19. schôdza

Pán navrhovateľ, chcete? Nech sa páči. Ako navrhovateľ mali ste sa prihlásiť s faktickou, keď chcete, alebo môžete využiť, samozrejme, vaše právo ako navrhovateľa kedykoľvek. Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Len krátka reakcia na pána Sulíka. Pán kolega, nie, nedobre ste ma počúvali, čo sa týka tých dôvodov, prečo to rodinné podnikanie a prečo možno by sme mali pristúpiť aj na takú obeť, ako je, ako sú daňové zvýhodnenia a určité motivačné činitele, ktoré sme tam nastavili. Ja som ich aj naschvál dával relatívne veľa, pretože ak náhodou by sa tento zákon dostal do druhého čítania, aby sme mali možnosť potom nejakým spôsobom vedieť povedzme dospieť k nejakému kompromisu.
No čo sa týka daňových zvýhodnení, to je jedna z foriem motivácie, ktorá je práve vo vyspelých ekonomikách včítane Británie, Nemecka, Rakúska a podobne. Takže nie je to nič nové. My neprichádzame s ničím, čo by nejak výrazne deformovalo trhové prostredie. Je pravda, že my sme brali do úvahy, že daňový zákon, resp. daňové podmienky na Slovensku sa zmenili, takže sme reagovali v podstate na súčasný daňový systém, a preto aj zásah prostredníctvom týchto daňových opatrení do toho daňového systému, aby sme skutočne motivovali členov rodín, aby išli, aby prevzali na seba to ťažké bremeno - podnikať na Slovensku. A ešte rodiny, ktoré povedzme sú na prahu chudoby, aby sme ich vedeli zatiahnuť, aby sa vedeli postarať o seba, aby si vedeli zabezpečiť obživu, tak nejaký ten motivačný činiteľ tu musí byť. Takže vychádzam aj zo skúseností vyspelej Európy, a to funguje. Ja si myslím, že netreba závidieť týmto rodinám, ktoré potenciálne by sa rozhodli ísť do takéhoto prostredia. My sme sa ho snažili vylepšiť, ako sa len dalo.
Ja si myslím, čo sa týka toho vášho argumentu, že je tu teda, nastaviť daňový systém, že to je výber daní, či už je spravodlivý, alebo vertikálne, horizontálne. V každom prípade ja som za to, aby sme nechali ľuďom - a v tomto prípade rodinám - čo najviac zdrojov teda tých, čo vygenerujú, aby sa stali čo najviac nezávislými, jednoducho, aby mohli aj reinvestovať, aby mohli rozvíjať tú rodinnú firmu. A nie ich celkom zdaniť, zobrať im všetky tie peniaze len preto, že sme kdesi nastavení na to, že daňový systém je na to, aby pozbieral všetky možné peniaze. To je práve ten stimul, ktorý má rozvinúť to rodinné podnikanie, ktorý má motivovať tých členov rodiny, aby zobrali na seba tú ťažkú zodpovednosť a riešili problémy rodiny a takýmto spôsobom nastavili dlhodobo udržateľný systém na Slovensku. Takže toľko v podstate na margo vášho príspevku.
Ďakujem.

Faktická poznámka pán poslanec Sulík. Končím možnosť sa prihlásiť.

Ďakujem pekne. No, pán Hudacký, veď ja s vami plne súhlasím. Treba daňovníkom alebo obyvateľom nechať čo najviac zdrojov. Áno, preto, keď je možnosť znížiť sadzbu dane, treba ju znížiť. Výborne, len súhlasím. Čo najviac zdrojov, ale nevidím dôvod, aby sme povedali, že jedným necháme viac a druhým necháme menej. Daňový systém má byť spravodlivý a nemal by rozlišovať preto, lebo nedokáže, nemá tak ostrý skalpel, že dokáže presne to dobré, čo chceme podporiť, odlíšiť od toho zlého, čo podporiť nechceme. Vždy tam budú nejaké presuny, prechody a po odbornom povedané distorzie.
No ale zaujímavá vec, čo ste vraveli, že tak chceme ľudí motivovať zarábať. Ja si, ja si myslím, že je chybou si myslieť, že my musíme ľudí motivovať, aby zarábali, inými slovami, že ich musíme motivovať, aby prežili. To je pud sebazáchovy každého jedného človeka, každého jedného človeka. Každý človek má v sebe tú mieru chamtivosti, že jednoducho chce zarábať, chce žiť lepšie a tak ďalej. Čo by sme mali robiť, je nebrzdiť ľudí v týchto ich snahách nezmyselnými opatreniami. Keď si pozriete tie príslušné zákony, som presvedčený, že ste si ich nepozerali, preto, lebo to je obrovské množstvo, to je za jeden ľudský život pomaly neprečítateľné, čo ministerstvo poľnohospodárstva vyprodukovalo za posledných pätnásť rokov. Ale keď si to pozriete, keď si to necháte vašich ľudí pekne list za listom poprezerať, tam nájdete desiatky prípadov, že zrušiť, zrušiť nezmyselné opatrenia a potom by ste videli, aká veľká forma podpory by bolo toto. A tam, tam sme určite na jednej lodi a určite by som sa pridal. Jasné, zrušme, čím menej pravidiel bude tento štát mať a zároveň čím jednoduchších, tým bude lepšie fungovať a tým aj tá motivácia ľudí zarábať a tvoriť hodnoty bude vyššia.
No a mojich posledných päť sekúnd, daňové zvýhodnenie vo vyspelých ekonomikách, no, ja by som bol veľmi opatrný pri ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Chcete ešte zareagovať, pán navrhovateľ? Z miesta, poprosím vás. Máte kartu?
Zapnite pána navrhovateľa.

Áno, ďakujem pekne. No, v podstate ešte raz opakujem. My sme nastavovali tieto opatrenia na súčasný daňový systém, pán kolega. Ja si myslím, že sme urobili len dobre. Ak by ten zákon náhodou postúpil do druhého čítania a potom sme našli kompromisy, aby sme sa zhodli na týchto opatreniach, ja si myslím, že to posilníme minimálne o túto skupinu, ktorú ideme štartovať, ktorou vytvárame nový priestor. Ja som na začiatku povedal nie náhodou, a to nie je nejaké sebachválenie sa, že to je historický a prelomový rámcový zákon, ktorý čosi ide naštartovať, ktorý určitú skupinu ľudí, ktorá má šancu postarať sa o seba, byť nezávislá, že ju ideme v podstate posunúť ďalej. A oni, ak im necháme čo najviac zdrojov u nich, budú mať možnosť reinvestovať a tie firmy rozvíjať. Myslím si, že nie sme ďaleko od seba, myslím si, že toto je účel tohto zákona a toto sú dôvody, vlastne prečo do tohto ideme.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Kuffa do rozpravy.

Vážený pán predseda, vážený pán predkladateľ, vážený pán spravodajca, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov k navrhovanému zákonu. V úvode chcem poďakovať predkladateľom tohto zákona a hneď aj povedať to, že navrhovaný zákon o rodinnom podnikaní podporím v hlasovaní, je dobrým zákonom a úmysel predkladateľov je naozaj veľmi dobrý. A tuná s kolegom nesúhlasím, že cesta do pekla je vyskladaná dobrými úmyslami, ja si myslím, že cesta do pekla vedie iným spôsobom, nie tak, jak je to tu veľakrát prezentované. Oceňujem to, že máme tu konečne zákon, ktorý sa dotýka úplne nás všetkých, úplne, lebo každý jeden človek, každý jeden občan tejto krajiny je, pochádza z rodiny, či už je úplná, alebo neúplná, ale pochádza z rodiny.
Rovnako tiež predmetný zákon hovorí, teda predkladaný zákon, ktorý tu máme, má také tri zásadné spoločenské záujmy a to je, to je: zlepšiť podmienky pre stabilitu a ekonomickú nezávislosť rodín, zlepšiť spoľahlivosť a príťažlivosť podnikateľského prostredia a vytvoriť pravdivejšie vzťahy medzi rodinným podnikaním a sociálnym systémom. Ja keď som si pozeral tie prílohy, ktoré sú tuná v návrhu tohto zákona, tak tam som sa tak usmial nad tým, že vplyvy, vplyv na štátny rozpočet, hej, tak tam je aj pozitívny, aj negatívny. A je to aj v dôvodovej správe, je to aj odôvodnene, že ten prvotný vstup, bude to cca, je ten odhad na tých 250 miliónov eur. (Reakcia navrhovateľa.) 250-tisíc eur? Aha, 250-tisíc eur, tak pardon, ale ja som sa usmial teda nad tým, lebo ten krížik aj na jednej, aj na druhej strane tam sedí, že je aj pozitívny, aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Lebo na jednej strane tento výdaj, možno teda 250-tisíc, čo nie je veľa, to je úplne málo alebo takmer zanedbateľné, a ten nejaký negatívny vplyv potom to nemôže byť, ale je to naozaj skôr pozitívny. Ale to pozitívne vysoko, vysoko tuná to bude presahovať, pretože bude to mať naozaj aj ten sociálny rozmer, ale hlavne aj ten teda ekonomický rozmer na naše rodiny, ale aj na našu ekonomiku. A rovnako, rovnako jak, jak je správne aj označené, vplyvy na podnikateľské prostredie, teda pozitívne sociálne vplyvy, pozitívne vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, nie je zakrížikované nič, teda ja si dovolím tuná povedať, že pozitívny je tu vplyv na sociálnu exklúziu, tiež nie je označené, ale je to pozitívne, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyv na zamestnanosť pozitívny. Hej, netreba sa to báť tam označiť. Vplyv na životné prostredie určite je rovnako tiež pozitívny. Aj rodinný podnik zároveň aj vychováva, formuje členov tejto rodiny. Nie je neutrálny alebo žiadny dopad, on má pozitívny, skutočne má pozitívny. A tu už aj tie farmy, ktoré sme tu spomínali, alebo tých súkromne hospodáriacich roľníkov, tak oni tým, že šetrne pristupujú k tej prírode, nepoužívajú toľko chémie a v tom rodinnom podniku, samozrejme, aj racionálne mnohé veci zracionalizuvávajú, správajú sa ekologicky prirodzenou cestou. Vplyvy na informatizáciu, tiež si myslím, že to bude pozitívne.
Rovnako, tak ako je to aj uvedené a už toľkokrát a priam frázovito to vyznieva, že rodina je základnou bunkou spoločnosti. No je. Určite je, aj keď by sme sa mohli možno aj z toho posmievať. Štát je ten, ktorý má vytvárať podmienky, štát je ten, ktorý má vytvárať podmienky predovšetkým práve pre to rodinné prostredie. Súčasná doba, ktorá je, tak je trend taký, že mnohí otcovia, ale v dnešnej dobe je to tak, aj mnohé matky odchádzajú za prácou. Či už do iných vzdialených miest chodia na týždňovky, to je v rámci Slovenska, to je ešte tak, ako-tak prijateľné, ale odchádza sa do zahraničia. A tá oddelenosť manželov a veľakrát aj dlhodobá, chodí sa na turnusy dvojtýždňové, ale sú možno aj mesačné turnusy, práve negatívne pôsobí na tú rodinu a na manželstvo a na ten zväzok medzi mužom a ženou.
Kolega pán Sulík keď tuná spomínal, dotkol sa tej homosexuality a možno tej, tej farmy. Ja si neviem predstaviť, že by dvaja homosexuáli veľmi úspešne viedli rodinnú, v úvodzovkách, rodinnú farmu alebo ako by tá farma vyzerala, nemyslím si to. Úmysel a predkladateľ zákona, ktorý tu je, tak práve, dovolím si to tak upresniť, práve ten zväzok medzi mužom a ženou, tak ako je to aj zadefinované v zákone aj o rodine, máme to aj zakotvené v Ústave Slovenskej republiky. Tým, že my budeme vytvárať podmienky na optimálne rodinné podnikanie, aj keď na jednej strane, ako kolega tu spomenul, možno tie dane a že aké, že tie dane rovnaké ako pre všetkých. Ja by som sa nebál rodinu aj zvýhodniť, pretože jednoducho, ak my na jednej strane túto výhodu dáme, ako v tom rodinnom podnikaní a tejto rodine, tak štát bude mať nižšie výdaje, nižšie výdaje vo forme rôznych dávok, ktoré na druhej strane veľakrát vyplácame, či už v podpore nezamestnanosti, sociálne dávky a podobne. Rodina je naozaj takým stmeľujúcim prvkom a v tých rodinných podnikoch nebudú tam intrigy a podvody takého charakteru jak je veľakrát v tých podnikoch takých a možno veľakrát aj v štátnych podnikoch, kde nie je osobný vzťah, rodina nevytuneluje svoj vlastný rodinný podnik. Tu je veľmi veľa pozitívnych vecí, ktoré, naozaj si myslím, že sú veľmi dobré a v konečnom dôsledku, v konečnom dôsledku podporujú ten, ten prvok rodinného života.
Myslím si, že takisto, keď aj veľmi často ohýbame slovo hospodárska kríza, no predovšetkým si dovolím povedať, že tu je kríza spoločenská, kríza morálnych hodnôt, to je ten veľký problém. Aj v čase tejto krízy, možno hospodárskej krízy alebo morálnej krízy, najlepšou brzdou práve, ako zabrzdiť ten možno rozbehnutý mechanizmus tejto krízy, práve je rodina. Rodina je tým prvkom, ktorá má tú silu.
Ja verím, že aj v našej snemovni, aj tuná v našom parlamente, nájde sa dostatok poslancov na to, aby sme, aby sme tento zákon podporili a posunuli ho do druhého čítania. Predkladateľ spomínal tuná susedné krajiny, ako je Rakúsko, Nemecko možno Švajčiarsko, kde majú podobné rodinné podniky, majú s tým skúsenosť, aby aj my sme neboli tí, ktorí vymýšľame niečo, čo už je dobre ako zabehnuté v susedných krajinách. To, čo je dobré, nemusíme sa hanbiť to zobrať a to odkopírovať, možno to premodifikovať do konkrétnej našej podoby pre podmienky Slovenska, našej krajiny a trhu práce. Dobré veci ja som sám ochotný podporiť. Ja keď by som ich mal rozdeľovať, tak naozaj ich rozdeľujem na dobré nápady, dobré návrhy a možno zlé nápady a zlé návrhy.
Súkromne hospodáriacich roľníkov tiež sa tu chcem osobitne dotknúť. Je to skupina ľudí, ja som ich už tu častejšie spomínal, ktorí sú tu takí neviditeľní, ale oni sú schopní veľmi úžasne tuná ako fungovať a zlepšiť tú bilanciu, ktorú máme v sebestačnosti, v úvodzovkách, sebestačnosti potravín na Slovensku. Pán minister to tu aj opakovane spomínal. Štyridsaťpercentná sebestačnosť v produktivite potravín je naozaj veľmi nízka. Šesťdesiat percent potravín, naša, dá sa povedať, agrárna krajina je odkázaná na to, čo dovezieme zo zahraničia. Toto treba naozaj zmeniť čo najrýchlejšie a ako je to len možné. Ja keď som mal možnosť sa stretnúť s týmito roľníkmi a často sa s nimi stretávam, tak oni sú schopní uživiť svoje vlastné rodiny od dvoch, cez možno, dvoch hektárov, niektorí hovoria, že majú pätnásť hektárov, niektorí hospodária na päťdesiatich hektároch, ale už viac ako sto hektárov už je pre nich problém, sami o tom hovoria. Ak by aj tá poľnohospodárska pôda, ktorá na Slovensku tuná je, aby nebola len v tých bývalých poľnohospodárskych družstvách, dneska sú to eseročky alebo aj družstvá, niektoré sa ešte tak teda volajú, aby nebola tá pôda len tam sústredená, dvetisíc-, tritisíchektárové lány, ktoré obhospodarujú, ale nebáť sa to aj vhodnými návrhmi zákonov dostať to medzi tých ľudí.
Poľnohospodárska univerzita v Nitre každý rok produkuje množstvo kvalitných, si dovolím povedať, poľnohospodárskych inžinierov. Aj keď sa to nám možno nezdá, ale mnohí mladí ľudia, mladí, ktorí skončia túto univerzitu, túto školu majú chuť aj ambíciu začať hospodáriť. Veľmi ťažko sa im začína, alebo aj keď by teda chceli začínať v poľnohospodárstve a poľnohospodárskej výrobe, ako začať, keď ja nemám pôdu. V období minulosti tak vieme, jak to prešlo ako s tou pôdou.
Áno, naša krajina je rozdrobená na také mále pásy, remenice, tá poľnohospodárska pôda. Na jednej strane môže to byť nevýhoda, ale na druhej strane v týchto časoch ja to vnímam aj ako naše šťastie, že nenájde sa tu ktosi, kto by skúpil tú pôdu, hej, a možno začal s ňou obchodovať. Ale títo poľnohospodári majú, mladí poľnohospodári majú ambíciu teda pracovať, čo je dobré, čo je veľmi pozitívne a treba im preto vytvárať podmienky. Ale aby si ty mohol zodpovedne pracovať na tej pôde, a to hovoria jak poľnohospodári, a ja im verím, že to je tak, aj dedo bol poľnohospodár, bol gazda, mal role, mal gazdovku, ale on tú pôdu vlastnil a toto je veľmi dôležitá vec! Ty, aby si bol dobrým, spravodlivým hospodárom a dobrým gazdom, tak ty tú pôdu musíš vlastniť. K cudziemu sa správame veľmi často veľmi cudzo a veľmi nešetrne. Naša poľnohospodárska pôda, ak si ju zabijeme, v úvodzovkách, plodinami poľnohospodárskymi, ktoré sú skôr priemyselné plodiny, no tak keď si túto pôdu raz zničíme, tak to bude problém. Francúzi s tým majú problém a majú s tým aj skúsenosť, po desiatich rokoch dokázali si zabiť pôdu, zostala po desiatich rokoch pôda úplne mŕtva. A ten vzťah k tej pôde, ak ja vlastním túto pôdu, tak ja naozaj všetko budem preto robiť, aby táto pôda zostala, teda ak živí moju rodinu, tak aby aj tá pôda zostala živá, aby som ja túto pôdu nezabil. Je to takým silným paradoxom, ani ja som si to neuvedomoval, že je možné, hej, takým tým možno vykorisťovateľským spôsobom sa správať k tejto pôde a že sme schopní ju aj, túto pôdu zabiť.
Rovnako, keď hovorím toľko o tom poľnohospodárstve, pán minister dneska tuná to aj spomínal, a tá možná hrozba, ktorá tuná je, a tých firiem zahraničných, ktoré sa tuná tlačia cez geneticky modifikované osivá a, samozrejme, aj potraviny, dve také plodiny pokusné tu máme, také políčka, ale nedajme si to tuná v našej krajine zaburiniť geneticky modifikovanými osivami, našu krajinu. Ak sa to tu dostane, veľmi ťažko sa to vykoreňuje. Je to ako burina. Potom aj tie firmy, ktoré predávajú tie osivá, veľakrát na čiernom trhu pod cenu, tak správajú sa ako výpalníci. Dúfam, že to nechceme, aby naša krajina išla touto cestou. Zahraničie má s tým skúsenosti a farmári, ktorí, ktorí trebárs sa venovali aj tým geneticky modifikovaným rastlinám, konkrétne repka olejná, prirodzeným spôsobom, tak tie firmy zneužili to aj tak, že dokázali týchto farmárov obrať o celoročnú úrodu a skrze úrodu potom ich dostať až do takého tlaku, že ich dokážu obrať aj o pôdu. Toto je taký novodobý fenomén, ktorý tu hrozí a aby naozaj sa to tuná nejako nepremietlo v tomto parlamente, aby ktosi tuná neprišiel s návrhom zákona, ktorý by to dovoľoval.
V závere chcem len podporiť a povzbudiť navrhovateľov, aj keby to náhodou neprešlo aj do toho druhého čítania, aby sa nenechali odradiť. Ja viem, že návrhy zákonov, ktoré sú tu, koľkokrát tuná vidím aj, vnímam aj návrhy, vládne návrhy zákonov. Ani jeden zákon tejto krajiny nie je dokonalý a koľkokrát koľko veľa pozmeňovacích návrhov sprevádzajú aj samotné vládne návrhy, o to viac možno poslanecké návrhy zákonov, ktoré tuná sú. Ani tento zákon možno dokonalý nie je, ale ten úmysel je naozaj veľmi dobrý. Lebo tá rodina, keď podporí väzby, rodinné väzby v našej krajine, tým pádom, ak bude silná rodina, tak bude aj silný štát.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem. Faktické poznámky nie sú.
Pán poslanec Csicsai, do rozpravy.

Vážený pán predseda, vážené dámy a páni, budem rýchly, nebudem zbytočne rozprávať. Predovšetkým chcem vyjadriť maximálnu podporu tomuto zákonu. Už je na čase, že niekto sa zobudil a predložil takýto návrh, a dúfam, že kolegovia zo SMER-u takisto ho budú podporovať, predovšetkým kvôli tomu, preto som vlastne vystúpil, že myslím si, že tento zákon principiálne súvisí s poľnohospodárstvom. Samozrejme, ako podporí aj ostatné odvetvia a čo sa týka malého podnikania, aj tam sú dobré, ale takýto zákon je potrebný do poľnohospodárstva. A trošku ma mrzí, že nesedí tu pán minister, lebo jednoducho mal by ho aj podporiť a na základe tohto zákona potom začať koncepciu ďalších minimálne päť rokov, sedem rokov, čo je nová SPP a podľa toho pripraviť koncept, aby mladý farmár, vytvorila sa vrstva malých farmárov, malých gazdov, ktorí vedia obrábať pôdu.
Škoda, že tu nie je pán Sulík, problém novodobého poľnohospodárstva je ten, že aj dneska sme to poľnohospodárstvo úplne zrušili. Neexistuje tá vrstva malých poľnohospodárov, roľníkov, ktorí vytvárajú alebo tvarujú krajinu - a to je náš najväčší problém. Zabudli sme na nich.
Sú tu veľké investičné skupiny, sú tu zahraničné skupiny, ktoré skupujú pôdu a robia na niekoľkých desaťtisíc hektároch a jednoducho z hľadiska konkurencieschopnosti, samozrejme, sú oveľa konkurencieschopnejší ako tí malí farmári, ale práve o tom je to, čo som rozprával, že v poľnohospodárstve nemôžeme mať ako prvé kritérium čisto konkurencieschopnosť a že koľko zisku vyrobím na jednom hektári. Všetci vyprávajú o tom, že netreba dať dotácie do poľnohospodárstva. Európska únia dáva 48 % z rozpočtu do poľnohospodárstva a nie kvôli tomu, aby farmári zbohatli, len nikto nerozpráva o tom, o tej práci, čo farmári, malí gazdovia hlavne robia s vidiekom, aby vidiek zostal vidiekom, aby neodchádzali do miest, aby jednoducho vychovali rodiny tam, aby ten kraj, tú krajinu obhospodarovali a presne regióny, tu sme sa rozprávali o skupinách ľudí, o regiónoch, aby to všetko sa udržalo. A to je tá podpora. Nie to, že ja kúpim za päť a predám za šesť a zostane mi na tom jeden, ale proste tie peniaze majú ísť do neekonomických činností a v starých členských krajinách to aj funguje.
My sme, ako sme vstúpili do Európskej únie, prebrali sme zo starých členských krajín tú dravosť v rámci poľnohospodárstva. Áno, dneska, myslím si, že čo sa týka Slovenska, z hľadiska produkcie základných komodít, ako kukurica, repka a základných takýchto, myslím si, že je lídrom, my sme exportná krajina. To nie je pravda, ak tu niekto vypráva, že slovenské potraviny sú len pod 50 percent. To je balamutenie. Je to síce pravda, že slovenské potraviny, ale nie slovenská produkcia. My vo všetkom sme sebestační, dokonca exportní, hádam až na tie svine, ale to je úplne iná záležitosť.
Ale náš najväčší problém je, že nevieme to spracovať. My jednoducho, aj ošípané, poviem vám takúto vec, vyrábame zhruba nie celú polovičku našej potreby na Slovensku a z toho ešte 50 % vyvážame do iných krajín, to znamená, že zhruba, my sme exportérska krajina z hľadiska jatočných ošípaných. My dovážame produkty. Náš najväčší problém je, že chýbajú stredné podniky a, tu musím povedať, takzvaná vertikálna integrácia, kedy ten malý nešťastný farmár nielen vypestuje tú pšenicu, jačmeň, kukuricu, ale bude chovať aj nejakú tú sviňu, nejaký ten dobytok, aj odporazí v sezóne a manželka pôjde to predať a jednoducho takýmto spôsobom sa uzavrie kruh a tie peniaze zostanú uňho. A čo som aj pred chvíľkou povedal, farmár rozmýšľa ináč, malý farmár, a všade, aj na západe takto rozmýšľa. Nerozmýšľa, že mám 10 %, 20-percentný zisk koncom roka, ale poplatím, čo musím poplatiť, poplatím pôžičky za stroje, za farmu, za investície a som rád, že mi vôbec niečo zostane a som prežil tento deň a idem ďalej. Kým investičné skupiny, čo hospodária na niekoľkých desaťtisíc hektároch, povedia, že tento rok zisk 5 %, 10 %, 15 % a keď nie je, tak jednoducho tie časti, ktoré nepotrebujeme, odsekneme. Preto my nemáme vlastne tú živočíšnu výrobu, preto nemáme záhradníctvo. My nemáme spracovateľský priemysel presne kvôli tomu, že sme to zlikvidovali posledných dvadsať rokov. A toto je jedna šanca v poľnohospodárstve dať to naspäť, vytvárať malých gazdov, úplne jednoduchá matematika. Dovolím si tvrdiť, že 30 hektárov uživí jednu rodinu. To znamená, že otca, matku, minimálne dve deti.
Keď zoberieme taký bežný podnik, ktorý hospodári na nejakých 2,5-tisíc hektároch a nerobí živočíšnu ostatnú výrobu, len proste robí, vyrába základné komodity, tam stačí za rok nejakých osem, maximálne desať ľudí, vážení. Keď by som rozdal, rozdal, to ako nechcem povedať rozdal, umožnil by som oficiálny prístup malým farmárom k takejto pôde, čo štát má, takúto pôdu má, tak si zoberte, na 2,5-tisíc hektároch minimálne 80 ľudí dokáže sa uživiť a ešte navyše 80 subjektov, to znamená, že otec s matkou je 160 ľudí, 160 ľuďom dávam prácu. A tu sa rozprávalo, že daňové úľavy. Nedajme poľnohospodárom daňové úľavy, nepotrebujú. Poľnohospodári potrebujú kapitálové zabezpečenie, aby sa mohli dostať k pôžičkám na projekty. Banky s nimi sa ani nerozprávajú, lebo jednoducho nemajú nejaký zvláštny majetok.
A za druhé, nemajú pracovné, pracovné prostriedky a pracovný prostriedok základný v poľnohospodárstve je pôda. Pôda, jednoducho malý farmár, mladý, začínajúci, nedostane sa k pôde, lebo je to zablokované. Už sme tu navrhovali určité systémy, ako ich dostať akože k pôde. Nehovorím, že zobrať ostatným, a teraz ani nechcem miešať nákup alebo predaj pôdy, to je všetko iné café.
Ale jednoducho, kým nebude existovať systém, preto si myslím, že prvý krok, čo tu pán kolega navrhol, je hoden podpory, lebo to je prvý krok vo veľkej skladačke, aby sme sa mohli dostať k tomu, k tomu pomeru, že v poľnohospodárstve tí malí farmári, tá vrstva minimálne dosiahne až tých 40 - 50 % a vtedy si môžeme povedať, že Slovensko má také poľnohospodárstvo, ktoré je udržateľné, funkčné a prežije aj ďalšie, minimálne 50 až 100 rokov.
Ďakujem. (Potlesk.)