19. schôdza

Kolega Zajac, máš také pekné priezvisko a ako možno aj preto si mi sympatický, ale možno aj pre tú svoju činnosť, ale inokedy návrhy, alebo teda postoje, ktoré máš, vcelku beriem, ale teraz si neodpustím, keď som teda začal, že aké máš priezvisko, povedať, že "zabudol vôl, že teľaťom bol". V momente, ako si sa stal poslancom, zrazu ty si ten pán, ty si ten, ktorý dokáže posúdiť, či ten návrh, ktorý ti nejaký občan pošle, či je správny, alebo nie, a ty, keď sa rozhodneš, ho predložíš, alebo nie. A iba ty, iba ty, iba ty si ten správny filter, ktorý môže rozhodovať o tom, že či niečo je extrémistické, alebo nie. Presne toto, bohužiaľ, si tu krátko, ale už si nabral maniere klasického slovenského politika, ktorý vystúpi na slonovinovú vežu, tam sa zamkne a zvrchu pozerá na ľudí. Presne takto sa, bohužiaľ, správaš.
Čiže ešte raz, "zabudol vôl, že teľaťom bol", po východniarsky možno "zabudul vul, telatum bul", nevím, to ty vieš presne, ako sa to hovorí. Ale skús si tri-štyrikrát dneska pred zrkadlom to zopakovať a podľa mňa úplne inak sa budeš na ten návrh pozerať.
Nie je žiadne, nie je namieste, aby sme ľuďom brali možnosť iniciatívy. Oni jednoducho možno voči tebe a nikomu z nás nemajú žiadnu dôveru, oni nechcú ti ani poslať návrh zákona a dupľom možno nie kádehákovi, dupľom nie Matovičovi, dupľom nie nejakému smerákovi, jednoducho nemajú voči nám dôveru. A preto chcú napriamo si využiť svoju možnosť a nie doprosovať sa nejakému poslancovi, aby sa nad nimi zmiloval a predložil nejakú iniciatívu.
A preto nevidím najmenší dôvod, aby sme im to zakazovali, aby sme im hádzali polená pod nohy. Naďalej ty budeš pán poslanec, ktorý bude môcť tlačiť správne tlačítko, možno podľa svedomia, možno podľa príkazu, ale ty rozhodneš, či ten návrh zákona prejde, alebo nie. A nakoniec ešte raz... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem všetkým za to, že na mňa reagovali.
Hneď na začiatku svojho vystúpenia som povedal, že sa považujem, že zastupujem občanov. A takto isto by mali postupovať aj 150 poslanci v Národnej rade, ktorí tým, že sú tu viaceré politické strany, dneska už aj nezávislé osobnosti, zastupujú široké spektrum občanov, to znamená aj široké spektrum názorové, ktoré je v spoločnosti.
To znamená, dneska, pán Poliačik, ja som ten, ktorý podporuje všetky občianske iniciatívy, ktoré v spoločnosti sú. A ony sa môžu obrátiť na hociktorého poslanca, nielen na mňa, ja sa nepovažujem za jediného, ktorý, ktorý dokáže predniesť niektoré návrhy zákonov. Ony sa môžu obrátiť na hociktorého poslanca. Ak napríklad ja by som s nimi nesúhlasil, obrátia sa na nejakého iného poslanca, veď je tu širokospektrálne zastúpenie.
Ja som, pán kolega Procházka, nepovedal, že ľudia sú extrémisti, len som povedal, že toto podľa môjho názoru je spôsob, ako práve v spoločnosti tie extrémistické nálady, ktoré sú v určitých skupinách obyvateľov, presne tieto skupiny by sa dokázali cez tento spôsob 15-tisíc občanov iniciovať, združiť a oni by predkladali takéto návrhy zákona. Tá mlčiaca väčšina obyvateľov by takto nepostupovala. Ja som poukázal na toto vo svojom vystúpení.

Na začiatku, keď som videl to husté zastúpenie, ktoré tu v sále bolo, tak ešte som pozeral na tých pár poslancov SMER-u, že možno, možno sú fanúšikovia toho návrhu, ale potom, keď začapkali vystúpeniu pána Zajaca, tak som pochopil, že asi ktorá bije a pravdepodobne je rozhodnuté. Ale napriek tomu by som bol veľmi rád, aby rozhodnuté nebolo, aby sme úplne bez nejakých politických okuliarov pozreli na návrh a zvážili, či si ľudia nezaslúžia možnosť aspoň predložiť návrh zákona. Nie možnosť hlasovať v Národnej rade, ale možnosť aspoň predložiť návrh zákona.
My sa ich teda aj v tom dodatočnom návrhu, ktorý následne predstavím, je, my ich nezvýhodňujeme v ničom. Jednoducho musia predložiť presne rovnakým spôsobom ako poslanci, ako vláda so všetkými náležitosťami v súlade s legislatívnymi pravidlami, čiže, Martin Poliačik, nemusíš mať obavy, že by ten návrh zákona bol v nejakom stave, ktorý by sa, ktorý by tu spôsobil nejaký chaos. Rovnaké podmienky kladieme na ten návrh zákona jako na vládu, jako na poslancov.
Možno ešte ku kolegovi Zajacovi teda, ktorý jediný mal odvahu takto, takto verejne vyjadriť svoj protinázor, by som mu chcel pripomenúť, že volilo ho 4 482 ľudí, kolegu Přidala, ktorý tu nie je, 1 600 ľudí. Čiže volilo ťa omnoho menej ľudí, ako my navrhujeme, aby počet ľudí, ktorí by mohli predložiť návrh zákona. Čiže volila ťa ani nie tretina z tých ľudí, od ktorých my by sme vyžadovali, aby sa museli podpísať, urobiť túto prácu, podpísať sa pod návrh zákona. A už osobne iba z tohto dôvodu podľa mňa by si mohol mať úctu voči tomu, že vlastne vyžadujeme od tých ľudí omnoho viacej ako od teba samého, ktorého volilo výrazne menej ako tých 15-tisíc ľudí.
Keď hovoríš, že v parlamente je širokospektrálne zastúpenie, takže keď neuspeje u teba, možno uspeje u druhého, ale práve keď tu veľakrát máme plné ústa toho, jak nám záleží na tých, ktorí majú menšinový názor, ktorých názor nemôže zaznieť. Možno aj z môjho pohľadu to vyznie zvláštne, ale ja si myslím, že by sme mali pozerať aj na to, čo i naši politickí oponenti, ktorí neprekročia 5 %, čo mali, mali na srdci a chceli predložiť. A tieto návrhy tu jednoducho nezaznejú mnohé, lebo tí ľudia, ktorí tieto strany volili, tu necítia alebo nemajú svojho zastupiteľa. To sú možno ľudia, ktorí sú a priori sklamaní z politiky, čiže 40 % ľudí na Slovensku z dospelej populácie, ktorí ani voliť nechodia, čiže tí tu svojho poslanca nemajú, a to je z tých 60 %, ktorí voliť chodia, približne 20 % hlasov, ktoré prepadnú pri stranách, ktoré neprekročia 5-percentné kvórum. Tí tu takisto nemajú svojho zastupiteľa.
Čiže tento návrh, a dokopy keď toto zrátame, my tu reprezentujeme, alebo ani nie polovička dospelých ľudí nad 18 rokov s volebným právom na Slovensku tu má svojho poslanca, ktorého aspoň stranu, keď nie krúžok, volili. To znamená, že viac ako polovička ľudí vzhľadom na prepadnuté hlasy a vzhľadom na neúčasť vo voľbách tu nemajú(nemá) svojho poslanca, ani nezávislého, ani závislého, ani v straníckom košiari, ani mimo straníckeho košiara. Čiže viac ako polovička ľudí nemá svojho poslanca. Nenúťme týchto ľudí, aby sa doprosovali tým poslancom, ktorých nevolili, dajme im takúto aspoň symbolickú možnosť, ale teda reálnu možnosť predložiť návrh zákona, im to pomôže a nám to neublíži.
Nevidím žiadny dôvod na to, aby sme týmto ľuďom hádzali polená pod nohy a aby sme im nedali pocit, že Národná rada Slovenskej republiky je zastupiteľský orgán aj ich samých. Aj keď nebudú tu mať ľudí, ktorí budú možno hlasovať v súlade s ich presvedčením, alebo ich jednoducho tu nedostali, alebo sú sklamaní zo všetkých z nás po tých rokoch, čo politici na Slovensku predvádzajú, alebo aspoň budú mať možnosť predložiť tú iniciatívu. Stále nám to z krásy neubudne, stále ty si budeš môcť vybrať "za", "zdržal sa" alebo "proti", alebo nebudeš hlasovať. Čiže stále my budeme mať to právo, ktoré nám ľudia vo voľbách dali, len ľudia získajú trošičku práva navyše. Pár, dva-tri zákony, návrhy zákonov, kebyže aj podľa mňa preháňam, ak by sa dostali na plénum Národnej rady, tak pri tých 99, čo tuším máme na tejto schôdzi, určite by to nikomu neublížilo. Možno za hodinku by parlament ich spláchol, vyjadril sa, nevyjadril sa, nikto by možno nenabral ani odvahu sa k tomu vyjadriť a návrhy zákona odsúdime na večné veky niekam do koša. Ale ľudia budú mať možnosť aspoň si konfrontovať, kto sa s ich návrhom stotožnil a kto nie.
A nepodceňoval by som ľudí, tak ako si to urobil ty, že automaticky predpokladať, že teda takýmto spôsobom sem budú chodiť extrémistické názory a iba poslanci sú jediný schopný filter, ktorí extrémistické názory dokážu z parlamentu vyfiltrovať. Extrémistických názorov tu máme každý deň, myslím si, že na jednej ruke by sme ich nespočítali.
Ďakujem veľmi pekne. Poprosím, ak je to možné, zvážiť prípadne ešte podporu. Mne to pripadalo, aj som to vybadal v rečiach niektorých predstaviteľov SMER-u po voľbách a hlavne v čase protestov Gorila, že takýto prísľub vlastne voči tým protestujúcim zo strany predstaviteľov vládnej strany zaznel. Skúsim si ho do čítania druhého návrhu zákona, ten citát niektorého vášho kolegu predstaviteľa, nájsť, aby som vám ho prečítal.

Dovoľte mi, aby som predložil súvisiacu zmenu zákonov s predošlým návrhom zákona. V podstate hovorí o tom istom, takže nemienim to nejako naťahovať, len by som zopakoval tie základné argumenty, ktoré som použil v predošlom vystúpení alebo v obhajobe ústavného zákona.
Ide o návrh zákona, ktorým sa mení zákon o rokovacom poriadku a zákon o petičnom práve v znení neskorších predpisov, kde podrobnejšie rozoberáme, a teda navrhujeme spôsob, akým by teda vlastne ľudia si, tá zákonodarná iniciatíva sa dostala na rokovanie Národnej rady, presne ako vlastne tá petícia má byť zozbieraná, ako to má vyzerať, aby to teda bolo v súlade so súčasnými, nie zaužívanými pravidlami.
Napríklad navrhujeme to, aby poverený zástupca ľudí petičného výboru mohol predniesť ten návrh zákona tuná v pléne Národnej rady, ale teda potom zväčša ide o technikálie, ktoré dávajú do súladu náš návrh s tým vlastne zaužívaným chodom, aby to nebolo niečo, čo by vlastne chod Národnej rady nejakým spôsobom narušilo, a aby ani sami sme pomaly nerozoznali, ako dnes pri tom prerokovávaní ani skoro nerozoznávame, nejaký veľký rozdiel medzi vládnym návrhom a poslaneckým, okrem toho, že tu sedí teda príslušný minister. Tak aby v tomto prípade jediný rozdiel bol, že tu bude sedieť poverený zástupca petičného výboru, ktorý by vlastne návrh odprezentoval.
Opakoval by som sa, možno by to bolo zaujímavé takýmto spôsobom sa dožadovať pozornosti, predtým vás tu bolo šesť a pol, teraz vás je tu osem a pol, asi by to veľký nejaký zmysel nemalo. Takže predpokladám... (Reakcie z pléna.) Predpokladám, že bude stačiť iba zopakovať, že v obidvoch vlastne návrhoch, aj v predošlom ústavnom, teda ale aj v tomto k zmene rokováku a k zmene zákona o petičnom práve navrhujeme to, aby popri tom, že...
Kolegyňa, ktorá tu predtým nebola, sa ozvala... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Poprosím vás, pán poslanec, myslím si, že aj to bolo také zneváženie, vás tu je osem a pol, naozaj, na túto rannú hodinu, ktorý poslanec si to chcel vypočuť, tak prišiel, tak nezľahčujte...

Matovič, Igor, poslanec NR SR
Jasné. Dobre, dobre, pani predsedajúca, beriem.
Čiže v súlade s tým, aký je tu záujem o diskusiu, tak v súlade s tým aj zostručním to vystúpenie.
Navrhujeme, aby popri možnosti, ktorú dnes má vláda, popri možnosti, ktorú dnes má poslanec, rovnakú možnosť predložiť návrh zákona mala aj skupina 15-tisíc občanov, ktorí sa pod konkrétne vypracovaný návrh zákona podpíšu, pod vypracovaný návrh zákona v súlade so všetkými pravidlami, ktoré zaužívané v Národnej rade máme, čiže v súlade so všetkými zákonnými predpokladmi, ktoré predkladanie návrhov upravujú.
A myslíme si, že by to bol dobrý krok v prospech priamej demokracie, bol by to ústretový krok voči viac ako polovičke ľudí, ktorí voliť nechodia alebo ktorých hlasy vo voľbách prepadnú a ich politický zástupca sa sem nedostane, čiže títo by získali aspoň možnosť predložiť návrh zákona, samozrejme, nezískali by možnosť, aby za návrh zákona si zahlasovali. Naďalej by táto možnosť zostala na nás, čiže neubudlo by nám z našej suverenity alebo suverenity Národnej rady ako zastupiteľskej demokracie.
Myslíme si, že v dobe, ktorú zažívame, že ľudia už čím ďalej, tým menej veria svojim politickým reprezentantom a chcú sa viacej podieľať na správe vecí verejných, by to bol sympatický krok práve v tomto duchu, a preto vás poprosím o podporu.

Ďakujem, pani predsedajúca. Dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Predmetný návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie, a spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Predseda Národnej rady preto predmetný návrh zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze. Predseda Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutí z 26. apríla 2013 č. 469 navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Tento zákon nadväzuje na to, o čom sme sa tu rozprávali vlastne pred chvíľkou, tlač 487, a jeho cieľom je dať možnosť skupine najmenej 15-tisíc občanov prostredníctvom petície iniciovať zákonodarný proces.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň predmetný návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia pána predsedu č. 469.
Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu pre všetkých 24 poslancov.

Veľmi jednoduché, ďakujem, že ste tu boli aspoň tí, ktorí ste tu boli. Poprosím vás o podporu návrhu, naozaj z krásy poslancov by neubudlo, ľudia tí, ktorí tu nemajú svojho zastupiteľa, by získali možnosť predložiť návrh zákona, oni by boli spokojní a my by sme iba využili pár hodín z mnohá dní voľna, ktoré máme počas alebo pomedzi schôdze Národnej rady. Čiže nebolo by to na úkor našeho voľného času, alebo veľmi, veľmi, veľmi jemne, ľudia by mali konečne pocit, že môžu aspoň niečo navrhnúť, keď nie už za to hlasovať, a Národnú radu by to nestálo skoro žiadny peniaz. Ďakujem pekne.

Ja, ak dovolíte, sa vyjadrím len k záverečnému slovu pána predkladateľa.
Ak mi niekto vysvetlí, prečo by mala ostať hranica 100-tisíc podpisov na to, aby sme boli povinní nejakú petíciu prerokovať v Národnej rade, a zároveň aby stačilo 15-tisíc na to, aby tu bol predložený zákon, potom sa môžem začať zamýšľať nad tým, že toto podporím.