19. schôdza

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Áno, pravda, kolega Kadúc hovoril skôr fakticky, hovoril skôr o tom, o čo ide, ale parlament od slova "parlare" je i o hovorení o duchu toho, čo chceme meniť a čo sa nám nezdá, a preto, aj keď to bolo dlhé, nebolo to nezmyselné, a som pevne presvedčený, že dlhá rozprava bola zo srdca rozprava. Možno mne osobne by stačilo úvodné vystúpenie predkladateľa na to, aby som za ten zákon hlasoval, som presvedčený to isté i o svojich kolegoch. Pretože Masaryk nás poznal, keď hovoril: "Nebát se a nekrást." Poznal nás pred 100 rokmi, poznal nás po 100 rokoch, poznal Čechov, poznal Slovákov a vedel, čo hovorí. Ak by sme chceli dať na štandardu prezidenta republiky slogan, tak "nebát se a nekrást" je ten najaktuálnejší. A ak ktokoľvek si dá tú prácu a predloží zákon, aký tu teraz na záver vyargumentoval kolega Kadúc, tak je to záslužný čin a myslím si, že niet inej rozumnej cesty, ako podporiť ho.

Ďakujem za reakcie.
Ja teda hlavne k pánovi Čížovi. No, takisto ako vy máte legitimitu mlčať alebo povedať, treba si podľa mňa uvedomiť, ak ideme do nejakých teoretických a filozofických konštatácií o správe štátu, že ľudia, ktorí sú tu zvolení a ktorí dnes rozprávali väčšinu času, možno sa to niektorým nepáčilo, ale práve, ak si dobre pamätám, tak väčšina z týchto ľudí malo podstatne viac hlasov od ľudí, resp. malo viac hlasov, ako je republikové volebné číslo, inými slovami, zastupuje viacej ako jedného poslanca a majú právo, legitímne právo rozprávať v parlamente, koľko budú chcieť, pretože zastupujú týchto ľudí. Čiže ak tu niekto vystúpi s telefónnym zoznamom a bude tak rozprávať, bude ho čítať, žiaľ, tento človek je zvolený a má právo rozprávať, koľko chce, pretože zastupuje ľudí, ktorí mu dali moc, od ktorých tá moc pochádza.

Vážená pani predsedajúca, vážení prítomní poslanci, dovoľte aj mne, aby som úprimnú snahu mojich kolegov pripraviť a predložiť protikorupčný zákon podporila aj ja zopár mojimi pripomienkami alebo aj vlastným postojom.
Terajšie pomerne rozsiahle rokovanie parlamentu završujeme zákonom k jednej z kľúčových tém, ktorá výrazne dlhodobo zaťažuje občanov Slovenska, zaťažuje Slovensko a ktorá podľa môjho presvedčenia brzdí zdravý a potrebný progres politických, spoločenských, právnych, hospodárskych procesov. Je to téma korupcie. Korupcia nebezpečne napadá každý nový zdravý a životaschopný zárodok, všetky zdravé zárodky tak potrebné pre ozdravenie našej spoločnosti, a preto je nebezpečná. Preto je potrebné, aby sme sa s príčinami jej vzniku bujnenia a s jej odstránením, odstránením jej prejavov, aj vážne zaoberali.
Téma korupcie bola v novodobých a súčasných dejinách Slovenska najviac najkonkrétnejšie a najvýraznejšie stelesnená práve v kauze spisu Gorila. Do dnešného dňa sa spolu s ňou spája aj spoločenská objednávka, ktorá silne rezonovala práve pred voľbami. Táto oprávnená požiadavka je však stále aktuálna, pretože dodnes táto požiadavka nie je uspokojená. Táto kauza nebola a nie je riadne prešetrená. My nedokážeme korupciu odstraňovať a ani nemáme právo, morálny nárok odstraňovať korupciu na nižších verejnoprávnych politických úrovniach, pokiaľ nebude poriadok na najvyšších miestach, na najvyššej politickej úrovni. A ten poriadok tu nie je.
My sme sa ako členovia hnutia Obyčajných ľudí k záväzkom protikorupčného boja hlásili od počiatku nášho záujmu vstúpiť do politiky, napokon aj protikorupčný boj, odbúranie korupcie, to bola aj hlavná téma a hlavný motív nášho spojenia do aktivizačnej parlamentnej skupiny. Preto i dnes všetci za celý klub predkladáme zákon, pri ktorom pre jednoznačnú požiadavku občanov, ktorí protestovali v uliciach, a očakávajú to aj dnes, spolu s nimi očakávame schválenie predloženého zákona.
Kauza Gorila, v ktorej sú popísané korupčné praktiky na najvyšších miestach, v najvyšších politických kruhoch nie je dodnes prešetrená a pre mňa, a dúfam, že nielen pre mňa, ale aj pre ďalších viacerých poslancov, je to jasný znepokojujúci signál o tom, že za tejto vlády nie je úprimná snaha ani úprimná ochota sa s Gorilou a ani s korupciou na najvyšších miestach vysporiadať. Takéto nastavenie vo mne vzbudzuje znepokojenie pre jej ďalší nežiaduci rozmach a rast.
Ústrednou témou spisu Gorila, ktorý spustil rozsiahlu vlnu protestov občanov voči aktuálnemu stavu spoločnosti, do ktorého ju priviedli tradičné, či už koaličné, alebo opozičné, strany, bola práve privatizácia strategických podnikov, energetických podnikov. Privatizácia strategických podnikov a rôznorodé rúškom tajomna zahalené transformačné procesy, ale aj s tým súvisiace zmeny štruktúry vlastníckych vzťahov boli a stále sú prikryté rúškom tajomna, tajomna politikov vrcholovej politiky. S najväčšou pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou v rámci záznamov sa v spise potvrdili i snahy o politickú dohodu smerujúcu k tlmeniu a obchádzaniu predtým otvorených kritických politických postojov k spôsobu a rozsahu privatizácie na Slovensku.
Dnes celá kauza paradoxne podivne utíchla, čo však pre mňa vôbec neznamená, že v tejto tichej, ale možno o to nebezpečnejšej forme pre nevyšetrenie kauzy a nevyvodenie dôsledkov za páchané ekonomické zločiny a zapredanie krajiny, že v tejto ekonomickej kriminalite sa naďalej síce potichu, ale predsa pokračuje.
Naďalej sa procesy transformácie a zmeny vlastníckych vzťahov strategických podnikov odohrávajú a uskutočňujú v tajuplnej a netransparentnej komornej atmosfére a jediným výsledkom, rukolapným výsledkom týchto spustených procesov pre občanov, je nekonečná a nedôveryhodná stála obhajoba účtu predloženého občanom vo forme ustavičného zvyšovania spotrebiteľských cien, či už energie, alebo ďalších cien, ktoré sú spojené s nákladom na ich žitie, so zhoršovaním ich životnej úrovne.
Žiaľ, spis Gorila nie je do dnešného dňa vôbec vyšetrený, aj posledné prezentované snahy ministerstva vnútra, možno aj s odstupom ďalšieho času ja nemôžem považovať za nič iné, iba za trápnu hru a frašku, umelé a bezvýsledné, zbytočné naťahovanie času. Nemáme žiadnu odpoveď, nemáme žiaden progres, ani parciálny, ani komplexný. Spis poukazujúci na organizované politické obchody a dohody realizované na úkor ochrany ekonomických záujmov obyvateľov je odložený a, ako som už spomenula, neposkytuje žiadne výstupy, žiaden posun ani hore, ani dopredu.
Korupcia tak nie je novou témou a nie je to ani výhradná téma budúcnosti. Nevyšetrený spis Gorily poukazujúci na korupčné praktiky je priamym dôkazom, že korupcia prebieha i dnes. Potreba ošetrenia všetkých zložiek verejnej správy vrátane parlamentu a ústredných ministerských úradov a orgánov je teda aj výzvou a témou dneška.
Pri tejto príležitosti by som si okrem toho dôkazu, a to je naozaj to nevyšetrenie spisu Gorily, dovolila poukázať i na ďalší taký rozmer, špecifický rozmer, kde som sa mala možnosť ja už aj v tomto parlamente presvedčiť o neochote a neúprimnej snahe sprehľadniť a zviditeľniť, zrovnoprávniť procesy rozdeľovania finančných prostriedkov verejných zdrojov a tým bol zákon a mnou predložený pozmeňujúci návrh k zákonu o rozdeľovaní dotácií pre činnosť spotrebiteľských organizácií. Pod prísľubom samého ministra hospodárstva som pripravila doplňujúci návrh, ktorého súčasťou boli dve systémové opatrenia: zavedenie verejných prezentácií v procese schvaľovania projektov, ale súčasne schválenie týchto verejných prezentácií aj po realizácii projektov, kedy by vo voľnej súťaži jednotlivých spotrebiteľských združení bolo každému zástupcovi tejto spotrebiteľskej organizácie jasné, aké finančné prostriedky a nakoľko adekvátne finančné zdroje boli poskytnuté tej-ktorej organizácii, ktorá organizácia poskytla merateľné, vecné, ale aj finančné výstupy.
Spolu s tým som, samozrejme, navrhovala aj podrobnejšie sprecizovanie zadefinovaného pojmu alebo inštitútu nevysporiadaných finančných vzťahov s verejnou správou, alebo teda priamo s ministerstvom hospodárstva, kde som poukázala práve na účelovosť zavedenia tohto inštitútu a jeho zneužívanie v praxi pre možné vyradenie organizácií, ktoré si plnia riadne svoju činnosť a darí sa im od rôznych špekulatívnych praktík, nekalých obchodných praktík v záujme ochrany spotrebiteľov čistiť trh. Napriek tomu, že mi bol pri procese schvaľovania tohto zákona daný ministrom prísľub na to, že aj jeho úprimnou snahou a úprimnou snahou ministerstva je stransparentniť procesy rozdeľovania verejných zdrojov, tento pozmeňovák nebol schválený.
Ešte aký iný dôkaz ja ako radový poslanec, ako zástupca politického hnutia potrebujem na to, aby som si dnes dovolila bez toho, aby som si kládla servítku pred ústa, s plnou vážnosťou povedať, že s odbúravaním korupcie to táto vláda a vládna strana nemyslí vážne?
V závere si dovolím ešte prečítať jeden citát od pána Frischa z jeho prednášky "Pôsobenie korupcie na rozvoj", s ktorou sa v plnej miere stotožňujem:
"Keď je výber priorít a projektov určovaných korupciou, máme pred sebou vrchol zvrátenosti. Ide o prípad, kedy sú priority rozvoja zanedbávané v prospech projektov, ktoré prinesú väčší prospech štátnym úradníkom. Tým, že prideľujú zdroje na neprioritné projekty, je korupcia do značnej miery zodpovedná za zanedbávanie základných ľudských potrieb, zvlášť výživy, zdravotných služieb a vzdelávania. Korupcia sa tak stáva príčinou zaostalosti a celkovej chudoby. To potom vedie k vytvoreniu začarovaného kruhu. Korupcia vedie k zaostalosti a chudobe. Podoba zas prispieva k ďalšiemu rozvoju korupcie. Pretože ak nemôže človek uspokojiť základné životné potreby poctivo, môže sa cítiť donútený používať aj menej bezúhonné prostriedky k prežitiu. A tak je korupcia príčinou i následkom zaostalosti."
Vážení páni poslanci, pani poslankyne, chcem aby ste brali v úvahu aj tento citát pri vašom rozhodovaní, či tento zákon podporíte, alebo nepodporíte.
Ďakujem.

Za to obdobie tuná na tom našom Slovensku ja som v vnímal dve také veľké krádeže, ktoré sa tu udiali. Jedna krádež sa udiala, keď konkrétnym ľuďom sa kradlo a povedalo sa, že je to naše. Bol to rok 1948. Rok 1990, alebo teda 90. roky boli teda také, kde sa povedalo a vyhlásilo, to naše bude nie spoločné, ale bude moje. Rozkradol sa tento majetok. Dvakrát sa tuná takto kradlo. A najsmutnejšie na tom je to, že sa ešte aj vytunelovali tieto podniky a stratili ľudia prácu, to bolo to najhoršie, čo môže byť.
Keď už po privatizácii, divokej privatizácii, keď sa takmer všetko rozkradlo, tak ja už som si tak položil otázku, čo by sa ešte dalo ukradnúť? No a nakoniec som to tak humorne povedal, tak už sa bude kradnúť aj vzduch a slnko. A stalo sa. Emisie, hej. Začal sa kradnúť vzduch, nikomu nič sa nestalo, nikomu nič. Slnečná energia, kolektory, my všetci zase platíme, občania, za energiu, ktorá je najdrahšia vôbec v Európe alebo v Európskej únii.
Chudoba a korupcia, ako kolegynka tu spomenula, tak ja som si dal takú poznámku, sú to dve sestry, naozaj veľmi úzko súvisia. Ak odstránime chudobu, tak aj tá korupcia bude potláčaná. Myslím si, že najväčším problémom, ktorý je, nie je to to zložité, komplikované, to zložité, komplikovaný je ten mechanizmus, štát tu možno práveže vytvára také temné, mútne prostredie, mútne prostredie vody, že v ktorom sa ešte lepšie kradne. Má to byť čisté a priehľadné, ale predovšetkým aby sme všetci žili morálne a zodpovedne. Ak budeš morálne žiť, tak naozaj nebudeš kradnúť. A k tomu treba ľudí aj vychovávať, chce to nastaviť aj systém aj v školách, ale aj v rodinách.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky.
Nuž, čo malo byť povedané, bolo povedané. Nechcem už reči šíriť, ani nebudem. Som veľmi vďačný, že som túto chvíľu mohol s vami prežiť, pretože si myslím, že tento zákon, ktorý sme pripravili s tým najlepším úmyslom, je naozaj dobrým zákonom. Nie je dobrým kvôli tomu, že ho predkladáme my Obyčajní, ani nie je dobrý kvôli tomu, že niet lepšieho, ale vložili sme, tak ako som povedal v úvodnej reči, doňho nielen dobrý úmysel, ale aj kus zo seba.
Nuž, čo iné, ako poďakovať všetkým, ktorí niekoľko mesiacov tento zákon pripravovali, celej našej pätnástke, nášmu právnemu tímu a možno len si nájsť nejaký šikovný bonmot na záver. Zdá sa mi však v tejto chvíli úplne zbytočné, aby som sa snažil o nejaký bonmot, o niečo, čo by som použil ako ten posledný klinček, ktorým by som zdôraznil všetky tie slová, ktoré tu boli povedané, a som presvedčený, že ani jedno nebolo povedané zbytočne a nazmar. Možno len úplne zopakujem celkom rád slová pána poslanca Osuského, ktoré si požičal od Tomáša Garrigua Masaryka, zdá sa mi, že hutnejšia koncentrácia slov pre tento zákon, ako to povedal prvý prezident Československej republiky, neexistuje: "Nebáť sa nekradnúť."
A možno, keď už sme pri tom Masarykovi, tak skúsme pre tých, ktorí majú možno iné pozeranie na svet, spomenúť aj iné veľmi koncentrované slová tohto pána: "Ježiš, nie Cézar." Opäť možno naznačenie pokory, ktorú by sme mali mať k tomu všetkému, čo robíme v sieni zákonnosti.
Alebo do tretice tí, ktorí majú radi inú filozofiu, môžu sa pozrieť v Klenovci na rodný dom Baťka Mináča, vždy keď idem na turistiku do toho kraja, rád sa zastavím pred ním a tie slová si rád "Z dúchanie do pahrieb" pripomínam: "Nie je moc, ktorá je dočasná, ale do ktorej trvá. To je naša cesta, náš osud, naša vášeň."
A skončím len tým, o čom som presvedčený, že je nad zákonmi: sila osobného príkladu, schopnosť každého z nás meniť svet. A to platí aj pre poslancov. Nestačia zákony, nestačia slová, nestačia rozpravy, musíme do toho vložiť kus, kus seba a tým dokážeme svet meniť.
Taký maličký, maličký príbeh úplne na záver, kdesi som to vyčítal, veľmi sa mi to páčilo. Jedenásťročné decko išlo s ocom kdesi do nejakého šapito, do cirkusu a lístok sa tam platil až od 10 rokov, dovtedy bol vstup bezplatný. A ten otec hovorí: "Prosím si jeden dospelý a tu jeden detský." "A koľko má ten chlapec rokov. " "Už má 11." "No však to na ňom nevidno," hovorí mu ten predavač, "veď to nemusíte, to si nikto nevšimne." A ten otec odpovedal: "Ale môj syn by si to všimol, že som urobil podvod."
Možno stačí tento úplne základný prístup na to, aby sme sa nepasovali s tým, čo s tou korupciou, ona nie je úplne zničiteľná, ale ten hrozivý rozsah, ktorý sme tu dnes spomínali, ten, ten taký nemusí byť. A ja som veľmi vďačný tomu, čomu v tejto chvíli verím, že sme určite prispeli, keď nie týmto zákonom, tak možno iným a možno niekedy inokedy, ale rozhodne sme prispeli k tomu, aby korupcia prestala byť tak obrovským problémom, akým ona, žiaľ, dnes stále je.
Ďakujem všetkým, ktorí nás počúvali a ktorí prijímali naše slová.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka, ešte máme 35 minút, tak to nejako užitočne využijeme. Dovoľte, aby som ako spravodajca zaujal stanovisko k rozprave s tým, že poviem pár takých viet na úvod, ktoré ešte k tomuto fenoménu patria.
Korupciu ako takú, ako zlý jav spoločnosti odsudzuje každý. Každý, aj ten, aj ten, ktorý už prijal úplatok, aj ten, ktorý už úplatok dával. Aj ten to odsudzuje. Problém je v tom, že keď sa to týka jeho, už ten prístup je iný. A poviem veľmi názorný príklad, kde sa to láme. Veľmi dobrý príklad bol ten, čo povedal pán poslanec Mičovský, s tým vstupným.
Určite zrod začína tam, keď dieťa vidí, že podvádzať je vlastne uchrániť rodinný rozpočet, že to je malá domov, že to sa patrí. Ale máme aj iné príklady, kde aj ten čestný človek sa dostane do situácie, keď s ním to zaláme. A to je prípad, keď sa stane niečo zlé v rodine. Keď nejaký príslušník rodiny má zdravotné problémy, možno aj veľmi závažné. Tam človek často pozabúda na to, že podplácať, dávať úplatok, hoci aj bonboniéru, hoci aj fľašu, je zlé. Lebo od tej fľaši(fľaše) už nie je ďaleko k tej tučnej obálke, už v tom tá hranica už sa veľmi ľahko dá prekročiť, aj na strane, kto dáva, a hlavne na strane, ktorý prijíma, lebo potom sú tí nenažranci až takí, že si sami to vplývajú.
Ale tu sa dá pomôcť, často sa stretávam s týmto javom, keď fakt niekomu ide o to, aby to oddelenie, ktoré sa staralo o rodinného príslušníka, tá ambulancia dostala niečo, nejaký benefit, že sa starala dobre o môjho rodinného príslušníka, tak keď chcem darovať finančné prostriedky, nech účelovo darujem tej ambulancii, tomu oddeleniu. Alebo keď chcem niečo kúpiť, tak nech kúpim takú vec, ktorá nie je na osoh jednotlivca, ale je na osoh celej ambulancie, celému oddeleniu. Nech je to nejaký prístroj a kreslo, deky, televízor, z čoho majú osoh všetci, dá sa to a funguje to.
A verte mi, že týmto keď začneme a budeme pokračovať ďalej, tak budeme na dobrej ceste, ale ešte na nejednej najsprávnejšej.
Čo sa týka samotnej rozpravy, tak korupcia je taký fenomén, ktorý je veľmi široký ako sa, bohužiaľ, je, prekvitá v každej sfére našej spoločnosti, v každej verejnej správe, preto nebolo ťažké rozprávať veci, vyjadrovať sa k téme, aj sa to dialo. Dve veci, keďže som už mal to šťastie byť spravodajcom, poviem, ako spravodajcovi čo mi vadilo, a to sú dve veci. Jedna je, že rečníci v prvom rade chytili možnosť vyjadriť alebo, presnejšie povedané, zaútočiť na kritikov. Kto tu niečo, niečo povedal také, že toto sa mi nepáči, obsahovo alebo formálne, procesne, ako ste to navrhli, ako ste naniesli túto tému do Národnej rady, tak odpoveďou nebolo to, že idem to vysvetliť alebo idem vysloviť svoj názor, že ale my to myslíme takto. Odpoveďou bol útok, ale to sme si už vyjasnili. No hlavne pán poslanec Kadúc v tom išiel dobrým príkladom, keď povedal, že, okej, keď je niečo sporné, čo sa týka obsahu, tak poďme sa o tom pobaviť. Ale on jediný, nikto iný.
Druhá vec, čo sa mi nepozdávalo, to, že málo ľudí rozprávalo o tom, že koľko nových inštitútov idete zaviesť, že čo sa má presne s týmto zákonom spraviť, čo sa má, ako sa má očistiť táto spoločnosť od neduhu korupcie, o tom ste hovorili málo. A máte tam veľa vecí, však zákon má 46 strán. Išlo sa veľmi doširoka a pomaly tých neviem koľko paragrafov sa tam stratilo. Ale to len je môj názor ako spravodajcu.
Na druhej strane tu troška taká, bola taká samochvála, že náš návrh je najlepší, geniálny. Nemám rád, keď sa zhadzuje práca iných. Nemám rád, aj keď sa zhadzuje vaša práca, tak preto mi dovoľte, aby aj z mojich úst zaznelo to, že všetka česť autorom tohto zákona. Bolo to určite kus práce, stálo to veľa energie, námahy. Je to dosť vypracovaný zákon, aj keď si myslím, že sú tam také nedostatky, ktoré by bolo lepšie odstrániť ešte pred tým, ako by tento návrh zákona išiel sem do pléna do prvého čítania. Lebo sú tam aj systémové veci, ktorá podľa mňa neprospejú tomuto zákonu, budú kontraproduktívne. Ale ako povedal pán poslanec Kadúc, dá sa to, keď bude na tom vôľa, odstrániť v prvom čítaní.
Ďakujem za pozornosť.

Áno? Ak dovolíte, ja by som chcela upozorniť na takú skutočnosť, pri hlasovaní o mojom návrhu pod č. 244 zrejme nedopatrením ma nezaregistrovalo hlasovacie zariadenie, nezaregistrovalo môj, samozrejme, súhlasný postoj.