19. schôdza

Ďakujem, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, nerobím si žiadne nejaké ilúzie o tom, že by tento poslanecký návrh novely Zákonníka práce a ani ten ďalší, ktorí predkladajú prakticky tí istí predkladatelia, ktorý je o pár bodov ďalej na programe tejto schôdze, že by ho poslanci za vládnucu stranu SMER čo len najmenej podporili, ani, ani zo srandy, pretože Zákonník práce je jednoducho na Slovensku predmetom politického boja. Zákonník práce nie je norma, ktorá by bola chápaná odborne, ale neustále sa okolo nej vedú tanečky, kde sa tá či tá strana snaží predviesť pred svojimi voličmi, resp. možno ani nie tak pred svojimi voličmi, ale možno v niektorých prípadoch pred skupinami ľudí, pred odborármi, možno pred nejakými sponzormi, ťažko povedať. Skrátka, odbornosť tam chýba a to je na škodu. Preto si myslím, že tieto dva návrhy nemajú šancu prejsť do druhého čítania, ale napriek tomu si neodpustím povedať k tomu pár poznámok, keď už tu tá téma je na stole, keď ste si dali, kolegovia, tú prácu a tieto novely pripravili.
K tomuto návrhu zákona, ktorý práve, ku ktorému práve prebieha rozprava, tam máme vlastne dve zmeny: zavedenie dôchodkového veku ako ďalší možný výpovedný dôvod a zmena pri poskytovaní odstupného.
No tak ten prvý navrhovaný bod, aby mohol byť dôchodkový vek dôvodom na prepustenie zamestnanca, s tým ja jednoducho nemôžem súhlasiť. To nie je dobré. Dosiahnutie nejakej vekovej hranice nemôže byť dôvodom na prepustenie zamestnanca zo zamestnania. Ja rozumiem tým úmyslom, aby sa pracovný trh možno trošku rozprúdil, aby mladí ľudia dostali viac šancí a podobne.
Dobrý návrh v parlamente predložili poslanci za KDH pod vedením kolegyne Moniky Gibalovej, kde tí, ktorí dôchodok poberajú a pracujú v štátnej správe, mali by možnosť vybrať si, buď dôchodok, alebo práca v štátnej správe, tam žiadnu diskrimináciu necítiť. Je to štátna správa, tam to akási nejaká možná obava o protiústavnosť nemá miesto. Ale tu, tu aby dôchodkový vek bol dôvodom na prepustenie zamestnanca - a prečo práve dôchodkový vek? A prečo nie napríklad 40 rokov alebo 80 rokov, prečo práve dôchodkový vek? Ako nerozumiem, nerozumiem tomu po tej vecnej stránke. Pretože ak v dôvodovej správe hovoríte, že veď ten zamestnanec je zabezpečený dôchodkom, tak to vôbec nie je pravda. Pretože na to, aby niekto bol zabezpečený dôchodkom, ten dôchodok musí mať. Musí mať priznaný podľa zákona o sociálnom poistení, resp. možno ho poberať z inej krajiny, ale pokiaľ sa budeme držať nášho územia, našej legislatívy, tak pripomeniem, že nárok na dôchodok, na starobný dôchodok, na starobný dôchodok má občan poistenec vtedy, ak dosiahol dôchodkový vek, podmienka číslo jedna. Ale my tam máme ešte druhú podmienku, aby mal najmenej 15 rokov dôchodkového poistenia. A keď teda pôjdem presne v duchu tohto návrhu, tak čo tí občania, ktorí dosiahnu 62 rokov, alebo ženy, ktoré dosiahnu menej, ktoré vychovali istý počet detí, a čo keď ešte nemajú 15 rokov dôchodkového poistenia, teraz ako čo s nimi?
Čiže tento návrh je vecne, tento bod 1 tohto návrhu je vecne zlý. A o ústavnosti, ako to je zbytočné hovoriť. Diskriminácia na základe veku - čo to je?
Ten druhý bod, pokiaľ ide o úpravu, o zníženie nárokov na odstupné, tak tam sa môžme hrať s tými lehotami, počtom mesiacov, s odpracovanými rokmi. Ja, samozrejme, súhlasím s tým, že v súčasnosti je nárok na odstupné v súbehu s výpovednou dobou príliš nadštandardný. A to myslím teraz nie preto, že my sme pravica, tak my teda myslíme niečo. Keď si niekto poctivo prejde legislatívu krajín Európskej únie a pozrie sa na to, ako je v tých ich Zákonníkoch práce nadefinovaný nárok zamestnanca pri prepustení a z akého dôvodu, tak zistí, že skutočne tie naše nastavenia v súčasnom Zákonníku práce sú vysoko nadštandardné.
No veď dobre, tak tam dajme aj stonásobné odstupné, keď si niekto myslí, že takto bude zamestnancovi lepšie, keď odchádza vynúteným spôsobom zo zamestnania, len potom chcem znova, znova upozorniť, že ak tam budú takéto premrštené nároky zamestnancov na odstupné, tak ten zamestnanec síce bude kvázi spokojný, lebo dostal o jeden mesačný plat viacej, lebo dobrá vláda mu to takto zabezpečila. Len ten zamestnanec si môže byť istý, že novú prácu jednoducho nenájde, pretože tí hlavne menší a strední zamestnávatelia, ktorých je na našom trhu väčšina a ktorí zamestnávajú omnoho, omnoho viac ako polovicu zamestnancov, to je asi 80 % zamestnancov pracuje v malých a stredných firmách s počtom zamestnancov do 20, tí jednoducho nemajú taký prevádzkový kapitál na to, aby v prípade nečakanej straty výroby len tak zaplatili piatim, šiestim prepúšťaným zamestnancom takéto odstupné. A keď tak aj urobia, pretože tento Zákonník práce ich do toho núti, tak tá traumatická skúsenosť z tohto procesu v nich zanechá takú hlbokú stopu, že na to, aby zamestnali ďalších ľudí niekedy v budúcnosti, tak to, to buď naozaj budú mať úžasné zákazky, alebo to jednoducho neurobia, alebo tých ľudí zamestnajú "iným" spôsobom. A ja tu teraz nebudem mať prednášku o tom, že zamestnať sa dá aj na živnosť, aj po všetkých tých zmenách v oblasti definície závislej práce, ktoré táto vláda urobila. To je všetko smiešne. Kto chce, tak ten si cestičku nájde.
Takže podporujem tú druhú časť návrhu, podporujem tú druhú časť návrhu, pretože v zásade je správna, treba tie nároky na odstupné mierne znížiť. Súčasnosť je veľmi nadštandardne nastavená. Ale v každom prípade, ak by nebodaj prešiel tento návrh do druhého čítania, tak určite by som prišiel s pozmeňovacími návrhmi práve v tejto časti, pokiaľ ide o odstupné, pretože pán minister Richter, on to stále odmieta uznať, ale hrubým spôsobom poškodil istú skupinu zamestnancov pri výpovediach, čiže to, o čom sa tu bavíme, že ste pridali zamestnancom pri prepustení, tak to vôbec nie je pravda, pretože je skupina zamestnancov, ktorá je poškodená pri prepustení vaším Zákonníkom práce. Ja som to tu už spomínal niekoľkokrát v rozprave, kto chce, nájde si vysvetlenie, prečo tomu tak je.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predseda. Pán poslanec Mihál, ja súhlasím v tej prvej časti s vašou argumentáciou. Ja som pred dvoma rokmi chcela upraviť v Zákonníku práce práve výpovednú možnosť pre dôchodcov, ale moja formulácia bola v zmysle, že je možné prepustiť dôchodcu, ktorý ale dosiahol nárok na dôchodok. Pretože práve pre tú argumentáciu, ktorú ste aj vy vyslovili, jednoducho môže sa stať, že dôchodca, ktorý splní podmienku, vekovú, odchodu do dôchodku, nemusí spĺňať zároveň aj nárok na dôchodok. Čiže ak by tento návrh prešiel do druhého čítania, by som komunikovala s pánom predkladateľom o možnosti úpravy tohto paragrafového znenia.
Nemám veľký problém alebo veľké výhrady voči vašej pripomienke konfliktu s ústavnosťou. Ja som vo svojich vystúpeniach aj pred dvoma rokmi, aj pred polrokom, keď som predkladala podobné riešenie v sociálnom poistení, argumentovala aj judikátmi z Európskeho súdneho dvora, kde vyvracali tieto pochybnosti s ústavnosťou v súvislosti s vekom.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Tak len veľmi stručne, postupne po rade.
Otázka toho výpovedného dôvodu. Ja sa stotožňujem s tým pohľadom na vec aj u pána Mihála, aj u pani Gibalovej, pretože tak to bolo myslené. Takže v druhom čítaní naozaj nevidím problém, aby sme to doprecizovali. Pretože naozaj, áno, súhlasím s tým, dôchodkový vek môže nastať, človek ešte nemá dôchodok. Ale to stačí veľmi jednoducho doplniť, že dosiahol dôchodkový vek a bol mu, á, a má dôchodok alebo bol mu vymeraný dôchodok, sa proste jednoducho, veľmi jednoducho dá. Aby nebol pocit, že sa nechcela táto situácia dosiahnuť. A áno, tá situácia sa chcela dosiahnuť, že človek má dôchodok, poberá dôchodok a vtedy nastáva tá situácia.
Lebo veď ja som bol ten, keď ako minister som umožnil dôchodcom, aby mohli pracovať, keď chcú. Dovtedy to bolo zakázané, resp. len na krátkodobé úväzky s limitovaným stropom zárobku atď. Takže ja naozaj nie som ten, ktorý by mal nejaký negatívny postoj k tomu, keď ľudia čo do najvyššieho veku chcú pracovať. Veď v dôchodkovom systéme sme zaviedli napríklad to, že keď človek zostáva aktívny aj po dosiahnutí dôchodkového veku, tak sa mu zvyšuje percentuálne nárok na výpočet dôchodku. Tak ako keď odchádza do dôchodku skôr, tak sa mu zasa znižuje. To je proste logický systém, ktorý vedie k tomu, my chceme, aby ľudia zostali čo najdlhšie aktívni.
Ale, a teraz to je to, kde s pánom Mihálom nesúhlasím, že to naozaj nie je diskriminácia z hľadiska veku. Pretože to neznamená, že takáto zmena by znamenala, že ľudia, ktorí majú dôchodok, budú prepustení. To vôbec neznamená. To je len otázka, že Zákonník práce je na to, aby ochraňoval zamestnanca v príslušnom rozsahu, kde tá ochrana je skutočná, nie to, čo máme dnes, že dnes ho ochraňuje pred prácou. Ale keď už je človek poberateľom dôchodku, tak naozaj tam sa znižuje potreba jeho ochrany pred nejakou sociálnou situáciou, pretože on už má zdroj príjmu. A v takom prípade je to len otázka zjednodušenia, zjednodušenie, nie príkazu, nie vytláčania ľudí z pracovného trhu, ale zjednodušenia uvoľňovania takéhoto pracovníka, keď sa tak rozhodne zamestnávateľ. Nie je to príkaz. Čiže je to len liberalizácia a proti liberalizácii, neviem, asi by sme nemali namietať v tejto oblasti.
A to je, myslím, že tá podstatná reakcia na to, čo bolo povedané. Určite by to veci pomohlo a určite by to zlepšilo podmienky, ktoré tu máme.
Ďakujem.

Vážené dámy, vážení páni, pri zmenšujúcom sa počte členov pléna predkladám veľmi dôležitý zákon, ktorý sa tu tiež ocitá už druhýkrát. Využil som príležitosť, že už môžme ho predložiť znova, a znova ho predkladám. Zapadá do celej tej koncepcie zmeny sociálneho systému a sprievodných zákonov. Pretože tie veci, ktoré vyplývajú z nejakého nastavenia sociálneho systému, v našom prípade zlého nastavenia sociálneho systému, motivuje k nejakému spôsobu života, spôsobu existencie. A tá potom zasahuje nielen oblasť sociálnu alebo oblasť sociálnych dávok, ale aj inú.
Toto je jedna z vecí, ktorá je negatívna, ktorá dneska na Slovensku nadobúda veľmi rozsiahly až masový charakter, a to je výstavba nelegálnych stavieb alebo niečoho, čo slúži na bývanie, ale stavbami v zmysle stavebného zákona ani nie je. Ale o to horšie, že nielenže je to, samozrejme, bez akýchkoľvek povolení stavebného úradu, ale rozmáha sa to na cudzích pozemkoch. A nie je už len otázka východného Slovenska, dedín na východnom Slovensku, kde vo veľkom rozsahu pri nich existujú rómske osady. Bol som pred týždňom na zasadaní Mestského zastupiteľstva vo Zvolene a vo Zvolene na súkromnom pozemku vzniká takto osada za bezmocného prizerania sa všetkých okolo žijúcich alebo všetkých, aj poslancov Mestského zastupiteľstva. Pretože súčasné zákony nevedia zabrániť v rýchlom slede takémuto konaniu. Preto zmena v tomto smere je veľmi naliehavá.
Tá zmena spočíva na veľmi jednoduchom princípe, a to je, že v prípade, že sa jedná o stavbu na cudzom pozemku, to znamená, že sa jedná vlastne o krádež alebo o zabratie súkromného majetku. Veľmi niečo podobné, predstavte si, že vo vašej záhrade by niekto prišiel a zrazu bez toho, že by ste o tom vedeli a samozrejme, že by ste s tým súhlasili, začal kopať, stavať, zbíjať, budovať. Ako by ste sa cítili? Alebo keď to ad absurdum posunieme, že niekto príde do vašej obývačky a rozloží si tam svoju posteľ alebo nejaký stan a povie, že jednoducho tam bude. Zdá sa vám to normálne? No asi nie. Je to absolútne nepredstaviteľná situácia.
Ale takáto situácia sa na Slovensku deje. A nie v ojedinelých prípadoch. Deje sa vo veľmi mnohých, dokonca v tisícoch, prípadoch, kedy či už súkromný pozemok, alebo mestský pozemok, alebo štátny pozemok sa stane predmetom záujmu ľudí spravidla zo sociálneho prostredia, poberateľov sociálnych dávok, ktorí začnú na týchto pozemkoch bez akéhokoľvek toho, že by sa niekoho pýtali, budovať tieto stavby.
Preto v takom prípade je potrebná, potrebné sú dostatočné nástroje, ktorými bude disponovať štát a stavebný úrad, ktoré ochránia vlastníka pozemku. Predovšetkým vlastníka pozemku, pretože ústava zaručuje ochranu súkromného vlastníctva, ale aj mestského, akéhokoľvek iného vlastníctva.
Návrh a myšlienka tohto zákona spočíva v tom, že pokiaľ vlastník pozemku upozorní stavebný úrad, že na jeho pozemku sa deje niečo nekalé, že tam niekto začína zhotovovať akúkoľvek stavbu, stavebný úrad do 30 dní vydá rozhodnutie o odstránení stavby. To znamená, nie môže vydať rozhodnutie, vydá. Ten úradník už nebude mať voľbu, ako ju má dnes, aby skúmal, zvažoval, bol pod tlakom vyhrážok a iných nátlakov, čo sa s ním stane, keď takéto niečo spraví. Ale jednoducho zákon mu nedá inú možnosť, len vydať rozhodnutie o odstránení stavby. A pokiaľ túto stavbu neodstráni ten, ktorý ju zhotovuje, tak stavebný úrad na náklady toho zhotoviteľa, ale v rámci vlastných prostriedkov, ktoré zabezpečí, túto stavbu do 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia o odstránení stavby túto stavbu odstráni.
Výsledkom takéto zákona, a ešte aby som sa trošku vrátil a predišiel nejakým dezinterpretáciám. Samozrejme, jednať sa bude, a je to v prechodných ustanoveniach tohto zákona uvádzané, tejto novely, že tento zákon sa bude vzťahovať na stavby, ktoré boli začaté alebo postavené po účinnosti tohto zákona. Po účinnosti tejto novely.
Takže aby ma niekto omylom neobvinil z toho, že navrhujem zbúrať buldozérom všetky osady, ktoré existujú a existujú povedzme aj desiatky rokov. Nie. Tento návrh zákona nejde týmto smerom, pretože to je omnoho zložitejšie a komplikovanejšia otázka. Ale jeho cieľom je zabrániť ďalšiemu rozširovaniu takýchto nelegálnych stavieb.
Len malý príklad. Keď sme prvýkrát predstavovali tento návrh zákona minulého roku v lete, bol to začiatok júla, zvolili sme autentické prostredie, kde takúto negatívnu činnosť vidno, Plavecký Štvrtok. Boli sme za to nesmierne skritizovaní rôznymi liberálno-ľavicovými intelektuálmi a obvinení z toho, že to je zákon namierený proti rómskej menšine. Nie. Je namierený proti porušovaniu zákona, nech sa ho dopúšťa ktokoľvek. Ale len pre vašu informáciu. Včera som sa informoval u pána starostu Plaveckého Štvrtku, od minulého roku tam pribudlo ďalších päť stavieb na cudzích pozemkoch, nelegálnych, samozrejme, ktoré by neboli, keby tento zákon bol účinný.
Cieľom tohto zákona je zabrániť, aby nám pribúdali takéto ťažko riešiteľné príklady. A keby bol účinný, mal by predovšetkým preventívny charakter. Pretože to, že účinkuje rýchlo, že tá akcia nasleduje veľmi rýchlo, by znamenalo, že po niekoľkých zásahoch na základe tohto zákona by stavitelia takýchto stavieb zistili veľmi jednoducho a veľmi rýchlo by sa to stalo známe, že nemá zmysel sa ani púšťať do takéhoto konania, pretože skôr, než je takáto stavba dohotovená alebo veľme tesne nato, ako je dohotovená, je odstránená. A to snaženie je márne. A ľudia nerobia veci, o ktorých vedia, že sú absolútne nezmyselné. A výsledkom by bolo, že takéto stavby by sa ani nezačali budovať. Jednoducho by sa nastolil stav, ktorý tu potrebujeme, aby bol rešpektovaný zákon a aby nikto ani nepokúšal sa a aby neboli potrebné tie sankčné následky, ktoré, bez ktorých tento zákon by, samozrejme, bol impotentný a neúčinný.
Takže nejde o búranie, ide o nastolenie toho, že každý, kto sa o to, vie, že sa o to pokúsi, tak bude mu jasné, že jeho snaha nebude mať dlhé trvanie. Je to zákon, ktorý má odstrašiť predovšetkým. Ale na to, aby odstrašil, musí mať nástroje, aby potrestal a uviedol veci do pôvodného stavu voči tým, ktorí zákon nechcú dodržovať a nedodržujú.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené aj kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 147 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Kaníka a Viliama Novotného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/76 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, tzv. stavebný zákon, v znení neskorších predpisov, ktorý máme pod tlačou 497. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona a o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Osobitnú časť dôvodovej správy, časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Súčasťou je doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 26. apríla 2013 č. 477 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj, samozrejme, v prípade prijatia do druhého čítania. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.
Ďakujem pekne za pozornosť. Pani predsedajúca, otvorte rozpravu.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán spolunavrhovateľ, vážený pán spravodajca, vážené dámy, vážení páni, akosi sa to tu vyprázdnilo na obed, napriek tomu som tu ako východniar, čo teda ako podľa tradícií, ktoré tu sú v našom parlamente, ktoré hlavne podsúvajú západniari, by som tu už dávno nemal byť. Som tu preto, lebo sa to neobyčajne dotýka, táto problematika, aj regiónu, z ktorého pochádzam, ale aj iných regiónov skôr vzdialených od Bratislavy.
S kolegom Kaníkom sme sa znovu rozhodli predložiť tento návrh zákona. Nie je to jednoduchý návrh zákona a už sa teším, ako mi zas niekto na Facebooku alebo na internete napíše, že mám hnedý jazyk. Tak som si zobral hnedú kravatu, aby si nemysleli, že mám vyplazený jazyk takýto hnedý, lebo nemám ani hnedý jazyk, ani hnedé srdce, iba tú hnedú kravatu. Že hovoríme o probléme, ktorý je podľa mňa principiálny a nie je namierený proti nikomu, ale je namierený pre všetkých v dobrom slova zmysle. Je to návrh zákona, ktorý jednoznačne len potvrdzuje to, čo je v právnom systéme každej demokratickej krajiny automatické, že zákon platí pre všetkých rovnako. Zákon nerobí rozdiely medzi bohatým a chudobným, medzi Slovákom a Maďarom, medzi obyvateľom Bratislavy, Košíc alebo Krásnohorského Podhradia. Nerobí rozdiel medzi katolíkom a evanjelikom. Nemal by robiť rozdiely ani medzi sociálne neprispôsobivými obyvateľmi, nemal by robiť rozdiely ani medzi Rómami a väčšinovým slovenským obyvateľstvom v daných regiónoch.
Tento návrh zákona je o normálnej vymožiteľnosti práva. A preto ma trochu mrzí, keď potom mi niekto napíše, že mám hnedý jazyk, keď hovorím o niečom, čo je úplne prirodzené. Tak pán poslanec Kaník to už začal, tak ešte raz vám ten obraz veľmi jednoducho vykreslím.
Tak, dámy a páni, máte svoju záhradu, máte tam zasadené ovocné stromy, marhule, višne, čerešne, jablká. Prídem tam v sobotu poobede, dotlačím tri ručné vozíky pozbieraného odpadu z okolia, vyrúbem vám štyri stromy a postavím si tam chatku. Môžem to urobiť? No nepredstaviteľné! Že je to teraz pre vás nepredstaviteľné, ako si Novotný s pozbieraným drevom so štyrmi ručnými vozíkmi doneseného materiálu z okolia postaví chatku v strede vašej záhrady. Nepredstaviteľné! Aj pre mňa je to nepredstaviteľné. Ale to sa na Slovensku deje, dámy a páni. Toto je bežná prax! Bežná prax, ktorá možno niekoho veľmi prekvapí a povie, že toto snáď nie je možné.
Keď sme prvýkrát predkladali tento návrh zákona, tak diskusia bola o tom, že prečo práve napádame tých sociálne neprispôsobivých, a pomenujem to po slovensky, ľudí, ktorí žijú v rómskych osadách, ktoré sú mnohokrát na cudzích pozemkoch, ktorí si budujú kolónie okolo nájomných domov obcí, ktorí si proste postavia bývanie, kde to uznajú práve za vhodné, aj v centre Košíc v tzv. asanačnom pásme sme pravidelne mali s týmto problém, proste sa to postavilo. Keď sa to zbúralo, tak sa to znovu postavilo, potom sa to postavilo v inej mestskej časti. Jednoducho z papierov, plechov a pozbieraného materiálnu.
No tak, viete, kritika bola, že prečo kritizujeme toto. Prečo sa nejdeme postaviť pred Doubletree by Hilton v Bratislave a prečo nechceme odstránenie tejto stavby. Nie. To nie je ani o Doubletree by Hilton, ani o hausbótoch, o ktorých som teraz čítal niekde v dennej tlači. To je o tom, že zákon má platiť pre všetkých rovnako. Keď je porušený pri Doubletree by Hilton, platí rovnako, ako keď si v Krásnohorskom Podhradí niekto vo vašej záhrade postaví chatku. Zákon má platiť pre všetkých rovnako.
Mňa mrzí, že existujú takéto zlé interpretácie, ale napriek tomu sa pokúsim veľmi trpezlivo vysvetliť, o čo nám jednoucho ide v tomto návrhu zákona, a prečo si myslím, že by mal byť takýto návrh zákona schválený. Viete, ak chceme riešiť situáciu v obciach na východe, na juhu Slovensku, ale aj na severe, kde je množstvo sociálne neprispôsobivých ľudí, kde nám vyrastá problém, fenomén rómskych osád, ak chceme riešiť tento problém, tak mali by sme si povedať nejaké základné pravidlá. Nejaké základné zásady.
O jednej sme už dnes hovorili. O tom, že zákon platí pre všetkých rovnako. Ale hovorili sme aj o inej zásade v predchádzajúcich návrhoch zákonov, ktoré sme predkladali, a to o zásade, že pracovať sa musí oplatiť. Sociálny systém mal byť nastavený tak, aby motivoval ľudí k práci. Aby ich nemotivoval k špekulácii, koľko vyzbierajú na sociálnych dávkach, a rozdiel medzi plným výberom sociálnych dávok a prácou za minimálnu mzdu je dokonca plus niekoľko desiatok euro pri sociálnych dávkach. No tak kto by išiel pracovať za minimálnu mzdu? Veď to musí byť blázon. To je ďalšie pravidlo.
Ale aj to tretie je dôležité, o ktorom budeme musieť rozprávať čoraz častejšie. A to je o tom, že nestačí len motivovať, aby si hľadali prácu, nestačí len zrušiť existujúcu priestupkovú imunitu, ktorú požívajú mnohí sociálne neprispôsobiví ľudia, bohužiaľ, požívajú akúsi divnú formu priestupkovej imunity. Dneska ešte, myslím, o tom budeš aj hovoriť, pán kolega. Ale aby sme nielen riešili to, ale aby sme riešili aj to, aby mali pracovné príležitosti. Čiže to by mal byť ten tretí pilier: nájsť tú metódu, ako urobiť jednoduché pracovné príležitosti pre ľudí so základným, mnohokrát ani neukončeným základným vzdelaním. Pretože zas na druhej strane tomu ja rozumiem, že nemôžte len vyžadovať od nich dodržiavanie zákona, nemôžte ich len motivovať sociálnym systémom, aby pracovali, keď oni potom nemajú kde pracovať. To je úplne logické.
Ale teraz idem k princípu a k motívom tohto návrhu zákona. Je to veľmi jednoduché, vlastne ani nie je o čom toľko rozprávať. Zavádza sa jednoduché pravidlo, aby nevznikali prieťahy, aby sa ľudia na pozemkoch, na ktorých vznikajú čierne stavby, vedeli dovolať spravodlivosti.
Jednoducho povedia stavebnému úradu, že táto stavba tu nič nemá robiť, stavebník nemá stavebné povolenie, do 30 dní musí stavebný úrad rozhodnúť. Čo je na tom zlé, na tomto kroku? Úplne normálne. To nie je ani o Rómoch, ani o Maďaroch, ani o katolíkoch, ani o Bratislave, ani o Krásnohorskom Podhradí. To platí. Pre všetkých. Do 30 dní musí stavebný úrad sa k tomu vyjadriť. Stavebný úrad rozhodne o odstránení stavby, čo v tomto prípade ináč ani rozhodnúť nemôže. Do 30 dní stavebník musí odstrániť čiernu stavbu. Pre mňa, za mňa aj Doubletree by Hilton, keď vyrastie na pozemkoch, ktorých, ktoré nebudú vlastníkom stavebníka alebo nebude ich mať prenajaté. Mne to je jedno. Aj hausbót. Pre mňa, za mňa. Do 30 dní. Ak tak neurobí, do ďalších 30 dní to musí odstrániť stavebný úrad. Lebo to je ďalší problém, ktorý tu nastáva na Slovensku, že kto to má odstrániť.
Bol som v Sačurove, na pozemkoch roľníkov zo Sačurova vyrastajú čierne stavby. Už som tu čítal ten srdcervúci list. Pôjdem tam znovu v lete sa pozrieť, čo sa nové udialo. Vyrastajú čierne stavby. Stavebný úrad rozhodne, že ich treba odstrániť. A to ten ujo, ktorý tam býva v tom dome, čo prežil koncentrák, už som vám to tu čítal, koncentračný tábor, to on s tými dvoma francúzskymi barlami ich má stamaď vyhnať? Tých stavebníkov? Veď im treba asi pomôcť, nie, k vykonaniu zákona. Čiže do 30 dní nech stavebný úrad zorganizuje odstránenie tejto stavby, a ak tak neurobí, tak bude platiť pokutu majiteľovi pozemku 100 euro mesačne.
Pomerne jednoduchý zákon. Môžme hovoriť o jeho nastavení, môžme hovoriť o lehotách. My sme vždy pripravení na diskusiu.
Posledná vec, ktorú k tomu chcem povedať, nechcem už opakovať ešte raz ten úvod, že tento zákon nie je namierený proti nikomu. Tento zákon je namierený za niečo. Za vymožiteľnosť práva, za to, aby sme bránili vlastnícke právo. A za to, aby sme vedeli aj vykonať porušenie práva, nech už ho urobí ktokoľvek. Nemyslím si, že súkromní vlastníci pozemkov majú suplovať sociálnu politiku štátu alebo sociálnu politiku obce, lebo dostávam takéto maily od ľudí, ktorí neprajú takémuto riešeniu, a tí hovoria: "No a čo teraz z nich vyrobíte bezdomovcov, z tých ľudí, to je riešenie?" To je otázka. Nemyslím si, že je to ale otázka, ktorú majú riešiť tí, ktorí vlastnia tie pozemky, na ktorých vyrastajú čierne stavby. To nie je ich úloha, suplovať sociálnu politiku štátu, suplovať záchrannú sociálnu sieť v tomto štáte. To nie je ich úloha. To je úloha nás zákonodarcov, aby sme to nastavili tak, aby títo ľudia boli motivovaní pracovať, aby títo ľudia boli motivovaní si nájsť prácu, aby existovalo nájomné bývanie pre týchto ľudí tam, kde tá práca je, lebo to je druhá téza, o ktorej by sme znovu mohli diskutovať pri nájomnom bývaní.
Lebo, viete, keď v Lipanoch postavíte ďalších 200 nájomných bytov, to je síce fajn, tí ľudia tam budú so sociálnymi dávkami bývať v tých nájomných bytoch a zhruba za 5 rokov ich zdemolujú len na samotnú konštrukciu budovy, pretože ešte aj železo odnesú do zberu. Boli sme v takých budovách sa pozrieť, nevymýšľam si, môžem aj fotografie dodať. Čiže zdemolujú ich na základy. Nebudú platiť nájomné, to je druhý problém. A nič neriešime, pretože prácu si tam nenájdu. Lebo kde si nájde tisíc nízkokvalifikovaných ľudí v obci prácu? Na aktivačných prácach? Čo ten starosta im má už tam urobiť, dať robiť? Čiže najprv im musíme nájsť prácu. A tam, kde je práca, treba budovať nájomné bývanie. Len vtedy to má celé logiku. Ale to nie je ambíciou tohto zákona.
Posledná moja poznámka, ktorú chcem povedať, je, že treba to riešiť, dámy a páni. Treba to riešiť, lebo v mnohých obciach, kde rómska komunita a sociálne neprispôsobiví ľudia žijú v úplne bezprostrednej blízkosti s väčšinovým obyvateľstvom, je obrovské napätie. To napätie sa dá krájať. To napätie môže viesť k nepokojom. K nepokojom, ktoré potom vedia zneužívať ľudia ako pán Kotleba. Ktorí tam prídu, hodia zápalku do tohto prostredia, do tohto ovzdušia nabitého výbušnými plynmi a je požiar na streche. Potom tam idú ťažkoodenci. Najprv tam príde pán Kotleba, aby oslovil majiteľov pozemkov, aby odstránili, aby im pomohol odstrániť stavby. V podstate nič zlé nerobí, ale eskaluje napätie. Potom prídu ťažkoodenci, potom ťažkoodenci pochodujú, oni pochodujú. Prežívali sme to v Krompachoch, prežívali sme to Krásnohorskom Podhradí, ale to by nemal byť asi náš cieľ, aby spolunažívanie občanov v tejto krajine zneužívali extrémistické sily.
No ale potom to musíme riešiť, dámy a páni. Riešiť demokratickými nástrojmi, ktoré máme. A jeden zo základných demokratických princípov v každej krajine je, že zákon platí pre všetkých rovnako. A o tom je tento návrh zákona.
Preto vás, vážené kolegyne, vážení kolegovia, chcem naozaj poprosiť o podporu tohto návrhu zákona v prvom čítaní.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán kolega, tak ako si v úvode povedal, tento zákon nie je nový, opakovane ho predkladáte, preto aj niektoré moje poznámky k nemu nebudú úplne originálne.
Plne s tým súhlasím, že je to veľmi vážny problém tejto spoločnosti, ktorý rozhodne si zasluhuje rázne riešenie, a netýka sa to len Rómov. Rozhodne nie. Ide totiž len o to, a v tom sa trošku rozchádzame, jakou cestou sa vydať. Ty si to pekne plasticky, som bol skutočne prekvapený, jako lekár si to elegantne, tie jednotlivé kroky, predniesol po pánovi Kaníkovi. Ešte treba posledný krok, že keď to stavebný úrad neodstráni do tých 60 dní, tak zaplatí vlastníkovi pozemku 100 eur za mesiac. To je sankcia zase, ktorú buď "kúpil" stavebný úrad.
Čiže, ja ak dovolíš, zhrniem svoje poznámky, lebo to sa ináč nedá vo faktickej, nakoľko sa jedná o výrazný zásah do vlastníckych práv, ktoré sú v súčasnosti riešené zdĺhavo a zložitou súdnou cestou, som toho názoru, že ak zodpovednosť na odstránenie stavieb je prenesená výlučne na stavebné úrady, určite to neprinesie požadovaný očakávaný efekt urýchlenia a zjednodušenie konania. Stavebný úrad nebude mať totiž finančné prostriedky ani možnosti rýchlej vymožiteľnosti pohľadávok. Mimochodom, akým spôsobom a z akých zdrojov bude stavebný úrad čerpať finančné prostriedky a následne v prípade vymáhať vynaložené prostriedky, keď vymožiteľnosť na súdoch je momentálne tak zdĺhavá?
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. No u nás na východnom Slovensku naozaj je to taký vypuklý problém tých rómskych osád. Zamýšľal som sa aj ja nad tým, je to naozaj veľmi komplikované. Ak by naozaj reálne sa začali búrať tie rómske osady, tak bolo by to čosi hrozné, lebo by tu naozaj sme vyrobili nových, ďalších bezdomovcov, takže k tým rómskym osadám naozaj by to chcelo špecifický prístup, aj keď odznelo tu niekoľkokrát opakovane, že zákon platí pre všetkých bez rozdielu. Veď áno, ale tie rómske osady, a na východnom Slovensku a na severe Spiša sú mnohé pozemky, kde sú neznámi vlastníci, spravuje ich, tieto pozemky, Slovenský pozemkový fond, hej, takže toto je tiež jedna z vecí, ktorá tam je.
Celkom sa mi páči, že stavebný úrad by platil mesačne 100 eur pokuty, to by bolo úplne super, kde by vlastne orgán bol sankcionovaný za to, že nekoná. Bolo by to veľmi zaujímavé.
Ale tiež ja som to už aj tuná spomínal možno aj pred rokom alebo takto, ale trošku ísť aj opačnou cestou, kde ten stavebný zákon, ja by som si vedel predstaviť, aby bol liberalizovaný, a to v tom slova zmysle, ak ty si vlastník pozemku, zase trošku to otočme, si vlastník pozemku, aby si si mohol postaviť svoje bývanie, zabezpečiť svoje bývanie bez toho, aby si ty mal stavebné povolenie. Zadať parametre tejto stavby, možno by mala do plochy 150 štvorcových metrov, bolo by to na základe ohlasovacej povinnosti. Kedysi naozaj na dedinách mnohé domy a celé dediny takto v podstate ešte pred nejakými 50 rokmi, 60 rokmi takto vznikali tieto budovy a stavby.

Ďakujem pekne kolegom, ktorí na mňa reagovali.
K pánovi poslancovi Danišovi by som chcel povedať, že, áno, ja rozumiem tejto námietke, aj my sme sa touto námietkou zaoberali, poďme o tom uvažovať. Poďme hovoriť o tom, ako to riešiť, kto by to mal potom odstrániť. Tu je ponúknuté jedno riešenie, ktoré vieme v druhom čítaní zo zákona vypustiť a nájsť iné riešenie. Zas ale bojím sa toho, že keď tam nebude žiadna sankcia voči stavebnému úradu, či bude konať v tých lehotách, v ktorých má konať, a či naozaj rozhodne, ako má rozhodnúť, a kto by mal tú stavbu odstrániť. To je naozaj namieste táto poznámka.
Štefanovi Kuffovi k tomu, že vyrobíme bezdomovcov takýmto spôsobom. Áno, to riešenie je na štáte v spolupráci so samosprávami, aby sa budovali nájomné byty. Len jedným dychom dodám, tam, kde je práca. Čiže budovať nájomné byty tam, kde práca nie je, je svojským spôsobom pripravovať novú osadu okolo nájomného domu, lebo nič iné sa nestane. Poznáme to všetci, veď žijeme tam, veď teraz si nekrasorečnime v parlamente. No vznikne nájomný dom, tam bude bývať 200 obyvateľov a okolo nich sa začnú postupne na obecných alebo neznámych pozemkoch hromadiť chatrče. Takto to vyzerá na mnohých miestach, aj keď som mal tú česť vidieť napríklad perfektné nájomné byty vo Svidníku, kde to urobila obec a funguje to veľmi dobre. Takže sú aj veľmi pozitívne príklady.
Je problém s pozemkami neznámych vlastníkov. Tam vlastne nebude mať kto požiadať o odstránenie čiernej stavby. Tie čierne stavby tam budú chvíľu pretrvávať, lenže naším cieľom bude hlavne chrániť vlastnícke právo majiteľa pozemku, čiže to nie je cieľom tohto zákona.
A posledná moja poznámka je, že mnoho starostov, ktorí pre zmenu majú tieto osady na obecných pozemkoch, ich chcelo legalizovať, ale aj mnohokrát aj tí stavebníci nechcú legalizovať, aby nemuseli platiť dane potom.

Tak idem po poradí tých, ktorí sa zapojili do tejto debaty.
Takže pán poslanec Daniš. Ďakujem, že upozornil na tú sankciu, lebo je dôležitá v tom zákone. Keď chceme, aby sme práve dosiahli rýchle konanie, kde sa ani výhovorka úradníka, dajme tomu aj nejaká protekcia pre toho čierneho staviteľa alebo niekedy možno nátlak na úradníka nemôže stať dôvodom, že úrad nekoná, tak musíme dať sankciu. Musíme dať tlak, ktorý bude tlačiť na ten úrad, aby rozhodol v zmysle zákona. Bez toho to nebude fungovať. Tak to má byť v každom zákone. Keď nemáte tlak, keď nemáte sankciu za nekonanie, tak potom sa vystavujete riziku nekonania. A môžeme sa nad tým rozčuľovať tu a pozastavovať a novinári písať, ale veci sa nezmenia. Čiže tá sankcia je nutná a je potrebná. Môžme diskutovať o tom, či 100 euro je veľa, a dať prípadne menšiu. To je číslo, to je naozaj, že na tom by som sa o zem nehádzal, keby ste navrhli v druhom čítaní, že 20 euro alebo 10 euro, ale aj to. Proste niečo tam musí byť, aby to bolo jasné, že keď úrad nekoná, spôsobuje si škody.
Kto to má odstrániť? No keď chceme, aby to fungovalo, musí to odstrániť autorita nejaká. Ona musí spustiť jeden proces. Buď štát, alebo keď stavebné úrady už dneska sú v kompetencii obcí, no tak obec, ale tak, aby ten zákon ju k tomu zaväzoval.
A teraz samotné náklady, ktoré sú s tým spojené. No, veď ste ľudia z reálneho života, máte už čo-to za sebou, tak si to určite budete vedieť predstaviť. No koľko nákladov sa spája s tým, že na povedzme štyri hodiny príde niekde nákladné auto a jeden bager povedzme a štyria robotníci, ktorí za štyri hodiny zlikvidujú tú stavbu, pretože znova hovorím, že sa nejedná, že najprv sa 3 roky pozeráme, ako tam niekto postaví Talapkovu vilu, a potom ju ideme odstraňovať. Ale ide o to, že už v zárodku sa začne konať. Ešte tam ani nič nie je postavené poriadne, alebo keď, tak je to nejaká len ľahká pozbíjaná kolešňa a tá sa rozoberie. No koľko to bude stáť? No nie tak veľa. A druhá podstatná vec, keď sa to spraví raz v katastri tej obce, tak už nikto ďalší si nepostaví nič. Takže bude vedieť, že to bude zlikvidované. Takže ten zákon má preventívny účinok.
Už dnes niektoré mestá, niektoré obce pristúpili k likvidácii čiernych stavieb na základe ustanovení iných zákonov o odstránení smetiska alebo neporiadku. Proste použili úplne takto, aby dosiahli to isté, pretože stavebný zákon im nedáva tie nástroje. A myslíte si, že ich to nejako zruinovalo finančne? Naopak, dali veci do poriadku, všetci to ocenili, občania mesta a stálo to pár eur. Takže to v tom rozpočte sa vždy peniaze nájdu. A keby to bol taký problém nejaký, tak určite si viem predstaviť, že vo vykonávacej vyhláške sa ošetrí to, že keby tie náklady presiahli nejakú hraničnú sumu, nejakú vyššiu, takže zabezpečí financovanie sa cez štát, či už cez krajský stavebný úrad, alebo z rozpočtovej kapitoly ministerstva dopravy a ďalších vecí, pod ktoré táto kompetencia spadá. Čiže toto neni problém. To je, keď sa chce, tak sa naozaj dá. Ale dôležité je dosiahnuť ten stav.
A tuto kolegovi Kuffovi, že nepočúval si ma dobre asi a fakt to neni dobré zavádzať tú tému niekam inam. To vôbec nejde ani náznakom o búranie rómskych osád. Ani náznakom. V tom zákone sa jedno jednoznačne hovorí, že sa bude týkať len stavieb, ktoré boli začaté alebo postavené po účinnosti tejto novely. Takže rómskych osád sa to nikdy nebude týkať, žiadny bezdomovci nebudú vznikať noví, len zabránime tomu, aby nám nekontrolovane rástli tie osady do ďalších a ďalších rozmerov, kedy to už naozaj nikto nezvládne. Ani dnes to neni ľahké zvládnuť a to je druhá veľká téma, ale nie na poslanecký návrh. To naozaj musí byť komplexná legalizácia existujúcich rómskych osád. Výkup pozemkov, umožnenie tomu, aby tí ľudia si odkúpili tie pozemky nejakou formou, či už aj vlastnou prácou, alebo nejakým splácaním. Postavenie prípadne legálne, to všetko, ale to je veľká, zložitá procedúra, ktorá si žiada osobitný zákon. Do toho musia byť zapojené samosprávy, štát atď., ale toto sme nechceli riešiť. To naozaj nie. Aby sme neboli podozrievaní z takéhoto niečoho. To nás naozaj ľavicoví intelektuáli, nás z tohoto veľmi, lebo to je strašne ľahké povedať, že chcú búrať rómske osady, lebo sa chcú zviesť na vlne nejakého, nejakej nie priaznivej, nie priaznivého vzťahu k rómskej menšine. Neni to pravda. Práveže tolerovanie takéhoto stavu zhoršuje vzťahy väčšinového obyvateľstva a menšinového obyvateľstva alebo vzťahu k rómskej menšine. My chceme len, aby sme odstránili trecie plochy, aby sme každému, kto porušuje zákon, ukázali, že zákon treba dodržiavať a štát má páky na to, aby si vedel zabezpečiť dodržiavanie toho zákona.
Ale ešte jedna len poznámka k pozemkom neznámych vlastníkov, ktoré ste spomínali, spravujúce pozemkovým fondom. Je to dobrá pripomienka, ale je to maličká škáročka v tom návrhu, ktorý veľmi jednoducho vieme vyplniť v druhom čítaní. Pretože tam je veľmi jednoduché doplniť. Teraz to stojí na tom, že vlastník pozemku je vždy spúšťacím mechanizmom toho procesu. Je ľahké doplniť, že v prípade, že ten vlastník nie je známy, takže túto funkciu nahradzuje samotný stavebný úrad, že on môže spustiť ten proces alebo obec. To je otázka naozaj krátkej konzultácie vzájomnej a táto medzierka je vyplnená a všetko je pokryté. Aj pôda neznámych vlastníkov, aj pozemkový pôdny fond, aj všetko. Lebo máme, štát má vlastníka, obec má, teda obecné pozemky majú vlastníka, súkromné pozemky majú vlastníka, no a tieto potom vieme vyriešiť tak, že túto kompetenciu voči takýmto pozemkom alebo možno aj voči ďalším. Ten súkromný vlastník môže byť dlhodobo v zahraničí, nevie, čo sa tam deje, ale keď vidia susedia, upozornia obec alebo stavebný úrad, tá môže spustiť ten mechanizmus. To je dobrá pripomienka, ale ľahko doplniteľná do tohto zákona. Takže nebál by som sa toho.
Ďakujem za pozornosť.