19. schôdza

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol náš návrh zákona.
Hlavným cieľom návrhu zákona je zavedenie centrálneho registra na riadenie obcí a prístupného verejnosti na stránke Ministerstva vnútra SR, čo možno považovať za jedno z opatrení, ktoré prispievajú k zavedeniu elektronickej verejnej správy na Slovensku a za významný krok smerom k posilneniu transparentnosti.
Z obsahového hľadiska je možné návrh zákona rozčleniť do troch tematických oblastí:
1. ide o nástroj legislatívneho procesu,
2. publikáciu výsledkov legislatívneho procesu a
3. samotný legislatívny proces.
Obsahom prvej oblasti je doplnenie zákona o možnosť uplatnenia spoločnej pripomienky ako legislatívneho nástroja umožňujúceho aktívnu kolektívnu participáciu občanov obce na legislatívnom procese.
V oblasti publikácie výsledkov legislatívneho procesu predstavuje navrhovaná zmena výrazný pozitívny posun smerom k lepšej prehľadnosti prijatých právnych predpisov, ktorá má byť docielená zavedením povinnosti zverejňovať prijaté normatívne právne akty vždy v ich plnom znení, a to jednak na úradnej tabuli a zároveň aj v Zbierke nariadení, ktorú musí obec povinne na základe predkladaného návrhu zákona zriadiť.
Posledná oblasť, ktorú predkladaný, predkladaný návrh zákona upravuje, je prípravná etapa legislatívneho procesu a to jest, že sa navrhuje zaviesť obci povinnosť prijatiu nariadenia, ktoré by upravovalo legislatívne pravidlá tvorby právnych predpisov obce.
Návrh zákona vo všetkých troch oblastiach čerpá zo základnej myšlienky, na ktorej je budovaný celý systém samosprávy. Touto myšlienkou je suverenita ľudu, ktorá zohľadňuje skutočnosť, že ľud je výlučným zdrojom štátnej moci, vytvára priestor pre priamu i nepriamu participáciu občanov na výkone štátnej moci. Návrh zákona optimalizuje možnosti pre efektívnu a reálnu účasť občana v správe obce v oboch sférach, uľahčuje prístup ku kompletným a komplexným informáciám z oblasti legislatívy obce.
Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, ktorí ste tu, dovoľte mi, aby som vás požiadal o podporu tohto, tohto návrhu. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Dovoľte mi, aby som predniesol spravodajskú informáciu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej, Igora Hraška, Jozefa Viskupiča a Miroslava Kadúca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, tlač 511, v prvom čítaní.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej, Igora Hraška, Jozefa Viskupiča a Miroslava Kadúca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, tlač 511. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona.
Uvedený poslanecký návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh a zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Konštatujem, že uvedený poslanecký návrh zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v Legislatívnych pravidlách.
Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 26. apríla 2013 č. 490 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory:
- Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky,
- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a
- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu k uvedenému zákonu.

Ďakujem, vážená pani predsedajúca.
Kolegyne, kolegovia, včera som pozeral taký film, že o Augustínovi svätom, a ten mal také, že rétorické cvičenia. Toto jedno, jedno z nich. (Povedané so smiechom.) Takže ďakujem za správu, úžasnú spravodajskú informáciu od kolegu Igora Hraška, ktorý tu inak celkom netradične, lebo tak sedí v úlohe spravodajcu pri jeho vlastnom návrhu zákona. To sa nestáva často.
Možno práve preto, že sme s pani podpredsedníčkou Jurinovou, s kolegom Kadúcom pripravili návrh zákona, ktorý smeruje k tomu, aby sme zlepšili život našich samospráv, aby ľudia, ktorí majú dodržiavať zákony boli informovaní aj o zákonoch nižšej právnej sily takým spôsobom, aby ich nemuseli vyhľadávať po zákutiach našich 2 900 miest, obcí, ale boli zverejňované na jednom mieste. Nie sme v tomto osamotení. Dal som si pre túto tému vypracovať aj taký jemný rešerš toho, ako pristupujú k tomuto problému štáty V4 alebo naši, naši susedia z V4, a vypadlo z toho dosť zaujímavá informácia, že napríklad Maďarská republika, kde zaviedli tzv. centrálny portál ich obdoby VZN, môžem poskytnúť aj webovú adresu jeho, je to nrt.bm.hu, kde má každý občan Maďarskej republiky v kategorizácii rozdelenej podľa, idú do úrovne okresov, miest, obcí a zároveň druhé kritérium je podľa dátumu ich platnosti a aktualizácie, čiže ako keby bol dopodrobna odsledovateľný proces normotvorby. A toto majú zavedené od roku 1998.
Myslím si, že vláda ohlasovala v programovom vyhlásení vlády a zároveň aj, aj sledujem či už legislatívnu činnosť vlády, ale aj jednotlivých ministerstiev, dve zásadné veci, čo sa týka samospráv, jednu volajú súborne pod reformou ESO, druhá sa týka zavádzania parametrov internetizácie a informatizácie, môžeme to všeobecne nazvať e-Governmentom.
My v tomto návrhu zákona sme okrem iného sa venovali tomu, aby vznikol tzv. centrálny register nariadení. Pre možno paralelu, alebo lepšiu predstavivosť, vzniklo by čosi ako elektronická Zbierka zákonov na úrovni všeobecného záväzného nariadenia, kde by bola povinnosť samospráv posielať zatiaľ v elektronickej podobe nariadenia, ktoré prijali, a kde by následne občan alebo právnická osoba, alebo fyzická osoba mohla dohľadať to, aký právny stav v miere decentralizácie, čiže to, čo štát zveril samosprávam, platí na danom území. Praktické kroky k tomuto môžme nájsť v mnohých oblastiach. Jedna napr. je pri povoľovaní prevádzok. Pri povoľovaní prevádzok sú treba ohlásiť tzv. otváracie hodiny. Tak ako to platí teraz, môžeme sa reálne domnievať, že môže platiť v 2 900 rôznych právnych režimoch, ako budú občania, ktorí chcú zriadiť nejakú prevádzku, chcú otvoriť terasu alebo chcú, alebo chcú sa dozvedieť, či na verejnosti alkohol môžu piť alebo nemôžu piť. Museli by pozrieť 2 900 právnych režimov, pretože niektoré samosprávy si tieto veci môžu upravovať alebo mali za to, že si ich môžu upravovať podľa vydania ich miestnych parlamentov alebo samosprávnych orgánov, ktoré si na toto zriadili.
To, že tento stav nie je dobrý, ja som tak spomínal úvetkom napríklad aj ten, to pitie alkoholu na verejnosti, kde si niektoré samosprávy mysleli, že to môžu urobiť, a na základe toho vznikla obrovská iniciatíva, na základe jedného iniciátora, ktorý vyhrával spory so samosprávami s tým, že napríklad takúto právomoc mať nemôžu. Teraz ale ten právny stav je taký, že tam, kde tieto spory vyhrali, už to neplatí, tam, kde nie, ako keby to platilo. Podľa mňa a podľa teda aj v zmysle tohto návrhu zákona je dôležité, aby keď chceme od občanov, aby zákony dodržiavali, a fungujeme v našom právnom štáte alebo v jeho zdaní na tzv. prezumpcii znalosti, čiže neznalosť zákona neospravedlňuje, mali by sme urobiť čo najviac krokov k tomu, aby občania boli oboznámení s normotvorbou a s tým, čo vlastne na územiach obcí a miest platí a čo nie.
Druhá rovina tohto návrhu zákona ide v línii toho, aby sme do tvorby samotných noriem, ktoré majú pre občanov platiť, mohli občanov pustiť, a to znamená, že aby podobne ako pri zákonoch, ktoré prijímame tu v Národnej rade, mohli do tohto procesu v jednej fáze vstúpiť, aby a ich hlas bol možno pri tejto legislatívnej tvorbe na úrovni miest a obcí relevantný a stal sa obsahom legislatívneho procesu.
Čiže tak, ako uvádzal navrhovateľ alebo jeden z navrhovateľov v úvodnej reči, tento zákon hovorí o nástrojoch legislatívneho procesu, publikáciách, výsledkoch tohto legislatívneho procesu a, samozrejme, sa dotýka aj legislatívneho procesu ako takého a otvára väčšie možnosti občianskej angažovanosti a väčšie možnosti informovanosti občanov o tom, aké pravidlá na úrovni miest a obcí platia.
Na záver by som chcel dodať, že sme zvažovali aj myšlienku, či pri centrálnom registri nariadení by sme nemohli ísť podobne, ako to majú v Maďarskej republike, ísť s podmienkou platnosti všeobecne záväzného nariadenia, to znamená, že všeobecne záväzné nariadenie by platilo až po tom, ako by bolo zverejnené vzhľadom na to, však ako je, ako prebieha proces, a vychádzajúc teda z toho, aby táto, tento návrh mohol získať podporu, sme aj teda z tých, ktorí prebrali zodpovednosť za spravovanie tejto krajiny, čiže hlavne vládnych poslancov a aby nebola výtka, že pokiaľ nebudeme mať zriadený tento centrálny register, by sme dávali tvrdú podmienku samosprávam. Zatiaľ sme stanovili povinnosť samosprávam, aby museli tieto všeobecne záväzné nariadenia na túto autoritu, ktorá by ich mala následne zverejňovať, tieto záväzné nariadenia posielať, a nedávali sme tam podmienku platnosti až po zverejnení v tomto centrálnom registri nariadení.
Ja by som sa prihováral, ak tento návrh zákona nebude mať podporu, aby pri reforme samospráv zvážili zodpovední - a či už na ministerstve vnútra, spravodlivosti alebo poslanci vládnej strany, ktorí sa tejto agende venujú -, aby zvážili to, že občania majú byť informovaní a majú byť vťahovaní do otázok, ktoré sa budú ich bytostne týkať, nemali by byť obchádzaní. A aby zvážili to, či skutočne nedisponujú mandátom na to, aby sme urobili raz a navždy poriadok v tom, čo na Slovensku platí a čo nie, čo platí v Cíferi, Ružindole alebo Banskej Bystrici, aby sa to dalo dohľadať na jednom mieste. Zároveň si viem predstaviť aj povinnosť platnosti elektronického zverejnenia. To znamená, ak sa vládna strana rozhodne a čo sa rozhodla ísť cestou zavádzania niektorých parametrov e-Governmentu, aby toto sa stalo obsahom zavedenia, aby sme nemuseli možno byť tvrdí na štátny rozpočet a na nejaké náklady, ktoré by neboli oprávnené, ale aby aspoň podmienka elektronického zverejnenia pri platnosti všeobecne záväzných nariadení bola zapracovaná do celkovej koncepcie zavádzania elektronickej či už štátnej správy, alebo samosprávy.
Ja touto cestou si dovoľujem požiadať o podporu tohto návrhu zákona. Zároveň avizujem, že sme sa rozhodli s kolegami sa samospráve venovať aj systematicky a chceme či už na úrovni a v debatách na jednotlivých ministerstvách, aj keď sme z opozície, a ak neuspejeme, tak následne predkladať ďalšie návrhy zákonov, ktoré by umožnili lepší život ľuďom, ktorí všetci žijú či už v obciach, alebo mestách na území Slovenska, a myslím si, že je tu obrovské množstvo roboty aj v legislatívnej oblasti. Takže za štvoricu poslancov Obyčajných ľudí a nezávislých osobností - podpredsedníčky Eriky Jurinovej, Mira Kadúca, Jura Hraška a mňa - vás prosím o podporu tohto návrhu a zároveň my ako štvorka, sa budeme venovať tejto otázke aj naďalej. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Jozef sa veľmi podrobne dotkol oblasti vytvorenia jednotnej databázy VZN-iek, čo naozaj zvýši ich, určite, pokiaľ to bude prijaté, zvýši to transparentnosť pri prijímaní, aj pri samotnom znení alebo vyhľadávaní VZN-iek.
Druhý dôvod alebo možno aj dôležitý bod kľúčový, kvôli ktorému sme túto novelu otvárali, bolo, bol vlastne legislatívny nástroj, ktorý umožňuje podať spoločnú pripomienku. To možnože sa mi zdá, že dosť málo spomenul Jozef, na začiatku to Miro vysvetľoval pri predkladaní zákona, ale to si myslím, že tiež treba vyzdvihnúť tento nástroj, ktorý umožní, aby zaznel práve v samospráve aj hlas, ktorý iným spôsobom nie je možné, aby zaznel, že naozaj pripomienka, ktorú podporí istá časť občanov, podľa mňa je potrebná, aby zaznela a dokonca aby mali možnosť odprezentovať si ju aj tí, ktorí s pripomienkami sú stotožnení. Takže veľmi by som vyzdvihla aj túto oblasť zákona alebo novely zákona, ktorá hovorí o podávaní spoločnej pripomienky. Odhliadnuc od toho, že takisto veľmi zaujímavý moment je aj tvorba samotných legislatívnych pravidiel na jednotlivých samosprávach, čo u nás vlastne neexistuje.
Takže takisto žiadam vás o podporu tejto novely. Ďakujem pekne.

Ďakujem za poznámku. Možnože vo všeobecnosti som hovoril, že návrh sa týka nástrojov legislatívneho procesu, kde spoločnú pripomienku, a, samozrejme, sa pripájam k tomu, že je to veľmi dôležitý bod predloženej, predloženého legislatívneho úmyslu. Pre mňa bol veľmi dôležitý, vlastne publikácia výsledkov legislatívneho procesu, ktorý som rozobral hlbšie, a ako aj veľmi správne poznamenávaš, aj samotný legislatívny proces.
To znamená, ešte raz: je dôležité, aby občania boli nástrojom tejto pripomienky do legislatívneho procesu tvorby pravidiel vtiahnutí, zároveň aby boli informovaní o jeho výsledku tam, kde súčasná doba prináša túto možnosť, čiže aby si na jednom mieste mohol obyvateľ Trnavy pozrieť, možno zamýšľa otvoriť nejakú prevádzku v Bystrici, alebo si pozrieť, aké pravidlá platia v Bystrici, keďže tam má možno chatu alebo podobne, čiže aby mohol kliknúť na jeden, jedno miesto, ktoré štát vytvorí, kde budú zhromaždené všetky všeobecne záväzné nariadenia podľa kritérií, ktoré stanovujeme, a tým pádom bude vedieť, aký právny režim platí v našej rozdrobenej samospráve. Ďakujem.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, dovolím si uviesť návrh zákona, ktorý podávam spoločne s naším folkloristom Igorom Hraškom, zástupcom rómskej menšiny Petrom Pollákom, exministrom kultúry Danielom Krajcerom, Magdalénou Vášáryovou a Mariánom Kvasničkom. S touto perepúťou poslancov sme sa rozhodli urobiť návrh zákona, ktorý by v prvom rade umožnil udeliť licencie alebo viaceré licencie fyzickej alebo právnickej osoby na vysielanie rozhlasovej programovej služby.
Možno to znie zložito, ale čo týmto návrhom zákona sledujeme a prečo som uvádzal aj pri úvode, že náš folklorista Igor Hraško alebo zástupca inej menšiny? Je to preto, že u nás právny stav doteraz, ktorý platí, je, že vysielateľ, ktorý vysiela na základe licencií, môže vysielať iba jednu programovú, jednu programovú službu, čím zamedzujeme tomu, aby vznikla kvalitná súťaž medzi jednotlivými poskytovateľmi rozhlasových programových služieb a možno aj stanovujeme veľmi prísne pravidlo na to, že tento vysielateľ využijúc či už svoj podiel v oblasti mainstreamu, alebo svoju silu, by mohol zriadiť aj, a nazvem to teraz možno nie veľmi terminologicky správne, ale pre pochopenie sa dá pracovať aj s týmto termínom, tzv. monotematických staníc.
Súčasná právna úprava totižto kladie prekážku k tomu, aby jeden silný vysielateľ, ktorý sa venuje mainstreamu alebo hudbe, ktorá bude mať predpoklad, aby oslovila čo najširšie vrstvy poslucháčstva, a na základe toho stanovujú svoje programové služby a vysielací čas, aby sa mohol rozhodnúť a vysielať aj inú programovú službu, ktorá môže byť venovaná či už folklóru alebo menšinám, alebo inému monotematickému alebo monožánrovému súboru. Chceme teda umožniť, aby ak niekto je úspešný vo vysielaní mainstreamu, mohol vysielať aj inú programovú službu a zákon mu v tejto oblasti nekládol zbytočné polená pod nohy. Je to v oblasti podpory domácej tvorby, ktorú asi, domácej slovenskej tvorby, ktorá je ako keby v podtitule tohto návrhu zákona, druhý zákon, pretože na začiatku alebo predtým sme, som sa snažil navrhnúť to, aby sme mali pod kritériom používania jazyka jedno pravidlo, ktoré by mohlo dostať viac domácej tvorby do slovenského éteru. Toto je pohľad z inej strany a je to pohľad, ktorý uvoľňuje pravidlá, aby mohli silní hráči, ktorí sú schopní vysielať mainstreamové, vysielať aj inú programovú skladbu ako mainstreamovú, na ktorú im bola pôvodne udelená licencia.
Veľmi sa teším, že v rámci opozície som našiel pre tento zámer podporu pánov poslancov, ktorí sú so mnou podpísaní na spolupredkladanie tohoto zámeru, teším sa aj tomu, že možno, tak ako to býva už dobrým zvykom na ministerstve kultúry, si osvojí takisto, ako si ich na začiatku tejto schôdze osvojila, dva návrhy z mojej dielne, jedna sa týkala verejných licencií, Creative Commons, ktoré sme schválili na začiatku schôdze, a druhá sa týkala zneužívania postavenia našich novinárov a vydavateľstiev pri monitoringu tlačových správ. Oba tieto návrhy som už toto volebné obdobie predkladal, takže v nádeji, že aj keď možno myšlienka je správna a vie sa s ňou stotožniť aj ministerstvo, nie je správny predkladateľ, tak v nádeji, že budú kopírovať svoje kroky, tak sa s týmto návrhom zákona možno stretneme v nasledujúcom období a budeme ho môcť podporiť, ak ho predloží ministerstvo. Ak ale by vznikla snaha predložiť tento návrh zákona, ktorý nemá žiadny vplyv na štátny rozpočet, ktorý v podstate rozväzuje ruky tam, kde sú, ktoré sú zviazané absolútne zbytočným predpisom, že hráč na mediálnom trhu, ktorý by chcel zriadiť či už folklórne rádio, džezové rádio, rockové rádio alebo rádio s menšinovou tematikou akoukoľvek, kresťanskou, rómskou, maďarskou, by mohol toto urobiť.
Nechcel som vystúpiť v rozprave, možno preto ten dlhší úvod, chcel by som vás teda aj poprosiť o podporu tohto návrhu zákona, pretože nebude nás to stáť z hľadiska rozpočtu ani korunu, môžme týmto návrhom zákona podporiť umelcov, ktorí na Slovensku tvoria, nie zasahovaním do nejakej slobody tvorby, ale len uvoľnením nezmyselných pravidiel, ktoré platia.
Na záver úvodu by som chcel zdôrazniť aj to, že vzhľadom na mnohé stretnutia či už s ľuďmi zo samotného mediálneho sveta alebo ľuďmi tvoriacimi, alebo ľuďmi kreatívy, tento návrh zákona má podporu či už vysielateľov a chceli by, aby sa štát touto otázkou zaoberal a umožnil im vznik monotypových rádií alebo teda rádií, ktoré by mohli priradiť k svojej mainstreamovej programovej službe. Zároveň má podporu aj, možno použijem taký všeobecný, všeobecnej umeleckej obce, pretože vidia, že pri uvoľnení pravidiel, podobne ako je to v Českej republike, môžu vznikať rádiá sa budú venovať alternatívnej a menšinovej tvorbe a úplne na záver chcem upozorniť, že my už monotypové rádiá z hľadiska iného zákona, nie 308, z hľadiska digitalizačného zákona 202 už zriadené máme, ale k digitalizácii FM pásma, alebo digitalizácii frekvencií, na ktorých vysielajú naše rádiá, sa v horizonte 10 - 20 rokov nielen na Slovensku, ale ani v Európe nepristúpi, čiže tým, že my síce máme v zákone o digitalizácii upravený vznik monotypov aj na rádiách, neznamená, že môžu vznikať, keďže my nemáme ani prípravu digitalizácie pre FM pásmo pre rádiá a tento, táto, tadeto cesta nevedie, pretože v štátoch Fínsko alebo Nemecko, kde to skúšali, skôr z tohto procesu ustupujú, keďže to FM pásmo je zatiaľ využívané dostatočne a nie je snaha prikročiť k digitalizácii pásiem, na ktorých vysielajú rádiá. Toľko základná a motívy, prečo tento návrh za skupinu poslancov predkladáme.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážená Národná rada, v súlade s rokovacím poriadkom Národnej rady podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 185/2000 Z. z. (pozn. red.: 195/2000 Z. z.) o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o dôvode novej právnej úpravy a v súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti právneho predpisu s právom Európskej únie a doložku vybraných vplyvov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 26. apríla 2013 č. 491 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre kultúru a médiá.
Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá.
Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Ďakujem pekne.
Vážená pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja by som sa tiež chcel alebo teda tiež vás požiadať o podporu tomuto návrhu zákona. Je to len v podstate rozšírenie možností, ktoré sa ponúkajú tým, ktorí už prevádzkujú nejakým spôsobom niektoré typy médií, aby mali možnosť získať viac licencií a tým pádom otvoriť aj cestu menšinovým žánrom u nás a tak dať možnosť prieraznosti alebo verejnej prezentovateľnosti práve týchto menšinových žánrov, ako už spomínal kolega Viskupič, ako je, ja neviem, folklór, džez a iné, ktoré sa menej hrávajú v tradičných mainstreamových rádiách.
Takže chcel by som aj ja vyjadriť podporu a takisto požiadať o túto podporu vás. Ďakujem pekne.

Podpísala som tento návrh, pán poslanec, tiež s vami práve kvôli tomu, že my zatiaľ stále držíme trošku ten mediálny priestor ako keby pod kontrolou jednotlivých majiteľov médií a práve tento návrh zákona by mohol trošku otvoriť priestor. Ono to v budúcnosti takto bude, že vzniknú takéto malé monotematické rádiá, v budúcnosti to tak bude, ide len o to, že či to bude už teraz alebo za 3 roky.

Ďakujem za komenty a chcel by som - alebo komentáre - a chcel by som možno na záver presne tak, ako hovorí pani poslankyňa Vášáryová, v budúcnosti to bude, dokonca ono to tak je, lebo pán poslanec Hraško sa vlastne venuje aj oblasti teda folklóru a internetové vysielanie, ktoré, kde on umiestňuje vlastne slovenskú pôvodnú tvorbu, už na internete nejakým spôsobom pôsobí. Je to presne tak, že aby frekvenčné pásma, čiže to, čo vlastní štát a prepožičiava vysielateľom, sme umožnili toto aj vysielateľom, ktorí sú úspešní na trhu a na trhu v mainstreamovej oblasti a mohli by sa, keďže je to aj ich vlastná iniciatíva, venovať aj oblastiam, kde tvorí obrovské množstvo umelcov aj u nás na Slovensku, nazvime to pre účely tejto debaty v skratke alternatíva. Čiže keďže vieme, že máme tu menšinové žánre, či už na základe žánrov hudobných alebo na základe jazyka, alebo na základe príslušnosti k nejakej inej menšine, toto odomyká bránu na to, aby boli frekvenčné pásma tými, ktorí to využívať vedia a vysielať vedia, aby im to bolo umožnené a aby či už rádiá v rómskom jazyku, rádiá v maďarskom jazyku, folklórne, džezové, rockové, akékoľvek mohli vznikať, týmto by sme to mohli umožniť.
Na záver si dovolím, že tento návrh zákona mal aj, má aj iný účel a tým, že chceme sprehľadniť v mnohých oblastiach štruktúru, aby sme nehovorili len o bezbrehom odomykaní a umožňovaní, chceli by sme sa s predkladateľmi pozrieť aj na sprehľadnenie majetkových a personálnych vzťahov, ktoré vo vysielaní máme. Pani Vášáryová sa toho trošička dotkla, to znamená, že zavádzame alebo chceli by sme zaviesť model zisťovania vlastníckych a personálnych vzťahov, kto vlastne drží licencie až na tzv. 3. úroveň, to znamená povinnú identifikáciu majoritných vlastníkov žiadateľa o licenciu by bola posunutá na hranicu informácie o majetkových a personálnych prepojení spoločníka, akcionára, ktorým je spoločníkom alebo akcionárom právnickej osoby, ktorá je držiteľom licencie. Takýto posun by zabezpečil nášmu kontrolnému orgánu, čiže Rade pre vysielanie a retransmisiu pri rozhodovaní o udelení licenciu väčšiu slobodu rozhodovania, ktorej výsledkom by malo byť kvalifikovanejšie a objektívnejšie rozhodnutie o udelení licencie tak, aby pluralita informácií zostala zachovaná. Čiže dávame z tej úrovne, jednak kde sa vedia veľmi účinne schovávať majitelia za to, kto vlastne tieto licencie by mohol do budúcna držať, až na tretiu úroveň, kde by mohlo byť dohladateľné to, kto vlastne o licenciu žiada.
Myslím si, že ideme aj v tomto s nasadeným trendom transparentnejšieho verejného života a či už v novele o verejnom obstarávaní alebo z predchádzajúceho volebného obdobia zverejňovanie zmlúv, toto by určite pomohlo k tomu, aby sme sa dohľadali, kto je za konkrétne vysielanie z licencie zodpovedný a nemuseli by tu vznikať potom poslanecké prieskumy, ktoré musíme iniciovať na Rade pre vysielanie a retransmisiu, kde sa ťažko dopracovávame k tomu, kto za čo môže, kto akým spôsobom koná a dokáže možno korupčnými, možno nekalými praktikami presadzovať svoje.
Úplne na záver by som chcel povedať, že to, že toto nemáme, spôsobilo aj to, čím sme konfrontovaní teraz na výbore a budeme musieť poslanecký prieskum na Rade pre vysielanie a retransmisiu obnoviť, pretože Najvyšší súd, čuduj sa svete, rozhodol, že jeden člen retransmisnej rady je v konflikte záujmov a nebude môcť rozhodovať o udeľovaní licencie, dokonca konkrétnu kauzu, kde rozhodol, je vylúčený z rozhodovania, zároveň teda Najvyšší súd rozhodol aj o iných pochybeniach, ktoré my z výboru pre médiá a kultúru pôjdeme sa na ne, na Radu pre vysielanie a retransmisiu opýtať, akým spôsobom bude tomuto zásahu súdnej moci z Najvyššieho súdu ako bude pristupovať.
Takže ešte raz vás prosím o podporu tohoto návrhu, vylepšuje prostredie a umožňuje slovenským a slovenským, maďarským, rómskym, folklórnym a akýmkoľvek umelcom viacej sa objaviť v éteri a viac podporiť domácu tvorbu ako takú bez akýchkoľvek prekážok.
Ďakujem za pozornosť aj podporu.