19. schôdza

Nie. Naša pozícia je zatiaľ, viete to je zložitý proces, aby som takto odpovedal. My sme za prvé viazaní dodržiavaním všetkých nariadení, ktoré sú platné v rámci Európskeho spoločenstva, ale na druhej strane tam, kde máme právo sa vyjadrovať, či umožníme, neumožníme GMO, dávame negatívne stanovisko, vzhľadom k tomu, že nie sú ešte dokončené vedecké experimenty, ktoré by vedeli jasne preukázať, aký je vplyv GMO z hľadiska ukladania v ľudskom organizme a aké mutácie to môže v ľudskom organizme vôbec spôsobiť. Čiže nechceme vystaviť Slovensko pokusným králikom, jednoducho čakáme. A aj to je dôvod, že na Slovensku za celú históriu, dokedy tento boj tých monopolov, hlavne Monsanta, ktorý je veľmi aktívny v GMO, hlavne v Latinskej Amerike, my sa správame zdržanlivo a nechceme vystaviť našich občanov nejakému riziku. Čiže my si počkáme, čo urobí ten aplikovaný výskum a možno za pár, by som skôr povedal, desaťročí, sa budeme môcť definitívne rozhodnúť, v akej pozícii to GMO je.

Vážený pán poslanec, k dnešnému dňu náklady na zastupovanie v právnom spore so spoločnosťou Achmea predstavujú 14 522 533 eur a 77 centov.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne, pán minister. Podľa medializovaných informácií len do minulého roku to bolo 18,8 mil., čiže táto informácia bola nesprávna, áno? Predpokladám, že to je údaj k dnešnému dňu, len si chcem overiť presný dátum.

Áno, k dnešnému dňu.

Ďakujem.

Dobre. Takže len prečítam odpoveď pána ministra Malatinského.
Vážený pán poslanec, môžeme hovoriť o zlej ekonomickej situácii v dôsledku svetovej finančnej a hospodárskej krízy, ktorá sa odrazila na vysokej nezamestnanosti s negatívnym sociálnym dopadom na obyvateľstvo, rozhodne však nesúhlasím s vaším vyjadrením, že podnikateľské prostredie v Slovenskej republike je najhoršie za dvanásť rokov.
Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky vypracováva každoročne správu o stave podnikateľského prostredia Slovenskej republiky, ktorej cieľom je charakterizovať stav a vývoj podnikateľského prostredia v Slovenskej republike. V nasledovnom, v poslednom hodnotení kvality podnikateľského prostredia výskumom Svetovej banky v Dun biznis sa Slovenská republika aktuálne umiestnila na 46. pozícii zo 185 hodnotených ekonomík sveta a zachovala si svoju pozíciu ako v minulom roku. V rámci hodnotenia krajín V4 má Slovenská republika najlepšie umiestnenie. Správa o stave podnikateľského prostredia vypracovaná ku koncu roku 2012 bola schválená vládou Slovenskej republiky 3. apríla 2013 a obsahuje 24 opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia, ktoré boli navrhnuté v spolupráci s podnikateľskými zväzmi a združeniami. Opatrenia sú zamerané predovšetkým na zníženie administratívneho zaťaženia, uľahčenie a zníženie nákladov pri zakladaní spoločností, transparentnosť a vymožiteľnosť práva a elektronizáciu činnosti štátnej správy.
Ďalšie opatrenia vypracovalo ministerstvo hospodárstva v spolupráci s ministerstvom financií a ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka v materiáli Opatrenia hospodárskej politiky na podporu hospodárskeho rastu, ktorý vláda schválila 15. mája tohto roku. Tento materiál obsahuje komplexný súbor opatrení, ktoré sa vzťahujú na mnohé oblasti ekonomiky a sféry spoločnosti.
Tieto opatrenia sú jedným z hlavných nástrojov stimulácie hospodárstva Slovenskej republiky s očakávaným efektom v krátkodobom časovom horizonte rokov 2013 až 2014. Ich cieľom je najmä podpora podnikania, tvorba pracovných miest, zvýšenie objemu financií do veľkých infraštrukturálnych projektov, zabezpečenie efektívnejšieho čerpania fondov Európskej únie, identifikácia vnútorných rezerv správy štátnych aktív a efektívnejšie fungovanie verejnej správy.
Skončil som.

Ďakujem pekne, pán podpredseda, ďakujem pekne aj pánovi ministrovi za sprostredkovanie odpovede.
Rád by som k tomu dodal, že skutočnosť, že momentálne je podnikateľské prostredie najhoršie na Slovensku, to nie je subjektívny dojem, to je výsledok merania indexu podnikateľského prostredia a výsledok hodnotenia tých, ktorí tvoria podnikateľské prostredie. Tento index ukazuje najnižšiu hodnotu od roku 2011. O 25 % nižšiu ako v roku, pardon, v roku 2001. O 25 % nižšiu ako v roku 2001. Ďakujem ešte raz za tú odpoveď.
Ja súhlasím s tým, že treba znižovať administratívne zaťaženie, ale myslím si, že je možné robiť mnohé opatrenia bez dopadu na štátny rozpočet pre zlepšenie podnikateľského prostredia, a tie som nepočul v tejto odpovedi. Myslím tým zmeny v daňovej politike, v pracovnom práve a najmä zmeny vo vymáhateľnosti práva. Keďže ministerstvo hospodárstva je garantom pre podnikateľské prostredie, očakávam, že ten tlak práve z tohto ministerstva aj na ďalších členov vlády by mal silnieť.
Ďakujem.

Ja môžem len v krátkosti odpovedať. Nie je to už teda moja parketa, hoci prednedávnom bola. Ale v tom materiáli, ktorý som posledný spomínal, Opatrenia v hospodárskej politike na podporu hospodárskeho rastu, je asi 130 opatrení z rôzneho sektora spoločenského života, kde sú práve aj tieto vaše námety, ktoré ste spomínali, zahrnuté. Otázka legislatívy, už na budúci týždeň, myslím, že do vlády ide materiál, kde sa ide súdny poriadok prerobiť. Lebo povedzme si otvorene, zlá vymožiteľnosť práva nie je o tom, že sa zle rozhoduje v merite veci, ale že sa neuveriteľným spôsobom z hľadiska procesu predlžuje celý, celý tento, každý, každý spor. Čiže tu je potrebné urobiť nápravy, ale to je zároveň zahrnuté v tom materiáli, sú tam ekonomické oblasti.
Pokiaľ chcete opatrenia v poľnohospodárskej oblasti, tie vám tu môžem odrecitovať, tie sme tam dávali, za ktorými si stojíme. A len okrem iného my predpokladáme, že pokiaľ sa nám podarí skĺbiť finančné možnosti, ktoré prichádzajú z Európskej únie, so spoločenskou objednávkou, aby sme vo vlastnom poľnohospodárstve a potravinárstve dokázali produkovať aspoň 80 % potravín, ktoré my na Slovensku konzumujeme, toto nutne, to zvýšenie výroby, lebo niekde sme pod 40, 37 % v niektorých komoditách. Len zabezpečenie 80 % potravinovej sebestačnosti vygeneruje na vidieku, kde nie je iná možnosť zamestnania, zhruba 18 600 nových pracovných miest.
Táto koncepcia je spracovaná, je finančne dotiahnutá, čiže je nielen vecný model pripravený, ale aj ekonomický model. A ten ekonomický model je previazaný na rozvoj kvality života na vidieku a na vytvorenie nových pracovných miest práve na dedinách a v tých hladových dolinách, kde potrebujeme takisto aj do lesníckych činností dať určité impulzy. Celé toto si vyžaduje nejakých 480 miliónov eur, kde časť, zhruba 150, bude spolufinancovaných zo sektora podnikateľského, zo súkromného, 300 miliónov eur z európskych peňazí na to vieme generovať a zhruba 15 miliónov zo štátneho rozpočtu tam, kde využitie v novom programovacom období nebude možné z prostriedkov Európskej únie.
Skončil som.

Ďakujem pekne znovu za otázku. Vážený pán poslanec, v prvom rade si treba uvedomiť, aký je stav nášho poľnohospodárstva v súčasnosti. Nedávno, v piatok minulý týždeň, som predstavil na Agrokomplexe koncepciu rozvoja poľnohospodárstva Slovenskej republiky na roky 2013 až 2020, ktorá tento stav veľmi podrobne opisuje. Okrem iného sme identifikovali, že nastáva permanentný úbytok poľnohospodárskych pôd, medziročne je to viac ako 2,8 tisíca hektárov. Pôda tvorí len 5 % z aktív poľnohospodárskych subjektov. Rapídne sa prepadla hrubá živočíšna produkcia a produkcia špeciálnej rastlinnej výroby. Ďalej, zamestnanosť v sektore poľnohospodárstva poklesla na úroveň pod priemerom Európskej únie. Ďalej, nedochádza k reprodukcii pracovných síl a ku generačnej obmene. Produktivita práce v poľnohospodárstve dosahuje len 40 % priemeru Európskej únie a nastáva kumulácia vyše 80 % dotačných peňazí, ktoré prichádzajú z Bruselu, do rúk iba 10 % užívateľov alebo žiadateľov z poľnohospodárskeho prostredia.
Tento dlhodobý trend na Slovensku spôsobil, že v súčasnosti takmer tri štvrtiny pracovníkov v poľnohospodárstve má nad 40 rokov a necelá polovica má nad 50 rokov. Nová generácia poľnohospodárov nie je vychovávaná. Vidiecky bytový fond je schátralý a mladí ľudia odchádzajú za prácou do miest. Na vidieku sa teda pestuje dlhodobá kultúra závislosti ľudí na sociálnych dávkach. V takýchto podmienkach nie je na mieste baviť sa o takto formulovanej vašej otázke. V takýchto podmienkach je namieste rozprávať sa o tom, ako a za aký dlhý čas dokážeme novú generáciu poľnohospodárov vychovať, čo môže sektor poľnohospodárstva mladým ľuďom ponúknuť. V tejto súvislosti je taktiež legitímna otázka, kedy sa priemerná mzda v poľnohospodárstve vytvorená, vyrovná priemernej mzde v celej ekonomike vzhľadom na to, že v súčasnosti dosahuje len 80 % priemernej mzdy na Slovensku.
Samozrejme, my podporujeme a v rámci nového programovacieho obdobia 2014 až 2020 o to intenzívnejšie budeme podporovať mladých poľnohospodárov. Zakrátko uvediem do života nový úverový produkt Moja pôda, ktorý má pomôcť poľnohospodárom k zvýšeniu podielu vlastníctva ich hlavného výrobného faktoru - a to je pôda - do vlastných rúk.
V rámci prvého piliera spoločnej poľnohospodárskej politiky bude navyše zavedená nová schéma pre mladých poľnohospodárov, ktorá im umožní jednoduchšie čerpať fondové prostriedky a celkový objem podpôr v rámci prvého piliera im navýšime o 10 percent.
Ale ešte raz pripomínam, dlhodobý, nekoncepčný prístup k poľnohospodárstvu a rozvoju vidieka zdevastoval našu poľnohospodársku výrobu tak, že v niektorých komoditách nie sme sebestační ani na 40 % vlastnej domácej spotreby, zamestnanosť nám klesla pod priemernú úroveň európskej pätnástky a súčasná produktivita práce v poľnohospodárstve dosahuje ledva 40 % z produktivity práce Európskej únie. Toto nie sú podmienky, za akých je legitímne baviť sa špecificky o tom, ako môžu mladí farmári zvýšiť zamestnanosť, toto sú podmienky na to, aby sme rozprávali o možnostiach výchovy novej generácie poľnohospodárov, ktorá by uskutočnila túto dlhodobo očakávanú generačnú obmenu v poľnohospodárstve.
Skončil som.

Ďakujem veľmi pekne. Ja len pomerne stručne, sa potom samozrejme že vyjadrím k tomu, čo hovoril pán spravodajca v rozprave. Všetky subtarify sú premrštené a nenabaľuje sa to len kvôli obnoviteľným zdrojom energie, ale napríklad aj štátny SEPS posledný rok mal zisk skoro 80 miliónov eur. Pritom drôty, vedenia, trafostanice máme rovnako ako v iných krajinách. Nie je najmenší dôvod, aby distribučné poplatky boli vyššie, ako je priemer, priemer EÚ.
To, že je regulácia na Slovensku nejasná a nečitateľná, prípadne neodôvodnená, tvrdí aj Európska únia. Teraz môžme robiť aj energetické sympózium, ale to nie je úlohou Národnej rady podľa mňa, našou úlohou nie je nahrádzať ÚRSO. To ich rovno môžeme zrušiť. Ak nevedia znížiť poplatky za distribúciu spôsobom, ktorý je adekvátny, tak nech odstúpi ich šéf pán Holjenčík. Neriešme tu úplne tak mikromanažmentovo nejaké detaily, platíme si tu predražený ÚRSO, keď to nevedia urobiť, tak nech v princípe odídu.
Ale referencovanie cien podľa priemeru EÚ nie je nevykonateľné, je vykonateľné. Máme to pri liekoch a funguje to. Povedať, že niečo, čo funguje - a dobre to funguje - pri liekoch, nemôže, lebo systém je rovnaký, systém, princíp je rovnaký, nebude fungovať u elektriny, lebo, ako hovorí pán spravodajca, keby to urobili všetky krajiny EÚ, ale jednak to neurobia, tak to neriešme za iných, ten systém funguje, funguje dobre a je použiteľný aj pre tento účel.