19. schôdza

Pán poslanec Kuffa.

Áno, ja sa zhodnem napríklad v takej veci, ak si pedagóg, si učiteľ, pán poslanec, individuálny prístup ku dieťaťu, to je presne to, čo je. A to nielen ku dieťaťu, ale ku každému človeku, lebo každý človek je jedinečný a neopakovateľný a rovnako aj to dieťa.
A keď nastúpi do prvého ročníka, tak niektoré tie deti sú hravé možno aj celý prvý polrok a niekedy aj celý rok majú problém, kým sa adaptujú a ten proces socializácie, keď prebehne. Ale dobrý pedagóg, dobrý učiteľ zvládne aj to. Kedysi tí učitelia v tých málotriedkach, máme tu aj kolegov z MOST-u - HÍD, ktorí sa zastávajú tých málotriedok, a ten učiteľ je schopný zvládnuť dokonca v jednej triede aj vekovo rozdielne deti a sú v jednotlivých stupňoch toho školského vzdelávania a dobrý pedagóg to zvláda. Mali sme kedysi pani učiteľky, ktoré tento proces jednoducho dokázali zvládať. Liberálnejší zákon, ktorý tuná by sme mohli navrhnúť, to ja si myslím, že netreba nejaký zákon. Ale paradoxom, tým slobodným prostredím je predovšetkým rodina. A rodine treba tuná venovať ten priestor. A rodine vytvárať tu podmienky, aby tu bola dobrá rodina. To je to ideálne, to prostredie, kde v podstate vytvorená rodina na základe manželstva medzi mužom a ženou a je to ako trvalý zväzok. A to je to šťastné prostredie, kde vyrastajú šťastné deti. Nie je to škôlka, ani predškolské zariadenie, ktoré, a štát alebo obec, ktoré by to dokázalo suplovať. Jednoducho rodina má byť tým prioritom, tou prioritou v každom štáte a každá investícia do rodiny sa oplatí, lebo sa nám to vráti cez tie generácie a nebudeme tu rozprávať o stratených generáciách a nemusíme sa báť, že niektorá sa stratí. Lebo žiadna generácia sa nestratí, skrze rodinu sa určite nestratí. To som si istý. Ďakujem.

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Poliačik.

Ďakujem kolegovi Viskupičovi za vyjadrenú podporu.
A, Štefan, ja nemám slov. Naozaj. Lebo, lebo ty žiješ v tom prostredí, ty vieš ako tie rodiny vyzerajú. To sú, to, tá, tá rodinná bunka v ktorej sa to dieťa narodí, kde deti oplodňujú deti a rodia deti, nemá základný potenciál tomu decku základné návyky dať, lebo ich tam nikto nemá. V tej rodine sa to dieťa nemá od koho učiť. Ono nemá mať kde vzory. Pretože už tá jeho matka 15-ročná, ktorá ho porodila, nestihla sa tie veci naučiť poriadne. A stratené generácie v osadách nám z jedného roka na druhý pribúdajú práve preto, lebo sa rodia nové a nové deti, kde my sme nestihli vychovať ani ich rodičov. Ani ich starých rodičov. Čo ty tu, prosím ťa, rozprávaš o, o budovaní rodiny, v ktorej základné návyky chýbajú, a nie je v silách spoločnosti nejakým spôsobom do tej rodiny ich dodať. Ja si cením prácu každého jedného človeka, ako je tvoj brat, ktorí sa snažia pracovať priamo v tom prostredí, ktoré nikoho nezavrhnú, ktoré každého človeka berú ako, ako možný poklad, ktorý, ktorý sa z neho dá vykopať. Nech sa páči. Keď ich budú stovky, takýchto ľudí, keď pôjdu do tých rodín, keď tam vytvoria aspoň náznak prostredia, v ktorom to dieťa má šancu na normálny život, môžme prehodnotiť. Ale to sa teraz nedeje. A vidíme jednoznačne, že tie osady potrebujú na úrovni tých 3-ročných-štvorročných detí pomôcť.
A keď to nespravíme takto, ešte raz vyzývam, spravme to inak.

Ďakujem pekne. Páni poslanci, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a pani navrhovateľka požiadala o záverečné slovo.
Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Ja mám len pár poznámok k tejto téme a k rozprave k tomu všetkému, čo tu odznelo.
Po prvé by som chcela upriamiť vašu pozornosť na článok z denníka SME z 10. 10., rok 2007. "Materské školy sú potrebné," tvrdí Čaplovič. "Naďalej trvám na tom, aby sa zaviedla na Slovensku povinná predškolská dochádzka pre 5-ročné deti a, samozrejme, s perspektívou aj pre 4-ročné deti. Čaplovič sa v článku pýta prečo by sme povinnú dochádzku do materských škôl nemohli zaviesť aj na Slovensku, keď tak spravili vo Veľkej Británii a v Nemecku." Povinná zaškolenosť detí je veľmi dôležitá a považuje ju za prioritnú. To je odkaz pre pánov a panie poslankyne zo SMER-u.
K tomu ešte doložím koncepciu predškolskej výchovy v roku 2006. Tá mala za cieľ podporiť predškolskú dochádzku. Poviem vám, ako definovala materskú školu, a to je odkaz pre všetkých tých, ktorí majú pocit, že tu predkladám niečo, prečo budú ľudia a rodičia a ich deti trpieť. Materskú školu charakterizovala ako prostredie, kde dieťa získava bohaté skúsenosti, poznatky, jazykový prejav. Je jedinou výchovno-vzdelávacou inštitúciou zámerne stimulujúcou učenie a socializáciu dieťaťa v období pred jej vstupom do základnej školy. Boli navrhnuté v tejto koncepcii v roku 2006 dve alternatívy:
1. Povinné zaškolenie päťročných detí v materskej škole.
2. Dobrovoľná bezplatná predškolská výchova päťročných detí.
Ministerstvo si vypracovalo analýzu v tom čase a jednoznačne odporučilo prvú alternatívu, teda podporu zavedenia povinnej materskej školskej dochádzky.
Pre kolegov z klubu OĽaNO a pre všetkých, ktorí sú fanúšikmi rómskych reformátorov. Ja som teda. Chcem upriamiť vašu pozornosť na slová splnomocnenca vlády pre rómske komunity pána Polláka, ktorý povedal, že povinná predškolská výchova je základom rómskej reformy, ktorú tu všetci v tomto pléne očakávame. Očakávame ju už rok. Keď príde takýto návrh z jeho dielne a ten môj nepodporíte len pre to, že som z liberálnej SaS, tak ja budem prvá, ktorá za takýto návrh zákona zahlasuje. Ďalšia vec. Mám pre vás, pre všetkých odkaz od slávnych učiteliek z Dobšinej. Iste si všetci spomínate na ten otvorený list, ktorý adresovali prakticky všetkým politikom, to obletelo celé Slovensko. (Čítanie správy z mobilného telefónu.) Učiteľky z Dobšinej vám odkazujú:
"Nutnosť povinnej predškolskej prípravy pre rizikové deti z neprispôsobivých rodín minimálne tri roky, v škole vidíme aké-také pokroky cca po troch rokoch, kedy je dieťa inštitucionalizované v škôlke. Bolo by dobré zapojiť aj rodičov, podľa nás u nich treba začať ešte skôr. Čo dieťa nedostane do tretieho roku života, to nemá šancu dobehnúť už nikdy. Držíme vám palce."
(Koniec čítania správy z mobilného telefónu.)
Takže to je odkaz. Keď už nepočúvate mňa, počúvajte, prosím vás pekne, kolegovia, aspoň tie učiteľky z Dobšinej, ktoré vám niečo poslali. (Ruch v sále.)
Môžem poprosiť? (Zaznievanie gongu. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Prosím pánov poslancov o kľud v rokovacej sále, nech môže dokončiť pani poslankyňa.

Chcem vám prečítať krátky úryvok z článku, ktorý tiež uverejnil denník SME v týchto dňoch. Možnože viete, možnože nie, spustili nový server, ktorý sa volá Rómovia. sme. sk, je fajn to občas navštíviť. Tam uvidíte, že to čo tu pred chvíľou hovoril aj pán poslanec Kuffa sa úplne míňa nejakému obrazu z reality, pretože to je naozaj obraz z ideálneho sveta, ktorý ale v tých rómskych osadách, žiaľbohu, nefunguje. Podtitul z toho článku je: "Bez škôlky po slovensky nerozumejú." Je to reportáž z Keceroviec, ktorá má veľmi známu rómsku osadu. Neviem, koľkí z vás tam boli. Len krátky úryvok:
"V prvom ročníku sa hlási iba polovica detí. Učiteľka sa ich totiž spýtala, kto chodil do škôlky. Deti, ktoré ani nehovoria po slovensky začínajú v nultom ročníku. Nie vždy to stačí. Prepadáva až polovica prvákov," polovica prvákov, "čo je najviac na škole."
"Ona nevie čítať," smeje sa štvrták Lukáš svojej spolužiačke na slovenčine. Natália naozaj ledva hláskuje slová. Nie jej vôbec nič rozumieť.
Štvrták? To je, koľko má to dieťa rokov? Desať? Bez toho, aby tie deti chodili do škôlky, nič nedosiahneme. Môžme mať prípravné ročníky, môžme mať nulté ročníky. Nedosiahneme z ich základným vzdelaním absolútne nič.
Posledná vec, na ktorú by som rada upriamila vašu pozornosť. V Spojených štátoch amerických, v Spojených štátoch funguje obrovský program, ktorý pôvodne spustili pre indiánske deti v rezerváciách na základných školách. Išlo o to, aby ich alternatívnym spôsobom vzdelávali, momentálne ten program funguje zhruba 10 rokov a začali to evaluovať. BBC uverejnilo perfektnú reportáž, mám to aj v printovej verzii, pokiaľ by ste mali záujem. Tie centrá sa volajú The Sure Start Centers a názov toho článku je: "Are children really benefiting?" To znamená, že po desiatich rokoch zisťujú, či skutočne to prinieslo to, čo si od toho očakávali. Funguje to len na základných školách a zistili, že sa to míňa účinku. Napchali do toho strašne veľa peňazí. A ten dôvod, prečo sa to míňa účinku na tých základných školách, je ten, že je príliš neskoro. Deti, ktoré začnú chodiť do týchto škôl, jednoducho už nedokážu zmeniť, nedokážu podchytiť tie prvé ročníky, ich doslova učia to, čo u nás na tých školách na zmiešanom území. (Zaznievanie gongu.) Učia ich umývať si ruky a chodiť na záchod a jemnú motoriku a držať pero alebo ceruzku v ruke, ale začínajú príliš neskoro. Strácajú veľa drahocenného času a stojí to strašne veľa peňazí, takže jednoznačne z tejto analýzy, ktorá sa konala po celých Spojených štátoch na všetkých relevantných školách, a robili to univerzitní profesori plus s ľuďmi z aplikačnej praxe, to znamená z tých dotknutých škôl, jednoznačne z toho vyplynulo, že ak sa ten program The Sure Start Centers nebude nadväzovať na predškolskú výchovu, tak to budú vyhodené peniaze a efektivita bude absolútne nulová.
Tým, ktorí ma počúvali v sále, ďakujem za pozornosť. Opäť veľmi dúfam, že tento návrh zákona posuniete aspoň do druhého čítania, kde som otvorená akýmkoľvek pozmeňujúcim návrhom. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Pán spravodajca sa nechce vyjadriť.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Takže vyhlasujem kratučkú prestávku do začiatku hlasovania, 2 minúty.

(Dvojminútová prestávka.)

(Po prestávke.)

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, poprosím vás o pokoj. (Ruch v sále.)
Pokračujeme v prerušenom rokovaní hlasovaním... (ruch v sále) - páni poslanci, prosím vás, zaujmite svoje miesta - hlasovaním v prvom čítaní o návrhu poslancov Ľudovíta Kaníka a Pavla Freša na... (Reakcie z pléna.) Takže procedurálny návrh, pán..., ale už som spustila hlasovanie. (Reakcie z pléna.) Dobre. Začali sme hlasovanie. Takže nech sa páči, pán poslanec Fedor. (Reakcie z pléna.) Dobre. (Ruch v sále.) Dávam procedurálne návrhy.
Nech sa páči, pán poslanec Fedor.