19. schôdza

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovoľte, aby som uviedol predmetný návrh zákona týkajúci sa zmeny zákona o obecnom zriadení.
Tvrdím, čím menšia komunita, tým transparentnejší tok peňazí. Čím väčšia komunita je, tých možností na korupciu a ďalšie nakladanie s nimi je neprehľadnejšie, netransparentnejšie. Samozrejme, pokiaľ komunita príslušná potrebuje vykonávať ďalšie úlohy vyplývajúce pre občanov iných, tak táto hranica počtu sa musí určiť.
Myslím si, že spravovať veci verejné by sa malo priblížiť čo najviac k občanom, občanom našej republiky, a pokiaľ túto správu pokladajú, že nie je dostatočná, mali by možnosť svojím nejakým zákonným spôsobom cez zákony tu predkladané k tejto správe sa dopracovať, aby správu vecí verejných mohli vziať do svojich rúk.
To je vlastne podstata aj môjho zákona, ktorý hovorí o možnosti odčlenenia sa časti obce od pôvodnej obce, v ktorej sa teraz nachádzajú títo občania, ktorí možnože sú aj nespokojní s tým, ako v súčasnosti sú zatriedení podľa územného, správneho členenia Slovenskej republiky.
Myslím si, že nemali by sme diskriminovať občanov pri sebaurčení, ak si chcú svoje územie spravovať sami, pretože zákon im to, dá sa povedať, de iure dovoľuje, de facto nezrealizovateľné.
Prečo? Tiež som si položil otázku, že aká má byť tá komunita, ktorá je už, dá sa povedať, prevádzkyschopná, v úvodzovkách povedané, tak slovenský zákon to definoval. Definoval to počtom 3-tisíc obyvateľov. Dobre, beriem. V iných krajinách je to, v Maďarsku 300, Nemci majú 10-tisíc, Poliaci to majú bez obmedzenia, Česi majú tisíc obyvateľov. V poriadku, je to daná legislatívna daného štátu. My sme to definovali takto.
Pravdou je, a to musím na začiatku zdôrazniť, nechcem, aby sme umelo trieštili, tak ako teraz hovoríme, že chceme združovať a zlučovať jednotlivé výkony tejto správy verejnej na nejaké tie obce, ktoré budú obsluhovať aj iné obce, ktoré sú k nim prináležiace, tak myslím si, že týmto zákonom nechcem, neni to účelom. Je iba účelom, aby občania, ktorí vyslovene spĺňajú kritériá, ktoré už sú dané v zákone, mohli to aj reálne zrealizovať.
Keď si vezmeme historický vývoj, tak pýtam sa, ak viere socializmu boli takto občania pričlenení k určitým mestám, lebo v prevažnej väčšine sa to týka miest, ktoré mali nejaký plán rozvoja, povedali si, ja neviem, že chceme mať 50-tisíc obyvateľov a, samozrejme, najúčelnejšie to bolo tak, že pričleníme vedľajšie obce, ktoré susedia s daným katastrálnym územím mesta. Tak to bolo v mnohých územiach a 20 rokov, od roku 1970, platil zákon Národnej rady, Slovenskej národnej rady o územnom členení Slovenskej socialistickej republiky. Tento prakticky platil až do revolúcie, ktorý umožňoval takto pričleňovať jednotlivé obce. Bolo to uvedené, trošku z histórie, v § 8, kde ho zacitujem, ak dovolíte: "Z dôležitých spoločenských záujmov, najmä na vytvorenie lepších predpokladov pre ďalší hospodársky a kultúrny rozvoj obcí, možno vytvoriť zrušiť alebo zlúčiť obce, alebo vykonať inú zmenu ich územia. O takomto opatrení, ak ide o obce v tom istom okrese a ak s ním súhlasia miestne národné výbory a občania dotknutých obcí," opakujem "a občania dotknutých obcí", "rozhoduje okresný národný výbor, inak o tom rozhodne krajský národný výbor."
Chcel by som vidieť tie hárky súhlasov, ktoré mali byť podľa tohto vtedy platného zákona, ak sa takéto obce pričleňovali k okresným mestám, poväčšine, chcel by som vidieť tie tisíce a tisíce hárkov, že ľudia, občania s tým súhlasili. Zatiaľ urobil som nejaké snahy dopátrať sa, nenašiel som. Takže už vtedy bol porušený zákon a, žiaľ, vyzerá, že demokracia, ktorá, ako hovoríme, k nám prišla po roku 1990, dala šancu týmto občanom v takto pričlenených obciach iba do roku 1992.
Áno, je pravdou, že rozdrobenosť našich sídiel, čo sa týka počtu obyvateľov, je veľká. Na oživenie pamäti: do 500 obyvateľov máme z celkového počtu 2 890 obcí 1 151, to znamená nejakých 40 % až, do 1 000 obyvateľov ďalších 26 %, do 1 500 ďalších 12 %, do 2 000 7 %, do 2,5-tisíc 3,8 %, do 3-tisíc 2 %. Nad 3-tisíc obyvateľov, to znamená, to, čo je aj v zákone dané, je iba 3,61 % obcí, celkove 104.
Možnosť odčlenenia sa, ako som už spomínal, bola do roku 2002, kedy bol prijatý zákon, ktorý, dá sa povedať, de iure nezamedzoval odtrhnutie sa príslušnej časti, ale de facto to znemožnil.
Aké sú súčasné pravidlá v zmysle prijatého zákona z roku 2002? Územie sa môže odčleniť, ak je to, žije v ňom najmenej 3-tisíc obyvateľov, ak má svoj, má dané historicky katastrálne územie, tvorí súvislý celok, urbanistický nesplýva s tou častou, od ktorej sa idú odtrhať, a ak tam neboli vložené investície, od ktorých je závislá celá obec.
Pýtam sa, ak vezme tú najmenšiu komunitu, ktorá zo zákona je možná, aby sa odčlenila, 3-tisíc obyvateľov, čo musí urobiť, ako naštvať tých zvyšných, by som povedal majoritu, občanov a voličov v tom meste, v ktorom teda už aj oni sú, v tom okresnom alebo v tom krajskom, aby voliči, ktorí následne majú prísť k referendu a to referendum má v 50 % povedať, áno, odtrhnite sa, a z tých 50 %, teda majú prísť 50 %, a z tých 50 % ešte 50 % povedať, že nech sa odtrhnú. Akým spôsobom sa môže týchto 3-tisíc obyvateľov tomu domôcť, aby sa vôbec mohli odtrhnúť? Ja tvrdím, nemajú šancu.
Preto si dovoľujem predniesť tento návrh zákona, ktorý vám tu predkladám, a myslím si, že mal by dopomôcť a vychádza z myšlienky, že obyvatelia obce, resp. jej časti, majú ústavné právo podieľať sa na správe vecí verejných, a to na každej úrovni štátu. Z toho vyplýva aj právo rozhodovať alebo mať podiel na rozhodovaní o stave a výzore časti obce, v ktorej žijú, pretože na úrovni obce sú prijímané rozhodnutia, ktoré výraznou mierou ovplyvňujú každodenný život občanov, či už ide o stav pozemkových komunikácií, výstavbu a celého života v danej obci.
Preto som si ho dovolil predložiť a jeho základnou filozofiou, v ktorej, dá sa povedať, dopĺňam, resp. mením tento existujúci zákon o nasledovné:
- Sprísňujem podmienky možnosti odčlenenia sa obce, a síce v tom, že dĺžka spoločnej hranice katastrálneho územia obce, ktorá sa odčleňuje, by mala byť menej ako 50 % dĺžky od toho územia, od ktorého sa odčleňuje.
- Petíciu na rozdelenie obce, ktorá by mala byť vypísaná, pokiaľ neni vyhlásené referendum, ako by to mestské zastupiteľstvo malo vyhlásiť. Momentálne je, že je tých, je potrebné na tú petíciu 30 % oprávnených voličov. Ja ju zvyšujem na 60 %, ale iba v tej odčleňovanej časti.
- A tretie závažné ustanovenie, ktoré by malo umožniť odčleniť sa, je, že miestne referendum sa uskutoční iba v tej miestnej časti, ktorej sa to týka.
Myslím si, že to by mal byť zmysel, ak sme nechali možnosť v tomto zákone vôbec odčleniť sa nejakej časti. Takto to majú aj v českých zemiach, s ktorými sme boli ešte pred minulými rokmi v spoločnom štáte, a myslím si, že je to na úrovni a je to viac demokratické, ako je to momentálne u nás.
Nechcem, ešte raz opakujem, nechcem, aby sme vytvárali 500-, 300-členné komunity. Akceptujem súčasný stav, aký je, takže dúfam, že táto moja novela nájde pochopenie aj v radoch vás, poslancov Národnej rady. To je jedno, na ktorej strane spektra stojíme. Dajme šancu našim občanom, ktorí sú mnohí nespokojní. To nebudú tisíce obcí, nebojte sa. Ako som už čítal, takýchto obcí je minimum a tých miestnych častí, ktoré majú nad 3-tisíc obyvateľov. A myslím si, že mali by sme dokázať, že s demokraciou to myslíme vážne, nie iba de iure, aj de facto, a národ, ktorý nám dal tú šancu, aby sme tu boli, myslím si, že si to zaslúži, aby sme hlasy, ktoré idú zdola, boli tlmočené aj formou novely zákona. Ako to bolo pred chvíľou hovorené o petíciách. Koľko vlastne hlasov by malo byť, aby petícia mohla ísť do nejakého, do pretavenia nejakého zákona, ten podnet, ktorý z nej príde.
Takže bol by som veľmi rád, aby ste, dá sa povedať, de facto spriechodnili možnosť odčlenenia sa obcí, tých občanov, ktorí sú nespokojní. Pretože sú abnormálne situácie, kde idete z mesta cez obec do mesta. Takže myslím si, že to je anomália, ktorá nemá obdobu, a neviem, ako by sa mali títo občania domôcť možnosti, ak nie zákonným spôsobom. Tak preto tento zákonný spôsob formou môjho návrhu predkladám.
Predkladaný návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na štátny rozpočet, rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne vplyvy ani vplyvy na životné prostredie, ani na informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Vážené kolegyne, kolegovia, chcem vás poprosiť a požiadať o podporu tejto novely zákona, ktorá ukáže, že to s demokraciou na Slovensku myslíme vážne.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.
A dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, poslancovi Igorovi Hraškovi, aby uviedol spravodajskú správu. Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, spravodajská správa k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fecka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (tlač 493), v prvom čítaní.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fecka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (tlač 493). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona.
Uvedený poslanecký návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh a zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Konštatujem, že uvedený poslanecký návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 26. apríla 2013 č. 473 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem... (Reakcia z pléna.) Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. No, pán poslanec, mali ste sa prihlásiť. Tak ste si mali kartu zobrať so sebou. Pán poslanec Poliačik, chcete sa prihlásiť?
Poďte, nech sa páči.

Tri minútky, sľubujem.
Ja len jednu vec, Martin, som chcel povedať, že súhlasím s tým, áno, že niečo ako právo na sebaurčenie by sme mali rešpektovať aj v medzinárodnej politike, aj vo vnútri, v našej vnútronárodnej politike, a tým pádom v zásade principiálne by na tom tvojom nápade nemalo byť nič zlé, že si každá obec môže povedať, čím chce byť a s kým chce byť spojená alebo nechce byť spojená. To je všetko v poriadku, ale zároveň tu máme obrovský tlak na verejné financie.
My máme strašne veľa obcí. Strašne veľa obcí, kadejakých lazov a maličkých dediniek, ktoré už dávno nemali mať svojho vlastného starostu, nemali mať svoje vlastné zastupiteľstvo. Už dávno tu mal vzniknúť tlak na vytváranie väčší municipalít a mali by sme nastavovať zákonné podmienky takým spôsobom, aby bolo výhodné pre menšie obce síce zachovávať si svoju nejakú autonómiu, čo sa týka územia a rozhodovania o menších veciach, ale aby veľké, základné veci, ktoré sa týkajú spravovania tých obcí, sa spájali do väčších celkov, aby tie municipality rozhodovali potom o viacerých obciach naraz. Lebo potom tu máme nezmyselné úkazy, akože polovica obecného rozpočtu ide iba na to, aby bol zaplatený starosta a jeho sekretárka. Máme tu nezmyselné úkazy, kde samotná samospráva zožerie väčšinu peňazí, ktorá má ísť do toho, aby občania z tej samosprávy niečo mali. A kým nebudeme mať vyvážený postup, kde na jednej strane, áno, budeme rešpektovať právo na sebaurčenie tej danej mestskej časti alebo tej malej obcičky, alebo toho lazu, alebo, tak ako ty hovoríš, nad 1 000 občanov, ale môžme to zobrať aj všeobecne. Ale zároveň, keď tu nebudeme mať veľmi silno nastavenú motiváciu pre malé obce, aby sa spájali do municipalít, aby to pre ne bolo výhodné, aby z toho mali možno zo štátneho rozpočtu aj nejaké peniaze, tak sa obávam, že iba jednostrannú iniciatívu potom my v SaS podporiť nemôžeme, pretože tam nevidíme tú druhú stranu.
Toľko. Ďakujem.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami traja páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pani podpredsedníčka Jurinová.