19. schôdza

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené aj kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 147 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Kaníka a Viliama Novotného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/76 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, tzv. stavebný zákon, v znení neskorších predpisov, ktorý máme pod tlačou 497. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona a o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Osobitnú časť dôvodovej správy, časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Súčasťou je doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 26. apríla 2013 č. 477 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj, samozrejme, v prípade prijatia do druhého čítania. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.
Ďakujem pekne za pozornosť. Pani predsedajúca, otvorte rozpravu.

Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Do rozpravy sa prihlásil jeden pán poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.
Nech sa páči, pán poslanec Novotný, máte slovo.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán spolunavrhovateľ, vážený pán spravodajca, vážené dámy, vážení páni, akosi sa to tu vyprázdnilo na obed, napriek tomu som tu ako východniar, čo teda ako podľa tradícií, ktoré tu sú v našom parlamente, ktoré hlavne podsúvajú západniari, by som tu už dávno nemal byť. Som tu preto, lebo sa to neobyčajne dotýka, táto problematika, aj regiónu, z ktorého pochádzam, ale aj iných regiónov skôr vzdialených od Bratislavy.
S kolegom Kaníkom sme sa znovu rozhodli predložiť tento návrh zákona. Nie je to jednoduchý návrh zákona a už sa teším, ako mi zas niekto na Facebooku alebo na internete napíše, že mám hnedý jazyk. Tak som si zobral hnedú kravatu, aby si nemysleli, že mám vyplazený jazyk takýto hnedý, lebo nemám ani hnedý jazyk, ani hnedé srdce, iba tú hnedú kravatu. Že hovoríme o probléme, ktorý je podľa mňa principiálny a nie je namierený proti nikomu, ale je namierený pre všetkých v dobrom slova zmysle. Je to návrh zákona, ktorý jednoznačne len potvrdzuje to, čo je v právnom systéme každej demokratickej krajiny automatické, že zákon platí pre všetkých rovnako. Zákon nerobí rozdiely medzi bohatým a chudobným, medzi Slovákom a Maďarom, medzi obyvateľom Bratislavy, Košíc alebo Krásnohorského Podhradia. Nerobí rozdiel medzi katolíkom a evanjelikom. Nemal by robiť rozdiely ani medzi sociálne neprispôsobivými obyvateľmi, nemal by robiť rozdiely ani medzi Rómami a väčšinovým slovenským obyvateľstvom v daných regiónoch.
Tento návrh zákona je o normálnej vymožiteľnosti práva. A preto ma trochu mrzí, keď potom mi niekto napíše, že mám hnedý jazyk, keď hovorím o niečom, čo je úplne prirodzené. Tak pán poslanec Kaník to už začal, tak ešte raz vám ten obraz veľmi jednoducho vykreslím.
Tak, dámy a páni, máte svoju záhradu, máte tam zasadené ovocné stromy, marhule, višne, čerešne, jablká. Prídem tam v sobotu poobede, dotlačím tri ručné vozíky pozbieraného odpadu z okolia, vyrúbem vám štyri stromy a postavím si tam chatku. Môžem to urobiť? No nepredstaviteľné! Že je to teraz pre vás nepredstaviteľné, ako si Novotný s pozbieraným drevom so štyrmi ručnými vozíkmi doneseného materiálu z okolia postaví chatku v strede vašej záhrady. Nepredstaviteľné! Aj pre mňa je to nepredstaviteľné. Ale to sa na Slovensku deje, dámy a páni. Toto je bežná prax! Bežná prax, ktorá možno niekoho veľmi prekvapí a povie, že toto snáď nie je možné.
Keď sme prvýkrát predkladali tento návrh zákona, tak diskusia bola o tom, že prečo práve napádame tých sociálne neprispôsobivých, a pomenujem to po slovensky, ľudí, ktorí žijú v rómskych osadách, ktoré sú mnohokrát na cudzích pozemkoch, ktorí si budujú kolónie okolo nájomných domov obcí, ktorí si proste postavia bývanie, kde to uznajú práve za vhodné, aj v centre Košíc v tzv. asanačnom pásme sme pravidelne mali s týmto problém, proste sa to postavilo. Keď sa to zbúralo, tak sa to znovu postavilo, potom sa to postavilo v inej mestskej časti. Jednoducho z papierov, plechov a pozbieraného materiálnu.
No tak, viete, kritika bola, že prečo kritizujeme toto. Prečo sa nejdeme postaviť pred Doubletree by Hilton v Bratislave a prečo nechceme odstránenie tejto stavby. Nie. To nie je ani o Doubletree by Hilton, ani o hausbótoch, o ktorých som teraz čítal niekde v dennej tlači. To je o tom, že zákon má platiť pre všetkých rovnako. Keď je porušený pri Doubletree by Hilton, platí rovnako, ako keď si v Krásnohorskom Podhradí niekto vo vašej záhrade postaví chatku. Zákon má platiť pre všetkých rovnako.
Mňa mrzí, že existujú takéto zlé interpretácie, ale napriek tomu sa pokúsim veľmi trpezlivo vysvetliť, o čo nám jednoucho ide v tomto návrhu zákona, a prečo si myslím, že by mal byť takýto návrh zákona schválený. Viete, ak chceme riešiť situáciu v obciach na východe, na juhu Slovensku, ale aj na severe, kde je množstvo sociálne neprispôsobivých ľudí, kde nám vyrastá problém, fenomén rómskych osád, ak chceme riešiť tento problém, tak mali by sme si povedať nejaké základné pravidlá. Nejaké základné zásady.
O jednej sme už dnes hovorili. O tom, že zákon platí pre všetkých rovnako. Ale hovorili sme aj o inej zásade v predchádzajúcich návrhoch zákonov, ktoré sme predkladali, a to o zásade, že pracovať sa musí oplatiť. Sociálny systém mal byť nastavený tak, aby motivoval ľudí k práci. Aby ich nemotivoval k špekulácii, koľko vyzbierajú na sociálnych dávkach, a rozdiel medzi plným výberom sociálnych dávok a prácou za minimálnu mzdu je dokonca plus niekoľko desiatok euro pri sociálnych dávkach. No tak kto by išiel pracovať za minimálnu mzdu? Veď to musí byť blázon. To je ďalšie pravidlo.
Ale aj to tretie je dôležité, o ktorom budeme musieť rozprávať čoraz častejšie. A to je o tom, že nestačí len motivovať, aby si hľadali prácu, nestačí len zrušiť existujúcu priestupkovú imunitu, ktorú požívajú mnohí sociálne neprispôsobiví ľudia, bohužiaľ, požívajú akúsi divnú formu priestupkovej imunity. Dneska ešte, myslím, o tom budeš aj hovoriť, pán kolega. Ale aby sme nielen riešili to, ale aby sme riešili aj to, aby mali pracovné príležitosti. Čiže to by mal byť ten tretí pilier: nájsť tú metódu, ako urobiť jednoduché pracovné príležitosti pre ľudí so základným, mnohokrát ani neukončeným základným vzdelaním. Pretože zas na druhej strane tomu ja rozumiem, že nemôžte len vyžadovať od nich dodržiavanie zákona, nemôžte ich len motivovať sociálnym systémom, aby pracovali, keď oni potom nemajú kde pracovať. To je úplne logické.
Ale teraz idem k princípu a k motívom tohto návrhu zákona. Je to veľmi jednoduché, vlastne ani nie je o čom toľko rozprávať. Zavádza sa jednoduché pravidlo, aby nevznikali prieťahy, aby sa ľudia na pozemkoch, na ktorých vznikajú čierne stavby, vedeli dovolať spravodlivosti.
Jednoducho povedia stavebnému úradu, že táto stavba tu nič nemá robiť, stavebník nemá stavebné povolenie, do 30 dní musí stavebný úrad rozhodnúť. Čo je na tom zlé, na tomto kroku? Úplne normálne. To nie je ani o Rómoch, ani o Maďaroch, ani o katolíkoch, ani o Bratislave, ani o Krásnohorskom Podhradí. To platí. Pre všetkých. Do 30 dní musí stavebný úrad sa k tomu vyjadriť. Stavebný úrad rozhodne o odstránení stavby, čo v tomto prípade ináč ani rozhodnúť nemôže. Do 30 dní stavebník musí odstrániť čiernu stavbu. Pre mňa, za mňa aj Doubletree by Hilton, keď vyrastie na pozemkoch, ktorých, ktoré nebudú vlastníkom stavebníka alebo nebude ich mať prenajaté. Mne to je jedno. Aj hausbót. Pre mňa, za mňa. Do 30 dní. Ak tak neurobí, do ďalších 30 dní to musí odstrániť stavebný úrad. Lebo to je ďalší problém, ktorý tu nastáva na Slovensku, že kto to má odstrániť.
Bol som v Sačurove, na pozemkoch roľníkov zo Sačurova vyrastajú čierne stavby. Už som tu čítal ten srdcervúci list. Pôjdem tam znovu v lete sa pozrieť, čo sa nové udialo. Vyrastajú čierne stavby. Stavebný úrad rozhodne, že ich treba odstrániť. A to ten ujo, ktorý tam býva v tom dome, čo prežil koncentrák, už som vám to tu čítal, koncentračný tábor, to on s tými dvoma francúzskymi barlami ich má stamaď vyhnať? Tých stavebníkov? Veď im treba asi pomôcť, nie, k vykonaniu zákona. Čiže do 30 dní nech stavebný úrad zorganizuje odstránenie tejto stavby, a ak tak neurobí, tak bude platiť pokutu majiteľovi pozemku 100 euro mesačne.
Pomerne jednoduchý zákon. Môžme hovoriť o jeho nastavení, môžme hovoriť o lehotách. My sme vždy pripravení na diskusiu.
Posledná vec, ktorú k tomu chcem povedať, nechcem už opakovať ešte raz ten úvod, že tento zákon nie je namierený proti nikomu. Tento zákon je namierený za niečo. Za vymožiteľnosť práva, za to, aby sme bránili vlastnícke právo. A za to, aby sme vedeli aj vykonať porušenie práva, nech už ho urobí ktokoľvek. Nemyslím si, že súkromní vlastníci pozemkov majú suplovať sociálnu politiku štátu alebo sociálnu politiku obce, lebo dostávam takéto maily od ľudí, ktorí neprajú takémuto riešeniu, a tí hovoria: "No a čo teraz z nich vyrobíte bezdomovcov, z tých ľudí, to je riešenie?" To je otázka. Nemyslím si, že je to ale otázka, ktorú majú riešiť tí, ktorí vlastnia tie pozemky, na ktorých vyrastajú čierne stavby. To nie je ich úloha, suplovať sociálnu politiku štátu, suplovať záchrannú sociálnu sieť v tomto štáte. To nie je ich úloha. To je úloha nás zákonodarcov, aby sme to nastavili tak, aby títo ľudia boli motivovaní pracovať, aby títo ľudia boli motivovaní si nájsť prácu, aby existovalo nájomné bývanie pre týchto ľudí tam, kde tá práca je, lebo to je druhá téza, o ktorej by sme znovu mohli diskutovať pri nájomnom bývaní.
Lebo, viete, keď v Lipanoch postavíte ďalších 200 nájomných bytov, to je síce fajn, tí ľudia tam budú so sociálnymi dávkami bývať v tých nájomných bytoch a zhruba za 5 rokov ich zdemolujú len na samotnú konštrukciu budovy, pretože ešte aj železo odnesú do zberu. Boli sme v takých budovách sa pozrieť, nevymýšľam si, môžem aj fotografie dodať. Čiže zdemolujú ich na základy. Nebudú platiť nájomné, to je druhý problém. A nič neriešime, pretože prácu si tam nenájdu. Lebo kde si nájde tisíc nízkokvalifikovaných ľudí v obci prácu? Na aktivačných prácach? Čo ten starosta im má už tam urobiť, dať robiť? Čiže najprv im musíme nájsť prácu. A tam, kde je práca, treba budovať nájomné bývanie. Len vtedy to má celé logiku. Ale to nie je ambíciou tohto zákona.
Posledná moja poznámka, ktorú chcem povedať, je, že treba to riešiť, dámy a páni. Treba to riešiť, lebo v mnohých obciach, kde rómska komunita a sociálne neprispôsobiví ľudia žijú v úplne bezprostrednej blízkosti s väčšinovým obyvateľstvom, je obrovské napätie. To napätie sa dá krájať. To napätie môže viesť k nepokojom. K nepokojom, ktoré potom vedia zneužívať ľudia ako pán Kotleba. Ktorí tam prídu, hodia zápalku do tohto prostredia, do tohto ovzdušia nabitého výbušnými plynmi a je požiar na streche. Potom tam idú ťažkoodenci. Najprv tam príde pán Kotleba, aby oslovil majiteľov pozemkov, aby odstránili, aby im pomohol odstrániť stavby. V podstate nič zlé nerobí, ale eskaluje napätie. Potom prídu ťažkoodenci, potom ťažkoodenci pochodujú, oni pochodujú. Prežívali sme to v Krompachoch, prežívali sme to Krásnohorskom Podhradí, ale to by nemal byť asi náš cieľ, aby spolunažívanie občanov v tejto krajine zneužívali extrémistické sily.
No ale potom to musíme riešiť, dámy a páni. Riešiť demokratickými nástrojmi, ktoré máme. A jeden zo základných demokratických princípov v každej krajine je, že zákon platí pre všetkých rovnako. A o tom je tento návrh zákona.
Preto vás, vážené kolegyne, vážení kolegovia, chcem naozaj poprosiť o podporu tohto návrhu zákona v prvom čítaní.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán poslanec. Na vaše vystúpenie sú dve faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.
Nech sa páči, pán poslanec Daniš Zoltán.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán kolega, tak ako si v úvode povedal, tento zákon nie je nový, opakovane ho predkladáte, preto aj niektoré moje poznámky k nemu nebudú úplne originálne.
Plne s tým súhlasím, že je to veľmi vážny problém tejto spoločnosti, ktorý rozhodne si zasluhuje rázne riešenie, a netýka sa to len Rómov. Rozhodne nie. Ide totiž len o to, a v tom sa trošku rozchádzame, jakou cestou sa vydať. Ty si to pekne plasticky, som bol skutočne prekvapený, jako lekár si to elegantne, tie jednotlivé kroky, predniesol po pánovi Kaníkovi. Ešte treba posledný krok, že keď to stavebný úrad neodstráni do tých 60 dní, tak zaplatí vlastníkovi pozemku 100 eur za mesiac. To je sankcia zase, ktorú buď "kúpil" stavebný úrad.
Čiže, ja ak dovolíš, zhrniem svoje poznámky, lebo to sa ináč nedá vo faktickej, nakoľko sa jedná o výrazný zásah do vlastníckych práv, ktoré sú v súčasnosti riešené zdĺhavo a zložitou súdnou cestou, som toho názoru, že ak zodpovednosť na odstránenie stavieb je prenesená výlučne na stavebné úrady, určite to neprinesie požadovaný očakávaný efekt urýchlenia a zjednodušenie konania. Stavebný úrad nebude mať totiž finančné prostriedky ani možnosti rýchlej vymožiteľnosti pohľadávok. Mimochodom, akým spôsobom a z akých zdrojov bude stavebný úrad čerpať finančné prostriedky a následne v prípade vymáhať vynaložené prostriedky, keď vymožiteľnosť na súdoch je momentálne tak zdĺhavá?
Ďakujem.

Pán poslanec Kuffa.

Ďakujem za slovo. No u nás na východnom Slovensku naozaj je to taký vypuklý problém tých rómskych osád. Zamýšľal som sa aj ja nad tým, je to naozaj veľmi komplikované. Ak by naozaj reálne sa začali búrať tie rómske osady, tak bolo by to čosi hrozné, lebo by tu naozaj sme vyrobili nových, ďalších bezdomovcov, takže k tým rómskym osadám naozaj by to chcelo špecifický prístup, aj keď odznelo tu niekoľkokrát opakovane, že zákon platí pre všetkých bez rozdielu. Veď áno, ale tie rómske osady, a na východnom Slovensku a na severe Spiša sú mnohé pozemky, kde sú neznámi vlastníci, spravuje ich, tieto pozemky, Slovenský pozemkový fond, hej, takže toto je tiež jedna z vecí, ktorá tam je.
Celkom sa mi páči, že stavebný úrad by platil mesačne 100 eur pokuty, to by bolo úplne super, kde by vlastne orgán bol sankcionovaný za to, že nekoná. Bolo by to veľmi zaujímavé.
Ale tiež ja som to už aj tuná spomínal možno aj pred rokom alebo takto, ale trošku ísť aj opačnou cestou, kde ten stavebný zákon, ja by som si vedel predstaviť, aby bol liberalizovaný, a to v tom slova zmysle, ak ty si vlastník pozemku, zase trošku to otočme, si vlastník pozemku, aby si si mohol postaviť svoje bývanie, zabezpečiť svoje bývanie bez toho, aby si ty mal stavebné povolenie. Zadať parametre tejto stavby, možno by mala do plochy 150 štvorcových metrov, bolo by to na základe ohlasovacej povinnosti. Kedysi naozaj na dedinách mnohé domy a celé dediny takto v podstate ešte pred nejakými 50 rokmi, 60 rokmi takto vznikali tieto budovy a stavby.

Ďakujem pekne. S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Novotný.

Ďakujem pekne kolegom, ktorí na mňa reagovali.
K pánovi poslancovi Danišovi by som chcel povedať, že, áno, ja rozumiem tejto námietke, aj my sme sa touto námietkou zaoberali, poďme o tom uvažovať. Poďme hovoriť o tom, ako to riešiť, kto by to mal potom odstrániť. Tu je ponúknuté jedno riešenie, ktoré vieme v druhom čítaní zo zákona vypustiť a nájsť iné riešenie. Zas ale bojím sa toho, že keď tam nebude žiadna sankcia voči stavebnému úradu, či bude konať v tých lehotách, v ktorých má konať, a či naozaj rozhodne, ako má rozhodnúť, a kto by mal tú stavbu odstrániť. To je naozaj namieste táto poznámka.
Štefanovi Kuffovi k tomu, že vyrobíme bezdomovcov takýmto spôsobom. Áno, to riešenie je na štáte v spolupráci so samosprávami, aby sa budovali nájomné byty. Len jedným dychom dodám, tam, kde je práca. Čiže budovať nájomné byty tam, kde práca nie je, je svojským spôsobom pripravovať novú osadu okolo nájomného domu, lebo nič iné sa nestane. Poznáme to všetci, veď žijeme tam, veď teraz si nekrasorečnime v parlamente. No vznikne nájomný dom, tam bude bývať 200 obyvateľov a okolo nich sa začnú postupne na obecných alebo neznámych pozemkoch hromadiť chatrče. Takto to vyzerá na mnohých miestach, aj keď som mal tú česť vidieť napríklad perfektné nájomné byty vo Svidníku, kde to urobila obec a funguje to veľmi dobre. Takže sú aj veľmi pozitívne príklady.
Je problém s pozemkami neznámych vlastníkov. Tam vlastne nebude mať kto požiadať o odstránenie čiernej stavby. Tie čierne stavby tam budú chvíľu pretrvávať, lenže naším cieľom bude hlavne chrániť vlastnícke právo majiteľa pozemku, čiže to nie je cieľom tohto zákona.
A posledná moja poznámka je, že mnoho starostov, ktorí pre zmenu majú tieto osady na obecných pozemkoch, ich chcelo legalizovať, ale aj mnohokrát aj tí stavebníci nechcú legalizovať, aby nemuseli platiť dane potom.

Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. K rozprave chce zaujať stanovisko pán navrhovateľ.
Nech sa páči.