19. schôdza

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán predkladateľ, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Kaníka a Pavla Freša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (tlač 496), ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 52 z 9. mája 2013 a podal spravodajskú informáciu k návrhu zákona.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 476 z 26. apríla 2013 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovenia a náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.
Návrh zákon odôvodnil navrhovateľ.
Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.
V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.
Pán predseda, ďakujem, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram rozpravu. Nemám písomnú prihlášku. Pýtam sa, či má niekto záujem vystúpiť v rozprave. Pán poslanec Mihál. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy.
Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, nerobím si žiadne nejaké ilúzie o tom, že by tento poslanecký návrh novely Zákonníka práce a ani ten ďalší, ktorí predkladajú prakticky tí istí predkladatelia, ktorý je o pár bodov ďalej na programe tejto schôdze, že by ho poslanci za vládnucu stranu SMER čo len najmenej podporili, ani, ani zo srandy, pretože Zákonník práce je jednoducho na Slovensku predmetom politického boja. Zákonník práce nie je norma, ktorá by bola chápaná odborne, ale neustále sa okolo nej vedú tanečky, kde sa tá či tá strana snaží predviesť pred svojimi voličmi, resp. možno ani nie tak pred svojimi voličmi, ale možno v niektorých prípadoch pred skupinami ľudí, pred odborármi, možno pred nejakými sponzormi, ťažko povedať. Skrátka, odbornosť tam chýba a to je na škodu. Preto si myslím, že tieto dva návrhy nemajú šancu prejsť do druhého čítania, ale napriek tomu si neodpustím povedať k tomu pár poznámok, keď už tu tá téma je na stole, keď ste si dali, kolegovia, tú prácu a tieto novely pripravili.
K tomuto návrhu zákona, ktorý práve, ku ktorému práve prebieha rozprava, tam máme vlastne dve zmeny: zavedenie dôchodkového veku ako ďalší možný výpovedný dôvod a zmena pri poskytovaní odstupného.
No tak ten prvý navrhovaný bod, aby mohol byť dôchodkový vek dôvodom na prepustenie zamestnanca, s tým ja jednoducho nemôžem súhlasiť. To nie je dobré. Dosiahnutie nejakej vekovej hranice nemôže byť dôvodom na prepustenie zamestnanca zo zamestnania. Ja rozumiem tým úmyslom, aby sa pracovný trh možno trošku rozprúdil, aby mladí ľudia dostali viac šancí a podobne.
Dobrý návrh v parlamente predložili poslanci za KDH pod vedením kolegyne Moniky Gibalovej, kde tí, ktorí dôchodok poberajú a pracujú v štátnej správe, mali by možnosť vybrať si, buď dôchodok, alebo práca v štátnej správe, tam žiadnu diskrimináciu necítiť. Je to štátna správa, tam to akási nejaká možná obava o protiústavnosť nemá miesto. Ale tu, tu aby dôchodkový vek bol dôvodom na prepustenie zamestnanca - a prečo práve dôchodkový vek? A prečo nie napríklad 40 rokov alebo 80 rokov, prečo práve dôchodkový vek? Ako nerozumiem, nerozumiem tomu po tej vecnej stránke. Pretože ak v dôvodovej správe hovoríte, že veď ten zamestnanec je zabezpečený dôchodkom, tak to vôbec nie je pravda. Pretože na to, aby niekto bol zabezpečený dôchodkom, ten dôchodok musí mať. Musí mať priznaný podľa zákona o sociálnom poistení, resp. možno ho poberať z inej krajiny, ale pokiaľ sa budeme držať nášho územia, našej legislatívy, tak pripomeniem, že nárok na dôchodok, na starobný dôchodok, na starobný dôchodok má občan poistenec vtedy, ak dosiahol dôchodkový vek, podmienka číslo jedna. Ale my tam máme ešte druhú podmienku, aby mal najmenej 15 rokov dôchodkového poistenia. A keď teda pôjdem presne v duchu tohto návrhu, tak čo tí občania, ktorí dosiahnu 62 rokov, alebo ženy, ktoré dosiahnu menej, ktoré vychovali istý počet detí, a čo keď ešte nemajú 15 rokov dôchodkového poistenia, teraz ako čo s nimi?
Čiže tento návrh je vecne, tento bod 1 tohto návrhu je vecne zlý. A o ústavnosti, ako to je zbytočné hovoriť. Diskriminácia na základe veku - čo to je?
Ten druhý bod, pokiaľ ide o úpravu, o zníženie nárokov na odstupné, tak tam sa môžme hrať s tými lehotami, počtom mesiacov, s odpracovanými rokmi. Ja, samozrejme, súhlasím s tým, že v súčasnosti je nárok na odstupné v súbehu s výpovednou dobou príliš nadštandardný. A to myslím teraz nie preto, že my sme pravica, tak my teda myslíme niečo. Keď si niekto poctivo prejde legislatívu krajín Európskej únie a pozrie sa na to, ako je v tých ich Zákonníkoch práce nadefinovaný nárok zamestnanca pri prepustení a z akého dôvodu, tak zistí, že skutočne tie naše nastavenia v súčasnom Zákonníku práce sú vysoko nadštandardné.
No veď dobre, tak tam dajme aj stonásobné odstupné, keď si niekto myslí, že takto bude zamestnancovi lepšie, keď odchádza vynúteným spôsobom zo zamestnania, len potom chcem znova, znova upozorniť, že ak tam budú takéto premrštené nároky zamestnancov na odstupné, tak ten zamestnanec síce bude kvázi spokojný, lebo dostal o jeden mesačný plat viacej, lebo dobrá vláda mu to takto zabezpečila. Len ten zamestnanec si môže byť istý, že novú prácu jednoducho nenájde, pretože tí hlavne menší a strední zamestnávatelia, ktorých je na našom trhu väčšina a ktorí zamestnávajú omnoho, omnoho viac ako polovicu zamestnancov, to je asi 80 % zamestnancov pracuje v malých a stredných firmách s počtom zamestnancov do 20, tí jednoducho nemajú taký prevádzkový kapitál na to, aby v prípade nečakanej straty výroby len tak zaplatili piatim, šiestim prepúšťaným zamestnancom takéto odstupné. A keď tak aj urobia, pretože tento Zákonník práce ich do toho núti, tak tá traumatická skúsenosť z tohto procesu v nich zanechá takú hlbokú stopu, že na to, aby zamestnali ďalších ľudí niekedy v budúcnosti, tak to, to buď naozaj budú mať úžasné zákazky, alebo to jednoducho neurobia, alebo tých ľudí zamestnajú "iným" spôsobom. A ja tu teraz nebudem mať prednášku o tom, že zamestnať sa dá aj na živnosť, aj po všetkých tých zmenách v oblasti definície závislej práce, ktoré táto vláda urobila. To je všetko smiešne. Kto chce, tak ten si cestičku nájde.
Takže podporujem tú druhú časť návrhu, podporujem tú druhú časť návrhu, pretože v zásade je správna, treba tie nároky na odstupné mierne znížiť. Súčasnosť je veľmi nadštandardne nastavená. Ale v každom prípade, ak by nebodaj prešiel tento návrh do druhého čítania, tak určite by som prišiel s pozmeňovacími návrhmi práve v tejto časti, pokiaľ ide o odstupné, pretože pán minister Richter, on to stále odmieta uznať, ale hrubým spôsobom poškodil istú skupinu zamestnancov pri výpovediach, čiže to, o čom sa tu bavíme, že ste pridali zamestnancom pri prepustení, tak to vôbec nie je pravda, pretože je skupina zamestnancov, ktorá je poškodená pri prepustení vaším Zákonníkom práce. Ja som to tu už spomínal niekoľkokrát v rozprave, kto chce, nájde si vysvetlenie, prečo tomu tak je.
Ďakujem za pozornosť.

Faktická poznámka - pani poslankyňa Gibalová. Končím možnosť sa prihlásiť. Máte slovo.

Ďakujem pekne, pán predseda. Pán poslanec Mihál, ja súhlasím v tej prvej časti s vašou argumentáciou. Ja som pred dvoma rokmi chcela upraviť v Zákonníku práce práve výpovednú možnosť pre dôchodcov, ale moja formulácia bola v zmysle, že je možné prepustiť dôchodcu, ktorý ale dosiahol nárok na dôchodok. Pretože práve pre tú argumentáciu, ktorú ste aj vy vyslovili, jednoducho môže sa stať, že dôchodca, ktorý splní podmienku, vekovú, odchodu do dôchodku, nemusí spĺňať zároveň aj nárok na dôchodok. Čiže ak by tento návrh prešiel do druhého čítania, by som komunikovala s pánom predkladateľom o možnosti úpravy tohto paragrafového znenia.
Nemám veľký problém alebo veľké výhrady voči vašej pripomienke konfliktu s ústavnosťou. Ja som vo svojich vystúpeniach aj pred dvoma rokmi, aj pred polrokom, keď som predkladala podobné riešenie v sociálnom poistení, argumentovala aj judikátmi z Európskeho súdneho dvora, kde vyvracali tieto pochybnosti s ústavnosťou v súvislosti s vekom.
Ďakujem pekne.

Chcete reagovať, pán poslanec Mihál? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán navrhovateľ.

Ďakujem. Tak len veľmi stručne, postupne po rade.
Otázka toho výpovedného dôvodu. Ja sa stotožňujem s tým pohľadom na vec aj u pána Mihála, aj u pani Gibalovej, pretože tak to bolo myslené. Takže v druhom čítaní naozaj nevidím problém, aby sme to doprecizovali. Pretože naozaj, áno, súhlasím s tým, dôchodkový vek môže nastať, človek ešte nemá dôchodok. Ale to stačí veľmi jednoducho doplniť, že dosiahol dôchodkový vek a bol mu, á, a má dôchodok alebo bol mu vymeraný dôchodok, sa proste jednoducho, veľmi jednoducho dá. Aby nebol pocit, že sa nechcela táto situácia dosiahnuť. A áno, tá situácia sa chcela dosiahnuť, že človek má dôchodok, poberá dôchodok a vtedy nastáva tá situácia.
Lebo veď ja som bol ten, keď ako minister som umožnil dôchodcom, aby mohli pracovať, keď chcú. Dovtedy to bolo zakázané, resp. len na krátkodobé úväzky s limitovaným stropom zárobku atď. Takže ja naozaj nie som ten, ktorý by mal nejaký negatívny postoj k tomu, keď ľudia čo do najvyššieho veku chcú pracovať. Veď v dôchodkovom systéme sme zaviedli napríklad to, že keď človek zostáva aktívny aj po dosiahnutí dôchodkového veku, tak sa mu zvyšuje percentuálne nárok na výpočet dôchodku. Tak ako keď odchádza do dôchodku skôr, tak sa mu zasa znižuje. To je proste logický systém, ktorý vedie k tomu, my chceme, aby ľudia zostali čo najdlhšie aktívni.
Ale, a teraz to je to, kde s pánom Mihálom nesúhlasím, že to naozaj nie je diskriminácia z hľadiska veku. Pretože to neznamená, že takáto zmena by znamenala, že ľudia, ktorí majú dôchodok, budú prepustení. To vôbec neznamená. To je len otázka, že Zákonník práce je na to, aby ochraňoval zamestnanca v príslušnom rozsahu, kde tá ochrana je skutočná, nie to, čo máme dnes, že dnes ho ochraňuje pred prácou. Ale keď už je človek poberateľom dôchodku, tak naozaj tam sa znižuje potreba jeho ochrany pred nejakou sociálnou situáciou, pretože on už má zdroj príjmu. A v takom prípade je to len otázka zjednodušenia, zjednodušenie, nie príkazu, nie vytláčania ľudí z pracovného trhu, ale zjednodušenia uvoľňovania takéhoto pracovníka, keď sa tak rozhodne zamestnávateľ. Nie je to príkaz. Čiže je to len liberalizácia a proti liberalizácii, neviem, asi by sme nemali namietať v tejto oblasti.
A to je, myslím, že tá podstatná reakcia na to, čo bolo povedané. Určite by to veci pomohlo a určite by to zlepšilo podmienky, ktoré tu máme.
Ďakujem.