextu z ústavy, že vážne, že platí iba druhý článok vlastne, iba ten hovorí, že či, druhý článok, že "nikomu nemožno odňať štátne občianstvo Slovenskej republiky proti jeho vôli", a nehovoriť vždy to b, čo je v podstate, teda odsek predtým, že "nadobúdanie a stratu štátneho občianstva Slovenskej republiky ustanoví zákon", podľa mňa je nezodpovedné. Znova, ak ideme hľadať kompromis, ak ideme naozaj s čistým stolom, bez emócií hľadať riešenie, tak overme jeden odsek, druhý odsek, nevytrhujme kontexty iba preto, lebo nám to práve momentálne vyhovuje. Ja sa snažím vždy spomenúť obidva. Mohol by som proti vám zase vystupovať systémom, že poviem, že odsek 1 iba existuje v ústave, že kde nadobúdanie a stratu štátneho občianstva ustanoví zákon a nespomeniem druhý. Nie, ja vždy spomeniem na ten druhý, ale to je nebe a dudy. Tak, jak je napísaný zákon, zákon hovorí, ak sa niekto rozhodne mať občianstvo druhej krajiny, dnešný stav, tak automaticky vlastne stráca občianstvo slovenskej. Takže podľa mňa to je v súlade so zákonom, ale to sme už sa bavili, o tom musí rozhodnúť súd.
Dovolím si ešte raz ale teda citovať, alebo takto, pána poslanca Gála. Ja by som tak neklesal, ale tak iba vás odcitujem, čiže nie je to môj výrok, "neviem, či vám to vlezie do vašej hlavičky, to, čo som pred chvíľkou hovoril, že vlastne v ústave existuje jeden aj druhý článok". Dobre, čiže používam iba vašu repliku, neviem, či vám to vlezie do vašej hlavičky, a som presvedčený o tom, že vám, to je tam, že tam je priestor na to, aby vám tam vliezlo, skúste pozerať na jeden a druhý článok. Ale používal som iba vaše slová, nesnažím sa vás urážať.
Takisto, keď ste tu hovorili a doslova zase znova citujem: "sú tu nejakí hlúpi ľudia nacionalisti", a podľa mňa ste tým mysleli každého, kto sa jednoducho postaví proti alebo chce možno aj riešiť, lebo v tomto prípade je to riešením problému, toto nie je o tom, že by sme išli utvrdzovať ten problém alebo ešte ho viacej robiť horší, ten zákon, ako je dnešný stav, tak ste všetkých ľudí sa snažili pomedzi riadky do tohto nejakým spôsobom vtesnať. Ja ešte raz poviem, že, ale zase, znova vás citujem, sú tu nejakí hlúpi ľudia, nacionalisti, citujem vás, po túto časť, ktorí vytvárajú ilúziu, že slovenskí Maďari viac ako slovenskú prácu potrebujú maďarský pas. A toto ma mrzí. Jednoducho my tu z témy, kde by sme úplne v kľude, bez emócií mohli nájsť riešenie a ja verím tomu, aj keď jasne, máme tu 83-členný valec, ale ja si myslím, že aj, aj ten SMER sa hanbí za ten zákon zase, v akom stave dnes je, a chce riešiť ten problém. Nie je normálne, aby sme odoberali občianstvo ľuďom, ktorí, ktorí odišli do druhej krajiny iba preto, lebo Slovensko im nevytvorilo podmienky na dôstojný život. Takže ja verím a som presvedčený, hlboko presvedčený, že aj poslanci SMER-u by chceli úprimne ten problém riešiť, ale podsúvať tu, že všetkých ľudí vlastne, ktorí sa snažia možno nejakým spôsobom, aj keď možno takým trošičku krívajúcim, chrániť pred zištnými alebo zištným zákonom Viktora Orbána, ktorý si vyslovene iba chcel nahnať voličov - a dnešné kroky vlastne k tomu poukazujú - a všetkých týchto ľudí nazvať vlastne ako nejakými hlúpymi nacionalistami, nie je zodpovedné a neprispieva to k riešeniu veci. Nie je to v súlade so slovom z vašej, z vašeho názvu, spolupráca, či tak, strana spolupráce.
Taktiež ten argument, ktorý sa používa, že rozdeľujeme ľudí na dve kategórie, tak vždy rozdeľujeme, každým jedným zákonom rozdeľujeme ľudí na dve kategórie. Tých ľudí, ktorí niečo urobili pred platnosťou, za starého platnosť, za platnosti starého znenia zákona, a tých, ktorí sú, urobili niečo po platnosti novely daného zákona. Niektoré novely, sami viete, že sú novelizované 150-krát, to znamená, že máme aj 150 ľudí alebo 150 kategórií ľudí za jednej, druhej, tretej a stopäťdesiatej platnosti zákona alebo znenia zákona, takže toto nie je argument. Ja viem, že ho používate, ale snažím sa spomenúť všetky tie argumenty, ktoré, ktoré používate, a snažím sa vám ich vyvrátiť.
A taktiež teda to, že trestáme ľudí len preto, lebo využijú možnosť, ktorú im ponúkne iný štát, je to naozaj zvrátené. Iný štát by dovolil na území, nejaký úchylný štát, lebo by chcel neviem akým spôsobom, možno by za to bral nejaké poplatky, že tam u nich si môže zadarmo niekoho zastreliť, človeka, u nás by to bolo trestné a nás, a teraz ten náš človek, náš občan sa rozhodne túto možnosť využiť, podľa mňa by bolo vždy správne, aby sme ho za to, že využije zvrátený zákon inej krajiny, potrestali. V tomto prípade takisto Orbánov zákon považujem za zvrátený, a preto si myslím, že človek, ktorý podľahne pokušeniu ho využiť, mal by byť svojím spôsobom potrestaný. Ale je to jeho slobodné rozhodnutie, či ten krok urobí, alebo neurobí, a v tomto prípade zákon je vlastne odstrašujúci parameter, ktorý ho má upozorniť na to, ak urobíš, prekročíš zákon a strácaš občianstvo. Nevidím na tom nič zlé, ale poďme hľadať riešenia, nie výhovorky, prečo žiadne iné riešenie ako vaše nie je správne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán poslanec Matovič, vy tu stále používate a citujete, že ako sa volá a čo to je za našu stranu, strana spolupráce. Vyzývate nás, aby, aby sme spolupracovali povedzme aj pri riešení tohto problému, a pritom - či vy alebo aj, aj kolega Lipšic - sami navrhujete bez toho, že by ste sa opýtali tých, ktorých sa pýta, že, ktorých sa to týka, že ako to riešiť. Vyzývate nás, že aby sme hlasovali za, lebo potom chceme asi týmto návrhom alebo takýmito návrhmi kampaňovať. Viete, kto robí povedzme kampaň a používa túto tému? To nie sme my. To nie sme my. My sme urobili to, čo má urobiť každý poslanec, kto má určité pochybnosti, nech sa obráti na Ústavný súd. Áno, bohužiaľ, Ústavný súd čaká, ja neviem na čo.
Hovoríte, že, alebo ste povedali, že musíme chrániť záujmy Slovenskej republiky. No ďakujem pekne za také chránenie záujmov Slovenskej republiky, keď takýmito zákonmi minimálne jednu časť občanov vyháňate, ktorí nič iné nerobia. Čoho sa bojíte? Čo? Ako bude škodiť občan Slovenskej republiky, ktorý si na základe povedzme aj hlúpeho zákona Orbánovho prijme nejaké povedzme štátne občianstvo Maďarskej republiky? Ako bude škodiť? Bude tu hádzať granáty? Alebo ja neviem, čo bude robiť?
Najväčší problém, viete, je v tom, že hovoríte, že to je kompromisné riešenie. Mali by sme pristúpiť na kompromis. Pán poslanec, musíte si uvedomiť jednu vec. Nikdy na taký kompromis nikto z nás nemôže pristúpiť, ktorý minimálne jednu časť občanov diskriminuje. Napríklad aj tak, že problémy ostatných vyriešime, ale týchto nie. Hovoríte, že bude tu Jobbik nejak kampaňovať. Nevyvolávajte hystériu, pán poslanec. Vy ste kampaňovali napríklad bilbordmi v Maďarsku. Bola hystéria? Nie. To vyvolávate len vy.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Matovič, vy ste, áno, mali na tom srdiečku to, že nekradnite nám našich Maďarov. Ale ten Orbánov zákon nám našich Maďarov nekradne. Ten Ficov zákon, tá Ficova novela ich tam hádže. Priamo hádže. A vyháňa ich zo Slovenska, lebo vo svojej vlasti ich spraví bez štátneho občianstva, takými bez vlasti.
Kompromis, ktorý už spomínal aj pán poslanec Bugár, na ktorý ste sa odvolávali. No kompromis je to, že spravíme riešenie, ktoré bude pre všetkých občanov Slovenskej republiky dobré. Aj pre tých, ktorých niektorí nemajú radi, ale sú už občanmi Slovenskej republiky. Lebo tento návrh pre občanov Slovenskej republiky maďarskej národnosti dobrý nebude a ten problém tu zostane. A my kritizujeme systém, ktorý tu zaviedla Maďarská republika v 2010, ako zlý, ale pred poslednou novelou my sme mali taký istý systém. Taký systém sme mali pre zahraničných Slovákov, ktorým sme udelili štátne občianstvo bez trvalého pobytu. A podľa mňa to bolo správne. Mali by sme sa k tomu vrátiť. My sme mali prvý tento systém. Nie Maďarská republika, ale Slovenská republika. A Maďari neprotestovali. Toto je problém.
A čo sa týka článku 5. Áno, ja som si vedomý, že to má dva odseky. Zastupujem skupinu poslancov pred Ústavným súdom s týmto zákonom. Dobre viem. Ale dobre viem aj to, že ako treba uplatňovať právne normy vo vzájomnej súvislosti.

Ďakujem pekne za slovo. Tak bolo to druhé vystúpenie. Moc nového tam neodznelo. Takže ani tá moja reakcia nebude dlhá. Ale odznel tam veľmi dôležitý výrok, čo si povedal, pán kolega. A to je to, že chceš podporiť taký zákon, ktorý rieši problém ľudí a trestá Maďarov na Slovensku. Toto si povedal. A presne to je ten problém. Preto tento zákon, alebo tento návrh zákona nie je riešením. A po takýchto výrokoch, ako si povedal, že nám tu chýba Slota, tak ti chcem povedať, že po takýchto výrokoch tu už Slota nám vôbec nechýba.
Ďakujem pekne.