19. schôdza

Vážený pán predseda, milé kolegyne, kolegovia, pán navrhovateľ, ja by som si dovolil nadpojiť sa na tú faktickú, nestihol som faktickú, ale, alebo teda príspevok môjho predrečníka pána Přidala, že jak by som to povedal, aby nevyskočil zo stoličky. Ale v podstate, ja tu vidím také trošičku dva svety, že toto je to, to staré myslenie a napriek tomu, že teda pán Lipšic je dlhoročný politik, ale myslím si, že toto je to inovatívne nové myslenie, ktoré môže byť síce nedokonalé, ale každopádne otvára aspoň nejakú diskusiu. A inak by som povedal: túto, to, tá stará časť KDH, to je, alebo pán Přidal, čo je stelesnením toho, tak to je hľadanie dôvodov, prečo sa to nedá, a toto je hľadanie spôsobov, ako z toho von. Takže vcelku zaujímavo sa cítim medzi týmito dvomi svetmi KDH. To bola taká politická vsuvka.
Ja som vám, pán Přidal, chcel v tej faktickej využiť vaše vlastné slová, kedy ste povedali, že "dobré ráno, stará mama", a povedali ste to tuším, že pán Fico, teda že sa zobudil. Ja som chcel povedať, že dobré ráno, stará mama, pán Přidal, že ste sa zobudili. Ono vám to potom tak trošku, aj keď nemusím súhlasiť so smerákmi a s absolútnou väčšinou vecí, ktoré predkladajú a navrhujú a hovoria, ja nesúhlasím, ale trošku vám to tu povedal aj, neviem ktorý konkrétny poslanec to bol a pripomenul vám vašu zodpovednosť pri cenách energie. Lebo myslím, že tento týždeň sa zavŕšil predaj Stredoslovenských elektrární, kde vlastne výnos z toho, komu vy ste pod cenu predali a vlastne vaša strana, teda váš súhlas bol k tomu nevyhnutný, toho, kto si vlastne teraz to predal následne finančným žralokom, tak bol úplne geniálny, úplne úžasná investícia. Vy, pán Přidal, ste boli súčasťou mašinérie, ktorá schválila hlboko pod cenu predaj napríklad tých Stredoslovenských energetických závodov, či jak sa to presne nazýva, a dnes ten investor pôvodný, ktorému ste to predali, predáva mnohonásobne drahšie ako to, za čo ste to vy sprivatizovali. Aj toto má dopad na koncové ceny energie.
Čiže tu je aj vaše maslo a to, že sa teraz snažíte silou-mocou maslo, ktoré máte aj vy na hlave, zvaliť na druhých, je síce politicky zaujímavé a ľúbivé, ale nie je to spravodlivé a nie je to správne. Čiže nezabúdajte na seba, keď vo vašom oku je brvno ešte väčšie. Áno, nechcem hovoriť že väčšie, ale minimálne rovnako veľké ako v prípade smerákov.
Áno, je pravda, že v roku 2009 vláda Roberta Fica prijala zákon, na základe ktorého sa rozdávali kšefty pri postavení fotovoltaických elektrární, to znamená to, čo vidíme po krajine, hlavne na tých úrodných poliach, kde je najkvalitnejšia pôda, odrazu tam je kopa nejakých zrkadiel natočených, oplotených a toto je to, na čo sa všetci na Slovensku skladáme. Všetci obyvatelia, všetky firmy sa v cene energie ako v celkovom tom konečnom účte skladáme na to, aby pár vyvolených mohlo mať biznis. Dnes na základe nakontrahovaných množstiev a vzhľadom na to, že vlastne sme takýmto spôsobom a smeráci tento zákon prijali, sme vlastne zaviazali sa 15 rokov platiť tým firmám, ktoré postavili solárne takéto parky, či jak sa to nazýva, fotovoltaické elektrárne, tak tým sme sa zaviazali 15 rokov platiť 8-krát vyššiu cenu, ako je dnes momentálne na trhu. Úplná nelogickosť, ktorú žiaden dobrý hospodár by neurobil. A ja si myslím, že to je naozaj, to hraničí so spáchaním nejakého trestného činu, vy viete asi lepšie povedať, ale určite to nebolo zodpovedné hospodárenie s verejnými zdrojmi. Myslím si, že existuje na to aj paragraf, a ak by sa dala takáto nejaká alebo poslanci, ktorí takýto návrh zákona schválili, žalovať, tak veľmi rád by som ich žaloval. Bohužiaľ, Národná rada sa žalovať za takéto zákony nedá.
Čiže na základe toho, čo spravili, čiže najprv, aby som bol chronologický, najprv pán Přidal, vtedy možno aj teda pán, pán Lipšic bol súčasťou vlád, ktoré na Slovensku privatizovali. Privatizovali aj elektrárne, aj rozvodové závody, to je jeden dôvod, prečo je vysoká cena elektriny, a druhý dôvod, že potom, keď už nebolo čo sprivatizovať, tak tí, ktorí kritizovali privatizáciu, urobili kšefty so svojimi vraj sponzormi. Hovorí sa o pánovi Brhelovi, ja neviem, či je sponzor, ale keď všetci o tom tvrdia, že je, tak asi je a vraj tento človek si urobil krásny lukratívny biznis, postavil pár fotovoltaických elektrární, dnes už medzičasom predal, ale každopádne Slovenská republika, my všetci sme sa zaviazali, že budeme doplácať voči normálnym cenám, za ktoré sa na trhu elektrina dá kúpiť, každý rok 300 miliónov eur. 9 miliárd korún v starej mene. 300; 9 miliárd korún, keď tak letmo rátam, je 9-tisíc trojizbových bytov, plus-mínus. Každý rok sme mohli mať, 9-tisíc rodinám sme mohli takto darovať. Fico by mohol na Úrade vlády stále, vlastne by ani nestačil vydávať tie darovacie dekréty na tie byty, ktoré sme mohli dávať mladým rodinám, ktorí by sa zosobášili. Nie, vy miesto toho, aby ste urobili takéto povedzme si prosociálne opatrenie, ste urobili probiznis, prosponzorské opatrenie, čiže svojim zrejme sponzorom ste nastavili zákon tak, že si mohli urobiť naozaj ryžu z toho, že si postavia fotovoltaickú elektráreň. Zaviazali ste sa za nás všetkých, za všetkých obyvateľov, za všetky firmy, ktoré platia cenu energie alebo platia účet alebo odoberajú elektrinu, čo je vlastne každý okrem možno pár chudákov v nejakých chatrčiach, tak ste sa za nás všetkých zaviazali 300 miliónov na 15 rokov, 4 a pol miliardy korún ste natlačili do gágora svojim sponzorom. Na toto budú doplácať všetci a aj doplácajú všetci. Tak ako tu bolo spomenuté, automaticky cena energie súvisí s tým, ako vytvárajú podnikatelia pracovné miesta, aké majú náklady a keď ich raz dusíme cez ceny energie, tak logicky, keď tam vedia, že musia zaplatiť, lebo majú nôž na krku, lebo automaticky, ak by nezaplatil jeden účet, tak už je odpojený, tak kde šetrí? Tak šetrí na ľuďoch, to je úplne normálne. Keď vidí aj tie otázky, čo tu bolo s VSŽ-kou tak akože, keď vlastne tá VSŽ-ka zrazu úplne legitímne pozerá, že v Amerike si vie kúpiť elektrinu za polovičnú cenu, v Nemecku si vie kúpiť elektrinu za polovičnú cenu, úplne legitímne ste boli postavení pred dilemu, ktorú ste si vlastne sami sebe spôsobili. Vy ste rozdali peniaze nás všetkých, zvýšili ste cenu energie aj tej VSŽ-ke a dnes vás ten problém počkal. Tak ako vás inokedy čakajú s arbitrážami a podobne, tie problémy vás počkajú, ale je to to, že vy spáchate niečo, ľudia na to doplatia a potom to zase za naše spoločné peniaze riešite, tak ako ste to riešili pri VSŽ-ke.
Jasné, potom si spravíte tlačovečku, žltú prilbičku, správny úbor a spravíme teatro, ako sme zachránili východné Slovensko. Vy ste zachraňovali východné Slovensko v podstate pred svojimi vlastnými skutkami! Vy ste spáchali v roku 2009 zákon, kde ste rozdali našich 300 miliónov eur, každý jeden rok, na základe toho VSŽ-ka chcela zdrhnúť a na základe toho teraz vy ste riešili akože problém. Geniálne zohrané divadlo! Vy ste krásni herci a ten, ktorého tam máte riaditeľa divadla, ten je úplne geniálny. Ten by mohol rovno si podľa mňa založiť školu a poskytovať mediálne poradenstvo všetkým diktátorom po svete.
Keď tento zákon v roku 2009 vládna strana prijala, tak ja som očakával od energetických guru opozičných strán, ja som sa za neho nikdy nepasoval, ani som sa ním necítil, ja som bol rád, že som sa dostal aj ako-tak do obrazu, keď som pred tromi rokmi do parlamentu prišiel, ale napríklad od pána Přidala, ktorý sa veľmi rád pasuje za energetického guru strany KDH a aj celej opozície, aj galaktickej opozície, tak som očakával, že hneď, jak získame moc, alebo predošlá vládna koalícia získa moc, tak hneď prvý zákon bude ten, ktorý opraví niečo, čo vlastne predtým kritizovali. Keď kritizovali nejaké fotovoltaické elektrárne, tak príde, predloží novelu zákona, aby sme teda tým sponzorom SMER-u nedávali nejaké naše spoločné peniaze. Čuduj sa svete, pán Přidal bol pri moci, jeho vládna strana vládla a žiaden zákon, žiadna novela neprichádzala. Až odrazu človek, ktorý, ktorým tu mnoho ľudí opovrhovalo, bol to Ľudo Jurčík z SaS, svojou vlastnou iniciatívou si to vyšlapal a prišiel sem s poslaneckým návrhom zákona. Žiadny vládny návrh zákona, ale poslanecký návrh zákona, dosť dlhú dobu po tom, ako ste prebrali moc. Ale ja som to očakával, že prvý tu bude pán Přidal. Hneď prvý zákon, ktorý predloží po voľbách, jak tu prvýkrát zloží sľub a už aj je v podateľni zákon. A nič. Čiže teraz neobviňujte iba tých, čo spáchali zlo, ale obviňujte aj samého seba, ktorý to zlo nesnažil sa vôbec žiadnym spôsobom umenšiť a opraviť.
Keď dnes hovoríte o tom, že, a hľadáte si podľa mňa doslova výhovorky, mne to pripadalo ako, dal som si tú robotu a vypočul som si tú polhodinku, čo ste tu o tom hovorili, chvíľku mi to pripadalo, že pôjdete už na takú nejakú konštruktívnu alebo racionálnu fázu, že teda už začnete hovoriť, že ako to teda, poďme to vymyslieť, ale potom zase použiť argument, že aritmetický priemer nie, musí mať vážený priemer, a preto to je zlé. Potom použiť argument, že to kam by sme došli, keď použijeme aritmetický priemer cien v Európe, to sa nedá, lebo to vlastne aj oni by si mohli povedať to isté, tak preto to je zlé. Ako malé decko, ktoré hľadá dôvody, prečo niečo neurobiť a absolútne nekonštruktívny, chybný podľa mňa prístup.
Zažil som to párkrát, keď som počas minulej vlády a keď sme boli my takým nejakým prílepkom v koalícii, chceným iba preto, aby sme stláčali správne gombičky, keď som si na niektoré ministerstvá išiel a prišiel som možno s nejakou provokatívnou, inovatívnou myšlienkou, tak keď mi tí úradníci povedali, že hops, hops, hops, všetko pekné, ale vy meníte filozofiu toho zákona, vy meníte filozofiu toho príspevku, to sa nedá. A prečo nie? Však my sme tu od toho, aby sme boli svojprávni, svojprávny zákonodarný orgán, ktorý prijíma zákony, ktorý hľadá cesty. Keď vidíme, že niečo, čo tu niekedy niekto prijal, medzičasom niekto iks-krát znovelizoval, že spôsobilo nejakú chybu, je našou psou povinnosťou prichádzať možno aj s provokatívnymi nápadmi, ako je nápad, ktorý tu teda predkladá predkladateľ, a hľadať spôsoby, keď dobre, keď nie je dokonalý, tak hľadajme spôsob, ako zrealizovať, ako vyriešiť problém. Ja som od pána kolegu Přidala počul iba to, čo sa nedá, nedá, nedá. Jasné, potom tak aj Slovensko vyzerá. Takíto práve ľudia, keď nám tu vládli tých predošlých 23 rokov, presne tam sme to dobačovali, lebo vlastne ich opil rožkom hocikto a to, že si smeráci niečo predložili, predložili, trošku som tuto zafrflal pred mikrofónom, ale keď som mohol zmeniť zákon, neurobil som absolútne nič. Pán Přidal, vám hovorím.
Čiže všetkými desiatimi tento návrh podporujem z jedného dôvodu. Uvedomujem si, čo je v ňom napísané, že tam je 500 miliónov eur a môžme teraz hovoriť, že ou, nezodpovedné. 500 miliónov eur, kde ich zoberieme? Ale práve takýto nôž na krku, ktorý by sme si sami sebe dali, že máme odrazu 500 miliónov, ktorých musí, musíme vlastne nejako vykryť, by nás donútil sa zamyslieť nad tým, či áno, či náhodou nejsť možno solárnou daňou pre tých, ktorí si jednoducho, ktorým ste svojho času nachystali biznis. Či teda nejsť a nehľadať iné rezervy, ktoré vlastne v systéme máme, ale, a poviem ešte aj teda iný dôvod, prečo, prečo ten návrh zákona chcem podporiť. Nielen preto, aby nás teda donútil hľadať rezervy naše vlastné a rozmýšľať, ako teda cenu elektriny znížiť, ale druhý, že si myslím, že práve takéto návrhy sú podľa mňa - a to ani vy to tak neprezentujete -, ale je to vlastne protikorupčný návrh zákona. Lebo keď raz dáme politikom alebo nejakému ÚRSO nôž na krk, že tu máš 500 miliónov mínus, ich to donúti k tomu sa správať efektívne a nekradnúť. Lebo za kradnutie ja považujem, ale nie iba ľudí v ÚRSO, ale aj politikov, lebo keď budú vedieť, že raz tu mám fixovanú cenu na priemernú cenu v Európskej únii, tak viem, že nemôžem sponzorovi prihodiť 300 miliónov eur ročne na 15 rokov. Jednoducho nemôžem, lebo ma to nepustí. Čiže tento návrh zákona svojím spôsobom ja považujem za protikorupčný návrh zákona na ochranu výrobcov, či výrobcov, spotrebiteľov elektrickej energie pred nenažranými politikmi, ich sponzormi a nesvojprávnymi politikmi, ktorí sú schopní iba kecať, ale keď majú možnosť niečo urobiť, nič neurobia.

Ďakujem veľmi pekne. Igor, no v tvojom prípade som si už zvykol na prekrúcanie faktov, ako sa ti to práve hodí do interpretácie, ale v tomto prípade sa naozaj musím kolegu poslanca Přidala zastať, pretože nášho kolegu a poslanca v minulom volebnom období, kolegu Jurčíka som požiadal ja ako minister o predloženie poslaneckej novely zákona o obnoviteľných zdrojoch, aby sme čo najrýchlejšie a legislatívne čo najčistejšie zastavili fotovoltickú, fotovoltický Klondike, ktorý sa nám tu rozbiehal po roku 2009. Som hlboko presvedčený, že keby som neprišiel za kolegom Jurčíkom, ale prišiel by som za kolegom Přidalom a poprosil by som ho takisto o predloženie tejto novely, tak by určite vyhovel, nakoľko veľakrát sme sa rozprávali vecne k tejto téme, poznám jeho názory a v tejto veci mal určite rovnaký názor, ako som mal napríklad ja alebo kolega Jurčík. Takže, iba toľko.
Pánovi poslancovi Přidalovi v tomto naozaj, Igor, krivdíš.

Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. Vážený pán poslanec Matovič, no predviedli ste skutočne, že veľa o energetike neviete, ani chronologicky, myslím si, že ste pospájali všetko možné. Čo sa týka privatizácie Slovenských elektrární, to má pramalý vplyv na terajšie ceny elektrickej energie, pretože - a to nechcem obhajovať nejak tú privatizáciu - v každom prípade bol to určitý štart na liberalizáciu energetického trhu. Takže hovoríte toto, čo sa vám hodí, ten pravý problém pre zvyšovanie cien, aj pre domácnosti, ale predovšetkým pre malé a stredné podniky sú dané vstupom rozvoja obnoviteľných zdrojov energie, kde práve na tieto systémové náklady doplácame. Kde predovšetkým fotovoltaika nám zabezpečila, že do koncových cien sa takéto náklady dostali a výrazným spôsobom zvýšili ceny energie pre koncových spotrebiteľov. Takže bolo tu veľa populizmu, ale pramálo odborných znalostí a prispôsobovanie si faktov len určitým politickým hrám.
Ďakujem pekne.

Ja som tiež skočil na udičku ako neodborník v energetike. Oceňujem časté vystupovanie pána poslanca na všetky možné témy. Ako bývalý vedec metodologický som vystopoval, že tie všetky vystúpenia majú veľmi podobnú štruktúru. Ja by som takto povedal, že začínate vždy riadnym útokom, spochybňovaním, zosmiešňovaním kdekoho, vždy musíte mať nejakého nepriateľa, ktorý vám škodí a ktorý nám škodí a ktorý nám škodil. Potom tie prejavy sú vždy z takých dvoch, troch rovnakých častí. Ten útok na nepriateľa, aj domnelého, ťažko možno vaše domnienky overiť, fakty dokázať. A potom pripomenutie vlastných pozitívnych aktivít. Vlastne nám to vysvetlíte, o čo tam vlastne kráča, všetci sa tomu tešíme. A nakoniec to, vlastne zákon podporíte, napriek všetkým tým lumpom, ktorý tu dvadsať rokov kradnú, kazia, cigánia a tak ďalej.
Včera ste veľmi neférovo skočili na poslanca Hlinu. Naozaj to bolo určité poníženie a urazenie. Ospravedlniť ste sa nechceli, ale táto metóda bola nedávno veľmi populárna aj v Taliansku, keď pán Beppe Grillo vyskakoval a získal veľmi pekné ocenenie za tieto svoje metódy. Ale už Taliani pochopili, že to takto ďalej nemôže ísť a v komunálnych voľbách včera, predvčerom veľmi prehral. Čiže Slovensku nepatrí štiepiť, rozvaďovať a stavať ľudí proti sebe, ale patrí zjednocovať a dávať ich dokopy. Toto mi v posledných vystúpeniach akosi chýba. Neviem prečo. A vraciate sa k starým metódam minulého parlamentu, keď toho Holjenčíka aj vaša vláda vtedy neodvolala, rok aj neviem koľko mesiacov tam stále bol a bolo ho možné odvolať. Ale ho nikto neodvolal, ba dokonca mnohí ho kryli, zastávali, najmä... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán kolega Miškov, ja by som vám chcel poďakovať za podporu. To ostatné, čo tu zaznelo, ani nebudem komentovať. To by bolo pod moju úroveň.
Ďakujem.

Takže, Ďuro Miškov, ty si ma vôbec nepochopil. Neviem, možno si tu nebol asi počas toho môjho vystúpenia. Niekto ti povedal, že máš ísť vystúpiť rýchlo k tej téme (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Celý čas tu bol.

Matovič, Igor, poslanec NR SR
Keď si bol celý čas, tak asi si počúval niečo iné. Ja som hovoril a čo som vyčítal Lojzovi Přidalovi bolo to, že jeho psou povinnosťou, keď sa pasuje za energetického guru, bolo na prvú schôdzu parlamentu prísť s návrhom zákona, ktorý by to riešil. Nie čakať na ministra Lipšica, nebodaj ešte z nejakej feťáckej strany, jak to kádeháci nazývali, že teda on príde s nejakou iniciatívou a povie nejakému svojmu poslancovi, že predlož niečo. Čiže ja som chválil v tomto prípade SaS-ku, ale vyčítal som a naďalej budem vyčítať, lebo ničím si neopravil ten môj názor, kolegovi Přidalovi, ktorý sa pasuje za energetického guru, že on sem neprišiel a prvý zákon, ktorý nová vláda Radičovej prejednávala, prečo nebol ten, ktorý zastaví tento špinavý biznis? Prečo musel prísť minister Miškov, povedať Jurovi Jurčíkovi a urobiť to? Čiže o toto mi išlo a toto je ten rozdiel. Bolo to urobené o trištvrte roka neskôr, ako to mohlo byť urobené, ak by s tým prišiel kolega Přidal. Len teda, bohužiaľ, on je schopný možno iba rečniť.
A teda, pán kolega Mikloško, ďakujem za hlboko zmyselnú analýzu mojich výstupov. Celkom som to pochopil, že vlastne ako to robím.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, ja vítam každú iniciatívu, čo sa týka energetiky aj podpory obnoviteľných zdrojov, aj keď nie veľmi šťastne, ale aj vysoko účinnej kombinovanej výroby z toho dôvodu, že vždy je, vždy je priestor na diskusiu, pretože jedno, čo je najdôležitejšie v celej tejto diskusii a v celých konaniach za ostatné roky v energetike, je, že Slovensku chýba energetická vízia, energetická koncepcia. Hovoril som o tom pri zákone o energetike, hovoril som o tom pri zákone v tom skrátenom legislatívnom konaní o obnoviteľných zdrojoch energie. A myslím si, že tej diskusie treba viac. Dôkaz, predchádzajúce ostatné vystúpenie môjho predrečníka. Ja sa pokúsim byť úplne vecný a budem vás zaťažovať možno číslami, ale myslím si, že na tom bude asi najrukolapnejšie to, že či za vinu môže jedno, druhé, alebo tretie.
Takže skúsim sa pozrieť na to, čo dnes platí zákazník za dodanie elektrickej energie, ktorú mu vystaví dodávateľ. Zoberiem si ako príklad Západoslovenskú distribúciu, a. s., a najpoužívanejšiu sadzbu pre domácnosti. Pri bežnej spotrebe platí klient, a zoberiem si ešte referenčný rok 2011, vzhľadom na to, že máme najviac informácií a nemyslím si, že rok 2013 bude v tomto smere nejako zvlášť výnimkou alebo že tam budú nejaké veľké odchýlky. Ale ten rok 2011 je presný. Takže za samotnú elektrickú energiu si dodávateľ účtoval 0,0673 eura za kWh, inými slovami 6,7 centa. To je tá silová energia, s ktorou sa tu šermuje, že je najlacnejšia a aká je na tých trhoch, s ktorou dodávatelia elektrickej energie obchodujú na liberálnom trhu. A v našom prípade sú to z veľkej miery Slovenské elektrárne, a. s.
Keď sa pozrieme, akú časť ceny tvorila táto časť, to znamená tá silová energia, zistíme, že to bolo v tom roku 2011 46 %, čiže menej ako polovicu. Dokonca Slovenské elektrárne upozorňujú, že v roku 2011 ich produkt tvoril iba 38 %, ale to je tvrdenie elektrární. Druhú časť ceny pre koncového zákazníka, myslím, že aj kolega Přidal to tu hovoril, ja to len zopakujem, tvoria ďalšie poplatky, ktoré sú spojené hlavne s prenosom a distribúciou. To sú dve veľmi veľké časti. Budem sa opakovať stále v tom. Tieto dve časti sú zodpovedné za vysokú cenu elektrickej energie na Slovensku vrátane strát, plus sú to systémové poplatky, ktorým sa budem venovať trošku podrobnejšie, plus je tam maloobchodná marža distribútora. Teda zdroj, odkiaľ si, odkiaľ si distribučné spoločnosti vytvárajú zisk.
Podotýkam ale, ak chce niekto tlačiť na znižovanie ziskovosti akejkoľvek firmy, čo som zatiaľ povedal v tom reťazci, musí zvažovať aj to, akým spôsobom a čo spôsobí, keď im siahne na zisk, s pohľadom na možné alebo aj isté budúce investície. Čo je najdôležitejšie? Tá časť, ktorá je nad tých 46 %, je regulovaná Úradom pre reguláciu sieťových odvetví, pretože tá už nepôsobí v liberalizovanom trhu. A ak Slovensko má v Európskej únii jednu z najvyšších cien, tak príčina je z môjho pohľadu práve tu, pokúsim sa to vysvetliť ďalšími príkladmi a číslami. Čiže v našom prípade sú to privysoké poplatky za prevádzkovanie sústavy a distribúciu.
A keďže sme právomoc v tejto oblasti posunuli na Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, podotýkam nezávislý úrad, súhlasím s tým, aby sme vyvolávali na tento úrad tlak. Ten tlak by mal byť vyvíjaný sústavne, kontrola by mala byť sústavná, transparentná. A preto si veľa nesľubujem od striel od pása alebo narýchlo šitých, aj keď dobre myslených zmien zákona, akých sme svedkami povedzme aj dnes. Ale rovnako veľa si nesľubujem ani od politických zásahov, akých svedkami sme znova dnes, a nielen dnes, ale aj v minulosti. A počúvame to v prezentáciách pána premiéra alebo ministra hospodárstva.
Riešenie v tejto oblasti vidím v kvalitnom obsadení, preobsadení personálnom tohto úradu a hlavne v zabránení tomu, aby mohli do regulačného úradu zasahovať politici alebo, nedajbože, politicky alebo inak spriaznené osoby.
Chcem povedať ešte raz, že Slovensko nemá tú zmysluplnú energetickú koncepciu, čoho ste mohli byť svedkami aj z úst pána ministra, ktorý to tu potvrdil asi pred tromi mesiacmi a vyzval nás všetkých na diskusiu, ktorá by mala byť v druhom polroku tohto roka, keď sa na tej energetickej koncepcii ide pracovať. Bohužiaľ, je na svete už veľká novela zákona o energetike a je už pripravená aj veľká novela zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby. Takže keď sa to schváli, tak potom môže byť, môže byť asi nejaká diskusia. A keď by sme tú víziu mali, potom môžme hovoriť o tom, akým spôsobom budeme riešiť tie vysoké poplatky v rámci distribúcie a v rámci prenosovej sústavy. Pretože napríklad Nemecko ide vymeniť komplet prenosovú sústavu. Ide do toho investovať obrovské peniaze, pretože jeho vízia výroby a ďalšej distribúcie je známa zhruba 13 rokov. Keďže my toto nemáme, tak sme svedkami toho, že jedna vláda jeden rok vystrelí zákon, ktorý podporuje jeden druh výroby, následne o tri roky tá istá vláda bez problémov zastaví podporu úplne.
A pánovi Matovičovi chcem povedať. Samozrejme, že sa o tom vedelo, samozrejme, že sa o tom hovorilo. Rovnakú chybu urobili Češi, rovnakú chybu urobili Nemci. Dokonca Češi, Česi urobili tú chybu dvakrát takú veľkú ako my. Pretože tam sa postavilo na obyvateľa dvakrát toľko fotovoltických elektrární ako na Slovensku a nemajú taký problém s výslednou cenou ako my. Ale k tomu sa, znova hovorím, dostanem, dostanem neskôr. Čiže to, akým spôsobom zasahovať do zisku alebo do presunu peňazí, alebo do použitia peňazí z energetiky, najskôr treba vedieť, čo chceme. Pretože nechcem maľovať čerta na stenu, ale teoreticky mohli by sme urobiť viac škôd ako osohu.
A teraz možno pár myšlienok na dovysvetlenie alebo na vnesenie viacej svetla do povedzme aj tých vyjadrení, ktorých sme tu boli svedkami dnes, teraz alebo aj doobeda. O distribučných a tých prenosových poplatkoch som hovoril. Sú pod úradom pre reguláciu neviditeľné, ťažko, ťažko transparentne zdôvodňovateľné, nevidno do nich a z môjho pohľadu je to najdôležitejšie miesto, ktoré spôsobuje vysoké ceny elektrickej energie. No ale hovoria sa tu aj iné veci, že tým zdrojom sú povedzme aj podpora obnoviteľných zdrojov. A k tomu by som sa chcel vyjadriť. Pretože tie ostatné poplatky, ktorými zvýhodňujeme isté výroby elektrickej energie, sú nasledovné:
Odberateľ elektrickej energie zaplatí do Národného jadrového fondu a na prevádzkovanie jadrových elektrární dokopy 3,5 % z ceny. Do koncovej ceny elektrickej energie sa započítavajú aj ďalšie výdavky a to v roku 2011, čo som spomínal, to bolo pre obnoviteľné zdroje, výroby elektriny z vody, slnka, vetra, geotepla, biomasy a bioplynu. Osobitný doplatok bol pre vysoko účinné, vysoko účinnú kombinovanú výrobu a ešte sme podporovali aj ťažbu hnedého uhlia, ako tu hovoril, alebo fosílne palivá z hnedého uhlia, ako tu hovoril aj kolega Přidal. Ak by sme to zrátali, tak z jedného eura zaplatenej elektrickej energie sme najštedrejší boli k jadru, kde by sme zaplatili, platíme poplatok, teda Západoslovenskej energetike sa platil poplatok 3,5 centa z každého vyfakturovaného eura. Na podporu slnečných elektrární, a to podotýkam, to už bolo po tom Klondiku, kedy sa zastavilo, po prijatí novely zákona o obnoviteľných zdrojov za Radičovej vlády sa prakticky zastavil ďalší, ďalšie budovanie fotovoltických elektrární. Čiže to už bolo po tom Klondiku, kvázi. Takže na podporu slnečných elektrární to bolo z jedného eura 2,8 centa a na ostatné obnoviteľné zdroje to bolo 1,8 centa. Hnedé uhlie sme podporovali sumou 1,7 centa. To znamená, že napriek veľmi chybnému nastaveniu podpory fotovoltiky za Ficovej, prvej Ficovej vlády najväčšiu, najväčšmi v rámci poplatkov sa stále podporovalo, podporovalo jadro. Samozrejme, áno, aj, aj likvidácie.
Kde som, tu som.
Jadro je stále prioritou slovenskej energetiky a problém je, že ešte ani dnes nevieme, koľko nás bude stáť, hlavne tá likvidácia, ktorá, ktorá nás čaká, jednak z tých, ktoré už likvidujeme, alebo z tých, ktoré niekedy v budúcnosti likvidovať budeme. Chcem povedať jednu zásadnú vec. Dnes sa dosť rapídne znižuje cena silovej energie. Na berlínskej burze prvýkrát od roku 2005 klesla cena pod 4 centy za kilowatthodinu. Táto cena sa znižuje, silová energia, to znamená, to je tá prvá časť, o ktorej som hovoril, alebo dôvodom prepadu tejto ceny je prevyšujúca ponuka silovej elektriny vďaka obnoviteľným zdrojom napriek odstaveniu ôsmich atómových elektrární v Nemecku a v tej cene sú už započítané odstávky v roku 2015 a v roku 2017. Podľa štúdia nemeckého Institute for Future Energy Systems obnoviteľné zdroje energie tlačia na cenu jednoducho tým, že odhliadnuc od ich investičných nákladov, vyrábajú v reálnom čase elektrinu s minimálnymi nákladmi a na liberalizovanom trhu a tak v podstate znemožňujú drahším výrobcom predávať drahšiu cenu energie. To znamená, Nemcom sa oplatila podpora obnoviteľných zdrojov energie podporným systémom, poplatkami, tým, že sa v konečnej fáze znížila cena silovej energie.
Druhými, druhý, druhú myšlienku chcem vysloviť, ktorá sa týka diskusie o znižovaní cien elektrickej energie na Slovensku, kde sa zakorenil mýtus - a počuť to aj dnes -, že za vysoké ceny môže práve podpora obnoviteľných zdrojov. Už som ukázal, že prehnaná krátkodobá a pravdepodobne účelová podpora fotovoltaike mohla spôsobiť určitý výkyv, no z hľadiska súčasného útlmu nie je v žiadnom prípade tou oblasťou, ktorá by mohla s cenami elektrickej energie pohnúť.
A pes je zakopaný tam, čo som hovoril v úvode, že máme veľmi vysoké zaťaženie v sieťových službách. A to sa ešte vypuklejšie preukazuje dnes, keď ceny silovej elektrickej energie v Európe klesajú a s našimi koncovými cenami sa nič nedeje. A tá hlavná príčina je, opäť poviem, v Úrade pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý si neplní svoju funkciu. A hoci riešenie nevidím v jednoduchom, v jednoduchej zmene zákona, ktorú riešime dnes, ešte raz vítam aktivitu skupiny poslancov, aby sme diskutovali o tejto téme a hľadali spolu riešenie.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Niet pochýb, že výroba a distribúcia elektrickej energie je významný priemysel, ktorý má priamy dopad na celé naše hospodárstvo. To celkom prirodzene priťahuje rôznych ľudí, ktorí cítia príležitosť zarobiť na energetike a niekedy na úkor nás všetkých. Jednu z takýchto možností týmto špekulantom poskytla prvá vláda Roberta Fica v roku 2009, keď spoločne so svojím nominantom, šéfregulátorom pánom Holjenčíkom spustila na Slovensku už spomínaný fotovoltický Klondike, ktorý sa nám, našťastie, podarilo vo veľmi krátkom čase podchytiť práve spomínanou poslaneckou novelou pána poslanca Jurčíka. Výkupné ceny, ktoré boli garantované niekde až k úrovni 450 eur za megawatthodinu na 15 rokov, boli nie zlatou, ale priam diamantovou baňou. No preto mi pripadá nesmierne perfídne, keď som minulý týždeň zachytil vyjadrenia Roberta Fica, ako hovorí o tom, že tie zelené energie môžu za vysoké ceny elektriny, a začal sa vyhrážať rôznymi bližšie nešpecifikovanými opatreniami, ako napríklad solárnou daňou a podobne. Mne to pripomína niekoho, kto založí požiar a namiesto toho, aby sa hrdinsky postavil a povedal zodpovedne, je mi ľúto, jednoducho založil som ten požiar, poďte mi ho pomôcť uhasiť, tak sa tvári, že s tým požiarom nič nemá, dobehne s hasiacim prístrojom a hrá sa na záchrancu.
Návratnosť investícií v energetike a v prípade energetických celkov sa ráta v desaťročiach. Návratnosť pri fotovoltike bola podľa našich prepočtov niekde na úrovni 5 až 8 rokov. V prípade, že sa podarilo záujemcovi o stavbu fotovoltickej elektrárne získať aj prostriedky z eurofondov, tak sa posunula návratnosť tejto investície do piatich rokov. V prípade, ešte raz opakujem, v prípade energetiky, je to návratnosť priam zázračná. Celkovo bolo vo fotovoltike inštalovaných takmer 500 megawatt a tento sponzoring vybraných podnikateľských subjektov Ficovej vlády spôsobil, že od roku 2008 doplatili občania na túto adventúru zvýšením koncových cien energie o 21 percent. Áno, ja súhlasím s pánom poslancom Mikušom, že to nie je len o obnoviteľných zdrojoch energie, že to je aj o iných dôvodoch, ktoré prispeli k zvýšeniu tej koncovej ceny energie. Ako už spomínal takisto môj predrečník pán poslanec Mikuš, pri poklese cien silovej elektriny možno niekde na úrovni 25 až 30 % na Slovensku jednoducho ceny neklesajú.
Možno pre objasnenie, už to tu takisto bolo spomínané, tá suma, ktorú platíme v účtoch za elektrickú energiu, sa skladá z deviatich položiek, v prípade právnických osôb je to 10 položiek a silová elektrina tvorí necelú polovicu. Tie zvyšné už boli spomínané, poplatky za prenos, distribúciu, dvojpercentný poplatok do jadrového fondu, DPH a teda hlavne už niekoľkokrát spomínaný poplatok za tarifu, za prevádzkovanie systému, ktorá obsahuje už spomínané náklady na obnoviteľné zdroje, ale napríklad aj náklady na dotáciu podpory ťažby domáceho uhlia a výrobu elektriny z domáceho uhlia. To znamená, že tarifa za prevádzkovanie systému obsahuje nielen náklady na obnoviteľné alebo tie čisté, tie čisté zdroje, ale aj na tie najšpinavšie zdroje. A opäť, toto všetko je skryté do poplatku TPS, ktorý platia ľudia vo svojich účtoch.
Konkrétne Hornonitrianske bane sú pri ťažbe uhlia stratové a štát, presnejšie povedané občania a firmy takto dotujú súkromný podnik a táto dotácia je ukrytá v spomínanej tarife za prevádzkovanie systému. Asi nikoho neprekvapí, že dotácia na jedného baníka je o 700 eur vyššia ako jeho priemerná mzda. Môžeme sa iba domnievať, kde tých 700 eur mesačne pri 4 400 baníkoch, ktorí sú zamestnaní v Hornonitrianskych baniach, končí.
Včera som si prečítal tlačovú správu, že už aj Brusel si všimol, že firmy na Slovensku platia najvyššie ceny elektrickej energie v kontinentálnej Európe, a začal nám to v správe vyčítať. Že ceny elektrickej energie pre firmy môžu byť naozaj témou, ktorá môže ústiť až k odchodom investorov zo Slovenska, potvrdili aj nedávne rokovania s U. S. Steel, po ktorých sa premiér obliekol do montérok, aby mohol víťazoslávne zahlásiť, že pracovné miesta sú zachránené a štátny rozpočet to nestálo ani cent. No akosi zabudol pripomenúť, že záchrannú akciu opäť zaplatí občan v účte za energie. U. S. Steel požadoval zľavu z poplatkov SEPS-u a výsledkom bolo memorandum, v ktorom sa okrem iného stal z vysokopecných plynov obnoviteľný zdroj energie, vďaka ktorému má aj U. S. Steel nárok na 15-miliónovú dotáciu po dobu 15 rokov. Skúste si tipnúť, v ktorom poplatku bude táto dotácia dômyselne ukrytá. V poplatku TPS.
Týchto príkladov, ako sú ľudia a firmy rafinovaným spôsobom cez účty elektrickej energie oberaní o peniaze, by som mohol uviesť aj viac, ale chcel by som sa vrátiť možno k podstate predkladaného zákona. Na Slovensku platíme za elektrickú energiu ceny, ktoré vysoko prevyšujú priemer Európskej únie. Plnú zodpovednosť za reguláciu cien nesie Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, na ktorého čele už od roku 2007 stojí nominant SMER-u pán Holjenčík. Všetky regulačné rozhodnutia boli iba v jeho rukách, v nikoho iných, iba v jeho rukách. Pán Holjenčík nesie teda plnú zodpovednosť za neúmerne vysoké ceny elektrickej energie a ak by dnes platila novela, ktorú navrhujú moji kolegovia, pán Daniel Lipšic a Jana Žitňanská, ak by dnes platil tento zákon, tak pán Holjenčík by už dávno nebol predsedom ÚRSO a aj elektrina by, ako spomínali sme na tlačovej konferencii, bola pre štvorčlennú rodinu zhruba o 100 eur ročne lacnejšia. Preto napriek výhradám mojich kolegov z hospodárskeho výboru ja budem hlasovať za túto novelu nie jedným, ale všetkými desiatimi prstami.
Ďakujem veľmi pekne.