19. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie v rozprave
31.5.2013 o 10:44 hod.
Ing.
Ľudovít Kaník
Videokanál poslanca
Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážené dámy, vážení páni, tento návrh zákona sa tu objavil po pol roku. Už raz sme ho tu na stole mali.
Cieľom tohto návrhu zákona, ako pán predkladateľ jasne zdôvodnil, je, aby sme zmenili správanie sa štátu k tým ľuďom, ktorí sa snažia, ktorí pracujú, ktorých je väčšina, veľká a výrazná väčšina, k ľuďom, ktorí financujú tento štát cez svoje dane, odvody, ktorí vychovávajú svoje deti tak, aby nastúpili na ich miesto a opäť žili slušným a poctivým životom.
Súčasná situácia taká, žiaľbohu, nie je. Vieme to všetci. Súčasný stav je taký, že cez celú spleť sociálnych dávok, tak ako aj príplatkov k sociálnym dávkam, tak ako sú nastavené, získavajú väčší benefit tí, ktorí nepracujú, ktorí ani pracovať vlastne z hľadiska racionálneho pohľadu na život nemôžu. Pretože keby začali pracovať, tak by poškodili sami seba, poškodili by svoje príjmy, znížili by si svoje príjmy, obrali by sa o priestupkovú imunitu, ktorú dnes majú, a tak tento štát a jeho sociálny systém vlastne znemožňuje, pokiaľ ten človek nie je blázon alebo pokiaľ sa nespráva iracionálne, znemožňuje ľuďom uchádzať sa o prácu, získať túto prácu.
Oficiálne, samozrejme, každý povie, keď sa ho spýtate, z dotknutej skupiny ľudí, že by pracovať chcel, ale že práca nie je. A ja aj verím, že, áno, pracovať by chcel, pokiaľ by jeho príjem neklesol alebo pokiaľ by ho nevymenil za ten istý príjem, akurát by musel chodiť každý deň do práce.
A položme si naozaj všetci otázku, kto len chceme, že či vy by ste sa správali ináč, keby ste dostali váš príjem, ktorý dnes máte, nech pochádza z akejkoľvek činnosti, za nič, len za to, že raz za mesiac vám príde na účet alebo si na pošte vyzdvihnete tento príjem. A nemuseli by ste odvádzať žiadnu pracovnú aktivitu. Koľkí z ľudí by volili pracovnú aktivitu a koľkí by volili to, že no tak keď mám na to nárok, lebo tak sú postavené zákony, tak nech mi to štát dá. A venovali by sa voľnočasovým aktivitám, príležitostnému koníčku, príležitostnej práci, záujmovej činnosti. Asi skoro všetci.
Súčasný systém je takto nastavený pre nízkopríjmových nekvalifikovaných ľudí. Pre ľudí, ktorí za svoju prácu, pretože nemajú nejaké zručnosti a schopnosti, nemajú vzdelanie, nemajú kvalifikáciu, dostávajú len nízku mzdu. Sociálny systém im dá viac alebo veľmi blízko tomu, čo im dá práca, a preto nemôžu logicky o túto prácu zmysluplne mať skutočný záujem.
Takže my navrhujeme v tomto zákone, aby sme rozdelili ľudí do dvoch skupín na základe pracovného testu. Môžme to kľudne nazvať pracovným testom, testom záujmu o prácu, testom toho, či ten človek chce byť aktívny a pracovať, alebo nie. A ten pracovný test je veľmi jednoduchý a veľmi mäkký, dokonca by som povedal, za posledné štyri roky aspoň jeden z rodičov dohromady odpracovaných 270 dní alebo v kombinácii 80 dní aktivačných prác a zvyšok práce. Alebo štúdium na strednej alebo vysokej škole. Čiže naozaj veľmi zmysluplne nastavené kritériá, ktoré dobre padnú na každého, kto naozaj sa správa ako väčšina občanov tejto krajiny, ale nie všetci sa tak, samozrejme, správajú.
Tento zákon hovorí o tom, že tým patrí plná podpora, tí si ju zaslúžia. Ale tí, ktorí tak nekonajú, tak tým plnú podporu nemôžme poskytovať, pretože ich navádzame na to, aby žili takým spôsobom života, že ani nepracovať, ani neštudovať, ani sa nesnažiť, len raz za mesiac si ísť vyzdvihnúť peniaze na poštu. A to je, to je veľmi zlé.
A ja len, kolegovia z vládnej strany SMER, chcem pripomenúť, možno ste zachytili, že pán minister Richter pred nejakými dňami, neviem teraz presne kedy, povedal, že pripravujú zmenu zákona, kde bude zavedené, že to kritérium, o ktorom ja hovorím, ten pracovný test bude nastavený, že za dva roky 270 dní. To znamená o 100 % tvrdšie kritérium, o takomto kritériu hovorí pán minister Richter. Ja tu navrhujem spolu s kolegom za štyri roky 270 dní. A do histórie keď zájdeme, tak si dovolím pripomenúť, že diferenciácia v rodičovskom príspevku tu bola, ktorú nastavila pani Tomanová, a vtedy platilo kritérium, že za tri roky 270 dní. Takže neprinášame nič, nijaké strašidelne nové, revolučné, svetoborné, a určite nie tvrdé, ale veľmi citlivé, ale potrebné, aby sme naozaj ukázali všetkým ľuďom, že keď pracuješ, budeš sa mať lepšie. To je podstata veci, keď chceme zmeniť správanie ľudí.
A k tomu, samozrejme, prináleží ďalšia séria zákonov. Tento zákon neni vytrhnutý. Za chvíľu sa budeme baviť o ďalšom, ktorý na toto naväzuje, kde podobné, alebo to isté kritérium aplikujeme.
Dnes sme na tlačovej konferencii aj oznámili úmysel, na ktorom pracujeme a ktorý vo veľmi krátkej dobe zrealizujeme, predložiť novelu zákona, ktorá zavedie súbeh mzdy a sociálnej dávky a súbeh časti rodičovského príspevku a sociálnej dávky pre rodiny, kde aspoň jeden z rodičov pracuje. A týmto spôsobom dosiahneme zvýšenie čistých príjmov nízkopríjmových domácností, ľudí, ktorí pracujú za minimálnu mzdu, ktorí majú deti, a podporíme a zvýšime im motiváciu pracovať. To je, myslím, správna sociálna politika a touto cestou by sme sa mali uberať.
Takže ja vás prosím o podporu tohto návrhu zákona. Je to prvé čítanie. Pokiaľ by sme to posunuli do druhého čítania, samozrejme, otvára sa priestor a možnosť na modelovanie, vylepšovanie a dopĺňanie prípadne tohto zákona, ktorého filozofia a zmysel je vám určite všetkým blízky, aj poslancom vládnej strany, si dovolím povedať.
Ďakujem za pozornosť.
Neautorizovaný
Vystúpenia
10:34
Vystúpenie spoločného spravodajcu 10:34
Igor HraškoSpravodajská informácia je informácia, ktorá je pripravená k úplne každému zákonu na tejto schôdzi. Kolegovia, koľko sme už mali prebratých zákonov od začiatku týchto posledných volieb? Nepoučujem, ale ste sa tuná rehotali a kolegu Hlinu takisto poučujem o tom, že tá spravodajská informácia je úplne rovnaká pre každý zákon, mení...
Spravodajská informácia je informácia, ktorá je pripravená k úplne každému zákonu na tejto schôdzi. Kolegovia, koľko sme už mali prebratých zákonov od začiatku týchto posledných volieb? Nepoučujem, ale ste sa tuná rehotali a kolegu Hlinu takisto poučujem o tom, že tá spravodajská informácia je úplne rovnaká pre každý zákon, mení sa akurát hlavička, kde je napísané, kto predkladá zákon, aký zákon sa mení, aká je to tlač. Ostatok je všetko rovnaké úplne a, samozrejme, mení sa ešte číslo rozhodnutia predsedu Národnej rady. Takže ja neviem, čomu ste nerozumeli, okrem toho ste boli mimo sály rokovacej, takže ja neviem, čo ste robili a ako ste sa sústredili na to, keď som čítal túto spravodajskú informáciu.
Takže do budúcnosti, aby som nezdržoval, pretože minule ma kolegovia zo SMER-u upozornili na to, že ich zdržiavam svojimi prejavmi, tak teraz som to prečítal rýchlejšie, aby som ich zbytočne nezdržiaval. Takže neviem, na čo sa sťažujete. Na to, že som dlhý, alebo na to, že som krátky? (Reakcie z pléna.) No videl som tie rehoty, takže ako bolo to zrejme u vás, ste sa sťažovali týmto pokryteckým spôsobom... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Poprosím vás, páni poslanci, no. No, no, poprosím vás naozaj.
Hraško, Igor, poslanec NR SR
To ja len tak, veď ja sa rehocem na úplne iných veciach, nie na tom, ako niekto číta spravodajskú informáciu.
Takže len toľko, ďakujem pekne.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
31.5.2013 o 10:34 hod.
Ing.
Igor Hraško
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Budem reagovať na slová kolegu Hlinu a na úškľabky tuná kolegov zo SMER-u.
Spravodajská informácia je informácia, ktorá je pripravená k úplne každému zákonu na tejto schôdzi. Kolegovia, koľko sme už mali prebratých zákonov od začiatku týchto posledných volieb? Nepoučujem, ale ste sa tuná rehotali a kolegu Hlinu takisto poučujem o tom, že tá spravodajská informácia je úplne rovnaká pre každý zákon, mení sa akurát hlavička, kde je napísané, kto predkladá zákon, aký zákon sa mení, aká je to tlač. Ostatok je všetko rovnaké úplne a, samozrejme, mení sa ešte číslo rozhodnutia predsedu Národnej rady. Takže ja neviem, čomu ste nerozumeli, okrem toho ste boli mimo sály rokovacej, takže ja neviem, čo ste robili a ako ste sa sústredili na to, keď som čítal túto spravodajskú informáciu.
Takže do budúcnosti, aby som nezdržoval, pretože minule ma kolegovia zo SMER-u upozornili na to, že ich zdržiavam svojimi prejavmi, tak teraz som to prečítal rýchlejšie, aby som ich zbytočne nezdržiaval. Takže neviem, na čo sa sťažujete. Na to, že som dlhý, alebo na to, že som krátky? (Reakcie z pléna.) No videl som tie rehoty, takže ako bolo to zrejme u vás, ste sa sťažovali týmto pokryteckým spôsobom... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Poprosím vás, páni poslanci, no. No, no, poprosím vás naozaj.
Hraško, Igor, poslanec NR SR
To ja len tak, veď ja sa rehocem na úplne iných veciach, nie na tom, ako niekto číta spravodajskú informáciu.
Takže len toľko, ďakujem pekne.
Neautorizovaný
10:36
Uvádzajúci uvádza bod 10:36
Viliam NovotnýKeď som včera predkladal novelu zákona o pomoci v hmotnej núdzi, hovoril som na úvod o tom, čo by mala byť dlhodobá stratégia sociálneho systému, čo by mal byť dlhodobý cieľ. Som o tom presvedčený, že dlhodobým cieľom by mal byť spravodlivý sociálny systém, a je úplne jedno, či je pri moci ľavica, alebo pravica, našou snahou by malo byť nastaviť sociálny systém tak, aby pomáhal tým, ktorí to naozaj potrebujú, aby táto pomoc bola adresná, aby ju dostali ľudia, ktorí si sami pomôcť nevedia a sú teda naozaj v krízovej, núdzovej situácii a potrebujú pomoc od štátu. Ale na druhej strane sociálny systém, spravodlivý sociálny systém by mal byť nastavený tak, aby motivoval k práci a aby pracovať sa oplatilo.
Včera som predkladal novelu zákona o hmotnej núdzi, ktorá hovorila o tej prvej časti spravodlivého sociálneho systému, aby sme pracujúcej rodine s deťmi, ktorá sa nevlastným zavinením dostane do núdzovej situácie, pomohli minimálne tak, ako pomáhame sociálne neprispôsobivým ľuďom, ktorí nikdy nepracovali a neplatili odvody.
Dnes budem hovoriť o tom, ako nastaviť sociálny systém tak, aby motivoval k práci, aby pracovať sa jednoducho oplatilo. Predkladáme teda s kolegom Kaníkom novelu zákona o rodičovskom príspevku 571/2009. Cieľom návrhu zákona je zvýšiť motiváciu, nájsť si a udržať zamestnanie aj v nižšie platených pozíciách a zároveň odstrániť negatívnu motiváciu sociálne vylúčených skupín obyvateľstva, zabezpečovať a zvyšovať si svoj príjem prostredníctvom sociálnych dávok viazaných na počet detí. V čl. I novely zákona sa zavádza kritérium na posúdenie aktivity rodičov pri snahe hľadať a udržať si prácu alebo študovať s cieľom, pripraviť sa na výkon budúceho povolania. Počas štvorročného obdobia pred vznikom nároku na dávku sa požaduje, aby aspoň jeden z rodičov bol nemocensky poistený, to znamená dohromady zamestnaný aspoň 270 dní alebo aspoň 2/3 tohto času, t. j. 180 dní bol zamestnaný, to znamená nemocensky poistený, a zvyšných 90 dní vykonával aktivačnú činnosť.
Za rovnakú aktivitu, ako je práca, sa považuje aj štúdium na vysokej škole, rovnako ako aj absolvovanie vysokej školy v prvom alebo druhom stupni alebo strednej školy v sledovanom období.
V prípade, ak rodina, ktorá žiada o rodičovský príspevok, nespĺňa tieto kritériá, znižuje sa výška rodičovského príspevku o 50 %. Následne sa výška rodičovského príspevku môže kedykoľvek zvýšiť na plnú výšku, ak aj počas poberania rodičovského príspevku rodina žiadateľa splní tieto kritériá. Do obdobia 270 dní sa započítava aj obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia, ktoré sa započítava na účely materského.
Návrh zákona bude mať priaznivý dopad na verejné rozpočty. Neprináša nárok na pracovné sily a nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, na životné prostredie ani na podnikateľské prostredie. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, jej zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Dámy a páni, toľko dôvodová správa k predloženej novele zákona o rodičovskom príspevku. Chcel by som vás poprosiť o podporu tohto návrhu zákona v prvom čítaní.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Uvádzajúci uvádza bod
31.5.2013 o 10:36 hod.
MUDr.
Viliam Novotný
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené kolegyne a vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som vám predstavil návrh zákona, ktorý už ale, myslím, mnohí, ktorí sa venujete tejto problematike, poznáte. Nie je to prvýkrát, čo predkladáme s kolegom Ľudovítom Kaníkom tento návrh zákona v pléne Národnej rady. A nie je to prvýkrát ani v tomto funkčnom období, čo predkladáme tento návrh zákona v pléne Národnej rady.
Keď som včera predkladal novelu zákona o pomoci v hmotnej núdzi, hovoril som na úvod o tom, čo by mala byť dlhodobá stratégia sociálneho systému, čo by mal byť dlhodobý cieľ. Som o tom presvedčený, že dlhodobým cieľom by mal byť spravodlivý sociálny systém, a je úplne jedno, či je pri moci ľavica, alebo pravica, našou snahou by malo byť nastaviť sociálny systém tak, aby pomáhal tým, ktorí to naozaj potrebujú, aby táto pomoc bola adresná, aby ju dostali ľudia, ktorí si sami pomôcť nevedia a sú teda naozaj v krízovej, núdzovej situácii a potrebujú pomoc od štátu. Ale na druhej strane sociálny systém, spravodlivý sociálny systém by mal byť nastavený tak, aby motivoval k práci a aby pracovať sa oplatilo.
Včera som predkladal novelu zákona o hmotnej núdzi, ktorá hovorila o tej prvej časti spravodlivého sociálneho systému, aby sme pracujúcej rodine s deťmi, ktorá sa nevlastným zavinením dostane do núdzovej situácie, pomohli minimálne tak, ako pomáhame sociálne neprispôsobivým ľuďom, ktorí nikdy nepracovali a neplatili odvody.
Dnes budem hovoriť o tom, ako nastaviť sociálny systém tak, aby motivoval k práci, aby pracovať sa jednoducho oplatilo. Predkladáme teda s kolegom Kaníkom novelu zákona o rodičovskom príspevku 571/2009. Cieľom návrhu zákona je zvýšiť motiváciu, nájsť si a udržať zamestnanie aj v nižšie platených pozíciách a zároveň odstrániť negatívnu motiváciu sociálne vylúčených skupín obyvateľstva, zabezpečovať a zvyšovať si svoj príjem prostredníctvom sociálnych dávok viazaných na počet detí. V čl. I novely zákona sa zavádza kritérium na posúdenie aktivity rodičov pri snahe hľadať a udržať si prácu alebo študovať s cieľom, pripraviť sa na výkon budúceho povolania. Počas štvorročného obdobia pred vznikom nároku na dávku sa požaduje, aby aspoň jeden z rodičov bol nemocensky poistený, to znamená dohromady zamestnaný aspoň 270 dní alebo aspoň 2/3 tohto času, t. j. 180 dní bol zamestnaný, to znamená nemocensky poistený, a zvyšných 90 dní vykonával aktivačnú činnosť.
Za rovnakú aktivitu, ako je práca, sa považuje aj štúdium na vysokej škole, rovnako ako aj absolvovanie vysokej školy v prvom alebo druhom stupni alebo strednej školy v sledovanom období.
V prípade, ak rodina, ktorá žiada o rodičovský príspevok, nespĺňa tieto kritériá, znižuje sa výška rodičovského príspevku o 50 %. Následne sa výška rodičovského príspevku môže kedykoľvek zvýšiť na plnú výšku, ak aj počas poberania rodičovského príspevku rodina žiadateľa splní tieto kritériá. Do obdobia 270 dní sa započítava aj obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia, ktoré sa započítava na účely materského.
Návrh zákona bude mať priaznivý dopad na verejné rozpočty. Neprináša nárok na pracovné sily a nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, na životné prostredie ani na podnikateľské prostredie. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, jej zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Dámy a páni, toľko dôvodová správa k predloženej novele zákona o rodičovskom príspevku. Chcel by som vás poprosiť o podporu tohto návrhu zákona v prvom čítaní.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Neautorizovaný
10:40
Vystúpenie spoločného spravodajcu 10:40
Jozef MihálPredseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 475 z 26. apríla 2013 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky uvedené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.
Návrh zákona odôvodnil navrhovateľ. Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.
V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, ďakujem, skončil som svoju spravodajskú informáciu a prosím, otvorte rozpravu k návrhu zákona.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
31.5.2013 o 10:40 hod.
RNDr.
Jozef Mihál
Videokanál poslanca
Ďakujem, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne panie poslankyne, kolegovia páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Kaníka a Viliama Novotného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 495), ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 52 z 9. mája 2013 a podal spravodajskú informáciu k návrhu zákona.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 475 z 26. apríla 2013 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky uvedené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.
Návrh zákona odôvodnil navrhovateľ. Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.
V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, ďakujem, skončil som svoju spravodajskú informáciu a prosím, otvorte rozpravu k návrhu zákona.
Neautorizovaný
10:44
Vystúpenie v rozprave 10:44
Ľudovít KaníkCieľom tohto návrhu zákona, ako pán predkladateľ jasne zdôvodnil, je, aby sme zmenili správanie sa štátu k tým ľuďom, ktorí sa snažia, ktorí pracujú, ktorých je väčšina, veľká a výrazná väčšina, k ľuďom, ktorí financujú tento štát cez svoje dane, odvody, ktorí vychovávajú svoje deti tak, aby nastúpili na...
Cieľom tohto návrhu zákona, ako pán predkladateľ jasne zdôvodnil, je, aby sme zmenili správanie sa štátu k tým ľuďom, ktorí sa snažia, ktorí pracujú, ktorých je väčšina, veľká a výrazná väčšina, k ľuďom, ktorí financujú tento štát cez svoje dane, odvody, ktorí vychovávajú svoje deti tak, aby nastúpili na ich miesto a opäť žili slušným a poctivým životom.
Súčasná situácia taká, žiaľbohu, nie je. Vieme to všetci. Súčasný stav je taký, že cez celú spleť sociálnych dávok, tak ako aj príplatkov k sociálnym dávkam, tak ako sú nastavené, získavajú väčší benefit tí, ktorí nepracujú, ktorí ani pracovať vlastne z hľadiska racionálneho pohľadu na život nemôžu. Pretože keby začali pracovať, tak by poškodili sami seba, poškodili by svoje príjmy, znížili by si svoje príjmy, obrali by sa o priestupkovú imunitu, ktorú dnes majú, a tak tento štát a jeho sociálny systém vlastne znemožňuje, pokiaľ ten človek nie je blázon alebo pokiaľ sa nespráva iracionálne, znemožňuje ľuďom uchádzať sa o prácu, získať túto prácu.
Oficiálne, samozrejme, každý povie, keď sa ho spýtate, z dotknutej skupiny ľudí, že by pracovať chcel, ale že práca nie je. A ja aj verím, že, áno, pracovať by chcel, pokiaľ by jeho príjem neklesol alebo pokiaľ by ho nevymenil za ten istý príjem, akurát by musel chodiť každý deň do práce.
A položme si naozaj všetci otázku, kto len chceme, že či vy by ste sa správali ináč, keby ste dostali váš príjem, ktorý dnes máte, nech pochádza z akejkoľvek činnosti, za nič, len za to, že raz za mesiac vám príde na účet alebo si na pošte vyzdvihnete tento príjem. A nemuseli by ste odvádzať žiadnu pracovnú aktivitu. Koľkí z ľudí by volili pracovnú aktivitu a koľkí by volili to, že no tak keď mám na to nárok, lebo tak sú postavené zákony, tak nech mi to štát dá. A venovali by sa voľnočasovým aktivitám, príležitostnému koníčku, príležitostnej práci, záujmovej činnosti. Asi skoro všetci.
Súčasný systém je takto nastavený pre nízkopríjmových nekvalifikovaných ľudí. Pre ľudí, ktorí za svoju prácu, pretože nemajú nejaké zručnosti a schopnosti, nemajú vzdelanie, nemajú kvalifikáciu, dostávajú len nízku mzdu. Sociálny systém im dá viac alebo veľmi blízko tomu, čo im dá práca, a preto nemôžu logicky o túto prácu zmysluplne mať skutočný záujem.
Takže my navrhujeme v tomto zákone, aby sme rozdelili ľudí do dvoch skupín na základe pracovného testu. Môžme to kľudne nazvať pracovným testom, testom záujmu o prácu, testom toho, či ten človek chce byť aktívny a pracovať, alebo nie. A ten pracovný test je veľmi jednoduchý a veľmi mäkký, dokonca by som povedal, za posledné štyri roky aspoň jeden z rodičov dohromady odpracovaných 270 dní alebo v kombinácii 80 dní aktivačných prác a zvyšok práce. Alebo štúdium na strednej alebo vysokej škole. Čiže naozaj veľmi zmysluplne nastavené kritériá, ktoré dobre padnú na každého, kto naozaj sa správa ako väčšina občanov tejto krajiny, ale nie všetci sa tak, samozrejme, správajú.
Tento zákon hovorí o tom, že tým patrí plná podpora, tí si ju zaslúžia. Ale tí, ktorí tak nekonajú, tak tým plnú podporu nemôžme poskytovať, pretože ich navádzame na to, aby žili takým spôsobom života, že ani nepracovať, ani neštudovať, ani sa nesnažiť, len raz za mesiac si ísť vyzdvihnúť peniaze na poštu. A to je, to je veľmi zlé.
A ja len, kolegovia z vládnej strany SMER, chcem pripomenúť, možno ste zachytili, že pán minister Richter pred nejakými dňami, neviem teraz presne kedy, povedal, že pripravujú zmenu zákona, kde bude zavedené, že to kritérium, o ktorom ja hovorím, ten pracovný test bude nastavený, že za dva roky 270 dní. To znamená o 100 % tvrdšie kritérium, o takomto kritériu hovorí pán minister Richter. Ja tu navrhujem spolu s kolegom za štyri roky 270 dní. A do histórie keď zájdeme, tak si dovolím pripomenúť, že diferenciácia v rodičovskom príspevku tu bola, ktorú nastavila pani Tomanová, a vtedy platilo kritérium, že za tri roky 270 dní. Takže neprinášame nič, nijaké strašidelne nové, revolučné, svetoborné, a určite nie tvrdé, ale veľmi citlivé, ale potrebné, aby sme naozaj ukázali všetkým ľuďom, že keď pracuješ, budeš sa mať lepšie. To je podstata veci, keď chceme zmeniť správanie ľudí.
A k tomu, samozrejme, prináleží ďalšia séria zákonov. Tento zákon neni vytrhnutý. Za chvíľu sa budeme baviť o ďalšom, ktorý na toto naväzuje, kde podobné, alebo to isté kritérium aplikujeme.
Dnes sme na tlačovej konferencii aj oznámili úmysel, na ktorom pracujeme a ktorý vo veľmi krátkej dobe zrealizujeme, predložiť novelu zákona, ktorá zavedie súbeh mzdy a sociálnej dávky a súbeh časti rodičovského príspevku a sociálnej dávky pre rodiny, kde aspoň jeden z rodičov pracuje. A týmto spôsobom dosiahneme zvýšenie čistých príjmov nízkopríjmových domácností, ľudí, ktorí pracujú za minimálnu mzdu, ktorí majú deti, a podporíme a zvýšime im motiváciu pracovať. To je, myslím, správna sociálna politika a touto cestou by sme sa mali uberať.
Takže ja vás prosím o podporu tohto návrhu zákona. Je to prvé čítanie. Pokiaľ by sme to posunuli do druhého čítania, samozrejme, otvára sa priestor a možnosť na modelovanie, vylepšovanie a dopĺňanie prípadne tohto zákona, ktorého filozofia a zmysel je vám určite všetkým blízky, aj poslancom vládnej strany, si dovolím povedať.
Ďakujem za pozornosť.
Vystúpenie v rozprave
31.5.2013 o 10:44 hod.
Ing.
Ľudovít Kaník
Videokanál poslanca
Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážené dámy, vážení páni, tento návrh zákona sa tu objavil po pol roku. Už raz sme ho tu na stole mali.
Cieľom tohto návrhu zákona, ako pán predkladateľ jasne zdôvodnil, je, aby sme zmenili správanie sa štátu k tým ľuďom, ktorí sa snažia, ktorí pracujú, ktorých je väčšina, veľká a výrazná väčšina, k ľuďom, ktorí financujú tento štát cez svoje dane, odvody, ktorí vychovávajú svoje deti tak, aby nastúpili na ich miesto a opäť žili slušným a poctivým životom.
Súčasná situácia taká, žiaľbohu, nie je. Vieme to všetci. Súčasný stav je taký, že cez celú spleť sociálnych dávok, tak ako aj príplatkov k sociálnym dávkam, tak ako sú nastavené, získavajú väčší benefit tí, ktorí nepracujú, ktorí ani pracovať vlastne z hľadiska racionálneho pohľadu na život nemôžu. Pretože keby začali pracovať, tak by poškodili sami seba, poškodili by svoje príjmy, znížili by si svoje príjmy, obrali by sa o priestupkovú imunitu, ktorú dnes majú, a tak tento štát a jeho sociálny systém vlastne znemožňuje, pokiaľ ten človek nie je blázon alebo pokiaľ sa nespráva iracionálne, znemožňuje ľuďom uchádzať sa o prácu, získať túto prácu.
Oficiálne, samozrejme, každý povie, keď sa ho spýtate, z dotknutej skupiny ľudí, že by pracovať chcel, ale že práca nie je. A ja aj verím, že, áno, pracovať by chcel, pokiaľ by jeho príjem neklesol alebo pokiaľ by ho nevymenil za ten istý príjem, akurát by musel chodiť každý deň do práce.
A položme si naozaj všetci otázku, kto len chceme, že či vy by ste sa správali ináč, keby ste dostali váš príjem, ktorý dnes máte, nech pochádza z akejkoľvek činnosti, za nič, len za to, že raz za mesiac vám príde na účet alebo si na pošte vyzdvihnete tento príjem. A nemuseli by ste odvádzať žiadnu pracovnú aktivitu. Koľkí z ľudí by volili pracovnú aktivitu a koľkí by volili to, že no tak keď mám na to nárok, lebo tak sú postavené zákony, tak nech mi to štát dá. A venovali by sa voľnočasovým aktivitám, príležitostnému koníčku, príležitostnej práci, záujmovej činnosti. Asi skoro všetci.
Súčasný systém je takto nastavený pre nízkopríjmových nekvalifikovaných ľudí. Pre ľudí, ktorí za svoju prácu, pretože nemajú nejaké zručnosti a schopnosti, nemajú vzdelanie, nemajú kvalifikáciu, dostávajú len nízku mzdu. Sociálny systém im dá viac alebo veľmi blízko tomu, čo im dá práca, a preto nemôžu logicky o túto prácu zmysluplne mať skutočný záujem.
Takže my navrhujeme v tomto zákone, aby sme rozdelili ľudí do dvoch skupín na základe pracovného testu. Môžme to kľudne nazvať pracovným testom, testom záujmu o prácu, testom toho, či ten človek chce byť aktívny a pracovať, alebo nie. A ten pracovný test je veľmi jednoduchý a veľmi mäkký, dokonca by som povedal, za posledné štyri roky aspoň jeden z rodičov dohromady odpracovaných 270 dní alebo v kombinácii 80 dní aktivačných prác a zvyšok práce. Alebo štúdium na strednej alebo vysokej škole. Čiže naozaj veľmi zmysluplne nastavené kritériá, ktoré dobre padnú na každého, kto naozaj sa správa ako väčšina občanov tejto krajiny, ale nie všetci sa tak, samozrejme, správajú.
Tento zákon hovorí o tom, že tým patrí plná podpora, tí si ju zaslúžia. Ale tí, ktorí tak nekonajú, tak tým plnú podporu nemôžme poskytovať, pretože ich navádzame na to, aby žili takým spôsobom života, že ani nepracovať, ani neštudovať, ani sa nesnažiť, len raz za mesiac si ísť vyzdvihnúť peniaze na poštu. A to je, to je veľmi zlé.
A ja len, kolegovia z vládnej strany SMER, chcem pripomenúť, možno ste zachytili, že pán minister Richter pred nejakými dňami, neviem teraz presne kedy, povedal, že pripravujú zmenu zákona, kde bude zavedené, že to kritérium, o ktorom ja hovorím, ten pracovný test bude nastavený, že za dva roky 270 dní. To znamená o 100 % tvrdšie kritérium, o takomto kritériu hovorí pán minister Richter. Ja tu navrhujem spolu s kolegom za štyri roky 270 dní. A do histórie keď zájdeme, tak si dovolím pripomenúť, že diferenciácia v rodičovskom príspevku tu bola, ktorú nastavila pani Tomanová, a vtedy platilo kritérium, že za tri roky 270 dní. Takže neprinášame nič, nijaké strašidelne nové, revolučné, svetoborné, a určite nie tvrdé, ale veľmi citlivé, ale potrebné, aby sme naozaj ukázali všetkým ľuďom, že keď pracuješ, budeš sa mať lepšie. To je podstata veci, keď chceme zmeniť správanie ľudí.
A k tomu, samozrejme, prináleží ďalšia séria zákonov. Tento zákon neni vytrhnutý. Za chvíľu sa budeme baviť o ďalšom, ktorý na toto naväzuje, kde podobné, alebo to isté kritérium aplikujeme.
Dnes sme na tlačovej konferencii aj oznámili úmysel, na ktorom pracujeme a ktorý vo veľmi krátkej dobe zrealizujeme, predložiť novelu zákona, ktorá zavedie súbeh mzdy a sociálnej dávky a súbeh časti rodičovského príspevku a sociálnej dávky pre rodiny, kde aspoň jeden z rodičov pracuje. A týmto spôsobom dosiahneme zvýšenie čistých príjmov nízkopríjmových domácností, ľudí, ktorí pracujú za minimálnu mzdu, ktorí majú deti, a podporíme a zvýšime im motiváciu pracovať. To je, myslím, správna sociálna politika a touto cestou by sme sa mali uberať.
Takže ja vás prosím o podporu tohto návrhu zákona. Je to prvé čítanie. Pokiaľ by sme to posunuli do druhého čítania, samozrejme, otvára sa priestor a možnosť na modelovanie, vylepšovanie a dopĺňanie prípadne tohto zákona, ktorého filozofia a zmysel je vám určite všetkým blízky, aj poslancom vládnej strany, si dovolím povedať.
Ďakujem za pozornosť.
Neautorizovaný
10:51
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:51
Erika JurinováMyslím, že aj vy ste uvažovali s tými dôvodmi, o ktorých práve zmýšľam aj ja, že hlavný dôvod, prečo ste...
Myslím, že aj vy ste uvažovali s tými dôvodmi, o ktorých práve zmýšľam aj ja, že hlavný dôvod, prečo ste to takto zjemnili, je práve situácia na trhu práce, že uvedomujete si sami, že nie každý je možný, má možnosť zamestnať sa, nie každý je schopný dostať sa na trh práce, či už za vyššiu, za normálnu cenu práce, alebo za nižšiu. A každopádne berem to ako naozaj skutočný krok k udržaniu motivácie alebo k nájdeniu motivácie človeka, prečo by si tú prácu mal hľadať aktívnejšie.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
31.5.2013 o 10:51 hod.
Ing.
Erika Jurinová
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo. Vítam iniciatívu, s ktorou si prišiel teraz. V podstate podobnú iniciatívu ste už mali a som rada, že je to možnože trochu zmäkčená forma. Oveľa viac sa mi páči ten prístup, že 50 % príjmu, obmedziť 50 % rodičovského príspevku a nie 100 % v prípade, ak sa človek nedokáže zamestnať v posledných štyroch rokoch.
Myslím, že aj vy ste uvažovali s tými dôvodmi, o ktorých práve zmýšľam aj ja, že hlavný dôvod, prečo ste to takto zjemnili, je práve situácia na trhu práce, že uvedomujete si sami, že nie každý je možný, má možnosť zamestnať sa, nie každý je schopný dostať sa na trh práce, či už za vyššiu, za normálnu cenu práce, alebo za nižšiu. A každopádne berem to ako naozaj skutočný krok k udržaniu motivácie alebo k nájdeniu motivácie človeka, prečo by si tú prácu mal hľadať aktívnejšie.
Ďakujem.
Neautorizovaný
10:53
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:53
Jozef MihálA keby nebolo sa pristúpilo v minulom období k zvýšeniu materskej, keby stále bola hypoteticky na úrovni 55 % zo mzdy, tak materská by bola len 187 eur. Čiže my sme na jednej strane zvýšili materskú, na druhej strane sme zvýšili rodičovský príspevok, to bol náš príspevok ako taký k rodinnej politike. Ale druhá vec je, že ten systém zásluhovosti pri týchto dávkach tohto typu sa ukazuje ako vhodný a je možné diskutovať o určitých technických možno detailoch v druhom čítaní. Ale ja osobne tento návrh podporím.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
31.5.2013 o 10:53 hod.
RNDr.
Jozef Mihál
Videokanál poslanca
Ďakujem. Ja by som chcel prítomným pripomenúť, že rozdiel medzi materskou a rodičovským príspevkom v prípade materskej z minimálnej mzdy je relatívne veľmi nízky. Z príjmu minimálnej mzdy 340 eur materská už po zvýšení na 60 %, ktoré urobila naša vláda, je materská len 221 eur. Rodičovský príspevok je 200 eur a pôjde hore. Čiže ten rozdiel je veľmi malý a už ten rozdiel medzi tým, kto pracoval a má materskú a kto nepracoval a má rodičovský príspevok, je skutočne 20 eur, to je zanedbateľná suma.
A keby nebolo sa pristúpilo v minulom období k zvýšeniu materskej, keby stále bola hypoteticky na úrovni 55 % zo mzdy, tak materská by bola len 187 eur. Čiže my sme na jednej strane zvýšili materskú, na druhej strane sme zvýšili rodičovský príspevok, to bol náš príspevok ako taký k rodinnej politike. Ale druhá vec je, že ten systém zásluhovosti pri týchto dávkach tohto typu sa ukazuje ako vhodný a je možné diskutovať o určitých technických možno detailoch v druhom čítaní. Ale ja osobne tento návrh podporím.
Neautorizovaný
10:54
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:54
Ľudovít KaníkĎakujem kolegom, ktorí reagovali. Ako veľmi stručne asi stačí zareagovať, že, áno, potrebujeme zmenu. Potrebujeme zmenu v tom systéme, aby sme sa niekam dostali, kde to má zmysel, lebo takto len veľké, veľké objemy peňazí prúdia do tohto systému, ale neprinášajú efekt. Naopak, spôsobujú negatívne efekty a to je zlé, to je smutné a treba s tým naozaj niečo robiť.
Ďakujem.
Ďakujem kolegom, ktorí reagovali. Ako veľmi stručne asi stačí zareagovať, že, áno, potrebujeme zmenu. Potrebujeme zmenu v tom systéme, aby sme sa niekam dostali, kde to má zmysel, lebo takto len veľké, veľké objemy peňazí prúdia do tohto systému, ale neprinášajú efekt. Naopak, spôsobujú negatívne efekty a to je zlé, to je smutné a treba s tým naozaj niečo robiť.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
31.5.2013 o 10:54 hod.
Ing.
Ľudovít Kaník
Videokanál poslanca
Tak chápem, že sa všetci ponáhľame. (Povedané so smiechom.)
Ďakujem kolegom, ktorí reagovali. Ako veľmi stručne asi stačí zareagovať, že, áno, potrebujeme zmenu. Potrebujeme zmenu v tom systéme, aby sme sa niekam dostali, kde to má zmysel, lebo takto len veľké, veľké objemy peňazí prúdia do tohto systému, ale neprinášajú efekt. Naopak, spôsobujú negatívne efekty a to je zlé, to je smutné a treba s tým naozaj niečo robiť.
Ďakujem.
Neautorizovaný
10:55
Uvádzajúci uvádza bod 10:55
Viliam NovotnýTrošku ma mrzí, že do tejto diskusie sa nezapojili naši kolegovia z najsilnejšej politickej strany SMER, pretože viem, že táto problematika trápi aj vládu Slovenskej republiky. Viem, že táto problematika trápi aj ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Poznáme diskusiu o detských prídavkoch. Všetci sme ju počuli. Tá diskusia začala. Nevieme, ako bude vyzerať finálny návrh, s ktorým minister Richter nakoniec príde na vládu a poťažne do Národnej rady Slovenskej republiky. Teraz by som špekuloval. Ale tá filozofia bola opakovane naznačená, filozofia o tom, že bude nejaký stropový príjem pre pracujúcich a ak budú mať vyšší príjem, nebudú mať nárok na detské prídavky. A druhá rovina filozofie, že tri deti a dosť. A rozprávame sa stále o 20 eurách. Zaokrúhľujem to veľmi jednoducho, aby sa nám dobre počítalo v hlave. Rozprávame sa o 20 eurách a veľa si od toho sľubuje ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny.
Ja si osobne myslím, že by sme nemali trestať pracujúcich ľudí. Pracujúci ľudia platia dane a odvody, pracujúci ľudia svojimi peniazmi umožňujú fungovanie sociálneho systému, svojimi peniazmi umožňujú fungovanie štátu. A trestať ich za to, že pracujú a snažia sa mať čo najlepší príjem, aby čo najlepšie uživili svoju rodinu, trestať ich za to, že dvaja pracujúci rodičia chcú mať aj štvrté dieťa a to štvrté bude od macochy, lebo už štát naňho nedá ani detské prídavky, podľa mňa nie je správne. Toto nie je dobrá cesta.
Cesta, ktorou sa snažíme ísť s kolegom Kaníkom, s kolegom Frešom, s kolegom Štefancom, je tých zákonov, dneska bude viacej, je cesta, aby sme motivovali ľudí pracovať. Je cesta, aby sme zaviedli pravidlo, že ak niekto chce dávku, tak niečo pre to aj musí urobiť.
Je pravidlo, aby pracovať sa oplatilo. Ten, kto pracuje, sa jednoducho musí mať lepšie ako ten, kto nepracuje. Nemôžeme ho trestať za to, že pracuje, aby sme potom mali peniaze pre tých, ktorí pracovať nechcú. To, na čo upozornil pán poslanec Mihál faktickou, mi zobral z pera, lebo som si to práve napísal. Včera som totižto o tom rozprával. Ja viem, že bol pokročilý čas, bolo krátko pred siedmou, ale hovoril som presne o tom, že návrh zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ktorý predkladám, o ktorom budeme za chvíľočku hlasovať, o ktorom budete, vážené dámy, vážení páni, za chvíľočku hlasovať, je presne o tom, aby sme pre pracujúcu rodinu s nezaopatrenými školopovinnými deťmi, kde rodičia pracovali, aspoň jeden z rodičov pracoval, a nie vlastným zavinením sa dostanú do núdzovej situácie, lebo ochoria(ochorejú) a má už len nemocenské, lebo životný partner, ktorý pracoval, zomrie. Lebo napríklad hovoril som presne o príklade, ktorý teraz uviedol pán poslanec Mihál, že je to matka, ktorá pracovala za minimálnu mzdu, teraz išla na materskú s dieťaťom, jej materské je 221 eur, presne ako to povedal pán poslanec Mihál, a je samoživiteľka rodiny. A má ešte jedno školopovinné dieťa. Z 221 eur fungujú.
Hovoríme o tom, že urobme v takomto prípade súbeh dávky zo sociálnych fondov, na ktorý si tento pracujúci človek sám odpracoval rokmi práce a výškami svojich príspevkov má nárok na tieto peniaze, urobme súbeh s dávkou v hmotnej núdzi. Pomôžme mu aspoň tak, ako pomáhame sociálne neprispôsobivým ľuďom, ktorí dostanú túto dávku pomoci v hmotnej núdzi.
No a naozaj uznajte, žena, ktorá pracuje a má minimálnu mzdu, má materské 221 eur, človek, ktorý nikdy nepracoval, neurobil žiadnu aktivitu, má rodičovské 199 eur, skoro 200 eur. Aký je tam rozdiel? Oplatí sa pracovať? A on ešte si potom dokáže napočítať aj dávky v hmotnej núdzi, na čo tá matka, ktorá sama živí rodinu, nemá nárok pri dnes platnej legislatíve.
Čiže, dámy a páni, spravodlivý sociálny systém, o tom je tento návrh zákona. To nie je o tom, že niekomu ideme uberať peniaze. To je o tom, že treba vedieť, že peniaze nie sú automaticky na pošte, ako to hovoria niektorí rečníci v tomto parlamente, ale že treba ukázať aspoň minimálnu snahu, aspoň minimálnu aktivitu u jedného z dvoch rodičov v ostatnom období štyroch rokov, v prípade nášho návrhu, ale to je na diskusiu, či v prípade dvoch rokov, to je len o diskusii v druhom čítaní. Ak bude chcieť pán minister Richter a poslanci za SMER, aby to boli dva roky, tak nech sú dva roky. Prosím, je to ešte prísnejšie. Aby ukázali aspoň tú minimálnu aktivitu, že odpracovali 270 dní, že študovali 270 dní, že sa zapojili do aktivačných prác. Skrátka, že nedostanú automaticky 199 eur len preto, lebo jednoducho majú dieťa a nikdy nepracovali.
Mohli by sme hovoriť ešte o jednej veľmi vážnej téme v tejto súvislosti, o ktorej budem hovoriť aj pri ďalšom návrhu zákona o príspevku pri narodení dieťaťa, a to je problém, na ktorý ma upozornilo veľké množstvo občanov. Dostal som dosť veľa mailov, predovšetkým z východu našej republiky, o tom, aby sme urobili niečo s tým, aby mladiství, ktorí majú deti, to nerobili jednoducho preto, lebo chcú profitovať zo sociálneho systému. Ja viem, že som na veľmi tenkom ľade a veľmi diplomaticky sa snažím formulovať každé slovo a každú vetu, ktorú teraz poviem.
Mnohokrát v osadách na východnom Slovensku vidíme trend kupovania rokov. Jednoducho sa určí, kto je rodič, aby čo najlepšie sa profitovalo na sociálnom systéme. Dalo by sa to veľmi elegantne, my sme od toho sporu diskutovali, dalo by sa to veľmi elegantne vyriešiť tým, že by sme jednoducho povedali, že všetko platí v sociálnom systéme, ale obaja rodičia musia mať osemnásť rokov. Je to na úvahu do budúcnosti. Určite by ste mi vedeli potom uviesť príklady, prečo to nebude fungovať, prečo by sme mali potrestať matku, ktorá má sedemnásť rokov a otec dvadsaťdva. Čiže naozaj je to diskutabilná téma, ale trend, ktorý tu zachytávame, že deti rodia deti a rodia ich preto, lebo jednoducho sú motivovaní sociálnym prostredím, v ktorom žijú, ich mať, lebo to znamená dávky. To znamená peniaze, to znamená stratu nutnosti pracovať, pretože, ako to ukazujú tieto čísla, sú na tom úplne rovnako, ako keby, dokonca sú na tom lepšie, ako keby pracovali. Dokonca sú na tom mnohokrát lepšie, viď hmotná núdza, o ktorej som hovoril včera, ako keby pracovali, tak tento systém nie je normálny. Cítime to všetci, že to nie je normálny. Ja sa o tom pokúsim možno povedať aj niekoľko viet pri ďalšom návrhu zákona, ktorý bude potom predkladať pán poslanec Kaník.
Vážené dámy, vážení páni, chcel by som vás požiadať o podporu tohto poslaneckého návrhu zákona, ak ho nepodporíte v prvom čítaní, uisťujeme vás s pánom poslancom Kaníkom, že vám ho donesieme o šesť mesiacov znovu, keď medzitým pán minister Richter nepríde s nejakým riešením, ktoré naznačil, že by mohlo byť dokonca ešte prísnejšie ako riešenie, ktoré máte dnes na stole a o ktorom budete hlasovať.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Uvádzajúci uvádza bod
31.5.2013 o 10:55 hod.
MUDr.
Viliam Novotný
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené kolegyne, vážení kolegovia, som rád, že sa rozbehla diskusia k tomuto poslaneckému návrhu zákona, ktorý predkladáme spolu s kolegom Kaníkom. Ako ste už aj vy mnohí vo svojich vystúpeniach to zhodnotili, nie je to nový návrh, o to viac sa uchádzame o podporu pléna Národnej rady. Nediskutujeme o žiadnej novej problematike, diskutujeme o niečom, čo dobre poznáme. A ďakujem aj za veľmi odborné a presné pripomienky pani podpredsedníčky Jurinovej aj pána spravodajcu Mihála, ktoré, myslím, že boli namieste.
Trošku ma mrzí, že do tejto diskusie sa nezapojili naši kolegovia z najsilnejšej politickej strany SMER, pretože viem, že táto problematika trápi aj vládu Slovenskej republiky. Viem, že táto problematika trápi aj ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Poznáme diskusiu o detských prídavkoch. Všetci sme ju počuli. Tá diskusia začala. Nevieme, ako bude vyzerať finálny návrh, s ktorým minister Richter nakoniec príde na vládu a poťažne do Národnej rady Slovenskej republiky. Teraz by som špekuloval. Ale tá filozofia bola opakovane naznačená, filozofia o tom, že bude nejaký stropový príjem pre pracujúcich a ak budú mať vyšší príjem, nebudú mať nárok na detské prídavky. A druhá rovina filozofie, že tri deti a dosť. A rozprávame sa stále o 20 eurách. Zaokrúhľujem to veľmi jednoducho, aby sa nám dobre počítalo v hlave. Rozprávame sa o 20 eurách a veľa si od toho sľubuje ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny.
Ja si osobne myslím, že by sme nemali trestať pracujúcich ľudí. Pracujúci ľudia platia dane a odvody, pracujúci ľudia svojimi peniazmi umožňujú fungovanie sociálneho systému, svojimi peniazmi umožňujú fungovanie štátu. A trestať ich za to, že pracujú a snažia sa mať čo najlepší príjem, aby čo najlepšie uživili svoju rodinu, trestať ich za to, že dvaja pracujúci rodičia chcú mať aj štvrté dieťa a to štvrté bude od macochy, lebo už štát naňho nedá ani detské prídavky, podľa mňa nie je správne. Toto nie je dobrá cesta.
Cesta, ktorou sa snažíme ísť s kolegom Kaníkom, s kolegom Frešom, s kolegom Štefancom, je tých zákonov, dneska bude viacej, je cesta, aby sme motivovali ľudí pracovať. Je cesta, aby sme zaviedli pravidlo, že ak niekto chce dávku, tak niečo pre to aj musí urobiť.
Je pravidlo, aby pracovať sa oplatilo. Ten, kto pracuje, sa jednoducho musí mať lepšie ako ten, kto nepracuje. Nemôžeme ho trestať za to, že pracuje, aby sme potom mali peniaze pre tých, ktorí pracovať nechcú. To, na čo upozornil pán poslanec Mihál faktickou, mi zobral z pera, lebo som si to práve napísal. Včera som totižto o tom rozprával. Ja viem, že bol pokročilý čas, bolo krátko pred siedmou, ale hovoril som presne o tom, že návrh zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ktorý predkladám, o ktorom budeme za chvíľočku hlasovať, o ktorom budete, vážené dámy, vážení páni, za chvíľočku hlasovať, je presne o tom, aby sme pre pracujúcu rodinu s nezaopatrenými školopovinnými deťmi, kde rodičia pracovali, aspoň jeden z rodičov pracoval, a nie vlastným zavinením sa dostanú do núdzovej situácie, lebo ochoria(ochorejú) a má už len nemocenské, lebo životný partner, ktorý pracoval, zomrie. Lebo napríklad hovoril som presne o príklade, ktorý teraz uviedol pán poslanec Mihál, že je to matka, ktorá pracovala za minimálnu mzdu, teraz išla na materskú s dieťaťom, jej materské je 221 eur, presne ako to povedal pán poslanec Mihál, a je samoživiteľka rodiny. A má ešte jedno školopovinné dieťa. Z 221 eur fungujú.
Hovoríme o tom, že urobme v takomto prípade súbeh dávky zo sociálnych fondov, na ktorý si tento pracujúci človek sám odpracoval rokmi práce a výškami svojich príspevkov má nárok na tieto peniaze, urobme súbeh s dávkou v hmotnej núdzi. Pomôžme mu aspoň tak, ako pomáhame sociálne neprispôsobivým ľuďom, ktorí dostanú túto dávku pomoci v hmotnej núdzi.
No a naozaj uznajte, žena, ktorá pracuje a má minimálnu mzdu, má materské 221 eur, človek, ktorý nikdy nepracoval, neurobil žiadnu aktivitu, má rodičovské 199 eur, skoro 200 eur. Aký je tam rozdiel? Oplatí sa pracovať? A on ešte si potom dokáže napočítať aj dávky v hmotnej núdzi, na čo tá matka, ktorá sama živí rodinu, nemá nárok pri dnes platnej legislatíve.
Čiže, dámy a páni, spravodlivý sociálny systém, o tom je tento návrh zákona. To nie je o tom, že niekomu ideme uberať peniaze. To je o tom, že treba vedieť, že peniaze nie sú automaticky na pošte, ako to hovoria niektorí rečníci v tomto parlamente, ale že treba ukázať aspoň minimálnu snahu, aspoň minimálnu aktivitu u jedného z dvoch rodičov v ostatnom období štyroch rokov, v prípade nášho návrhu, ale to je na diskusiu, či v prípade dvoch rokov, to je len o diskusii v druhom čítaní. Ak bude chcieť pán minister Richter a poslanci za SMER, aby to boli dva roky, tak nech sú dva roky. Prosím, je to ešte prísnejšie. Aby ukázali aspoň tú minimálnu aktivitu, že odpracovali 270 dní, že študovali 270 dní, že sa zapojili do aktivačných prác. Skrátka, že nedostanú automaticky 199 eur len preto, lebo jednoducho majú dieťa a nikdy nepracovali.
Mohli by sme hovoriť ešte o jednej veľmi vážnej téme v tejto súvislosti, o ktorej budem hovoriť aj pri ďalšom návrhu zákona o príspevku pri narodení dieťaťa, a to je problém, na ktorý ma upozornilo veľké množstvo občanov. Dostal som dosť veľa mailov, predovšetkým z východu našej republiky, o tom, aby sme urobili niečo s tým, aby mladiství, ktorí majú deti, to nerobili jednoducho preto, lebo chcú profitovať zo sociálneho systému. Ja viem, že som na veľmi tenkom ľade a veľmi diplomaticky sa snažím formulovať každé slovo a každú vetu, ktorú teraz poviem.
Mnohokrát v osadách na východnom Slovensku vidíme trend kupovania rokov. Jednoducho sa určí, kto je rodič, aby čo najlepšie sa profitovalo na sociálnom systéme. Dalo by sa to veľmi elegantne, my sme od toho sporu diskutovali, dalo by sa to veľmi elegantne vyriešiť tým, že by sme jednoducho povedali, že všetko platí v sociálnom systéme, ale obaja rodičia musia mať osemnásť rokov. Je to na úvahu do budúcnosti. Určite by ste mi vedeli potom uviesť príklady, prečo to nebude fungovať, prečo by sme mali potrestať matku, ktorá má sedemnásť rokov a otec dvadsaťdva. Čiže naozaj je to diskutabilná téma, ale trend, ktorý tu zachytávame, že deti rodia deti a rodia ich preto, lebo jednoducho sú motivovaní sociálnym prostredím, v ktorom žijú, ich mať, lebo to znamená dávky. To znamená peniaze, to znamená stratu nutnosti pracovať, pretože, ako to ukazujú tieto čísla, sú na tom úplne rovnako, ako keby, dokonca sú na tom lepšie, ako keby pracovali. Dokonca sú na tom mnohokrát lepšie, viď hmotná núdza, o ktorej som hovoril včera, ako keby pracovali, tak tento systém nie je normálny. Cítime to všetci, že to nie je normálny. Ja sa o tom pokúsim možno povedať aj niekoľko viet pri ďalšom návrhu zákona, ktorý bude potom predkladať pán poslanec Kaník.
Vážené dámy, vážení páni, chcel by som vás požiadať o podporu tohto poslaneckého návrhu zákona, ak ho nepodporíte v prvom čítaní, uisťujeme vás s pánom poslancom Kaníkom, že vám ho donesieme o šesť mesiacov znovu, keď medzitým pán minister Richter nepríde s nejakým riešením, ktoré naznačil, že by mohlo byť dokonca ešte prísnejšie ako riešenie, ktoré máte dnes na stole a o ktorom budete hlasovať.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Neautorizovaný
11:28
Takže táto novela, pretože na tejto schôdzi máme dve novely Zákonníka práce, sa venuje čisto pragmatickej otázke, ako zmeniť veci tak, aby sa nezdražovala tvorba nových pracovných miest cez Zákonník práce a zároveň aby sa vytvoril priestor predovšetkým pre mladých nezamestnaných a aby sa vytvorili pracovné miesta pre týchto ľudí.
Má dva body, ktoré nie sú nijako ideologicky podfarbené, ani stranícky, ale sú čisto praktické.
Prvý bod hovorí o tom, že keď je zamestnanec v dôchodkovom veku a poberá dôchodok, tak nemá zmysel nad ním vytvárať špeciálnu ochranu cez Zákonník práce. A keď zamestnávateľ usúdi, že chce uvoľniť tohto zamestnanca, nemusí hľadať nejaké dôvody cez disciplinárne alebo iné záležitosti, aby mu mohol dať výpoveď, a zjednodušujeme, navrhujeme zjednodušiť uvoľňovanie takéhoto pracovníka z pracovného pomeru. Dotklo by sa to obrovského množstva pracovných miest vo verejnej službe, v štátnej službe aj v komerčnom sektore zrejme, ale nie v takom rozsahu.
Ale znova zdôrazňujem, že je to fakultatívna možnosť. Nie je to príkaz, nie je to nutnosť, zákon nikomu nič neprikazuje. Bola by to len možnosť, ktorú by zamestnávateľ mohol využiť, ale, samozrejme, nemusel, keď by ten daný pracovník, nech by mal aj 150 rokov, bol pre neho cenným zamestnancom, ktorého potrebuje, ale, naopak, pokiaľ by si myslel, že tohto zamestnanca môže uvoľniť a tento zamestnanec už je sociálne ochránený príjmom z dôchodku, tak je namieste, aby sme nekomplikovali tento proces a vytvorili tak príležitosť pre mladých, ktorí sú nezamestnaní dnes vo veľmi veľkom rozsahu.
A upozorňujem, dámy a páni, že na moje potešenie asi pár týždňov už vlastne po predložení tohto návrhu, návrhu novely tohto zákona nami do parlamentu, pred týždňom alebo dvomi, už sa presne nepamätám, pán minister Richter v televíznej diskusnej relácii "O 5 minút 12" prišiel s touto myšlienkou, že treba toto urobiť. Tak ja tlieskam, zhodujeme sa, kolegovia zo SMER-u, máme na to úplne rovnaký pohľad, tu je návrh zákona už v rokovaní, stačí za neho zahlasovať a ideme ďalej. Nemusíme nad tým meditovať, nemusíme čakať do jesene ani do zimy, pomôžeme ekonomike, pomôžeme predovšetkým mladým nezamestnaným a vytvoríme, uvoľníme takto množstvo pracovných miest, na ktoré čakajú.
Takže prvý podstatný bod je veľmi jednoduchá zmena, kde sa do dôvodov, pre ktoré je možné dať výpoveď, v § 63 dopĺňajú slová "dosiahol dôchodkový vek".
Druhý bod tejto novely spočíva v tom predražovaní tvorby pracovných miest, ktorý vznikol zavedením súbehu výpovede a odstupného. Nenavrhujeme zrušiť tento, tento atribút, pretože rešpektujeme vaše ľavicové videnie pracovného trhu, ale keďže naozaj došlo až k stopercentnému zdraženiu, zvýšeniu nákladov pre firmy, a pripomínam, že aj včera som videl v televízii na TA3 podrobnú analýzu prieskumu, ktorú urobil Deloitte & Touche vo všetkých krajinách Európy včítane Slovenska, z ktorého jasne vyplynulo, že 75 % firiem, slovenských firiem, ich finančných riaditeľov, označilo konkrétne zmeny Zákonníka práce alebo vašu novelu Zákonníka práce ako vec, ktorá zdražila náklady firiem a ktorá vedie k ich prepúšťaniu. Čiže nie je to naša chiméra, je to na základe reprezentatívneho prieskumu, pozícia a stanovisko zamestnávateľov v Slovenskej republike.
Takže navrhujeme, aby sme aspoň zjemnili, stlmili náraz týchto nákladov, ktoré ste spôsobili slovenským zamestnávateľom, tak, že tie jednotlivé kategórie, ktoré z hľadiska toho, koľko človek pracoval u zamestnávateľa a tak získava nárok na odstupné a výpoveď v súbehu z hľadiska počtu mesiacov, na ktoré má nárok, sme posunuli o trošku vyššie. To znamená, že zamestnancovi patrí výpovedná lehota aj odstupné vo výške jedného mesačného zárobku, ak pracovný pomer trval menej ako 5 rokov, dvojnásobku priemerného mesačného zárobku, ak trval najmenej 5 rokov a menej ako 10 rokov, a trojnásobku, ak jeho mesačný, á, trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer trval najmenej 10 a menej ako 20 rokov, a štvornásobku, ak pracovný pomer trval najmenej 20 rokov. Zachováva sa súbeh, ale znižuje sa finančný dopad, ktorý dopadá na firmy.
Táto novela určite pomôže, pokiaľ by bola prijatá, pracovnému trhu. Vytvorí, uvoľní a vytvorí tým pádom a sprístupní pracovné miesta pre masy mladých nezamestnaných a zníži náklady slovenským firmám a tým pádom nebude tlačiť do prepúšťania a možno mnohokrát aj k zatváraniu firiem a k rastu nezamestnanosti.
Čiže, vážené dámy, vážení páni, poprosím o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť.
Ďakujem, vážený pán predseda. Predkladáme návrh novely Zákonníka práce, ktorý sa zameriava alebo vychádza z piatich bodov, ktoré sme tu predstavili viackrát, smerujúcich k rýchlemu zastaveniu rastu nezamestnanosti. Jeden z tých kľúčových bodov je, podotýkam, že tie body vyplynuli z debaty so zástupcami zamestnávateľských zväzov a s ekonomickými expertami venujúcich sa tejto oblasti, jeden z týchto bodov je nezdražovať tvorbu nových pracovných miest cez Zákonník práce.
Takže táto novela, pretože na tejto schôdzi máme dve novely Zákonníka práce, sa venuje čisto pragmatickej otázke, ako zmeniť veci tak, aby sa nezdražovala tvorba nových pracovných miest cez Zákonník práce a zároveň aby sa vytvoril priestor predovšetkým pre mladých nezamestnaných a aby sa vytvorili pracovné miesta pre týchto ľudí.
Má dva body, ktoré nie sú nijako ideologicky podfarbené, ani stranícky, ale sú čisto praktické.
Prvý bod hovorí o tom, že keď je zamestnanec v dôchodkovom veku a poberá dôchodok, tak nemá zmysel nad ním vytvárať špeciálnu ochranu cez Zákonník práce. A keď zamestnávateľ usúdi, že chce uvoľniť tohto zamestnanca, nemusí hľadať nejaké dôvody cez disciplinárne alebo iné záležitosti, aby mu mohol dať výpoveď, a zjednodušujeme, navrhujeme zjednodušiť uvoľňovanie takéhoto pracovníka z pracovného pomeru. Dotklo by sa to obrovského množstva pracovných miest vo verejnej službe, v štátnej službe aj v komerčnom sektore zrejme, ale nie v takom rozsahu.
Ale znova zdôrazňujem, že je to fakultatívna možnosť. Nie je to príkaz, nie je to nutnosť, zákon nikomu nič neprikazuje. Bola by to len možnosť, ktorú by zamestnávateľ mohol využiť, ale, samozrejme, nemusel, keď by ten daný pracovník, nech by mal aj 150 rokov, bol pre neho cenným zamestnancom, ktorého potrebuje, ale, naopak, pokiaľ by si myslel, že tohto zamestnanca môže uvoľniť a tento zamestnanec už je sociálne ochránený príjmom z dôchodku, tak je namieste, aby sme nekomplikovali tento proces a vytvorili tak príležitosť pre mladých, ktorí sú nezamestnaní dnes vo veľmi veľkom rozsahu.
A upozorňujem, dámy a páni, že na moje potešenie asi pár týždňov už vlastne po predložení tohto návrhu, návrhu novely tohto zákona nami do parlamentu, pred týždňom alebo dvomi, už sa presne nepamätám, pán minister Richter v televíznej diskusnej relácii "O 5 minút 12" prišiel s touto myšlienkou, že treba toto urobiť. Tak ja tlieskam, zhodujeme sa, kolegovia zo SMER-u, máme na to úplne rovnaký pohľad, tu je návrh zákona už v rokovaní, stačí za neho zahlasovať a ideme ďalej. Nemusíme nad tým meditovať, nemusíme čakať do jesene ani do zimy, pomôžeme ekonomike, pomôžeme predovšetkým mladým nezamestnaným a vytvoríme, uvoľníme takto množstvo pracovných miest, na ktoré čakajú.
Takže prvý podstatný bod je veľmi jednoduchá zmena, kde sa do dôvodov, pre ktoré je možné dať výpoveď, v § 63 dopĺňajú slová "dosiahol dôchodkový vek".
Druhý bod tejto novely spočíva v tom predražovaní tvorby pracovných miest, ktorý vznikol zavedením súbehu výpovede a odstupného. Nenavrhujeme zrušiť tento, tento atribút, pretože rešpektujeme vaše ľavicové videnie pracovného trhu, ale keďže naozaj došlo až k stopercentnému zdraženiu, zvýšeniu nákladov pre firmy, a pripomínam, že aj včera som videl v televízii na TA3 podrobnú analýzu prieskumu, ktorú urobil Deloitte & Touche vo všetkých krajinách Európy včítane Slovenska, z ktorého jasne vyplynulo, že 75 % firiem, slovenských firiem, ich finančných riaditeľov, označilo konkrétne zmeny Zákonníka práce alebo vašu novelu Zákonníka práce ako vec, ktorá zdražila náklady firiem a ktorá vedie k ich prepúšťaniu. Čiže nie je to naša chiméra, je to na základe reprezentatívneho prieskumu, pozícia a stanovisko zamestnávateľov v Slovenskej republike.
Takže navrhujeme, aby sme aspoň zjemnili, stlmili náraz týchto nákladov, ktoré ste spôsobili slovenským zamestnávateľom, tak, že tie jednotlivé kategórie, ktoré z hľadiska toho, koľko človek pracoval u zamestnávateľa a tak získava nárok na odstupné a výpoveď v súbehu z hľadiska počtu mesiacov, na ktoré má nárok, sme posunuli o trošku vyššie. To znamená, že zamestnancovi patrí výpovedná lehota aj odstupné vo výške jedného mesačného zárobku, ak pracovný pomer trval menej ako 5 rokov, dvojnásobku priemerného mesačného zárobku, ak trval najmenej 5 rokov a menej ako 10 rokov, a trojnásobku, ak jeho mesačný, á, trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer trval najmenej 10 a menej ako 20 rokov, a štvornásobku, ak pracovný pomer trval najmenej 20 rokov. Zachováva sa súbeh, ale znižuje sa finančný dopad, ktorý dopadá na firmy.
Táto novela určite pomôže, pokiaľ by bola prijatá, pracovnému trhu. Vytvorí, uvoľní a vytvorí tým pádom a sprístupní pracovné miesta pre masy mladých nezamestnaných a zníži náklady slovenským firmám a tým pádom nebude tlačiť do prepúšťania a možno mnohokrát aj k zatváraniu firiem a k rastu nezamestnanosti.
Čiže, vážené dámy, vážení páni, poprosím o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť.
Neautorizovaný
11:36
Vystúpenie 11:36
Milan HalúzPredseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 476 z 26. apríla 2013 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovenia a náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.
Návrh zákon odôvodnil navrhovateľ.
Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.
V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.
Pán predseda, ďakujem, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.
Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán predkladateľ, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Kaníka a Pavla Freša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (tlač 496), ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 52 z 9. mája 2013 a podal spravodajskú informáciu k návrhu zákona.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 476 z 26. apríla 2013 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovenia a náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.
Návrh zákon odôvodnil navrhovateľ.
Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.
V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.
Pán predseda, ďakujem, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.
Neautorizovaný